Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/83/2025 6123439378 27. 08. 2025 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 1201/20, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 1201/20, za ktorú koná Mgr. Martin Dikoš a JUDr. Igor Müller, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie 244,84 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. februára 2025, č. k. 49 C 3/2024-85, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. februára 2025, č. k. 49 C 3/2024-85, p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.2.2025, č. k. 49 C 3/2024-85, vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 244,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 244,84 € od 29.9.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 14.11.2023, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 244,84 €, spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Dôvodila, že dňa 8.6.2023 došlo v Humennom k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola žalobkynina právna predchodkyňa, pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Poškodená počas zotrvania jej poškodeného motorového vozidla v autoservise v rozsahu 9 dní, t. j. odo dňa 18.7.2023 do dňa 26.7.2023, kedy bola ukončená oprava poškodeného vozidla a doručený krycí list žalovanou, nemohla svoje poškodené motorové vozidlo užívať, preto si od žalobkyne prenajala vozidlo s cenou nájmu vo výške 1.020,04 € za 9 dní trvania nájmu, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Poškodená svoju pohľadávku na náhradu týchto účelne vynaložených nákladov voči žalovanej postúpila na žalobkyňu. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná jej zaplatila len sumu 775,20 €. 2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) a § 427 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženými listinami, ako aj výsluchom strán sporu, z ktorých mal za preukázané, že dňa 8.6.2023 došlo v Humennom ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo U. Z. (poškodená) zn. Mercedes Benz GLA. Poškodené motorové vozidlo poškodenej bolo dňa 18.7.2023 prevzaté do autoservisu MOTOR - CAR Košice s.r.o. a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej bolo odovzdané poškodenej dňa 26.7.2023. Počas tejto doby (od 18.7.2023 do 26.7.2023) nemohla poškodená toto vozidlo užívať, preto si prenajala náhradné vozidlo zn. Mercedes Benz CLA od žalobkyne, ktorá jej fakturovala cenu nájmu vo výške 990,04 € s dennou cenou nájmu vo výške 110,- € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- €. Poškodená dňa 26.7.2023 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila na žalobkyňu pohľadávku voči žalovanej spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou, a to za odplatu 1.020,04 €. Žalobkyňa si listom zo dňa 26.7.2023 u žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.020,04 €. Žalovaná oznámila žalobkyni listom zo dňa 13.9.2023, že ukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalovaná žalobkyni zároveň oznámila poistné plnenie vo výške 775,20 € s tým, že priznala cenu denného prenájmu iba vo výške 82,80 €/deň. Sumu 775,20 € žalobkyni zaplatila dňa 19.9.2023. Z prehľadu cenníkov predložených žalovanou (č. l. 24-25) súd prvej inštancie zistil, že obdobná kategória vozidiel zn. Mercedes a BMW bola v ponuke na prenájom vo výške od 49,90 €/deň do 120,- €/deň. Z prehľadu cenníkov predložených žalobkyňou (č. l. 34-36) súd prvej inštancie zistil, že obdobná kategória vozidiel zn. Mercedes a Audi bola v ponuke na prenájom vo výške od 100,- €/deň do 130,- €/deň. Konštatoval, že na cenník auto požičovne Autá pre každého neprihliadol, keďže nebolo možné zistiť skutočné poskytovanie služieb spočívajúce v prenájme vozidiel zo strany tejto spoločnosti. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Keďže motorové vozidlo, ktorého prevádzkou došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej, tak žalovaná bola povinná podľa § 15 ods. 1, v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poškodenej nahradiť za jej poisteného (škodcu) uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodená, t. j. právna predchodkyňa žalobcu, nemohla v dôsledku škodovej udalosti svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo. Preto súd prvej inštancie náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla vyhodnotil ako dôvodné, ako aj nutne a účelne vynaložené. Konštatoval, že aktívnu legitimáciu žalobkyne mal za preukázanú tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobkyňu podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodenou a žalobkyňou, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody u žalovanej podľa § 15 ods. 1 druhá veta zákona o povinnom zmluvnom poistení spočívajúci vo vynaložených nákladoch jej právnej predchodkyne na prenájom náhradného vozidla počas obdobia, kedy nemohla poškodené vozidlo užívať. Zároveň bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že pôvod nároku žalobkyne vyplýval z nároku poškodenej voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody, ktorá predstavovala nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient žalovanej (škodca). Existencia predmetnej škody bola preukázaná tým, že došlo k úhrade nájomného, ktoré bola poškodená povinná podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonník zaplatiť prenajímateľovi, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa (žalobkyne). Bolo nepochybné, že poškodená v rozhodnom čase užívala motorové vozidlo tretej osoby (žalobkyne), za ktoré bola povinná zaplatiť dohodnuté nájomné. Pohľadávky, ktoré boli započítané v posudzovanom prípade, t. j. pohľadávka žalobkyne na zaplatenie nájomného voči poškodenej a pohľadávka poškodenej voči žalobkyni na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky voči žalovanej, predstavovali vzájomné pohľadávky žalobkyne a poškodenej, ktoré zanikli v rozsahu, v akom sa kryli. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné trvanie nájmu, ani prenajatý typ vozidla. Spornou medzi stranami bola cena denného nájmu. Uviedol, že žalovaná poistné plnenie na základe uplatneného nároku žalobkyne zaplatila žalobkyni len čiastočne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že krátenie poistného plnenia zdôvodnila tým, že ňou poskytnuté poistné plnenie je primerané a žalobkyňou požadované plnenie je neúmerne vysoké vzhľadom na ňou tvrdenú nižšiu obvyklú cenu nájmu obdobného náhradného motorového vozidla. Zdôraznil, že za neprimerane vysokú cenu nájmu vozidla možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej bolo preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších, ale aj najvyšších cien, pričom nepôjde o cenu priemernú. Žalobkyňou požadovaná náhrada nákladu za denný nájom náhradného vozidla bola vo výške 110,- €/deň. Z cenníkov predložených, ako žalobkyňou, tak aj žalovanou, vyplývali rôznorodé
ceny nájmu motorových vozidiel obdobného typu ako bolo náhradné vozidlo; z cenníkov doložených žalovanou v rozpätí od 49,90 €/deň do 120,- €/deň a z cenníkov predložených žalobkyňou v rozpätí od 100,- €/deň do 130,- €/deň. Porovnaním uvedených cenníkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že cena účtovaná žalobkyňou za prenájom náhradného vozidla poškodenej vo výške 110,- €/deň sa pohybovala v rámci cenového pásma pre obdobné vozidlá. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že poškodená nebola povinná pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu. Práve poškodená bola tým subjektom, ktorá bola poškodená na svojich právach a nemala žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t. j. žalovanú) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaná opakovane uvádzala, že jej povinnosťou bolo uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2013, sp. zn. 27 Cb 39/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014): „Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu... .“ a poškodeného nemožno nútiť, aby v čase, keď sám ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny a v dôsledku konania inej osoby) prácne vyhľadával ponuky rôznych spoločností, ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Uzavrel, že keďže cena denného nájmu vo výške 110,- € výrazne nevybočovala z cenového pásma za prenájom porovnateľných vozidiel vyplývajúceho zo stranami sporu predložených cenníkov prenájmov vozidiel, tak dospel k záveru, že sa jedná o cenu primeranú a obvyklú. Z uvedeného dôvodu skonštatoval, že bol nárok žalobkyne dôvodný, preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 244,84 € ako rozdiel nárokovanej sumy 1.020,04 € a žalovanou poskytnutého plnenia v sume 775,20 €. Žalovaná sa nezaplatením poistného plnenia v sume 244,84 € dostala podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto jej súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania žalovanej súd v súlade so žalobou určil deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré bolo skončené dňa 13.9.2023. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že žalovaná sa nedostala do omeškania, keďže si splnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na to, že zmyslom povinného zmluvného poistenia by malo byť zabezpečenie nahradenie škody poškodenému v čo najkratšom čase. Nebolo by preto spravodlivé, aby žalovaná (poisťovňa) zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie preniesla na žalobkyňu ako právnu nástupkyňu poškodenej. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 29.9.2023 tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku. 3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vo vzťahu k primeranosti ceny zapožičaného motorového vozidla poukázala na postoj Národnej banky Slovenska v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.3.2019, podľa ktorého primeranosť ceny zapožičaného motorového vozidla sa skúma v spojení s voľne dostupnou ponukou spoločnosti ponúkajúcich služby zapožičania motorových vozidiel v danom regióne resp. v mieste vzniku nehody. Následne zopakovala svoju argumentáciu už uvedenú pred súdom prvej inštancie, že vo vzťahu k primeranosti ceny zapožičaného motorového vozidla zn. Mercedes CLA vykonala šetrenie v danom regióne a dospela k zisteniu, že cena dennej sadzby vo výške 110,- € s DPH/deň je značne neprimeraná. Z uvedeného dôvodu upravila dennú sadzbu nájmu na sumu 82,80 € s DPH/deň. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené cenníky vzhľadom na počet dní prenájmu náhradného vozidla, ako aj typ zapožičaného motorového vozidla. Náhradné vozidlo bolo prenajaté na 9 dní, pričom súd prvej inštancie porovnával ceny na
jeden deň nájmu, ktorý mal byť podľa predložených cenníkov drahší ako nájom za 9 dní. Z uvedeného dôvodu preto podľa žalovanej nebolo možné vychádzať z tvrdenia súdu prvej inštancie, že zo žalovaným predložených cenníkov vyplynulo, že cenové rozpätie nájmu náhradných vozidiel bolo od 49,90 €/deň do 120,- €/deň, pretože vzhľadom na 9 dní nájmu súd prvej inštancie mal vychádzať z cien nájmu v rozpätí od 49,90 €/deň do 95,- €/deň. Uviedla, že z cenníkov predložených žalobkyňou, okrem cenníka Autá pre každého, ktorý súd prvej inštancie neakceptoval, vyplývala maximálna výška dennej sadzby na 115,- €/deň a nie 130,- €/deň. Poukázala na to, že čo sa týka vyhľadávača iRent.sk, tak v tom žalobkyňa vyhľadávala len náhradné vozidlá na jeden deň nájmu, ktorý je vo všeobecnosti najdrahší, pričom vyšším počtom dní prenájmu sa spravidla znižuje aj cena za jeden deň nájmu. Z toho dôvodu mala žalovaná za to, že nebolo možné akceptovať ani tento cenník. Dôvodila, že cenníky za motorové vozidlá Audi Q3 Sportback a Audi Q5 S-Line (motorové vozidlá typu luxusné SUV) nie sú porovnateľné motorové vozidlá s motorovým vozidlom Mercedes Benz CLA (sedan coupé), ktoré mal poškodený zapožičané. Preto ich podľa žalovanej taktiež nemožno akceptovať ako cenníky porovnateľných vozidiel. Poukázala na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je poškodený povinný počínať si tak, aby rozsah vzniknutej škody nezväčšoval. Mala za to, že vypožičaním si drahšieho náhradného vozidla u žalobkyni (ako v inej požičovni) právna predchodkyňa žalobkyne neúmerne zväčšila rozsah vzniknutej škody. Dôvodila, že takto vzniknutú škodu si poškodená spôsobila vlastným konaním, a preto ju musí znášať pomerne v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Následne poukázala na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. K úrokom z omeškania uviedla, že tieto je potrebné posúdiť podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Poukázala na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Dôvodila, že právna predchodkyňa žalobkyne si u žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody dňa 15.8.2023 a následne žalovaná dňa 13.9.2023 poskytla žalobkyni v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení vysvetlenie, z akého dôvodu bolo znížené poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty. Uviedla, že šetrenie ukončila dňa 13.9.2023 a poistné plnenie vo výške 775,20 € dňa vyplatila 19.9.2023. Žalovaná dodržala aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, a preto sa podľa jej názoru nemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Žalovaná dôvodila, že z uvedených dôvodov tak nie je povinná uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám rozhodol tak, že nárok žalobcu v celom rozsahu zamieta a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobkyňa odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení zo dňa 28.4.2025 k odvolaniu skonštatovala, že žalovaná neuviedla nijaké relevantné skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Dôvodila, že odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovanej s rozsudkom, avšak postoj žalovanej nemá vecné ani právne opodstatnenie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania, pričom sa plne stotožnila s názorom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Žalovanou prezentované skutkové a právne okolnosti v jej odvolaní podľa názoru žalobkyne neodôvodňujú zmenu rozhodnutia alebo zamietnutie uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovanej nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Poukázala na to, že prenájom porovnateľného náhradného vozidla považuje súčasná judikatúra za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti a ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty žalovanej o možnej (predpokladanej) výške nájomného vo vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Uviedla, že je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný zisťovať si ceny na trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti má byť podľa žalobkyne podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. V danom prípade nebolo možné vopred ustáliť dobu trvania nájmu, ktorá by eventuálne mohla mať vplyv na cenu prenajímaného vozidla. V skutkových okolnostiach daného prípadu malo byť podľa žalobkyne zrejmé, že doba nájmu nebola a ani nemohla byť vopred dojednaná na konkrétnu dĺžku, keďže doba užívania náhradného vozidla bola závislá od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Namietala, že je všeobecne známou skutočnosťou,
že cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého prenájmu je nižšia, než v prípade nájmu na jeden deň, avšak koniec nájmu vozidla bol viazaný až na moment ukončenia opravy a možnosť dispozície poškodeného s jeho opraveným vozidlom. Žalobkyňou účtovaná výška denného nájomného tak bola primeraná. Námietky žalovanej vo vzťahu k žalobkyňou predloženým cenníkom považovala za účelové. Navyše zo strany žalovanej malo ísť podľa žalobkyne o nové skutočnosti, ktoré doposiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzala a nerozporovala. Preto tieto námietky považovala za bezpredmetné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Namietala, že žalovaná nijako nepreukázala a neuviedla, ako dospela k záveru o primeranosti denného nájomného vo výške 82,80 €. Žalovanou vykonaný prieskum trhu nebolo podľa žalobkyne možné považovať za objektívny, keďže predložené cenníky neodzrkadľovali skutočné náklady, ktoré by poškodená reálne musela vynaložiť. Ďalej dôvodila, že všetky cenové ponuky predložené žalovanou sú z odlišného regiónu, a tak nepreukazujú cenu denného nájomného v danom mieste a čase. Nestotožnila sa s námietkou žalovanej ohľadom údajného porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka zo strany poškodenej. Táto námietka podľa žalobkyne predstavuje len domnienky a úvahy spochybňujúce nárok žalobkyne, resp. poškodenej. Poškodená v momente vzniku prenájmu náhradného vozidla postupovala v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom tieto neupravujú vo vzťahu k poškodenému žiadnu povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Dôvodila, že poškodený sa prenájmom náhradného motorového vozidla za cenu, ktorá nezodpovedá predstavám žalovanej nikdy nemôže dopustiť protiprávneho konania, čím by údajne žalovanému mala vzniknúť škoda, nakoľko to vylučuje vzťah medzi žalovanou a poškodenou, vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia. Konštatovala, že z ničoho nevyplýva, že by prenájom náhradného vozidla za daných okolností predstavoval porušenie prevenčnej povinnosti. Argumentáciu žalovanej, v rámci ktorej poukazovala na rozhodnutia českých súdov v súvislosti s otázkou údajného účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia a parazitovania na tomto systéme, žalobkyňa považovala za účelovú a špekulatívnu. Namietala, že žalovanou označený nález Ústavného súdu Českej republiky sa zaoberal absolútne odlišným skutkovým stavom a nemožno ho vzťahovať na podnikanie žalobkyne. Ohľadom námietok žalovanej vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému úroku z omeškania poukázala na svoju už uvedenú argumentáciu v jej písomných podaniach. Žalobkyňa bola toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovanej jej nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Ďalšie vyjadrenia do konania predložené neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. augusta 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu, pričom v tejto časti sa pridržiava dôvodov tam uvedených a správnych (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ale odvolací súd uvádza nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
10. V konaní pred súdom prvej inštancie zostalo nepochybné, že dňa 8.6.2023 došlo v Humennom ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodenej zn. Mercedes Benz GLA. Motorové vozidlo poškodenej bolo dňa 18.7.2023 prevzaté do autoservisu MOTOR - CAR Košice s.r.o. a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej bolo dňa 26.7.2023 odovzdané poškodenej. Nakoľko od 18.7.2023 do 26.7.2023 nemohla poškodená toto vozidlo užívať, prenajala si od žalobkyne náhradné vozidlo zn. Mercedes Benz CLA. Žalobkyňa fakturovala cenu nájmu vo výške 990,04 €, pričom denná cena nájmu bola vo výške 110,- €/deň a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,€. Následne poškodená a žalobkyňa uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2023, na základe ktorej poškodená postúpila na žalobkyňu pohľadávku voči žalovanej, spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou, a to za odplatu 1.020,04 €. Odvolací súd konštatuje, že zmluvné strany sa v bode 5. predmetnej zmluvy dohodli na započítaní ich vzájomných nárokov (nárok poškodenej na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok žalobkyne na úhradu nájomného za náhradné vozidlo). Žalobkyňa si listom zo dňa 26.7.2023 u žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.020,04 €. Žalovaná oznámila žalobkyni listom zo dňa 13.9.2023, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie vyčíslila na 775,20 €, pričom priznala cenu prenájmu vo výške 82,80 €/deň. Sumu 775,20 € žalobkyni zaplatila dňa 19.9.2023. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba je dôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobkyne mal za preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodenou a žalobkyňou, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie na prejednávaný spor správne aplikoval ustanovenia § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom správne konštatoval, že žalovaná bola povinná nahradiť za jej poisteného (škodcu) poškodenej uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko motorové vozidlo poškodeného (správne „škodcu“ - poznámka odvolacieho súdu) bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Nárok žalobkyne vyplýval z nároku poškodenej voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody, ktorá predstavovala nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient žalovanej (škodca). Existenciu predmetnej škody mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že došlo k úhrade nájomného, ktoré bola poškodená povinná podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonník zaplatiť žalobkyni (ako prenajímateľovi), a to vo forme započítania s pohľadávkou (žalobkyne). Žalovaná suma 244,84 € predstavovala rozdiel nárokovanej sumy 1.020,04 € a žalovanou poskytnutého plnenia v sume 775,20 €. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné trvanie nájmu, ani prenajatý typ vozidla, avšak spornou bola cena denného nájmu. Z cenníkov predložených, ako žalobkyňou, tak aj žalovanou, v konaní pred súdom prvej inštancie vyplývali rôzne ceny nájmu motorových vozidiel obdobného typu ako bolo náhradné vozidlo. Konkrétne z cenníkov doložených žalovanou v rozpätí od 49,90 €/deň do 120,- €/deň a z cenníkov predložených žalobkyňou v rozpätí od 100,- €/deň do 130,- €/deň. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzal zo záverov ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 3 M Cdo 3/2015), keď konštatoval, že cena prenájmu náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za prenájom vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým. Zároveň odvolací súd podotýka, že v súdnej praxi bolo jednoznačne ustálené, že pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien prenájmu v danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2024, sp. zn. 7 Co 105/2024; zo dňa 6.11.2024, sp. zn. 3 Cob 134/2024; zo dňa 18.4.2024, sp. zn. 4 Cob 21/2022; zo dňa 12.9.2019, sp. zn. 1 Cob 178/2018). Porovnaním uvedených cenníkov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že cena účtovaná žalobkyňou za prenájom náhradného vozidla poškodenej vo výške 110,- €/deň sa pohybovala v rámci cenového pásma pre obdobné vozidlá. Z toho dôvodu tak odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetné námietky žalovanej uvádzanej v odvolaní, že cena nájmu predmetného vozidla bola neprimeraná. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie podotýka, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Z toho dôvodu bola nedôvodná odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť a účelnosť' vypožičania náhradného motorového vozidla nad sumu 82,80 € s DPH/deň, ktorá mu bola vyplatená
zo strany žalovanej. Je potrebné pripomenúť, že poškodená, v dôsledku dopravnej nehody, prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čím jej bol vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešila požičaním náhradného vozidla. Cenu za prenájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatila a táto zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenej, resp. právnej predchodkyni žalobkyne vznikli a ktoré by inak nenastali, ak by mohla používať svoje vlastné vozidlo (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13 Cob 110/2017). Nepriaznivý stav, do ktorého sa dostala poškodená (právna predchodkyňa žalobkyne), nemožno u nej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby vyhľadávala pre žalovanú najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa preto stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že poškodená nebola povinná pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu, resp. nemala žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t. j. žalovanú) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Takýto právny názor už opakovane vyslovila súdna prax v obdobných veciach (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.5.2025, č. k. 3 Co 9/2025-112, zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014, zo dňa 19.03.2019, sp. zn. 2 Cob 97/2018). 12. Čo sa týka námietky žalovanej uvádzanej v jej odvolaní, že poškodená bola v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka povinná počínať si tak, aby rozsah vzniknutej škody nezväčšovala, avšak vypožičaním si drahšieho náhradného vozidla u žalobkyne, oproti inej (lacnejšej) požičovni, neúmerne zväčšila rozsah vzniknutej škody, odvolací súd uvádza nasledovné. Nárok poškodeného je možné skúmať iba z hľadiska jeho dôvodnosti, teda preukázania nutnosti a účelnosti nákladov, nie je možné tvrdiť, že ak podľa názoru žalovaného si prenajal poškodený náhradné vozidlo zbytočne alebo za vysoké ceny, ide o porušenie prevenčnej povinnosti. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka má na mysli prevenčnú povinnosť pri odvrátení priamo hroziacej škody (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014). 13. Žalovaná v odvolaní ďalej tvrdila, že úroky z omeškania je potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu a keďže žalovaná šetrenie ukončila dňa 13.9.2023 a poistné plnenie vo výške 775,20 € dňa vyplatila 19.9.2023, tak dodržala zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, a preto sa podľa jej názoru nemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Odvolací súd sa nestotožnil s predmetnou odvolacou námietkou žalovanej, nakoľko je bezpredmetné, že šetrenie ukončila a poistné plnenie vo výške 775,20 € vyplatila v zákonnej 15-dňovej lehote, keďže žalobkyni nevyplatila jej nárok v plnej výške. Zároveň je potrebné podotknúť že uvedené žalovaná namietala aj počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s touto námietkou náležite vysporiadal v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že zmyslom povinného zmluvného poistenia by malo byť zabezpečenie nahradenia škody poškodenému v čo najkratšom čase, pričom by nebolo spravodlivé, aby žalovaná (poisťovňa) zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie preniesla na žalobkyňu ako právnu nástupkyňu poškodenej. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. od 29.9.2023 tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie postupoval správne, keď začiatok omeškania určil v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Nakoľko predmetné šetrenie bolo skončené dňa 13.9.2023, ako prvý deň omeškania žalovanej súd prvej inštancie správne (a v súlade so žalobou) určil deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou, t. j. 29.9.2023. 14. Žalovaná v odvolaní stručne namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pričom však tento odvolací dôvod konkrétnejšie nezdôvodnila, ani nešpecifikovala. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). 15. K odvolacej námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie €ópskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od 1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).
a prostriedky