Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214586 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: E. H., F. X.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX Ž. - Q., podnikajúci pod obchodným menom E. H., IČO: 46 336 117, miesto podnikania Magočovská 368/21, 010 08 Žilina - Trnové, o zaplatenie 11.689,60 eur s príslušenstvom a odmenou 38,97 eur zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/678/2015-70 zo dňa 13.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/678/2015-70 zo dňa 13.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 7.346,80 eur, úrok 6 % zo sumy 7.346,80 eur od 07.06.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 24,49 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd zastavil konanie v zmenkovej sume 394,80 eur, v úroku 6 % zo sumy 394,80 eur od 07.06.2015 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 1,32 eur. Okrem toho rozhodol, že žalobca má z nárokov uvedených pod bodom I. právo na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu, žalovanému zo zastavenej časti konania náhrada trov nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2015 domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 11.689,60 eur s úrokom 6 % z nej od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 38,97 eur a na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že vystavením zmenky zo dňa 02.10.2014 sa žalovaný zaviazal, že zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 11.689,60 eur dňa 06.06.2015, napriek tomu na zmenku nebolo žalovaným doposiaľ splatené nič. Zmenkový platobný rozkaz súd prvej inštancie do 23.12.2015 nevydal, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu. Následne žalobca v súlade s § 79 ods. 3 OSP žalobu doplnil. Uviedol, že dňa 02.10.2014 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere/pôžičke č. XXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 7.896,- eur, pričom išlo o podnikateľský zmluvný vzťah. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 5.296,- eur, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a uhradená bola započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Pre omeškanie s úhradou splátok sa dňa 18.02.2015 stal splatný celý nesplatený záväzok zo zmluvy vo výške 7.516,- eur a uplatnené boli aj zmluvné pokuty v celkovej výške 4.737,60 eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy vystavil žalovaný blankozmenku, ktorá následne bola podľa udeleného oprávnenia vyplnená zmenkovou sumou vo výške nesplatenej istiny úveru a zmluvných pokút. Žalobca vzal zároveň žalobu späť v sume 3.948,- eur s úrokom 6 % ročne z nej od 7.6.2015 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 13,16 eur. Na zvyšných nárokoch zotrval a žiadal, aby o nich súd rozhodol platobným rozkazom. Keďže bola žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, súd v zmysle § 172 ods. 6 OSP konal o zvyšku bez rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania a dňa 21.06.2016 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby žalobcovi do 15 dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 7.741,60 eur s úrokom 6 % ročne od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 25,81 eur a náhradu trov 1.055,75 eur. Žalovaný voči tomuto platobnému rozkazu podal včas odpor s vecným odôvodnením a žiadal žalobu zamietnuť. Na základe podaného odporu súd uznesením zo dňa 09.08.2016 platobný rozkaz zrušil. Žalobca sa k odporu vyjadril a následne vzal na pojednávaní žalobu späť v zmenkovej sume 394,80 eur, zodpovedajúcej jednej zo zmluvných pokút, v úroku 6 % zo sumy 394,80 eur od 7.6.2015 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 1,32 eur. V tejto časti preto súd konanie podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil. Vo zvyšnej časti žalobca na žalobe zotrval, žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie 7.346,80 eur s úrokom 6 % z nej od 7.6.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 24,49 eur. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 172 ods. 6 OSP, § 470 ods. 1, § 471 ods. 2, § 145 ods. 2, § 151 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, § 75, § 48 ods. 1, § 17 ods. 2, § 3a, § 10 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“). Súd z vykonaného dokazovania zistil, že z prvopisu zmenky sa žalovaný zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.06.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 11.689,60 eur, bez protestu. Uviedol, že zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku a jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Keďže zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v rámci ich podnikateľskej činnosti, súd mal preukázané, že nešlo o zmluvu spotrebiteľskú. Za nesporné považoval, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a chýbajúce údaje dodatočne doplnil žalobca na základe oprávnenia, ktoré mu žalovaný v zmluve o revolvingovom úvere udelil, pričom doplnením chýbajúcich údajov sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu vystavenia. Z bodov 5.2 až 5.4 zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že žalovaný vystavil blankozmenku ako prostriedok zabezpečenia všetkých súčasných a budúcich pohľadávok a nárokov žalobcu plynúcich zo zmluvy. Mal za to, že podpisom zmluvy žalovaný potvrdil, že vystavil a žalobcovi odovzdal blankozmenku, v ktorej nebol uvedený údaj sumy a údaj splatnosti, a súčasne udelil žalobcovi oprávnenie tieto údaje doplniť, ak sa ako dlžník dostane do omeškania s plnením peňažných záväzkov podľa zmluvy. Poukázal na to, že ako sumu zmenky bol žalobca oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu, zahrňujúcu, ale neprekračujúcu všetky jeho pohľadávky zo zmluvy s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, splatnými ku dňu splatnosti zmenky, ako údaj splatnosti zmenky mohol uviesť ľubovoľný dátum po dni splatnosti pohľadávky alebo jej časti, alebo jej príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný síce správnosť vyplnenia blankozmenky namietol s tým, že údaj o zmenkovej sume nie je správny, a preto považoval zmenku za neplatnú, resp. za nevymáhateľnú, avšak súd prvej inštancie mal za to, že takéto popretie nemožno považovať za účinné. Keďže žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že všetky záväzky zo zmluvy splnil riadne a včas a z karty klienta bolo zrejmé, že žalovaný platobnú disciplínu nedodržal a súd mal za to, že v dôsledku jeho omeškania trvajúceho viac ako 30 dní sa podľa bodu 12.3 písm. b) zmluvy stali okamžite splatné všetky jeho záväzky zo zmluvy a žalovanému vznikla aj povinnosť platiť zmluvné pokuty dojednané v čl. 12 zmluvy. Uviedol, že žalobca doplnil v zmenke dátum splatnosti 06.06.2015, do tohto dňa žalovaný v splátkach zaplatil celkovo 944,- eur, neuhradený ostal zvyšok úveru vo výške 6.952,- eur, pričom do zmenkovej sumy žalobca zahrnul aj zmluvné pokuty vo výške 4.737,60 eur. Konajúci súd mal za to, že podľa bodu 5.4 písm. b) zmluvy, žalobca bol oprávnený do zmenkovej sumy zmluvné pokuty zahrnúť. Poukázal na to, že v bode 4.1 zmluvy o revolvingovom úvere sa jej účastníci dohodli, že za poskytnutie úveru žalovaný zaplatí žalobcovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena bola vo výške 5.296,- eur a bola splatná ku dňu poskytnutia úveru, preto tvrdenie žalovaného, že odmena nebola dojednaná, nebolo podľa súdu dôvodné a nedochádzalo tu k žiadnej nedovolenej kombinácii alebo k zamieňaniu dvoch protichodných inštitútov. Poukázal tiež na to, že žalovaný pri označení výšky odmeny za extrémne vysokú vo vzťahu k úveru zjavne vychádzal len z porovnania dojednanej odmeny ako úroku so sumou úveru a nevzal do úvahy ďalšie faktory, ktoré výšku úroku ovplyvňovali. Za extrémne vysoké žalovaný označil aj zmluvné pokuty, ale rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto záver vyvodil neuviedol, výškou zmluvných pokút by sa preto súd nemohol zaoberať ani v prípade, ak by žalobca zo zmenkovej sumy, zodpovedajúcej zmluvným pokutám, nevzal v časti 4.342,80 eur žalobu späť. Nakoľko záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nemal povinnosť tento záväzok splniť, súd prvej inštancie žalobe v nespäťvzatej časti vyhovel a zároveň v časti, v ktorej žalobe vyhovel priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, žalovanému náhrada trov konania nepriznal, nakoľko mu v zastavenej časti konania žiadne trovy nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok je vecne nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Žalovaný v odvolaní poukázal na rovnaké skutočnosti ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Namietal zmenu a úpravu žaloby v konaní, skutočnosť, že žalobca nevedel uviesť, či ide o zmluvný vzťah z titulu pôžičky alebo úveru. Ďalej namietal, že výška zmenkovej sumy, ktorú do blankozmenky doplnil žalobca nezodpovedala sumárnej výške pohľadávky, ktorú mal žalobca zo zmluvy o revolvingovom úvere a žalobca údaj o výške zmenkovej sumy vyplnil svojvoľne a nesprávne. Uviedol tiež, že z úverovej zmluvy nevyplývajú rôzne pohľadávky žalobcu voči žalovanému (napr. pohľadávka z titulu odmeny za poskytnutie úveru/pôžičky vo výške 5.296,- eur), pričom odmena za poskytnutie úveru a dohodnuté úroky sú samostatné hmotnoprávne nároky, ktoré nemožno zamieňať a kombinovať. Poukázal na to, že výška odplaty za poskytnutie úveru a výška uplatňovaných sankcií bola extrémne vysoká, čo je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva tak právnu ochranu. Mal za to, že pohľadávky tvrdené žalobcom nevznikli a neexistujú, a preto si ich žalobca nemohol zahrnúť do zmenkovej sumy, t.j. žalobca blankozmenku nevyplnil v súlade s uzavretou zmluvou o vyplnení. Nad rámec tejto argumentácie žalovaný uviedol, že predmetná zmenka je zmenkou zabezpečovacou a nie platobnou, pričom žalobca nepreukázal, že výška uplatnenej pohľadávky je právne dôvodná a pohľadávku zabezpečenú zmenkou vôbec nešpecifikoval. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 toho času účinného OSP. Namietal tiež nesprávnosť výroku o trovách, kde súd prvej inštancie dokonca nezákonne vydal dva výroky o trovách konania, pričom išlo o jeden nárok a okrem toho, súd žalovanému nepriznal trovy z časti konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia. Mal za to, že nakoľko žalobca zapríčinil čiastočné zastavenie konania, bol povinný nahradiť trovy s tým spojené. Tvrdenie súdu, že žalovanému žiadne trovy nevznikli považoval za nepravdivé. Poukázal na to, že súd musí vždy rozhodnúť o trovách a o výške náhrady trov sa rozhoduje až následne samostatným uznesením, čo mal súd taktiež povinnosť uviesť vo výroku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, eventuálne zmenil a žalobu zamietol. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.03.2018, v ktorom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Tvrdenie žalovaného o tom, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca v priebehu konania menil a upravoval petit, podľa jeho názoru neobstojí, nakoľko úprava žalobného petitu je prejavom oprávnenia žalobcu ako aktívne legitimovanej strany sporového súdneho konania, ktoré garantuje dispozičná zásada civilného procesu, pričom v danom prípade dokonca žalobca tento dispozičný úkon urobil na podnet súdu, za účelom preukázania sporných skutočností. Mal za to, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nevedel uviesť, či ide o zmluvný vzťah z titulu pôžičky alebo úveru, nakoľko nemá reálnu oporu v povahe a obsahu zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi stranami sporu a zo zmluvy nesporne vyplýva, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdenie žalovaného, že údaj o výške zmenkovej sumy vyplnil žalobca svojvoľne a nesprávne, čo má mať za následok neplatnosť, resp. nevymáhateľnosť vyplnenej blankozmenky, považoval za nedôvodné, nakoľko sa podľa jeho názoru nezakladá na pravde. S poukazom na článok 5. zmluvy o revolvingovom úvere mal za to, že uplatnená blankozmenka spĺňala všetky zákonné náležitosti a bola vyplnená v súlade s vyplňovacím právom, preto súd prvej inštancie konal správne, keď vyhodnotil podmienky ako splnené. Mal za to, že suma bola žalobcom uplatnená v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, ako aj v súlade so zákonom. Poukázal na to, že zmluvné strany si stanovili, že údaje do blankozmenky vpíše veriteľ a žalovaný toto dojednanie nespochybňoval, iné skutočnosti začal tvrdiť až v súdnom konaní. Mal za to, že žalovaný sa svojimi vyjadreniami domáhal porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 81/2011. Tvrdenie žalovaného o nevčlenení dojednania o zmluvnej odmene do úverovej zmluvy považoval za nepodložené a nepravdivé, pretože toto dojednanie bolo súčasťou článku 4 úverovej zmluvy. To, či si zmluvné strany pomenujú úrok za poskytnutie úveru ako „zmluvnú odmenu“ považoval za právne bezvýznamné. Poukázal na to, že zmluvné podmienky žalovaný akceptoval a zmluvu podpísal, čím prejavil súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Vyjadrenia žalovaného považoval za rozporné so zisteným skutkovým stavom a tiež v rozpore s § 35 Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalovaný neosvedčil dôvody, pre ktoré by sa mal obsah predmetnej zmluvy vykladať tak, ako uvádza v podanom odvolaní. Podľa názoru žalobcu tvrdenie o oddelenosti nároku na úrok a nároku na zmluvnú odmenu nemá oporu v zákone, ani v predmetnom zmluvnom úverovom vzťahu. Mal tiež za to, že § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje žiadnu explicitnú normatívnu limitáciu ohľadne výšky odplaty za poskytnutie úveru v podobe úrokového stropu a z podaného odvolania nebolo zrejmé, z akého dôvodu by mala byť zmluvná odmena v pomere k poskytnutému úveru extrémne vysoká. Okrem toho uviedol, že tvrdenie o tom, že výška odplaty je rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku pre svoju vágnosť neobstojí, žalovaný ho neosvedčil a neuniesol dôkazné bremeno, čo platí aj pokiaľ ide o námietku v súvislosti s výškou zmluvných sankcií. S poukazom na § 255 ods. 1 a 2 CSP mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za nedôvodné, žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil ich relevanciu a snaží sa docieliť neoprávnenú výhodu na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 7. Podľa § 48 zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/678/2015-70 zo dňa 13.11.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 12. Vzhľadom na to, že od 01.07.2016 upravuje postup súdu zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, a keďže nejde o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze v zmysle § 471 ods. 2 CSP, platil na toto konanie Civilný sporový poriadok. Po doplnení a zmene návrhu na začatie konania a po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd konal o žalobe v rozsahu, v ktorom žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy vo výške 7.346,80 eur s úrokom 6 % z tejto sumy od 07.06.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 24,49 eur. Zo zmenky vystavenej dňa 02.10.2014 v Žiline vyplýva, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, ktorá sa viaže k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX (ďalej len „Zmluva“), teda plní funkciu zabezpečenia pohľadávky z tejto zmluvy. Dôkazom je samotná zmenka, kde je uvedené na jej ľavej časti „zmluva č. XXXXXX-XXXXX“ a z ktorej súd zistil, že sa žalovaný ako vystaviteľ podnikajúci pod obchodným menom E. H., zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.06.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 11.689,60 eur, bez protestu. Zmluvu uzavrel dňa 02.10.2014 žalobca v postavení veriteľa so žalovaným ako dlžníkom, podnikajúcim pod obchodným menom E. H., IČO: 46 336 117 a jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi v dohodnutej výške 7.896,- eur na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Keďže zmluvu uzavreli dvaja podnikatelia a zjavne sa týkala ich podnikateľskej činnosti, odvolací súd mal za preukázané, že nešlo o zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd mal taktiež za preukázané, že zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané pre vlastnú zmenku podľa čl. I. § 75 zmenkového zákona a jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 13. Námietku žalovaného, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca v konaní menil a upravoval žalobu, ako aj petit žaloby, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Poukazuje na skutočnosť, že na základe výzvy súdu zo dňa 19.02.2016 žalobca dňa 29.03.2016 doplnil svoje podanie zo dňa 07.06.2015 v zmysle § 79 ods. 3 OSP a súčasne vzal čiastočne žalobu späť v časti zmenkovej sumy 3.948,- eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 3.948,- eur od 07.06.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 13,16 eur podľa § 96 ods. 1 OSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že čiastočné späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, ktorý ako „dominus litis - pán sporu“ môže disponovať žalobou aj počas konania a rozhodnúť sa, či berie žalobu celkom alebo sčasti späť, príp. navrhovať zmeny žaloby. Postup súdu prvej inštancie, ktorý platobný rozkaz vydal v rozsahu, ktorý vyplýval zo žalobcom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu, kedy o doplnení a čiastočnom späťvzatí žaloby pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhodoval, bol plne v súlade s účinným znením § 172 ods. 6 OSP. Taktiež, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 13.11.2017 v časti 394,80 eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 394,80 eur od 07.06.2015 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 1,32 eur, konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Rovnako ako nedôvodná sa odvolaciemu súdu javí námietka žalovaného, že žalobca nevedel uviesť, či ide o zmluvný vzťah z titulu pôžičky alebo úveru, nakoľko listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že príčinným vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, a preto táto skutočnosť v konaní spornou nebola. 14. Tvrdenie žalovaného, že výška zmenkovej sumy, ktorú do blankozmenky doplnil žalobca, zjavne nezodpovedala sumárnej výške pohľadávky, ktorú mal žalobca voči žalovanému zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX a žalobca údaj o výške zmenkovej sumy vyplnil svojvoľne a nesprávne, považuje odvolací súd za nepreukázané. Žalovaný v tejto súvislosti neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ako to vyžaduje § 151 ods. 2 CSP a nepredložil žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie preto správne uviedol, že takéto popretie nemožno považovať v zmysle § 151 ods. 2 CSP za účinné, pričom odhliadnuc od tejto skutočnosti, keďže je na zmenke uvedená určitá peňažná suma, ako to vyžaduje čl. I § 75 zmenkového zákona, ide o zmenku platnú a platnou by ostala aj vtedy, ak by suma bola určená nesprávne, s tým rozdielom, že v rozsahu excesného vyplnenia by zmenka dlžníka nezaväzovala. Okrem toho, z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný platobnú disciplínu nedodržal a v dôsledku omeškania trvajúceho viac ako 30 dní sa podľa bodu 12.3 zmluvy stali okamžite splatné všetky jeho záväzky zo zmluvy, a žalovanému vznikla tiež povinnosť platiť zmluvné pokuty podľa bodu 12.1 a 12.4 zmluvy. Žalobca následne, v súlade s vyplňovacím právom, doplnil v zmenke dátum splatnosti 06.06.2015, do tohto dňa zaplatil žalovaný celkovo sumu 944,- eur, a neuhradený zostal zvyšok úveru vo výške 6.952,- eur. Do zmenkovej sumy žalobca oprávnene zahrnul aj zmluvné pokuty vo výške 4.737,60 eur (394,80 eur + 394,80 eur + 3.948,00 eur). Zo skutočnosti, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.03.2016 vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty 3.948,- eur s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 07.06.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 13,16 eur a na pojednávaní dňa 13.11.2017 vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty 394,80 eur s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 07.06.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 1,32 eur, nemožno vyvodiť záver o neoprávnenosti uplatnenej sumy, ako to tvrdil žalovaný. V zmysle uvedeného má odvolací súd za to, že tvrdenie, že žalobca blankozmenku nevyplnil v súlade s uzavretou zmluvou o vyplnení, žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd má za to, že žalobca blankozmenku vyplnil v súlade s bodom 5.3 a 5.4 zmluvy a zároveň riadne preukázal výšku uplatnenej pohľadávky. V tejto súvislosti odkazuje na bod č. 20. až 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie uvedenou argumentáciou žalovaného bližšie zaoberal a dostatočným spôsobom sa s ňou vysporiadal. 15. Odvolaciemu súdu sa javí ako nedôvodné tvrdenie žalovaného, že odmena za poskytnutie úveru nebola dojednaná. Stotožňuje sa odôvodnením napadnutého rozhodnutia, kedy v bode č. 26. súd prvej inštancie správne uviedol „Strany sa v bode 4.1 zmluvy dohodli na výške odmeny plniacej funkciu úroku, a keďže úrok z úveru je vlastne odmenou za poskytnutie peňažných prostriedkov, nedochádza tu ku žiadnej nedovolenej kombinácii alebo ku zamieňaniu dvoch protichodných inštitútov.“ Nedôvodné je tiež tvrdenie žalovaného, že výška odplaty za poskytnutie úveru bola v pomere k výške úveru extrémne vysoká a rovnako ako výška uplatňovaných sankcií, je v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný je podnikateľ, znalý svojich práv, a ak by tento nepovažoval výšku dojednanej odmeny za zodpovedajúcu obvyklým úrokom a ďalším podmienkam, nebol by zmluvu uzavrel. Rovnako je potrebné prihliadať i na ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku úveru, ako napr. doba, na ktorú boli žalovanému peňažné prostriedky prenechané a mieru rizika, ktorú veriteľ znášal v súvislosti s absenciou iného zabezpečenia návratnosti úveru. Ohľadom výšky zmluvnej pokuty poukazuje na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške 3.948,- eur a vo výške 394,80 eur (spolu 4.342,80 eur) a uplatnil si len jedinú zmluvnú pokutu vo výške 394,80 eur. Nakoľko žalovaný neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že výška uplatňovaných sankcií je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, súd prvej inštancie správne konštatoval, že „Výškou zmluvných pokút by sa preto súd nemohol zaoberať ani v prípade, ak by žalobca zo zmenkovej sumy, nevzal v časti 4.342,80 eur (zodpovedajúcej zmluvným pokutám) žalobu späť.“ 16. Odvolací súd má za to, že ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého výrok o trovách je nesprávny, nie je dôvodné. Súd vo výroku rozhodnutia zreteľným spôsobom rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v časti, v ktorej žalobe vyhovel a ďalším výrokom rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania v časti, v ktorej vzal žalobu žalobca späť. V bode 30. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov takto rozhodol. Odvolací súd má za to, že uvedené rozhodnutie o trovách konania je správne a dostatočným spôsobom odôvodnené. V zmysle § 256 ods. 1 vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy zo zastavenej časti konania, nakoľko však žalovaný nebol v konaní právne zastúpený a nevznikla mu ani žiadna poplatková povinnosť, t.j. žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva, a to i s ohľadom princíp hospodárnosti. 17. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/678/2015-70 zo dňa 13.11.2017 potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).