Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoCsp/14/2025 6124376415 26. 02. 2026 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: G. Š., O. XXF, O., zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, Červeňova 15, Bratislava, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 631,80 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.05.2025, č. k. 30Csp/66/2024-107, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.05.2025, č. k. 30Csp/66/2024-107, zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej (výrok II.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 631,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 31.08.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 14.06.2024 došlo ku škodovej udalosti, ktorej účastníkmi boli žalobkyňa a spoločnosť ARKO Group, s.r.o. (ďalej aj „poškodená spoločnosť“ alebo „poškodený“); žalobkyňa túto nahlásila žalovanej vo vzťahu k poistnej zmluve z povinného zmluvného poistenia vozidla zn. D. D., EČ: O., jej patriaceho. Vzhľadom na to, že jej žalovaná listom zo dňa 19.07.2024 oznámila, že jej nevznikol nárok na náhradu poistného plnenia, žalobkyňa dňa 29.07.2024 uzatvorila dohodu o plnej moci so svojím právnym zástupcom a listom rovnakého dátumu opätovne žalovanej riadne a včas nahlásila škodovú udalosť vo vzťahu k vyššie uvedenej poistnej zmluve; súčasťou listu bolo aj oznámenie, že so žalovanou má uzatvorené havarijné poistenie predmetného motorového vozidla na základe poistnej zmluvy zo dňa 10.07.2014. Žalobkyňa žalovanú požiadala o úhradu sumy zodpovedajúcej faktúre za poskytnutie právnych služieb v súvislosti s uplatnením nároku voči nej. Keďže žalovaná nezmenila stanovisko, žalobkyňa ju listom zo dňa 12.08.2024 opakovane vyzvala na úhradu faktúry za poskytnutie právnych služieb v súvislosti s uplatnením nároku voči nej. Žalovaná ani na tento list, rovnako ako ani na predžalobnú výzvu zo dňa 26.08.2024 neposkytla žiadne plnenie. Na uvedenom základe sa žalobkyňa domáhala tak zaplatenia istiny, ako i jej príslušenstva tvrdiac, že žalovaná sa s plnením dostala do omeškania. 3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu považovala žalobu za nedôvodnú. Potvrdila, že žalobkyňa jej dňa 14.06.2024 oznámila vznik škodovej udalosti. Zo správy o nehode pritom vyplynulo,
že vodičkou poškodeného vozidla bola v danom čase p. X. Č., kým žalobkyňa viedla motorové vozidlo zn. D. D.. Účastníci škodovej udalosti opísali jej priebeh, žalovaná vykonala obhliadku vozidla a dňa 19.07.2024 ukončila šetrenie so záverom, že ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť popisovaným spôsobom. Žalobkyňa jej doručila dňa 01.08.2024 výzvu na plnenie z havarijného poistenia spolu s faktúrou za právne služby v sume 631,80 eura, preto žalovaná opakovane prešetrila škodovú udalosť. Dospela pritom k záveru, že k poistenej udalosti nemohlo dôjsť spôsobom popisovaným žalobkyňou, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nemožno vzájomne priradiť. Žalovaná teda odmietla poskytnúť plnenie, pričom v liste zo dňa 19.09.2024 žalobkyni oznámila, že z havarijného poistenia nie sú kryté požadovaného nároky na úhradu právneho zastúpenia a poškodenia cudzej veci. Žalovaná na uvedenom základe mala za to, že v prípade žalobou uplatneného nároku nejde o nárok z havarijného poistenia motorového vozidla žalobkyne, ale o nárok z povinného zmluvného poistenia. Predmetom havarijného poistenia bolo primárne motorové vozidlo žalobkyne, pričom zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplynulo, že pokiaľ dôjde k spôsobeniu škody na inom vozidle, žalobkyni vznikne priamy nárok, aby za ňu žalovaná reparovala škodu poškodenému. Poistná zmluva z havarijného poistenia sa teda nemohla vzťahovať na danú vec. Škodovou udalosťou pritom nemohli žalobkyni vzniknúť akékoľvek nároky z povinného zmluvného poistenia, nakoľko zistené poškodenia vozidla poškodenej nemohli byť spôsobené vozidlom žalobkyne; nemohol teda vzniknúť nárok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), nakoľko jej nevznikol nárok podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona; medzi týmito ustanoveniami je pritom vzťah akcesority. Na uvedenom základe preto žalobkyňa nebola oprávnená žiadať, aby za ňu uhradila poškodenej spoločnosti vzniknutú škodu. Naviac, podľa žalovanej žalobkyňa ani nepreukázala, že v prípade právnych služieb išlo o účelne vynaložené náklady, nepreukázala ich rozsah a faktickosť; ani jedna z troch výziev, ktoré jej žalobkyňa doručila nebola účelná. Žalobkyni pritom ani nevznikla škoda, nakoľko nepreukázala zmenšenie v jej majetkovej sfére. V duplike žalovaná zotrvala na tom, že žalobkyňa nepreukázala právny titul, na základe ktorého by jej vznikla pohľadávka voči nej; škodová udalosť nespadala pod úpravu havarijného poistenia, a preto jej nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa uplatnila náhradu nákladov za právne služby z tohto titulu; zároveň nepreukázala, že by si poškodená spoločnosť od nej nárokovala akúkoľvek vzniknutú škodu. 4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 4 ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 5. Konajúci súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne podľa návrhu jej právneho zástupcu. Ozrejmil, že návrh na vykonanie dokazovania patrí medzi prostriedky procesnej obrany a útoku podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktoré sú strany v zmysle § 153 ods. 1 C.s.p. povinné uplatniť včas. Návrh na výsluch žalobkyne vyhodnotil ako oneskorený, pretože ho žalobkyňa mohla navrhnúť včas, keďže žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu poprela dôvodnosť poistnej udalosti medzi vozidlom žalobkyne a vozidlom poškodenej spoločnosti ARKO Group, s.r.o. Žalobkyňa však v žiadnom zo svojich podaní nenavrhla svoj výsluch. Konajúci súd súčasne vyhodnotil výsluch žalobkyne aj za nadbytočný, pretože ním mienila preukázať ako došlo k poistnej udalosti a tiež, prečo musela využiť právne služby. Skutočnosť, či došlo k poistnej udalosti medzi vozidlom poškodenej a vozidlom žalobkyne bola síce medzi stranami sporná, avšak pre posúdenie veci nemala relevanciu; vykonávať dôkazy k preukázaniu tejto skutočnosti by preto nebolo hospodárne. Podľa mienky konajúceho súdu uvedené súviselo s tým, že žalobkyňa ani netvrdila, že by sa poškodená spoločnosť voči nej alebo žalovanej domáhala akýchkoľvek nárokov z titulu povinného zmluvného poistenia jej zodpovednosti. V prípade havarijného poistenia, ktoré mala so žalovanou uzatvorené, by bol výsluch žalobkyne taktiež nadbytočný, nakoľko si neuplatnila nároky na náhradu škody na jej vozidle. Pokiaľ sa žalobkyňa mienila v rámci výsluchu vyjadriť k využitiu právnych služieb, táto okolnosť bola nadbytočná v situácii, keď neboli splnené ostatné a základné podmienky pre vznik nároku ako takého. Okrem toho súd prvej inštancie prihliadal na to, že zástupca žalobkyne ospravedlňoval neúčasť žalobkyne až na súdnom pojednávaní spolu s dokladom, ktorý však nepreukazoval dôvody neprítomnosti žalobkyne na tomto pojednávaní. Z jeho obsahu vyplývalo, že žalobkyňa letela z D. P. B., no z dokladu nebolo zrejmé, kedy letela a či sa skutočne v deň pojednávania nemohla na toto osobne dostaviť. Vykonanie výsluchu žalobkyne by si preto vyžiadalo odročenie pojednávania, čo by bolo nehospodárne, a to aj preto, že jej výsluch pre prijaté závery nebol potrebný.
6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobkyňa kvalifikovala svoje nároky po právnej stránke dvoma rôznymi titulmi, a to z povinného zmluvného poistenia a z havarijného poistenia, a preto sa zaoberal oboma právnymi základmi žalovaných nárokov. Mal za preukázané, že žalobkyňa bola u žalovanej poistená z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto poistenia žalobkyni so zreteľom na § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplývalo právo, aby za ňu žalovaná nahradila poškodenému (v danom prípade ARKO Group s.r.o.) uplatnené a preukázané nároky; ide teda o nároky, ktoré si poškodený uplatňuje voči žalobkyni. V danom prípade nebolo preukázané, že by si poškodená spoločnosť uplatnila voči žalobkyni akékoľvek nároky v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, a to ani mimosúdnou, ani súdnou cestou. Na uvedenom základe nebol daný právny dôvod, aby žalovaná poskytla poškodenému akékoľvek plnenie za žalobkyňu. So zreteľom na túto skutočnosť nebol daný dôvod podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. aby žalovaná za žalobkyňu nahradila uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona; nárok na ich náhradu, ktorý žalobkyňa nepreukázala, vzniká pritom akcesoricky. Pritom poškodený nepristúpil ani k realizácii priameho nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona voči žalovanej; žalovaný nárok preto nenašiel oporu v právnej úprave, pretože poškodený od žalobkyne takpovediac nič nechcel, a preto nebol ani dôvod, aby žalovaná v súvislosti s týmto neuplatneným nárokom za žalobkyňu hradila akékoľvek náklady, ktoré jej síce vznikli, ale nie v nadväznosti na jej plnenie voči poškodenej spoločnosti. 7. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či poistná udalosť prebehla tak ako ju opísala žalobkyňa; žalovaná túto okolnosť namietala a predložila k tomu i závery z expertnej správy. Tieto skutočnosti by podľa mienky konajúceho súdu boli relevantné iba v prípade, ak by si poškodená spoločnosť uplatňovala nároky voči žalobkyni alebo žalovanej, k čomu však nedošlo. I v takom prípade by nebol dôvod na náhradu nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na právne služby, pretože v prípade náhrady podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. ide o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením o nárokoch poškodeného, nie o náhradu nákladov vynaložených škodcom (čiže žalobkyňou). Náklady na právne služby v súvislosti s protiprávnym konaním žalobkyne nie je možné nahradiť zo systému povinného zmluvného poistenia. 8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nárokom, ktoré žalobkyňa požadovala plniť z havarijného poistenia, v prvom rade ozrejmil, že predmetom havarijného poistenia bolo podľa § 806 Občianskeho zákonníka motorové vozidlo žalobkyne, a teda z tohto poistenia mala žalobkyňa ako poistená právo, aby jej žalovaná poskytla plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týkala veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Žalobkyňa si však uplatňovala náklady vynaložené na právne služby, a teda nešlo o plnenie súvisiace so škodou, ktorá vznikla na jej havarijne poistenom vozidle. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom havarijného poistenia nebolo poistenie právnej ochrany, pričom nebolo preukázané, že by sporové strany v rámci havarijného poistenia dojednali pripoistenie, pokrývajúce náklady vynaložené na právne služby v rámci riešenia poistnej udalosti. Strany sa teda v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedohodli na tom, že by žalovaná poskytla žalobkyni v dojednanom rozsahu uplatnené plnenie, ak nastane náhodná udalosť uvedená v poistnej zmluve; žalobkyni žiadne právo na plnenie podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nevzniklo. 9. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola v spore plne úspešná, priznal proti žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Namietala, že súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok predčasne, bez vykonania náležitého dokazovania, resp. navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie podstatných skutočností. Žalobkyňa zdôraznila, že na pojednávaní dňa 26.05.2025 jej právny zástupca navrhol vykonať jej výsluch k rozhodnutým skutočnostiam spojeným s uplatneným nárokom, okrem iného i z dôvodu, že je osobou, ktorá sa vie najlepšie vyjadriť k tomu, prečo sa rozhodla využiť právne služby v súvislosti s konaním žalovanej, a teda náklady na ich vynaloženie považovala za účelné. Žalobkyňa sa pritom rovnako chcela vyjadriť k okolnostiam poistnej udalosti. Právny zástupca žalobkyne na tomto súdnom pojednávaní pritom riadne ospravedlnil i jej neúčasť, nakoľko sa nachádzala v tom čase v zahraničí, čo preukázal poskytnutou letenkou. Konajúci súd napriek vyššie uvedenému dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalobkyne nevykonal a
tento zamietol; došlo tak k porušeniu zásad kontradiktórnosti konania, k odňatiu možnosti konať pred súdom, a tým i k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa vnímala uvedený postup ako hrubé pochybenie, nakoľko konajúci súd si pred rozhodnutím o veci samej nezabezpečil a nevykonal nevyhnutný a esenciálny dôkaz preukazujúci opodstatnenosť žalovaného nároku. Zistenia majúce podklad v nevykonanom, či procesne nesprávne vykonanom dokazovaní nepožívajú žiadnu ochranu a nemôžu byť ani zákonným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej; uvedené spôsobilo značné znevýhodnenie žalobkyne a súčasne viedlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Už len táto vada sama o sebe pritom predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a na vrátenie veci súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania. 11. Žalobkyňa poukázala na to, že konajúci vyhodnotil jej návrh na výsluch ako podaný oneskorene, hoci išlo o spotrebiteľský spor, kde platí ustanovenie § 296 C.s.p.; návrh pritom uplatnila v procese dokazovania, pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia. Žalobkyňa mohla návrhy na doplnenie dokazovania meniť, či dopĺňať až do vydania uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a preto bola toho názoru, že svoj návrh na vykonanie výsluchu uplatnila riadne a včas. Súd prvej inštancie pritom sám označil skutočnosť, či došlo k poistnej udalosti medzi vozidlom poškodenej a vozidlom žalobkyne za spornú; ak teda bola predmetná skutočnosť sporná, mohol a mal vykonať jej výsluch, ako aj následnú konfrontáciu sporových strán. Odmietnuť vykonať navrhované dokazovanie z dôvodu údajného oneskorenia a súčasne konštatovať, že i tak tento dôkaz nemá ako odstrániť spornosť je hodnotením dôkazu bez jeho vykonania, čo možno označiť za predčasné. Pritom ani rýchlosť a hospodárnosť konania nesmie ísť na úkor jej práva na spravodlivý súdny proces, či práva byť vypočutá pred súdom, prípadne práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to aj smerom k nevykonaniu dôkazov. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno pritom založiť len na troch dôvodoch: prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou; a nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody neboli zistené, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere žalobkyňa poukázala i na tzv. Perna test v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom jeho aplikáciou sa zaoberal i Najvyšší súd SR v ňou označených rozhodnutiach. I keď boli tieto rozhodnutia fixované na trestné konanie, v primeranom rozsahu ich podľa nej bolo možné aplikovať i na civilné sporové konanie. Ak súd nemieni vykonať navrhovaný dôkaz, je jeho povinnosťou uviesť v odôvodnení rozhodnutia dôvody, pre ktoré k tomu pristúpil. Uvedený stav potom v konaní generuje existenciu tzv. opomenutého dôkazu, t. j. dôkazu, ktorého vykonanie má pre posúdenie otázky, o ktorú v konaní ide, zásadný význam, avšak vo veci rozhodujúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia odmietol, prípadne jeho vykonanie úplne opomenul. Na zistenie, či ide o opomenutý dôkaz sa využíva práve tzv. Perna test, doplnený koncepciou v rozhodnutí ESĽP vo veci Murtazaliyeva proti Rusku. Perna test je pritom založený na posúdení troch základných kritérií, a to, či bola žiadosť o doplnenie dokazovania dostatočne odôvodnená a týkala sa podstaty veci; či bol posúdený význam určitého dôkazu a boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody, prečo dôkaz nevykonal a napokon, či jeho rozhodnutie nenarušilo celkovú spravodlivosť konania. Zatiaľ čo tzv. Perna test vyžadoval odôvodnenie návrhu na vypočutie svedka odkazom na jeho význam pre "zistenie pravdy", rozhodnutie v prípade Murtazaliyeva proti Rusku považovalo návrh za dostatočne odôvodnený (t. j. vyhovujúci požiadavkám článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru) za predpokladu, že navrhovaný svedok je spôsobilý a schopný ovplyvniť výsledok konania, prípadne ak je spôsobilý a schopný posilniť pozíciu obhajoby. S poukazom na tzv. Perna test, musel byť napadnutý rozsudok vyhodnotený ako nezákonný a nedôvodný, keďže návrh na výsluch žalobkyne bol riadne odôvodnený, konajúci súd ho odmietol vykonať obmedzujúc sa len na strohú konštatáciu a svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil. Ústavný súd SR pritom v náleze sp. zn. III. ÚS 332/09 konštatoval, že nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa, v ďalšom namietala i nepodrobenie rozhodnutia o nevykonaní dôkazu tzv. Al Khawaja testom. V rámci testu sa zisťuje: 1. či existoval dôležitý dôvod pre neprítomnosť svedka na hlavnom pojednávaní, 2. či sporná výpoveď predstavuje jediný alebo rozhodujúci dôkaz, 3. či toto obmedzenie práva na kontradiktórnosť konania bolo vyvážené ďalšími faktormi kompenzujúcimi sťažené podmienky, v ktorých pracovala obhajoba. Nevykonanie navrhovaného dôkazu nebolo vyvážené iným dostatočným dokazovaním, ktoré by bolo schopné prijať opačné závery, ako závery prijaté konajúcim súdom.
12. Žalobkyňa vytýkala, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. mala za to, že z jej strany došlo k účelnému vynaloženiu nákladov spojených s právnym zastúpení pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody zo zmlúv uzatvorených so žalovanou, a to z dôvodu neoprávneného odmietnutia poskytnúť poistné plnenie, pričom žalovaná takýmto spôsobom konala opakovane. V dôsledku uvedeného tak bola nútená využiť právne služby advokátskej kancelárie, čo v plnej miere odôvodnilo účelnosť takto vynaložených nákladov. Žalobkyňa uviedla, že si riadne a včas splnila povinnosť nahlásiť predmetnú poistnú udalosť u žalovanej, kde bola povinne zmluvne poistená, pričom mala uzatvorené aj havarijné poistenie, no napriek tomu jej žalovaná odmietla poskytnúť akékoľvek plnenie. Bola preto nútená využiť právne služby, a preto náklady takto vynaložené boli v priamej príčinnej súvislosti s poistením. Žalovaná nedôvodne odmietla plniť, a jej konanie predstavuje nekalú obchodnú praktiku, resp. nekalú spotrebiteľskú praktiku, ktorou okolnosťou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal, pričom tak mal urobiť, nakoľko ide o spor s ochranou slabšej strany. Pokiaľ konajúci súd poukázal na to, že z faktúry zo dňa 29.07.2024, nebolo zrejmé a preukázané, o aké konkrétne právne služby malo ísť, čoho sa týkali, či ktorých nárokov, žalobkyňa podotkla, že tieto služby sú predmetom advokátskeho tajomstva; nie je pritom potrebné tieto špecifikovať, postačuje, že ide o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody z poistných zmlúv. 13. Žalobkyňa v tejto súvislosti dodala, že konajúci súd nevykonal dôkazy ku skutočnosti, či poistné podmienky, a to všeobecné, ako aj osobitné, jej boli výslovne oboznámené, pričom aj tieto okolnosti by preukázala v rámci jej výsluchu. Na uvedenom základe preto žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožnila so závermi konajúceho súdu, považujúc napadnutý rozsudok za vecne správny. Za nedôvodnú hodnotila námietku žalobkyne ohľadne porušenia jej procesných práv z dôvodu odmietnutia návrhu na jej výsluch. Mala za to, že žalobkyňa, hoci je sporovou stranou, sa nedostavila riadne na nariadené súdne pojednávanie, svoju neprítomnosť vopred neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Naviac, jej výsluch za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bol s ohľadom na ostatné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, nadbytočný. Tento by vzhľadom na neoprávnenosť jej nároku na náhradu právnych služieb či už z povinného alebo havarijného poistenia, na veci nič nezmenil. 15. Žalovaná sa nestotožnila ani s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je možné uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením bez preukázania vzniku nároku žalobkyne podľa písm. a), b) alebo d) citovaného ustanovenia zákona; táto náhrada súvisí s uplatnením nárokov poškodeného proti žalobkyni, avšak o žiadnom takom nároku sa nekonalo, či už súdne alebo mimosúdne. Žalovaná riadne odôvodnila odmietnutie poskytnutia poistného plnenia žalobkyni, a to tým, že k vzniku jej nároku na plnenie nemohlo dôjsť, pretože jej motorové vozidlo nemohlo spôsobiť škodu na motorovom vozidle poškodenej spoločnosti. Následne žalobkyňa upustila od požiadavky na akékoľvek plnenie, v ktorom prípade nemôže žiadať náhradu nákladov za právne služby, ktoré preukazovala faktúrou. Napokon, z tejto faktúry nebol zrejmý obsah služieb, ktoré nie sú predmetom advokátskeho tajomstva. Žalobkyňa bola podľa žalovanej povinná preukázať oprávnenosť svojho nároku, a teda ak by bol daný jeho základ, musela preukázať, že faktúra súvisela s nákladmi spojenými s právnym zastúpením ohľadne nárokov z povinného zmluvného poistenia a tieto boli účelne vynaložené. Napokon, právny zástupca žalobkyne uplatňoval nároky z havarijného poistenia, ktoré sa netýkali tých upravených zákonom č. 381/2001 Z. z. Podstatou sporu však ostalo, že žalobkyňa nepreukázala právny titul, na základe ktorého by jej taký nárok mohol vzniknúť. Na uvedenom základe žalovaná navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na dôvodnosti jej návrhu na výsluch, ktorý nepovažovala za nadbytočný. Tento by objasnil skutočnosti spojené s poskytnutím právnych služieb, s faktúrou za nich, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo k poistnej udalosti. Zotrvala na tom, že odmietnutie vykonať navrhované dokazovanie jej výsluchom z dôvodu jeho údajného oneskorenia je irelevantné, pričom i tvrdenie o jeho nadbytočnosti je predčasné. V tomto smere opätovne poukázala na ustanovenie
§ 296 C.s.p. a vo väzbe na § 290 C.s.p. mala za to, že taký nárok mohla uplatniť až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade nemôže ísť rýchlosť a hospodárnosť konania na úkor jej práva na spravodlivý súdny proces. V ďalšom žalobkyňa zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní ohľadne dôvodnosti jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za právne služby; tento nárok preukázala i vystavenou faktúrou a listinnými dôkazmi. 17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.02.2026 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 18. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, oboznámil vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a na zistený skutkový stav aplikoval ním citované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd prvej inštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobkyne za nedôvodnú; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, možno ich podrobiť odvolaciemu prieskumu, pričom po ich vyhodnotení odvolací súd konštatuje, že sa s nimi stotožňuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ako i v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd v ďalšom udáva. 19. Žalobkyňa v odvolaní namietala existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie jej výsluchom, keď návrh prednesený v tomto smere zo strany jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.05.2025 vyhodnotil ako podaný oneskorene a súčasne za nadbytočný, hoci išlo o spotrebiteľský spor, v ktorom platí ustanovenie § 296 C.s.p. V dôsledku toho nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.). 20. V prvom rade hodno uviesť, že pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia dosiahne intenzitu, že pôjde o nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 21. Nemožno mať pochybnosti, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.), na ktorý, ako uviedla žalobkyňa, dopadajú ustanovenia prvého dielu druhej hlavy tretej časti civilného procesného kódexu. Ustanovenie § 296 C.s.p. umožňuje spotrebiteľovi štandardne predkladať alebo označovať všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, s tým, že sudcovská, ani zákonná koncentrácia sa neuplatní. Citované ustanovenie však nemožno v zmysle § 291 ods. 3 C.s.p. aplikovať v prípade, ak spotrebiteľ je/bol v konaní zastúpený advokátom, čo je aj prejednávaný prípad. I v spotrebiteľských sporoch, v ktorých so zreteľom na charakter tohto sporu a postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany právneho a procesnoprávneho vzťahu, je vylúčené uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie, pokiaľ je spotrebiteľ zastúpený advokátom, sa nepoužije ustanovenie § 296 C.s.p., ktorého aplikácie sa žalobkyňa v odvolaní dovolávala. 22. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom z radov advokátov už pri podaní žaloby, resp. návrhu na upomínací súd; ňou zvolená advokátska kancelária ju zastupovala počas celého prvoinštančného konania a v jej mene realizovala písomné vyjadrenia a poverený advokát i ústne prednesy. Za tejto situácie konajúci súd nemal všeobecnú poučovaciu povinnosť žalobkyne a nepochybil ani, keď neaplikoval ustanovenie § 296 C.s.p. a riadil sa ustanovením § 153 ods. 1, resp. ods. 2 C.s.p., ktoré ukladá stranám sporu povinnosť uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas za tým účelom, aby nezdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. 23. Je nepochybné, že žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania jej výsluchom prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý sa zúčastnil súdneho pojednávania dňa 26.05.2025. Na ňom uviedol, že v rámci výsluchu by mala žalobkyňa primárne ozrejmiť dôvody zakladajúce jej rozhodnutie využiť právne služby, ktorých zaplatenie požadovala od žalovanej a vyjadriť sa i k okolnostiam poistnej udalosti. I keď právny zástupca nenavrhol vykonanie uvedeného dôkazu v písomných podaniach (žaloba, vyjadrenie k odporu žalovanej), považoval ho za dôležitý. Súd prvej inštancie na navrhovaný dôkaz neprihliadal dôvodiac tým, že jeho realizáciu mohla žalobkyňa navrhnúť skôr, keďže žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu poprela dôvodnosť škodovej udalosti, ako i účelnosť zastúpenia žalobkyne advokátom v rámci likvidácie poistnej udalosti, a tým i účelnosť ním poskytnutých právnych služieb. S uvedeným právnym názorom, ktorého správnosť spochybnila žalobkyňa v odvolaní, sa možno v plnom rozsahu stotožniť. 24. Odvolací súd v prvom rade udáva, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a založiť požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete C.s.p. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 C.s.p. zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 C.s.p. a vyvodzuje z toho sankčné dôsledky, spočívajúce v tom, že na omeškaný procesný úkon súd nebude prihliadať (neprizná mu procesnoprávne účinky). 25. Odvolací súd vyhodnotil žalobkyňou namietaný postup prvoinštančného súdu za súladný s § 153 C.s.p. Je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe neuplatnila návrh na vykonanie dokazovania jej výsluchom, odvolávajúc sa na listinné dôkazy, ktoré predložila. Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu poprela jej skutkové tvrdenia ohľadne opodstatnenosti žalobného nároku, namietajúc nielen právny základ uplatnenej pohľadávky tak titulom poistného plnenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ako i havarijného poistenia jej motorového vozidla, ale i rozsah, faktickosť a úhradu nákladov právnych služieb. Žalobkyňa v reakcii vo vyjadrení k odporu žalovanej (podanie zo dňa 29.10.2024), konštatovala, že už v žalobe uviedla jasnú a zrozumiteľnú právnu argumentáciu preukazujúcu správnosť a opodstatnenosť jej tvrdení; tieto hodnotila ako postačujúco preukázané pripojenými prílohami (listinnými dôkazmi). V ďalšom sa žalobkyňa vyjadrovala k účelnosti jej právneho zastúpenia a vynaloženiu trov s tým spojených, majúc za to, že výdavky vynaložila v príčinnej súvislosti s nesprávnym konaním žalovanej, ktorým táto odmietla poskytnúť poistné plnenie, všeobecne poukazujúc i na účel predžalobnej výzvy. I napriek tomu, že v tomto štádiu konania žalobkyňa bola oboznámená s procesnou obranou žalovanej a bola i poučená v zmysle § 167 ods. 3 C.s.p. (viď č. l. 33), nenavrhla na podporu svojich tvrdení vykonať dôkaz vlastným výsluchom, hoci tento neskôr, v rámci ústneho prednesu na súdnom pojednávaní označil jej právny zástupca za dôležitý. Pre žalobkyňu, zastúpenú kvalifikovaným zástupcom z radov advokátov, nemohlo byť už po oboznámení sa s procesnou obranou žalovanej zložité rozpoznať potrebu nielen tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ale i tieto (týkajúce sa okolností škodovej udalosti a potreby zastúpenia advokátom), preukázať; nešlo pritom o právne alebo skutkovo zložitý spor. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zrozumiteľne zdôvodnil, prečo na žalobkyňou novo navrhnutý dôkaz neprihliadol, majúc za to, že nebol uplatnený včas; ako vyplýva z judikatúry najvyšších súdnych autorít návrh na vykonanie dokazovania nie je uplatnený včas, ak ho strana prednesie až na súdnom pojednávaní, tak ako v danom prípade právny zástupca žalobkyne. Za tejto situácie bol konajúci súd i v spotrebiteľskom spore oprávnený vyvodiť sankčné dôsledky, a teda na omeškaný procesný úkon žalobkyne neprihliadnuť a nepriznať mu procesnoprávne účinky;
žalobkyni totiž nič nebránilo uplatniť návrh na vykonanie dokazovania jej výsluchom skôr, a teda včas (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 71/2022). Hodno dodať, že žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala subjektívne, ani objektívne okolnosti na to, aby súd prvej inštancie ospravedlnil ňou oneskorene predložený prostriedok procesného útoku. Žalobkyňa vlastným výsluchom nemienila bezprostredne reagovať na nejaké žalovanou novo uvádzané skutočnosti, len na tie, ktoré žalovaná ozrejmila už v rámci procesnej obrany pred nariadením súdneho pojednávania. 26. Možno teda uzavrieť, že neprihliadnutie konajúceho súdu na oneskorene uplatnený prostriedok procesného útoku na základe sudcovskej koncentrácie podľa § 153 C.s.p. nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko žalobkyňa mohla tento prostriedok uplatniť včas, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania; konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pritom ozrejmil myšlienkovú úvahu, ktorou sa riadil a svoj postup v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. racionálne odôvodnil, prihliadajúc i na skutočnosť, že sama žalobkyňa sa súdneho pojednávania dňa 26.05.2025 nezúčastnila. Napokon, nie je povinnosťou súdu vykonať výsluch strany civilného sporu, a preto, pokiaľ taký dôkaz súd nevykoná, bez ďalšieho tým nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, najmä v situácii, keď disponuje inými dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých môže ustáliť skutkový stav (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 8/2016). 27. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nepriznal návrhu právneho zástupcu žalobkyne na vykonanie dokazovania relevanciu, keďže na tento neprihliadal s primeraným zdôvodnením svojho postupu. V okolnostiach danej veci nebolo potom potrebné, aby vyhodnocoval i opodstatnenosť samotného dôkazu s prijatím záveru o jeho nadbytočnosti pre rozhodnutie o veci, nakoľko vo väzbe na ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p. tomuto návrhu nepriznal procesnoprávne účinky. Na uvedenom základe nebolo potrebné zaoberať sa dôvodnosťou odvolacej argumentácie žalobkyne, že konajúci súd nevyhodnotil navrhnutý dôkaz z hľadiska kritérií tzv. Perna testu, príp. Al Khawaja testu. Tento dôkaz súd prvej inštancie totiž neodmietol vykonať pre jeho nehospodárnosť, ale vo väzbe na § 153 ods. 2 C.s.p. na podaný návrh vôbec neprihliadal. V danej veci nešlo o tzv. opomenutý dôkaz, t. j. taký, ktorého vykonanie malo pre rozhodnutie vo veci signifikantný význam, a i napriek tomu jeho vykonanie súd nerealizoval bez adekvátneho odôvodnenia, prípadne jeho vykonanie opomenul bez náležitého odôvodnenia (tzv. Perna test); napadnuté rozhodnutie ako celok pritom nenarušilo spravodlivosť konania, nakoľko konajúci súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom zistenia z nich vyplývajúce jasne uviedol a následne logicky a zrozumiteľne zhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. 28. Pre úplnosť, reagujúc na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa mienila svojim výsluchom ozrejmiť, ako došlo k poistnej udalosti a prečo musela využiť právne služby advokáta. I keď, ako uviedol prvoinštančný súd, okolnosť priebehu škodovej udalosti bola v konečnom dôsledku sporná, a to ešte v rámci likvidácie škodovej udalosti, tým, že žalobkyňa neučinila predmetom žaloby požiadavku na náhradu škody vzniknutej na jej motorovom vozidle alebo na vozidle poškodenej spoločnosti v súvislosti s touto udalosťou, keďže požadovala len poskytnutie peňažného plnenia v sume 631,80 eura za právne služby jej právneho zástupcu, nebolo pre účely rozhodovania o tomto nároku významné zistenie ako došlo ku škodovej udalosti; základom žaloby žalobkyne bol totiž nárok na náhradu nákladov vynaložených na právne služby uplatnený voči žalovanej ako poisťovni v intenciách tvrdení žalobkyne, t. j. ako účelne vynaložené náklady, na ktoré jej mal vzniknúť nárok v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., resp. v zmysle poistnej zmluvy pokrývajúcej havarijné poistenie. 29. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol prehliadnuť, že žalobkyňa k samotnej škodovej udalosti neuviedla priamo v žalobe (návrhu na upomínací súd) žiadne relevantné skutkové tvrdenia; konštatovala len, že k nej došlo dňa 14.06.2024 a jej účastníkmi bola okrem nej i spoločnosť ARKO Group, s.r.o. So zreteľom i na uvedené, nebolo potrebné, aby žalobkyňa dôkazom spočívajúcom v jej výsluchu objasňovala skutočnosti absentujúce v jej žalobe, ktoré bolo možné naviac preukázať i inak (§ 195 ods. 1 C.s.p.), a to listinnými dôkazmi v súdnom spise, čo napokon i podľa zvukového záznamu z pojednávania ozrejmil konajúci súd. 30. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že neprihliadnutie konajúceho súdu na žalobkyňou oneskorene podaný návrh na doplnenie dokazovania nemohlo vyústiť do porušenia jej práva na spravodlivý proces.
31. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobkyňa v odvolaní podotkla, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadne toho, či ju žalovaná dostatočne oboznámila tak s poistnými podmienkami, a to všeobecnými, ako aj osobitnými, vo vzťahu k poistnej zmluve týkajúcej sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako i havarijného poistenia, odvolací súd udáva, že žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie, a napokon ani v odvolaní, nenamietala, že by nebola oboznámená s celým obsahom týchto poistných zmlúv, t. j. vrátane k nim patriacim poistným podmienkam. Táto okolnosť nevyvstala ako sporná v priebehu konania, a preto nebolo potrebné, aby k nej konajúci súd vykonal akékoľvek dokazovanie. Treba podotknúť, že i keď má žalobkyňa v spore postavenie spotrebiteľa, jej pozícia ju nezbavuje povinnosti uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia, ako i popierať tie, uvedené protistranou, pokiaľ chce privodiť pre seba priaznivé rozhodnutie súdu. Súd v civilnom sporovom konaní vykonáva spravidla dokazovanie toho, čo je medzi stranami sporné, t. j. čo strany výslovne urobia v konaním sporným; žalobkyňa neurobila spornou skutočnosť neoboznámenia sa so všeobecnými alebo osobitnými poistnými podmienkami. Hodno pritom dodať, že žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu odkázala na článok 9 poistnej zmluvy týkajúcej sa havarijného poistenia, podľa ktorého žalobkyňa - poistník vyhlásila, že bola oboznámená nielen s obsahom poistnej zmluvy, ale i so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré prevzala v písomnej podobe, a to vo väzbe na záver, že zo žiadneho ustanovenia poistnej zmluvy nevyplývalo, že by sa toto poistenie vzťahovalo na skutkovú situáciu, ktorá je predmetom súdneho sporu. Žalobkyňa na túto argumentáciu žalovanej nijako nereagovala. Už v tejto fáze konania pritom mala priestor namietať prípadný nedostatok oboznámenia sa s poistnými podmienkami. 32. Napokon, ak by i žalobkyňa mienila polemikou v odvolaní spochybniť, že bola relevantne oboznámená s poistnými podmienkami vzťahujúcimi sa k poistným zmluvám, túto argumentáciu prvý krát uviedla až v odvolacom konaní. Rovnako v ňom po prvý krát označila postup žalovanej spočívajúci v odmietnutí vyplatiť jej poistné plnenie za nekalú obchodnú praktiku. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 366 C.s.p. je možné uplatniť nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria i vyššie zmienené skutkové tvrdenia žalobkyne v odvolacom konaní, ak tieto neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie; jej tvrdenia nenaplnili atribúty novôt v zmysle § 366 C.s.p., keď žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom, mohla tieto okolnosti namietať v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd na túto argumentáciu žalobkyne preto neprihliadal. 33. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd uvádza, že tento je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. 34. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci vo väzbe na procesnú aktivitu sporových strán, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj primerane a presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a v logickej nadväznosti vyplývajú skutkové zistenia majúce hodnotiacu väzbu k jednotlivým dôkazom a v súhrne vytvárajú skutkový nález konajúceho súdu. Skutočnosti namietané žalobkyňou vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s tou, prezentovanou v napadnutom rozhodnutí prvoinštančného súdu. 35. Napokon, odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej argumentácii žalobkyne, ktorou vytýkala, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil.
36. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 37. Je nepochybné, a konajúci súd to ozrejmil v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nárok uplatnený žalobkyňou posudzoval tak z hľadiska jeho základu v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ako i vo väzbe na poistný vzťah strán sporu založený poistnou zmluvou, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobkyne. Pri aplikácii právnych predpisov pritom zohľadnil a vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktorými zdôvodňovala uplatnený nárok. Hoci žalobkyňa nebola povinná podradiť uplatnený nárok i pod príslušnú právnu normu, nakoľko v zmysle zásady iura novit curia, ako i judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2007) súd pozná právo, žalobkyňa sama poukazovala na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. zdôrazňujúc, že požiadavka na zaplatenie sumy 631,80 eura s prísl. predstavuje účelne vynaložené náklady na právne zastupovanie z dôvodu, že žalovaná jej odmietla poskytnúť poistné plnenie. Svoju argumentáciu podporila i odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 4112/2017, majúc za to, že v ňom sa súdy v Českej republike zaoberali dopadom ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení (zákon č. 168/1999 Zb.) na náklady právnej služby vynaložené poškodenou osobou (nie škodcom pozn. odvolacieho súdu) v súvislosti so škodovou udalosťou. 38. Odvolací súd sa stotožnil s myšlienkovou úvahou a právnym názorom konajúceho súdu, že vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne viažucich sa na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. by mohol taký nárok vzniknúť len poškodenému, a teda v danom prípade spoločnosti ARKO Group, s.r.o., a nie žalobkyni ako škodcovi. Predmetné ustanovenie totiž jednoznačne upravuje nároky poškodeného, ktoré sú len „prenesené“ na poisťovateľa, a teda nejde o škodu, či náklady poisteného škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v intenciách zákona č. 381/2001 Z. z. je totiž primárne odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla či už skutočná škoda na motorovom vozidle, iná škoda alebo ujma, prípadne vynaložili náklady na právne zastúpenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona; žalobkyni ako škodcovi potom nevznikol nárok v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže tento v ňom nemá oporu. Napokon, žalobkyňa v odvolaní ani vecne nereagovala na argumentáciu, na základe ktorej súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie jej žalobného nároku. Bezpochyby na prípad žalobkyne nedopadá ani ňou označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 4112/2017; jeho predmetom bolo posúdenie či sa ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 168/1999 Zb. o pojištení odpovednosti za újmu zpúsobenou provozem vozidla vzťahuje i na účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením poškodeného v adhéznom konaní. Je teda zrejmé, že i tu ide o špecifické nároky osoby poškodenej, nie škodcu, voči poisťovni. 39. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovanej, ktoré predniesla s poukazom na ustanovenia poistnej zmluvy pokrývajúcej havarijné poistenie, a ktoré žalobkyňa v priebehu konania nijako nespochybnila, možno sa stotožniť i so záverom konajúceho súdu, že predmetom poistnej zmluvy nebolo poistenie právnej ochrany, resp. zmluvné strany sa nedohodli na tom, že by havarijné poistenie, vzťahujúce sa na prípady poškodenia motorového vozidla poisteného, pokrývalo i náklady na jeho právne služby v rámci riešenia poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia. Napokon, takú okolnosť žalobkyňa v odvolaní ani netvrdila a nepreukázala. Nepreukázala teda, že by žalovaná bola povinná reparovať ňou uplatnený nárok titulom havarijného poistenia. 40. Pre úplnosť hodno dodať, že žalobkyňa v priebehu konania neargumentovala tým, že by žalovaná svojim konaním porušila konkrétnu právnu povinnosť stanovenú v poistnej zmluve alebo v právnom predpise a v dôsledku toho jej vznikla škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na právne služby; argumentovala len tým, že žalovaná konala podľa nej nezákonne, keď jej, resp. poškodenej spoločnosti, odmietla poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa tak neposkytla rozhodujúce skutkové tvrdenia, podľa ktorých by jej v dôsledku konkrétneho protiprávneho konania žalovanej mala vzniknúť škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na právne služby. Z obsahu žaloby je teda zrejmé, že jediné plnenie, ktoré si voči žalovanej uplatnila, boli náklady za právne služby, ktoré jej vznikli ako osobe škodcu pri likvidácii škodovej udalosti. Ako uviedol súd prvej inštancie s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.
381/2001 Z. z. a odvolací súd sa s jeho názorom plne stotožňuje, náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením sa vzťahuje k osobe poškodeného, nie škodcu (žalobkyňa). 41. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie po správnom zistení skutkového stavu, na ktorý aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov a tieto interpretoval v súlade s ich účelom, ako i s ustálenou súdnou praxou, rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkyne nevyhovel a túto ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktorými by vyvrátila správnosť ňou napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré by v súhrne boli spôsobilé privodiť jeho zmenu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny. 42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni, ktorá úspech nemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).