Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/105/2024 6123213262 16. 12. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast. JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.005,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-49C/22/2023-94 zo dňa 08.02.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.005,72 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca uplatnený nárok odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442 Občianskeho zákonníka, že bolo nesporné, že dňa 12.08.2021 došlo v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného k vzniku škody (ďalej aj „poistná udalosť“) na motorovom vozidle zn. A. B. EVČ: C. XXX D., poškodenej E. F. (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“), že poškodené motorové vozidlo bolo dané na opravu do autoservisu a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla, poškodená na základe Zmluvy o prenájme vozidla č. 451/607 uzavretej medzi poškodenou a žalobcom dňa 29.09.2021 (ďalej len „Zmluva o prenájme vozidla“) užívala náhradné motorové vozidlo žalobcu porovnateľnej kategórie ako poškodené motorové vozidlo, a to G. H. E. I. XXXXX (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“) v období od 29.09.2021 do 15.10.2021 (celkovo 17 dní), pričom nájomné bolo dojednané po jeho znížení z dôvodu počtu dní prenájmu na sumu 59,16 eur/deň vrátane DPH. Žalobca vystavil za nájom náhradného motorového vozidla faktúru č. 210469 na sumu 1.005,72 eur, ktorej úhradu si poškodená so žalobcom započítali v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“).
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 29.10.2021 vynaložené náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla poškodenou neuznal ani sčasti a z celkovej fakturovanej sumy za nájom náhradného motorového vozidla neposkytol poistné plnenie. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného - dostala do situácie, že bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo, pričom si prenajala motorové vozidlo obdobnej kategórie a na zhodný účel, ako používala svoje poškodené motorové vozidlo. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté náhradné motorové vozidlo od 29.09.2021 do 15.10.2021 počas doby opravy svojho poškodeného motorového vozidla, preto bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného motorového vozidla poškodenou po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise. Súd prvej inštancie zhrnul, že nebyť poškodenia poškodeného motorového vozidla, ku ktorému došlo pri poistnej udalosti (dopravnej nehode), poškodená by nemusela hlásiť škodovú udalosť a nechať svoje poškodené motorové vozidlo v autoservise, ale mohla užívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo, ktoré poškodená z titulu poistnej udalosti nemohla užívať, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečila náhradné motorové vozidlo a náklady spojené s jeho zabezpečením v podobe nájomného tak patria k oprávneným nárokom poškodenej. Doplnil, že pokiaľ dôjde k poškodeniu motorového vozidla, má poškodená nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné motorové vozidlo (poškodené motorové vozidlo), že vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou), by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa podľa súdu prvej inštancie považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného motorového vozidla, pričom pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla je podstatné, že v dôsledku poistnej (škodovej) udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje poškodené motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, preto si poškodená musela prenajať náhradné motorové vozidlo, pričom uvedené náklady by nevznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo (poškodené motorové vozidlo). Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť a výšku denného nájomného a absenciu nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou tým, že žalovaný porovnával výšku nákladov za nájom náhradného motorového vozidla s prihliadnutím na počet najazdených km poškodenou v období nájmu (v priebehu 17 dní počet 115 km, t.j. denne 6,72 km) s predpokladanými nákladmi, ktoré by musela poškodená vynaložiť pri využití alternatívnej dopravy taxislužbou za rovnaký počet km, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo povinnosťou poškodenej po poistnej (škodovej) udalosti prepočítať a porovnať náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na nájom náhradného motorového vozidla s porovnaním inej alternatívy, naopak že bežnou praxou je zapožičanie náhradného motorového vozidla obdobnej kategórie na účel, na ktorý sa poškodené motorové vozidlo využívalo pred poistnou (škodovou) udalosťou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo tvrdené a ani preukazované, že by poškodená využívala svoje poškodené motorové vozidlo iba na „dlhé“ trasy a obvykle denne využívala taxi služby, preto nebolo jej povinnosťou meniť zaužívaný spôsob dopravy a súd prvej inštancie nevidel dôvod, pre ktorý by malo byť na ťarchu poškodenej používanie náhradného motorové vozidla na zhodný účel, ako jej poškodené motorové vozidlo pred poškodením a uviedol, že nemôže byť v neprospech poškodenej ani nízky nájazd km a že zároveň pri výpočte predpokladaných nákladov na alternatívnu dopravu by bolo potrebné zohľadniť i iné účtované položky pri využívaní taxi služby (nástupné, stojné, minimálnu sumu za jednu jazdu atď.), dostupnosť taxi služby, výber a dostupnosť kategórie vozidla taxi služby. Účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla súd prvej inštancie ustálil v tom, že poškodená si na rovnaký účel, ako užívala svoje poškodené motorové vozidlo, prenajala náhradné motorové vozidlo v období opravy svojho poškodeného motorového vozidla a ak by súd prvej inštancie vychádzal zo stanoviska žalovaného, tak pri druhom motorovom vozidle v domácnosti (napr. pre účely ženy v domácnosti, ktorá užíva svoje motorové vozidlo za účelom rozvozu maloletých detí do školských zariadení, na mimoškolské aktivity, za účelom nákupov) by taktiež pri „nedostatočnom“ počte km bola povinná využívať alternatívne možnosti dopravy, čo je podľa súdu prvej inštancie neprijateľné a neprimerane zaťažujúce pre poškodeného. Naviac súd prvej inštancie poukázal na to, že pri zvolení alternatívnej dopravy prostredníctvom taxi služby by rovnako mohli vzniknúť pochybnosti o nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov (typ zvoleného vozidla, príplatkov za doplnkové služby, pochybnosti o počte cestujúcich atď.), teda práve pri výbere tohto spôsobu prepravy by sa s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote naskytli viaceré spochybňujúce námietky týkajúce sa uplatneného nároku, preto
obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. K žalovaným namietanej výške denného nájomného ako neprimeranej, k čomu žalovaný doložil internetové ponuky troch autopožičovní, podľa súdu prvej inštancie z týchto nevyplývali zhodné podmienky nájmu predmetných vozidiel, ako boli dojednané medzi zmluvnými stranami (doba nájmu na dobu neurčitú, nájom bez zloženia celého nájomného vopred, nájom bez uhradenia finančnej zábezpeky) a žalovaný v konaní nepreukázal dostupnosť ponúkaných motorových vozidiel v čase uzavretia Zmluvy o prenájme vozidla v blízkosti mesta Martin (ponuky boli z mesta Zvolen, Prešov). Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že neexistuje zákonná alebo zmluvná povinnosť poškodeného, aby hľadal a vybral si medzi požičovňami najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami na trhu podľa podmienok, ktoré ponúkajú, pretože naopak z doložených listinných dôkazov žalobcu súd prvej inštancie ustálil, že sumu 59,16 eur možno v danom prípade pri danej kategórii motorového vozidla vyhodnotiť ako obvyklú výšku dennej sadzby nájmu. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.005,72 eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 251, § 252, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), posúdil výsledok sporu a priznal procesne úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho procesného úspechu t.j. 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný zhrnul skutkový stav a uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa od žalovaného domáhal refundácie nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní od 29.09.2021 do 15.10.2021 vo výške 1.005,72 eur s DPH (nájomné vo výške 59,16 eur/deň x 17 dní), a to z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného, ktoré náklady žalovaný neakceptoval, keďže neboli poškodenou vynaložené nutne a účelne. Žalovaný nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu, ktoré nezohľadnili okolnosti veci a vychádzali z argumentácie žalobcu, pričom nezohľadnili procesnú obranu žalovaného, s ktorou sa relevantným spôsobom súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný uviedol, že žalobca by mohol byť v konaní procesne úspešný len vtedy, ak by preukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nárok na náhradu škody náležite nepreukázal, keď v priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné a že výška skutočnej škody nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného motorového vozidla, ale je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla rovnakej kategórie, ako poškodené motorové vozidlo, čo potvrdzujú aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) č. Rc 7/92 a sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, totožne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 10Co/124/2017 a uznesenie NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Pri ustálení dôvodnosti nákladov na požičanie náhradného motorového vozidla bolo podľa žalovaného potrebné dôsledne posudzovať, či bol nájom náhradného motorového vozidla nutný a účelný, vo vzťahu k čomu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi. Žalovaný poukazoval na zásadné skutočnosti, že zo Zmluvy o prenájme vozidla vyplynulo, že poškodená mala náhradné motorové vozidlo prenajaté 17 dní, počas ktorých poškodená najazdila spolu 115 km, čo v prepočte znamená priemerne 6,72 km/deň, na základe čoho nemožno považovať nájom náhradného motorového vozidla za nutný a účelný, keďže náhradné motorové vozidlo bolo poškodenou využívané sporadicky a bolo by účelnejšie využitie taxi služby v Martine (napr. prostredníctvom J., ktorá účtuje 0,90 eur/km alebo http://hifotaxi.sk/, ktorá účtuje 0,80 eur/km ak ide o objednávku cez telefón, príp. 1 eur/km ak ide o využitie neobjednaného vozidla), ktoré ceny sú transparentne zverejnené na webových stránkach taxi služieb. Ak by teda podľa žalovaného poškodená využila namiesto náhradného motorového vozidla taxi služby, pri ňou prejdenom počte 115
km by sa náklady za taxi služby pohybovali v rozmedzí cca 92 eur až 115 eur. Súd prvej inštancie si podľa žalovaného nekriticky a v rovine subjektívnych hypotéz osvojil subjektívne domnienky žalobcu o nesprávnosti výpočtu z dôvodu nezohľadnenia ďalších domnelých nákladov spojených s využitím taxi služby (štartovné, poplatok za čakanie, poplatok za opotrebenie a znečistenie vozidla, poplatok za prepravu batožiny a iné poplatky), ktoré z ničoho nevyplývajú, rovnako ako ani skutočnosť, že by mali byť poškodenej fakturované. Žalovaný sa nestotožnil ani so zjednodušeným záverom súdu prvej inštancie, že nájom náhradného motorového vozidla je de facto odôvodnený vždy, ak dôjde k poškodeniu vozidla, pretože ak by tomu tak malo byť, závery citovaných rozhodnutí (Rc 7/92 a 3 MCdo 3/2015) by boli bez právneho významu, skúmanie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla by ostalo v rovine formálneho posúdenia, pri ktorom by bolo prakticky vylúčené, aby nastala situácia, v ktorej by boli takéto náklady posúdené za neúčelné a nadbytočné. Žalovaný sa domnieval, že prejednávaný spor je „učebnicovým príkladom“ neúčelne a nadbytočne vynaložených nákladov, a to s poukazom na to, že poškodená reálne nevynaložila žiadne náklady na nájom náhradného motorového vozidla (tzn. nedošlo k ujme v jej majetkovej sfére), keď bolo nevyhnutné zohľadniť, že podnikateľský konštrukt obchodných spoločností, bezplatne prenajímajúcich náhradné motorové vozidlá poškodeným (pričom následne v dôsledku postúpenia pohľadávok poškodených vymáhajú tieto náklady vo svojom mene a na svoj účet) deformuje samotné správanie poškodených, ktorí si bez ďalšieho, s prísľubom bezplatného nájmu, prenajmú náhradné motorové vozidlo, hoci aj neúčelne (bezplatný nájom garantuje žalobca na svojej webovej stránke http://www.setcar.sk/sluzby-prenajom-nahradneho-vozidla.php). Žalovaný doplnil, že pokiaľ by poškodená musela vynaložiť peňažné prostriedky na nájom náhradného motorového vozidla, v mnohých prípadoch by k uzavretiu Zmluvy o prenájme vozidla nepristúpila, ak by si posúdila reálnu potrebu jeho využívania v porovnaní s nákladmi, ktoré sú s tým spojené; uvedenou vecou sa súd prvej inštancie vecou zaoberal len formalisticky a účelnosť nákladov za nájom náhradného motorového vozidla neposúdil dôsledne s prihliadnutím na špecifické okolnosti veci, pretože ak by poškodená počas doby opravy svojho poškodeného motorového vozidla nevyužívala náhradné motorové vozidlo vôbec alebo by ho využívala minimálne (tak ako v tomto prípade) nemožno dospieť k záveru, že nájom bol dôvodný a účelný, a to o to viac, ak tento nájom (1.005,72 eur) cca desaťnásobne prevyšuje náklady, ktoré by poškodená vynaložila pri využití taxi služby (92 až 115 eur). Rovnaký záver o neúčelnosti by bol konštatovaný aj vtedy, ak by s vyžívaním taxi služby boli spojené ďalšie (v porovnaní so sadzbou nájomného za náhradné motorové vozidlo) zanedbateľné hypotetické poplatky. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že nájom náhradného motorového vozidla nebol nutný a účelný, nebola tak naplnená podmienka refundácie nákladov na jeho prenájom z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Napadnutý rozsudok považoval preto žalovaný za arbitrárny a jeho závery za neudržateľné, nestotožnil sa ani s odôvodnením v časti primeranosti ceny fakturovanej žalobcom, ktorá cena nájmu náhradného motorového vozidla prenajatého poškodenou prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom rovnakého automobilu v rovnakej dĺžke trvania nájmu. Ak by aj mal byť nárok žalobcu dôvodný (čo žalovaný odmietol), nemožno podľa neho považovať za účelnú žalobcom fakturovanú sumu za nájom náhradného motorového vozidla, keďže nezodpovedá bežne fakturovaným sumám nájomného (napr. Autodrift 41,99 eur s DPH; Autofafo 44,40 eur s DPH; PK Auto: 46 eur s DPH). S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 21.01.2021 sp. zn. II. ÚS 120/2020 publikovaný pod č. 11/2021, zákonné náležitosti rozhodnutia (§ 220 ods. 1 až 4 CSP) a predpoklady naplnenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces (I. ÚS 35/98, nález ÚS SR zo dňa 30.8.2010 sp. zn. IV. ÚS 197/2010, rozhodnutie NS SR R 2/2016) sa žalovaný vzhľadom na prezentované vady v konaní a v rozhodnutí súdu prvej inštancie domnieval, že namietané pochybenia dosahujú takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a závery súdu prvej inštancie ako arbitrárne. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.05.2024 a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť odvolacím súdom a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K argumentácii žalovaného, že poškodená počas doby nájmu náhradného motorového vozidla najazdila 115 km, čo podľa žalovaného preukazuje, že náhradné motorové vozidlo bolo používané sporadicky, preto nebol jeho nájom nutný a účelný, žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil, že v neprospech poškodenej nemôže byť nízky nájazd km, pričom súd prvej inštancie účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla ustálil v tom, že poškodená si na rovnaký účel ako užívala svoje poškodené motorové vozidlo prenajala náhradné motorové vozidlo v období opravy svojho poškodeného motorového vozidla, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/154/2019-115 zo dňa 27.11.2019 a sp. zn. 17Co/247/2018 zo dňa 25.09.2019 a rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/77/2019 zo dňa 24.10.2019, podľa ktorých účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol, že žalobcom bola preukázaná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v spojení so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného motorového vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, že poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol svoje poškodené motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné motorové vozidlo, preto náklady spojené s jeho zabezpečením patria do oprávneného nároku poškodeného, že škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, pričom k prenájmu náhradného motorového vozidla bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného a že nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že účelnejšie ako nájom náhradného motorového vozidla by bolo využitie taxislužby v Martine poškodenou, žalobca opätovne zdôraznil, že nemožno zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného poškodeného motorového vozidla, či by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy), ktorým prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho poškodeného motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, že neexistuje zákonná povinnosť, aby si poškodený, ktorý mal pred škodovou udalosťou k dispozícii denne svoje vozidlo, zabezpečoval odvoz inými alternatívami, napr. opakovaným využívaním taxislužby. Náklady na taxislužbu by pritom nielenže nedôvodne obmedzovali poškodenú, ale je potrebné k nim prirátať poplatky (štartovné, poplatok za čakanie tzv. stojné napr. podľa cenníka hifotaxi, ktorý je zverejnený na vozidle je to 12 eur, poplatok za opotrebenie a znečistenie vozidla, poplatok za prepravu nákladu a iné poplatky), ktoré si taxislužby bežne účtujú a sú zverejnené na samotných vozidlách taxislužieb. Počet najazdených km vynásobených so základnou sadzbou za 1 km nemožno považovať za konečný výdavok, ktorý by bola poškodená povinná uhradiť v prípade neustáleho využitia taxislužby, zakaždým by musela vedieť kedy a kam pôjde, vyhľadať si konkrétneho poskytovateľa taxislužby, prepočítať si výdavky s tým spojené a objednávať si uvedenú službu, čo je neopodstatnené vzhľadom na situáciu, v ktorej sa poškodená v dôsledku poistnej udalosti nachádza. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom smere si súd prvej inštancie nekriticky osvojil subjektívne domnienky žalobcu, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, že každá taxislužba si takéto poplatky účtuje (§ 186 ods. 1 CSP). Tvrdenia žalovaného, že u poškodenej nedošlo k ujme v jej majetkovej sfére považoval žalobca za nepravdivé a zavádzajúce, pretože postupcovi - poškodenej z dopravnej nehody - vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla, pričom skutočnosť, že vo vzťahu k uvedenému záväzku postupca uplatnil započítanie (jeden zo spôsobov zániku dlhu) neznamená, že nedošlo k ujme v majetkovej sfére poškodenej; ďalšie tvrdenia žalovaného, že poškodená má vozidlo v nájme „bezplatne“ sú vzhľadom na vzájomný zápočet irelevantné (viď. aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018). Žalobca v konaní preukázal, že nájom náhradného motorového vozidla bol nutný a účelný, vynaloženie prostriedkov by nevzniklo, keby poškodená mohla používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo, z užívania ktorého bola v dôsledku poistnej (škodovej) udalosti vylúčená a tento stav rovnocenne riešila nájmom náhradného motorového vozidla počas obdobia opravy. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodená zapožičala náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v oprave (poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo zavinením klienta žalovaného), náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo, a nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania, len aby vyhovela poisťovni škodcu. Pokiaľ sa žalovaný nestotožnil ani s odôvodnením v časti primeranosti ceny fakturovanej žalobcom, žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že internetové ponuky autopožičovní, na ktoré poukazoval žalovaný, nemali zhodné podmienky nájmu motorových vozidiel, ako boli dojednané medzi žalobcom a poškodenou (iné sídlo v meste Zvolen a Prešov), k cenníku autopožičovne Autodrift (sídliacej v Trnave) dal žalobca do pozornosti, že táto autopožičovňa vyžaduje pri zapožičaní vozidla zaplatený depozit ako aj nájomné za motorové vozidlo,
takže poškodená by vopred musela vedieť, ako dlho bude mať náhradné motorové vozidlo v nájme, čo je ťažko možné v prípade opravy poškodeného motorového vozidla v servise. Rovnako by bolo potrebné, aby si poškodená prišla vozidlo prevziať až do Trnavy a autopožičovňa vyžaduje, aby bola poškodená držiteľom VP min. 24 mesiacov. Rovnako požičovňa Autofafo sídliaca vo Zvolene vyžaduje, aby bol nájomca držiteľom VP minimálne 24 mesiacov a vopred uhradil nájomné a depozit, teda opäť je potrebné, aby poškodená vedela, na akú dlhú dobu si náhradné motorové vozidlo zapožičia. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne uviedol, že v týchto autopožičovniach by poškodená nemala rovnaké podmienky ako u žalobcu, pretože sa v nich nedá dojednať nájom na dobu neurčitú a musí zaplatiť nájomné a depozit vopred. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie uviedol žalobca s poukazom na CSP, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03-30, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu bola daná podrobná odpoveď a že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čo podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok spĺňa a to, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.06.2024 a v zásade len zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 05.08.2024 a zopakoval svoju argumentáciu a doplnil odkaz na závery nálezu ÚS SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, podľa ktorých možno považovať dobu od zapožičania náhradného motorového vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., resp. poukázania finančných prostriedkov) za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. 7. Žalovaný sa viac k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky poškodenej podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške 1.005,72 eur titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že dňa 12.08.2021 došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, a tým k vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle poškodenej, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo poškodenej užívať v čase jeho opravy (17 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla poškodená na základe Zmluvy o prenájme vozidla užívala náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné vo výške 59,16 eur/deň vrátane DPH, celkovo za nájomné vo výške 1.005,72 eur, pričom k zániku záväzku poškodenej voči žalobcovi došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla poškodenou). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodenou ako náhradu škody žalovaný neuznal a ani čiastočne neuspokojil. 11. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti. 12. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 13. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 14. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 15. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 16. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 17. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 18. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 19. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 20. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 22. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 23. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 24. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 25. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 26. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018). 27. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. 28. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. 29. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil. 30. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 31. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie vzhliadnuté nebolo. 32. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 1.005,72 eur podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne, ktorá skutočná škoda – nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenej (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného ako poisťovni) tým, že poškodená užívala po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na Základe o prenájme vozidla uzavretej so žalobcom.
33. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného smerovala k tomu, že poškodená nemá nárok na náhradu akýchkoľvek nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré jej vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné, teda že výška skutočnej škody nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného motorového vozidla, ale je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla rovnakej kategórie, ako poškodené motorové vozidlo. V nadväznosti na uvedené a na skutočnosti, (i) že za obdobie prenájmu náhradného motorového vozidla (17 dní) poškodená najazdila spolu len 115 km (t.j. 6,72 km/deň) a (ii) že cena nájmu náhradného motorového vozidla prenajatého poškodenou prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom rovnakého automobilu v rovnakej dĺžke trvania nájmu, nepovažoval žalovaný nájom náhradného motorového vozidla (v sume 1.005,72 eur) za nutný a účelný, keďže náhradné motorové vozidlo bolo poškodenou využívané sporadicky a bolo by účelnejšie využitie taxi služby v Martine (v sume 92 až 115 eur). 34. Predmetnom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky bol v danom prípade nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol poškodenej voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť, skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. 35. V žalovaným namietanom rozsahu považuje odvolací súd jeho argumentáciu za nedôvodnú, s ktorou sa v napadnutom rozsudku správne, zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadal už súd prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Z uznesenia NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015, na ktoré poukazoval žalovaný ohľadom kritéria účelnosti vyplýva aj to, že: „So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu (do vydania nového osvedčenia 14. mája 2008). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej“. 36. V prejednávanej veci súdom prvej inštancie prijatý záver o nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla je správny, pri primárnom zohľadnení skutočnosti, podľa ktorej sa poškodená (právny predchodca žalobcu) dostala do situácie, kedy bol nútená v dôsledku ňou nespôsobenej (nezavinenej) dopravnej nehody/poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené jej poškodené motorové vozidlo, riešiť túto situáciu zapožičaním náhradného motorového vozidla, ktorý stav nebol dôsledkom konania poškodenej, ale konaním poistenca žalovaného. Poškodená tak prišla o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo a poistnou udalosťou bol poškodenej vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý musela riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, a tak náklady nájomného z takto vzniknutého stavu sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Je zrejmé, že dobu opravy poškodeného motorového vozidla, poškodená nemala možnosť ovplyvniť, a preto v tomto smere k dobe opravy (17 dní) zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla (17 dní)
nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti (viď primerane aj rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/121/2017 zo dňa 24.01.2018). 37. Správne argumentoval tak súd prvej inštancie ako aj žalovaný s poukazom na rozhodnutia v obdobných veciach, že účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb poškodeného v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo, a to na obdobie opravy poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd sa zaoberal aj opakovanou námietkou žalovaného s poukazom na priemerný denný počet najazdených km náhradným motorovým vozidlom poškodenou, teda na to, že účelnejšie ako nájom náhradného motorového vozidla by bolo využitie taxislužby v Martine, vo vzťahu k čomu má zhodne so súdom prvej inštancie a žalobcom za to, že nemožno zaťažovať poškodenú tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťovala alternatívy iného charakteru, ktorým prístupom by poškodená bola neprimerane a nedôvodne zaťažovaná v nastolenom ňou nezavinenom obmedzujúcom stave (zohľadňujúc, že účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla je potrebné posudzovať v súvislosti so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb poškodenej v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo). Je teda bezpredmetné, aký počet km denne poškodená najazdila náhradným motorovým vozidlom, ak takýto spôsob jeho užívania zodpovedal bežnému užívaniu poškodenou, nehovoriac o tom, že rozsah užívania sa v zásade nedá vopred predpovedať alebo plánovať na obdobie opravy poškodeného motorového vozidla tak, aby ako namietal žalovaný bola vždy volená najvýhodnejšia (rozumej najlacnejšia) alternatíva. Poškodenú nie je dôvodné ani spravodlivé nútiť správať sa pri zabezpečovaní svojich potrieb, na ktoré dovtedy určitým spôsobom používala poškodené motorové vozidlo, inak, ako bolo pre ňu dovtedy (a zrejme aj potom) bežné a obvyklé. Ak poškodená náhradné motorové vozidlo využívala na rovnaký účel a v rovnakom rozsahu, ako svoje vlastné poškodené motorové vozidlo pred poistnou udalosťou, nie je dôvodné od nej požadovať zmenu spôsobu alebo rozsahu jeho užívania alebo upustenie od zaužívaného spôsobu fungovania v bežnom živote pri zabezpečovaní svojich potrieb. 38. Odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného motorového vozidla odvolateľ nerozporoval. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomného ako neprimeraného, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, podmienky držby VP po istú dobu) a miesta sídla autopožičovní (Zvolen, Prešov, Trnava) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany) a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia. 39. Skúmanie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla ani podľa záverov súdu prvej inštancie a ani aplikáciou žalovaným citovaných rozhodnutí neostalo v rovine formálneho posúdenia, keď súd prvej inštancie posudzoval, či v prípade náhradného motorového vozidla išlo parametrami o porovnateľné motorové vozidlo ako poškodené motorové vozidlo, posudzoval dobu jeho prenájmu ako aj výšku nájomného vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. 40. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj tvrdenie žalovaného, že nedošlo k ujme v majetkovej sfére poškodenej (že poškodená reálne nevynaložila žiadne náklady na nájom náhradného motorového vozidla) a že išlo o bezplatné užívanie náhradného motorového vozidla. Záväzok poškodenej zaplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo Zmluvy o prenájme vozidla vznikol voči žalobcovi (vyfakturovaný žalobcom faktúrou č. 210469 na sumu 1.005,72 eur) a skutočnosť, že k zániku záväzku poškodenej došlo dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok ako súčasti Zmluvy o postúpení pohľadávky (započítaním pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného poškodenou a pohľadávky poškodenej na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky) ako jedným z aprobovaných spôsobov zániku záväzku neznamená, že išlo o bezodplatné užívanie náhradného motorového vozidla a že nedošlo k ujme v majetkovej sfére poškodenej. 41. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 42. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. 43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).