Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 58C/38/2024 1424202936 23. 07. 2025 JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD. ECLI:SK:MSBA4:2025:1424202936.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zast.: AK Balara, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 1.489,69 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.489,69 Eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do 21.04.2025, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.489,69 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, ako poistiteľ (ďalej len „poistiteľ Generali Poisťovňa, a. s.“) uzatvorila s účinnosťou od 07.02.2021 s poistníčkou C.. C. L., L.. K. XX.XX.XXXX, P. G. Y. XXXX/X, XXX XX C. (ďalej len „poistníčka C.. C. L.“) havarijné poistenie (na základe Zmluvy o havarijnom poistení AUTOMAX č. XXXXXXXXXX) motorového vozidla továrenskej značky ŠKODA Superb, VIN č. P., EČV: C. (ďalej len „poistené vozidlo“). Dňa 17.12.2021 uzatvoril poistiteľ Generali Poisťovňa, a. s. so žalobcom Zmluvu o predaji podniku, s účinnosťou od 19.12.2021. Jej obsahom bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov poistiteľa Generali Poisťovňa, a. s. na žalobcu. Táto skutočnosť bola vo výpise z obchodného registra poistiteľa Generali Poisťovňa, a. s. (ktorý zmenil obchodné meno na GSK Financial, a. s.) zaznamenaná dňa 11.01.2022. Práva a povinnosti nadobudnuté predajom podniku vykonáva žalobca prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III pod obchodným menom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, oddiel: Po, vložka č.: 8774/ B, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby. Dňa 15.03.2022 o 15:00 hod. došlo na T. A. v T. k vzniku škodovej udalosti. Do zaparkovaného stojaceho poisteného vozidla narazilo vozidlo továrenskej značky PEUGEOT 306 s EČV: T. (ďalej len „vozidlo vinníka“), ktoré v tom čase používal ako vodič pán I. P.M., L.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T. (ďalej len „vinník“). K škodovej udalosti došlo tým spôsobom, že vozidlo vinníka z dôvodu utrhnutia lanka brzdy zišlo samovoľne z miesta, kde bolo zaparkované,
a narazilo do zaparkovaného poisteného vozidla. V čase vzniku škodovej udalosti neboli vodiči ani v jednom z vozidiel. Vinník nechal poistníčke C.. C. L. na poistenom vozidle odkaz s informáciou, že vozidlo vinníka narazilo do poisteného vozidla a spôsobilo škodu. Následne účastníci škodovej udalosti (vinník a poistníčka C.. C. L.Á.) spísali Správu o nehode, v ktorej potvrdili priebeh vzniku škodovej udalosti, rozsah škody vzniknutý na poistenom vozidle pri danej škodovej udalosti (viditeľné poškodenia vo forme preliačin a škrabancov medzi nádržou a svetlom na pravej zadnej časti poisteného vozidla) a skutočnosť, že vozidlo vinníka bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou (povinné zmluvné poistenie) u žalovaného. V poznámkach vinník uviedol, že z dôvodu odtrhnutia lanka brzdy vozidlo vinníka vošlo z parkoviska a nabúralo. Poistníčka C.. C. L. uplatnila nárok na náhradu škody u žalovaného písomným podaním zo dňa 29.03.2022, v ktorom podrobne popísala priebeh vzniku škodovej udalosti vrátane nákresu vozidiel v čase vzniku škody. Dňa 13.04.2022 fakturovala spoločnosť DEXTTER s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 45, 040 11 Košice, IČO: 46 506 578, poistníčke C.. C. L. cenu opravy poisteného vozidla vo výške 1.639,69 Eur. Poistníčka C.. C. L. žalobcovi dňa 05.05.2022 oznámila vznik škody, pričom zároveň uviedla, že žalovaný zamietol poskytnutie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia z dôvodu, že sa nepreukázalo (za asistencie znalca), že poškodenia poisteného vozidla spôsobilo vozidlo vinníka. Dňa 12.05.2022 žalobca oznámil poistníčke C.. C. L. ukončenie likvidácie poskytnutím poistného plnenia vo výške 1.489,69 Eur. Pri určení výšky poistného plnenia žalobca vychádzal z ceny opravy poisteného vozidla vo výške 1.639,69 Eur, od ktorej odpočítal zmluvne dohodnutú spoluúčasť poistníčky C.. C. L. vo výške 150,00 Eur. Dňa 16.05.2022 žalobca uhradil poistné plnenie vo výške 1.489,69 Eur. Právo na náhradu škody prešlo z poistníčky C.. C. L. na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka okamihom poskytnutia poistného plnenia. Výzvou zo dňa 18.05.2022 žalobca vyzval žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“) na náhradu škody vo výške 1.489,69 Eur. Žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 30.11.2022, že odmieta plniť. Ako dôvody uviedol, že na základe obhliadky a vzájomnej komparácie vozidiel má za to, že na poistenom vozidle sa nachádzajú poškodenia, pri ktorých nie je jednoznačná príčinná súvislosť so škodovou udalosťou alebo vznikli v iných súvislostiach za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Na pravej zadnej časti poisteného vozidla za kolesom zdokumentoval trecie stopy na lakovanom povrchu, ktoré boli vytvorené smerom odzadu dopredu takmer rovnobežne s pozdĺžnou osou poisteného vozidla, rozložené vo výškovom rozsahu 43 až 80 cm. Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla vinníka pri samovoľnom pohybe vpred, pričom malo dôjsť k nárazu do zadnej časti poisteného vozidla kolmo na os poisteného vozidla, a na prednej časti vozidla vinníka nie sú viditeľné žiadne stopy po kontakte s iným telesom, ani rozloženie jednotlivých hrán nezodpovedá v detailoch stopám na poistenom vozidle. Poškodenia nezodpovedajú stretu výškou, rozsahom ani deklarovaným pohybom vozidla vinníka. Z technického hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah dokumentovaného poškodenia neprijateľný. Listom zo dňa 24.08.2023 žalobca žalovanému oznámil svoje stanovisko k dôvodom, pre ktoré odmieta plniť. Stret vozidiel žalobca považoval za technicky prijateľný a priložil ďalšie podklady, z ktorých vyplýva, že v čase škodovej udalosti bolo poistené vozidlo zaparkované pravou stranou k vozovke, pričom stálo na obrubníku, čo zapríčinilo miernu odchýlku vo výškovom porovnaní. Žalobca poukázal na nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že vozidlá sa mali stretnúť kolmo, keď v Správe o nehode účastníci zakreslili stret vozidiel pod uhlom šikmo, čo zodpovedá aj charakteru poškodenia podľa stôp na poistenom vozidle. Poistené vozidlo nebolo pri vstupe do poistenia poškodené, a podľa vyjadrenia poistníčky C.. C. L. nedošlo k jeho poškodeniu ani v období od vzniku poistenia do vzniku škodovej udalosti dňa 15.03.2022. Vinník priznal svoje zavinenie vzniku škody v Správe o nehode. Žalobca požiadal žalovaného o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podkladom pre odmietnutie plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný na list žalobcu už nereagoval a do dnešného dňa neplnil. Žalobca trvá na existencii práva na náhradu škody vo výške 1.489,69 Eur a na tom, že uplatnil právo na náhradu škody v celom rozsahu oprávnene. Žalobca vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov škodovej udalosti, z obsahu Správy o nehode, ako aj z fotodokumentácie poškodení oboch vozidiel. Stret vozidiel je technicky prijateľný a nemožno ho za súčasného stavu zdokumentovania veci vylúčiť. Žalovaný napriek písomnej žiadosti žalobcu nepredložil údajne existujúci znalecký
posudok, ktorý mal byť dôvodom odmietnutia plnenia z jeho strany. Žalovaný zároveň v komunikácii opisuje skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti inak ako priami účastníci škodovej udalosti, keď vychádza z predpokladu o strete vozidiel kolmo na os poisteného vozidla, pričom účastníci potvrdili šikmú polohu vozidiel navzájom pri vzniku škodovej udalosti. Žalobca nevidí dôvod, prečo by vinník poistený povinným zmluvným poistením u žalovaného nechával poistníčke C.. C. L. odkaz o tom, že na jej poistenom vozidle v čase jej neprítomnosti spôsobil škodu, ak by k tomu skutočne nedošlo. Z fotodokumentácie je zrejmé aj poškodenie vozidla vinníka, nie na prednej časti vozidla (kde ho hľadal žalovaný), ale na pravom prednom blatníku, kde bolo vozidlo vinníka poškodené pri šikmej polohe vozidiel pri vzniku škodovej udalosti. Okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe bude možné súvis poškodenia poisteného vozidla a škodovej udalosti preukázať aj svedeckými výpoveďami vinníka a poistníčky C.. C. L., ktorá sa zároveň v svedeckej výpovedi vyjadrí aj k okolnosti, či poistené vozidlo bolo pred vznikom škodovej udalosti už poškodené z dôvodu inej udalosti. Žalovaný vo veci nekomunikuje a nie je predpoklad, že by dobrovoľne plnil, preto je žalobca nútení uplatniť právo na náhradu škody žalobou na súde. Žalobca si uplatnil popri práve na zaplatenie istiny vo výške 1.489,69 Eur (podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 15 ods. 1 ZoPZP) aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) zo sumy istiny vo výške 5,5 % ročne od 03.09.2022 ako prvého dňa omeškania žalovaného. Poisťovňa sa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá poškodený nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23. februára 2022). Výzva na plnenie bola žalovanému zaslaná dňa 18.05.2022, lehota na plnenie žalovanému plynula do 02.09.2022 a dňa 03.09.2022 nastal prvý deň omeškania žalovaného s plnením. Žalobca si tiež uplatnil právo na náhradu trov súdneho konania. 2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 58C/38/2024-71 zo dňa 20.06.2024 uviedol, že žaloba nie je dôvodná, nárok uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to nakoľko žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný a ani preukázaný. V prvom rade, žalobca svoj nárok dôvodí nárokom na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 15.03.2022 a uplatňuje si ho voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu/vinníka tejto dopravnej nehody podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP, a to údajne žalobou zo dňa 14.03.2024. Žalovanému však nebolo doručené potvrdenie o prijatí tohto podania konajúcim súdom, a teda žalovaný t.č. nevie zistiť, kedy žaloba vo veci samej bola skutočne podaná žalobcom na konajúci súd. Nakoľko však konajúci súd vydal platobný rozkaz dňa 20.06.2024, žalovaný v tomto štádiu z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo veci samej. Svoj tvrdený nárok si žalobca uplatnil priamo proti poisťovateľovi vozidla podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP t.j. právnej úpravy lex specialis (ZoPZP). Zákon o PZP je špeciálna právna úprava, a v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, in concreto Občiansky zákonník (ako všeobecná právna úprava), podľa ust. § 1 ods. 2 ZoPZP. Žalovaný má ako poisťovateľ v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP povinnosť nahradiť poškodenému za poisteného uplatnené a preukázané nároky. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému; Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Ust. § 15 ZoPZP má však aj ods. 2, podľa ktorého platí, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, a to aj s odkazom na poznámku pod čiarou, že sa jedná o ust. § 106 Občianskeho zákonníka. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa ako priamy nárok, pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa proti poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa proti veriteľovi, t. j, že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2014 sp. zn. 2MCdo/9/2013). Žalovaný má za to, že na tento prípad a žalobcom uplatnený
nárok (čo do výšky a právneho dôvodu) proti žalovanému je nutné aplikovať ust. § 15 ods. 2 ZoPZP a s tým spojené/odkazované ust. § 106 Občianskeho zákonníka, a v prípade, ak žalobca svoj tvrdený nárok uplatnil žalobou vo veci samej proti žalovanému po uplynutí tejto premlčacej doby, potom je zrejme de iure v celosti premlčaný. Zákon (ZoPZP) výslovne garantuje žalovanému (poisťovateľovi) rovnaké podmienky na namietanie premlčania nároku ako škodcovi (poistníkovi/poistenému). Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej; Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka; Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu premlčaciu dobu, takýto úkon sa musí dostať do dispozície adresáta najneskôr v posledný deň lehoty/doby. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. V druhom rade, žalovaný potvrdil, že vozidlo (PEUGEOT 306 s EČV: T. ) bolo ku dňu 15.03.2022 (PZP) poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (L. Č.. XXXXXXXXXX) uzavretej s poistníkom/poisteným: I. P.. Tiež žalovaný potvrdzil, že na základe hlásenia škodovej udalosti poškodenou dňa 28.03.2022 a uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 29.03.2022, žalovaný zaevidoval škodovú udalosť najprv pod č. XXXXXXXXXX a zahájil šetrenie tejto škodovej udalosti. Faktom však je, že škodová udalosť sa mala stať dňa 15.03.2022, no k jej hláseniu žalovanému došlo až dňa 28.03.2022. Nakoľko do toho času ani poistený neohlásil túto škodovú udalosť žalovanému, žalovaný bol nútený vyzvať poisteného na hlásenie, a to písomnou výzvou zo dňa 30.03.2022. Ešte v ten istý deň došlo k obhliadne vozidla poškodenej spoločnosťou SLOVEXPERTA, ktorá následne obhliadla aj vozidlo poisteného, a to so záverom, že predmetná škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu, nesedí rozsah poškodenia, nie sú viditeľné stopy na vozidle škodcu, vozidlo škodcu malo naraziť do vozidla poškodeného samovoľne; nie je známa poloha vozidiel v čase stretu. Poistený následne (04.04.2022) žalovanému písomne oznámil predmetnú škodovú udalosť, kde len uviedol, že „vozidlo sa samovoľne pohlo z parkoviska a zastavilo ho až auto poškodenej“ a predložil aj správu o nehode. Dňa 01.04.2022 poškodená e-mailom upravila svoje hlásenie škodovej udalosti, pričom upravila, že polícia volaná nebola a doplnila, že škodová udalosť sa mala stať dňa 15.03.2022, avšak o jej vzniku sa mala dozvedieť až dňa 18.03.2022 a správu o nehode mali s poisteným spísať až dňa 21.03.2022. Žalovaný zopakoval, že k hláseniu poškodenou u žalovaného došlo až dňa 28.03.2022. Dňa 07.04.2022 bola vykonaná doobhliadka vozidla poškodenej. Dňa 14.04.2022 žalovaný vyzval poškodenú a poisteného na doloženie vyplneného dotazníka, na základe čoho poškodená dňa 19.04.2022 a poistený dňa 25.04.2022 vyplnili a zaslali žalovanému dotazník nevyhnutný pre šetrenie škodovej udalosti. Poškodená v dotazníku v zásade nič ďalšie/bližšie neuviedla, o polohe svojho vozidla uviedla opakovane len toľko, že „moje auto (Škoda Superb) bolo zaparkované; stálo na parkovisku; v čase nehody som nebola v aute ani na mieste nehody“, a zopakovala o.i., že sa o škodovej udalosti dozvedela až dňa 18.03.2022, správu o nehode spísali s poisteným až dňa 21.03.2022 a že škodovú udalosť nahlásila žalovanému až dňa 28.03.2022. Poistený v dotazníku taktiež neuviedol žiadne bližšie/ďalšie informácie o okolnostiach škodovej udalosti a ani bližší popis polohy vozidiel v čase tvrdenej škodovej udalosti, ani informácie o tom, kedy sa mal a škodová udalosť stať, kedy sa o nej dozvedel, kedy ju oznámil poškodenej, kedy mali spísať správu o nehode atď. Žalovaný v rámci šetrenia škodovej udalosti, a na základe zadokumentovaného poškodenia vozidla poškodenej, obhliadky vozidla poisteného a okolností udávaných poškodenou a poisteným o škodovej udalosti, požiadal o súčinnosť prešetrenie a posúdenie W.. V. J., ktorý dňa 28.04.2022 vyhotovil Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX. W.. V.Š. J. dospel k záveru že „ŠU nemohla byť spôsobená MV škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť v jeho celom zdokumentovanom rozsahu; Na pravej zadnej časti, za kolesom, na vozidle poškodeného boli zdokumentované drecie stopy na lakovanom povrchu, ktoré boli vytvorené smerom odzadu dopredu, takmer rovnobežne s pozdĺžnou osou vozidla; Tieto sú rozložené vo výškovom rozsahu cca 43 až 80cm; Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla škodcu pri samovoľnom pohybe vozidla škodcu vpred, pričom malo naraziť do zadnej časti vozidla poškodeného kolmo na os jeho vozidla; Na prednej časti vozidla škodcu nie sú
viditeľné žiadne stopy po kontakte s iným telesom a ani rozloženie jednotlivých hrán nezodpovedá v detailoch stopám na vozidle vozidla poškodeného; Vzhľadom na uvedené je možné vyvodiť len jeden záver, že poškodenia nezodpovedajú stretu výškou, rozsahom a ani deklarovaným pohybom vozidla škodcu.“ Žalovaný preto dňa 03.05.2022 písomne oznámil poškodenej o.i., že z technického hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zadokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto nemohol byť predmetom plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V treťom rade žalovaný potvrdil, že následne žalobca zaslal žalovanému svoju písomnú žiadosť o refundáciu, kde si žalobca ako havarijný poisťovateľ vozidla poškodenej na základe predmetnej dopravnej nehody/škodovej udalosti zo dňa 15.03.2022 a vyplateného poistného plnenia (v sume 1.489,69 Eur z havarijného poistenia poškodenej) uplatnil voči žalovanému svoj (regresný) nárok. Žalobca predložil žalovanému (v rámci tohto regresného balíku) síce podklady, na základe ktorých likvidoval nárok poškodenej na vyplatenie poistného plnenia z havarijného poistenia poškodenej, avšak nepripojil resp. nepredložil žiadne iné/nové/ďalšie podklady a/ alebo dôkazy, z ktorých by vyplývali nové/ďalšie/bližšie informácie ohľadom tvrdenej škodovej udalosti a nepripojil/nepredložil ani žiaden znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by potvrdzovalo že sa predmetná škodová udalosť stala tak, ako tvrdí poškodená (a žalobca v žalobe). Žalovaný tento nárok zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX a dňa 30.11.2022 zaslal žalobcovi vyrozumenie, v ktorom podrobne zdôvodnil, prečo uplatnený nárok neuznáva. Nakoľko žalobca ani k žalobe vo veci samej nepripojil a/ alebo nepredložil žiadne iné/nové/ďalšie podklady a/alebo dôkazy, z ktorých by vyplývali nové/ďalšie/ bližšie informácie ohľadom tvrdenej škodovej udalosti a nakoľko žalobca nepripojil/nepredložil ani žiaden znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, žalovaný trvá na svojom zamietavom stanovisku. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť riadne prešetril, pričom v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že poškodený je síce oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, avšak je povinný poisťovateľovi tento nárok preukázať. Nakoľko likvidácia predmetnej škodovej udalosti bola vykonaná na základe obhliadky vykonanej zodpovednými pracovníkmi Slovexperty a vzájomnej komparácie zúčastnených vozidiel, žalovaný má za to (trvá na tom), že na vozidle poškodenej sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Na pravej zadnej časti, za kolesom, na poškodenom vozidle boli zdokumentované drecie stopy na lakovanom povrchu, ktoré boli vytvorené smerom odzadu dopredu, takmer rovnobežne s pozdĺžnou osou vozidla. Tieto sú rozložené vo výškovom rozsahu cca 43 až 80 cm. Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla pri samovoľnom pohybe vozidla vpred, pričom malo naraziť do zadnej časti vozidla poškodenej kolmo na os jeho vozidla. Na prednej časti vozidla nie sú viditeľné žiadne stopy po kontakte s iným telesom a ani rozloženie jednotlivých hrán nezodpovedá v detailoch stopám na vozidle poškodenej. Vzhľadom na uvedené je možné vyvodiť len jeden záver, že poškodenia nezodpovedajú stretu výškou, rozsahom a ani deklarovaným pohybom vozidla škodcu. Z technického hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zdokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto nemohol byť predmetom plnenia z poistenia vozidla v zmysle poistnej zmluvy uzavretej s poisteným a/alebo zákona (ZoPZP). Žalovaný trvá na tom, že do dnešného dňa nebolo (ani žalobcom) preukázané, že poškodenie vozidla poškodenej bolo spôsobené vozidlom poisteného, a neboli žalobcom doložené žiadne nové relevantné dôkazy resp. dokumenty preukazujúce jednoznačné zavinenie predmetnej poistnej udalosti poisteným, nakoľko na základe zdokumentovaných poškodení na oboch zúčastnených vozidlách a ich vzájomnej komparácie nie je tieto z technického hľadiska možné vzájomne k sebe priradiť rozsahom ani charakterom tak, aby boli v súlade s deklarovaným nehodovým dejom. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že „priložili sme ďalšie podklady, z ktorých vyplýva, že v čase škodovej udalosti bolo poistené vozidlo zaparkované pravou stranou k vozovke, pričom stálo na obrubníku, čo zapríčinilo miernu odchýlku vo výškovom porovnaní“, toto svoje tvrdenie však nijak nepreukázal. Ani k žalobe nepripojil žiadne také listiny/dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že vozidlo poškodenej malo v čase tvrdenej škodovej udalosti stáť na obrubníku. Toto tvrdenie žalobcu nevyplýva zo žiadnej listiny pripojenej k žalobe, ktorá sa týkala popisu okolností vzniku predmetnej škodovej udalosti jej tvrdenými účastníkmi. Nie je tiež dané ani dôvodné tvrdenie žalobcu v žalobe, že by žalovaný hľadal poškodenie vozidla len na jeho prednej časti (a nie aj na pravom prednom blatníku). Vzhľadom na to, že je tu zjavný spor strán sporu o tom, ako konkrétne sa mala predmetná škodová udalosť stať, za akých okolností a s akými následkami a či mohlo byť poškodenie vozidla poškodenej skutočne spôsobené (voľným) pohybom práve vozidla
poisteného, a to v celom (žalobcom tvrdenom) rozsahu a v príčinnej súvislosti len so zavineným konaním poisteného, žalovaný mal za to, že je nevyhnutná súčinnosť odborne spôsobilých osôb. Žalovaný k odporu pripojil odborné vyjadrenie W.. J., ktoré bolo (a naďalej aj je) podkladom, z ktorého žalovaný vychádza(l) pri svojom zamietavom stanovisku. Pre prípad, ak žalobca tento neakceptuje, je potom žiaduce, aby žalobca predložil/navrhol vykonať iné odborné posúdenie resp. znalecký posudok na podporu svojich tvrdení v žalobe a tvrdeného nároku. Žalovaný zopakoval, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP o.i. platí, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ale je povinný tento nárok preukázať. Žalovaný sa preto nesnaží o nejaké účelové hľadanie dôvodov pre neposkytnutie poistného plnenia, ale práve naopak, žalovaný sa snaží byť len opatrný pri poskytovaní plnenia z poistnej zmluvy svojho poisteného, aby toto bolo poskytnuté len v zmysle (poistnej zmluvy a) zákona a len v prípade, ak je skutočne nárok dôvodný a preukázaný. V neposlednom rade žalovaný namietal aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania. Z vyššie opísaného skutkového stavu vyplýva, že na základe riadneho šetrenia a odborného posúdenia, nárok na poistné plnenie z (PZP) poistenia vozidla u žalovaného nie je daný a ani (žalobcom) preukázaný, a teda žalovanému nevznikla povinnosť na poistné plnenie z poistnej zmluvy, a preto sa nemohol dostať ani do omeškania. Na základe vyššie uvedených skutočností, a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalovaný považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žalovaný navrhol konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100 % náhrady trov konania. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že čo sa týka námietky premlčania žalovaného, k škodovej udalosti došlo dňa 15.03.2022 a žaloba bola doručená súdu dňa 14.03.2024. Žalovaný pripojil k odporu písomnosť spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovaného. Žalovaný je väčšinovým spoločníkom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. V mene spoločnosti Slovexperta, s.r.o. vylúčil pán W.. V. J., kontrolór špecialista, písomnosťou zo dňa 28.04.2022 (odborným vyjadrením) možnosť spôsobenia škodovej udalosti motorovým vozidlom továrenskej značky PEUGEOT 306 s EČV: T.. Žalobca súdu predložil odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo dňa 05.02.2025 vypracované W.. I. M., súdnym znalcom pre odbor Doprava cestná a odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel (ďalej len „znalec W.. M.“), vo forme súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Znalec W.. M. sa v odbornom vyjadrení vyjadruje aj k obsahu písomnosti spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Podľa znalca W.. M. je technicky neprijateľné, aby pri deklarovanom priebehu škodovej udalosti došlo k nárazu smerom odzadu dopredu. Podľa Správy o nehode došlo k nárazu smerom spredu dozadu. Znalec W.. M. spracoval simuláciu nehodového deja, podľa ktorej mohlo dôjsť k nárazu vozidla PEUGEOT 306 do zadnej časti vozidla ŠKODA Superb len spredu dozadu, čomu zodpovedá aj smer a sklon drecích stôp. Spracoval aj animáciu možného priebehu škodovej udalosti, ktorú priložil k odbornému vyjadreniu. Nie je možné ju priložiť k písomnému podaniu súdu, preto ju žalobca doručil fyzicky do podateľne súdu v dvoch vyhotoveniach na USB kľúči. Znalec W.. M. dospel k záveru, že nemôže jednostranne jednoznačne vylúčiť kontakt medzi vozidlom PEUGEOT 306 s EČV: T. (vozidlo vinníka) a vozidlom ŠKODA Superb, EČV: C. (havarijne poistené vozidlo) tak, ako bol v Správe o nehode uvedený. Samovoľný pohyb vozidla PEUGEOT 306 a náraz do zadnej pravej časti vozidla ŠKODA Superb je podľa znalca technicky prijateľný. Rovnako stopy na vozidle ŠKODA Superb mohli byť zanechané pri kontakte s vozidlom PEUGEOT 306 tak, ako bolo zdokumentované pri fotodokumentácii. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania nariadením výsluchu svedkov: C.. C. L. S. I. P.. 4. Žalovaný v duplike uviedol, že preskúmal Odborné vyjadrenie W.. M. (vrátane ním vypracovanej animácie) a že buď došetrí škodovú udalosť (prehodnotí stanovisko) pokiaľ sa tvrdenia žalobcu a nárok žalobcu vo veci samej týmto preukážu ako dôvodné (čo i len sčasti) alebo predloží znalecký posudok (vypracovaný znalcom osloveným žalovaným vo veci) na preukázanie, že nárok žalobcu vo veci samej (čo i len sčasti) nie je dôvodný s odôvodnením. Žalovaný oznámil súdu, že dňa 04.04.2025 vypracoval (žalovaným oslovený) znalec W.. C. M. vo veci samej a k predmetnej škodovej udalosti Odborné vyjadrenie, kde o.i. v závere znalec konštatoval, že popisovaný priebeh udalosti (ako bola hlásená škodová udalosť) je technicky prijateľný, avšak zistil, že zadný nárazník a pravý zadný blatník
obsahuje aj iné (s predmetnou škodovou udalosťou) nesúvisiace poškodenia laku a aj malú deformáciu v oblasti pri koncovom svetle, pričom k vzniku horizontálneho poškodenia vo výške cca 43 cm sa relevantne vyjadriť znalec nedokázal. Žalovaný tiež oznámil konajúcemu súdu, že po oboznámení sa s Odborným vyjadrením W.. M. ako aj Odborným vyjadrením W.. M., a teda po posúdení zistených a preukázaných poškodení vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou a s tým súvisiacej nevyhnutnej opravy, dňa 08.04.2025 žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti ako poistnej udalosti a poukázal poistné plnenie na účet žalobcu, in concreto v sume 1.489,69 Eur (z titulu refundácie č. XXXXXXXXXX) t.j. v žalovanej sume. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP (t. č. účinného) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému; Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Nakoľko však žalobcom uplatnený nárok bol preukázaný až po podanom odpore žalovaného a tam namietaných skutočnostiach (aj) čo do nepreukázania nároku, a to Odborným vyjadrením W.. M. predloženým žalobcom až dňa 10.02.2025 (čo bolo doručené žalovanému dňa 05.03.2025, a animácia až dňa 24.03.2025) a Odborným vyjadrením W.. M., t.j. (až) na základe tam uvedeným zisteniam a záverom znalca bolo preukázané, že nárok na výplatu poistného plnenia (z predmetnej škodovej udalosti ako poistnej udalosti) je dôvodný, žalovaný sa objektívne (aj v zmysle ust. § 11 ods. 6 až 8 ZoPZP) nemohol dostať a ani sa nedostal do omeškania, a preto žalovaný trval na tom, že nárok žalobcu na úroky z omeškania nie je dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto v tomto štádiu konania (pokiaľ nedôjde k dispozícii so žalobou zo strany žalobcu na základe aktuálneho poistného plnenia žalovaného) žalovaný navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100% náhrady trov konania. 5. Podaním doručeným súdu dňa 25.04.2025 žalobca vzal žalobu čiastočne späť uvádzajúc, že dňa 22.04.2025 bola žalobcovi na účet pripísaná suma 1.489,69 Eur, ktorú zaplatil žalovaný ako istinu uplatnenú v tomto súdnom spore. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.489,69 Eur späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uplatnené úroky z omeškania žalobca ohraničil dňom predchádzajúcim dňu pripísania istiny na jeho účet. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do 21.04.2025 a na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný odmietol plniť na základe oznámenia škodovej udalosti zo strany poškodenej C. L.. Vykonal obhliadku oboch vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti, a s odkazom na zistenia svojej dcérskej spoločnosti SLOVEXPERTA, s. r. o. odmietol plniť z dôvodu, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu. Rovnako potom, ako na žalobcu prešlo právo na náhradu škody, na základe výzvy žalobcu na náhradu škody žalovaný odmietol škodu nahradiť s poukazom na nejednoznačnú príčinnú súvislosť poškodení so škodovou udalosťou. Na výzvu žalobcu zo dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca žalovaného žiadal o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného podkladom pre odmietnutie plnenia, žalovaný nereagoval, preto bol žalobca z dôvodu hrozby premlčania nútený uplatniť nárok žalobou na súde. Ak by nedošlo zo strany žalobcu k podaniu žaloby, žalovaný by nepochybne neplnil a plnenie odkladal vo viere, že nárok nebude uplatnený v rámci premlčacej doby. Až podanie žaloby pred uplynutím premlčacej doby donútilo žalovaného, aby sa riadne venoval šetreniu poistnej udalosti. Výsledkom riadneho šetrenia žalovaným boli iné závery, ako závery použité žalovaným pred začiatkom súdneho sporu ako zámienka na odmietnutie plnenia. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný zotrval na tvrdení, že rozsah poškodenia a charakter stôp nezodpovedajú tvrdenému priebehu škodovej udalosti. Až potom, ako žalobca v priebehu súdneho sporu predložil odborné vyjadrenie súdneho znalca W.. M., dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie W.. C. M., ktorý dospel k záveru, že „popisovaný priebeh udalosti je technicky prijateľný“. Na základe uvedených skutočností zmenil žalovaný svoje stanovisko a plnil v rozsahu istiny. Žalovaný takmer tri roky spochybňoval technickú možnosť vzniku škody spôsobom popísaným účastníkmi škodovej udalosti, až kým odborné vyjadrenia súdnych znalcov nepotvrdili, že popisovaný priebeh nehody bol technicky možný a prijateľný. Z uvedeného je zrejmé, že riadne šetrenie poistnej udalosti vykonal žalovaný až v priebehu pod tlakom súdneho sporu a po neúspešnom vznesení námietky premlčania. Omeškanie žalovaného nastalo dňa 03.09.2022, t. j. po
uplynutí zákonnej lehoty na šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný si bol vedomý vzniku škodovej udalosti od 28.03.2022, mal k dispozícii všetky relevantné podklady, mal možnosť vykonať všetky úkony potrebné na riadne prešetrenie nároku a mal primeraný časový priestor na posúdenie sporu. Pokiaľ vo veci odmietol plniť, urobil tak na vlastné riziko a za dôsledky svojho rozhodnutia musí niesť zodpovednosť. Omeškanie žalovaného s vykonaním riadneho šetrenia a s plnením má byť sankcionované povinnosťou žalovaného uhradiť úroky z omeškania. Niet pochýb o povinnosti žalovaného znášať náhradu trov konania. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 9Co/22/2017: „Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle žalobného petitu a plnil žalobcovi.“ Dôvodne podanú žalobu žalobca vzal v rozsahu istiny späť, keď sa žalovaný v priebehu sporu správal v zmysle žalobného petitu, plnil v rozsahu istiny, čím došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v rozsahu istiny splnením. 6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 15.07.2025 uviedol, že po tom, ako bolo žalovanému doručené Odborné vyjadrenie č. 05/XXXX W.. M. zo dňa 05.02.2025 predložené žalobcom a potom, ako (následne) dňa 04.04.2025 vypracoval (žalovaným oslovený) znalec W.. C. M. Odborné vyjadrenie, až dňa 08.04.2025 žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti ako poistnej udalosti (a poukázal poistné plnenie na účet žalobcu). Žalovaný preto zopakoval, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP (t.č. účinného) platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že síce poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi ale je povinný tento nárok preukázať. Nakoľko však žalobcom uplatnený nárok bol preukázaný až po podanom odpore žalovaného a tam namietaných skutočnostiach (aj) čo do nepreukázania nároku, a to Odborným vyjadrením W.. M. predloženým žalobcom až dňa 10.02.2025 (čo bolo doručené žalovanému dňa 05.03.2025, a animácia až dňa 24.03.2025) a Odborným vyjadrením W.. M., t.j. (až) na základe tam uvedených zistení a záverov znalca bolo preukázané, že nárok na výplatu poistného plnenia (z predmetnej škodovej udalosti ako poistnej udalosti) je dôvodný, žalovaný trvá na tom, že sa objektívne (aj v zmysle ust. § 11 ods. 6 až 8 ZoPZP) nemohol dostať a že sa ani nedostal do omeškania, a preto žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu na príslušenstvo nie je dôvodný. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by žalovaný mal k dispozícii všetky relevantné podklady tak, aby plnil skôr (podľa žalobcu najneskôr do 02.09.2022), a teda aby sa nedostal ani do omeškania dňa 03.09.2022 a aby žalobca nebol nútení uplatniť nárok žalobou na súde (čím vznikli žalobcovi aj trovy konania). Zo žaloby a súdneho spisu vo veci samej vyplýva, že žalobca bol (žalovaným) oboznámený s konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré žalovaný nepovažuje nárok žalobcu za preukázaný hneď po uplatnení nároku (ešte pred podaním žaloby). Žalobcovi preto (a tak ako je to aj zaužívané v poisťovacej praxi) nič nebránilo v tom, aby dal vypracovať a žalovanému predložil odborné vyjadrenie znalca k predmetnej škodovej/poistnej udalosti už skôr, a to hneď po oboznámení sa so stanoviskom žalovaného, t.j. ešte pred podaním žaloby resp. aspoň ako dôkaz pri podaní žaloby, avšak žalobca tak urobil až potom, ako žalovaný podal odpor vo veci samej, kde však v zásade svoju argumentáciu (a dôvody pre nepreukázanie nároku) zopakoval. Žalovaný preto nesúhlasí s tým, že by predmetnú situáciu a spor vyvolal (len/výlučne) žalovaný. Žalobca (ako tiež poisťovateľ) si je zrejme vedomý toho, že nárok (aj vyplývajúci zo ZoPZP) nestačí, aby bol len uplatnený, ale že musí byť aj preukázaný. Rozsah poistenia zodpovednosti (podľa ZoPZP) je daný vymedzením konkrétnych nárokov, ktoré v prípade poistnej udalosti poisťovňa vyplatí poškodenému resp. iným (tam) uvedeným osobám; vo vzťahu k vzniku nárokov voči poisťovni však zásadne platí, že nároky musia byť nielen uplatnené, ale aj preukázané. Vo všeobecnosti však treba zdôrazniť, že samotné uplatnenie nároku nezakladá povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia, túto zákon spája až s preukázaním nároku. Nesporné rozlíšenie zákonodarcu medzi uplatnením nároku a preukázaním nároku tento záver potvrdzuje. Vzhľadom na variabilitu prípadov v praxi je ustálenie preukázania nároku vecou individuálneho posúdenia tej-ktorej poistnej udalosti. Je pritom ale tiež potrebné si uvedomiť, že prípadná výplata zo strany poisťovne zasahuje výrazným spôsobom do takpovediac ďalšieho poistného života poisteného. Okrem rizika výplaty plnenia bez právneho dôvodu sa poistná udalosť prejaví do relácie o škodovosti poisteného klienta a má v prípade budúcich poistení vplyv na výšku poistného, či dokonca vôľu poisťovní uzatvoriť poistnú zmluvy. Aj preto podmienenie (zákonodarcom) povinnosti k
výplate poistného plnenia až na základe preukázania nároku (a aj opatrnosť poisťovateľa pri likvidácii z poistenia poisteného) je na mieste a dôvodné. S vyššie uvedeným tiež súvisí aj rozhodnutie o trovách konania, pričom platí, že trovy konania a ich náhrada plnia aj akúsi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany. Každá strana sporu totiž znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. Pokiaľ sa však na základe vyššie uvedených skutočností (a ostatných podaní strán sporu vo veci) konajúci súd nestotožňuje s (právnym) názorom žalovaného, že zastavenie konania v časti istiny nezavinil žalovaný, a že tento má nárok na náhradu trov konania, potom žalovaný navrhol súdu, aby o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej strane sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Nakoľko universe súd na základe procesného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby rozhoduje o zastavení konania ako aj o nároku na náhradu konania, a rozhodnutie o takomto nároku závisí (aj) od procesného zavinenia zastavenia konania, žalovaný zopakoval, že v danom prípade dochádza síce k zastaveniu konania (v časti istiny) na základe späťvzatia žaloby žalobcom po poskytnutí poistného plnenia žalovaným, avšak toto bolo plnené/ poskytnuté až po doručení odborných vyjadrení/posudkov znalcov (za okolností podrobne dôvodených vyššie) t.j. že je príp. možné/dôvodné prihliadnuť (aj) na podiel žalobcu na vzniku a priebehu sporu (§ 257 CSP). 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2021, správa o nehode zo dňa 15.03.2022, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 29.03.2022, faktúra č. XXXXXXX, oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel, oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa 12.05.2022, potvrdenie o úhrade poistného plnenia, výzva na náhradu škody zo dňa 18.05.2022, list žalovaného zo dňa 30.11.2022, list žalobcu zo dňa 24.08.2023, fotodokumentácia (3 listy), poistka č. XXXXXXXXXX, všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX/X, zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXA/X, výzva žalovaného na hlásenie zo dňa 30.03.2022, detail obhliadky vozidla poškodenej, detail obhliadky vozidla poisteného, oznámenie škodovej udalosti poisteným, e-mail poškodenej zo dňa 01.04.2022, detail (do)obhliadky, zápis o poškodení motorového vozidla, výzva na doloženie dotazníka pre poškodeného zo dňa 14.04.2022, dotazník pre poškodeného vyplnený poškodenou, dotazník pre poisteného vyplnený poisteným, posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2022, vyrozumenie k riešeniu škodovej udalosti zo dňa 03.05.2022 zaslané žalovaným poškodenej, odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo dňa 05.02.2025 vypracované W.. I. M., súdnym znalcom, animácia priebehu škodovej udalosti, odborné vyjadrenie W.. C. M. zo dňa 04.04.2025, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.04.2025, potvrdenie o úhrade zo dňa 22.04.2025. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania strany sporu nemali, resp. na nich netrvali (žalobca vzhľadom na úhradu istiny v priebehu sporu žalovaným netrval na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov C. C. L. S. I. P. - ako vyplýva z podania žalobcu doručeného súdu dňa 12.06.2025 na č.l. 182). 8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že na motorové vozidlo značky ŠKODA Superb, VIN č. P., R.: C. (vozidlo poškodenej) bolo s poistníčkou C.. C. L. uzatvorené havarijné poistenie u žalobcu a že motorové vozidlo značky PEUGEOT 306 s EČV: T. (vozidlo vinníka), ktoré používal ako vodič I. P., bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou (povinné zmluvné poistenie) u žalovaného. Zo správy o nehode súd zistil, že dňa 15.03.2022 o 15:00 hod. došlo na T. A. v T. k vzniku škodovej udalosti, a to tak, že do zaparkovaného stojaceho vozidla poškodenej narazilo vozidlo vinníka. K škodovej udalosti došlo tým spôsobom, že vozidlo vinníka z dôvodu utrhnutia lanka brzdy zišlo samovoľne z miesta, kde bolo zaparkované, a narazilo do zaparkovaného vozidla poškodenej. V čase vzniku škodovej udalosti neboli vodiči ani v jednom z vozidiel. 9. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 10. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 11. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a) 17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 22. Vzhľadom na to, že žalobca zobral svoju žalobu v časti žalovanej istiny vo výške 1.489,69 Eur späť predtým, než sa začalo pojednávanie, a to z dôvodu úhrady žalovanej sumy zo strany žalovaného, súd bez toho, aby žiadal súhlas žalovaného so späťvzatím, konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v časti istiny vo výške 1.489,69 Eur zastavil. 23. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny predmetom konania zostal nárok žalobcu na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do 21.04.2025 (nakoľko k pripísaniu žalovanej sumy vo výške 1.489,69 Eur na účet žalobcu došlo dňa 22.04.2025). Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uvedený nárok žalobcu na úroky z omeškania je dôvodný. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a na základe § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do 21.04.2025. V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania poistnej udalosti, pričom podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný skončiť prešetrovanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Výzva na plnenie bola žalovanému zaslaná dňa 18.05.2022, žalovaný tak bol povinný riadne skončiť prešetrovanie do 18.08.2022 a následne do 15 dní, t.j. do 02.09.2022 poskytnúť plnenie. Keďže do tohto dátumu neposkytol žalovaný žalobcovi poistné plnenie, tak sa dňa 03.09.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžného poistného plnenia vo výške 1.489,69 Eur. V tom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5 %. 24. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania, nakoľko žalobca svoj nárok na plnenie u žalovaného síce uplatnil, ale riadne nepreukázal. Súd poukazuje predovšetkým na to, že v danom prípade žalovaný odmietol plniť na základe oznámenia škodovej udalosti zo strany poškodenej Michaely Nejedlej. Žalovaný síce vykonal obhliadku oboch vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti, avšak s odkazom na zistenia svojej dcérskej spoločnosti SLOVEXPERTA, s. r. o. odmietol plniť z dôvodu, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu. Rovnako potom, ako na žalobcu prešlo právo na náhradu škody, na základe výzvy žalobcu na náhradu škody žalovaný odmietol škodu nahradiť s poukazom na nejednoznačnú príčinnú súvislosť poškodení so škodovou udalosťou. Na výzvu žalobcu zo dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca žalovaného žiadal o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného podkladom pre odmietnutie plnenia, žalovaný už žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu prešetreniu škodovej udalosti. Je síce pravdou, že ak si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, je povinný tento nárok preukázať, avšak táto povinnosť podľa názoru súdu nie je absolútna. Poškodená a následne žalobca si u žalovaného svoj nárok riadne uplatnili a podľa názoru súdu aj dostatočne preukázali predložením relevantných dokumentov (najmä predložením správy o nehode podpísanej tak zo strany poškodenej ako aj zo strany vinníka). V prípade, ak mal žalovaný pochybnosti o priebehu škodového
deja, mal vykonať riadne prešetrenie škodovej udalosti a ak mal za to, že podľa jeho názoru nárok nie je dostatočne preukázaný, nič mu nebránilo v tom, aby si od žalobcu prípadne vyžiadal aj ďalšie dokumenty. Žalovaný však so žalobcom prestal komunikovať a na výzvu žalobcu zo dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca žalovaného žiadal o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného podkladom pre odmietnutie plnenia, žalovaný už žiadnym spôsobom nereagoval. Až podanie žaloby pred uplynutím premlčacej doby donútilo žalovaného, aby sa riadne venoval šetreniu poistnej udalosti. Výsledkom riadneho šetrenia žalovaným boli iné závery, ako závery použité žalovaným pred začiatkom súdneho sporu. Až potom, ako žalobca v priebehu súdneho sporu predložil odborné vyjadrenie súdneho znalca W.. M.Č., dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie W.. C. M., ktorý dospel k záveru, že „popisovaný priebeh udalosti je technicky prijateľný“. Na základe uvedených skutočností zmenil žalovaný svoje stanovisko a plnil v rozsahu istiny. Žalovaný takmer tri roky spochybňoval technickú možnosť vzniku škody spôsobom popísaným účastníkmi škodovej udalosti, až kým odborné vyjadrenia súdnych znalcov nepotvrdili, že popisovaný priebeh nehody bol technicky možný a prijateľný. Z uvedeného je zrejmé, že riadne šetrenie poistnej udalosti vykonal žalovaný až pod tlakom súdneho sporu a po neúspešnom vznesení námietky premlčania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania, pričom toto omeškanie nastalo dňa 03.09.2022, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný si bol vedomý vzniku škodovej udalosti od 28.03.2022, mal k dispozícii všetky relevantné podklady, mal možnosť vykonať všetky úkony potrebné na riadne prešetrenie nároku a mal primeraný časový priestor na posúdenie nároku žalobcu. Nakoľko žalovaný napriek uvedenému v zákonom stanovenej lehote žalobcovi neplnil ním uplatnený nárok, súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania považoval za dôvodnú. 25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania v časti istiny vo výške 1.489,69 Eur zavinil žalovaný, žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti (t.j. vo vzťahu k úrokom z omeškania) bol úspešný žalobca, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že nevzhliadol v spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd mal za to, že žalovaný nedostatočne vykonal prešetrenie škodovej udalosti, následne nekomunikoval so žalobcom a riadne šetrenie poistnej udalosti žalovaný vykonal až v priebehu súdneho konania, keď si dal vypracovať odborné vyjadrenie, na základe ktorého uznal dôvodnosť nároku žalobcu a tento nárok žalobcovi aj dobrovoľne v priebehu konania plnil. Na základe úhrady zo strany žalovaného následne žalobca vzal žalobu v časti istiny späť, pričom žalobca bol úspešný aj vo vzťahu k úrokom z omeškania. Žalobca tak vzal v rozsahu istiny späť dôvodne podanú žalobu, keď sa žalovaný v priebehu sporu správal v zmysle žalobného petitu, plnil v rozsahu istiny, čím došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v rozsahu istiny splnením. S ohľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 58C/38/2024 18 c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.