Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/112/2024 6123351002 24. 03. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:6123351002.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: GAPAcar, s.r.o., so sídlom Československej armády 10686/3, 036 01 Martin, IČO: 46 587 527, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 96,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/29/2023 - 131 zo dňa 6.5.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/29/2023 - 131 zo dňa 6.5.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 71Cb/29/2023 - 131 zo dňa 6.5.2024 rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50% ročne zo sumy 96,30 Eur od 24.3.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo 4.7.2023 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 96,30 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného plnenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.1.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Trafic, EČV: A., ktorého poistený bola spoločnosť Bota Stav, s.r.o., so sídlom Gorkého 1059/23, 036 01 Martin, IČO: 34 144 528. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy 6622468406/2. Žalovaný túto poistnú udalosť zaregistroval pod č. 9852463997. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli v zmysle priloženej faktúry vo výške 1.232,05 Eur bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby vo výške 96,30 Eur (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- Eur). Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis. Skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo
výške 21,- Eur/NH bez DPH. Takéto limitovanie výšky normohodiny je v rozpore so zákonom. Zároveň rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá oporu v zákone. Predmetné rozlišovanie, kedy poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Žalovaný uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne servisy, zvýhodňuje autorizované a naopak výrazne znevýhodňuje neautorizované servisy. Takéto rozdielne uplatňovanie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla považujeme za neplatné, v rozpore so zákonom a zákon obchádzajúce. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 30,- Eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi oveľa výhodnejšia a nižšia cena. Preto považujeme za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Na základe vyššie uvedeného žalobca považuje žalovaným krátené poistné plnenie z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Žalobca poukázal na § 797 ods. 4 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dodal, že takýto postup žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 23UP/1147/2023 - 22 zo dňa 10.7.2023. 3. Žalovaný proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že po ukončení šetrenia škodovej udalosti zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení a žalovaný priznal poistné plnenie vo výške 1.008,71 Eur, ktoré zodpovedalo rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou s odôvodnením, že bola neprimerane účtovaná cena práce, preto žalovaný priznal sadzbu za jednu normohodinu vo výške 21,- Eur s DPH, zodpovedajúcu tej skutočnosti, že opravu vykonal neautorizovaný servis. Táto možnosť vyplýva aj zo samotných všeobecných poistných podmienok. Medzi stranami je tak sporná sadzba za normohodinu práce, nakoľko žalobca si účtoval sumu 30,- Eur s DPH za normohodinu práce. V prípade autorizovaných servisov si tieto spravidla účtujú vyššiu cenu práce, ako v prípade neautorizovaných servisov, nakoľko sú na nich kladené vyššie požiadavky a majú vyššie prevádzkové náklady. Cena normohodiny práce účtovaná žalobcom vo výške 30,- Eur s DPH, je v danom regióne na daný typ autoservisu preto neadekvátna. Nakoľko sa v prípade žalobcu nejednalo o autorizovaný servis, ktorý má vyššiu cenu za normohodinu práce z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov, žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške, ktorá zodpovedala cene normohodiny vo výške 21,- Eur s DPH, a to aj s prihliadnutím na obvyklé ceny normohodín neautorizovaných servisov v danom regióne. Tento výpočet bol zároveň v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sa vzťahujú na predmetný zmluvný vzťah. Podľa poistnej zmluvy sa na právne vzťahy vzniknuté na jej základe vzťahujú ustanovenia Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO KOMPLET č. 913 a ostatných všeobecných poistných podmienok uvedených v tejto zmluve. Žalovaný týmto poukazuje na vymedzenie spôsobu určenia poistného plnenia v ZD AUTO KOMPLET č. 913, a to najmä na čl. 9 Plnenie poisťovne, ods. 2 písm. c). Kalkulácia nákladov na opravu bola žalobcovi riadne predložená, čím žalovaný riadne splnil svoju povinnosť a informoval žalobcu v súlade s poistnými podmienkami o primeraných nákladoch po zdokladovaní rozsahu poškodenia. Žalovaný ďalej poukázal na § 806 OZ a na záver uviedol, že má na základe predostretej argumentácie za to, že pri určení výšky poistného plnenia v sume 21,Eur bez DPH za jednu normohodinu práce postupoval v súlade s poistnou zmluvou a príslušnými poistnými podmienkami, keďže pri neautorizovaných servisoch sa za primerané náklady považujú náklady stanovené poisťovateľom, t. j. žalovaným, pričom táto sa určí porovnaním s kalkulačným programom nákladov na opravu, zohľadňujúc hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. 4. Na vyššie uvedený odpor reagoval žalobca, ktorý poukázal na zmluvné dojednania čl. IX bod 2 písm. c). Z uvedeného ustanovenia okrem limitácie výšky normohodín vyplýva aj povinnosť poisťovne informovať poisteného písomnou formou o nákladoch, ktoré uhradí. Žalobca je názoru, že poisťovňa si ani túto povinnosť nesplnila, pretože nemožno považovať uvedenie krátenia normohodín a odkaz na kalkuláciu za informovanie o nákladoch stanovených poisťovňou. Žalovaný v skutočnosti priznal sumu 21,- Eur/NH s DPH, čo samo o sebe nezodpovedá predmetným zmluvným dojednaniam, na ktoré sa sám žalovaný odvoláva pri dôvodení nezákonného krátenia plnenia. Podľa dojednania mal potom plniť 25,Eur/NH bez DPH. Tvrdenie žalovaného je tak vnútorne nekonzistentné. Poukázal tiež na čl. IX. bod 4. Žalobca je názoru, že poisťovňa navyše nijako nepreukázala, že by poistenému určila opravovňu, ktorá by mala opravu zabezpečiť. Nemožno vykladať jednotlivé ustanovenia VPP bez kontextu na súvisiace
ustanovenia - poisťovňa nemôže sankcionovať poškodeného preto, že si vybral určitý servis na opravu svojho poškodeného vozidla, keď mu sama žiaden iný servis neodporučila. 5. Žalovaný doručil súdu dupliku k replike žalobcu, v ktorej uviedol, že odporuje tvrdeniam žalobcu v jeho vyjadrení, nakoľko má za to, že výška týchto nákladov bola žalobcovi známa, keď ešte dňa 9.3.2023 zaslal žalovaný žalobcovi na e-mailovú adresu I..T. e-mailovú správu, ktorej prílohou bola kalkulácia nákladov na opravu vozidla. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že ešte dňa 3.2.2023 bola žalobcovi zaslaná pôvodná kalkulácia po prvej obhliadke poškodeného vozidla spolu s presným poučením poškodeného, aké podmienky pre stanovovanie ceny za opravu vozidla vyplývajú z poistných podmienok. Žalovaný sa tiež ohradzuje a zdôrazňuje, že zo znenia Zmluvných dojednaní vyplýva právo a nie povinnosť žalovaného vybrať autoservis pre opravu. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca mal voľne k dispozícii zoznam zmluvných servisov, v ktorých si mohol dať opraviť vozidlo a bol taktiež riadne oboznámený s tým, aká výška nákladov bude priznaná v prípade vykonania opravy v neautorizovanom servise. Žalovaný tiež poukázal na to, že hodnota 25,- Eur/NH je horným ohraničením priznávanej čiastky, pričom znenie Zmluvných dojednaní hovorí explicitne o maximálne akceptovanej výške normohodiny vo výške 25,- Eur s DPH. Tým, že žalovaný priznal sumu 21,- Eur za normohodinu práce je stále v cenovom rozpätí stanovenom Zmluvnými dojednaniami. Na záver žalovaný doplnil, že je narušením princípu zmluvnej voľnosti, keď súdy aj napriek vzájomnej dohode poisťovateľa a poisteného nerešpektujú dohodnuté ustanovenia v poistných podmienkach a v tejto súvislosti poukázal na poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“) v spojení s § 788, § 797 ods. 2 až ods. 4 OZ a § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a konštatoval, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia neoprávnene kráteného poistného plnenia v sume 96,30 Eur v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 20.1.2023. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli v zmysle faktúry č. 20230238 z 3.3.2023 vo výške 1.232,05 Eur bez DPH, z ktorej žalovaný po skončení šetrenia poistnej udalosti neuhradil postupcovi sumu 96,30 Eur. V liste zo dňa 8.3.2023 žalovaný oznámil poistenému, že v tento deň bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a že pri výpočte poistného plnenia boli priznané len primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- Eur/NH bez DPH. 7. Ďalej bolo v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie konštatované, že na základe preštudovania listinných dôkazov založených do spisu dospel k jednoznačnému záveru, že krátenie poistného plnenia žalovaným bolo v danom prípade nedôvodné, pričom súd sa absolútne stotožnil s argumentáciou žalobcu prezentovanou v tomto konaní. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie riadne nezdôvodnil a ani nezdokladoval, prečo poistné plnenie krátil práve vo výške 96,30 Eur s poukazom na § 797 ods. 4 OZ. Žalovaný síce v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 8.3.2023 uviedol, že priznáva len náklady na cenu práce v neautorizovanom servise vo výške 21,- Eur/NH, avšak nijak nešpecifikoval, ako dospel k sume 96,30 Eur a z akých údajov pri tom vychádzal. Uvedené konanie žalovaného je tak v rozpore s vyššie uvedeným § 797 ods. 4 OZ. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že žalovaný vôbec neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení týkajúcich sa predovšetkým uplatnenia článku 9 ods. 4 prvá a druhá veta Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO KOMPLET č. 913, z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Žalovaný vôbec neuviedol, aké ceny z akej konkrétne určenej opravovne uplatnil pri výpočte náhrady škody. Samotné uvedenie ceny práce 21,- Eur/NH bez ďalšieho nepostačuje ako zákonný dôvod zníženia poistného plnenia, ani nijak nedokazuje, že takáto cena práce sa uplatňuje v konkrétnej opravovni určenej poisťovňou. 8. Ďalej bolo súdom prvej inštancie konštatované, že samotný nárok na poistné plnenie ako nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali rozsah poistného plnenia posúdil podľa § 806 OZ. Súd prvej inštancie je toho názoru, že článok IX ods. 2 písm. c) poistných podmienok predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade s ust. § 806 OZ a doplnil, že poistné podmienky teda predpokladajú limitáciu poistného plnenia vo vzťahu k normohodinám účtovaným neautorizovaným servisom za opravu, avšak za súčasného splnenia podmienky zo strany žalovaného, a síce, že žalovaný informuje písomne poisteného o primeraných nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie však nemal za preukázané,
že by žalovaný postupom podľa uvedeného ustanovenia poistných podmienok informoval žalobcu písomne o primeraných nákladoch. Žalovaný pri riešení poistnej udalosti nepostupoval podľa vyššie uvedeného dojednania poistných podmienok, čo súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že uvedené ustanovenie poistných podmienok preto nie je možné aplikovať na poistnú udalosť, ktorá je predmetom tohto konania. Nakoľko žalovaný povinnosť z poistných podmienok sám nesplnil, nemohol sa potom domáhať určenia ceny za normohodinu podľa poistných podmienok, v dôsledku čoho bolo úlohou súdu prvej inštancie následne posúdiť primeranosť ceny za opravu, ktorú účtoval žalobca. 9. Napokon bolo súdom prvej inštancie tiež konštatované, že považoval obranu žalovaného za neopodstatnenú a nepreukázanú listinnými dôkazmi aj pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že splnil svoje povinnosti vyplývajúce z článku 9 ods. 2 písm. c) a článku 9 ods. 4 prvá a druhá veta Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO KOMPLET č. 913. Žalovaný však v priebehu konania do spisu nezaložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že poistenému riadne doručil kalkuláciu nákladov na opravu vozidla, ako aj určenie opravovne, v ktorej je povinný vykonať opravu vozidla. Jediný dokument, ktorým sa žalovaný uvedené snažil preukázať je emailová správa od spoločnosti Slovexperta, s.r.o. zamestnancovi žalovaného zo dňa 4.4.2024. Súd prvej inštancie však uvedenú internú emailovú správu žalovaného nepovažuje za relevantnú v snahe žalovaného preukázať, že poistenému (či ním splnomocnenej osobe) riadne doručil kalkuláciu nákladov na opravu vozidla, ako aj určenie opravovne, v ktorej je povinný vykonať opravu vozidla. Súd prvej inštancie uvedený listinný dôkaz nepovažuje za hodnoverný, aj vzhľadom na tvrdenie žalobcu, ktorý v konaní opakovane spochybňuje, že si žalovaný riadne splnil informačnú povinnosť vyplývajúcu z článkov 9 ods. 2 písm. c) a 9 ods. 4 prvá a druhá veta Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO KOMPLET č. 913. Tiež bolo konštatované, že žalovaný v konaní nepochybne nepreukázal, že poisteného riadne informoval o možnostiach výberu opravovne, v ktorej sa má oprava poškodeného vozidla vykonať spolu s kalkuláciou nákladov, ktoré považuje za primerané pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach, nebol ani oprávnený krátiť vyplatené poistné plnenie vo výške 96,30 Eur a tým fakticky sankcionovať poisteného, že si nedal vozidlo opraviť v zmluvnej opravovni žalovaného. 10. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k nepochybnému presvedčeniu, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie poistného plnenia od žalovaného aj v neoprávnene krátenej výške 96,30 Eur, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 12,50% ročne od 24.3.2023 do zaplatenia, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s poistným plnením po tom, čo skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (v súlade s § 797 ods. 3 prvá veta OZ). Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v súlade s § 369c ods. 1 ObZ, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho zmluvnej/zákonnej povinnosti. 11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. Proti napadnutému rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal žalovaný odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, resp. alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že má v prvom rade za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď mal za to, že žalovaný mal konať v rozpore s ust. § 797 ods. 4 OZ a poukázal na článok 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913. Žalovaný uviedol, že už len samotná skutočnosť, že poškodený si nechal vykonať opravu poškodeného vozidla v neautorizovanom servise samo o sebe žalovaného oprávňuje v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) poistných podmienok v súvislosti s cenou práce pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia, pokiaľ cena práce v zmysle doloženej faktúry za opravu presahuje sumu 25,- Eur bez DPH. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že nijako nešpecifikoval resp. neuviedol žiadne údaje, ako dospel k sume 96,30 Eur, nakoľko teda už len samotná skutočnosť. že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v neautorizovanom servise je sama o sebe postačujúca na odôvodnenie krátenia poistného plnenia. Žalovaný ďalej dôvodil, že má taktiež za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj v tom smere, keď v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný bol v zmysle článku 9 ods. 4 prvej vety poistných podmienok povinný určiť opravovňu (autoservis), v ktorej sa má oprava poškodeného vozidla vykonať. Z vyššie citovaného podľa žalovaného vyplýva, že ide o právo, a nie povinnosť žalovaného určiť opravovňu (autoservis), v ktorej sa má oprava poškodeného vozidla vykonať, pričom v prípade ak žalovaný toto právo uplatní a poškodený sa rozhodne zabezpečiť opravu poškodeného vozidla v inej ako žalovaným určenej opravovni (autoservise), tak žalovaný pri výpočte náhrady škody uplatní ceny v ním určenej opravovni (autoservise). Nakoľko však žalovaný v danom prípade právo podľa článku 9 ods. 4 poistných podmienok neuplatnil a poškodenému neurčil konkrétnu opravovňu (autoservis), v ktorej sa má oprava poškodeného vozidla vykonať, tak žalovaný považuje argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku za úplne bezpredmetnú a irelevantnú. 13. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný má za to, že žalobca v priebehu konania účelovo tvrdil, že žalovaný ho v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) poistných podmienok písomne neinformoval o nákladoch na opravu poškodeného vozidla. Žalovaný v priebehu konania tieto účelové tvrdenia žalobcu rozporoval a odkázal na internú emailovú komunikáciu zo dňa 4.4.2024. Súd prvej inštancie však v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že tento dôkaz nepovažuje za relevantný a ďalej v tejto súvislosti taktiež uviedol, že tento email nie je pôvodná elektronická správa, ktorou spoločnosť Slovexperta, s.r.o. mala doručiť poistenému (či ním splnomocnenej osobe) dané dokumenty. Žalovaný má však za to, že z tejto snímky z databázy systému spoločnosti Slovexperta, s.r.o. jednoznačne vyplýva, že dňa 31.1.2023 boli splnomocnenej osobe poškodeného doručené ako kalkulácia nákladov na opravu, tak aj zápis z obhliadky poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovaného s prihliadnutím na tzv. doktrínu rozumnej pravdepodobnosti možno z tejto internej e-mailovej komunikácie žalovaného zo dňa 4.4.2024 dospieť k záveru, že kalkuláciu nákladov na opravu ako aj zápis z obhliadky boli spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. doručené splnomocnenej osobe poškodeného. Žalovaný má tak za to, že súd prvej inštancie ho zatažil neprimeraným dôkazným bremenom, keď túto internú e-mailovú komunikáciu neakceptoval ako hodnoverný dôkaz preukazujúci, že žalovaný doručil náklady na opravu poškodeného vozidla splnomocnenej osobe poškodeného. Žalovaný navyše poukazuje aj na to, že v priebehu konania doložil súdu prvej inštancie aj samotnú kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného vozidla, ako aj zápis z obhliadky poškodeného vozidla. Žalovaný má teda za to, že v konaní preukázal, že žalobcovi bola dňa 31.1.2023 prostredníctvom e-mailovej komunikácie doručená kalkulácia nákladov na opravu poškodeného vozidla, tak aj zápis z obhliadky poškodeného vozidla. 14. Na podané odvolanie žalovaného reagoval žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 14.6.2024 uviedol, že argumentácia žalovaného je rozporná a poukázal na zmeny dôvodov krátenia zo strany žalovaného, pričom v odpore proti platobnému rozkazu uviedol úplne iné odôvodnenie svojho krátenia, než v oznámení o poistnom plnení zo dňa 8.3.2023 a v tejto súvislosti poukázal na § 797 ods. 4 OZ, pričom v danej veci je nepochybné, že došlo k zmene dôvodov krátenia poistného plnenia, čo predstavuje porušenie uvedeného ustanovenia. Žalobca je názoru, že nielen v oznámení o poistnom plnení nie je odkázané na konkrétne ustanovenia zmluvných dojednaní, z ktorých vychádzal žalovaný pri krátení poistného plnenia, no navyše v oznámení o poistnom plnení nie je ani len odkaz, že žalovaný postupoval v zmysle Zmluvných dojednaní, čo predstavuje rozpor s kogentnou právnou úpravou. Ďalej dodal, že samotný výpočet spotreby lakovacieho materiálu, vôbec nevyplýva z uvedeného ustanovenia zmluvných dojednaní, ako konštatuje žalovaný v podanom odpore a vo vzťahu k nepriznanej časti sumy za náhradný diel ani len nie je v zmluvných dojednaniach ustanovené, na čo žalovaný ani neodkazuje. Žalovaný preto žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody krátenia po skončení šetrenia poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení, taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia ani v súdnom konaní, čím neuniesol dôkazné bremeno. K uvedenému žalobca citoval viaceré závery právnej doktríny a tiež poukázal na judikatúru krajských súdov SR. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade určovania opravovní zo strany žalovaného sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalovaný neurčil poistenému opravovňu kde si má dať svoje motorové vozidlo opraviť a tak si poistený vybral opravovňu sám, podľa vlastného uváženia. V zmluvných dojednaniach rovnako nie je uvedený žiaden mechanizmus výpočtu, že pri akom vozidle sa bude aká suma preplácať. Rovnako tak žalovaný ani neurčil sumu, za ktorú by autoservis motorové vozidlo opravoval. Žalobca ďalej uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu, pretože v čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní je jednoznačne uvedené, že o kalkulácií nákladov má poisťovňa informovať priamo poisteného ako svojho klienta. Taktiež sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie k predloženým dôkazom žalovaného a doplnil, že v zmluvných dojednaniach, ktoré podpísali obe strany a obe strany sú nimi viazané je napísané, že
„o kalkulácií nákladov bude poistený informovaný písomnou formou“, nemôže sa preto považovať za preukázateľne doručenú kalkuláciu, interná tabuľka od spoločnosti, ktorá spolupracuje pri likvidáciách so žalovaným. Rovnako tak žalovaný preukazuje doručenie kalkulácie internou tabuľkou kde je uvedený mail autoservisu, ktorý opravoval poškodené motorové vozidlo. Zo zmluvných dojednaní jasne vyplýva, že poisťovňa má informovať poisteného, nie autoservis. 15. V prípade dôkazného bremena žalobca uviedol, že žalovaného, ktorý bol povinný vykonať šetrenie poistnej udalosti, zaťažovalo dôkazné bremeno toho, že svoju povinnosť vykonal riadne a priznal poistné plnenie v súlade so zákonom a poistnými podmienkami. Žalobca je názoru, že už v čase ukončenia šetrenia škodovej udalosti mal žalovaný preukázať, z akého dôvodu, na základe čoho priznal poistné plnenie v ním vypočítanej výške. Žalovaný, však pre svoje tvrdenia neposkytol žiaden dôkaz, a to ani počas likvidácie poistnej udalosti, ani v priebehu súdneho konania. Aj v tomto smere žalobca poukázal na judikatúru Krajského súdu v Košiciach napr. sp. zn. 2Co/25/2022, sp. zn. 4Cob/103/2021, sp. zn. 3Cob/65/2021, sp. zn. 4Cob/62/2021 alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/23/2020. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný ustanoveniami vo svojich zmluvných dojednaniach, ktorými obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia, čím svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko, ktorého výšku si s poisteným v poistnej zmluve dohodol, touto právnou konštrukciou obchádza kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Taktiež aj právna konštrukcia žalovaného v Zmluvných dojednaniach, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný, nezmluvný autoservis, ktorú bude žalovaný akceptovať je v rozpore so zákonnou úpravou a preto je de iure neplatná. Žalobca v tomto smere poukázal a citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2023. Žalovaný na základe vyššie uvedeného nemôže krátiť poistné plnenie len na základe toho, že žalobca resp. poistený si nechal svoje motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom, nezmluvnom servise, keďže Občiansky zákonník nepozná takýto dôvod krátenia poistného plnenia. Žalobca tiež upozornil na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/119/2021 a jeho závery. Tiež poukázal na princíp právnej istoty a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, preto okrem vyššie citovaných a spomínaných rozhodnutí poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov v skutkovo a právne obdobných veciach. Nezohľadnením týchto skutočností, ktoré sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti by došlo k odklonu od ustálenej súdnej praxe a porušeniu práva na spravodlivý proces. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň navrhuje odvolaciemu súdu, aby zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 16. Žalobca doručil odvolaciemu súdu ďalšie podanie, označené ako “Vyjadrenie” zo dňa 19.2.2025, v ktorom uviedol, že v právnej veci týkajúcej sa havarijného poistenia, kde je poškodený poistený podnikateľ, dochádza k diametrálnym rozdielom v rozhodovaní mestských a krajských súdov, a to v niekoľkých kľúčových otázkach - aplikácia zmluvnej voľnosti; porušenie legislatívy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; odlišné posudzovanie poisteného podnikateľa v porovnaní s inými poistenými a aplikácia obchodného zákonníka. V súlade so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí považuje za nevyhnutné, aby odvolací súd odstránil túto rozporuplnosť v judikatúre a zabezpečil jednotné a konzistentné rozhodovanie v tejto problematike. Žalobca v tejto súvislosti v úvode podania poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 10.3.2015 sp. zn. 32 Cdo/763/2013 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020. Žalobca následne pristúpil k rozboru vyššie uvedených právnych otázok a vyjadril sa k nim ako aj k tomu, ako by sa mali aplikovať na predmetný spor. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 1288/2004 z 24.10.2006 a rozpor zmluvných dojednaní s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom citoval dotknuté kogentné ustanovenia a poskytol k nim svoj právny výklad. Vo vzťahu k tejto neplatnosti právneho úkonu žalovaného sa žalobca vyjadroval aj v ďalšej časti tohto podania a odkazoval na judikatúru súdov SR. Záver žalobcu je, že nakoľko ustanovenia zmluvného dojednania sú z viacerých dôvodov neplatné, nemohlo byť platne na základe daných zmluvných dojednaní poistné plnenie určené. Určujúcou preto, podľa žalobcu, pre výšku poistného plnenia je faktúra za opravu motorového vozidla, ktorú poisťovňa bola oprávnená znížiť o dohodnutú spoluúčasť a prípadne v súlade s § 799 ods. 3 a § 809 ods. 2 OZ. 17. Žiadne ďalšie podania neboli vo veci doručené.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Z rozhodnutia prvostupňového súdu je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán a vysvetľuje dôvody rozhodnutia a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 22. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní a pri jeho posudzovaní odvolací súd vychádzal z obsahu a rozsahu podaného odvolania. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný poukazoval na to, že krátil poistné plnenie v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) poistných podmienok v dôsledku toho, že žalobca vykonal opravu vozidla v neautorizovanom servise, čo odôvodňuje takýto postup. V druhom rade žalovaný poukázal na to, že v konaní preukázal, že žalobcu písomne informoval o nákladoch na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. Nesúhlasí preto so závermi súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom rozsudku. 23. Odvolací súd úvodom poukazuje na § 806 OZ, podľa ktorého „z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.” Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatok poistného plnenia, ktorého rozsah je v súlade s § 788 ods. 1 OZ stanovený v príslušnej poistnej zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami (§ 788 ods. 3 OZ). Vo všeobecnosti platí, že právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve a poistenec platil poistné a podrobnejšia úprava práv a povinností zmluvných strán, môže byť obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú konkretizovať práva a povinnosti oboch zmluvných strán a postupovať v súlade s nimi má v prípade poistnej udalosti povinnosť nielen poistený, ale aj (alebo najmä) poistiteľ. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021). Poistné podmienky upravujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti a postup poisťovne pri určení výšky poistného plnenia. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, žalobca nárok uplatnený v žalobe riadne preukázal, obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že zníženie poistného plnenia vykonané z dôvodu, že oprava motorového vozidla bola zabezpečená neautorizovaným servisom nebola dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie čl. 9 ods. 2 písm. c) poistných podmienok má upravovať poistné plnenie v nezmluvných a súčasne neautorizovaných opravovniach. Ďalej v zmysle čl. 9 ods. 4 poistných podmienok platí, že „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa
má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.“ Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by v zmysle uvedeného čl. 9 ods. 4 poistných podmienok postupoval. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval krátiť poistné plnenie s odkazom na uvedený článok. Keďže žalovaný žalobcovi neurčil, v akom servise má vykonať opravu motorového vozidla, bolo následne na žalobcovi, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Žalovanému preto neprináleží diferencovať rozsah poistného plnenia, podľa toho, či opravu motorového vozidla vykonala opravovňa autorizovaná, zmluvná alebo iná. Nie je preto možné vyhovieť argumentom žalovaného, že to nebolo jeho povinnosťou určiť opravovňu, ale bolo to jeho právom. Uvedené tvrdenie žalovaného v odvolaní si tak protirečí, keď na jednej strane sa odvoláva na použitie uvedeného článku 9 ods. 4 poistných podmienok, no na druhej strane má odvolací súd za preukázané, že podľa neho žalovaný nepostupoval a teda nemohol krátiť poistné plnenia z tohto dôvodu. 25. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ, ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia. Žalovaný nepreukázal, že by za opravu poisteného vozidla boli účtované a uplatnené ako nárok na poistné plnenie neprimerané náklady v rozsahu ceny normohodiny práce, ani že ním určená cena normohodiny práce bola cenou primeranou v danom regióne v čase vzniku škodovej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že priznal poistné plnenie v ním určenej cene za normohodinu práce 21,- Eur bez DPH ako cene primeranej (ako tiež vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 8.3.2023), bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú s tým, že jeho skutkové tvrdenia o dôvodoch nepriznania plnenia (v časti) nemôžu byť iné ako dôvody v oznámení o poistnom plnení (§ 797 ods. 4 OZ). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že ním určená sadzba za normohodinu práce je sadzbou obvyklou pre daný typ servisu a tiež nepreukázal, ako vôbec určil a vypočítal sumu vo výške 21,- Eur bez DPH za normohodinu práce. Naproti tomu zo žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä z cenníkov opráv motorových vozidiel mal odvolací súd za preukázané, že žalobca si uplatnil hodinovú sadzbu vo výške, ktorá neprevyšovala sumu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Je preto možné, v zhode so súdom prvej inštancie, dospieť k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistné plnenie poskytol v súlade s poistnými podmienkami, ani nepreukázal, že znížil poistné plnenie v súlade so zmluvnými dojednaniami a žalovaný tak nesplnil zákonnú povinnosť na riadne odôvodnenie zníženia poistného plnenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný nepostupoval podľa poistných podmienok a je preto povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov na opravu vozidla. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že povinnosť postupovať v súlade s poistnými podmienkami zaväzuje obe zmluvné strany, teda postupovať v súlade s nimi má v prípade poistnej udalosti povinnosť nielen poistený, ale aj (alebo najmä) poistiteľ. Povinnosť riadne a relevantne odôvodniť krátenie poistného plnenia mal žalovaný už v samotnom oznámení o poistnom plnení. 26. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, keď žalovaný dôvodil, že ním predložená e-mailová komunikácia je relevantná, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že dňa 31.1.2023 bola splnomocnenej osobe poškodeného doručená kalkulácia nákladov na opravu a aj zápis z obhliadky poškodeného vozidla. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje, má za to, že žalovaný nepreukázal, že po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla pred vykonaním opravy stanovil náklady na opravu, keď nepreukázal, že o týchto nákladoch poisteného informoval písomnou formou, ako to vyžaduje dojednanie čl. 9 ods. 2 písm. c) poistných podmienok. V tomto ustanovení je jednoznačne uvedené, že poisťovňa má povinnosť informovať poisteného písomnou formou. Doručenie internej tabuľky resp. preukazovanie doručovania kalkulácie emailovou kalkuláciou odvolací súd nepovažuje za naplnenie informačnej povinnosti žalovaného jednak v zmysle poistných podmienok a tiež v zmysle § 797 ods. 4 OZ. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že o týchto nákladoch poisteného informoval písomnou formou, ako to vyžaduje uvedené dojednanie čl. 9 ods. 2 písm. c) poistných podmienok. Keďže si žalovaný v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť preukázať, na základe čoho považoval ním určenú cenu normohodiny vo výške 21,- Eur bez DPH za primeranú, pričom dôvod krátenia plnenia v oznámení o poistnom plnení nebol uvedený s odkazom na zmluvné dojednania, súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi tak vzniklo právo na doplatenie ceny práce v sume 96,30 Eur.
27. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Odvolací súd na záver a nad rámec už vyššie uvedeného uvádza, že sa oboznámil s námietkou žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 19.2.2025 k existencii rozdielnej rozhodovacej praxe súdov v kľúčových otázkach, kde poukazoval na neplatnosť dojednaných poistných podmienok č. 913 a ich rozpor so zmluvnou voľnosťou, ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež aj ich rozpor s poctivým obchodným stykom a právom EÚ, pričom žalobca v podaní žiada odvolací súd o odstránenie rozporuplností v rozhodovaní a zabezpečenie jednotného a konzistentného rozhodovania v tejto problematike. Z dôvodu, že odvolaciemu súdu je z jeho vlastnej rozhodovacej praxe známe, že žalobca rovnaké podania doručuje do všetkých spisov, ktoré sa týkajú rovnakých sporových strán, považuje za potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie či už prvostupňového, alebo odvolacieho súdu je výsledkom autonómneho konania a výsledkom vyhodnotenia daného konania vychádzajúceho z individuálnych okolností, z predložených dôkazov a prednesov v konkrétnom konaní a nie je úlohou odvolacieho súdu zaujímať všeobecne záväzné, alebo zjednocujúce právne závery presahujúce rámec prejednávanej veci. Odvolací súd nie je zjednocujúcim orgánom súdnej praxe a neprináleží mu vykonávať abstraktný výklad práva s cieľom odstrániť rozdiely v rozhodovaní jednotlivých súdov. Táto kompetencia patrí vyšším súdnym autoritám, najmä Najvyššiemu súdu SR, ktorý ju realizuje prostredníctvom svojej judikatúry a zjednocujúcich stanovísk. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v konkrétnom odvolaní a výlučne na podklade skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z konkrétneho prejednávaného prípadu. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).