{"guid": "5eb2ca70-cb91-460a-921e-1c16ae06c6d0:0d1d5117-d271-4143-aa95-3072cee87903", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1", "spisova_znacka": "2Co/141/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/141/2024 z 27. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2025, sp. zn. 2Co/141/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1", "identifikacne_cislo": "6123416157", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2025-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d1d5117-d271-4143-aa95-3072cee87903", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/141/2024\n6123416157\n27. 08. 2025\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,\ns.r.o., so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,\nso sídlom: so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA\npoisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,\no zaplatenie 310,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110\np o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110, uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %\nročne zo sumy 310,- eur od 21.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nDruhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 310,- eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.06.2023, ako aj na náhrady trov\nkonania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 16.04.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri\nktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa KONTO TEAM SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35\n827 424, so sídlom: Šamorínska 32, 821 06 Bratislava (ďalej aj „poškodený“), pričom k vzniku škody\ndošlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal\npoškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne\nnadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 578/2023 zo dňa 22.05.2023, na\nzáklade ktorej si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla\ntrval od 22.05.2023 do 25.05.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do\nukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým\nvozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu\nnáhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 6112023 splatnú dňa 09.06.2023 na\nsumu 675,- eur s DPH za 4 dni, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil\nsvoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených\nnákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Pohľadávku vo výške 675,- eur bez DPH postúpil\n\nZmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2023 na žalobcu, ktorej postúpenie oznámil žalovanému.\nŽalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov. Žalovaný dňa 08.06.2023 poskytol žalobcovi poistné\nplnenie vo výške 365,- eur, keď postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné\nplnenie krátil nedôvodne. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie v\nrozsahu zodpovedajúcom pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov\nna náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového\nvozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne legitimovaný\nna podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom\nnáhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany\nžalovaného. Mal tiež za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia,\nktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 20.06.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), pričom žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.06.2023\npodľa oznámenia o poistnom plnení.\n3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom pod sp.zn. 26Up/1610/2023 dňa 27.10.2023 vydal\nplatobný rozkaz. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor dňa 09.11.2023, ktorý odôvodnil\ntým, že v rámci prešetrovania poistnej udalosti poškodeného zistil, že denná sadzba za nájom\nnáhradného vozidla bola účtovaná v neprimerane vysokej výške, ktorá nemohla byť považovaná za\núčelne vynaloženú v súvislosti s dopravnou nehodou. Prenajaté náhradné vozidlo značky Porsche\nMacan bolo totiž radené do vyššej kategórie luxusných vozidiel, ako poškodené vozidlo značky BMW\nX5 kategórie vyššej strednej triedy. Žalovaný predložil cenníky iných požičovní motorových vozidiel, z\nktorých vyplývalo, že vozidlo v kategórii vozidiel BMW X5 bolo možné prenajať v bežnej výške dennej\nsadzby 100,- eur, preto priznanie ceny nájmu vo výške 85,- eur bolo adekvátne. Taktiež priložil cenníky\nvozidiel značky Porsche, ktoré boli dostupné na prenájom za podstatne nižšiu čiastku denného nájmu\nako fakturoval žalobca. Pritom poznamenal, že aj pri pripustení prenájmu vozidla vyššej kategórie\nako bolo poškodené vozidlo (takýto postup žalovaný dôrazne odmieta), bola denná sadzba vo výške\n195,- eur (cena s DPH) nájmu pre prenajaté vozidlo neprimerane vysoká. Nárok poškodeného bol v\notázke dĺžky trvania nájmu riadne uznaný žalovaným v plnom rozsahu a táto otázka medzi žalobcom\na žalovaným nebola v konaní sporná.\n4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že žalovaný pri odvolávaní na obvyklé ceny prenájmu účelovo\nskúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Pri tom žalobca upozornil, že z cenníkov\nautopožičovní nebolo zrejmé, čo všetko bolo zahrnuté v uvádzanej cene a či bola uvádzaná cena finálna.\nV prípade ponuky nájmu vozidla značky BMW X5 vo výške 70,- eur/deň upozornil na skutočnosť, že\nišlo iba o kupón na zľavu na 1-dňový prenájom vozidla. Taktiež upozornil, že viaceré z požičovní, na\nktoré žalovaný poukázal ani nepôsobili v bratislavskom regióne. Ďalej poznamenal, že cenníky bežných\nautopožičovní sa odvíjajú od počtu dní nájmu a pri ich využití by mohol poškodený stratiť výhodu nižšieho\nnájomného, ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, prípadne by\nnáklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Žalobca pri tom nie\nje klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu nájmu a to tak, že cena za každý deň je rovnaká,\nako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy.\nDodal, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický\npriemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o predpokladanej výške nájomného v náhodne vybranom\nokruhu požičovní prostredníctvom internetu. Ďalej predložil vzorku trhu a konštatoval, že účtovaná výška\ndenného nájomného v sume 162,50 eur bez DPH, resp. 195,- eur s DPH bola cenou primeranou a\nobvyklou. Mal taktiež za to, že prenajaté vozidlo bolo porovnateľné s poškodeným vozidlom. V závere\npoznamenal, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej\nnehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,\nktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.\n5. Žalovaný v duplike uviedol, že vozidlá BMW X5 a Porsche Macan sú vozidlami odlišnej kategórie. Na\npodporu predložil kategorizáciu vozidiel. Spochybnil cenníky predložené žalobcom, nakoľko ich nebolo\nmožné aplikovať na skutkové okolnosti daného prípadu. Napríklad cenník spoločnosti E. uvádzal sumu\naplikovateľnú v situácii, ak ide o nájom vozidla mimo poistných udalostí. Pri škodách uplatňovaných\nz PZP boli ceny za nájom upravené odlišne. Uviedol, že dĺžka nájmu teda môže byť zohľadnená\npri vyúčtovaní celkovej ceny nájmu v závere doby nájmu. Z tohto dôvodu nevidel prekážku, ktorá\nby mala brániť výpočtu výšky nájmu s ohľadom na počet dní prenájmu v závere prenájmu vozidla\n\npoškodeným. Navyše už v samotnej Zmluve o nájme náhradného vozidla zo dňa 22.05.2023 žalobca\nako autopožičovňa uviedol, že nájom náhradného vozidla sa zajednáva na dobu od 22.05.2023 do\n25.05.2023. Žalobca teda mal vedomosť o dĺžke trvania nájmu, jeho argumentácia bola preto nelogická,\nklamlivá a fakticky nesprávna. Svoje tvrdenie žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno\ntvrdenia.\n6. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b),\nods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1, 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517 ods.\n1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)\na § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom ku dňu omeškania a vecne tak, že dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v celom\nrozsahu. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom vozidle,\nktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne\npoisteného u žalovaného. Tým bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Aktívnu\nvecnú legitimáciu mal súd prvej inštancie za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že\nnáklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú\nv ustanovení § 442 OZ, ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou\nudalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti.\nNa skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného.\nŽalovaný nepopieral potrebu nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, kedy bolo jeho\nmotorové vozidlo opravované, ani samotnú dĺžku nájmu, uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné.\nProcesná obrana žalovaného bola založená na neprimeranej odplate za nájom motorového vozidla,\npričom žalovaný tvrdil ad 1/, že prenajaté vozidlo (Porsche Macan) nebolo porovnateľné s poškodeným\nmotorovým vozidlom (BMW X5) a ad 2/ že cena nájmu BMW X5 bola primeraná vo výške 85,- eur za\ndeň, a že aj cena nájmu vozidla Porche Macan bola neprimerane vysoká, nakoľko takéto vozidlo bolo\nmožné prenajať za podstatne nižšiu čiastku (100,- eur za deň).\n7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nestotožnil s procesnou obranou žalovaného,\nže poškodené a prenajaté motorové vozidlo sú odlišnej kategórie, a že BMW X5 je vozidlo tzv. vyššej\nstrednej triedy. Obidve motorové vozidlá sú vozidlami typu „SUV“, a teda išlo o porovnateľné (a luxusné)\nvozidlá, ktorých cena na trhu sa môže líšiť v závislosti od výbavy a ďalších parametrov, pričom to,\naké typy vozidiel zaradí požičovňa do akej cenovej hladiny, je iba vecou jeho obchodnej stratégie a\nobchodného rizika. Navyše aj z listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný, bolo zrejmé, že BMW X5\nbolo zaradené do kategórie G1 (SUV), teda do rovnakej ako napríklad Porsche Cayenne. Nemožno\npredpokladať, že v prípade škody na motorovom vozidle bude na dobu opravy v autoservise vždy\nmožné prenajať presne ten istý typ (resp. značku) vozidla a je logické, že si poškodený prenajme aj\nvozidlo inej značky, ktoré bude práve dostupné. Vo vzťahu k primeranosti ceny nájmu vozidla súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien\nnájmu obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovaného, keďže tento krátil žalobcom uplatnenú\nnáhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú poškodenému\nnepovažoval za obvyklú v danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považoval sumu 85,- eur za\njeden deň). Ceny nájmu, ktoré žalovaný deklaroval ako primerané, však boli vybraté účelovo, in concreto:\nponuky autopožičovní z iných regiónov (Žilina či Nitra namiesto Bratislavy), ďalej časovo limitovaná\nponuka (zľavnená cena vo výške 70,- eur namiesto bežnej ceny 140,- eur). Ďalej uviedol, že v žalovaným\npredložených ponukách sa často vyžadovalo zloženie depozitu (300,- eur, 1.000,- eur), pričom bolo\nnutné predpokladať, že tento depozit sa vracia, ak je vozidlo po skončení nájmu v poriadku. Zdôraznil\npritom, že od poškodenej osoby však nemožno očakávať, že bude disponovať čiastkou na úhradu\ndepozitu. Poškodený pre neočakávanosť situácie, do ktorej sa dostal v dôsledku dopravnej nehody, ktorú\nnavyše nezavinil, nemusí mať vopred dostatok finančných prostriedkov na zloženie nemalej finančnej\nzábezpeky za prenajaté motorové vozidlo a ešte aj za nájomné na celú dobu nájmu na začiatku nájmu.\nPreto by tak pre určitú skupinu poškodených možnosť nájmu motorového vozidla reálne neexistovala.\nDodal, že pokiaľ aj existuje ponuka prenájmu motorových vozidiel aj za podmienok prijateľnejších pre\npoškodeného, nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o nájme náhradného\nmotorového vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou, navyše najnižšou. Na podporu uvedeného\nsúd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/4/2020 zo dňa\n22.04.2021.\n\n8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný\nsa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu, t.j. vo výške 9 % ročne, a to v súlade so žalobou od 21.06.2023, odo dňa nasledujúceho\npo uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (od 05.06.2023). O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v\nspojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný\nodvolanie, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný\nzdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Poukázal na to, že predloženými dôkazmi jasne preukázal, že vozidlo poškodeného zn.\nBMW X5, nebolo možné zaradiť do kategórie luxusných športových vozidiel, medzi ktoré sa zaraďuje\nnáhradné vozidlo zn. Porsche Macan. Poznamenal, že žalobca nijako nevyvrátil ním preukázané\nskutočnosti a nepreukázal ich opak. Napriek tomu súd prvej inštancie označil poškodené vozidlo za\nvozidlo rovnakej kategórie ako náhradné vozidlo a zároveň úplne opomenul akékoľvek odôvodnenie vo\nvzťahu k predloženej kategorizácii vozidiel a ostatným predloženým dôkazom, preukazujúcim zaradenie\nvozidla zn. BMW X5 do inej kategórie ako vozidla zn. Porsche Macan. Žalovaný preto považoval\nrozhodnutie súdu prvej inštancie za založené na nesprávnych skutkových zisteniach, súčasne za\narbitrárne, nepreskúmateľné a ohrozujúce právo žalovaného na spravodlivý proces. Vo vzťahu k\npredloženým cenníkom z iných regiónov, ako regiónu Bratislava žalovaný poukázal na skutočnosť, že\njednotlivé cenníky autopožičovní boli aj z regiónu Bratislava, resp. z autopožičovní, ktoré poskytujú\nslužby nájmu náhradného vozidla aj prostredníctvom svojich pobočiek v regióne Bratislava. Pritom\npoznamenal, že ani žalobca, ako prenajímateľ náhradného vozidla, nemá pobočku v regióne Bratislava,\nale v meste Žilina. Žalovaný mal tiež za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na\nnesprávnych záveroch vyplývajúcich z predložených dôkazov a rovnako nesprávne právne posúdil\nokolnosti prejednávanej veci, keď posúdil nárok žalobcu na neprimerane vysokú cenu nájmu náhradného\nvozidla za opodstatnený. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s požiadavkou\nprimeranej výšky náhrady škody a výšky denného nájmu náhradného vozidla. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení rozsudku vôbec nevymedzil okolnosti toho, akú výšku denného nájmu považuje v danom\nregióne za obvyklú, ani to, ako dospel ku konečnému záveru, že nárok žalobcu je daný. Úplne opomenul\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, a tým zaťažil rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Postup súdu prvej\ninštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania označil za nesprávny, pričom ten zobral do úvahy\nskutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, a preto\ntakéto rozhodnutie nenapĺňa princíp zákonnosti a spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný mal za to,\nže takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že prostriedky procesnej obrany\nžalovaného neboli spôsobilé založiť jeho úspech v konaní. Poznamenal, že žalovaný opomenul, že\nskutkové tvrdenia nemožno nahrádzať odkazom na dôkazy. Svoje odvolanie žalovaný postavil na\njedinom argumente, a to že súd prvej inštancie nevzal do úvahy príslušnú kategóriu prenajatého vozidla.\nĎalej uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné\nmotorové vozidlo a v príčinnej súvislosti s ňou si zapožičal náhradné motorové vozidlo. Mal za to, že\núčelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáhal nároku na\nnáhradu škody dostatočne vysvetlil a preukázal. Dodal, že nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený\ndostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho\nneprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo\nnajvýhodnejšiu požičovňu vozidiel, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou bol\nzáťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.\n11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\na nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalovaného nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne\nsprávny potvrdiť (387 ods. 1, 2 CSP).\n\n12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie\nvykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj\nnáležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd\nprvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli\npre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko\nv hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd\nprvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie\nje presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie\nna základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj\nspravodlivé.\n13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie\nnámietky žalovaného, považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné. V konaní pred súdom prvej\ninštancie zostalo nepochybné, že dňa 16.04.2023 došlo v Bratislave ku škodovej udalosti spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, pri ktorej bolo poškodené\nmotorové vozidlo poškodeného zn. BMW X5, EČV: F. XXX K.. Nakoľko od 22.05.2023 do 25.05.2023\nnemohol poškodený toto vozidlo užívať, prenajal si na toto obdobie od žalobcu náhradné vozidlo zn.\nPorsche Macan, VIN: O., EČV: ZA XXX R.. Žalobca vystavil za nájom náhradného vozidla podľa zmluvy\no nájme č. 578/2023 Faktúru č. 6112023 na sumu 675,- eur. Následne poškodený a žalobca uzatvorili\nZmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2023, na základe ktorej poškodený postúpil na žalobcu\npohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné\nužívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou. Poisťovňa dňa 05.06.2023\nukončila šetrenie poistnej udalosti. Cenu denného nájmu priznal žalovaný vo výške 85,- eur za deň bez\nDPH, čo je podľa žalovaného primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne. Sumu 365,eur žalobcovi zaplatil dňa 08.06.2023.\n14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba\nžalobcu je dôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal za preukázanú na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom, ako aj z riadne doručeného oznámenia o\npostúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie na prejednávaný spor správne aplikoval ustanovenia § 15\nods. 1, v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka, pričom správne konštatoval, že žalovaný bol povinný nahradiť za poisteného (škodcu)\npoškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti\nso škodovou udalosťou, nakoľko motorové vozidlo poškodeného bolo povinne zmluvne poistené u\nžalovaného. Nárok žalobcu vyplýval z nároku poškodeného voči škodcovi na náhradu nákladov na\nužívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody, ktorá predstavovala nájom za prenajaté motorové\nvozidlo, k nájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient\nžalovaného (t.j. škodca). Existenciu predmetnej škody mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že\ndošlo k úhrade nájmu, ktoré bol poškodený povinný podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť\nžalobcovi (ako prenajímateľovi), a to vo forme započítania s pohľadávkou (žalobcu). Žalovaná suma vo\nvýške 310,- eur predstavuje rozdiel nárokovanej sumy vo výške 675,- eur a žalovaným poskytnutého\nplnenia vo výške 365,- eur. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi stranami nebola sporná\npotreba nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, opravy jeho poškodeného vozidla a\nrovnako nebolo sporné ani trvanie tohto nájmu, avšak sporným bola kategória prenajatého vozidla a\ntiež cena denného nájmu za prenajaté vozidlo. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že svojimi\ndôkazmi jasne preukázal, že poškodené vozidlo (vyššej strednej triedy) nie je možné zaradiť do kategórie\nprenajatého vozidla (vyššia kategória luxusných vozidiel) a žalobca nijako nevyvrátil ním preukázané\nskutočnosti a nepreukázal ich opak a napriek tomu súd prvej inštancie vozidlá zaradil do rovnakej\nkategórie. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom\nprípade ide o porovnateľné vozidlá typu „SUV“ (BMW X5/Porsche Macan). Odvolací súd k názoru súdu\nprvej inštancie dodáva, že z bežnej obchodnej praxe je zrejmé, že vozidlá sa delia aj podľa marketingovej\nobchodnej stratégie, t.j. podľa segmentu triedy a taktiež aj podľa veľkosti vozidla a podľa cieľovej skupiny.\nToto delenie motorových vozidiel síce nie je oficiálne a taktiež nie je nikde oficiálne zdokumentované,\n\nale je veľmi rozšírené a jednotne chápané a využívané hlavne v automobilovom priemysle a pri\nporovnávaní jednotlivých modelov motorových vozidiel. Jednotlivé segmenty ktoré označujú kategórie\njednotlivých vozidiel sa označujú veľkými písmenami (A-F) plus existujú samostatné kategórie ako\nSUV, MPV, športové, luxusné. Auto, ktoré bolo v danom prípade použité ako náhradné vozidlo t.j.\nPorsche Macan, je trochu špecifické, nakoľko ide o kompaktné prémiové SUV motorové vozidlo, pričom\nporovnateľným modelom tohto typu vozidla je BMW X3, Audi Q5, Mercedes GLC, nakoľko tieto typy\nvozidiel sú porovnateľné a zaraďuje ich automobilový priemysel do jedného segmentu. Z uvedeného\nteda nepriamo vyplýva, že motorové vozidlo zn. Porsche Macan je nepochybne porovnateľné (veľkosťou,\nvýbavou, komfortom, prípadne cieľovou skupinou) s motorovým vozidlom zn. BMW X5, ktoré treba\nzaradiť medzi vyššiu strednú triedu a reálne patrí do vyššieho segmentu ako motorové vozidlo zn.\nPorsche Macan. Preto skutočnosť, aké typy vozidiel zaradí tá - ktorá požičovňa do tej - ktorej cenovej\nkategórie, prípadne ich zaradenie do vyššej alebo nižšej kategórie luxusných vozidiel možno považovať\nza obchodnú stratégiu požičovne. Je prirodzené, že ak konkrétna požičovňa má k dispozícii napríklad\nauto zn. Porsche Macan ako najluxusnejšie vozidlo dostupné k nájmu, musí ho v rámci svojej obchodnej\nstratégie medzi takéto vozidlá aj zaradiť a ponúkať, neznamená to však, že toto vozidlo aj reálne medzi\ntakéto vozidlá „vo všeobecnosti“ patrí. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že tieto\nskutočnosti tvrdené žalovaným v rámci podaného odvolania nie sú rozhodujúce pre preukázanie toho\ndo akej kategórie to - ktoré motorové vozidlo treba zaradiť. Odvolací súd taktiež súhlasí s argumentáciou\nžalobcu, ktorý pred súdom prvej inštancie preukázal, že v danom prípade ide o vozidlá obdobnej\nkategórie, a to predložením dôkazu o zaradení vozidla BMW X5 do kategórie G1 (SUV), teda do\nrovnakej ako napríklad Porsche Cayenne (č.l. 92), pričom tento dôkaz korešponduje so zaradením\nmotorových vozidiel podľa marketingovej obchodnej stratégie, t.j. podľa segmentu triedy. Na základe\nuvedeného odvolacia argumentácia žalovaného v tejto časti nie je podľa názoru odvolacieho súdu\nzo strany žalovaného dostatočne preukázaná, a preto ju odvolací súd ani nemôže vyhodnotiť ako\nrelevantnú. Je pravdou, že k uvedeným tvrdeniam o zaradení motorových vozidiel do tej - ktorej kategórie\nneexistuje takpovediac žiaden priamy dôkaz, avšak niektoré skutočnosti sú zaužívané práve obchodnou\npraxou v automobilovom priemysle, a preto ich nie je potrebné dokazovať konkrétnym resp. priamym\ndôkazom.\n15. Odvolací súd ďalej dodáva, že aj v prípade posúdenia účelnosti nájmu motorového vozidla pri\nodlišných typoch vozidiel je dôležitá primeranosť ceny, za to - ktoré motorové vozidlo. Žalobca pritom v\nkonaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že cena nájmu oboch typov vozidiel je prakticky rovnaká.\nVo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa primeranej výšky náhrady škody a výšky denného\nnájmu náhradného vozidla, odvolací súd s odkazom na závery ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp.zn. 3 MCdo 3/2015) uvádza, že cena\nnájmu náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za\nnájom vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým. V súdnej praxi bolo jednoznačne ustálené,\nže pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien nájmu v\ndanom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú (viď napr. rozsudky Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 06.12.2024, sp.zn. 7Co/105/2024; zo dňa 06.11.2024, sp.zn. 3Cob/134/2024; zo dňa\n18.04.2024, sp.zn. 4Cob/21/2022; zo dňa 12.09.2019, sp.zn. 1Cob/178/2018). Odvolací súd z bežných\na verejne dostupných internetových portálov zistil, že cena na nájom motorového vozidla zn. BMW X5\nsa bežne pohybuje v rozmedzí od 200,- eur do 250,- eur/deň (bez DPH), pričom prémiové ponuky\nvedia ísť aj na sumu 300,- eur a viac. Za nájom motorového vozidla Porsche Macan sa cena nájmu\nza motorové vozidlo pohybuje od 90,- eur do 180,- eur/deň (bez DPH), pričom výkonnejšie verzie\n(GTS) na prémiových platformách sa pohybujú až do výšky 500,- eur/deň. Cenu nájmu motorového\nvozidla môže taktiež ovplyvniť nielen limit predpokladaných denných kilometrov, ale aj depozit, ktorý\nnepochybne ovplyvňuje finálnu cenu nájmu. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to,\nže cena účtovaná žalobcom za nájom náhradného vozidla poškodenému vo výške 162,50 eur bez\nDPH, resp. 195,- eur s DPH za deň sa pohybovala v rámci cenového pásma obvyklých cien nájmu\nv danom mieste a čase pre obdobné vozidlá tohto typu a tejto kategórie. Tieto skutočnosti sú taktiež\nbežne dohľadateľné prostredníctvom verejnej siete - internetu a nie je nevyhnutné ich dokladovať\nsamostatným dôkazom. Z tohto dôvodu tak odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetné námietky žalobcu\nuvádzané v odvolaní, že cena nájmu predmetného vozidla bola neprimeraná. Odvolací súd sa stotožnil\ns názorom žalobcu, že skutočnou škodou je nájom za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo a nie\naritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného\nv náhodne vybratom okruhu požičovní. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že poškodený, v dôsledku\ndopravnej nehody, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čím mu bol vnútený\n\nstav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za\nprenájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňuje v súdnom spore,\npričom táto cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu\nvznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo (obdobne viď. rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017). Nepriaznivosť stavu, do ktorého\nsa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), nemožno u neho umocňovať jeho neprimeraným\nzaťažovaním v tom, aby vyhľadával pre žalovaného najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie vozidla.\nOdvolací súd zdôrazňuje (ako aj správne uvádzal súd prvej inštancie), že poškodený nebol povinný pri\nnájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu, resp. nemal žiadnu zákonnú ani morálnu\npovinnosť hľadať pre poisťovňu (t.j. žalovaného) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného\nvozidla. Takýto právny názor už opakovane vyslovila aj súdna prax v obdobných veciach (viď. napr.\nrozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2025, č.k. 3Co/9/2025-112, zo dňa 05.05.2015,\nsp.zn. 2Cob/134/2014, zo dňa 19.03.2019, sp.zn. 2Cob/97/2018).\n16. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,\nodvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.\nDohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu\nochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu\nuvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva\nalebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so\nzákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS\n26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním\nrozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a\n1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe\nsúdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho\nprocesných práv, a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.\n17. Žalovaný ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Odvolací súd uvádza, že vnútorné\npresvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého\nuváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z\npravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na\nvšetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v\nzásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;\nuplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu\nukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 CSP).\n18. K odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri\nktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah\n\nuž uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a\nich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého\nvýroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.\n20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP (v znení\núčinnom od 01.07.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/98/2023", "guid": "6bdf59e5-8b93-4c28-baab-641f1c3671b1:779422d6-5f0c-4ae5-92c4-f2a80a9ecf77", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}, {"guid": "0f87c8fc-8d2e-43d8-8582-12549351cfef:f393698c-4a9b-4759-ad2a-5cc2ac747467", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8523200957.2", "spisova_znacka": "3Co/9/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/9/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8523200957.2"}, {"guid": "8dbb36d2-cd44-4bcf-8f2b-0063c1ffb95b:d2f4fd14-be8f-4e95-8041-d71d38801fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1", "spisova_znacka": "7Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/105/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1"}, {"guid": "a2d1c266-3a4e-45cd-987d-9f3a9d0f24bb:3c4ac8da-f8fa-461d-b05e-9df72202ea27", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120375935.3", "spisova_znacka": "3Cob/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/134/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120375935.3"}, {"guid": "212c94f2-775d-4b9f-ba19-59e346e25c3b:75a014db-ecc5-4e68-8606-1e1dadfe56a5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1118207612.1", "spisova_znacka": "1Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/4/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1118207612.1"}, {"guid": "c4bd26bc-de60-458f-9454-deda3bc73b39:0503d5c9-588f-42c5-9ac6-e767edfe9af0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116206819.1", "spisova_znacka": "13Cob/110/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 278, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116206819.1"}, {"guid": "5c4881ba-1a03-4a80-bf90-cffd9f418019:c486c6eb-478d-4885-bd15-d343caf6b45d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1", "spisova_znacka": "2Cob/134/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1"}], "citovane_v": []}