Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218782 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515218782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému 1/ STAR STORM s.r.o., (pôvodne JOXY, s.r.o.), Sibírska 55, Bratislava, IČO: 46 676 601 a 2/ M. Q., T.. XX.X.XXXX, Y. T. XX/A, H., obaja práv. zast. STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571, o zaplatenie 12.526,40 EUR s príslušenstvom a zmenkovou odmenou a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/955/2015-95, zo dňa 20.5.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/955/2015-95 zo dňa 20.5.2019 p o t v r d z u j e. Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti zmenkovej sumy vo výške 11.970,40 EUR, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 13.358,40 EUR od 3.8.2015 do 29.10.2015, zo sumy 13.082,40 EUR od 30.10.2015 do 28.12.2015, zo sumy 12.802,40 EUR od 29.12.2015 do 29.01.2016, zo sumy 12.526,40 EUR od 30.1.2016 do 29.11.2016, zo sumy 12.250,40 EUR od 30.11.2016 do 1.1.2017, zo sumy 11.970,40 EUR od 2.1.2017 do zaplatenia zamietol. Súd konanie vo zvyšnej časti zastavil a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 92 %. 2. V odôvodnení súd uviedol, že mal preukázané, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 213174-27064, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel so žalovaným 1/ podnikajúcim pod obchodným menom JOXY, s.r.o., IČO: 46 676 601 ako dlžníkom dňa 13.2.2015. Žalovaný 2/ ako fyzická osoba nepodnikateľ do právneho vzťahu so žalobcom vstúpil v postavení spoludlžníka a avalovaním zmenky sa zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa, napriek tomu ho v zmenkovo- právnom vzťahu nebolo možné považovať za spotrebiteľa, keďže sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky, ktorého bol v tom čase konateľom a spoločníkom vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 12.2.2015 žalovaný 1/ uviedol účel čerpania úveru A-investičný. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. 213174-27064 zo dňa 13.2.2015. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Zmluvou o úvere č. 213174-27064 zo dňa 13.2.2015 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému 1/ ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 13.248,- EUR a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 276,- EUR podľa splátkového kalendára od 19.3.2015 do 19.2.2019. Súčasne sa dlžník v bode 4.1. Zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 9.248,- EUR, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného 1/ 13.248,- EUR sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 9.248,- EUR), takže žalobca v skutočnosti žalovanému 1/ vyplatil 4.000,- EUR). 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom tohto dojednania (bod 18. rozsudku) bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému 1/ peňažné prostriedky len vo výške 4.000,- EUR. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 9.248,- EUR z úveru 13.248,- EUR predstavuje 17,45 %, ale z úveru 4.000,- EUR už ročný úrok 9.248,- EUR predstavuje 57,80 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. Bolo pravdou, že žalovaný 1/ je podnikateľ, znalý svojich práv a právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Bolo nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Pri dojednávaní úrokov pri poskytovaní úveru koná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Súd porovnaním judikatúry českých súdov považoval za primeranú sadzbu ročného úroku vo výške 40 % (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci č.k. 36 ICm/9/2010 zo dňa 14.6.2012 a č.k. 14 ICm/2188/2013 zo dňa 10.12.2015). 4. Záverom uzavrel, že Zmluva o úvere č. 213174-27064 zo dňa 13.2.2015 sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zmluvné dojednania porušili rovnováhu účastníkov a založili nerovnosť zmluvných strán. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nemienil ospravedlňovať závažné porušenie zmluvných povinností žalovaných, ale šikanózny výkon práva pri uplatnení úrokov prekračujúcich 50 % poskytnutých prostriedkov nie je možné bagatelizovať tým, že na strane žalovaného 1/ ide o podnikateľa, znalého svojich práv a jeho práve neuzavrieť tento zmluvný vzťah. Ak pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere vznikla výkonom práva odporujúcim zásadám poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu, nie je možné právnu ochranu priznať ani právu zo zmenky, ktorá takúto pohľadávku zabezpečuje. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu - § 255 ods. 1/ a2/ C.s.p. - súd rozhodol, že žalobca mal úspech v konaní 4 % (556,- EUR z celkovej sumy 12.526,40 EUR) a žalovaní mali úspech 96 % (11.970,40 EUR z celkovej sumy 12.526,40 EUR). Pomerný úspech tak predstavuje 92 %. 5. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zmeniť. V odvolaní uviedol, že skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka. Takýto postup na strane žalobcu považuje za plne legitímny, zákonom dovolený a z podnikateľského hľadiska ho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho zámerom je optimalizácia hospodárskeho výsledku. Žalobca ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu započítania na doplnenie uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovaných, pretože boli povinní platiť žalobcovi výšku úveru (13.248,- EUR) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (9.248,- EUR). Po započítaní bola povinnosť dlh platiť znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade neexistencie dohody o započítaní by teda žalovaní boli povinní platiť úver spolu úrokom vo forme zmluvnej odmeny. V každom prípade je však základná povinnosť žalovaných platiť úver s úrokom jednoznačná a nesporná. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 z 11.4.2019. Podľa žalobcu, ak by mal súd prvej inštancie pochybnosti o výške úroku za poskytnutie úveru, mohol postupovať napr. tak, že by túto výšku podľa svojich kritérií upravil a nevyvodzoval by neplatnosť zmluvy o úvere en bloc pre rozpor z dobrými mravmi. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že je nevyhnutné komplexné posúdenie okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá (bod 24), potom žalobca akcentuje tú skutočnosť, že dlžníkom zo zmluvy o úvere - žalovaným 1/ bola obchodná spoločnosť, ktorá ju uzatvárala za určitým ekonomickým účelom a zámerom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Možno teda dôvodne predpokladať, že si dostatočne zvážila výhody a riziká s tým spojené, resp. si tieto okolnosti dala posúdiť alebo mohla dať posúdiť kompetentným osobám (právnik, ekonóm, daňový poradca a pod.). Žalovaný 1/ sa po oboznámení s návrhom zmluvy o úvere a jeho posúdení rozhodol túto zmluvu dobrovoľne uzavrieť, hoci mal možnosť návrh pripomienkovať, event. ho odmietnuť a zmluvu neuzavrieť. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd zdôrazňuje, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru navrhovateľ inkasuje už prvý deň približne polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje viac ako 50%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v uvedenom rozsahu zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Súd prevej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú v celom rozsahu a keďže zmenka zabezpečovala záväzky odporkyne z neplatnej zmluvy, súd hodnotil jej námietky ako dôvodné a zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, a to správne. Vdanom prípade nebolo možné priznať nárok žalobcovi ani z iného právneho titulu, nakoľko uzatvorená zmluva o úvere obsahuje aj ustanovenia o vyplňovacom oprávnení k zmenke, ktorá je vystavená na rad veriteľa. 9. Z uvedených dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže im žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).