{"guid": "7fbb70c3-11fb-4d6f-97ed-538be71f1edf:7242bc01-7918-4935-bafd-443e2be26af2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1", "spisova_znacka": "15Co/83/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/83/2025 z 27. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2025, sp. zn. 15Co/83/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1", "identifikacne_cislo": "6123439378", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2025-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7242bc01-7918-4935-bafd-443e2be26af2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/83/2025\n6123439378\n27. 08. 2025\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123439378.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo,\ns.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 1201/20, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš,\ns.r.o., IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 1201/20, za ktorú koná Mgr. Martin Dikoš a JUDr. Igor Müller,\nproti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava,\nŠtefanovičova č. 4, o zaplatenie 244,84 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. februára 2025, č. k. 49 C 3/2024-85, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. februára 2025,\nč. k. 49 C 3/2024-85, p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.2.2025, č. k. 49 C 3/2024-85, vo výroku I. uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 244,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy\n244,84 € od 29.9.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobkyni\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa\n14.11.2023, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 244,84\n€, spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Dôvodila, že dňa 8.6.2023 došlo v Humennom\nk dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola\nžalobkynina právna predchodkyňa, pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla\npovinne zmluvne poisteným u žalovanej. Poškodená počas zotrvania jej poškodeného motorového\nvozidla v autoservise v rozsahu 9 dní, t. j. odo dňa 18.7.2023 do dňa 26.7.2023, kedy bola ukončená\noprava poškodeného vozidla a doručený krycí list žalovanou, nemohla svoje poškodené motorové\nvozidlo užívať, preto si od žalobkyne prenajala vozidlo s cenou nájmu vo výške 1.020,04 € za 9 dní\ntrvania nájmu, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Poškodená svoju pohľadávku na\nnáhradu týchto účelne vynaložených nákladov voči žalovanej postúpila na žalobkyňu. Žalobkyňa uviedla,\nže žalovaná jej zaplatila len sumu 775,20 €.\n2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. b), ods.\n4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) a § 427 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods.\n1, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3\nnariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\n\noboznámením sa s predloženými listinami, ako aj výsluchom strán sporu, z ktorých mal za preukázané,\nže dňa 8.6.2023 došlo v Humennom ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\npovinne zmluvne poisteného u žalovanej, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo U. Z. (poškodená)\nzn. Mercedes Benz GLA. Poškodené motorové vozidlo poškodenej bolo dňa 18.7.2023 prevzaté do\nautoservisu MOTOR - CAR Košice s.r.o. a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany\nžalovanej bolo odovzdané poškodenej dňa 26.7.2023. Počas tejto doby (od 18.7.2023 do 26.7.2023)\nnemohla poškodená toto vozidlo užívať, preto si prenajala náhradné vozidlo zn. Mercedes Benz CLA\nod žalobkyne, ktorá jej fakturovala cenu nájmu vo výške 990,04 € s dennou cenou nájmu vo výške\n110,- € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- €. Poškodená dňa 26.7.2023 na\nzáklade zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila na žalobkyňu pohľadávku voči žalovanej spočívajúcu\nv nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej\nsúvislosti s predmetnou škodou, a to za odplatu 1.020,04 €. Žalobkyňa si listom zo dňa 26.7.2023 u\nžalovanej uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.020,04 €. Žalovaná oznámila žalobkyni listom\nzo dňa 13.9.2023, že ukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalovaná žalobkyni zároveň oznámila poistné\nplnenie vo výške 775,20 € s tým, že priznala cenu denného prenájmu iba vo výške 82,80 €/deň.\nSumu 775,20 € žalobkyni zaplatila dňa 19.9.2023. Z prehľadu cenníkov predložených žalovanou (č. l.\n24-25) súd prvej inštancie zistil, že obdobná kategória vozidiel zn. Mercedes a BMW bola v ponuke na\nprenájom vo výške od 49,90 €/deň do 120,- €/deň. Z prehľadu cenníkov predložených žalobkyňou (č.\nl. 34-36) súd prvej inštancie zistil, že obdobná kategória vozidiel zn. Mercedes a Audi bola v ponuke\nna prenájom vo výške od 100,- €/deň do 130,- €/deň. Konštatoval, že na cenník auto požičovne Autá\npre každého neprihliadol, keďže nebolo možné zistiť skutočné poskytovanie služieb spočívajúce v\nprenájme vozidiel zo strany tejto spoločnosti. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Keďže motorové vozidlo, ktorého prevádzkou došlo k\npoškodeniu motorového vozidla poškodeného bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej, tak žalovaná\nbola povinná podľa § 15 ods. 1, v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poškodenej nahradiť za jej poisteného (škodcu)\nuplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou\nudalosťou. Poškodená, t. j. právna predchodkyňa žalobcu, nemohla v dôsledku škodovej udalosti\nsvoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo. Preto súd prvej inštancie\nnáklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla vyhodnotil ako dôvodné, ako aj nutne a\núčelne vynaložené. Konštatoval, že aktívnu legitimáciu žalobkyne mal za preukázanú tým, že došlo\nk postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobkyňu podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka na\nzáklade zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodenou a žalobkyňou, ako aj z oznámenia\no postúpení pohľadávky. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody u žalovanej podľa § 15 ods. 1\ndruhá veta zákona o povinnom zmluvnom poistení spočívajúci vo vynaložených nákladoch jej právnej\npredchodkyne na prenájom náhradného vozidla počas obdobia, kedy nemohla poškodené vozidlo\nužívať. Zároveň bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že pôvod nároku žalobkyne vyplýval z\nnároku poškodenej voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej\nškody, ktorá predstavovala nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená\ndonútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient žalovanej (škodca). Existencia predmetnej\nškody bola preukázaná tým, že došlo k úhrade nájomného, ktoré bola poškodená povinná podľa §\n671 ods. 1 Občianskeho zákonník zaplatiť prenajímateľovi, a to vo forme započítania s pohľadávkou\nprenajímateľa (žalobkyne). Bolo nepochybné, že poškodená v rozhodnom čase užívala motorové\nvozidlo tretej osoby (žalobkyne), za ktoré bola povinná zaplatiť dohodnuté nájomné. Pohľadávky, ktoré\nboli započítané v posudzovanom prípade, t. j. pohľadávka žalobkyne na zaplatenie nájomného voči\npoškodenej a pohľadávka poškodenej voči žalobkyni na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky\nvoči žalovanej, predstavovali vzájomné pohľadávky žalobkyne a poškodenej, ktoré zanikli v rozsahu,\nv akom sa kryli. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné trvanie\nnájmu, ani prenajatý typ vozidla. Spornou medzi stranami bola cena denného nájmu. Uviedol, že\nžalovaná poistné plnenie na základe uplatneného nároku žalobkyne zaplatila žalobkyni len čiastočne.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že krátenie poistného plnenia zdôvodnila tým, že ňou poskytnuté\npoistné plnenie je primerané a žalobkyňou požadované plnenie je neúmerne vysoké vzhľadom na\nňou tvrdenú nižšiu obvyklú cenu nájmu obdobného náhradného motorového vozidla. Zdôraznil, že\nza neprimerane vysokú cenu nájmu vozidla možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje\nz cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej bolo preto nevyhnutné\nvychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších, ale aj najvyšších cien, pričom nepôjde o cenu\npriemernú. Žalobkyňou požadovaná náhrada nákladu za denný nájom náhradného vozidla bola vo\nvýške 110,- €/deň. Z cenníkov predložených, ako žalobkyňou, tak aj žalovanou, vyplývali rôznorodé\n\nceny nájmu motorových vozidiel obdobného typu ako bolo náhradné vozidlo; z cenníkov doložených\nžalovanou v rozpätí od 49,90 €/deň do 120,- €/deň a z cenníkov predložených žalobkyňou v rozpätí\nod 100,- €/deň do 130,- €/deň. Porovnaním uvedených cenníkov súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže cena účtovaná žalobkyňou za prenájom náhradného vozidla poškodenej vo výške 110,- €/deň sa\npohybovala v rámci cenového pásma pre obdobné vozidlá. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil,\nže poškodená nebola povinná pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu. Práve\npoškodená bola tým subjektom, ktorá bola poškodená na svojich právach a nemala žiadnu zákonnú\nani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t. j. žalovanú) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie\nnáhradného vozidla. Počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaná opakovane uvádzala, že jej\npovinnosťou bolo uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2013, sp. zn. 27 Cb 39/2012, rozsudok Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014): „Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté\nporovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej\n(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu... .“\na poškodeného nemožno nútiť, aby v čase, keď sám ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny a\nv dôsledku konania inej osoby) prácne vyhľadával ponuky rôznych spoločností, ktoré by mu zapožičali\nvozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Uzavrel, že keďže cena denného nájmu vo výške\n110,- € výrazne nevybočovala z cenového pásma za prenájom porovnateľných vozidiel vyplývajúceho\nzo stranami sporu predložených cenníkov prenájmov vozidiel, tak dospel k záveru, že sa jedná o cenu\nprimeranú a obvyklú. Z uvedeného dôvodu skonštatoval, že bol nárok žalobkyne dôvodný, preto uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 244,84 € ako rozdiel nárokovanej sumy 1.020,04 € a\nžalovanou poskytnutého plnenia v sume 775,20 €. Žalovaná sa nezaplatením poistného plnenia v sume\n244,84 € dostala podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto jej súd prvej inštancie\npodľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania v\nsadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\nZa prvý deň omeškania žalovanej súd v súlade so žalobou určil deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od\nskončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení, ktoré bolo skončené dňa 13.9.2023. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom\nžalovanej, že žalovaná sa nedostala do omeškania, keďže si splnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona\no povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na to, že zmyslom povinného zmluvného poistenia by malo byť\nzabezpečenie nahradenie škody poškodenému v čo najkratšom čase. Nebolo by preto spravodlivé, aby\nžalovaná (poisťovňa) zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie\npreniesla na žalobkyňu ako právnu nástupkyňu poškodenej. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie\npriznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády\nSR č. 87/1995 Z. z. od 29.9.2023 tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku.\n3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l a § 262 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262\nods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n4. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§\n365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vo vzťahu k primeranosti ceny zapožičaného motorového\nvozidla poukázala na postoj Národnej banky Slovenska v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa\n11.3.2019, podľa ktorého primeranosť ceny zapožičaného motorového vozidla sa skúma v spojení s\nvoľne dostupnou ponukou spoločnosti ponúkajúcich služby zapožičania motorových vozidiel v danom\nregióne resp. v mieste vzniku nehody. Následne zopakovala svoju argumentáciu už uvedenú pred súdom\nprvej inštancie, že vo vzťahu k primeranosti ceny zapožičaného motorového vozidla zn. Mercedes CLA\nvykonala šetrenie v danom regióne a dospela k zisteniu, že cena dennej sadzby vo výške 110,- € s\nDPH/deň je značne neprimeraná. Z uvedeného dôvodu upravila dennú sadzbu nájmu na sumu 82,80\n€ s DPH/deň. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené\ncenníky vzhľadom na počet dní prenájmu náhradného vozidla, ako aj typ zapožičaného motorového\nvozidla. Náhradné vozidlo bolo prenajaté na 9 dní, pričom súd prvej inštancie porovnával ceny na\n\njeden deň nájmu, ktorý mal byť podľa predložených cenníkov drahší ako nájom za 9 dní. Z uvedeného\ndôvodu preto podľa žalovanej nebolo možné vychádzať z tvrdenia súdu prvej inštancie, že zo žalovaným\npredložených cenníkov vyplynulo, že cenové rozpätie nájmu náhradných vozidiel bolo od 49,90 €/deň\ndo 120,- €/deň, pretože vzhľadom na 9 dní nájmu súd prvej inštancie mal vychádzať z cien nájmu v\nrozpätí od 49,90 €/deň do 95,- €/deň. Uviedla, že z cenníkov predložených žalobkyňou, okrem cenníka\nAutá pre každého, ktorý súd prvej inštancie neakceptoval, vyplývala maximálna výška dennej sadzby\nna 115,- €/deň a nie 130,- €/deň. Poukázala na to, že čo sa týka vyhľadávača iRent.sk, tak v tom\nžalobkyňa vyhľadávala len náhradné vozidlá na jeden deň nájmu, ktorý je vo všeobecnosti najdrahší,\npričom vyšším počtom dní prenájmu sa spravidla znižuje aj cena za jeden deň nájmu. Z toho dôvodu\nmala žalovaná za to, že nebolo možné akceptovať ani tento cenník. Dôvodila, že cenníky za motorové\nvozidlá Audi Q3 Sportback a Audi Q5 S-Line (motorové vozidlá typu luxusné SUV) nie sú porovnateľné\nmotorové vozidlá s motorovým vozidlom Mercedes Benz CLA (sedan coupé), ktoré mal poškodený\nzapožičané. Preto ich podľa žalovanej taktiež nemožno akceptovať ako cenníky porovnateľných vozidiel.\nPoukázala na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je poškodený povinný\npočínať si tak, aby rozsah vzniknutej škody nezväčšoval. Mala za to, že vypožičaním si drahšieho\nnáhradného vozidla u žalobkyni (ako v inej požičovni) právna predchodkyňa žalobkyne neúmerne\nzväčšila rozsah vzniknutej škody. Dôvodila, že takto vzniknutú škodu si poškodená spôsobila vlastným\nkonaním, a preto ju musí znášať pomerne v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Následne poukázala\nna rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky. K úrokom z omeškania uviedla, že tieto je potrebné posúdiť podľa\nzákona o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje\naj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Poukázala na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona\no povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Dôvodila, že právna\npredchodkyňa žalobkyne si u žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody dňa 15.8.2023 a následne\nžalovaná dňa 13.9.2023 poskytla žalobkyni v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom\npoistení vysvetlenie, z akého dôvodu bolo znížené poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-mesačnej\nzákonnej lehoty. Uviedla, že šetrenie ukončila dňa 13.9.2023 a poistné plnenie vo výške 775,20 € dňa\nvyplatila 19.9.2023. Žalovaná dodržala aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, a preto sa\npodľa jej názoru nemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Žalovaná dôvodila, že z\nuvedených dôvodov tak nie je povinná uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Odvolaciemu súdu navrhla,\naby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby vo\nveci sám rozhodol tak, že nárok žalobcu v celom rozsahu zamieta a prizná žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania.\n5. Žalobkyňa odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení zo dňa 28.4.2025 k odvolaniu skonštatovala,\nže žalovaná neuviedla nijaké relevantné skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k\nspochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Dôvodila,\nže odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovanej s rozsudkom, avšak postoj žalovanej nemá\nvecné ani právne opodstatnenie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne\na súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania, pričom sa plne stotožnila\ns názorom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Žalovanou prezentované skutkové a právne\nokolnosti v jej odvolaní podľa názoru žalobkyne neodôvodňujú zmenu rozhodnutia alebo zamietnutie\nuplatneného nároku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv\nžalovanej nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Poukázala na to,\nže prenájom porovnateľného náhradného vozidla považuje súčasná judikatúra za skutočnú škodu,\nktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti a ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie\nveci do pôvodného stavu, nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty žalovanej o možnej\n(predpokladanej) výške nájomného vo vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Uviedla,\nže je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný zisťovať si ceny na\ntrhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z hľadiska posúdenia\nnutnosti a účelnosti má byť podľa žalobkyne podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne\nneprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné\nosobné motorové vozidlo. V danom prípade nebolo možné vopred ustáliť dobu trvania nájmu, ktorá\nby eventuálne mohla mať vplyv na cenu prenajímaného vozidla. V skutkových okolnostiach daného\nprípadu malo byť podľa žalobkyne zrejmé, že doba nájmu nebola a ani nemohla byť vopred dojednaná\nna konkrétnu dĺžku, keďže doba užívania náhradného vozidla bola závislá od doby vykonania opravy\na úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Namietala, že je všeobecne známou skutočnosťou,\n\nže cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého prenájmu je nižšia, než v prípade\nnájmu na jeden deň, avšak koniec nájmu vozidla bol viazaný až na moment ukončenia opravy a\nmožnosť dispozície poškodeného s jeho opraveným vozidlom. Žalobkyňou účtovaná výška denného\nnájomného tak bola primeraná. Námietky žalovanej vo vzťahu k žalobkyňou predloženým cenníkom\npovažovala za účelové. Navyše zo strany žalovanej malo ísť podľa žalobkyne o nové skutočnosti,\nktoré doposiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzala a nerozporovala. Preto tieto námietky\npovažovala za bezpredmetné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Namietala, že žalovaná\nnijako nepreukázala a neuviedla, ako dospela k záveru o primeranosti denného nájomného vo výške\n82,80 €. Žalovanou vykonaný prieskum trhu nebolo podľa žalobkyne možné považovať za objektívny,\nkeďže predložené cenníky neodzrkadľovali skutočné náklady, ktoré by poškodená reálne musela\nvynaložiť. Ďalej dôvodila, že všetky cenové ponuky predložené žalovanou sú z odlišného regiónu, a\ntak nepreukazujú cenu denného nájomného v danom mieste a čase. Nestotožnila sa s námietkou\nžalovanej ohľadom údajného porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho\nzákonníka zo strany poškodenej. Táto námietka podľa žalobkyne predstavuje len domnienky a\núvahy spochybňujúce nárok žalobkyne, resp. poškodenej. Poškodená v momente vzniku prenájmu\nnáhradného vozidla postupovala v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o\npovinnom zmluvnom poistení, pričom tieto neupravujú vo vzťahu k poškodenému žiadnu povinnosť\nvo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu.\nDôvodila, že poškodený sa prenájmom náhradného motorového vozidla za cenu, ktorá nezodpovedá\npredstavám žalovanej nikdy nemôže dopustiť protiprávneho konania, čím by údajne žalovanému mala\nvzniknúť škoda, nakoľko to vylučuje vzťah medzi žalovanou a poškodenou, vyplývajúci z povinného\nzmluvného poistenia. Konštatovala, že z ničoho nevyplýva, že by prenájom náhradného vozidla za\ndaných okolností predstavoval porušenie prevenčnej povinnosti. Argumentáciu žalovanej, v rámci ktorej\npoukazovala na rozhodnutia českých súdov v súvislosti s otázkou údajného účelového navyšovania\nnákladov na odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia a parazitovania na tomto\nsystéme, žalobkyňa považovala za účelovú a špekulatívnu. Namietala, že žalovanou označený nález\nÚstavného súdu Českej republiky sa zaoberal absolútne odlišným skutkovým stavom a nemožno ho\nvzťahovať na podnikanie žalobkyne. Ohľadom námietok žalovanej vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému\núroku z omeškania poukázala na svoju už uvedenú argumentáciu v jej písomných podaniach. Žalobkyňa\nbola toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany\nžalovanej jej nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania. Odvolaciemu súdu navrhla\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.\n6. Ďalšie vyjadrenia do konania predložené neboli.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2,\n§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. augusta 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\nboli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods.\n1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu, pričom v tejto časti sa\npridržiava dôvodov tam uvedených a správnych (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku ale odvolací súd uvádza nasledovné.\n8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku.\nOdvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,\nvýsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k\nsprávnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí\naj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho\nneboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktoré by musel\nodvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2 C.s.p.).\n\n10. V konaní pred súdom prvej inštancie zostalo nepochybné, že dňa 8.6.2023 došlo v Humennom ku\nškodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej,\npri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodenej zn. Mercedes Benz GLA. Motorové vozidlo\npoškodenej bolo dňa 18.7.2023 prevzaté do autoservisu MOTOR - CAR Košice s.r.o. a po ukončení\nopravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej bolo dňa 26.7.2023 odovzdané poškodenej. Nakoľko\nod 18.7.2023 do 26.7.2023 nemohla poškodená toto vozidlo užívať, prenajala si od žalobkyne náhradné\nvozidlo zn. Mercedes Benz CLA. Žalobkyňa fakturovala cenu nájmu vo výške 990,04 €, pričom denná\ncena nájmu bola vo výške 110,- €/deň a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,€. Následne poškodená a žalobkyňa uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2023, na\nzáklade ktorej poškodená postúpila na žalobkyňu pohľadávku voči žalovanej, spočívajúcu v nároku na\nnáhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s\npredmetnou škodou, a to za odplatu 1.020,04 €. Odvolací súd konštatuje, že zmluvné strany sa v bode 5.\npredmetnej zmluvy dohodli na započítaní ich vzájomných nárokov (nárok poškodenej na úhradu odplaty\nza postúpenie pohľadávky a nárok žalobkyne na úhradu nájomného za náhradné vozidlo). Žalobkyňa\nsi listom zo dňa 26.7.2023 u žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.020,04 €. Žalovaná\noznámila žalobkyni listom zo dňa 13.9.2023, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie\nvyčíslila na 775,20 €, pričom priznala cenu prenájmu vo výške 82,80 €/deň. Sumu 775,20 € žalobkyni\nzaplatila dňa 19.9.2023.\n11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba je\ndôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobkyne mal za preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky\nuzavretej medzi poškodenou a žalobkyňou, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd prvej\ninštancie na prejednávaný spor správne aplikoval ustanovenia § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods.\n2 písm. b), ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, pričom správne konštatoval, že žalovaná bola povinná nahradiť za jej poisteného (škodcu)\npoškodenej uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti\nso škodovou udalosťou, nakoľko motorové vozidlo poškodeného (správne „škodcu“ - poznámka\nodvolacieho súdu) bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Nárok žalobkyne vyplýval z nároku\npoškodenej voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody,\nktorá predstavovala nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená\ndonútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient žalovanej (škodca). Existenciu predmetnej\nškody mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že došlo k úhrade nájomného, ktoré bola poškodená\npovinná podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonník zaplatiť žalobkyni (ako prenajímateľovi), a to vo forme\nzapočítania s pohľadávkou (žalobkyne). Žalovaná suma 244,84 € predstavovala rozdiel nárokovanej\nsumy 1.020,04 € a žalovanou poskytnutého plnenia v sume 775,20 €. Súd prvej inštancie správne\nkonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné trvanie nájmu, ani prenajatý typ vozidla, avšak spornou\nbola cena denného nájmu. Z cenníkov predložených, ako žalobkyňou, tak aj žalovanou, v konaní\npred súdom prvej inštancie vyplývali rôzne ceny nájmu motorových vozidiel obdobného typu ako bolo\nnáhradné vozidlo. Konkrétne z cenníkov doložených žalovanou v rozpätí od 49,90 €/deň do 120,- €/deň\na z cenníkov predložených žalobkyňou v rozpätí od 100,- €/deň do 130,- €/deň. Odvolací súd uvádza,\nže súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzal zo záverov ustálenej súdnej praxe\n(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 3 M Cdo 3/2015),\nkeď konštatoval, že cena prenájmu náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým\nv danom mieste a čase za prenájom vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým. Zároveň odvolací\nsúd podotýka, že v súdnej praxi bolo jednoznačne ustálené, že pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo\nzisteného cenového pásma obvyklých cien prenájmu v danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať\nako obvyklú (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2024, sp. zn. 7 Co 105/2024; zo\ndňa 6.11.2024, sp. zn. 3 Cob 134/2024; zo dňa 18.4.2024, sp. zn. 4 Cob 21/2022; zo dňa 12.9.2019, sp.\nzn. 1 Cob 178/2018). Porovnaním uvedených cenníkov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,\nže cena účtovaná žalobkyňou za prenájom náhradného vozidla poškodenej vo výške 110,- €/deň sa\npohybovala v rámci cenového pásma pre obdobné vozidlá. Z toho dôvodu tak odvolací súd vyhodnotil\nako bezpredmetné námietky žalovanej uvádzanej v odvolaní, že cena nájmu predmetného vozidla bola\nneprimeraná. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie podotýka, že skutočnou škodou je nájomné za\nprenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne\no možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Z toho dôvodu\nbola nedôvodná odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť a účelnosť'\nvypožičania náhradného motorového vozidla nad sumu 82,80 € s DPH/deň, ktorá mu bola vyplatená\n\nzo strany žalovanej. Je potrebné pripomenúť, že poškodená, v dôsledku dopravnej nehody, prišla o\nmožnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čím jej bol vnútený stav, keď nemožnosť využívať\nvlastné motorové vozidlo riešila požičaním náhradného vozidla. Cenu za prenájom požičaného vozidla\npo dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatila a táto zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenej, resp.\nprávnej predchodkyni žalobkyne vznikli a ktoré by inak nenastali, ak by mohla používať svoje vlastné\nvozidlo (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13 Cob 110/2017).\nNepriaznivý stav, do ktorého sa dostala poškodená (právna predchodkyňa žalobkyne), nemožno u\nnej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby vyhľadávala pre žalovanú najvhodnejšiu\nalternatívu pre zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa preto stotožnil so správnym právnym záverom\nsúdu prvej inštancie, že poškodená nebola povinná pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu\nalternatívu, resp. nemala žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t. j. žalovanú)\nnajvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Takýto právny názor už opakovane\nvyslovila súdna prax v obdobných veciach (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n28.5.2025, č. k. 3 Co 9/2025-112, zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014, zo dňa 19.03.2019, sp.\nzn. 2 Cob 97/2018).\n12. Čo sa týka námietky žalovanej uvádzanej v jej odvolaní, že poškodená bola v zmysle § 415\nObčianskeho zákonníka povinná počínať si tak, aby rozsah vzniknutej škody nezväčšovala, avšak\nvypožičaním si drahšieho náhradného vozidla u žalobkyne, oproti inej (lacnejšej) požičovni, neúmerne\nzväčšila rozsah vzniknutej škody, odvolací súd uvádza nasledovné. Nárok poškodeného je možné\nskúmať iba z hľadiska jeho dôvodnosti, teda preukázania nutnosti a účelnosti nákladov, nie je možné\ntvrdiť, že ak podľa názoru žalovaného si prenajal poškodený náhradné vozidlo zbytočne alebo za vysoké\nceny, ide o porušenie prevenčnej povinnosti. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka má na mysli\nprevenčnú povinnosť pri odvrátení priamo hroziacej škody (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 5.5.2015, sp. zn. 2 Cob 134/2014).\n13. Žalovaná v odvolaní ďalej tvrdila, že úroky z omeškania je potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia\n§ 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť\npodľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu a\nkeďže žalovaná šetrenie ukončila dňa 13.9.2023 a poistné plnenie vo výške 775,20 € dňa vyplatila\n19.9.2023, tak dodržala zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, a preto sa podľa jej názoru\nnemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Odvolací súd sa nestotožnil s predmetnou\nodvolacou námietkou žalovanej, nakoľko je bezpredmetné, že šetrenie ukončila a poistné plnenie\nvo výške 775,20 € vyplatila v zákonnej 15-dňovej lehote, keďže žalobkyni nevyplatila jej nárok v\nplnej výške. Zároveň je potrebné podotknúť že uvedené žalovaná namietala aj počas konania pred\nsúdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s touto námietkou náležite vysporiadal v bode\n10. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že zmyslom povinného\nzmluvného poistenia by malo byť zabezpečenie nahradenia škody poškodenému v čo najkratšom čase,\npričom by nebolo spravodlivé, aby žalovaná (poisťovňa) zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie\npovinnosti poskytnúť poistné plnenie preniesla na žalobkyňu ako právnu nástupkyňu poškodenej.\nVzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. od 29.9.2023 tak,\nako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie postupoval správne, keď\nzačiatok omeškania určil v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení,\npodľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania\npotrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení\nprávoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto\nrozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Nakoľko predmetné šetrenie bolo\nskončené dňa 13.9.2023, ako prvý deň omeškania žalovanej súd prvej inštancie správne (a v súlade so\nžalobou) určil deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou,\nt. j. 29.9.2023.\n14. Žalovaná v odvolaní stručne namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pričom však tento odvolací\ndôvod konkrétnejšie nezdôvodnila, ani nešpecifikovala. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie\nsúdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a\nzhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel\nformálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý\n\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie\nje obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje\nsa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité\nobmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.).\n15. K odvolacej námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie €ópskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapríklad vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od\n1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/3/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0f87c8fc-8d2e-43d8-8582-12549351cfef:f393698c-4a9b-4759-ad2a-5cc2ac747467", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8523200957.2", "spisova_znacka": "3Co/9/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/9/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8523200957.2"}, {"guid": "8dbb36d2-cd44-4bcf-8f2b-0063c1ffb95b:d2f4fd14-be8f-4e95-8041-d71d38801fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1", "spisova_znacka": "7Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/105/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1"}, {"guid": "a2d1c266-3a4e-45cd-987d-9f3a9d0f24bb:3c4ac8da-f8fa-461d-b05e-9df72202ea27", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120375935.3", "spisova_znacka": "3Cob/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/134/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120375935.3"}, {"guid": "c4bd26bc-de60-458f-9454-deda3bc73b39:0503d5c9-588f-42c5-9ac6-e767edfe9af0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116206819.1", "spisova_znacka": "13Cob/110/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 278, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116206819.1"}, {"guid": "5c4881ba-1a03-4a80-bf90-cffd9f418019:c486c6eb-478d-4885-bd15-d343caf6b45d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1", "spisova_znacka": "2Cob/134/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1"}, {"guid": "d3d802ff-9009-462a-b260-025a91c2090f:944a661f-4d48-444f-bfed-deb371e2b766", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/39/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 27Cb/39/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3d802ff-9009-462a-b260-025a91c2090f:944a661f-4d48-444f-bfed-deb371e2b766"}], "citovane_v": []}