Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/211/2024 6122286344 26. 06. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:6122286344.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: C. R., s miestom podnikania Ludvíkov dvor 801, Košice-Šaca, IČO: 10 818 839, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 471,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/44/2022 - 106 zo dňa 06.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-33Cb/44/2022 - 227 zo dňa 30.09.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/44/2022 - 106 zo dňa 06.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-33Cb/44/2022 - 227 zo dňa 30.09.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom doplatku poistného plnenia z havarijného poistenia právneho predchodcu žalobcu. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „24. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.04.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle EČV: P., ktoré bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené u žalovaného. Žalovaný nesporoval ani skutočnosť, že poistený dal opraviť vozidlo u žalobcu a následne bola vystavená za opravu vozidla faktúra na sumu 4.164,08 EUR bez DPH. Nesporným bolo aj nahlásenie poistnej udalosti poisteným, ktorú žalovaný riadne zaevidoval pod číslom 9569834684. Rovnako nesporným je aj oznámenie o poistnom plnení, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že mu vyplatí krátené poistné plnenie v sume 3 484,40 EUR z dôvodu, že ,,Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR bez DPH/ hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100%. Rozdiel v práci a lakovaní..“ 25. Sporným medzi stranami boli nasledovné skutkové a právne tvrdenia. Žalovaný sporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s ohľadom na zriadenú vinkuláciu v prospech leasingovej spoločnosti. V nadväznosti na vinkuláciu bolo spornou aj zmluva o postúpení pohľadávky. Spornou bola taktiež oprávnenosť krátenia poistného plnenia a tiež nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.
26. Čo sa týka prvej spornej skutočnosti, teda žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie, tak súd uvádza nasledovné. Žalovaný odôvodňoval námietku aktívnej vecnej legitimácie skutočnosťou, že z návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet (a jeho príloh) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti. Podľa názoru súdu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevyplýva zo zriadenej vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingového prenajímateľa, pričom súd posúdil túto námietku ako nedôvodnú a naviac nepreukázanú. V posudzovanej veci žalovaný nepreukázal, že poistné plnenie patrí vlastníkovi veci z titulu vinkulácie. Zo žiadosti o zriadenie vinkulácie zo dňa 13. 11. 2018, ako aj z vyhlásenia o vinkulácii k zmluve o financovaní č. 4145601243 síce vyplýva dohoda o zriadení vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti, avšak v oznámení o poistnom plnení zo dňa 29. 07. 2021 údaj o vinkulácii ani názov vinkulanta vyplnený nie je. Podľa názoru súdu zriadená vinkulácia plní len zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu žalobca - leasingová spoločnosť na zabezpečenie pohľadávok leasingového prenajímateľa z leasingovej zmluvy po lehote splatnosti vrátane príslušenstva a nie je možné z tohto právneho stavu vyvodiť vecnú aktívnu legitimáciu leasingového prenajímateľa, resp. jej nedostatok u žalobcu. Naviac, súd poukazuje na súhlas s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo dňa 09. 07. 2021, ktorý bol vydaný leasingovou spoločnosťou. Súd má z predmetnej listiny za preukázanú existenciu tzv. devinkulácie sporného poistného plnenia v prospech poisteného (nájomcu). Uvedenou devinkuláciou nepochybne prešlo právo na poistné plnenia na právneho predchodcu žalobcu, vrátane oprávnenia domáhať sa zaplatenia neoprávnene krátenej časti poistného plnenia. Právo poisteného na poistné plnenie uznal aj žalovaný, keď neuhradil nespornú časť poistného plnenia na účet leasingovej spoločnosti, ale priamo na účet žalobcu. Súd neakceptoval ani námietku žalovaného, týkajúcu sa obmedzenej platnosti súhlasu na preplatenie na 30 dní od jeho vystavenia. Súhlas bol uplatnený v tejto lehote (inak by žalovaný neplnil), pričom ostala spornou len výška poistného plnenia, na uplatňovanie ktorej bol následne aktívne legitimovaný žalobca. S ohľadom na to, že právo na plnenie prináležalo (najneskôr) od momentu devinkulácie žalobcovi, vyhodnotil súd ako platnú aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 08. 2021, pretože bola uzavretá medzi subjektami, ktoré mohli disponovať s jej predmetom (pohľadávkou na poistné plnenie). ... 28. Sporným bola aj oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovaným. Podľa oznámenia o poistnom plnení, žalovaný krátil poistné plnenie za primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis Nh 20 € bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a priznal lakovanie len v 100 % konštante. Súd považuje krátenie poistného plnenia žalovaným za nedôvodné a podanej žalobe vyhovel z nasledovných dôvodov. Súd má za to, že žalovaný v spore nepreukázal svoje tvrdenie, že priznané náklady na normohodinu práce zodpovedajú cenám servisov v danom regióne a čase. Žalobca predmetné tvrdenie žalovaného uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.07.2021 (ktorého odôvodnenie nemožno dodatočne meniť - § 797 OZ), vyvrátil doložením cenníkov iných servisov pôsobiacich v rozhodnom čase v rozhodnom regióne. Ostatné servisy si účtovali porovnateľné, resp. vyššie ceny za normohodinu práce, na základe čoho nemožno v žiadnom prípade považovať cenu účtovanú žalobcom za exces. Naviac, v tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. 913: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“ Súd konštatuje, že žalovaný nedodržal ani vlastné zmluvné dojednania, keď žalobcu neinformoval aké náklady bude považovať za primerané a následne poskytol poistné plnenie za normohodinu práce v nižšej sume, na úhradu ktorej sa sám zaviazal. 29. Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže v odpore sa k dôvodom krátenia poistného plnenia nevyjadril, pričom sa obmedzil len na všeobecné konštatovania ohľadom primeranosti poistného plnenia. Uvedené nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované normohodiny. ...
30. Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil textom uvedeným v oznámení o poistnom plnení (1 N/h 20 EUR bez DPH a lakovacia konštanta 100 %), pričom žiadnym spôsobom nepoukázal na znenie čl. IX bod. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. Súd poukazuje na to, že samotné odôvodnenie krátenia poistného plnenia je v rozpore s uvedeným ustanovením zmluvných dojednaní, keďže to priznáva výšku normohodiny na 25 EUR s DPH. V tejto súvislosti však súd predovšetkým konštatuje, že nemá za preukázané, že žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného písomnou formou informoval - tak, ako to predmetné ustanovenie vyžaduje. 31. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, neprináleží potom žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa právny predchodca žalobcu rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: 4Cob/153/2020). 32. Pokiaľ ide teda o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 EUR s DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - súd uvádza, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť nákladov na normohodinu práce/lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za neprimeranú. V oznámení o poistnom plnení žalovaný argumentuje len konštatovaním o priznaní primeraných nákladov za cenu práce pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lakovací materiál, pričom vôbec neodkazuje na znenie zmluvných dojednaní. Súd uvádza, že nebola predložená ani žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovaného. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaný nesúhlasil bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaný preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur s DPH, ani určovať výšku lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené, by súd neakceptoval zmluvné dojednania žalovaného, pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovaného nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaný opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je v rozpore so zmyslom a účelom poistenia, keďže skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný mal súdu, keďže ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považoval autoservisom účtovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú, a prečo je suma 20 eur s DPH sumou primeranou, rovnako tak mala ozrejmiť, prečo je použitie lakovacej konštanty 100% primerané. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že poškodený bol písomnou formou informovaných o kalkulácii primeraných nákladov na opravu tak, ako to vyžaduje čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. 33. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia. Z prezentovaných dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 471,48 EUR. 34. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 13. 08. 2021 do zaplatenia, pričom k predchádzajúcemu dňu bol žalovaný povinný najneskôr uhradiť poistné plnenie. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 9,00% ročne, a to od 13.08.2021 až do zaplatenia. Súd aplikoval ustanovenia § 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr dňa 28.07.2021, a teda bola povinný plniť do 15 dní od šetrenia poistnej udalosti.
35. Súd neakceptoval argumentáciu žalovaného o nemožnosti priznania úroku z omeškania pred právoplatnosťou rozsudku priznávajúceho právo na sporné poistné plnenie, ktorú odvodzoval od rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017. Predmetné rozhodnutie bolo prekonané neskoršou rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, s ktorou sa súd v plnej miere stotožňuje a poukazuje napr. na nález sp. zn. III. ÚS 309/2020: ,,Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“ ... 37. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 1 až ods. 4, § 806, § 815 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2103 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/44/2022 - 106 zo dňa 06.11.2023 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) / nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú podľa neho súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že podľa uzatvorenej poistnej zmluvy bolo poistné plnenie vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. (ďalej len „leasingová spoločnosť“). Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného pohľadávka nepatrí žalobcovi, a preto ani nie je oprávnený si ju vymáhať súdnou cestou, t. j. nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto súdnom konaní. Žalobca užíval predmetné motorové vozidlo len ako leasingový nájomca. Vlastníkom predmetu leasingu však zostala po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniklo v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré súdne rozhodnutia napr.: uznesenie NS ČR z 21. júna 2007, sp. zn. 30 Cdo 2319/2006; rozsudok NS SR z 12. februára 2008, sp. zn. 4 Obo 16/2007; uznesenie NS ČR z 29. januára 2009, sp.zn. 25 Cdo 981/2007; uznesenie NS ČR z 11 apríla 2011, sp. zn. 23 Cdo 862/2010. 7. Žalovaný tvrdil, že zo strany leasingovej spoločnosti nedošlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a tak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si nároku, ktorý je predmetom konania. 8. K otázke ceny normohodiny žalovaný poukázal na to, že pri určení rozsahu poistného plnenia je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Výška poistného plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. 9. V prípade dotknutej poistnej udalosti, žalovaný nekrátil poistné plnenie podľa § 799 OZ, ale poukázal právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. V zmysle príslušných zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21 EUR bez DPH, pričom v zmysle zmluvných dojednaní žalovaný pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25 EUR bez DPH. 10. Žalovaný zároveň uviedol, že v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise a to dňa 09.06.2021 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola e-mailom zaslaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis. Uvedené dokumenty zároveň k odvolaniu pripojil. Ak by aj uvedenú povinnosť nesplnil, nespôsobilo by to neplatnosť príslušného zmluvného dojednania, ako to podľa
žalovaného prezentoval súd prvej inštancie, ktorý zároveň uvedený názor ani nezdôvodnil. Žalovaný mal za to, že podmienka maximálnej výšky normohodiny je daná aj bez písomného upovedomenia a súd prvej inštancie mal na ňu pri rozhodovaní prihliadnuť. 11. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaný uviedol, že pri výpočte využil údaje z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku tohoktorého vozidla. Ako vyplýva z kalkulácie žalovaného, ale aj žalobcu, v časti Lakovanie je pri pracovnom postupe uvedené: 3-vrstvový MICA lak, mokrý do mokrého a diely vymontované. Z uvedeného vyplýva, že v kalkulačnom programe už bolo zohľadnené lakovanie MICA v troch vrstvách aj lakovací postup mokré do mokrého aj potreba vymontovania dielov, preto navyšovanie koeficientu na 130% bolo nedôvodné. 12. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100 % je potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď databáza programu Audatex neobsahuje istý špecifický druh laku. Uvedené však nebol prípad predmetného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Žalobca dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia nepreukázal, nakoľko s dvoma vrstvami laku pri svojom výpočte počítal aj žalovaný bez potreby umelého navyšovania lakovacej konštanty na 130%. 13. K otázke úrokov z omeškania žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, pričom rozhodujúcu časť z tohto uznesenia zároveň odcitoval. Tvrdil, že začal bez zbytočného odkladu šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 28.07.2021 a vyplatil poistné plnenie vo výške 3.484,40 EUR dňa 30.07.2021. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania splnením svojho záväzku. 14. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.12.2023, v ktorom na odvolaciu argumentáciu žalovaného reagoval nasledovne: 16. Žalobca bol názoru, že žalovaný v podanom odvolaní odvolacie dôvody označil, avšak neuviedol, v čom spočíva naplnenie týchto jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Preto dôvodiac závermi rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.01.2018, sp. zn.: 17Co/109/2017 navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol v súlade s § 386 písm. d) CSP. 17. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže neuviedol, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov a k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nekonkretizoval žiadnu skutočnosť, uvedenú v rozhodnutí súdu I. inštancie, na základe ktorej má za to, že súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nepreukázal ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností, dôvodov, dôkazov má za to, že súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň neuviedol, v čom súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil. 18. K namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa s touto otázkou vysporiadal v odseku 26 napadnutého rozsudku. 19. S odkazom na ustanovenia § 806 a § 815 ods. 1 OZ žalobca uviedol, že v prejednávanej veci je zrejmé, že poistený bol v zmysle návrhu poistnej zmluvy žalobca, resp. jeho právny predchodca, a predmetom poistenia bol majetok - predmetné poistené motorové vozidlo. Poistné podmienky žalovaného neurčovali, kedy vzniká právo na plnenie z poistnej zmluvy inej osobe ako poistenému, preto je žalobca v danom prípade aktívnej vecne legitimovaný. Podporne žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/126/2018. 20. K námietke o výške normohodiny žalobca uviedol, že táto otázka je upravená vo všeobecných poistných podmienkach (VPP), ktoré žalobca považuje za neplatné z dôvodu rozporu kogentnej úpravy a podstaty poistnej zmluvy. Ustanovenie VPP ohľadom limitácie výšky normohodiny pre určitý druh opravovne je podľa žalobcu v rozpore so samotnou poistnou zmluvou a základným charakterom poistenia a to z nasledujúcich dôvodov: 21. Všeobecné poistné podmienky v časti stanovenia maximálnej výšky normohodiny pre neautorizovaný, nezmluvný servis sú v rozpore so samotným inštitútom poistenia, keďže týmto priamo zasahuje do podstaty poistenia - žalovaný týmto jednostranne obmedzuje - znižuje výšku svojho rizika, ktorú má znášať a to bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu.
22. Poistná zmluva patrí do kategórie synalagmatických záväzkov a to znamená, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán majú navzájom korelovať. Vzájomná korelácia je premietnutá do poskytovania vzájomných plnení, to znamená, že na jednej strane poisťovňa sa zaväzuje kryť určité riziko škody spôsobenej náhodnou udalosťou do určitej výšky (poistnej sumy), čo nadväzuje na povinnosť poisteného platiť poistné v stanovenej výške. Poistné, ktoré platí poistený sa vždy odvíja od výšky poistného krytia, t. j. rizika, ktoré znáša poisťovateľ v prípade, ak nastane poistná udalosť. 23. Žalovaný ako poisťovateľ upravil svoje VPP, ktorými stanovuje maximálnu výšku normohodiny len pre určitý druh servisu. Tieto VPP podľa žalobcu nemôžu byť platné a účinné, pretože odporujú kogentnej úprave ustanovení OZ a podmienkam dohodnutým v poistnej zmluve ako aj povahe a účelu uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalovaný týmto svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko. Táto podmienka vo VPP žalovaného je podľa žalobcu v hrubom nepomere s ostatnými zmluvnými podmienkami, keďže pri autorizovaných autoservisoch žalovaný akceptuje nimi stanovenú cenu podľa platného cenníka v plnej výške. V určitých prípadoch, najmä pri značkovejších vozidlách je to plnenie v 2-3 násobnej výške za uskutočnenú prácu autoservisom. Všeobecné poistné podmienky majú len dovysvetľujúci charakter vo vzťahu ku poistnej zmluve. Podstatná poistná podmienka, ktorá nebola uvedená v zmluve - stanovenie maximálnej výšky normohodiny pre neautorizovaný servis je podľa žalobcu neplatná. Ustanovenie zmluvných dojednaní, ktoré podstatne ovplyvňuje výšku protiplnenia poisťovne, nemôže byť odsunuté do vedľajších zmluvných dojednaní - VPP žalovaného. Ide o podstatnú časť poistnej zmluvy. 24. Žalobca bol ďalej názoru, že VPP žalovaného sú založené na princípe nespravodlivého odškodnenia, pretože ak si poistený opraví svoje vozidlo v neautorizovanom servise neuhradí mu plnú výšku škody, naproti tomu ak si poistený opraví vozidlo v autorizovanom servise uhradí mu plnú výšku škody, pričom výsledok (obnovenie do predošlého stavu - oprava vozidla) bude rovnaký v oboch prípadoch. Vozidlo bude opravené a uvedené do predošlého stavu rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či to bude vykonávať autorizovaný alebo neautorizovaný servis, avšak náhrada škody bude v zmysle VPP rozdielna, čo je absolútne v rozpore so pojmom spravodlivé odškodnenie. 25. V danom prípade podľa žalobcu dochádza zo strany poisťovní, čiže aj žalovaného k cielenému zneužívaniu účasti na hospodárskej súťaži, ktorá je zakázaná. Žalovaný nemôže vnútiť poistenému vôľu, ktorý servis si má poistený vybrať na opravu svojho vozidla - takýmto spôsobom by žalovaný ovplyvňoval správanie subjektov (poistených ako aj servisy) na voľnom trhu. Určením maximálnej výšky normohodiny pre nezmluvné alebo neautorizované servisy dochádza k jednoznačnému ekonomickému ovplyvneniu trhu autoservisov a to tým, že poistení si budú vyberať len tie servisy, v ktorých budú mať opravu svojho vozidla uhradenú v plnej výške. Žalovaný a ostatné poisťovne zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu a to uplatňovaním rozdielnych podmienok, avšak súčasne pri zhodnom plnení, čím dochádza k priamemu negatívnemu ovplyvňovaniu - znevýhodňovaniu neautorizovaných, nezmluvných servisov. Takýmto spôsobom dochádza k zneužívaniu dominantného postavenia poisťovní na trhu s autoservismi. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 4Cob/158/2022, Okresného súdu Košice I, sp. zn. 27Cb/42/2020, Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 20Co/121/2019). 26. K otázke navýšenia lakovacej konštanty žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že „Navýšiť lakovaciu konštantu manuálnych zásahom nad 100% je potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď databáza programu Audatex neobsahuje špecifický druh laku...“. Tvrdil, že žalovaný v tejto otázke hrubo zavádza, pričom dôvodil tým, že lakovacia konštanta vo výške 100% znamená, že sa aplikuje 1-vrstvový lak na opravované vozidlo. V danom prípade sa však na poškodené motorové vozidlo aplikoval 3vrstvový lak - „MICA LAK“, a preto bola odôvodnene použitá vyššia lakovacia konštanta zohľadňujúca konkrétne opravované vozidlo. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 4Cob/103/2021 zo dňa 26.01.2022, sp. zn.: 4Cob/102/2021 zo dňa 07.12.2021, sp. zn.: 3Cob/29/2020 zo dňa 16.06.2021 sp. zn.: 3Cob/75/2020 zo dňa 30.09.2020, rozhodnutie bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11Csp/75/2018 zo dňa 26.06.2020). 27. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný v odvolacom konaní predložil email zo dňa 09.06.2021 a kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom a kalkuláciu nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis. Žalobca bol názoru, že žalovaný prostriedky procesnej obrany mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ich uplatnenie v odvolacom konaní nie je prípustné. 28. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1) CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 29. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagoval žalovaný podaním zo dňa 15.01.2024, v ktorom ku svojej skoršej argumentácii doplnil, že v danom prípade nejde o náhradu škody, ale o poskytnutie poistného
plnenia z havarijného poistenia. Trval na tom, že zmluvné dojednania o poistení je potrebné aplikovať nielen vtedy, ak je to v prospech poisteného, ale aj v prípade, ak je to v jeho neprospech. V prejednávanej veci ide o poskytnutie poistného plnenia v zmysle poistných podmienok, s ktorými poistený vyslovil súhlas. 30. To, že poistné podmienky stanovujú, že poistné plnenie sa v určitých prípadoch poskytne v nižšej výške ako je výška faktúry za opravu motorového vozidla, neznamená, že žalovaný porušil svoje povinnosti a preto je sankcionovaný, ale poistený si z vlastnej vôle (ktorá mu nebola vnútená zo strany žalovaného) vybral prípustnú možnosť (na ktorú pamätajú aj poistné podmienky) a dal si opraviť vozidlo v servise, pri ktorom znáša časť nákladov za opravu sám. Poistený o takomto rozsahu poskytnutého poistného plnenia vedel a súhlasil s ním podpisom poistnej zmluvy a skutočnosť, prečo sa rozhodol vybrať si servis, pri ktorom musí znášať časť nákladov na opravu sám, je jeho slobodné rozhodnutie, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom neovplyvnil ani neobmedzil. 31. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaný doplnil, že žalobca klamlivo a zavádzajúco uvádza, že lakovacia konštanta vo výške 100 % znamená, že sa aplikuje 1-vrstvový lak. Toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko žalovaný zohľadnil potrebu 3-vrstvového MICA lakovania, pričom výška lakovacej konštanty neznamená počet vrstiev lakovania, ale predstavuje navýšenie lakovacieho materiálu nad rámec už zohľadnených troch vrstiev laku. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok bývalého Okresného súd Bratislava I, sp. zn. 35Cb/76/2019. 32. Podľa žalovaného žalobca dôvodnosť manuálneho navýšenia nepreukázal, nakoľko s troma vrstvami laku pri svojom výpočte počítal aj žalovaný bez potreby umelého navyšovania lakovacej konštanty na 130%. 33. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu. 34. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 08.02.2024, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je argumentácia žalovaného je nesprávna a to z dôvodu, že: - nezohľadňuje kogentnosť ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 Občianskeho zákonníka - nezohľadňuje obmedzenie zmluvnej voľnosti - nezohľadňuje zmluvne dohodnutý rozsah poistného plnenia - nezohľadňuje princíp spravodlivého odškodnenia - nahradenia škody poistenému - nezohľadňuje základné zásady hospodárskej súťaže - svojim konaním so zazmluvnenými servismi ide o zneužívanie účasti na hospodárskej súťaži a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže - nezohľadňuje relevantné právo EÚ, ohľadom nedovoleného obmedzenia hospodárskej súťaže a to čl. 101 ods. 1 ZFEU - ide o nerovnovážne postavenie strán sporu a to v prípade žalovaného, ktorý je v postavení oligopolu voči žalobcovi, ktorý je v postavení malého podnikateľa, a to najmä pri uzatváraní poistnej zmluvy - nezohľadňuje skutočnosti známe z judikátov v obdobných veciach - akceptáciou argumentácie žalovaného by došlo k porušeniu princípu právnej istoty 35. Zvýhodňovanie autorizovaných (zmluvných) autoservisov, je podľa žalobcu šikanózne nielen voči neautorizovaným (nezmluvným) servisom, ale aj voči samotnému poistenému, ktorý je pri nerešpektovaní „šikanóznych“ ustanovení VPP ukrátený o poistné plnenie len preto, že si dal svoje motorové vozidlo opraviť do iného autoservisu. Žalovaný koná nepoctivo voči všetkým neautorizovaným, nezmluvným servisom, keď ich vylučuje z hospodárskej súťaže, pretože ekonomicky nie je možné realizovať opravu v sume 25 EUR bez DPH/NH, a to dokonca bez akékoľvek členenia na jednotlivé kategórie motorových vozidiel. Zároveň umelo reguluje trh a presmerúva svojich poistených pri oprave MV k svojim zmluvným servisom a v konečnom dôsledku vážne poškodzuje vlastných poistených. 36. Podľa OZ sa poistné plnenie určuje vo výške podľa VPP, a teda logicky musí byť vo VPP stanovený výpočet poistného plnenia v konkrétnej výške. Ustanovenie § 806 OZ nepripúšťa určenie rozsahu poistného plnenia, ale určenie konkrétnej výšky poistného plnenia, ktorá je preskúmateľná. V danom prípade pritom predmetné VPP neobsahujú výšku poistného plnenia v čl. 9 bod 2 písm. c) VPP, ale určujú vágny rozsah poistného plnenia od 0 do 25 EUR/NH bez DPH bez toho, aby akokoľvek bol určený mechanizmus presného určenia výšky normohodiny v danom rozsahu. Uvedená neurčitosť predmetného ustanovenia sa odzrkadlila aj v danom prípade, kedy podľa VPP je stanovený rozsah poistného plnenia za normohodinu do 25 EUR bez DPH, ale žalovaný určil sumu 20 EUR bez DPH za normohodinu. 37. Vo VPP nie je určené merateľné kritérium, ako žalovaný určuje výšku poistného plnenia do 25 EUR bez DPH. To znamená, že žalovaný sa môže svojvoľne rozhodnúť k poistnému plneniu 0 EUR a neporuší tým žiadne ustanovenie poistnej zmluvy. Predmetné ustanovenie nemôže byť VPP určité a preskúmateľné.
38. K otázke obmedzovania hospodárskej súťaže žalobca doplnil, že dohody medzi poisťovňou a zmluvnými servismi, sú vertikálnymi dohodami, ktoré obmedzujú riadnu hospodársku súťaž. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným servisom priamo určuje ceny a obchodné podmienky, čo priamo obmedzuje hospodársku súťaž tým, že vylučuje zo súťaže ostatných súťažiteľov, ktorí neposkytujú služby za rovnakých podmienok. Takéto dohody sú zakázané a nemôžu požívať právnu ochranu. Táto skutočnosť následne spôsobuje neplatnosť týchto dohôd a ustanovení nadväzujúcich na nich to znamená aj neplatnosť príslušných VPP žalovaného, obmedzujúcich výšku normohodiny len pre ten servis, ktorý nemá dostatočnú ekonomickú silu alebo odmieta sa podrobiť zmluvným dojednaniam žalovaného. 39. Žalobca doručil súdu ďalšie vyjadrenie zo dňa 28.04.2025, v ktorom poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax súdov prvej a druhej inštancie v niekoľkých kľúčových otázkach: - aplikácia zmluvnej voľnosti , - porušenie legislatívy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, - odlišné posudzovanie poisteného podnikateľa v porovnaní s inými poistenými a aplikácia obchodného zákonníka, pričom žiadal, aby v súlade so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí odvolací súd odstránil túto rozporuplnosť v judikatúre a zabezpečil jednotné a konzistentné rozhodovanie v tejto problematike. K jednotlivým otázkam sa zároveň podrobne vyjadril. 40. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 41. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 43. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 46. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 47. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 48. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 49. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 51. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 17.04.2021, pričom nárok na poistné plnenie žalobca vyvodzoval z poistnej zmluvy na havarijné poistenie motorových vozidiel, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným. 52. Prednostne odvolací súd poukazuje na to, že podané odvolanie takmer neobsahuje odvolacie dôvody, ale je zopakovaním argumentov žalovaného, uplatnených v priebehu súdneho konania, ktorými žalovaný popieral nárok žalobcu, a to najmä v podanom odpore (čl. 37 a nasl. súdneho spisu). 53. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 54. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie uplatnených odvolacích dôvodov, t.j. uvedenie akéhokoľvek dôvodu nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie s výnimkou ich slovného a paragrafového označenia. 55. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 56. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný ním vymedzený odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci žiadnym nezdôvodnil. Neuviedol, v čom by mal spočívať jeho odvolací dôvod, teda nesprávne práve posúdenie veci súdom prvej inštancie, t.j. či súd prvej inštancie na vec aplikoval nesprávny právny predpis, či použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Riadne vymedzenie odvolacieho dôvodu je nevyhnutným predpokladom úspešného odvolania, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Viazanosťou odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi je potrebné rozumieť nie len viazanosť zákonným vymedzením odvolacieho dôvodu, ale aj viazanosť zdôvodnením vymedzeného odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia tvrdeného odvolacieho dôvodu a viazanosť odvolacieho súdu týmto neexistujúcim vymedzením, musí odvolací súd konštatovať, že vadu napadnutého rozsudku v medziach odvolateľom tvrdeného dotknutého odvolacieho dôvodu nezistil. 57. Vyššie uvedené je potrebné vztiahnuť aj na druhý uplatnený odvolací dôvod, ktorý trpí obdobnými nedostatkami - odvolateľ ani tu neuviedol v čom konkrétne súd prvej inštancie zistil skutkový stav nesprávne alebo neúplne, ani neoznačil žiadne konkrétne nesprávne skutkové zistenie, ku ktorému mal súd prvej inštancie dospieť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok preskúmať ani v rozsahu tohto odvolacieho dôvodu. 58. Nad rámec skôr uvedeného odvolací súd uvádza nasledovné: 59. Žalovaný sa v podanom odvolaní zaoberal viacerými otázkami, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, avšak uvedené otázky podrobne rozobral bez toho, aby zároveň uviedol, prečo je napadnuté rozhodnutie v príslušných častiach nesprávne. 60. Argumentácia žalovaného sa sústredila na nasledovné otázky: - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a zároveň poistený bol iba lízingovým nájomcom, nie vlastníkom predmetu lízingu - výška normohodiny, ktorú považoval za dôvodnú je určená podľa príslušných VPP - lakovací materiál/lakovacia konštanta je dôvodná iba do rozsahu 100 % a dôvodnosť jej navýšenia žalobca nepreukázal - nie je daný nárok žalobcu na úrok z omeškania, čo odôvodňoval závermi Ústavného súdu SR v uznesení č.k. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017 61. K jednotlivým otázkam, ktorými sa žalovaný zaoberal v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že s týmito otázkami sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v odsekoch: - 25 až 27 - otázka aktívnej vecnej legitimácie
- 28-33 - otázka ceny normohodiny a lakovacej konštanty - 35 - otázka nároku na úrok z omeškania. 62. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil iba ďalšiu argumentáciu na podporu svojej procesnej obrany, avšak okrem zákonného označenia odvolacieho dôvodu v podanom odvolaní neuviedol žiaden dôvod, prečo sú závery súdu prvej inštancie nesprávne. Preto odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok preskúmať v rozsahu označených odvolacích dôvodov (380 ods. 1 CSP). 63. K uplatnenému nároku odvolací súd vo všeobecnosti uvádza nasledovné: 64. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 65. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 66. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 67. Predmetom konania je nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia (doplatok), nie nárok na náhradu škody. Rozsah poistného plnenia je v súlade s § 788 ods. 1 OZ stanovený v príslušnej poistnej zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami (§ 788 ods. 3 OZ). 68. Je potrebné rozlišovať medzi pojmami cena opravy príp. výška škody a výška poistného plnenia. Kým cenou opravy motorového vozidla je potrebné rozumieť cenu, ktorú osoba zaplatí servisu za opravu motorového vozidla, škoda už môže a spravidla zahŕňa aj iné položky, ako napr. ušlý zisk, cena za výpožičku náhradného vozidla, prípadne iné náklady. Výška poistného plnenia sa spravidla od skôr uvedených pojmov odvíja, avšak nemusí byť totožná. 69. Pri zohľadnení vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola mu bola fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní, obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inak povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ. 70. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal. 71. V danom prípade je medzi účastníkmi konania sporný práve rozsah, v ktorom bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Určenie rozsahu poistného plnenia závisí najmä na poisťovni, ktorá poistenie poskytuje a nie je v zásade striktne limitované zákonom. Je určený spravidla vo všeobecných alebo osobitných poistných podmienkach, vydaných poisťovňou. Mala by to byť preto poisťovňa, ktorá poistné podmienky vydá, aby rozsah poistného plnenia určila čo najpresnejšie, aby na strane poisťovne ani poisteného nevznikali o tomto rozsahu mylné predstavy. Rovnaké kritériá by malo spĺňať oznámenie o poskytnutí poistného plnenia. 72. Odvolací súd je názoru, že z obsahu súdneho spisu nie je možné zistiť, aké konkrétne položky zahŕňa suma 496,29 €, o ktorej žalovaný v odvolaní tvrdil, že predstavuje neprimerané účtovné náklady na opravu, resp. z akých konkrétnych položiek pozostáva suma, ktorú žalobcovi v rámci likvidácie poistnej udalosti nepriznal. 73. Ak žalovaný v priebehu konania tvrdil, že poskytol poistné plnenie v súlade s príslušným ustanovením VPP, ktoré vymedzuje okrem iného ním akceptované hodinové sadzby prác a ceny materiálov, uvedené tvrdenie nie je možné žiadnym spôsobom exaktne overiť, pretože žalovaný neuviedol za ktoré konkrétne práce a v akom rozsahu neposkytol žiadané poistné plnenie, prípadne za ktoré konkrétne diely a materiál neposkytol žiadané poistné plnenie. Takejto procesnej obrane žalovaného nebolo možné poskytnúť ochranu, pretože z nej nebolo možné overiť, či žalovaný podľa dotknutého ustanovenia poistných podmienok postupoval alebo nie. 74. Napriek tomu, že žalobca ako právny nástupca poisteného je povinný svoj nárok na poskytnutie poistného plnenia voči poisťovateľovi preukázať, pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ, ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2120/2015, zo dňa 18.05.2017). 75. Odvolací súd poukazuje aj na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktoré sa uplatňuje aj v slovenskej judikatúre. Povinnosťou žalovaného bolo v danom prípade poskytnúť poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov na opravu motorového vozidla, určených príslušnými poistnými
podmienkami, pričom dôvody na odopretie poskytnutia časti poistného plnenia bol povinný tvrdiť a preukázať poisťovateľ (žalovaný). K tvrdeniu a preukázaniu takýchto dôvodov, t.j. k preukázaniu dôvodov, že žalobcom uplatnený nárok nepredstavuje primerané náklady na opravu motorového vozidla, zo strany žalovaného nedošlo. 76. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 77. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).