Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/21/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515220540 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515220540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej F. Z., L..Č.. XXXXXX/XXXX, L. XXX, L., práv. zast. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie zmenkovej sumy 19.810,20 EUR s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1091/2015-84, zo dňa 14.5.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1091/2015-84 zo dňa 14.5.2019 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti 11.345,40 EUR v úroku 6% ročne zo sumy 11.345,40 EUR od 7.9.2015 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 24,29 EUR zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 59,02%. 2. V odôvodnení súd uviedol, že z listinných dôkazov mal preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 203571-73585, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 9.10.2014 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - investičný (A). Súd dospel k záveru, že kauzálny vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom, keď už v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o revolvingovom úvere je deklarované, že veriteľ poskytne dlžníkovi finančné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaná poukazovala na nepomer výšky zmluvnej odmeny a reálne poskytnutého úveru. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 9 248,- EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 13 248,- EUR sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 9 248,- EUR. Súd sa musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel 4 000,- EUR. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 13 248,- EUR a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 276,- EUR podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 9 248,- EUR, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len sumu 4 000,- EUR. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 4 000,- EUR. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 9 248,- EUR z úveru 13 248,- EUR predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,45%, ale z úveru 4 000,- EUR už úrok 9 248,- EUR predstavuje 57,80%, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 57,80%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 57,80% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojim obsahom a účelom tak zmluva o revolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalovaná poukázala na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd prvej inštancie, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú pre obchádzanie zákona. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, súd žalobu v jej nespäťvzatej časti zamietol. Vo zvyšnej časti konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd konštatoval, žalovaná mala úspech vo výške 79,51% (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu) a neúspech vo výške 20,49% (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovanej). Pomerný úspech žalovanej tak predstavuje 59,02%. 4. Proti uvedenému rozsudku - vo výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zmeniť. V odvolaní uviedol, že v rámci svojej argumentácie súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanej reálne sumu 4.000,- EUR a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 9.248,- EUR v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 57,80%. Má za to, že takéto posúdenie veci je nesprávne a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je typom konsenzuálneho kontraktu, na rozdiel napr. od zmluvy o pôžičke, ktorá je kontraktom reálnym. V zmluve o revolvingovom úvere č. 203571-73585 je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 13.248,- EUR. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 4.000,- EUR na účet žalovanej. Ročný úrok potom správne predstavuje 17,45% - vychádzajúc z pomeru úveru 13.248,- EUR a zmluvnej odmeny 9.248,- EUR. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na to, že záväzok žalovanej splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 48 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu započítania na doplnenie uvádzame, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovanej (dlžníka), pretože žalovaná bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (13.248,- EUR) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (9.248,- EUR). Po započítaní bola povinnosť dlh platiť znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade neexistencie dohody o započítaní by teda žalovaná bola povinná platiť úver spolu úrokom vo forme zmluvnej odmeny. V každom prípade je však základná povinnosť žalovanej platiť úver s úrokom jednoznačná a nesporná. V kontexte s argumentáciou žalobcu poukízal aj na právny názor aktuálne judikovaný v podobnej právnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.4. 2019. 5. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd nezohľadnil skutočnosť, že v danom prípade jej bola poskytnutá suma 4.000,- EUR, ktorú aj uhradila žalobcovi. Súd sa síce zmieňuje o tom, že sa tak malo stať až po splatnosti zmenky, nie však aj o tom, že prečo tejto skutočnosti pripisuje akýkoľvek právny význam. Nazdáva sa, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne a z týchto nevyvodil správne skutkové závery. Žalovaná uhradila celú sumu, ktorú obdržala od žalobcu, a preto mal súd správne ustáliť skutkový stav veci tak, že dokonca uhradila viac, ako mala, pretože zaplatila čiastku, ktorá presahovala sumu 4.000,- EUR. Zároveň súd pochybili pri rozhodovaní o trovách konania aj tým, že zohľadnil úspech žalobcu až do sumy 4.059,- EUR, hoci žalovaná mala zaplatiť len 4.000,- EUR. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila s tým, že ide o spotrebiteľský spor, všetky skutočnosti a argumenty uviedla v podaniach, na ktoré odkazuje v celom rozsahu. Namiesto bežných zabezpečovacích inštitútov si žalobca zvolil spôsob zabezpečenia, ktorý je zmätočný a zavádzajúci. Aj z uvedených dôvodov už aj samotný obsah zmluvy a jej ustanovenia a pojmy boli pre žalovanú nejasné a neurčité. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 25.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu a žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený dostatočne a z neho vyvodil súd správny právny záver. Odvolací súd sa s jeho záverom úplne stotožnil a zdôrazňuje, že žalobca uzavretou zmluvou so žalovanou obchádzal zákon a preto je tento právny úkon podľa § 39 Obč. zák. neplatným úkonom, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu zamietnuť. Čo sa týka zamietnutia žaloby, tak sumu 4.059,- EUR žalovaná zaplatila po podaní návrhu na súd, čo i sama potvrdila. Preto bol v tejto časti úspešný žalobca, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 20,489%, vo zvyšku bola úspešná žalovaná, čo predstavuje 79,511%. Preto o trovách konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa pomerného úspechu, čo znamená, že o úspechu úspešnejšej sporovej strany sa odpočíta úspech neúspešnejšej strany a výsledok je úspechom úspešnejšej strany. Úspešnejšou stranou bola žalovaná a jej úspech predstavoval 59,02% tak ako správne rozhodol súd prvej inštancie. 9. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správny. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).