{"guid": "2bb6a5fd-97c3-4180-895a-c8eaa8120b7b:ef7166b8-7617-48b0-8cea-553f175d0172", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1", "spisova_znacka": "7Cob/175/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/175/2024 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 7Cob/175/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1", "identifikacne_cislo": "6122401925", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Haitová", "sudca_id": 61, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-haitova-61", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef7166b8-7617-48b0-8cea-553f175d0172", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/175/2024\n6122401925\n24. 06. 2026\nJUDr. Andrea Haitová\nECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr.\nMariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., so sídlom Vyšná Hutka 11, 040\n18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., Kmeťova 26,\n040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance\nGroup, si sídlom Mlynské Nivy 7816/16 Bratislava- mestská časť Staré Mesto 821 09, IČO: 00 585 441,\no zaplatenie 495,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č.k. 38Cb/84/2022-114 zo dňa 03. marca 2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/84/2022-114 zo dňa 03.\nmarca 2023 potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti\nžalovanému v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I. ( ďalej aj ako „ súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd“ ) rozsudkom č.k.\n38Cb/84/2022-114 zo dňa 03. marca 2023 ( ďalej aj ako „ napadnuté alebo prvoinštančné rozhodnutie“)\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 495,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne\nzo sumy 495,24 Eur od 25.06.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O\nnároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštnčný súd tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.\n2. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania\nrozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 495,24,- Eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 495,24 EUR od 25.06.2022 do zaplatenia a\nsvoj uplatnený nárok ( poistné plnenie) odôvodnil tým, že dňa 02.11.2021 došlo k dopravnej nehode a k\npoškodeniu motorového vozidla pána J.. T. M., bytom W. XX, W. (ďalej „poškodený“) zn. AUDI A5, EČV:\nK., pričom predmetnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase povinne zmluvne\npoistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová\nudalosť bola žalovanému riadne nahlásená. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali\nsumu 3.147,42 Eur s DPH, pričom táto pohľadávka bola uplatnená u žalovaného. Žalovaný po ukončení\nšetrenia škodovej udalosti nepriznal poškodenému sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Následne\npoškodený svoju pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Dôvody krátenia\nnáhrady škody podľa žalobcu nemali oporu v zákone, nakoľko žalobca za 1NH práce účtoval 50 Eur,\npričom takáto suma bola podľa žalobcu porovnateľná resp. výhodnejšia v porovnaní s autoservismi v\ndanom regióne. Podľa žalobcu servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby\nbolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou.\nŽalovaný krátil aj náklady na lakovací materiál, avšak podľa žalobcu malo poškodené motorové vozidlo\npred škodovou udalosťou nanesený lak - 2 vrstvová metalíza, preto musel autoservis naniesť lak v dvoch\n\nvrstvách, čo znamenalo vynaloženie vyšších nákladov na lakovanie. Žalobca poukázal na skutočnosť,\nže žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované resp. neautorizované, pričom ide o postup v rozpore\nso zákonom. Podľa žalobcu Oznámenie žalovaného o plnení bolo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné,\nnakoľko žalovaný neuviedol podľa čoho vypočítal nepriznané položky a z čoho vychádzal pri stanovení\nnákladov na opravu.\n2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v tom smere, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a\npovažuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho dôvodu a súčasne namietal nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný uviedol ,že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky\nvyplýva, že medzi postupcom a postupníkom bolo dohodnuté odplatné postúpenie pohľadávky, avšak\nv tejto zmluve nebola dohodnutá výška odplaty za dohodnuté postúpenie ako ani spôsob jej určenia.\nNakoľko podľa žalovaného išlo nepochybne o odplatné postúpenie pohľadávky, bolo povinnosťou\nzmluvných strán dohodnúť v texte zmluvy odplatu, za ktorú sa zmluva postupuje, resp. spôsob, ktorým\nmá byť odplata určená. Nakoľko predložená zmluva uvedené neobsahuje, ide podľa žalovaného o\nabsolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky v dôsledku jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Podľa žalovaného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla má poistený právo, aby za neho poisťovňa nahradila poškodenému uplatnené a\npreukázané nároky na náhradu škody. Podľa žalovaného cena opravy, ktorá je uvedená vo faktúre\nžalobcu, nie je výškou skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle, ale je iba cenou opravy\nzávislou od cenotvorby jednotlivých servisov. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČR zo dňa 20.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1331/2001 podľa ktorého: „za skutočnú škodu na veci treba\npovažovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred\nškodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci\ndo predošlého stavu.“ Podľa názoru žalovaného tak postupoval správne, ak autoservisu ktorý vykonal\nopravu poškodeného motorového vozidla poskytol plnenie, ktoré predstavuje primerané náklady na\nopravu poškodeného motorového vozidla v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej škode vzniknutej na\npoškodenom motorovom vozidle. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil rámcové\nzmluvy so zmluvnými neautorizovanými servismi spolu s cenníkmi a rovnako tak cenník Autoservisu\nSlováček - Autoslužby PLN, ako aj AutoKODUS či EDISERVIS, s. r. o.\n3. V replike žalobca uviedol, že pokiaľ ide o námietku vecnej legitimácie a neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že odkaz na osobitnú dohodu o odplatnosti zmluvy\no postúpení pohľadávky ju nerobí neplatnou. Žalobca pri svojej argumentácii odkázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR R62/2020, podľa ktorého: „Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno\nvyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky\nmôže byť odplatné a aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky, a ani\ndlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená, a to\naj v prípade odplatného postúpenia...“ Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia potvrdzujúce jeho\ntvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná aj napriek odkazu na zmluvu o výške odplaty,\nktorá nebola v konaní predložená (rozhodnutie OS BA I, sp. zn. 27Cb/2/2021, rozhodnutie KS Prešov,\nsp. zn. 2Cob/1/2022). Podľa žalobcu bol v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky predmet postúpenia\ndostatočne identifikovaný, pričom samotnú zmluvu možno považovať za platný právny úkon, z ktorého\nmožno vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca spolu s vyjadrením súdu predložil\ndruhú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.09.2022, ak by súd pôvodnú zmluvu o postúpení\nvyhodnotil ako neplatnú. Pokiaľ ide o primeranosť nákladov na opravu vozidla žalobca uviedol, že\nžalovaný nemôže podmieňovať vyplatenie poisteného plnenia za také skutočnosti, ktoré nevie a\nnemôže poškodený ovplyvniť. Poškodený si splnil všetky svoje povinnosti, keď odniesol motorové\nvozidlo do servisu, a servis následne v zmysle obhliadky, kde žalovaný uviedol, ktoré poškodené\nčasti treba opraviť resp. vymeniť, vykonal opravu. Podľa žalobcu žalovaný nijako nepreukázal, že\nservis na danú opravu použiť menšie množstvo lakovacieho materiálu. Žalobca rovnako tak namietal\noneskorené predloženie kalkulácie opravy, ktoré žalovaný predložil až spolu s odporom, pričom tak\nmal spraviť už pri ukončení šetrenia škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nebolo\njasné, na základe čoho dospel žalovaný k určeniu ceny za mechanické a lakovacie práce vo výške\n21 Eur/NH bez DPH. Podľa žalobcu je pri posudzovaní výšky ceny opravy dôležité prihliadať na\nobvyklosť ceny v danom regióne, čo potvrdzuje aj súdna prax. Podľa žalobcu systém AUDATEX, ktorý\nžalovaný použil pri stanovení nákladov na opravu nezohľadňuje všetky náklady potrebné na uvedenie\npoškodeného vozidla do pôvodného stavu. Tieto údaje je možné použiť ako orientačné, nie však\nzáväzné. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 21.11.2019\nsp. zn. 14Cop/86/2019 či rozsudok Krajského súdu Košice z 26.01.2022 sp. zn. 4Cob/103/2021.\nPodľa žalobcu si na základe takejto kalkulácie vie žalovaný vypočítať približnú výšku nákladov na\n\nopravu, avšak skutočnú výšku škody zobrazuje faktúra za vykonané práce a použitý materiál. Ako\nneobjektívne žalobca považoval aj žalovaným predložené cenníky zazmluvnených servisov, nakoľko\ntieto ceny sú umelo vytvorené a nezobrazujú realitu a je v rozpore s princípmi voľnej hospodárskej\nsúťaže. Predložené cenníky taktiež nezohľadňujú typ a značku motorového vozidla, čo by znamenalo,\nže uvedené ceny sa vzťahujú na vozidla bez rozdielu ich veku, značky či náročnosti jednotlivých\nopravárenských prác. Rovnako tak bolo žalobcom namietané rozlišovanie autoservisov na autorizované\nresp. neautorizované, pričom tento postup nemá oporu v žiadnom zákone. Podľa žalobcu rozlišovanie\nautoservisov spočívajúce v akceptácií rozdielnych cien za vykonané rovnaké práce sa nedá vnímať inak,\nako cielené zvýhodňovanie autorizovaných servisov či zmluvných servisov. Na základe uvedeného bol\nžalobca názoru, že žalovaným aplikované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované\nnemá oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Určenie cien žalovaným považoval žalobca za svojvôľu\nčo je neakceptovateľné.\n4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v duplike a zotrval na predchádzajúcej argumentácii, pričom\npovažoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Žalovaný uviedol, že ak súd dospeje k záveru,\nže predložením novej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.09.2022 došlo k zhojeniu nedostatku\naktívnej legitimácie, žalovaný žiadal aby súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania a trovy právneho\nzastúpenia.\n5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámením\nsa s listinami založenými v súdnom spise, a to: Oznámenie o poistnom plnení z 10.06.2022, Faktúra\nč. 20220066, Záznam o dopravnej nehode, Zmluva o postúpení pohľadávky z 26.07.2022, Cenník\nservisných služieb, Cenník servisu Moris, Kalkulácia nákladov na opravu, Rámcová zmluva z 30.06.2014\ns KAR-LK J&P, spol. s r. o., Rámcová zmluva s PR Car service, Rámcová zmluva s Ján Kalinič-Autoservis\nJán, Rámcová zmluva s Vladimír Slováček- Autoslužby PLN, Cenník služieb autoservisu Auto KODUS,\nCenník služieb autoservisu EDIservis, Zmluva o postúpení pohľadávky z 26.09.2022, ako aj s ostatným\nobsahom spisu.\n6. Z vyjadrení strán považoval súd prvej inštancie za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa\n02.11.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. M. zn. AUDI\nA5, EČV: K.. Vinníkom nehody bol poistenec žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne\nnahlásená a ten ju viedol pod č. 9570358283. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla\nboli vo výške 3.147,42 Eur s DPH. Nesporným bolo aj to, že žalovaný dňa 09.06.2022 ukončil šetrenie\npredmetnej škodovej udalosti a náhradu škody poškodenému krátil z dôvodu neprimeranej ceny práce\na rovnako tak lakovej konštanty. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaný dôvodne znížil náhradu\nškody.\n7. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 440 , 442 ods. 1, § 517 ods.\n2, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ“), § 4 ods. 1, 2 písm. b) , § 11 ods. 6, 7 a 8\nzákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) a § 3 ods. 1 Nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n8. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného spochybňujúcou aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu, ktorú žalovaný odvodzoval z tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 26.7.2022 z dôvodu, že v nej nebola uvedená výška odplaty za postúpenie\npohľadávky ani spôsob jej určenia. Túto obranu nepovažoval za dôvodnú. Poukázal na to, že samotná\nskutočnosť, že zmluva označuje postúpenie pohľadávky za odplatné, neznamená, že neuvedenie výšky\nodplaty spôsobuje jej neplatnosť. Zdôraznil, že otázka odplaty za postúpenie pohľadávky je významná\nvýlučne vo vnútornom právnom vzťahu medzi postupcom a postupníkom a nie je právne relevantná\nvo vzťahu k dlžníkovi ani v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej výška odplaty za postúpenie\npohľadávky nie je rozhodujúca pri posudzovaní nároku uplatneného postupníkom voči dlžníkovi, ale\nmôže mať význam len pri prípadnom vzájomnom spore medzi postupcom a postupníkom alebo pri\nuplatňovaní práv podľa § 527 Občianskeho zákonníka ( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n3Obdo/64/2019 z 11. decembra 2019). Rovnako poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nČeskej republiky, z ktorej vyplýva, že hodnota postupovanej pohľadávky ani výška odplaty nepredstavujú\nobligatórne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky [rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 32Cdo/1185/2012 (C 13969)].\n9. Súd prvej inštancie zároveň vychádzal z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzdôrazňujúcej princíp autonómie vôle a preferenciu výkladu smerujúceho k zachovaniu platnosti\nprávneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Poukázal na to, že úlohou súdu pri výklade zmluvy je zachovať\njej hospodársky účel, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, a rešpektovať zásadu\n\npacta sunt servanda. Na základe uvedených úvah dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky\nje platným právnym úkonom a žalobca je nositeľom uplatneného práva. Nad rámec uvedeného\nkonštatoval, že žalobca v priebehu konania predložil aj ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávky z 26.\nseptembra 2022, v ktorej bola výška odplaty výslovne špecifikovaná, čo podľa názoru súdu prvej\ninštancie vylučovalo akékoľvek pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.\n10. Vo vzťahu k samotnému uplatnenému nároku na náhradu škody súd prvej inštancie vychádzal z\ntoho, že medzi stranami nebola sporná existencia škodovej udalosti, vznik škody na motorovom vozidle\npoškodeného ani zodpovednosť žalovaného za poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia.\nPredmetom sporu zostala výlučne otázka rozsahu poistného plnenia, konkrétne dôvodnosť krátenia\nnáhrady škody vykonaného žalovaným.\n11. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný znížil poistné plnenie s\nodôvodnením, že poškodenému priznal iba primerané náklady na opravu motorového vozidla, keď\ncenu práce stanovil vo výške 21 Eur bez DPH za jednu normohodinu pre neautorizovaný servis a\nsúčasne krátil aj náklady na lakovací materiál podľa výpočtu vykonaného prostredníctvom kalkulačného\nprogramu. Takýto postup žalovaného nepovažoval za dôvodný ani za súladný s právnou úpravou\nnáhrady škody.\n12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom náhrady škody je poskytnúť poškodenému úplnú\nmajetkovú kompenzáciu v rozsahu skutočnej škody, ktorou sa rozumejú účelne vynaložené náklady\npotrebné na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zdôraznil, že náhrada škody plní reparačnú funkciu a jej účelom je obnovenie\nmajetkového stavu poškodeného, nie však jeho bezdôvodné obohatenie.\n13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu zákonných\ndôvodov, ktoré by odôvodňovali takéto krátenie poistného plnenia. Zdôraznil, že poškodenému nemožno\nukladať povinnosť zabezpečiť opravu vozidla za čo najnižšiu cenu alebo vyhľadávať servis poskytujúci\nnajlacnejšie služby. Poškodený sa v dôsledku škodovej udalosti dostáva do situácie, ktorú sám nezavinil,\na právna úprava mu neukladá povinnosť porovnávať cenové ponuky jednotlivých servisov ani skúmať\nich obchodnú politiku alebo cenotvorbu. Rozhodujúce podľa názoru súdu nie je, či bola oprava vykonaná\nza najnižšiu možnú cenu, ale či náklady vynaložené na opravu boli primerané a obvyklé vzhľadom na\nmiesto, čas a rozsah poškodenia.\n14. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že obvyklú cenu opravy nemožno stotožňovať s\nnajnižšou cenou dostupnou na trhu ani s cenou, ktorú jednostranne určí poisťovňa vo svojich interných\nkalkuláciách. Obvyklou cenou je cena pohybujúca sa v bežnom cenovom rozpätí poskytovaných služieb\nv danom regióne a čase. Pokiaľ cena účtovaná servisom z tohto cenového rozpätia výrazne nevybočuje,\nnemožno ju bez ďalšieho považovať za neprimeranú.\n15. Súd prvej inštancie sa ďalej podrobne zaoberal dôvodnosťou samotného krátenia poistného plnenia\nzo strany žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení iba všeobecne uviedol,\nže pri výpočte poistného plnenia vychádzal z primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný\nservis a z primeraných nákladov na lakovací materiál vypočítaných prostredníctvom kalkulačného\nprogramu. Z oznámenia však podľa názoru súdu nebolo zrejmé, z akých konkrétnych údajov žalovaný\nvychádzal pri určení primeranej hodinovej sadzby ani akým spôsobom dospel k záveru o primeranosti\npriznanej ceny práce. Rovnako nebolo zrejmé, aký konkrétny kalkulačný program použil pri výpočte\nnákladov na lakovací materiál ani akým spôsobom bola výsledná suma vypočítaná. Z uvedených\ndôvodov považoval súd prvej inštancie oznámenie o poistnom plnení za nepreskúmateľné, keďže\nneobsahovalo dostatočné skutkové ani odborné zdôvodnenie vykonaného krátenia.\n16. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise,\nsúd prvej inštancie uviedol, že právny poriadok nerozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými\nservismi z hľadiska oprávnenia vykonávať opravy cestných motorových vozidiel. Ak servis spĺňa\nzákonné podmienky na výkon tejto podnikateľskej činnosti, nemožno len z dôvodu absencie autorizácie\nalebo zmluvného vzťahu s poisťovňou automaticky vyvodzovať záver o neprimeranosti ceny ním\nposkytnutých služieb. Podľa názoru súdu prvej inštancie neexistuje právny ani vecný dôvod, aby\npoškodený niesol negatívne dôsledky obchodnej politiky poisťovne spočívajúcej v uzatváraní zmlúv\niba s určitými servisnými partnermi. Samotná okolnosť, že oprava bola vykonaná v nezmluvnom alebo\nneautorizovanom servise, preto podľa súdu prvej inštancie nepredstavuje zákonný dôvod na zníženie\npoistného plnenia.\n17. V tejto súvislosti poukázal aj na právnu úpravu ochrany hospodárskej súťaže obsiahnutú v\nnariadeniach Komisie (EÚ) č. 330/2010 a č. 461/2010, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva zásada\nrovnocenného postavenia autorizovaných aj nezávislých servisov pri poskytovaní servisných služieb.\nPreferovanie výlučne autorizovaných alebo zmluvných servisov poisťovňou by bolo podľa názoru súdu\n\nprvej inštancie v rozpore s princípmi hospodárskej súťaže, pričom poškodenému nemožno odoprieť\nprávo zvoliť si servis podľa vlastného uváženia za predpokladu, že náklady na opravu zostávajú\nprimerané.\n18. Pokiaľ ide o primeranosť ceny práce, súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať\nneprimeranosť žalobcom uplatnenej hodinovej sadzby zaťažovalo žalovaného. Žalovaný síce predložil\ncenníky dvoch servisov a rámcové zmluvy uzatvorené s niektorými zmluvnými partnermi, avšak tieto\ndôkazy nepovažoval súd za spôsobilé preukázať obvyklú cenu práce na relevantnom trhu. Poukázal\nna to, že ceny dohodnuté medzi poisťovňou a jej zmluvnými partnermi sú výsledkom individuálnych\nobchodných dohôd a nemožno ich bez ďalšieho považovať za ceny obvyklé na trhu. Naopak, žalobca\npredložil cenníky viacerých autoservisov pôsobiacich v rovnakom regióne, z ktorých vyplynulo, že cena\nmechanických prác sa pohybovala v rozpätí od 55 Eur do 65 Eur bez DPH za normohodinu. Keďže\nžalobcom uplatnená sadzba vo výške 50 Eur bez DPH sa nachádzala pod úrovňou cien účtovaných\nviacerými servisnými pracoviskami v danom regióne, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nejde o\ncenu neprimeranú ani vybočujúcu z obvyklých trhových podmienok.\n19. Rovnako nepovažoval za dôvodné ani krátenie nákladov na lakovací materiál. Poukázal na to,\nže žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol žiadne konkrétne dôvody zníženia lakovacej\nkonštanty a kalkuláciu programu AUDATEX predložil až v priebehu súdneho konania. Súd prvej inštancie\nzdôraznil, že takáto kalkulácia má len orientačný charakter a sama osebe nepreukazuje skutočné\nnáklady potrebné na vykonanie opravy. Žalovaný pritom netvrdil ani nepreukázal, že by servis pri\nlakovaní nedodržal technologický postup predpísaný výrobcom vozidla alebo že by rozsah použitých\nmateriálov nezodpovedal vykonanej oprave. Za tejto dôkaznej situácie považoval súd prvej inštancie\nfakturované náklady za preukázané a uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k\ndôvodnosti vykonaného krátenia poistného plnenia. Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi aj doplatok\npoistného plnenia vo výške 495,24 Eur.\n20. V predmetnej veci si žalobca okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy, nakoľko mal\nza to, že sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody do omeškania. Žalobcovi bolo zo strany\nžalovaného oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 09.06.2022. Žalovaný bol povinný\nposkytnúť náhradu škody do 15 dní po skončení vyšetrovania v zmysle\n§ 11 ods. 7 zákona o PZP. Nakoľko tak nespravil, dostal sa s plnením náhrady škody do omeškania\ndňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, t. j. dňa 25.06.2022. Z uvedeného dôvodu\nsúd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 495,24 Eur od\n25.06.2022 do zaplatenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ.\n21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal\nvo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.\n22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol\nrozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 písm. a) a h) CSP. Namietal predovšetkým nesprávne\nprávne posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj nesprávnosť právnych záverov súdu\nprvej inštancie týkajúcich sa rozsahu náhrady škody a dôvodnosti krátenia poistného plnenia.\n23. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu žalovaný zotrval na stanovisku uplatnenom\nuž v konaní pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nie je nositeľom žalobou uplatneného\nhmotného práva, keďže zmluva o postúpení pohľadávky z 26. júla 2022, na ktorú žalobca svoju aktívnu\nlegitimáciu odvodzoval, je podľa jeho názoru absolútne neplatným právnym úkonom.\n24. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoje oprávnenie na uplatnenie nároku od zmluvy o postúpení\npohľadávky, bol súd povinný prejudiciálne posúdiť jej platnosť, pričom na prípadnú absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Podľa názoru žalovaného z obsahu\npredmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany zamýšľali uzavrieť odplatnú zmluvu o\npostúpení pohľadávky, keďže samotná zmluva obsahuje výslovné vyhlásenie, že odplata za postúpené\npohľadávky bola dohodnutá v osobitnej dohode. Zmluva však podľa žalovaného neobsahuje ani určenie\nvýšky odplaty, ani spôsob jej určenia, ale len odkaz na budúcu samostatnú dohodu medzi zmluvnými\nstranami.\n25. Žalovaný zastával názor, že takto formulované ustanovenie nespĺňa požiadavku určitého a\nzrozumiteľného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pokiaľ ide\no odplatný prevod pohľadávky, dohoda o odplate predstavuje podstatnú náležitosť právneho úkonu,\npričom nestačí samotné konštatovanie, že odplata bude upravená v osobitnej dohode. Za dostatočne\nurčitý spôsob určenia ceny nemožno podľa jeho názoru považovať ani dojednanie, podľa ktorého sa\nzmluvné strany na výške odplaty dohodnú až následne, keďže takéto ustanovenie ponecháva podstatnú\nnáležitosť zmluvy neurčitú a závislú od budúcej dohody účastníkov. Z uvedených dôvodov žalovaný\ntvrdil, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná pre neurčitosť podľa § 37 ods.\n\n1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zmene v osobe veriteľa a žalobca nemohol\nnadobudnúť postúpenú pohľadávku. Namietal preto, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na\nuplatnenie predmetného nároku.\n26. Súčasne namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola prípadná neurčitosť pôvodnej\nzmluvy odstránená predložením ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky z 26. septembra 2022. Podľa\nžalovaného absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku (ex\ntunc) a nemožno ju dodatočne odstrániť ani konvalidovať následnou dohodou zmluvných strán alebo\ndodatočným určením odplaty. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky týkajúcu sa účinkov absolútnej neplatnosti právnych úkonov.\n27. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov,\npredovšetkým na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/84/2019 a na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky ( sp.zn. 28Cdo/1092/2009 zo dňa 21.07.2010), z ktorých podľa jeho\nnázoru vyplýva, že pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky výslovne deklaruje svoj odplatný charakter,\ndohoda o odplate predstavuje jej neoddeliteľnú obsahovú náležitosť. Ak výška odplaty alebo spôsob\njej určenia nie sú dostatočne určité, ide podľa žalovaného o neplatnosť celej zmluvy, ktorú nemožno\nodstrániť dodatočným predložením ďalších listín alebo následnou dohodou účastníkov.\n28. Žalovaný preto zotrval na názore, že žalobca v konaní nepreukázal platné nadobudnutie žalovanej\npohľadávky a súd prvej inštancie mal žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť.\n29. Vo vzťahu k veci samej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil rozsah\njeho povinnosti na náhradu škody a v nadväznosti na to dospel aj k nesprávnym skutkovým záverom\no dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.\n30. Predovšetkým poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení, podľa ktorej poisťovňa nahrádza poškodenému iba riadne uplatnené a preukázané\nnároky na náhradu škody. Zdôraznil, že poškodeného zaťažuje nielen povinnosť vznik škody tvrdiť, ale\naj preukázať jej rozsah a výšku, pričom samotná faktúra vystavená autoservisom podľa jeho názoru ešte\nnepreukazuje skutočný rozsah vzniknutej majetkovej ujmy.\n31. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil cenu opravy motorového vozidla\nso skutočnou škodou. Zdôraznil, že cena uvedená na faktúre predstavuje výlučne cenu, ktorú si za\nvykonanú opravu účtoval konkrétny autoservis, pričom táto cena je výsledkom individuálnej cenotvorby\njednotlivých podnikateľských subjektov a sama osebe nevypovedá o výške skutočnej škody vzniknutej\npoškodenému. Podľa jeho názoru nie je možné bez ďalšieho vychádzať z predpokladu, že všetky\nnáklady vyúčtované autoservisom boli účelné, primerané a nevyhnutné na odstránenie následkov\nškodovej udalosti. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že v praxi dochádza k situáciám, keď\nautoservisy pri opravách hradených poisťovňou fakturujú vyššie ceny práce alebo vyšší rozsah\nmateriálu, než aký je objektívne potrebný na vykonanie opravy, keďže náklady nenesie priamo\nzákazník, ale poisťovňa. Práve z uvedeného dôvodu považoval za nevyhnutné preskúmať primeranosť\nfakturovaných nákladov a porovnať ich s obvyklými cenami v mieste a čase opravy.\n32. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nČeskej republiky, podľa ktorej skutočnou škodou nie je samotná fakturovaná cena opravy, ale iba také\nmajetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné účelne vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného\nstavu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že poisťovňa nie je povinná uhradiť akékoľvek náklady\nvyúčtované autoservisom, ale len náklady zodpovedajúce rozsahu skutočne vzniknutej škody.\n33. Podľa názoru žalovaného v prejednávanej veci postupoval pri likvidácii poistnej udalosti v súlade\ns uvedenými zásadami. Tvrdil, že poistné plnenie určil vo výške primeraných nákladov potrebných na\nopravu poškodeného motorového vozidla, pričom vychádzal z obvyklých cien práce neautorizovaných\nservisov v danom regióne a čase, ako aj z technologických podkladov používaných pri výpočte nákladov\nna opravu motorových vozidiel. Z tohto dôvodu priznal náklady na cenu práce vo výške 21 Eur bez\nDPH za jednu normohodinu a náklady na lakovací materiál vo výške určenej kalkulačným programom\nAUDATEX.\n34. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez dostatočného skutkového a právneho podkladu dospel\nk záveru o neprimeranosti vykonaného krátenia poistného plnenia, hoci podľa jeho názoru žalobca\nnepreukázal, že fakturované náklady boli primerané obvyklým cenám opráv motorových vozidiel v\ndanom regióne. Podľa žalovaného súd neprihliadol na skutočnosť, že poisťovňa je povinná nahradiť iba\nskutočne vzniknutú škodu a nie akékoľvek náklady, ktoré si autoservis jednostranne vyúčtuje.\n35. Pokiaľ ide o cenu práce, žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania predložil cenníky servisných\núkonov viacerých neautorizovaných servisov, z ktorých podľa jeho názoru vyplývalo, že ním použitá\nhodinová sadzba zodpovedá priemerným cenám účtovaným v danom regióne. Tvrdil preto, že súd prvej\n\ninštancie vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a bez dostatočného odôvodnenia dospel k opačnému\nskutkovému záveru.\n36. Rovnako namietal aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nákladov na lakovací materiál. Zdôraznil,\nže pri určení poistného plnenia vychádzal z kalkulácie vykonanej prostredníctvom programu AUDATEX,\nktorý predstavuje štandardne používaný odborný nástroj na určovanie primeraných nákladov opráv\nmotorových vozidiel. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré\ntento odborný podklad nepovažoval za dostatočný, a bez vykonania ďalšieho odborného dokazovania\ndospel k záveru, že žalobcom fakturované náklady boli primerané.\n37. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n38. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,\nže žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal zákonnosť a dôvodnosť krátenia poistného plnenia,\npričom zotrval na všeobecnom tvrdení o primeranosti ním priznanej ceny práce vo výške 21 Eur bez\nDPH za jednu normohodinu a nákladov na lakovací materiál určených podľa kalkulačného programu\nAUDATEX. Podľa žalobcu z oznámenia o poistnom plnení ani z predloženej kalkulácie nevyplýva\nspôsob, akým žalovaný k uvedenej hodinovej sadzbe dospel, ani aké konkrétne objektívne podklady\npri jej určení použil. Za jediný skutočný dôvod krátenia poistného plnenia označil žalobca rozlišovanie\nautoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné servisy, ktoré podľa jeho\nnázoru nemá oporu v právnom poriadku.\n39. Žalobca zdôraznil, že poisťovňa nie je oprávnená poškodenému určovať, v ktorom servise si má dať\nmotorové vozidlo opraviť, ani ho ekonomicky nútiť využívať zmluvné servisy prostredníctvom krátenia\npoistného plnenia. Podľa jeho názoru je rozhodujúce, či servis spĺňa zákonné podmienky na vykonávanie\nopráv motorových vozidiel a či oprava bola vykonaná riadne, odborne a v rozsahu potrebnom na\nodstránenie následkov škodovej udalosti. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 20Co/121/2019, podľa ktorého nemožno poškodenému vytýkať, že si zvolil nezmluvný alebo\nneautorizovaný servis, keďže samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná za vyššiu cenu než v\nzmluvnom servise poisťovne, ešte neznamená, že išlo o náklady neúčelne alebo zbytočne vynaložené.\nOdvolací súd v uvedenom rozhodnutí zároveň vyslovil, že poisťovni neprináleží rozlišovať servisy podľa\ntoho, či ide o jej zmluvných partnerov, pokiaľ ide o subjekty oprávnené vykonávať opravy motorových\nvozidiel.\n40. Žalobca ďalej argumentoval, že postup žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku podľa § 265 Obchodného zákonníka, ako aj s princípmi ochrany hospodárskej súťaže.\nZdôraznil, že zvýhodňovanie zmluvných servisov poisťovne a znevýhodňovanie ostatných servisov\nprostredníctvom nižšieho poistného plnenia predstavuje podľa jeho názoru neprípustný zásah do\nslobodnej hospodárskej súťaže a zároveň nepriamo obmedzuje poškodeného pri slobodnom výbere\nservisu.\n41. Vo vzťahu ku kalkulácii programu AUDATEX žalobca uviedol, že tento program môže slúžiť\nlen ako orientačná pomôcka pri odhade nákladov opravy, nemôže však predstavovať jediný ani\nrozhodujúci dôkaz o výške skutočnej škody. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n14Cob/86/2019, podľa ktorého kalkulácia programu AUDATEX stanovuje iba predpokladanú cenu\nopravy podľa nastavenia systému, avšak nedokáže zohľadniť všetky individuálne okolnosti konkrétnej\nopravy, technologický postup ani skutočne použité materiály. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd\nkonštatoval, že kalkulácia programu predstavuje iba porovnávací podklad a nemožno ju bez ďalšieho\npovažovať za objektívny dôkaz skutočnej ceny vykonanej opravy.\n42. Žalobca súčasne zdôraznil, že podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka je poisťovateľ povinný\nuviesť dôvod zníženia poistného plnenia už pri jeho oznámení a tento dôvod nemožno dodatočne\nmeniť alebo dopĺňať. Tvrdil, že žalovaný túto zákonnú povinnosť nesplnil, keďže oznámenie o poistnom\nplnení neobsahovalo konkrétne vysvetlenie spôsobu určenia priznanej hodinovej sadzby ani dôvodov\nkrátenia nákladov na lakovací materiál. Kalkuláciu programu AUDATEX žalovaný predložil až v priebehu\nsúdneho konania, čím podľa žalobcu nemohol dodatočne nahrádzať zákonom požadované odôvodnenie\npoistného plnenia.\n43. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2022\na Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/125/2021, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že poisťovateľ,\nktorý poistné plnenie kráti alebo odmieta poskytnúť, nesie dôkazné bremeno o dôvodnosti takéhoto\npostupu. Nestačí všeobecné tvrdenie o neprimeranosti nákladov, ale poisťovateľ musí konkrétnymi\ndôkazmi preukázať, prečo náklady uplatnené poškodeným nezodpovedajú skutočnej škode. Žalovaný\npodľa žalobcu takéto dôkazné bremeno neuniesol.\n\n44. K odvolacej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne\nvykladá ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že\ndohoda o odplate za postúpenie pohľadávky nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení\npohľadávky a jej absencia alebo úprava v osobitnej dohode nespôsobuje neplatnosť zmluvy. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený pod č. R 62/2020\n(sp. zn. 3Obdo/64/2019), podľa ktorého neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť\nzo skutočnosti, že súdu alebo dlžníkovi nie je známa výška odplaty za postúpenie. Najvyšší súd v tomto\nrozhodnutí vyslovil, že otázka odplaty je významná výlučne vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom\na súd rozhodujúci spor o zaplatenie postúpenej pohľadávky ani dlžník nie sú oprávnení požadovať\nsprístupnenie výšky odplaty za postúpenie pohľadávky.\n45. Na podporu uvedeného názoru žalobca poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 27Cb/2/2021, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/1/2022, ako aj na viaceré rozhodnutia\nkrajských súdov v Bratislave a Košiciach, v ktorých boli za platné považované obdobné zmluvy o\npostúpení pohľadávky obsahujúce dojednanie, podľa ktorého bola odplata upravená v osobitnej dohode.\n46. Žalobca zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014,\nv ktorom ústavný súd zdôraznil princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou.\nPodľa citovaného nálezu je ústavnou povinnosťou všeobecných súdov uprednostniť taký výklad\nprávneho úkonu, ktorý zachová jeho platnosť, pokiaľ prípadné pochybnosti možno odstrániť použitím\ninterpretačných pravidiel. Za ústavne neakceptovateľný označil Ústavný súd formalistický prístup\nspočívajúci vo vyhľadávaní dôvodov neplatnosti namiesto poskytnutia účinnej súdnej ochrany.\n47. Vo vzťahu k otázke skutočnej škody žalobca uviedol, že škoda vzniká už samotnou škodovou\nudalosťou, nie až zaplatením faktúry za opravu vozidla. Faktúra podľa jeho názoru predstavuje\nobjektívne vyjadrenie nákladov potrebných na uvedenie vozidla do pôvodného stavu a je spôsobilým\ndôkazom o výške skutočnej škody. Poukázal pritom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 6CoCsp/27/2020, v ktorom bolo konštatované, že pri opraviteľnej veci predstavujú skutočnú\nškodu náklady na účelne vykonanú opravu smerujúcu k odstráneniu následkov škodovej udalosti.\nRovnako poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov, najmä rozhodnutia Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 4Cob/65/2020, 2Cob/132/2019, 4Cob/49/2020 a 2Cob/119/2019, ako aj Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/37/2020, 3Cob/78/2021 a 3Cob/36/2021, podľa ktorých nárok na\npoistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a nie je podmienený úhradou faktúry za\nopravu poškodeného vozidla. Uvedené rozhodnutia podľa žalobcu jednotne vychádzajú zo záveru, že\npodstatou poistenia je prenos finančných dôsledkov poistnej udalosti na poisťovateľa a požiadavka\npredchádzajúcej úhrady nákladov poškodeným by bola v rozpore so samotným účelom poistenia.\nŽalobca preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov\nodvolacieho konania.\n48. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný, ktorý v prvom rade uviedol, že\nv celom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní a považuje ich za naďalej plne\ndôvodné.\n49. Nad rámec odvolacích námietok reagoval na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nákladov na lakovací\nmateriál. Zdôraznil, že pri likvidácii poistnej udalosti priznal náklady na lakovanie pri lakovacej konštante\nvo výške 100 %, pričom vychádzal z kalkulačného programu AUDATEX, ktorý podľa jeho tvrdenia\nobsahuje databázu jednotlivých typov motorových vozidiel vrátane receptúr lakov a technologických\núdajov potrebných na výpočet nákladov na lakovanie. Uviedol, že v prípade motorového vozidla Audi A5\nSportback program už v základnej lakovacej konštante 100 % zohľadňuje dvojvrstvovú metalízu, keďže\nreceptúra predmetného laku je súčasťou databázy programu. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného\nneexistoval dôvod na ďalšie manuálne navýšenie lakovacej konštanty na 120 %, ako to vykonal žalobca.\n50. Žalovaný poukázal na to, že manuálne zvýšenie lakovacej konštanty nad hodnotu 100 % prichádza\ndo úvahy len vo výnimočných prípadoch, keď databáza programu AUDATEX neobsahuje technologické\núdaje o konkrétnom druhu laku, čo však podľa jeho názoru v prejednávanej veci nenastalo. Zdôraznil, že\nz kalkulácie poistného plnenia vyplýva, že pri výpočte nákladov na opravu bola zohľadnená dvojvrstvová\nmetalíza, pričom rovnaký technologický postup zohľadnil aj samotný žalobca. Pokiaľ napriek tomu\nuplatnil lakovaciu konštantu vo výške 120 %, bolo podľa žalovaného jeho povinnosťou preukázať\nkonkrétne dôvody odôvodňujúce takéto navýšenie, čo sa podľa jeho názoru v konaní nestalo.\n51. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel\nk záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP.\n52. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n53. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n54. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu\na odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne\nposúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný\nzákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný\nskutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd\nsa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a\nv podrobnostiach na tento poukazuje.\n55. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom\nodvolateľa dodáva:\n56. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca nie je\naktívne vecne legitimovaný z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací\nsúd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, ktorou namietal nedostatok aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu z dôvodu tvrdenej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 26. júla 2022. Žalovaný zastával názor, že predmetná zmluva je neurčitým právnym úkonom podľa\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže síce deklaruje svoj odplatný charakter, avšak neobsahuje\nkonkrétnu výšku odplaty ani spôsob jej určenia, ale iba odkazuje na osobitnú dohodu medzi postupcom\na postupníkom.\n57. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky,\npredmetom ktorej bola pohľadávka voči žalovanému z titulu doplatku poistného plnenia. Žalovaný\nplatnosť tejto zmluvy spochybňoval výlučne z dôvodu, že zmluva síce deklaruje svoj odplatný charakter,\navšak neobsahuje konkrétnu výšku odplaty ani spôsob jej určenia.\n58. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.\n59. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku postúpiť inému aj\nbez súhlasu dlžníka, ak to neodporuje dohode strán alebo povahe pohľadávky. Zmluva o postúpení\npohľadávky je upravená v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zákon medzi jej podstatné\nnáležitosti nezaraďuje dohodu o odplate. Predmetom právnej úpravy je identifikácia zmluvných strán,\nidentifikácia postupovanej pohľadávky a prejav vôle smerujúci k jej prevodu. Skutočnosť, že účastníci\nzmluvy upravili otázku odplaty v samostatnej dohode, sama osebe nevyvoláva pochybnosti o určitosti\nalebo zrozumiteľnosti zmluvy.\n60. Odvolací súd považuje za rozhodujúci právny záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/64/2019, podľa ktorého otázka výšky odplaty za postúpenie\npohľadávky je významná výlučne vo vnútornom právnom vzťahu medzi postupcom a postupníkom.\nDlžník nie je subjektom tohto právneho vzťahu, a preto nie je oprávnený dovolávať sa neplatnosti\nzmluvy z dôvodu, že výška odplaty nie je uvedená alebo mu nie je známa. Najvyšší súd zároveň\nvýslovne uviedol, že výška odplaty nepredstavuje náležitosť, od ktorej závisí existencia alebo platnosť\nsamotného postúpenia pohľadávky. Samotná okolnosť, že účastníci zmluvy upravili otázku odplaty v\nosobitnej dohode, preto bez ďalšieho nemôže zakladať pochybnosti o platnosti samotného postúpenia\npohľadávky.\n61. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (napr. I. ÚS 640/2014, I. ÚS 155/2017), podľa ktorej je povinnosťou všeobecných\nsúdov uprednostniť taký výklad súkromnoprávnych úkonov, ktorý zachováva ich platnosť, pokiaľ takýto\nvýklad nie je v rozpore s jednoznačným znením zákona. Preferencia výkladu vedúceho k neplatnosti\nprávneho úkonu predstavuje formalistický prístup nezlučiteľný s princípmi spravodlivého procesu.\n62. Za tejto situácie odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od záveru súdu prvej inštancie, že žalobca\npreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie žalovaného nároku.\n63. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolacie námietky žalovaného smerujúce proti právnemu\nposúdeniu rozsahu náhrady škody a dôvodnosti krátenia poistného plnenia.\n64. Zo spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami nebola sporná existencia poistnej udalosti,\nvznik škody na motorovom vozidle poškodeného ani zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že poškodené\nmotorové vozidlo bolo opravené, že oprava bola vykonaná v rozsahu potrebnom na odstránenie\nnásledkov poistnej udalosti a že za vykonanú opravu bola vystavená faktúra. Predmetom sporu zostala\nvýlučne otázka, či žalovaný bol oprávnený jednostranne krátiť poistné plnenie z dôvodu, že fakturované\nnáklady podľa jeho názoru nezodpovedali primeraným nákladom potrebným na vykonanie opravy.\n\n65. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne\nstotožnil výšku fakturovaných nákladov so skutočnou škodou a nesprávne preniesol dôkazné bremeno\nna žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedené odvolacie námietky nevychádzajú zo\nsprávneho výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody ani zo zákona PZP.\n66. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pri škode\nspôsobenej poškodením opraviteľnej veci predstavuje skutočnú škodu suma účelne a primerane\nvynaložených nákladov potrebných na uvedenie veci do stavu pred škodovou udalosťou. Zmyslom\nnáhrady škody je poskytnutie úplnej majetkovej reparácie poškodenému tak, aby jeho majetková sféra\nbola uvedená do stavu, v ktorom by sa nachádzala, keby ku škodnej udalosti nedošlo. Tento princíp\ndlhodobo vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov.\n67. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že samotná faktúra za opravu motorového vozidla\nautomaticky neznamená, že všetky v nej uvedené náklady musia byť bez ďalšieho nahradené. Faktúra\nvšak predstavuje relevantný dôkaz o výške nákladov, ktoré boli na opravu vozidla skutočne vynaložené.\nPokiaľ poisťovateľ tvrdí, že časť týchto nákladov nebola účelná alebo primeraná, je povinný svoje\ntvrdenia nielen uviesť, ale aj preukázať konkrétnymi skutkovými okolnosťami a dôkazmi. Nemožno preto\nprisvedčiť názoru žalovaného, že postačuje všeobecné tvrdenie o neprimeranosti ceny opravy alebo\nodkaz na interné pravidlá likvidácie poistných udalostí.\n68. V prejednávanej veci žalovaný poistné plnenie krátil z dôvodu, že za primeranú považoval hodinovú\nsadzbu vo výške 21 Eur bez DPH a zároveň znížil náklady na lakovací materiál podľa vlastnej kalkulácie\nprogramu AUDATEX. Z oznámenia o poistnom plnení však nevyplýva, akým spôsobom žalovaný k\nuvedeným záverom dospel, z akých konkrétnych podkladov vychádzal ani akými objektívnymi kritériami\nsa pri určení primeraných nákladov riadil. Oznámenie obsahuje iba všeobecné konštatovanie, že poistné\nplnenie bolo určené podľa primeraných nákladov na opravu, bez bližšiej konkretizácie spôsobu ich\nvýpočtu.\n69. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takto formulované odôvodnenie\npoistného plnenia nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti postupu poisťovateľa. Ak poisťovateľ\njednostranne zníži rozsah poistného plnenia, je povinný poškodenému zrozumiteľným spôsobom\nvysvetliť, z akých konkrétnych dôvodov považuje časť uplatnených nákladov za neprimeranú. Len tak\nmôže poškodený účinne posúdiť správnosť postupu poisťovateľa a prípadne uplatniť svoje práva na\nsúde.\n70. Odvolací súd zároveň nepovažuje za správny právny názor žalovaného, podľa ktorého dôkazné\nbremeno o primeranosti jednotlivých položiek opravy zaťažovalo žalobcu. Žalobca v konaní preukázal\nexistenciu poistnej udalosti, rozsah vykonanej opravy, ako aj výšku nákladov vynaložených na jej\nvykonanie prostredníctvom faktúry a ďalších listinných dôkazov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že časť týchto\nnákladov nepredstavuje účelne vynaložené náklady na opravu alebo že ich výška nezodpovedá\nobvyklým cenám v mieste a čase opravy, bolo jeho procesnou povinnosťou takéto tvrdenia preukázať.\n71. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že samotné tvrdenie poisťovne o\nprimeranej hodinovej sadzbe nepostačuje. Pokiaľ poisťovateľ jednostranne znižuje poistné plnenie, musí\nbyť schopný preukázať nielen to, akú cenu považuje za primeranú, ale aj z akých objektívnych údajov\npri tomto závere vychádzal a prečo konkrétne náklady poškodeného považuje za neprimerané. Takéto\npreukázanie musí byť založené na objektívnych a overiteľných skutočnostiach, nie iba na interných\nmetodických postupoch poisťovne alebo na obchodných podmienkach dohodnutých medzi poisťovňou\na jej zmluvnými partnermi.\n72. Zo spisu vyplýva, že žalovaný odôvodnil priznanie hodinovej sadzby vo výške 21 Eur bez DPH len\nvšeobecným tvrdením, že ide o primeranú cenu práce neautorizovaných servisov. V priebehu súdneho\nkonania nepreukázal, že by predmetná sadzba zodpovedala obvyklým cenám opráv porovnateľných\nvozidiel v mieste a čase opravy.\n73. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že dôkaznú situáciu nemožno hodnotiť\nizolovane len na základe cenníkov predložených žalovaným. Cenníky jednotlivých servisov, rovnako ako\nrámcové zmluvy uzatvorené medzi poisťovňou a jej zmluvnými partnermi, nepredstavujú samy osebe\ndôkaz o obvyklej cene práce na relevantnom trhu. Ceny dohodnuté v rámci individuálnej obchodnej\nspolupráce medzi poisťovňou a servisom sú výsledkom ich zmluvnej autonómie a môžu byť ovplyvnené\nrozsahom obchodnej spolupráce, objemom zákaziek alebo ďalšími obchodnými podmienkami. Z\nuvedeného dôvodu ich nemožno bez ďalšieho považovať za objektívne kritérium primeranosti nákladov\nna opravu vozidla.\n74. Naopak, žalobca v konaní predložil cenníky viacerých autoservisov pôsobiacich v rovnakom regióne,\nz ktorých vyplývalo, že ceny mechanických a klampiarskych prác sa pohybovali vo vyššom rozpätí, než\naké pri likvidácii poistnej udalosti akceptoval žalovaný. Súd prvej inštancie tieto dôkazy riadne vyhodnotil\n\njednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobcom fakturovaná hodinová sadzba\nnevybočuje z obvyklých cien poskytovaných autoservismi v danom mieste a čase.\n75. Odvolací súd zároveň nepovažuje za správny ani implicitný predpoklad odvolacej argumentácie\nžalovaného, podľa ktorého možno poškodenému priznať náhradu iba vo výške cien účtovaných\nneautorizovanými alebo zmluvnými servismi poisťovne. Takýto výklad nemá oporu v zákone č. 381/2001\nZ. z. ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody.\n76. Poškodený je oprávnený slobodne rozhodnúť o tom, komu zverí opravu svojho vozidla. Pokiaľ si\nzvolí servis oprávnený vykonávať opravy motorových vozidiel a cena opravy nevybočuje z obvyklých\ncien v danom mieste a čase, nemožno poistné plnenie znižovať len preto, že nejde o zmluvného partnera\npoisťovne alebo autorizovaný servis. Takýto záver zodpovedá aj európskej právnej úprave hospodárskej\nsúťaže v oblasti trhu s opravami motorových vozidiel, vyjadrenej najmä v nariadení Komisie (EÚ) č.\n461/2010, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnocenné postavenie autorizovaných a nezávislých servisov\npri poskytovaní servisných služieb.\n77. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal\nexistenciu objektívnych okolností odôvodňujúcich zníženie ceny práce na ním určenú výšku. Za situácie,\nkeď žalobca preukázal rozsah vykonanej opravy, jej cenu a žalovaný nepreukázal neprimeranosť\núčtovaných nákladov, nebol dôvod priznať poistné plnenie v nižšom rozsahu.\n78. Žalovaný v odvolaní, ako aj vo svojej replike zotrval na názore, že súd prvej inštancie nesprávne\nposúdil dôvodnosť krátenia poistného plnenia vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál. Tvrdil, že\npri výpočte poistného plnenia správne vychádzal z kalkulačného programu AUDATEX, ktorý podľa\njeho tvrdenia obsahuje databázu jednotlivých typov motorových vozidiel vrátane receptúr lakov. Z\nuvedeného dôvodu považoval základnú lakovaciu konštantu vo výške 100 % za správnu, keďže podľa\njeho tvrdenia už zohľadňovala dvojvrstvovú metalízu použitú na predmetnom motorovom vozidle Audi\nA5 Sportback. Podľa žalovaného možno lakovaciu konštantu zvýšiť nad 100 % iba vo výnimočných\nprípadoch, ak databáza programu konkrétny druh laku neobsahuje, pričom v prejednávanej veci taká\nsituácia nenastala. Keďže žalobca pri výpočte použil lakovaciu konštantu vo výške 120 %, žalovaný\nzastával názor, že práve žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia.\n79. Odvolací súd nepovažuje ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú.\n80. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že samotný odkaz na výstup programu AUDATEX\nbez ďalšieho nepredstavuje dôkaz o tom, že fakturované náklady na lakovací materiál boli neprimerané.\nProgram AUDATEX predstavuje odbornú pomôcku používanú pri kalkulácii predpokladaných nákladov\nopravy motorových vozidiel, jeho výstupy však nemožno bez ďalšieho stotožňovať s určením skutočnej\nvýšky škody. Ide o kalkulačný nástroj, ktorého výsledky musia byť vždy posudzované v spojení s\nkonkrétnymi okolnosťami jednotlivého prípadu.\n81. Ani odvolacia argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že databáza programu AUDATEX\nuž pri hodnote 100 % automaticky zohľadňuje dvojvrstvovú metalízu, sama osebe nepostačuje na\npreukázanie dôvodnosti vykonaného krátenia poistného plnenia. Zo samotnej kalkulácie nemožno bez\nďalšieho vyvodiť, že technologický postup použitý servisom bol nesprávny alebo že navýšenie lakovacej\nkonštanty nebolo v konkrétnom prípade opodstatnené.\n82. Odvolací súd pritom považuje za rozhodujúce, že žalovaný ani v odvolacom konaní nespochybňoval\nrozsah vykonaných lakovacích prác, kvalitu opravy ani dodržanie technologického postupu pri oprave\nvozidla. Jeho argumentácia smerovala výlučne proti spôsobu výpočtu nákladov na lakovací materiál\nprostredníctvom programu AUDATEX. Takáto argumentácia však sama osebe nepreukazuje, že\npoškodenému nevznikli náklady vo výške vyúčtovanej servisom.\n83. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno ani vo vzťahu ku kráteniu nákladov na lakovací materiál. Pokiaľ poisťovateľ tvrdí, že konkrétna\npoložka fakturovaných nákladov nezodpovedá skutočnej škode, je jeho povinnosťou toto tvrdenie\npreukázať objektívnymi odbornými dôkazmi. Samotný odkaz na internú kalkuláciu poisťovne bez\nďalšieho takéto dôkazné bremeno nenahrádza.\n84. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v občianskom súdnom konaní nemožno vychádzať\nz predpokladu správnosti interných odborných podkladov poisťovateľa len preto, že ich poisťovateľ\npoužíva pri likvidácii poistných udalostí. Kalkulácia vyhotovená prostredníctvom programu AUDATEX\nnepredstavuje verejnú listinu ani znalecký posudok, ale iba listinný dôkaz predložený jednou zo strán\nsporu, ktorý podlieha hodnoteniu súdu podľa § 191 CSP rovnako ako každý iný vykonaný dôkaz.\nJeho dôkaznú silu preto nemožno posudzovať izolovane, ale iba vo vzájomnej súvislosti s ostatnými\nvykonanými dôkazmi.\n85. Za týchto okolností odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný\nnepreukázal dôvodnosť zníženia poistného plnenia ani vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál.\n\n98. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený\nskutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací\nsúd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1,\n2CSP potvrdiť ako vecne správny.\n99. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255ods. 1\nCSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v\nspore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov\nkonania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej.\n100. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Cb/84/2022", "guid": "06c470cc-c720-4ac7-8429-9ae318c275a9:24befdae-b4f0-4b67-98f9-bd2518d7e4c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}, {"guid": "f4271c70-b2cb-4655-bf03-6539309c18de:273aaa22-cb40-42ce-b178-f17dfbd771f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/78/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/78/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f4271c70-b2cb-4655-bf03-6539309c18de:273aaa22-cb40-42ce-b178-f17dfbd771f6"}, {"guid": "0f5fb65a-8115-4b1e-8a97-d5efa6e1ae39:064501ef-7f44-4dbe-bf71-841e5d951bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/1/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/1/2022 z 17. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f5fb65a-8115-4b1e-8a97-d5efa6e1ae39:064501ef-7f44-4dbe-bf71-841e5d951bef"}, {"guid": "a3d976cd-2b98-40a5-88b4-2c54db6bf0c4:3e781c93-a47a-4260-8587-aac431b37f8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/36/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/36/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3d976cd-2b98-40a5-88b4-2c54db6bf0c4:3e781c93-a47a-4260-8587-aac431b37f8c"}, {"guid": "039edc42-b9f9-4573-8417-61baadbc2d3b:aba66766-0c4c-41d2-a46f-085a9d01aa3f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:6119325979.1", "spisova_znacka": "4Cob/103/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/103/2021 z 25. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:6119325979.1"}, {"guid": "a261fd92-8d8c-4413-a01c-c82567d27575:93235d32-8c43-470d-9259-4e65064d5fbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/125/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/125/2021 z 30. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a261fd92-8d8c-4413-a01c-c82567d27575:93235d32-8c43-470d-9259-4e65064d5fbd"}, {"guid": "a534c0e2-7809-4528-9da5-49c1a987bd5c:8e8e50e7-a56b-4274-b58e-958acd50df54", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3118200036.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/27/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoCsp/27/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3118200036.1"}, {"guid": "587783e9-7c18-4483-8986-ffac77e58f11:2979f26c-ceaa-42b8-8024-e4700eca41f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118380224.1", "spisova_znacka": "4Cob/65/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/65/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118380224.1"}, {"guid": "3e044978-bab4-4589-91b6-cb4e92d12a6c:6df10840-2d45-407b-a9cd-98a5f1b12d28", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6119225541.1", "spisova_znacka": "4Cob/49/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/49/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6119225541.1"}, {"guid": "213212d0-d020-4106-a3cd-a86c0752125d:b2b21b29-5b36-4cee-abb2-d144e3f23b7d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118209615.1", "spisova_znacka": "20Co/121/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/121/2019 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118209615.1"}, {"guid": "5907c81f-20c9-496d-8af9-b93d541f3ab3:a79a95ab-cf0d-469f-88cf-0b16d65d8dfd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8717209539.2", "spisova_znacka": "4Cob/37/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/37/2020 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8717209539.2"}, {"guid": "2094e313-8d05-48fc-b23c-8a2fc7c63e11:c2f5d42f-132b-48bd-a7c3-d862bcb935b0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118382049.2", "spisova_znacka": "2Cob/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/132/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118382049.2"}, {"guid": "f38b1e89-a2a0-4f91-bf5d-692564974638:7548eb2e-d49f-4ff7-a08e-64bc5ff9d6ae", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118319957.1", "spisova_znacka": "2Cob/119/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/119/2019 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118319957.1"}, {"guid": "921e1779-08a5-4c1e-bc7f-2026f2c58891:3d9cbb1f-4a46-4fc8-a17c-6379b6e8e732", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6716206006.2", "spisova_znacka": "43Cob/84/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/84/2019 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6716206006.2"}, {"guid": "5541d7dc-9ada-4292-a11c-2f9f94a9363a:5da6879f-fd89-4869-9550-5289bfc2fd8d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118308736.1", "spisova_znacka": "14Cob/86/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/86/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118308736.1"}, {"guid": "ad7f1ce7-5b62-4f0e-9865-8026112bb72a:140bcc08-722a-4a76-b372-fdf7133c40f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/2/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/2/2021 z 7. 10. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2021-10-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad7f1ce7-5b62-4f0e-9865-8026112bb72a:140bcc08-722a-4a76-b372-fdf7133c40f2"}, {"guid": "06c470cc-c720-4ac7-8429-9ae318c275a9:24befdae-b4f0-4b67-98f9-bd2518d7e4c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "38Cb/84/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/84/2022 z 9. 6. 2023", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2023-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/06c470cc-c720-4ac7-8429-9ae318c275a9:24befdae-b4f0-4b67-98f9-bd2518d7e4c2"}], "citovane_v": []}