Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/103/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119325979 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6119325979.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: CEOP - Slávičie údolie, s. r. o., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 948 574, zast. JUDr. Monika Ilčišinová, advokát, Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: GRIT STONE s. r. o., Bancíkovej 1/ A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 307 273, zast. Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 36.064,82 EUR s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/212/2019-220 zo dňa 27.05.2021, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/212/2019-220 zo dňa 27.05.2021 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) svojím rozhodnutím zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na ust. § 343 ods. 1,2 a 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 343 CSP, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k špecifikovanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve žalovaného, a to z dôvodu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu o zaplatenie 36.064,82 EUR s prísl. bude ohrozená. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný má dlh voči E. D. XX.XXX,XX EUR, dlh voči W. E.H. H. D. N. U. XX.XXX,XX EUR, nedoplatok D. D. X.XXX,XX Y. H. H.Y. Q. D. a pohľadávku štátu (Y. W.) X.XXX,- EUR. Okrem toho bola žalovanému poskytnutá dočasná ochrana pred veriteľmi (č. N. Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 37CRe/10/2020). 3. Súd ustálil, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný má viacero dlhov (voči Sociálnej poisťovni, Finančnej správe, zdravotnej poisťovni a štátu) nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku alebo vyvíja činnosť s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Rovnako uvedené neosvedčuje ani dočasná ochrana pred veriteľmi, ktorá bola žalovanému poskytnutá Okresným súdom Trnava. Samotné odmietanie plnenia dlhov žalovaného voči žalobcovi nepredstavuje relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem toho žalobca neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, z ktorých by jasne vyplývalo, že žalovaný nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, ktorý môže reálne ohroziť budúcu exekúciu na jeho majetok. Súd mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd neprihliadol na to, aké zámery má žalobca so zabezpečením práva na uspokojenie dlžnej sumy. Žalobca iba prejavil snahu o ochranu svojich subjektívnych práv za pomoci zabezpečovacieho opatrenia. Vytýkal súdu, že neprihliadol na to, že dôvodným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je samotná obava o účinnosť alebo úspech pri výkone exekúcie. Vyslovil presvedčenie, že nemusí ísť o súdom priznanú pohľadávku, ale stačí aj v súdnom konaní neuplatnená pohľadávka, aby bola obava dôvodná. Nebolo mu jasné, prečo súd dobrovoľné a úmyselné odmietnutie plniť uznaný dlh, vyhodnotil ako nedostatočnú skutočnosť zakladajúcu odôvodnenú obavu na strane žalobcu. Mal za to, že súd nezobral do úvahy, že obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná vtedy, keď povinný uskutočňuje konanie, ktorým aktívne, či pasívne sťažuje alebo marí výkon budúcej exekúcie, pričom, takéto konanie nemusí byť zrejmé na prvý pohľad. Mal za to, že postačuje dôvodná obava, či hrozba takéhoto konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe dlhov, ktoré žalovaný má voči štátnym inštitúciám, možno predpokladať, že tieto sa budú plynutím času navyšovať, čím sa zvyšuje obava a hrozba pred uspokojením pohľadávky žalobcu. Dlhy, ktoré má, ako aj dočasná ochrana pred veriteľmi, ktorá mu bola poskytnutá, či samotné neuspokojenie pohľadávky žalobcu, sú vážnymi dôvodmi na predpoklad, že žalobca má nevôľu plniť svoje dlhy aj napriek tomu, že ich existenciu uznal, čo zjavne vytvára obavu o uspokojenie žalobcovho práva. Odvolateľ zastáva názor, že súd nedostatočne prihliadol na žalobcom poukázané dôkazy a má za to, že je dostatočne preukázaná obava či hrozba, že žalovaný z dôvodu svojich dlhov ako aj nevôle uspokojiť pohľadávku žalobcu, predstavuje dostatočne preukázané splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a taktiež opodstatnenosť a potrebu jeho nariadenia. Záverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27.05.2021 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru žalobca v potrebnej miere neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným zabezpečovacím opatrením, v dôsledku hrozby zmarenia uspokojenia ním žalovanej pohľadávky, ktorú má mať voči žalovanému aj pre nedostatok takých konkrétnych skutkových tvrdení ohľadne nároku, ktorý si uplatňuje v samostatnom konaní a aj skutočnosť, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zrejme má na mysli zabezpečovacieho), už žalovaný nie je pod žiadnou dočasnou ochranou. Tvrdil, že dočasná ochrana mu skončila v januári 2021. V samotnom konaní poprel vznik nároku, ako aj platnosť samotnej zmluvnej pokuty uplatnenej v konaní, a popiera aj uplatňovaný nárok žalobcu - príspevok na rekonštrukciu, ktorý žalobca v konaní ku dňu vyhotovenia podania ani právne nezdôvodnil, pričom má za to, že nárok je duplicitnou sankciou a jeho uplatňovanie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Vyslovil presvedčenie, že zo strany žalobcu nebola osvedčená existencia dôvodnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Bolo jeho povinnosťou osvedčiť túto obavu a poskytnúť aj dôkazy, ktoré potrebu takejto úpravy pomerov preukazujú. Žalobca neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Z dôvodu nedostatku dôvodov dostatočne osvedčujúcich potrebu žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia a so zreteľom na nedostatočné osvedčenie existencie žalobcovej pohľadávky, resp. jej existencie v žalobcom tvrdenom rozsahu zabezpečenia k výške žalobcovej pohľadávky, žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.05.2021 potvrdil. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 16. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 17. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Odvolací súd z dokladov tvoriacich obsah spisu zistil, že vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia svojej pohľadávky voči žalovanému v sume 36.064,82 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr za prenájom nebytových priestorov. 19. Odvolací súd nahliadnutím do obchodného registra mal preukázané, že žalovanému bola poskytnutá dočasná ochrana pred veriteľmi v konaní pod sp. zn. 37Cre/10/2020, oznam zverejnený v Obchodnom vestníku č. 218/2020 vydanom dňa 11.11.2020 len na čas núdzového stavu v súvislosti s pandemickou situáciou s ochorením COVID-19. 20. Vzhľadom na obligatórnu vecnú príslušnosť okresného súdu, pokiaľ ide o rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je funkčne príslušným odvolacím súdom vždy krajský súd (§ 34 CSP). Civilný sporový poriadok nemá osobitné ustanovenia o konaní a rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní, ktoré smeruje proti uzneseniu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (porovnaj pôvodne § 217 ods. 1 a § 221 ods. 3 OSP). Odvolací súd konštatuje, že postupuje v odvolacom konaní štandardným spôsobom, rovnako ako v prípade odvolaní podaných proti iným uzneseniam. 21. Pokiaľ odvolací súd odvolanie neodmietne alebo odvolacie konanie zo zákonných dôvodov nezastaví, môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (§ 387 až 389 CSP). Vo vzťahu ku kasačnému oprávneniu odvolacieho súdu sa aplikuje pravidlo „Jedenkrát a dosť“, vyjadrené v § 390 CSP. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným subjektívnym právam navrhovateľa. Naplnenie tohto účelu bezprostredne súvisí s včasnosťou súdnej ochrany a kladie zvýšené nároky na zachovanie kritérií podľa čl. 17 CSP. Odvolací súd je preto povinný dôsledne zvážiť účelnosť vlastného procesného postupu a reálny dopad prieskumnej rozhodovacej činnosti na dotknuté právne vzťahy. To súvisí predovšetkým so zrušujúcimi odvolacími rozhodnutiami, ktoré zaťažujú konanie z časového hľadiska. Preto ak odvolací súd dospeje v záveru, že napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je vecne správne, musí v záujme efektívnej súdnej ochrany priorizovať vlastný zmeňujúci výrok pred výrokom kasačným. Odôvodnenou zmenou uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) možno účelne dosiahnuť adekvátnu súdnu ochranu včas, čo môže mať v určitých skutkových situáciách osobitný význam. 22. V prejednávanej veci však odvolací súd existenciu dôvodov spôsobujúcich zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil. Odvolací súd po oboznámení sa s doloženými písomnosťami ustálil, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňa všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti návrhu v súlade s § 132 CSP. Návrh ale nespĺňa osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu je jasne vymedzený predmet, vo vzťahu ktorému má byť zriadené záložné právo. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní nebola osvedčená obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, t.j. samotné odmietanie plnenia dlhov žalovaným nepredstavuje relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 23. Odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Ustanovenie § 343 CSP ani nijaký iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by táto „obava“ musela spočívať výhradne v úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku na úkor žalobcu. Z pohľadu jazykového výkladu „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Inak povedané, je síce pravdou, že preukázanie úmyselného zbavovania sa majetku bez akýchkoľvek pochybností zakladá dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená, exekúcia však bezpochyby môže byť ohrozená aj z iných dôvodov. CSP v žiadnom ustanovení nevyžaduje preukázanie úmyslu zbavovať sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd má za to, že nárok žalobcu v tomto štádiu konania je nedostatočne osvedčený, pretože z predloženej evidencie nedoplatkov žalovaného, ako aj dôkazov evidovaných v súdnom spise nie je preukázané, že žalovaný nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, ktorý môže reálne ohroziť budúcu exekúciu na jeho majetok. V ostatnom sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedený v bode 6. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. 24. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Odvolací súd preto rešpektuje zásadu a požiadavku proporcionality. Preto sa mu javí ako neprimerané zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť v hodnote približne 240.000 EUR (podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.7.2021), t.j. mnohonásobne vyššej hodnoty ako pohľadávky žalobcu v hodnote 36.064,82 EUR. 25. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia (teda aj zabezpečovacieho opatrenia) je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. 26. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, následkom čoho je zamietnutie takéhoto návrhu, odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/212/2019-220 zo dňa 27.05.2021 ako vecne správne potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, súd mu priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).