{"guid": "9c939fde-8c8c-4073-ba58-8e284ba3f98a:0358b462-4252-40b2-b4bc-087bba70828f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/14/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 3CoCsp/14/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1", "identifikacne_cislo": "6124376415", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "nazov": "§ 806 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-806"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "nazov": "§ 290 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-290"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-806", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-290"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0358b462-4252-40b2-b4bc-087bba70828f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoCsp/14/2025\n6124376415\n26. 02. 2026\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2026:6124376415.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov\nsenátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: G. Š., O. XXF, O.,\nzastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, Červeňova 15,\nBratislava, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545,\nŠtefánikova 17, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097,\nAlžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 631,80 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.05.2025, č. k. 30Csp/66/2024-107, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.05.2025, č. k. 30Csp/66/2024-107, zamietol žalobu (výrok\nI.) a žalovanej priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške\nrozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej (výrok II.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia\nsumy 631,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 31.08.2024 do\nzaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 14.06.2024 došlo ku škodovej\nudalosti, ktorej účastníkmi boli žalobkyňa a spoločnosť ARKO Group, s.r.o. (ďalej aj „poškodená\nspoločnosť“ alebo „poškodený“); žalobkyňa túto nahlásila žalovanej vo vzťahu k poistnej zmluve z\npovinného zmluvného poistenia vozidla zn. D. D.,\nEČ: O., jej patriaceho. Vzhľadom\nna to, že jej žalovaná listom zo dňa 19.07.2024 oznámila, že jej nevznikol nárok na náhradu poistného\nplnenia, žalobkyňa dňa 29.07.2024 uzatvorila dohodu o plnej moci so svojím právnym zástupcom a\nlistom rovnakého dátumu opätovne žalovanej riadne a včas nahlásila škodovú udalosť vo vzťahu k\nvyššie uvedenej poistnej zmluve; súčasťou listu bolo aj oznámenie, že so žalovanou má uzatvorené\nhavarijné poistenie predmetného motorového vozidla na základe poistnej zmluvy zo dňa 10.07.2014.\nŽalobkyňa žalovanú požiadala o úhradu sumy zodpovedajúcej faktúre za poskytnutie právnych služieb\nv súvislosti s uplatnením nároku voči nej. Keďže žalovaná nezmenila stanovisko, žalobkyňa ju listom\nzo dňa 12.08.2024 opakovane vyzvala na úhradu faktúry za poskytnutie právnych služieb v súvislosti s\nuplatnením nároku voči nej. Žalovaná ani na tento list, rovnako ako ani na predžalobnú výzvu zo dňa\n26.08.2024 neposkytla žiadne plnenie. Na uvedenom základe sa žalobkyňa domáhala tak zaplatenia\nistiny, ako i jej príslušenstva tvrdiac, že žalovaná sa s plnením dostala do omeškania.\n3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu považovala žalobu za nedôvodnú. Potvrdila, že\nžalobkyňa jej dňa 14.06.2024 oznámila vznik škodovej udalosti. Zo správy o nehode pritom vyplynulo,\n\nže vodičkou poškodeného vozidla bola v danom čase p. X. Č., kým žalobkyňa viedla motorové vozidlo\nzn. D. D.. Účastníci škodovej udalosti opísali jej priebeh, žalovaná vykonala obhliadku vozidla a\ndňa 19.07.2024 ukončila šetrenie so záverom, že ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť popisovaným\nspôsobom. Žalobkyňa jej doručila dňa 01.08.2024 výzvu na plnenie z havarijného poistenia spolu s\nfaktúrou za právne služby v sume 631,80 eura, preto žalovaná opakovane prešetrila škodovú udalosť.\nDospela pritom k záveru, že k poistenej udalosti nemohlo dôjsť spôsobom popisovaným žalobkyňou,\nnakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nemožno vzájomne priradiť. Žalovaná teda odmietla\nposkytnúť plnenie, pričom v liste zo dňa 19.09.2024 žalobkyni oznámila, že z havarijného poistenia nie\nsú kryté požadovaného nároky na úhradu právneho zastúpenia a poškodenia cudzej veci. Žalovaná na\nuvedenom základe mala za to, že v prípade žalobou uplatneného nároku nejde o nárok z havarijného\npoistenia motorového vozidla žalobkyne, ale o nárok z povinného zmluvného poistenia. Predmetom\nhavarijného poistenia bolo primárne motorové vozidlo žalobkyne, pričom zo žiadneho zmluvného\nustanovenia nevyplynulo, že pokiaľ dôjde k spôsobeniu škody na inom vozidle, žalobkyni vznikne priamy\nnárok, aby za ňu žalovaná reparovala škodu poškodenému. Poistná zmluva z havarijného poistenia sa\nteda nemohla vzťahovať na danú vec. Škodovou udalosťou pritom nemohli žalobkyni vzniknúť akékoľvek\nnároky z povinného zmluvného poistenia, nakoľko zistené poškodenia vozidla poškodenej nemohli\nbyť spôsobené vozidlom žalobkyne; nemohol teda vzniknúť nárok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), nakoľko jej nevznikol nárok podľa § 4 ods.\n2 písm. b) citovaného zákona; medzi týmito ustanoveniami je pritom vzťah akcesority. Na uvedenom\nzáklade preto žalobkyňa nebola oprávnená žiadať, aby za ňu uhradila poškodenej spoločnosti vzniknutú\nškodu. Naviac, podľa žalovanej žalobkyňa ani nepreukázala, že v prípade právnych služieb išlo o účelne\nvynaložené náklady, nepreukázala ich rozsah a faktickosť; ani jedna z troch výziev, ktoré jej žalobkyňa\ndoručila nebola účelná. Žalobkyni pritom ani nevznikla škoda, nakoľko nepreukázala zmenšenie v jej\nmajetkovej sfére. V duplike žalovaná zotrvala na tom, že žalobkyňa nepreukázala právny titul, na základe\nktorého by jej vznikla pohľadávka voči nej; škodová udalosť nespadala pod úpravu havarijného poistenia,\na preto jej nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa uplatnila náhradu nákladov za právne služby z tohto titulu;\nzároveň nepreukázala, že by si poškodená spoločnosť od nej nárokovala akúkoľvek vzniknutú škodu.\n4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia\n§ 4 ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods.\n3, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom dospel\nk záveru o nedôvodnosti žaloby.\n5. Konajúci súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne podľa návrhu jej právneho zástupcu.\nOzrejmil, že návrh na vykonanie dokazovania patrí medzi prostriedky procesnej obrany a útoku podľa\n§ 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktoré sú strany v zmysle\n§ 153 ods. 1 C.s.p. povinné uplatniť včas. Návrh na výsluch žalobkyne vyhodnotil ako oneskorený,\npretože ho žalobkyňa mohla navrhnúť včas, keďže žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu\npoprela dôvodnosť poistnej udalosti medzi vozidlom žalobkyne a vozidlom poškodenej spoločnosti\nARKO Group, s.r.o. Žalobkyňa však v žiadnom zo svojich podaní nenavrhla svoj výsluch. Konajúci súd\nsúčasne vyhodnotil výsluch žalobkyne aj za nadbytočný, pretože ním mienila preukázať ako došlo k\npoistnej udalosti a tiež, prečo musela využiť právne služby. Skutočnosť, či došlo k poistnej udalosti medzi\nvozidlom poškodenej a vozidlom žalobkyne bola síce medzi stranami sporná, avšak pre posúdenie\nveci nemala relevanciu; vykonávať dôkazy k preukázaniu tejto skutočnosti by preto nebolo hospodárne.\nPodľa mienky konajúceho súdu uvedené súviselo s tým, že žalobkyňa ani netvrdila, že by sa poškodená\nspoločnosť voči nej alebo žalovanej domáhala akýchkoľvek nárokov z titulu povinného zmluvného\npoistenia jej zodpovednosti. V prípade havarijného poistenia, ktoré mala so žalovanou uzatvorené,\nby bol výsluch žalobkyne taktiež nadbytočný, nakoľko si neuplatnila nároky na náhradu škody na\njej vozidle. Pokiaľ sa žalobkyňa mienila v rámci výsluchu vyjadriť k využitiu právnych služieb, táto\nokolnosť bola nadbytočná v situácii, keď neboli splnené ostatné a základné podmienky pre vznik nároku\nako takého. Okrem toho súd prvej inštancie prihliadal na to, že zástupca žalobkyne ospravedlňoval\nneúčasť žalobkyne až na súdnom pojednávaní spolu s dokladom, ktorý však nepreukazoval dôvody\nneprítomnosti žalobkyne na tomto pojednávaní. Z jeho obsahu vyplývalo, že žalobkyňa letela z D. P.\nB., no z dokladu nebolo zrejmé, kedy letela a či sa skutočne v deň pojednávania nemohla na toto\nosobne dostaviť. Vykonanie výsluchu žalobkyne by si preto vyžiadalo odročenie pojednávania, čo by\nbolo nehospodárne, a to aj preto, že jej výsluch pre prijaté závery nebol potrebný.\n\n6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobkyňa kvalifikovala svoje nároky po právnej stránke dvoma\nrôznymi titulmi, a to z povinného zmluvného poistenia a z havarijného poistenia, a preto sa zaoberal\noboma právnymi základmi žalovaných nárokov. Mal za preukázané, že žalobkyňa bola u žalovanej\npoistená z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto poistenia\nžalobkyni so zreteľom na § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplývalo právo, aby za ňu žalovaná\nnahradila poškodenému (v danom prípade ARKO Group s.r.o.) uplatnené a preukázané nároky; ide\nteda o nároky, ktoré si poškodený uplatňuje voči žalobkyni. V danom prípade nebolo preukázané, že\nby si poškodená spoločnosť uplatnila voči žalobkyni akékoľvek nároky v zmysle § 4 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 381/2001 Z. z., t. j. vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, a to\nani mimosúdnou, ani súdnou cestou. Na uvedenom základe nebol daný právny dôvod, aby žalovaná\nposkytla poškodenému akékoľvek plnenie za žalobkyňu. So zreteľom na túto skutočnosť nebol daný\ndôvod podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. aby žalovaná za žalobkyňu nahradila\nuplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym\nzastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona; nárok na ich náhradu,\nktorý žalobkyňa nepreukázala, vzniká pritom akcesoricky. Pritom poškodený nepristúpil ani k realizácii\npriameho nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona voči žalovanej; žalovaný nárok preto nenašiel\noporu v právnej úprave, pretože poškodený od žalobkyne takpovediac nič nechcel, a preto nebol\nani dôvod, aby žalovaná v súvislosti s týmto neuplatneným nárokom za žalobkyňu hradila akékoľvek\nnáklady, ktoré jej síce vznikli, ale nie v nadväznosti na jej plnenie voči poškodenej spoločnosti.\n7. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či poistná udalosť\nprebehla tak ako ju opísala žalobkyňa; žalovaná túto okolnosť namietala a predložila k tomu i závery z\nexpertnej správy. Tieto skutočnosti by podľa mienky konajúceho súdu boli relevantné iba v prípade, ak\nby si poškodená spoločnosť uplatňovala nároky voči žalobkyni alebo žalovanej, k čomu však nedošlo.\nI v takom prípade by nebol dôvod na náhradu nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na právne služby,\npretože v prípade náhrady podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. ide o účelne vynaložené\nnáklady spojené s právnym zastúpením o nárokoch poškodeného, nie o náhradu nákladov vynaložených\nškodcom (čiže žalobkyňou). Náklady na právne služby v súvislosti s protiprávnym konaním žalobkyne\nnie je možné nahradiť zo systému povinného zmluvného poistenia.\n8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nárokom, ktoré žalobkyňa požadovala plniť z havarijného poistenia,\nv prvom rade ozrejmil, že predmetom havarijného poistenia bolo podľa\n§ 806 Občianskeho\nzákonníka motorové vozidlo žalobkyne, a teda z tohto poistenia mala žalobkyňa ako poistená právo,\naby jej žalovaná poskytla plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť\ntýkala veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Žalobkyňa si však uplatňovala náklady vynaložené na právne\nslužby, a teda nešlo o plnenie súvisiace so škodou, ktorá vznikla na jej havarijne poistenom vozidle.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom havarijného poistenia nebolo poistenie právnej ochrany,\npričom nebolo preukázané, že by sporové strany v rámci havarijného poistenia dojednali pripoistenie,\npokrývajúce náklady vynaložené na právne služby v rámci riešenia poistnej udalosti. Strany sa teda\nv zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedohodli na tom, že by žalovaná poskytla žalobkyni\nv dojednanom rozsahu uplatnené plnenie, ak nastane náhodná udalosť uvedená v poistnej zmluve;\nžalobkyni žiadne právo na plnenie podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nevzniklo.\n9. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2\nC.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola v spore plne úspešná, priznal proti žalobkyni nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.\n10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Namietala, že súd prvej inštancie\nvydal napadnutý rozsudok predčasne, bez vykonania náležitého dokazovania, resp. navrhnutých\ndôkazov potrebných na zistenie podstatných skutočností. Žalobkyňa zdôraznila, že na pojednávaní dňa\n26.05.2025 jej právny zástupca navrhol vykonať jej výsluch k rozhodnutým skutočnostiam spojeným\ns uplatneným nárokom, okrem iného i z dôvodu, že je osobou, ktorá sa vie najlepšie vyjadriť k tomu,\nprečo sa rozhodla využiť právne služby v súvislosti s konaním žalovanej, a teda náklady na ich\nvynaloženie považovala za účelné. Žalobkyňa sa pritom rovnako chcela vyjadriť k okolnostiam poistnej\nudalosti. Právny zástupca žalobkyne na tomto súdnom pojednávaní pritom riadne ospravedlnil i jej\nneúčasť, nakoľko sa nachádzala v tom čase v zahraničí, čo preukázal poskytnutou letenkou. Konajúci\nsúd napriek vyššie uvedenému dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalobkyne nevykonal a\n\ntento zamietol; došlo tak k porušeniu zásad kontradiktórnosti konania, k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom, a tým i k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa vnímala uvedený postup ako\nhrubé pochybenie, nakoľko konajúci súd si pred rozhodnutím o veci samej nezabezpečil a nevykonal\nnevyhnutný a esenciálny dôkaz preukazujúci opodstatnenosť žalovaného nároku. Zistenia majúce\npodklad v nevykonanom, či procesne nesprávne vykonanom dokazovaní nepožívajú žiadnu ochranu\na nemôžu byť ani zákonným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej; uvedené spôsobilo značné\nznevýhodnenie žalobkyne a súčasne viedlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Už len táto vada sama\no sebe pritom predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a na vrátenie veci\nsúdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania.\n11. Žalobkyňa poukázala na to, že konajúci vyhodnotil jej návrh na výsluch ako podaný oneskorene,\nhoci išlo o spotrebiteľský spor, kde platí ustanovenie § 296 C.s.p.; návrh pritom uplatnila v procese\ndokazovania, pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia. Žalobkyňa mohla návrhy na doplnenie\ndokazovania meniť, či dopĺňať až do vydania uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a preto\nbola toho názoru, že svoj návrh na vykonanie výsluchu uplatnila riadne a včas. Súd prvej inštancie\npritom sám označil skutočnosť, či došlo k poistnej udalosti medzi vozidlom poškodenej a vozidlom\nžalobkyne za spornú; ak teda bola predmetná skutočnosť sporná, mohol a mal vykonať jej výsluch,\nako aj následnú konfrontáciu sporových strán. Odmietnuť vykonať navrhované dokazovanie z dôvodu\núdajného oneskorenia a súčasne konštatovať, že i tak tento dôkaz nemá ako odstrániť spornosť\nje hodnotením dôkazu bez jeho vykonania, čo možno označiť za predčasné. Pritom ani rýchlosť\na hospodárnosť konania nesmie ísť na úkor jej práva na spravodlivý súdny proces, či práva byť\nvypočutá pred súdom, prípadne práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to aj smerom k\nnevykonaniu dôkazov. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno pritom založiť len na troch\ndôvodoch: prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je\nnavrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou; a nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody neboli zistené, súd postupuje v rozpore s článkom\n46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere žalobkyňa poukázala i na tzv. Perna test\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom jeho aplikáciou sa\nzaoberal i Najvyšší súd SR v ňou označených rozhodnutiach. I keď boli tieto rozhodnutia fixované na\ntrestné konanie, v primeranom rozsahu ich podľa nej bolo možné aplikovať i na civilné sporové konanie.\nAk súd nemieni vykonať navrhovaný dôkaz, je jeho povinnosťou uviesť v odôvodnení rozhodnutia\ndôvody, pre ktoré k tomu pristúpil. Uvedený stav potom v konaní generuje existenciu tzv. opomenutého\ndôkazu,\nt. j. dôkazu, ktorého vykonanie má pre posúdenie otázky, o ktorú v konaní ide,\nzásadný význam, avšak vo veci rozhodujúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia odmietol,\nprípadne jeho vykonanie úplne opomenul. Na zistenie, či ide o opomenutý dôkaz sa využíva práve tzv.\nPerna test, doplnený koncepciou v rozhodnutí ESĽP vo veci Murtazaliyeva proti Rusku. Perna test je\npritom založený na posúdení troch základných kritérií, a to, či bola žiadosť o doplnenie dokazovania\ndostatočne odôvodnená a týkala sa podstaty veci; či bol posúdený význam určitého dôkazu a boli\nsúdom poskytnuté dostatočné dôvody, prečo dôkaz nevykonal a napokon, či jeho rozhodnutie nenarušilo\ncelkovú spravodlivosť konania. Zatiaľ čo tzv. Perna test vyžadoval odôvodnenie návrhu na vypočutie\nsvedka odkazom na jeho význam pre \"zistenie pravdy\", rozhodnutie v prípade Murtazaliyeva proti\nRusku považovalo návrh za dostatočne odôvodnený\n(t. j. vyhovujúci požiadavkám článku 6 ods. 3\npísm. d/ Dohovoru) za predpokladu, že navrhovaný svedok je spôsobilý a schopný ovplyvniť výsledok\nkonania, prípadne ak je spôsobilý a schopný posilniť pozíciu obhajoby. S poukazom na tzv. Perna test,\nmusel byť napadnutý rozsudok vyhodnotený ako nezákonný a nedôvodný, keďže návrh na výsluch\nžalobkyne bol riadne odôvodnený, konajúci súd ho odmietol vykonať obmedzujúc sa len na strohú\nkonštatáciu a svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil. Ústavný súd SR pritom v náleze sp. zn. III. ÚS\n332/09 konštatoval, že nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Žalobkyňa, v ďalšom namietala i nepodrobenie rozhodnutia o nevykonaní dôkazu tzv.\nAl Khawaja testom. V rámci testu sa zisťuje: 1. či existoval dôležitý dôvod pre neprítomnosť svedka\nna hlavnom pojednávaní, 2. či sporná výpoveď predstavuje jediný alebo rozhodujúci dôkaz, 3. či toto\nobmedzenie práva na kontradiktórnosť konania bolo vyvážené ďalšími faktormi kompenzujúcimi sťažené\npodmienky, v ktorých pracovala obhajoba. Nevykonanie navrhovaného dôkazu nebolo vyvážené iným\ndostatočným dokazovaním, ktoré by bolo schopné prijať opačné závery, ako závery prijaté konajúcim\nsúdom.\n\n12. Žalobkyňa vytýkala, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npričom konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nkonanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.\nS poukazom na § 4 ods.\n2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. mala za to, že z jej strany došlo k účelnému vynaloženiu nákladov\nspojených s právnym zastúpení pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody zo zmlúv uzatvorených\nso žalovanou, a to z dôvodu neoprávneného odmietnutia poskytnúť poistné plnenie, pričom žalovaná\ntakýmto spôsobom konala opakovane. V dôsledku uvedeného tak bola nútená využiť právne služby\nadvokátskej kancelárie, čo v plnej miere odôvodnilo účelnosť takto vynaložených nákladov. Žalobkyňa\nuviedla, že si riadne a včas splnila povinnosť nahlásiť predmetnú poistnú udalosť u žalovanej, kde bola\npovinne zmluvne poistená, pričom mala uzatvorené aj havarijné poistenie, no napriek tomu jej žalovaná\nodmietla poskytnúť akékoľvek plnenie. Bola preto nútená využiť právne služby, a preto náklady takto\nvynaložené boli v priamej príčinnej súvislosti s poistením. Žalovaná nedôvodne odmietla plniť, a jej\nkonanie predstavuje nekalú obchodnú praktiku, resp. nekalú spotrebiteľskú praktiku, ktorou okolnosťou\nsa konajúci súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal, pričom tak mal urobiť, nakoľko\nide o spor s ochranou slabšej strany. Pokiaľ konajúci súd poukázal na to, že z faktúry zo dňa 29.07.2024,\nnebolo zrejmé a preukázané, o aké konkrétne právne služby malo ísť, čoho sa týkali, či ktorých nárokov,\nžalobkyňa podotkla, že tieto služby sú predmetom advokátskeho tajomstva; nie je pritom potrebné\ntieto špecifikovať, postačuje, že ide o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri\nuplatňovaní nárokov na náhradu škody z poistných zmlúv.\n13. Žalobkyňa v tejto súvislosti dodala, že konajúci súd nevykonal dôkazy ku skutočnosti, či poistné\npodmienky, a to všeobecné, ako aj osobitné, jej boli výslovne oboznámené, pričom aj tieto okolnosti by\npreukázala v rámci jej výsluchu. Na uvedenom základe preto žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n14. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožnila so závermi konajúceho súdu, považujúc\nnapadnutý rozsudok za vecne správny. Za nedôvodnú hodnotila námietku žalobkyne ohľadne porušenia\njej procesných práv z dôvodu odmietnutia návrhu na jej výsluch. Mala za to, že žalobkyňa, hoci\nje sporovou stranou, sa nedostavila riadne na nariadené súdne pojednávanie, svoju neprítomnosť\nvopred neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Naviac, jej výsluch za účelom riadneho\nzistenia skutkového stavu bol s ohľadom na ostatné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,\nnadbytočný. Tento by vzhľadom na neoprávnenosť jej nároku na náhradu právnych služieb či už z\npovinného alebo havarijného poistenia, na veci nič nezmenil.\n15. Žalovaná sa nestotožnila ani s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa nesprávneho právneho\nposúdenia veci. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je možné uplatniť náhradu\núčelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením bez preukázania vzniku nároku\nžalobkyne podľa písm. a), b) alebo d) citovaného ustanovenia zákona; táto náhrada súvisí s uplatnením\nnárokov poškodeného proti žalobkyni, avšak o žiadnom takom nároku sa nekonalo, či už súdne alebo\nmimosúdne. Žalovaná riadne odôvodnila odmietnutie poskytnutia poistného plnenia žalobkyni, a to tým,\nže k vzniku jej nároku na plnenie nemohlo dôjsť, pretože jej motorové vozidlo nemohlo spôsobiť škodu na\nmotorovom vozidle poškodenej spoločnosti. Následne žalobkyňa upustila od požiadavky na akékoľvek\nplnenie, v ktorom prípade nemôže žiadať náhradu nákladov za právne služby, ktoré preukazovala\nfaktúrou. Napokon, z tejto faktúry nebol zrejmý obsah služieb, ktoré nie sú predmetom advokátskeho\ntajomstva. Žalobkyňa bola podľa žalovanej povinná preukázať oprávnenosť svojho nároku, a teda\nak by bol daný jeho základ, musela preukázať, že faktúra súvisela s nákladmi spojenými s právnym\nzastúpením ohľadne nárokov z povinného zmluvného poistenia a tieto boli účelne vynaložené. Napokon,\nprávny zástupca žalobkyne uplatňoval nároky z havarijného poistenia, ktoré sa netýkali tých upravených\nzákonom č. 381/2001 Z. z. Podstatou sporu však ostalo, že žalobkyňa nepreukázala právny titul, na\nzáklade ktorého by jej taký nárok mohol vzniknúť. Na uvedenom základe žalovaná navrhla napadnutý\nrozsudok potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n16. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na dôvodnosti jej návrhu na výsluch, ktorý nepovažovala\nza nadbytočný. Tento by objasnil skutočnosti spojené s poskytnutím právnych služieb, s faktúrou za\nnich, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo k poistnej udalosti. Zotrvala na tom, že odmietnutie\nvykonať navrhované dokazovanie jej výsluchom z dôvodu jeho údajného oneskorenia je irelevantné,\npričom i tvrdenie o jeho nadbytočnosti je predčasné. V tomto smere opätovne poukázala na ustanovenie\n\n§ 296 C.s.p. a vo väzbe na § 290 C.s.p. mala za to, že taký nárok mohla uplatniť až do vyhlásenia\nrozhodnutia vo veci samej. V danom prípade nemôže ísť rýchlosť a hospodárnosť konania na úkor jej\npráva na spravodlivý súdny proces. V ďalšom žalobkyňa zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní\nohľadne dôvodnosti jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za právne služby; tento nárok\npreukázala i vystavenou faktúrou a listinnými dôkazmi.\n17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolací súd\nrozsudok verejne vyhlásil dňa 26.02.2026 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).\n18. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav odvolací súd nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).\nVychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozviedol rozhodujúci skutkový\nstav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, oboznámil\nvykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a na zistený skutkový stav aplikoval\nním citované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd prvej\ninštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobkyne za nedôvodnú;\nním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, možno ich podrobiť\nodvolaciemu prieskumu, pričom po ich vyhodnotení odvolací súd konštatuje, že sa s nimi stotožňuje. Na\nzdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ako i v záujme vysporiadania sa s odvolacími\nnámietkami žalobkyne odvolací súd v ďalšom udáva.\n19. Žalobkyňa v odvolaní namietala existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.\nDôvodila tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie jej výsluchom, keď návrh prednesený\nv tomto smere zo strany jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.05.2025 vyhodnotil ako podaný\noneskorene a súčasne za nadbytočný, hoci išlo o spotrebiteľský spor, v ktorom platí ustanovenie § 296\nC.s.p. V dôsledku toho nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§\n365 ods. 1 písm. e) C.s.p.).\n20. V prvom rade hodno uviesť, že pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký\npostup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu\na obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia dosiahne intenzitu, že\npôjde o nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj\nna faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku.\n21. Nemožno mať pochybnosti, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.), na ktorý,\nako uviedla žalobkyňa, dopadajú ustanovenia prvého dielu druhej hlavy tretej časti civilného procesného\nkódexu. Ustanovenie § 296 C.s.p. umožňuje spotrebiteľovi štandardne predkladať alebo označovať\nvšetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo\nveci samej, s tým, že sudcovská, ani zákonná koncentrácia sa neuplatní. Citované ustanovenie však\nnemožno v zmysle § 291 ods. 3 C.s.p. aplikovať v prípade, ak spotrebiteľ je/bol v konaní zastúpený\nadvokátom, čo je aj prejednávaný prípad. I v spotrebiteľských sporoch, v ktorých so zreteľom na\ncharakter tohto sporu a postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany právneho a procesnoprávneho\nvzťahu, je vylúčené uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie,\npokiaľ je spotrebiteľ zastúpený advokátom, sa nepoužije ustanovenie § 296 C.s.p., ktorého aplikácie sa\nžalobkyňa v odvolaní dovolávala.\n22. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom z radov\nadvokátov už pri podaní žaloby, resp. návrhu na upomínací súd; ňou zvolená advokátska kancelária\nju zastupovala počas celého prvoinštančného konania a v jej mene realizovala písomné vyjadrenia\na poverený advokát i ústne prednesy. Za tejto situácie konajúci súd nemal všeobecnú poučovaciu\npovinnosť žalobkyne a nepochybil ani, keď neaplikoval ustanovenie § 296 C.s.p. a riadil sa ustanovením\n§ 153 ods. 1, resp. ods. 2 C.s.p., ktoré ukladá stranám sporu povinnosť uplatniť prostriedky procesného\n\nútoku a prostriedky procesnej obrany včas za tým účelom, aby nezdržiavali spor neskoro vykonanými\nprocesnými úkonmi.\n23. Je nepochybné, že žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania jej výsluchom prostredníctvom\nprávneho zástupcu, ktorý sa zúčastnil súdneho pojednávania dňa 26.05.2025. Na ňom uviedol, že v\nrámci výsluchu by mala žalobkyňa primárne ozrejmiť dôvody zakladajúce jej rozhodnutie využiť právne\nslužby, ktorých zaplatenie požadovala od žalovanej a vyjadriť sa i k okolnostiam poistnej udalosti.\nI keď právny zástupca nenavrhol vykonanie uvedeného dôkazu v písomných podaniach (žaloba,\nvyjadrenie k odporu žalovanej), považoval ho za dôležitý. Súd prvej inštancie na navrhovaný dôkaz\nneprihliadal dôvodiac tým, že jeho realizáciu mohla žalobkyňa navrhnúť skôr, keďže žalovaná už v\nodpore proti platobnému rozkazu poprela dôvodnosť škodovej udalosti, ako i účelnosť zastúpenia\nžalobkyne advokátom v rámci likvidácie poistnej udalosti, a tým i účelnosť ním poskytnutých právnych\nslužieb. S uvedeným právnym názorom, ktorého správnosť spochybnila žalobkyňa v odvolaní, sa možno\nv plnom rozsahu stotožniť.\n24. Odvolací súd v prvom rade udáva, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu,\naby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby\nstrana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo\nznamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a založiť požiadavku na vytýčenie ďalšieho\npojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu\naž na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové\nskutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku\na prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na\njeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu,\nktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie\nprostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v §\n153 ods. 1 druhej vete C.s.p. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr\n(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody,\nv zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je\nvčasné. Ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 C.s.p. zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť\nuloženú v § 153 ods. 1 C.s.p. a vyvodzuje z toho sankčné dôsledky, spočívajúce v tom, že na omeškaný\nprocesný úkon súd nebude prihliadať (neprizná mu procesnoprávne účinky).\n25. Odvolací súd vyhodnotil žalobkyňou namietaný postup prvoinštančného súdu za súladný s § 153\nC.s.p. Je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe neuplatnila návrh na vykonanie dokazovania jej výsluchom,\nodvolávajúc sa na listinné dôkazy, ktoré predložila. Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu\npoprela jej skutkové tvrdenia ohľadne opodstatnenosti žalobného nároku, namietajúc nielen právny\nzáklad uplatnenej pohľadávky tak titulom poistného plnenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ako i\nhavarijného poistenia jej motorového vozidla, ale i rozsah, faktickosť a úhradu nákladov právnych\nslužieb. Žalobkyňa v reakcii vo vyjadrení k odporu žalovanej (podanie zo dňa 29.10.2024), konštatovala,\nže už v žalobe uviedla jasnú a zrozumiteľnú právnu argumentáciu preukazujúcu správnosť a\nopodstatnenosť jej tvrdení; tieto hodnotila ako postačujúco preukázané pripojenými prílohami (listinnými\ndôkazmi). V ďalšom sa žalobkyňa vyjadrovala k účelnosti jej právneho zastúpenia a vynaloženiu trov\ns tým spojených, majúc za to, že výdavky vynaložila v príčinnej súvislosti s nesprávnym konaním\nžalovanej, ktorým táto odmietla poskytnúť poistné plnenie, všeobecne poukazujúc i na účel predžalobnej\nvýzvy. I napriek tomu, že v tomto štádiu konania žalobkyňa bola oboznámená s procesnou obranou\nžalovanej a bola i poučená v zmysle § 167 ods. 3 C.s.p. (viď č. l. 33), nenavrhla na podporu\nsvojich tvrdení vykonať dôkaz vlastným výsluchom, hoci tento neskôr, v rámci ústneho prednesu na\nsúdnom pojednávaní označil jej právny zástupca za dôležitý. Pre žalobkyňu, zastúpenú kvalifikovaným\nzástupcom z radov advokátov, nemohlo byť už po oboznámení sa s procesnou obranou žalovanej\nzložité rozpoznať potrebu nielen tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ale i tieto (týkajúce sa okolností škodovej\nudalosti a potreby zastúpenia advokátom), preukázať; nešlo pritom o právne alebo skutkovo zložitý\nspor. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zrozumiteľne zdôvodnil, prečo na\nžalobkyňou novo navrhnutý dôkaz neprihliadol, majúc za to, že nebol uplatnený včas; ako vyplýva z\njudikatúry najvyšších súdnych autorít návrh na vykonanie dokazovania nie je uplatnený včas, ak ho\nstrana prednesie až na súdnom pojednávaní, tak ako v danom prípade právny zástupca žalobkyne.\nZa tejto situácie bol konajúci súd i v spotrebiteľskom spore oprávnený vyvodiť sankčné dôsledky, a\nteda na omeškaný procesný úkon žalobkyne neprihliadnuť a nepriznať mu procesnoprávne účinky;\n\nžalobkyni totiž nič nebránilo uplatniť návrh na vykonanie dokazovania jej výsluchom skôr, a teda včas (k\ntomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 71/2022). Hodno dodať, že žalobkyňa netvrdila\na ani nepreukázala subjektívne, ani objektívne okolnosti na to, aby súd prvej inštancie ospravedlnil\nňou oneskorene predložený prostriedok procesného útoku. Žalobkyňa vlastným výsluchom nemienila\nbezprostredne reagovať na nejaké žalovanou novo uvádzané skutočnosti, len na tie, ktoré žalovaná\nozrejmila už v rámci procesnej obrany pred nariadením súdneho pojednávania.\n26. Možno teda uzavrieť, že neprihliadnutie konajúceho súdu na oneskorene uplatnený prostriedok\nprocesného útoku na základe sudcovskej koncentrácie podľa § 153 C.s.p. nemožno hodnotiť ako\nporušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko žalobkyňa mohla tento prostriedok uplatniť včas, pokiaľ\nby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania; konajúci súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia pritom ozrejmil myšlienkovú úvahu, ktorou sa riadil a svoj postup v zmysle\n§ 153 ods. 2 C.s.p. racionálne odôvodnil, prihliadajúc i na skutočnosť, že sama žalobkyňa sa súdneho\npojednávania dňa 26.05.2025 nezúčastnila. Napokon, nie je povinnosťou súdu vykonať výsluch strany\ncivilného sporu, a preto, pokiaľ taký dôkaz súd nevykoná, bez ďalšieho tým nedochádza k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, najmä v situácii, keď disponuje inými dôkaznými prostriedkami, na základe\nktorých môže ustáliť skutkový stav (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 8/2016).\n27. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nepriznal návrhu právneho zástupcu žalobkyne\nna vykonanie dokazovania relevanciu, keďže na tento neprihliadal s primeraným zdôvodnením svojho\npostupu. V okolnostiach danej veci nebolo potom potrebné, aby vyhodnocoval i opodstatnenosť\nsamotného dôkazu s prijatím záveru o jeho nadbytočnosti pre rozhodnutie o veci, nakoľko vo väzbe\nna ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p. tomuto návrhu nepriznal procesnoprávne účinky. Na uvedenom\nzáklade nebolo potrebné zaoberať sa dôvodnosťou odvolacej argumentácie žalobkyne, že konajúci súd\nnevyhodnotil navrhnutý dôkaz z hľadiska kritérií tzv. Perna testu, príp. Al Khawaja testu. Tento dôkaz súd\nprvej inštancie totiž neodmietol vykonať pre jeho nehospodárnosť, ale vo väzbe na § 153 ods. 2 C.s.p. na\npodaný návrh vôbec neprihliadal. V danej veci nešlo o tzv. opomenutý dôkaz, t. j. taký, ktorého vykonanie\nmalo pre rozhodnutie vo veci signifikantný význam, a i napriek tomu jeho vykonanie súd nerealizoval bez\nadekvátneho odôvodnenia, prípadne jeho vykonanie opomenul bez náležitého odôvodnenia\n(tzv.\nPerna test); napadnuté rozhodnutie ako celok pritom nenarušilo spravodlivosť konania, nakoľko konajúci\nsúd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom\nzistenia z nich vyplývajúce jasne uviedol a následne logicky a zrozumiteľne zhodnotil v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\n28. Pre úplnosť, reagujúc na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, odvolací súd dopĺňa, že žalobkyňa\nmienila svojim výsluchom ozrejmiť, ako došlo k poistnej udalosti a prečo musela využiť právne služby\nadvokáta. I keď, ako uviedol prvoinštančný súd, okolnosť priebehu škodovej udalosti bola v konečnom\ndôsledku sporná, a to ešte v rámci likvidácie škodovej udalosti, tým, že žalobkyňa neučinila predmetom\nžaloby požiadavku na náhradu škody vzniknutej na jej motorovom vozidle alebo na vozidle poškodenej\nspoločnosti v súvislosti s touto udalosťou, keďže požadovala len poskytnutie peňažného plnenia v\nsume 631,80 eura za právne služby jej právneho zástupcu, nebolo pre účely rozhodovania o tomto\nnároku významné zistenie ako došlo ku škodovej udalosti; základom žaloby žalobkyne bol totiž nárok na\nnáhradu nákladov vynaložených na právne služby uplatnený voči žalovanej ako poisťovni v intenciách\ntvrdení žalobkyne, t. j. ako účelne vynaložené náklady, na ktoré jej mal vzniknúť nárok v zmysle § 4 ods.\n2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., resp. v zmysle poistnej zmluvy pokrývajúcej havarijné poistenie.\n29. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol prehliadnuť, že žalobkyňa k samotnej škodovej udalosti\nneuviedla priamo v žalobe (návrhu na upomínací súd) žiadne relevantné skutkové tvrdenia; konštatovala\nlen, že k nej došlo dňa 14.06.2024 a jej účastníkmi bola okrem nej i spoločnosť ARKO Group, s.r.o.\nSo zreteľom i na uvedené, nebolo potrebné, aby žalobkyňa dôkazom spočívajúcom v jej výsluchu\nobjasňovala skutočnosti absentujúce v jej žalobe, ktoré bolo možné naviac preukázať i inak (§ 195 ods. 1\nC.s.p.), a to listinnými dôkazmi v súdnom spise, čo napokon i podľa zvukového záznamu z pojednávania\nozrejmil konajúci súd.\n30. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že neprihliadnutie konajúceho súdu na žalobkyňou\noneskorene podaný návrh na doplnenie dokazovania nemohlo vyústiť do porušenia jej práva na\nspravodlivý proces.\n\n31. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobkyňa v odvolaní podotkla, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie\nohľadne toho, či ju žalovaná dostatočne oboznámila tak s poistnými podmienkami, a to všeobecnými, ako\naj osobitnými, vo vzťahu k poistnej zmluve týkajúcej sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako i havarijného poistenia, odvolací súd udáva,\nže žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie, a napokon ani v odvolaní, nenamietala, že\nby nebola oboznámená s celým obsahom týchto poistných zmlúv, t. j. vrátane k nim patriacim poistným\npodmienkam. Táto okolnosť nevyvstala ako sporná v priebehu konania, a preto nebolo potrebné, aby\nk nej konajúci súd vykonal akékoľvek dokazovanie. Treba podotknúť, že i keď má žalobkyňa v spore\npostavenie spotrebiteľa, jej pozícia ju nezbavuje povinnosti uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia, ako\ni popierať tie, uvedené protistranou, pokiaľ chce privodiť pre seba priaznivé rozhodnutie súdu. Súd v\ncivilnom sporovom konaní vykonáva spravidla dokazovanie toho, čo je medzi stranami sporné, t. j. čo\nstrany výslovne urobia v konaním sporným; žalobkyňa neurobila spornou skutočnosť neoboznámenia\nsa so všeobecnými alebo osobitnými poistnými podmienkami. Hodno pritom dodať, že žalovaná už v\nodpore proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu odkázala na článok 9 poistnej zmluvy týkajúcej\nsa havarijného poistenia, podľa ktorého žalobkyňa - poistník vyhlásila, že bola oboznámená nielen s\nobsahom poistnej zmluvy, ale i so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré prevzala v písomnej\npodobe, a to vo väzbe na záver, že zo žiadneho ustanovenia poistnej zmluvy nevyplývalo, že by sa\ntoto poistenie vzťahovalo na skutkovú situáciu, ktorá je predmetom súdneho sporu. Žalobkyňa na túto\nargumentáciu žalovanej nijako nereagovala. Už v tejto fáze konania pritom mala priestor namietať\nprípadný nedostatok oboznámenia sa s poistnými podmienkami.\n32. Napokon, ak by i žalobkyňa mienila polemikou v odvolaní spochybniť, že bola relevantne\noboznámená s poistnými podmienkami vzťahujúcimi sa k poistným zmluvám, túto argumentáciu prvý\nkrát uviedla až v odvolacom konaní. Rovnako v ňom po prvý krát označila postup žalovanej spočívajúci\nv odmietnutí vyplatiť jej poistné plnenie za nekalú obchodnú praktiku. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia\n§ 366 C.s.p. je možné uplatniť nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej\nobrany, medzi ktoré patria i vyššie zmienené skutkové tvrdenia žalobkyne v odvolacom konaní, ak tieto\nneboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,\nvylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k\nvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej\nviny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie; jej tvrdenia nenaplnili atribúty novôt v zmysle\n§\n366 C.s.p., keď žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom, mohla tieto okolnosti namietať v konaní na\nsúde prvej inštancie. Odvolací súd na túto argumentáciu žalobkyne preto neprihliadal.\n33. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací\nsúd uvádza, že tento je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli\npočas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na\nchybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich\nsa dokazovania.\n34. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci vo väzbe na procesnú aktivitu\nsporových strán, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj primerane a presvedčivo\nodôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a v logickej nadväznosti vyplývajú skutkové zistenia\nmajúce hodnotiacu väzbu k jednotlivým dôkazom a v súhrne vytvárajú skutkový nález konajúceho súdu.\nSkutočnosti namietané žalobkyňou vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú\nza následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s tou, prezentovanou v napadnutom\nrozhodnutí prvoinštančného súdu.\n35. Napokon, odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej argumentácii žalobkyne, ktorou\nvytýkala, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil.\n\n36. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n37. Je nepochybné, a konajúci súd to ozrejmil v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nárok uplatnený\nžalobkyňou posudzoval tak z hľadiska jeho základu v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona\nč. 381/2001 Z.\nz., ako i vo väzbe na poistný vzťah strán sporu založený poistnou zmluvou, ktorej predmetom bolo\nhavarijné poistenie motorového vozidla žalobkyne. Pri aplikácii právnych predpisov pritom zohľadnil a\nvychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktorými zdôvodňovala uplatnený nárok. Hoci žalobkyňa\nnebola povinná podradiť uplatnený nárok i pod príslušnú právnu normu, nakoľko v zmysle zásady iura\nnovit curia, ako i judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2007) súd pozná právo,\nžalobkyňa sama poukazovala na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. zdôrazňujúc,\nže požiadavka na zaplatenie sumy 631,80 eura s prísl. predstavuje účelne vynaložené náklady na\nprávne zastupovanie z dôvodu, že žalovaná jej odmietla poskytnúť poistné plnenie. Svoju argumentáciu\npodporila i odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 4112/2017, majúc za to, že v\nňom sa súdy v Českej republike zaoberali dopadom ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení\n(zákon č. 168/1999 Zb.) na náklady právnej služby vynaložené poškodenou osobou (nie škodcom pozn. odvolacieho súdu) v súvislosti so škodovou udalosťou.\n38. Odvolací súd sa stotožnil s myšlienkovou úvahou a právnym názorom konajúceho súdu, že\nvychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne viažucich sa na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 381/2001 Z. z. by mohol taký nárok vzniknúť len poškodenému, a teda v danom prípade spoločnosti\nARKO Group, s.r.o., a nie žalobkyni ako škodcovi. Predmetné ustanovenie totiž jednoznačne upravuje\nnároky poškodeného, ktoré sú len „prenesené“ na poisťovateľa, a teda nejde o škodu, či náklady\npoisteného škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla v intenciách zákona č. 381/2001 Z. z. je totiž primárne odškodňovanie\npoškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla či už skutočná škoda na motorovom\nvozidle, iná škoda alebo ujma, prípadne vynaložili náklady na právne zastúpenie v zmysle § 4 ods.\n2 písm. c) citovaného zákona; žalobkyni ako škodcovi potom nevznikol nárok v zmysle uvedeného\nustanovenia, keďže tento v ňom nemá oporu. Napokon, žalobkyňa v odvolaní ani vecne nereagovala\nna argumentáciu, na základe ktorej súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie jej žalobného nároku.\nBezpochyby na prípad žalobkyne nedopadá ani ňou označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.\nzn. 25Cdo 4112/2017; jeho predmetom bolo posúdenie či sa ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 168/1999\nZb. o pojištení odpovednosti za újmu zpúsobenou provozem vozidla vzťahuje i na účelne vynaložené\nnáklady spojené s právnym zastúpením poškodeného v adhéznom konaní. Je teda zrejmé, že i tu ide\no špecifické nároky osoby poškodenej, nie škodcu, voči poisťovni.\n39. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovanej, ktoré predniesla s poukazom na ustanovenia poistnej\nzmluvy pokrývajúcej havarijné poistenie, a ktoré žalobkyňa v priebehu konania nijako nespochybnila,\nmožno sa stotožniť i so záverom konajúceho súdu, že predmetom poistnej zmluvy nebolo poistenie\nprávnej ochrany, resp. zmluvné strany sa nedohodli na tom, že by havarijné poistenie, vzťahujúce sa\nna prípady poškodenia motorového vozidla poisteného, pokrývalo i náklady na jeho právne služby v\nrámci riešenia poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia. Napokon, takú okolnosť žalobkyňa v\nodvolaní ani netvrdila a nepreukázala. Nepreukázala teda, že by žalovaná bola povinná reparovať ňou\nuplatnený nárok titulom havarijného poistenia.\n40. Pre úplnosť hodno dodať, že žalobkyňa v priebehu konania neargumentovala tým, že by žalovaná\nsvojim konaním porušila konkrétnu právnu povinnosť stanovenú v poistnej zmluve alebo v právnom\npredpise a v dôsledku toho jej vznikla škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na právne služby;\nargumentovala len tým, že žalovaná konala podľa nej nezákonne, keď jej, resp. poškodenej spoločnosti,\nodmietla poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa tak neposkytla rozhodujúce skutkové tvrdenia, podľa\nktorých by jej v dôsledku konkrétneho protiprávneho konania žalovanej mala vzniknúť škoda spočívajúca\nvo vynaložení nákladov na právne služby. Z obsahu žaloby je teda zrejmé, že jediné plnenie, ktoré si\nvoči žalovanej uplatnila, boli náklady za právne služby, ktoré jej vznikli ako osobe škodcu pri likvidácii\nškodovej udalosti. Ako uviedol súd prvej inštancie s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.\n\n381/2001 Z. z. a odvolací súd sa s jeho názorom plne stotožňuje, náhrada účelne vynaložených nákladov\nspojených s právnym zastúpením sa vzťahuje k osobe poškodeného, nie škodcu (žalobkyňa).\n41. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie po správnom zistení\nskutkového stavu, na ktorý aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov a tieto\ninterpretoval v súlade s ich účelom, ako i s ustálenou súdnou praxou, rozhodol vecne správne, pokiaľ\nžalobe žalobkyne nevyhovel a túto ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla také\nrelevantné skutočnosti, ktorými by vyvrátila správnosť ňou napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie\na ktoré by v súhrne boli spôsobilé privodiť jeho zmenu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny.\n42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni, ktorá úspech\nnemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Csp/66/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "886ed8ce-e461-484d-81ef-404becd70459:5ffdb2e5-bc4f-4015-8e67-1a00bbe4e860", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "spisova_znacka": "1Cdo/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/8/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1"}], "citovane_v": []}