Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/134/2024 6120375935 06. 11. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:6120375935.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu CityRent, s.r.o., Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, práv. zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 315,EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-37Cb/93/2020-188 zo dňa 25.4.2024 jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-37Cb/93/2020-188 zo dňa 25.4.2024 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 315,- EUR od 5.10.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou príslušnému súdu dňa 5.11.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,- EUR s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 31.7.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla Toyota Auris, EČV: P.. Keďže predmetné motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzatvoril právny predchodca žalobcu (poškodený) ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo SUZUKI Vitara, EČV: V. a nájomca sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 50,- EUR bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 4.9.2018 vystavil žalobca právnemu predchodcovi žalobcu za užívanie náhradného vozidla faktúru na sumu 900,- EUR s DPH s dátumom splatnosti 17.9.2018. Listom zo dňa 20.9.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 585,- EUR, t.j. cena denného nájmu 39,- EUR s DPH oproti fakturovanej sume 60,- EUR s DPH. Ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy 315,- EUR. Zníženie náhrady škody označil žalobca za nedôvodné, keďže poškodený si požičal náhradné vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Náhradné vozidlo bolo z takej istej kategórie ako poškodené motorové vozidlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.5.2020 bol nárok na zaplatenie dlžnej sumy postúpený z právneho predchodcu žalobcu G. P. ako postupcu na žalobcu ako postupníka, čím sa žalobca stal aktívne legitimovaným vo veci. Oznámením o postúpení pohľadávky
bolo postupcom žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu. Výzvou zo dňa 23.6.2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Náklady, ktoré mal poškodený vynaložiť na zaobstaranie náhradného vozidla, a ktoré prevyšujú žalovaným už uhradenú náhradu za takúto škodu, nepovažuje za nutne a účelne vynaložené. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/4868/2014 zo dňa 1.6.2015. Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že v prípade skutočnej potreby používania náhradného motorového vozidla právnym predchodcom žalobcu bolo možné akceptovať zapožičanie motorového vozidla maximálne za cenu 39,- EUR s DPH za jeden deň, ktorú pokladá žalovaný za účelnú a primeranú. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovaný oprávnene znížil poskytnuté plnenie s ohľadom na výšku denného nájmu náhradného motorového vozidla. 5. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom žalobou uplatneného nároku, keďže predložením cenníkov požičovní porovnateľných vozidiel v dotknutej oblasti (región Bratislava) v rozhodnom období (august 2018) bolo preukázané, že cena prenájmu obdobných motorových vozidiel sa pohybuje od 50,40 EUR s DPH/deň do 78,- EUR s DPH/ deň. Suma denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 60,- EUR s DPH/deň predstavuje preto účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného, čo znamená, že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.4.2024 namietal oneskorené predloženie cenníkov autopožičovní žalobcom v konaní, k tomuto súd uviedol, že žalobca predmetné cenníky založil do spisu dňa 26.3.2024; 27.3.2024 boli doručované žalovanému; doručené mu boli dňa 2.4.2024. Do pojednávania dňa 25.4.2024 žalovaný ich predloženie do konania nenamietal, hoci mohol. Naopak, návrh žalovaného prednesený až na predmetnom pojednávaní, na poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie cenníkov predložených žalovaným v konaní už skôr, opatrených konkrétnym časovým údajom, súd neakceptoval z dôvodu, že by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a navyše z nich nie je zrejmý ani región, ktorého sa prenájom motorových vozidiel v nich uvedených týka. Do pojednávania (25.4.2024) žalovaný nenamietal ani, že by poškodené motorové vozidlo a náhradné motorové vozidlo neboli z rovnakej triedy vozidiel, preto na uvedenú námietku súd s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. neprihliadol. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca v spore preukázal, že poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bol nárok poškodeného postúpený) vznikla s prenájmom náhradného motorového vozidla skutočná škoda v podobe nutne a účelne vynaložených nákladov v sume 900,- EUR s DPH (60,- EUR za deň, spolu za 15 dní). Z tohto dôvodu dospel súd k záveru, že žalobca má v rozhodovanom spore nárok na zaplatenie rozdielu medzi sumou 900,- EUR predstavujúcou nájomné za 15 dní (po 60,- EUR/deň) a žalovaným vyplatenou sumou 585,- EUR, a preto vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Uviedol, že krátenie poistného plnenia odôvodnil z dôvodu neprimeranej ceny za denný nájom v porovnaní s denným nájmom za obdobné vozidla pri dennej sadzbe stanovenej za nájom 15 dní, z dôvodu prenajatia vyššej triedy vozidla, ako bolo poškodené vozidlo. Z uvedeného dôvodu, súd na základe vykonaného dokazovanie dospel k nesprávnemu záveru v bode 13 rozhodnutia. Uvedená námietka bola aj samotným dôvodom na krátenie poistného plnenia, napriek uvedenému sa súd odmietol zaoberať účelnosťou nájmu náhradného vozidla s ohľadom na porovnateľnosť poškodenej a prenajatej veci. Žalovanému nie je známa ani úvaha súdu, na základe ktorej odmietol zohľadniť dôkazy predložené žalovaným, nakoľko v odôvodnení rozsudku len konštatuje, že návrh na predloženie cenníkov s konkrétnym dátumom a miestom zamieta. Poukázal pri tom na skutočnosť, že žalobca dôkazy nijakým spôsobom nerozporoval a ani nespochybňoval, s výnimkou doloženia vlastných cenníkov, z ktorých navyše vyplýva, že nájom obdobného vozidla (hatchback) nižšej strednej triedy sa pohyboval od 42,EUR bez DPH (50,40 EUR s DPH) do 46,- EUR bez DPH (55,20 EUR s DPH). Vzhľadom na vyššie uvedené považuje výšku nájmu za náhradné motorové vozidlo za neprimeranú a neodôvodnenú, nakoľko sa nejednalo o primeranú sadzbu denného nájomného definíciu pojmu skutočná škoda, ktorá sa má odškodňovať v zmysle povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že celá argumentácia žalovaného spočíva v tom, že súd žalovanému odmietol zohľadniť dôkazy, ktoré predložil žalovaný. Podstatou súdneho konania bolo preukázanie primeranej ceny prenájmu v danom mieste a čase, nakoľko žalovaný odmietol žalobcovi preplatiť celú výšku prenájmu požičaného motorového vozidla. V podanom odvolaní žalovaný argumentuje tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru v bode 13. Žalobca s uvedeným nesúhlasí, nakoľko v Oznámení o poistnom plnení sa len konštatuje, že ,,Priznaná sadzba za nájom MV 39,- EUR s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, počtu dní prenájmu a kategórie poškodeného MV." Žalovaný neuvádza nič o vyššej kategórii vozidla. Podotkol, že pokiaľ žalovaný kráti poistné plnenie kvôli vyššej kategórii vozidla, tak v oznámení o poistnom plnení to uvedie. Vyššie uvedenú skutočnosť nespomínal ani v ďalších svojich podaniach, ale až na pojednávaní konanom dňa 25.4.2024. Taktiež za celé súdne konanie nepreukázal, že cena prenájmu motorového vozidla bola v danom mieste a čase neprimeraná. Žalovaný nepredložil jeden cenník, z ktorého je zrejmé z akého regiónu sú cenníky predložené žalovaným. Tu tiež žalobca poukázal na to, že žalovaný predložil do konania najlacnejšie cenníky na internete a žalovaný nevychádza z celého cenového pásma v danom mieste a čase. Pritom z ustálenej judikatúry vyplýva, že koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá , nie cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného. Súd odmietol na pojednávaní poskytnúť dodatočnú lehotu žalovanému na predloženie ďalších cenníkov v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. Žalobca konštatuje, že súd konal správne, nakoľko na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov. 8. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Má za to, že žalobca nesie procesnú zodpovednosť spočívajúcu v dôkaznom bremene preukázať tvrdené skutočnosti. V predmetnom prípade bolo poškodené vozidlo Toyota Auris, teda malý mestský hatchback, radený do nižšej strednej triedy, ktorý je typom karosérie totožný napr. VW Golf, Polo, Škoda fabia. Pokiaľ žalobca preukazuje dôvodnosť výšky denného nájmu neporovnateľným vozidlom, tak potom neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko mal preukázať, že ním poskytnuté náhradné vozidlo zodpovedalo parametrom poškodenému vozidlu a taktiež, že účtovaná sadzba bola obvyklá. 9. Na vyjadrenie žalovaného, žalobca podotkol, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak aj dôjde k zapožičaniu vozidla vyššej kategórie, dôležitá v danom prípade je cena prenajatého vozidla, pretože nie vždy je k dispozícii na prenájom presne tá istá kategória vozidla. Dôležité je, aby cena prenájmu bola primeraná. Žalobca predložil do konania cenníky, ktoré preukazujú primeranosť výšky ceny prenájmu. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 15. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na doplatenie náhrady škody, ktorá bola jeho právnemu predchodcovi spôsobená poistencom žalovaného, vyplývajúcej zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie mal preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi sumou 900,- EUR predstavujúcou nájomné za 15 dní a žalovaným vyplatenou sumou 585,- EUR. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 16. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe listinných dôkazov ustálil, že žalobcom uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. 17. Odvolací súd má za to, že napriek tomu, že žalobca ako právny nástupca poisteného je povinný svoj nárok na poskytnutie poistného plnenia voči poisťovateľovi preukázať, pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ, ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2120/2015, zo dňa 18.05.2017). Vo vzťahu k odopretiu poskytnutia náhrady škody za prenajaté motorové vozidlo musí síce žalobca vzniknutú škodu preukázať, avšak dôvody na odopretie časti uplatneného plnenia musí preukázať žalovaný. V danom prípade žalobca preukázal, aké náklady mu v súvislosti s prenajatím náhradného vozidla vznikli, avšak žalovaný nepreukázal, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie náhradu týchto nákladov priznal, neboli tieto náklady účelne a nutne vynaložené. 18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vecne správne ustálil rozsah nákladov, ktoré žalobca v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla vynaložil, ktoré sporoval žalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla vo výške 60,- EUR za deň sú obvyklé náklady za prenájom vozidla, ktoré má porovnateľné parametre, v danom regióne a v rozhodnom období. Rovnako tak je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by hodnoverne preukázal, že v danom čase a mieste bolo možné prenajať si náhradné motorové vozidlo lacnejšie, ako to urobil postupca. 19. Na čísle listu 171 až 173 spisového materiálu sa nachádzajú cenové ponuky za obdobné motorové vozidlo, ktoré predložil žalobca v konaní. Odvolací súd sa tak priklonil k listinným dôkazom žalobcu, ktorý preukázal, že v rozhodnom období sa ceny podnikateľských subjektov za prenájom náhradných vozidiel porovnateľnej kategórie pohybovali na rovnakej úrovni v dotknutej oblasti Bratislava, ako ceny stanovené žalobcom. Odvolací súd pripomína ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej nemožno za obvyklú cenu považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej požičovne, ak posudzovaná cena z daného cenového pásma nevybočuje. Z ustálenej judikatúry taktiež vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd zdôrazňuje, že možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. 20. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný dokladoval svoje tvrdenia /ceny prenájmu motorových vozidiel/ len rešeršom z internetu (č.l. 57), z ktorých nie je zrejmé z akého sú časového obdobia a z akej oblasti /regiónu/. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcovi, resp. postupcovi odporučil autopožičovne, ktoré vozidlá ponúkajú v cenovej relácii 39,- EUR za deň, na ktorú poukazoval žalovaný počas konania. Odvolací súd zastáva právny názor, že túto dôkaznú núdzu na strane žalovaného nie je možné pripisovať žalobcovi. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie pod bodom 12. a 13., s ktorými závermi sa plne stotožňuje, preto ich nie je potrebné opakovať v odôvodnení tohto rozsudku.
21. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd odmietol zohľadniť dôkazy predložené žalovaným a neposkytol mu lehotu na ich doplnenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vedel čo je predmetom sporu a mal dostatok času, aby uplatnil prostriedky procesnej obrany. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). Konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom prihliadal na tie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strany predložili včas a v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).