Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoCsp/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202266 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219202266.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, L., o zaplatenie 1.883,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. októbra 2019 č.k. 21Csp 30/2019-143, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.883,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 08.02.2017 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 01.05.2019, domáhal od žalovanej titulom nesplateného zostatku úveru a predaja motorového vozidla zaplatenia sumy 1.883,06 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 09.09.2013 Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej jej poskytol na účel kúpy osobného motorového vozidla O. Z. X.X H. Z. sumu 3.738,30 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 39,25%, a to za podmienok uvedených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach č. V_01_2013 (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaná sa zaviazala predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 142,47 eur po dobu 48 mesiacov s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 24.09.2013. Súčasťou zmluvy bola aj kúpna zmluva, v ktorej je uvedená presná špecifikácia osobného motorového vozidla, ktoré žalovaná za pôžičku nadobudla s protokolom o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. Nakoľko žalovaná nerešpektovala dohodnuté podmienky splácania a splátky neuhrádzala riadne a včas, porušila VOP vyplývajúce zo zmluvy, a preto v zmysle čl. 8 bod 8.3 písm. a) VOP pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 18.05.2016, súčasťou ktorého bola faktúra - vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy. Vo vyhlásení zároveň žalovanej umožnil vyplatiť jednorazovo celú dlžnú sumu v lehote 30 dní od odobratia vozidla. Vzhľadom k tomu, že danú možnosť nevyužila, pristúpil k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva predajom motorového vozidla na dražbe. Listom zo dňa 21.12.2016 (oznámenie realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva predajom motorového vozidla na dražbe Zmluva a zmluva o zabezpečení č. XXXXXXXXX) vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.883,06 eur do 07.02.2017, pričom súčasťou tohto listu bola aj faktúra č. XXXXXXXXXXX, ktorou boli vyúčtované náklady spojené predajom motorového vozidla vo výške 338 eur. Dlh žalovanej ku dňu podania žaloby na súd vyčíslil vo výške 1.883,06 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 8.538,59 eur (viď stĺpec „splátky“ v prehľade splátok a úhrad, ktorej súčasťou sú: náklady za odobratie motorového vozidla vo výške 312 eur a náklady spojené s realizáciou dražby motorového vozidla vo výške 338 eur) a úhradami v celkovej výške 6.655,53 eur (8.538,59 eur - 6.655,53 eur = 1.883,06 eur). 3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Potvrdila, že začiatkom roka 2016 sa po neočakávaných výdavkoch na opravu kúpeného vozidla dostala do omeškania so splácaním splátok za uvedené vozidlo. Kontaktovala preto žalobcu za účelom odloženia splátok, na čo jej oznámil, že je v omeškaní s dvoma splátkami a z toho dôvodu splátky nemožno odložiť a najjednoduchšie riešenie je vozidlo vrátiť, nakoľko následne ho odpredajú a tým bude úver splatený. V priebehu pár dní ju kontaktovala spoločnosť EVOL s.r.o., ktorej dňa 09.05.2016 v dobrej viere vozidlo odovzdala. Do 10.09.2016 bolo vozidlo zaparkované v Aukčnom centre - Č. Y., kde bolo následne odpredané. Dňa 18.05.2016 spoločnosť CFH a.s., vyčíslila zostatok úveru na sumu 2.783,73 eur a vozidlo začala predávať cez Aukčné centrum za 600 eur. Ďalej poukázala na skutočnosť, že vozidlo dňa 03.09.2016 odkúpil pán P., ktorý ho následne dňa 13.09.2016 predal cez portál autobazar.eu za 2.700 eur. Na túto skutočnosť upozornila v januári 2017 listom spoločnosť CFH a.s., s tým, že zároveň vyslovila nesúhlas s vyčíslením nedoplatku na úvere vo výške 1.883,06 eur. S poukazom na bod 1.1 zmluvy (zmluva sa riadi Občianskym zákonníkom) namietala, že zmluva má niekoľko neprijateľných podmienok, t.j. 1) bola uzavretá na vopred pripravenej univerzálnej predlohe, mala byť však uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, nakoľko vystupovala ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), 2) úver má vysokú a neprijateľnú ročnú úrokovú sadzbu 39,25%, 3) SZČO (IČO) - zmluva bola pripravená a uzavretá s fyzickou osobou, 4) predmet financovania nebol nikdy v jej vlastníctve, spoločnosť CFH a.s., si uplatnila vlastnícke právo a nie záložné právo. Na základe týchto skutočností zastávala názor, že zmluva je buď bezúročná alebo neplatná. Pokiaľ teda požičaná suma (istina) bola vo výške 3.738,30 eur a celkovo splátkami uhradila sumu 6.655,53 eur, mala za to, že úver preplatila o sumu 2.917,23 eur. Uplatnený nárok považovala tiež za premlčaný. 4. Žalobca vyhodnotil námietku žalovanej o nízkej predajnej cene predmetného osobného motorového vozidla ako nedôvodnú, nakoľko nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdenia. Uviedol, že existovali viaceré faktory, ktoré mali vplyv na výšku predajnej ceny osobného automobilu zn. O. Z. X,X E.. Konkrétne poukázal na protokol o prevzatí a odovzdaní predmetu financovania, z ktorého vyplýva, že pri preberaní vozidla od žalovanej boli zistené viaceré vady, a to: po celom obvode vozidla boli mierne škrabance; svietila kontrolka ľavých dverí, škrabance a popáleniny na zadných ľavých dverách; škrabance na streche a na prednej kapote; vyskočený, oškretý a prevalený predný nárazník, ktorému chýbala tiež mriežka a krytka; prevalený a doškriabaný predný pravý blatník; prevalenie a škrabance na predných pravých dverách; škrabance a prevalený zadný pravý blatník; škrabance na zadných pravých dverách; doškriabaný zadný nárazník a zadná kapota. V tejto súvislosti poznamenal, že predmetné motorové vozidlo bolo nezávisle ohodnotené znaleckým posudkom certifikovaného znalca J. F. č. 121/2016-5 na sumu 738 eur s DPH, pričom vydražená čiastka predstavovala sumu 1.166,67 eur bez DPH, čiže sumu vyššiu ako bola stanovená znaleckým posudkom. Na základe týchto skutočností mal za to, že motorové vozidlo bolo vydražené za cenu zodpovedajúcu jeho stavu a veku v čase prevzatia od žalovanej. Vzhľadom na stav a kondíciu vozidla, ktoré boli riadne preverené a zhrnuté do ceny v podobe hodnoty vozidla stanovenej certifikovaným znalcom, podľa jeho názoru nemohlo dôjsť zo strany jeho právneho predchodcu k účelovému podhodnoteniu ceny motorového vozidla, ako uviedla žalovaná. Keďže žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť a dohodnuté splátky neuhrádzala riadne a včas, jeho právny predchodca ďalej postupoval v súlade so VOP a zmluvou, v ktorej sa žalovaná zaviazala aj k zaplateniu nákladov spojených s odobratím motorového vozidla a jeho následným vydražením. Uvedenú námietku považoval preto za bezpredmetnú. Na záver dodal, že v danom prípade ide o obchodnoprávny spor. 5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná ako podnikateľský subjekt zapísaný v živnostenskom registri s IČO: 35 329 637, uzavreli dňa 09.09.2013 Zmluvu a zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo financovanie motorového vozidla O. Z. X.X H. Z.. Výška úveru bola dohodnutá na 3.738,30 eur s počtom splátok 48 vo výške 142,47 eur a termínom konečnej splatnosti 08/2017. Celková čiastka úveru bola 6.838,56 eur a ročná úroková sadzba 39,25%. V bode 1.1 zmluvy si zmluvné strany dohodli aj zabezpečovací prevod práva podľa ust. § 553 a následne Občianskeho zákonníka. Dohodli si tiež výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej mal vlastnícke právo k predmetu financovania klient nadobudnúť až úplným zaplatením kúpnej ceny predmetu financovania. Z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru a dlžnú sumu neuhradila ani na výzvu v určenej lehote, právny predchodca žalobcu pristúpil k realizácií zabezpečovacieho prevodu práva. Listom zo dňa 21.12.2016 bolo žalovanej oznámené ukončenie realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva s výškou jej dlhu 1.883,06 eur. Faktúrou na č.l. 30 súdneho spisu jej boli vyfakturované náklady spojené s realizáciou dražby vozidla vo výške 338 eur a faktúrou na č.l. 32 súdneho spisu náklady za odobratie vozidla vo výške 312 eur. Z prehľadu splátok mal preukázanú výšku zostatku 1.883,06 eur. Z protokolu o prevzatí a odovzdaní predmetu financovania zo dňa 11.05.2016 zistil, že odovzdané motorové vozidlo malo početné vady. Podľa znaleckého posudku č. 121/2016-5 bola všeobecná hodnota vozidla O. Z. X.X vo výške 738 eur s DPH. 6. Vec posúdil právne podľa ust. § 392 ods. 2, § 397, § 455, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506, § 553 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.883,06 eur pozostávajúcu zo zostatku úveru a nákladov spojených s odobratím a dražbou motorového vozidla O. Z. X.X H. Z., a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 08.02.2017 do zaplatenia. Na základe žalovanou uplatnenej námietky premlčania sa v prvom rade zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku a po vyhodnotení, že úverová zmluva, ktorú uzavrela žalovaná ako podnikateľ (živnostník) za účelom kúpy motorového vozidla, ktoré využívala na podnikateľskú činnosť, bola uzavretá v réžii Obchodného zákonníka, aplikoval na danú vec štvorročnú premlčaciu dobu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba bola podaná na súd dňa 01.05.2019 a mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená dňa 18.05.2016, dospel potom k záveru, že právo žalobcu nie je premlčané. Keďže zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako obchodnoprávny, nakoľko pri uzatváraní predmetnej zmluvy žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo napokon aj sama uviedla a nespochybnila, jej tvrdenie o vysokej úrokovej sadzbe a zmluve uzavretej fyzickou osobou vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto súvislosti uviedol, že v režime obchodného práva si môžu zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti dohodnúť úroky aj bez obmedzení, čo neplatí v spotrebiteľských vzťahoch. Keďže v danom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah a nie spotrebiteľský, dohodnutý úrok nemohol byť posúdený ako neprijateľná zmluvná podmienka. Poznamenal, že uvedené platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o predmete financovania, ktoré nikdy nebolo v jej vlastníctve. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že strany si v zmluve výslovne dohodli výhradu vlastníctva do zaplatenia celej kúpnej ceny, žalovaná nemohla byť vlastníkom, keď dohodnutú cenu v plnej miere neuhradila. Vlastníčkou by sa stala až po uhradení celej sumy vozidla, to sa však nestalo. Konštatoval, že neuhradenie celej sumy žalovanou ani nebolo sporné, nakoľko aj sama žalovaná potvrdila, že sa dostala do omeškania. K obrane žalovanej, že zmluva obsahuje v bode 1.1 odkaz na Občiansky zákonník, a preto ide o zmluvu podľa občianskoprávnych predpisov, uviedol, že z dôvodu, že Obchodný zákonník neobsahuje právnu úpravu zabezpečovacieho prevodu práva, je potrebné na obchodnoprávne vzťahy aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 553 a následne). Zvyšnú argumentáciu žalovanej vyhodnotil ako nepodstatnú, nakoľko sa netýkala predmetu veci. Zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou bolo to, že žalovaná bola v omeškaní s platne zmluvne dohodnutým plnením, a že v dôsledku toho žalobca, resp. jeho právny predchodca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a predmetné vozidlo predal. Konštatoval, že žalobca relevantnými dôkazmi a listinami vyvrátil všetky tvrdenia žalovanej, a keďže žalovaná sa v zmluve zaviazala aj k zaplateniu nákladov spojených s odobratím a vydražením motorového vozidla, jej námietku považoval za bezpredmetnú. Navyše dodal, že žalovaná sa k ohodnoteniu predmetného motorového vozidla znaleckým posudkom znalca J. F. č. 121/2016-5 na sumu 738 eur s DPH a k skutočnosti, že dané vozidlo bolo vydražené za sumu 1.166,67 eur bez DPH, ktorá bola vyššia ako suma stanovená znaleckým posudkom, nevyjadrila a ani ich nespochybnila. V tejto súvislosti poukázal tiež na protokol o prevzatí a odovzdaní predmetu financovania, z ktorého vyplývali početné vady motorového vozidla, za ktoré zodpovedala žalovaná, a ktoré mali za následok nižšiu cenu vozidla. Na výpoveď manžela žalovanej ako jej zástupcu neprihliadal z dôvodu, že predložené plnomocenstvo neobsahovalo podpis splnomocnenca (manžela žalovanej). V tejto súvislosti uviedol, že plná moc musí byť datovaná a podpísaná obidvomi stranami, čo však v danom prípade splnené nebolo. Samotnú notársku doložku považoval za irelevantnú, nakoľko notár iba osvedčil, že žalovaná ako splnomocniteľ plnú moc podpísala, resp. že sa jedná o jej podpis. Na záver skonštatoval, že žalobca relevantnými dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanej, jeho žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nezaplatila vyfakturované sumy v lehote splatnosti a dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr, sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške žiadanej žalobcom - 5% ročne z dlžnej sumy od 07.02.2017 (t.j. od omeškania s úhradou) do zaplatenia. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštacie podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), a keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná riadne a včas odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne z dôvodu premlčania. Odvolanie podala z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na tvrdeniach prezentovaných už skôr pred súdom prvej inštancie a s poukazom na odpor, ktorý podala proti platobnému rozkazu, uviedla, že sa v ňom snažila súdu prvej inštancie vysvetliť okolností celého sporu; vysvetlila mu dôvody, pre ktoré od samého začiatku nesúhlasila s vyčísleným nedoplatkom za úver; upozornila ho na nedostatky zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril s ňou žalobca; a napokon vzniesla aj námietku premlčania. Nesúhlasila so žalovanou sumou zostatku úveru a namietala, že súd prvej inštancie nebral do úvahy nedostatky zmluvy zo dňa 09.09.2013 č. XXXXXXXXX, na ktoré už skôr poukázala, spočívajúce v tom, že žalobca ju najskôr na prvej strane zmluvy označil ako samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a na druhej strane zmluvy definoval úver ako viazaný spotrebiteľský úver s ročnou úrokovou sadzbou 39,25%. Vzhľadom k tomu, že zmluvu pripravil žalobca, mala za to, že nesie zodpovednosť za údaje v nej uvedené. Pokiaľ teda s ňou ako SZČO-podnikateľom uzavrel viazaný spotrebiteľský úver, s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovala zmluvu vzhľadom na neprimerane vysokú výšku ročnej úrokovej sadzby (39,25%) za neplatnú. Trvala na tom, že medzi ňou a žalobcom ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny spor, čiže premlčacia doba je tri roky. Potom vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zosplatnil celý úver naraz dňa 18.05.2016, opätovne uplatnila námietku premlčania. K argumentácii súdu prvej inštancie, že nevyužila zákonné prostriedky na napadnutie dražby, v ktorej bolo vydražené motorové vozidlo, na kúpu ktorého jej bol poskytnutý sporný úver, uviedla, že ich nemohla využiť pretože nebola účastníkom dražby, a okrem toho dražba sa konala dňa 10.09.2016 a žalobca jej oznámil realizáciu dražby až dňa 21.12.2016. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, ktoré uskutočnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. S jeho rozhodnutím, ktoré považuje za vecne správne, sa tak v plnej miere stotožnil. Vzhľadom k tomu, že v spore bolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, považoval za v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti, že žalovaná bola zaviazaná k zaplateniu výšky nevráteného úveru. 10. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu v odvolacej replike, v ktorej uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom žalobcu a namietala, že súd prvej inštancie dostatočne nepreskúmal všetky dôkazy, ktoré predložila. Nesúhlasila s výškou zostatku úveru a, to predovšetkým z dôvodu, že motorové vozidlo, ktoré bolo financované sporným úverom, bolo vydražené pod trhovú cenu, a tiež z dôvodu, že úver bol spotrebiteľský, preto ak jej bola poskytnutá suma 3.738,30 eur a splátkami zaplatila spolu sumu 6.655,53 eur, poskytnutý úver preplatila o 2.917,23 eur. Znovu poukázala na skutočnosti, ktoré uviedla už v odvolaní, odvolací súd ich však už opätovne neuvádza. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súd prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že jej odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 12. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním žalovanej napadnutého rozsudku, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.883,06 eur s príslušenstvom uplatneného z titulu zostatku úveru a nákladov spojených s odobratím a vydražením motorového vozidla financovaného predmetným úverom, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s ust. § 191 C.s.p., na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny skutkový a právny záver o dôvodnosti uplatnenej žaloby. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, postupoval správne a jeho rozhodnutie je vecne správne. Svoje dôvody, vedúce k vyhoveniu žalobe aj podrobne a náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti uplatnenej žaloby o zaplatenie sumy 1.883,06 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 08.02.2017 do zaplatenia. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej. 14. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovanej, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolania a odvolacej repliky žalovanej vyplýva, že má za to, že medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu vznikol občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, pretože na druhej strane úverovej zmluvy je výslovne uvedené, že ide o viazaný spotrebiteľský úver. Vychádzajúc z tejto skutočnosti namietla potom premlčanie žalovaného nároku uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a vyjadrila tiež nesúhlas s výškou žalobcom vyčísleného zostatku úveru 1.883,06 eur. S výškou tohto zostatku nesúhlasila najmä z dôvodu, že spotrebiteľská úverová zmluva, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, je podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na neprimeranú výšku úrokovej sadzby 39,25% neplatná; a tiež z dôvodu, že motorové vozidlo, na kúpu ktorého jej bol poskytnutý sporný úver, a ktorého výťažok z dražby sa započítaval na zostatok úveru, bolo predané na dražbe v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva pod trhovú cenu. 15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou argumentáciou žalovanej, v ktorej prezentuje názor, že v danom prípade išlo o občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, a preto bolo potrebné uzavretú zmluvu posudzovať v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania aplikovať trojročnú premlčaciu dobu. Z predloženého spisu, konkrétne zo zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013, kúpnej zmluvy zo dňa 09.09.2013 a faktúr č. XXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXX (na č.l. 9, 21 a 28, 30 a 32 súdneho spisu) odvolací súd zistil, že žalovaná bola vo všetkých týchto dokumentoch označená ako podnikateľský subjekt, fyzická osoba - podnikateľ (živnostníčka), a to obchodným menom (K. P. - K.), identifikačným číslom (IČO): XX XXX XXX a adresou sídla: A. XX, L.. V zmluve a zmluve o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013 bola dokonca označená aj predmetom podnikania - upratovacie práce a spôsobom účtovania - jednoduché účtovníctvo s uvedením príjmov vo výške 8.500 eur a výdavkov vo výške 2.000 eur. Z týchto skutočností tak nepochybne vyplýva, že žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, s poukazom na ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto nebola spotrebiteľom, a tak nemohlo ísť ani o spotrebiteľskú zmluvu, keďže touto je podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nakoľko žalovaná nemala postavenie spotrebiteľa, nemohlo ísť samozrejme ani o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou je v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Navyše skutočnosť, že zmluvu uzatvárala ako samostatne zárobkovo činná osoba, sama viackrát v konaní výslovne potvrdila, dokonca aj v podanom odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že aj právny predchodca žalobcu, s ktorým žalovaná uzavrela spornú úverovú zmluvu, bol podnikateľom a pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, a s prihliadnutím na fakt, že uzavreli úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom, bolo nepochybné, že medzi nimi ako podnikateľmi vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník (§ 261 ods. 1, ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), čo súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku aj správne vyhodnotil. 16. K súvisiacej odvolacej námietke žalovanej, v ktorej argumentovala, že v danom prípade bola medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože na druhej strane spornej zmluvy je výslovne uvedené, že ide o viazaný spotrebiteľský úver, odvolací súd uvádza, že je irelevantná, pretože spotrebiteľská zmluva nepredstavuje osobitný zmluvný typ (ako je napr. kúpna zmluva, zmluva o pôžičke, darovacia zmluva...), čo znamená, že strany sporu si ju nemôžu dohodnúť v rámci ich zmluvnej voľnosti. O spotrebiteľskú zmluvu ide vždy iba v prípade, keď účastníkmi akejkoľvek zmluvy, bez ohľadu na jej právnu formu, sú dodávateľ a spotrebiteľ. Aby teda išlo o spotrebiteľskú zmluvu, musia byť naplnené zákonné znaky legálnej definície spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľa a spotrebiteľa, uvedené v ust. § 52 Občianskeho zákonníka, čo sa však v danom prípade, ako je už vyššie vysvetlené, nestalo (žalovaná a právny predchodca žalobcu mali pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie podnikateľov, nie dodávateľa a spotrebiteľa). Spornú úverovú zmluvu a jej náležitosti preto nebolo možné posudzovať z hľadiska zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ani z hľadiska iných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nebolo tiež možné skúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko takáto zvýšená právna ochrana prináleží len spotrebiteľovi v spotrebiteľskom spore ako slabšej strane, ktorým však žalovaná nie je. Napokon výška ročnej úrokovej sadzby 39,25% v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi je podľa rozhodovacej praxe súdov z oblasti obchodného práva primeraná (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 3CoZm 16/2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.06.2019, sp. zn. 3CoZm 11/2019). Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný právny vzťah založený úverovou zmluvou má obchodnoprávny charakter, na námietku premlčania uplatnenú žalovanou nebolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní upravujúce trojročnú premlčaciu dobu, ale bolo potrebné vychádzať, ako súd prvej inštancie správne poznamenal, z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich štvorročnú premlčaciu dobu (§ 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na dátum mimoriadneho zosplatnenia úveru (18.05.2016) a dátum podania žaloby na súd (01.05.2019) bolo nepochybné, že právny záver súdu prvej inštancie o nepremlčaní žalobcom uplatneného práva bol správny, pretože štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa 19.05.2016 a keby nedošlo k podaniu žaloby na súd dňa 01.05.2019, uplynula by dňa 18.05.2020, čo sa však nestalo, nakoľko žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. S odvolacou argumentáciou žalovanej o premlčaní uplatneného práva sa z tohto dôvodu nebolo možné stotožniť. 17. Pokiaľ ide o námietku uvedenú v odvolacej replike, v ktorej žalovaná namietala výšku zostatku úveru z dôvodu, že motorové vozidlo, ktoré bolo financované z poskytnutého úveru, a ktorého výťažok z predaja na dražbe bol započítaný na zostatok úveru, bolo v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva predané na dražbe pod trhovú cenu, odvolací súd uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe čoho dospela žalovaná k záveru o vydražení motorového vozidla pod cenu, keď suma vydraženia automobilu (1.166,67 eur bez DPH) podstatne prevýšila hodnotu motorového vozidla určenú znaleckým posudkom znalca J. F. č. 121/2016-5 (738 eur s DPH) na č.l. 120 súdneho spisu, ktorú žalovaná vôbec nenamietala. Žalovaná navyše neprodukovala žiadne konkrétne tvrdenia a dôkazy o tom, že predmetné vozidlo malo byť v danom čase predané za inú trhovú cenu. Vzhľadom k tomu, že v konaní vôbec nenamietala ani vypracovaný znalecký posudok a v ňom určenú cenu motorového vozidla, a nijako nespochybnila ani listinný dôkaz - protokol o odovzdaní predmetu financovania na č.l. 111 súdneho spisu, z ktorého vyplývajú početné vady vydraženého motorového vozidla, odvolací súd vyhodnotil jej námietku ako neopodstatnenú. Na záver odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej prezentovaným ešte v konaní pred súdom prvej inštancie, týkajúcim sa sumy 2.700 eur, za ktorú vydražiteľ následne predal vozidlo ďalšej osobe, dopĺňa, že tieto boli pre dané konanie úplne irelevantné, pretože kúpna cena je vecou zmluvnej voľnosti účastníkov kúpnej zmluvy limitovanej cenovými predpismi, a okrem toho daný predaj (zmluvný vzťah medzi tretími osobami) s predmetnou vecou ani nijako nesúvisí. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej a v ňom uvedené odvolacie námietky ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, založený na správne zistenom skutkovom stave a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. 18. Odvolací súd preskúmal tiež závislý výrok rozsudku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a dospel k záveru, že rozsudok je aj v tejto časti správny. 19. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).