Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/141/2024 6123416157 27. 08. 2025 JUDr. Michaela Králová ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom: so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 310,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 310,- eur od 21.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 310,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.06.2023, ako aj na náhrady trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 16.04.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa KONTO TEAM SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 827 424, so sídlom: Šamorínska 32, 821 06 Bratislava (ďalej aj „poškodený“), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 578/2023 zo dňa 22.05.2023, na základe ktorej si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 22.05.2023 do 25.05.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 6112023 splatnú dňa 09.06.2023 na sumu 675,- eur s DPH za 4 dni, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Pohľadávku vo výške 675,- eur bez DPH postúpil
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2023 na žalobcu, ktorej postúpenie oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov. Žalovaný dňa 08.06.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 365,- eur, keď postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Mal tiež za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 20.06.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), pričom žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.06.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom pod sp.zn. 26Up/1610/2023 dňa 27.10.2023 vydal platobný rozkaz. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor dňa 09.11.2023, ktorý odôvodnil tým, že v rámci prešetrovania poistnej udalosti poškodeného zistil, že denná sadzba za nájom náhradného vozidla bola účtovaná v neprimerane vysokej výške, ktorá nemohla byť považovaná za účelne vynaloženú v súvislosti s dopravnou nehodou. Prenajaté náhradné vozidlo značky Porsche Macan bolo totiž radené do vyššej kategórie luxusných vozidiel, ako poškodené vozidlo značky BMW X5 kategórie vyššej strednej triedy. Žalovaný predložil cenníky iných požičovní motorových vozidiel, z ktorých vyplývalo, že vozidlo v kategórii vozidiel BMW X5 bolo možné prenajať v bežnej výške dennej sadzby 100,- eur, preto priznanie ceny nájmu vo výške 85,- eur bolo adekvátne. Taktiež priložil cenníky vozidiel značky Porsche, ktoré boli dostupné na prenájom za podstatne nižšiu čiastku denného nájmu ako fakturoval žalobca. Pritom poznamenal, že aj pri pripustení prenájmu vozidla vyššej kategórie ako bolo poškodené vozidlo (takýto postup žalovaný dôrazne odmieta), bola denná sadzba vo výške 195,- eur (cena s DPH) nájmu pre prenajaté vozidlo neprimerane vysoká. Nárok poškodeného bol v otázke dĺžky trvania nájmu riadne uznaný žalovaným v plnom rozsahu a táto otázka medzi žalobcom a žalovaným nebola v konaní sporná. 4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že žalovaný pri odvolávaní na obvyklé ceny prenájmu účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Pri tom žalobca upozornil, že z cenníkov autopožičovní nebolo zrejmé, čo všetko bolo zahrnuté v uvádzanej cene a či bola uvádzaná cena finálna. V prípade ponuky nájmu vozidla značky BMW X5 vo výške 70,- eur/deň upozornil na skutočnosť, že išlo iba o kupón na zľavu na 1-dňový prenájom vozidla. Taktiež upozornil, že viaceré z požičovní, na ktoré žalovaný poukázal ani nepôsobili v bratislavskom regióne. Ďalej poznamenal, že cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní nájmu a pri ich využití by mohol poškodený stratiť výhodu nižšieho nájomného, ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Žalobca pri tom nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu nájmu a to tak, že cena za každý deň je rovnaká, ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Dodal, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o predpokladanej výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Ďalej predložil vzorku trhu a konštatoval, že účtovaná výška denného nájomného v sume 162,50 eur bez DPH, resp. 195,- eur s DPH bola cenou primeranou a obvyklou. Mal taktiež za to, že prenajaté vozidlo bolo porovnateľné s poškodeným vozidlom. V závere poznamenal, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že vozidlá BMW X5 a Porsche Macan sú vozidlami odlišnej kategórie. Na podporu predložil kategorizáciu vozidiel. Spochybnil cenníky predložené žalobcom, nakoľko ich nebolo možné aplikovať na skutkové okolnosti daného prípadu. Napríklad cenník spoločnosti E. uvádzal sumu aplikovateľnú v situácii, ak ide o nájom vozidla mimo poistných udalostí. Pri škodách uplatňovaných z PZP boli ceny za nájom upravené odlišne. Uviedol, že dĺžka nájmu teda môže byť zohľadnená pri vyúčtovaní celkovej ceny nájmu v závere doby nájmu. Z tohto dôvodu nevidel prekážku, ktorá by mala brániť výpočtu výšky nájmu s ohľadom na počet dní prenájmu v závere prenájmu vozidla
poškodeným. Navyše už v samotnej Zmluve o nájme náhradného vozidla zo dňa 22.05.2023 žalobca ako autopožičovňa uviedol, že nájom náhradného vozidla sa zajednáva na dobu od 22.05.2023 do 25.05.2023. Žalobca teda mal vedomosť o dĺžke trvania nájmu, jeho argumentácia bola preto nelogická, klamlivá a fakticky nesprávna. Svoje tvrdenie žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. 6. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1, 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania a vecne tak, že dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v celom rozsahu. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Tým bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd prvej inštancie za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 OZ, ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. Žalovaný nepopieral potrebu nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, kedy bolo jeho motorové vozidlo opravované, ani samotnú dĺžku nájmu, uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné. Procesná obrana žalovaného bola založená na neprimeranej odplate za nájom motorového vozidla, pričom žalovaný tvrdil ad 1/, že prenajaté vozidlo (Porsche Macan) nebolo porovnateľné s poškodeným motorovým vozidlom (BMW X5) a ad 2/ že cena nájmu BMW X5 bola primeraná vo výške 85,- eur za deň, a že aj cena nájmu vozidla Porche Macan bola neprimerane vysoká, nakoľko takéto vozidlo bolo možné prenajať za podstatne nižšiu čiastku (100,- eur za deň). 7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že poškodené a prenajaté motorové vozidlo sú odlišnej kategórie, a že BMW X5 je vozidlo tzv. vyššej strednej triedy. Obidve motorové vozidlá sú vozidlami typu „SUV“, a teda išlo o porovnateľné (a luxusné) vozidlá, ktorých cena na trhu sa môže líšiť v závislosti od výbavy a ďalších parametrov, pričom to, aké typy vozidiel zaradí požičovňa do akej cenovej hladiny, je iba vecou jeho obchodnej stratégie a obchodného rizika. Navyše aj z listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný, bolo zrejmé, že BMW X5 bolo zaradené do kategórie G1 (SUV), teda do rovnakej ako napríklad Porsche Cayenne. Nemožno predpokladať, že v prípade škody na motorovom vozidle bude na dobu opravy v autoservise vždy možné prenajať presne ten istý typ (resp. značku) vozidla a je logické, že si poškodený prenajme aj vozidlo inej značky, ktoré bude práve dostupné. Vo vzťahu k primeranosti ceny nájmu vozidla súd prvej inštancie uviedol, že žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien nájmu obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovaného, keďže tento krátil žalobcom uplatnenú náhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú poškodenému nepovažoval za obvyklú v danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považoval sumu 85,- eur za jeden deň). Ceny nájmu, ktoré žalovaný deklaroval ako primerané, však boli vybraté účelovo, in concreto: ponuky autopožičovní z iných regiónov (Žilina či Nitra namiesto Bratislavy), ďalej časovo limitovaná ponuka (zľavnená cena vo výške 70,- eur namiesto bežnej ceny 140,- eur). Ďalej uviedol, že v žalovaným predložených ponukách sa často vyžadovalo zloženie depozitu (300,- eur, 1.000,- eur), pričom bolo nutné predpokladať, že tento depozit sa vracia, ak je vozidlo po skončení nájmu v poriadku. Zdôraznil pritom, že od poškodenej osoby však nemožno očakávať, že bude disponovať čiastkou na úhradu depozitu. Poškodený pre neočakávanosť situácie, do ktorej sa dostal v dôsledku dopravnej nehody, ktorú navyše nezavinil, nemusí mať vopred dostatok finančných prostriedkov na zloženie nemalej finančnej zábezpeky za prenajaté motorové vozidlo a ešte aj za nájomné na celú dobu nájmu na začiatku nájmu. Preto by tak pre určitú skupinu poškodených možnosť nájmu motorového vozidla reálne neexistovala. Dodal, že pokiaľ aj existuje ponuka prenájmu motorových vozidiel aj za podmienok prijateľnejších pre poškodeného, nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o nájme náhradného motorového vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou, navyše najnižšou. Na podporu uvedeného súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/4/2020 zo dňa 22.04.2021.
8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9 % ročne, a to v súlade so žalobou od 21.06.2023, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (od 05.06.2023). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že predloženými dôkazmi jasne preukázal, že vozidlo poškodeného zn. BMW X5, nebolo možné zaradiť do kategórie luxusných športových vozidiel, medzi ktoré sa zaraďuje náhradné vozidlo zn. Porsche Macan. Poznamenal, že žalobca nijako nevyvrátil ním preukázané skutočnosti a nepreukázal ich opak. Napriek tomu súd prvej inštancie označil poškodené vozidlo za vozidlo rovnakej kategórie ako náhradné vozidlo a zároveň úplne opomenul akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k predloženej kategorizácii vozidiel a ostatným predloženým dôkazom, preukazujúcim zaradenie vozidla zn. BMW X5 do inej kategórie ako vozidla zn. Porsche Macan. Žalovaný preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za založené na nesprávnych skutkových zisteniach, súčasne za arbitrárne, nepreskúmateľné a ohrozujúce právo žalovaného na spravodlivý proces. Vo vzťahu k predloženým cenníkom z iných regiónov, ako regiónu Bratislava žalovaný poukázal na skutočnosť, že jednotlivé cenníky autopožičovní boli aj z regiónu Bratislava, resp. z autopožičovní, ktoré poskytujú služby nájmu náhradného vozidla aj prostredníctvom svojich pobočiek v regióne Bratislava. Pritom poznamenal, že ani žalobca, ako prenajímateľ náhradného vozidla, nemá pobočku v regióne Bratislava, ale v meste Žilina. Žalovaný mal tiež za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnych záveroch vyplývajúcich z predložených dôkazov a rovnako nesprávne právne posúdil okolnosti prejednávanej veci, keď posúdil nárok žalobcu na neprimerane vysokú cenu nájmu náhradného vozidla za opodstatnený. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s požiadavkou primeranej výšky náhrady škody a výšky denného nájmu náhradného vozidla. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nevymedzil okolnosti toho, akú výšku denného nájmu považuje v danom regióne za obvyklú, ani to, ako dospel ku konečnému záveru, že nárok žalobcu je daný. Úplne opomenul riadne odôvodnenie rozhodnutia, a tým zaťažil rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania označil za nesprávny, pričom ten zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, a preto takéto rozhodnutie nenapĺňa princíp zákonnosti a spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný mal za to, že takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že prostriedky procesnej obrany žalovaného neboli spôsobilé založiť jeho úspech v konaní. Poznamenal, že žalovaný opomenul, že skutkové tvrdenia nemožno nahrádzať odkazom na dôkazy. Svoje odvolanie žalovaný postavil na jedinom argumente, a to že súd prvej inštancie nevzal do úvahy príslušnú kategóriu prenajatého vozidla. Ďalej uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a v príčinnej súvislosti s ňou si zapožičal náhradné motorové vozidlo. Mal za to, že účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody dostatočne vysvetlil a preukázal. Dodal, že nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou bol záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť (387 ods. 1, 2 CSP).
12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného, považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné. V konaní pred súdom prvej inštancie zostalo nepochybné, že dňa 16.04.2023 došlo v Bratislave ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného zn. BMW X5, EČV: F. XXX K.. Nakoľko od 22.05.2023 do 25.05.2023 nemohol poškodený toto vozidlo užívať, prenajal si na toto obdobie od žalobcu náhradné vozidlo zn. Porsche Macan, VIN: O., EČV: ZA XXX R.. Žalobca vystavil za nájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 578/2023 Faktúru č. 6112023 na sumu 675,- eur. Následne poškodený a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2023, na základe ktorej poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou. Poisťovňa dňa 05.06.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti. Cenu denného nájmu priznal žalovaný vo výške 85,- eur za deň bez DPH, čo je podľa žalovaného primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne. Sumu 365,eur žalobcovi zaplatil dňa 08.06.2023. 14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal za preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom, ako aj z riadne doručeného oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie na prejednávaný spor správne aplikoval ustanovenia § 15 ods. 1, v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom správne konštatoval, že žalovaný bol povinný nahradiť za poisteného (škodcu) poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko motorové vozidlo poškodeného bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Nárok žalobcu vyplýval z nároku poškodeného voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody, ktorá predstavovala nájom za prenajaté motorové vozidlo, k nájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient žalovaného (t.j. škodca). Existenciu predmetnej škody mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že došlo k úhrade nájmu, ktoré bol poškodený povinný podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi (ako prenajímateľovi), a to vo forme započítania s pohľadávkou (žalobcu). Žalovaná suma vo výške 310,- eur predstavuje rozdiel nárokovanej sumy vo výške 675,- eur a žalovaným poskytnutého plnenia vo výške 365,- eur. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi stranami nebola sporná potreba nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, opravy jeho poškodeného vozidla a rovnako nebolo sporné ani trvanie tohto nájmu, avšak sporným bola kategória prenajatého vozidla a tiež cena denného nájmu za prenajaté vozidlo. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že svojimi dôkazmi jasne preukázal, že poškodené vozidlo (vyššej strednej triedy) nie je možné zaradiť do kategórie prenajatého vozidla (vyššia kategória luxusných vozidiel) a žalobca nijako nevyvrátil ním preukázané skutočnosti a nepreukázal ich opak a napriek tomu súd prvej inštancie vozidlá zaradil do rovnakej kategórie. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o porovnateľné vozidlá typu „SUV“ (BMW X5/Porsche Macan). Odvolací súd k názoru súdu prvej inštancie dodáva, že z bežnej obchodnej praxe je zrejmé, že vozidlá sa delia aj podľa marketingovej obchodnej stratégie, t.j. podľa segmentu triedy a taktiež aj podľa veľkosti vozidla a podľa cieľovej skupiny. Toto delenie motorových vozidiel síce nie je oficiálne a taktiež nie je nikde oficiálne zdokumentované,
ale je veľmi rozšírené a jednotne chápané a využívané hlavne v automobilovom priemysle a pri porovnávaní jednotlivých modelov motorových vozidiel. Jednotlivé segmenty ktoré označujú kategórie jednotlivých vozidiel sa označujú veľkými písmenami (A-F) plus existujú samostatné kategórie ako SUV, MPV, športové, luxusné. Auto, ktoré bolo v danom prípade použité ako náhradné vozidlo t.j. Porsche Macan, je trochu špecifické, nakoľko ide o kompaktné prémiové SUV motorové vozidlo, pričom porovnateľným modelom tohto typu vozidla je BMW X3, Audi Q5, Mercedes GLC, nakoľko tieto typy vozidiel sú porovnateľné a zaraďuje ich automobilový priemysel do jedného segmentu. Z uvedeného teda nepriamo vyplýva, že motorové vozidlo zn. Porsche Macan je nepochybne porovnateľné (veľkosťou, výbavou, komfortom, prípadne cieľovou skupinou) s motorovým vozidlom zn. BMW X5, ktoré treba zaradiť medzi vyššiu strednú triedu a reálne patrí do vyššieho segmentu ako motorové vozidlo zn. Porsche Macan. Preto skutočnosť, aké typy vozidiel zaradí tá - ktorá požičovňa do tej - ktorej cenovej kategórie, prípadne ich zaradenie do vyššej alebo nižšej kategórie luxusných vozidiel možno považovať za obchodnú stratégiu požičovne. Je prirodzené, že ak konkrétna požičovňa má k dispozícii napríklad auto zn. Porsche Macan ako najluxusnejšie vozidlo dostupné k nájmu, musí ho v rámci svojej obchodnej stratégie medzi takéto vozidlá aj zaradiť a ponúkať, neznamená to však, že toto vozidlo aj reálne medzi takéto vozidlá „vo všeobecnosti“ patrí. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že tieto skutočnosti tvrdené žalovaným v rámci podaného odvolania nie sú rozhodujúce pre preukázanie toho do akej kategórie to - ktoré motorové vozidlo treba zaradiť. Odvolací súd taktiež súhlasí s argumentáciou žalobcu, ktorý pred súdom prvej inštancie preukázal, že v danom prípade ide o vozidlá obdobnej kategórie, a to predložením dôkazu o zaradení vozidla BMW X5 do kategórie G1 (SUV), teda do rovnakej ako napríklad Porsche Cayenne (č.l. 92), pričom tento dôkaz korešponduje so zaradením motorových vozidiel podľa marketingovej obchodnej stratégie, t.j. podľa segmentu triedy. Na základe uvedeného odvolacia argumentácia žalovaného v tejto časti nie je podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalovaného dostatočne preukázaná, a preto ju odvolací súd ani nemôže vyhodnotiť ako relevantnú. Je pravdou, že k uvedeným tvrdeniam o zaradení motorových vozidiel do tej - ktorej kategórie neexistuje takpovediac žiaden priamy dôkaz, avšak niektoré skutočnosti sú zaužívané práve obchodnou praxou v automobilovom priemysle, a preto ich nie je potrebné dokazovať konkrétnym resp. priamym dôkazom. 15. Odvolací súd ďalej dodáva, že aj v prípade posúdenia účelnosti nájmu motorového vozidla pri odlišných typoch vozidiel je dôležitá primeranosť ceny, za to - ktoré motorové vozidlo. Žalobca pritom v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že cena nájmu oboch typov vozidiel je prakticky rovnaká. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa primeranej výšky náhrady škody a výšky denného nájmu náhradného vozidla, odvolací súd s odkazom na závery ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp.zn. 3 MCdo 3/2015) uvádza, že cena nájmu náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za nájom vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým. V súdnej praxi bolo jednoznačne ustálené, že pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien nájmu v danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.12.2024, sp.zn. 7Co/105/2024; zo dňa 06.11.2024, sp.zn. 3Cob/134/2024; zo dňa 18.04.2024, sp.zn. 4Cob/21/2022; zo dňa 12.09.2019, sp.zn. 1Cob/178/2018). Odvolací súd z bežných a verejne dostupných internetových portálov zistil, že cena na nájom motorového vozidla zn. BMW X5 sa bežne pohybuje v rozmedzí od 200,- eur do 250,- eur/deň (bez DPH), pričom prémiové ponuky vedia ísť aj na sumu 300,- eur a viac. Za nájom motorového vozidla Porsche Macan sa cena nájmu za motorové vozidlo pohybuje od 90,- eur do 180,- eur/deň (bez DPH), pričom výkonnejšie verzie (GTS) na prémiových platformách sa pohybujú až do výšky 500,- eur/deň. Cenu nájmu motorového vozidla môže taktiež ovplyvniť nielen limit predpokladaných denných kilometrov, ale aj depozit, ktorý nepochybne ovplyvňuje finálnu cenu nájmu. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že cena účtovaná žalobcom za nájom náhradného vozidla poškodenému vo výške 162,50 eur bez DPH, resp. 195,- eur s DPH za deň sa pohybovala v rámci cenového pásma obvyklých cien nájmu v danom mieste a čase pre obdobné vozidlá tohto typu a tejto kategórie. Tieto skutočnosti sú taktiež bežne dohľadateľné prostredníctvom verejnej siete - internetu a nie je nevyhnutné ich dokladovať samostatným dôkazom. Z tohto dôvodu tak odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetné námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, že cena nájmu predmetného vozidla bola neprimeraná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že skutočnou škodou je nájom za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo a nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že poškodený, v dôsledku dopravnej nehody, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čím mu bol vnútený
stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za prenájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňuje v súdnom spore, pričom táto cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo (obdobne viď. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017). Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), nemožno u neho umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby vyhľadával pre žalovaného najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje (ako aj správne uvádzal súd prvej inštancie), že poškodený nebol povinný pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu, resp. nemal žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t.j. žalovaného) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Takýto právny názor už opakovane vyslovila aj súdna prax v obdobných veciach (viď. napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2025, č.k. 3Co/9/2025-112, zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014, zo dňa 19.03.2019, sp.zn. 2Cob/97/2018). 16. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv, a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 17. Žalovaný ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 CSP). 18. K odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah
už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 01.07.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).