Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200366 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: bx Abwicklungsgesellschaft SR spol. s r. o., Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31 384 978, právne zastúpený: JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka, Hrobákova 1, Bratislava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0708/99/2014 zo dňa 19.12.2014 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. R/0116/04/14 zo dňa 18.09.2014, takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SK/0708/99/2014 zo dňa 19.12.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. R/0116/04/14 zo dňa 18.09.2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), písm. c), písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu: advokátska kancelária JUDr. Oľga Kudolániová trovy právneho zastúpenia vo výške 263,13 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.03.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0708/99/2014 zo dňa 19.12.2014, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. R/0116/04/14 zo dňa 18.09.2014 za porušenie § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v nadväznosti na § 7 ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. b) tohto zákona tak, že aplikoval právnu úpravu platnú v čase zisteného porušenia a uloženú pokutu vo výške 4.800,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa zmenil na sumu 2.500,- eur s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal za to, že vydaným rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon, keď svojim rozhodnutím zmenil výrok napadnutého rozhodnutia správneho orgánu s odôvodnením, že skutkový stav bol presne a spoľahlivo preukázaný, napriek tomu pristúpil k zmene výšky pokuty, ktorej zníženie považuje za dostatočný represívny charakter. Žalobca v tejto súvislosti namietal voči skutočnosti, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia minimálne trikrát (str. 2 a 7) zdôraznil zmenu výšky pokuty uloženej správnym orgánom bez akéhokoľvek zdôvodnenia, a to aj napriek tomu, že podľa názoru samotného žalovaného bol skutkový stav presne a spoľahlivo preukázaný, pričom už táto skutočnosť robí výrok rozhodnutia žalovaného o výške pokuty nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalej žalobca poukázal na rozpor v úvahe prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného v odôvodnení rozhodnutí pokiaľ ide o charakter uloženej pokuty, keď správny orgán prvého stupňa pokutu uloženú vo výške 4.800,- eur nepovažoval vzhľadom na hornú hranicu sadzby za represívnu, podľa jeho názoru naďalej plní funkciu preventívnu a žalovaný za dostatočný represívny charakter považoval aj pokutu zníženú na čiastku 2.500,- eur. Žalobca namietal, že žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo znamená zrušiť alebo zmeniť každé nezákonné rozhodnutie aj mimo rámca dôvodov alebo návrhov odvolateľa. Žalobca nezdieľal právny záver žalovaného, že správny orgán dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty. Namietal, že okrem charakteru protiprávneho konania správny orgán len konštatoval porušenie zákona, nevyhodnotil presvedčivým spôsobom závažnosť a spôsob porušenia povinnosti, taktiež nevyhodnotil následky porušenia povinnosti (správny orgán nedisponuje žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval, že zisteným protiprávnym konaním žalobcu došlo k ohrozeniu, či poškodeniu ekonomických záujmov spotrebiteľov napr. sťažnosti spotrebiteľov na nedostupnosť niektorého z predmetných 8 druhov chýbajúcich výrobkov v čase začatia akcie výrobkov). V súvislosti s tým uviedol, že správny orgán je oprávnený ukladať pokuty podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v značnom rozsahu, čo však neznamená ľubovôľu pri ich ukladaní, ale naopak povinnosť ich náležitého odôvodnenia v zmysle stanovených kritérií a nesplnenie tejto povinnosti správnym orgánom v danom prípade robí výrok o výške pokuty podľa názoru žalobcu nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že porušenie povinnosti žalobcu použitím nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania v súvislosti so stavom v čase začatia predaja (prvý deň) v zmysle akciových letákov bol právne správne posúdený. Bol názoru, že v čase doručovania oznámenia o začatí správneho konania došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa protiprávneho konania žalobcu. Dňa 17.07.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2014 Z.z., ktorým sa zo zákona o reklame vypustil z ust. § 3 ods. 2 klamlivú reklamu z dôvodu poskytnutia komplexnej ochrany spotrebiteľa pred účinkami klamlivej reklamy v zmysle § 7 až § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, čím Slovenská republika reagovala na výtku Európskej komisie týkajúcu sa nedostatočnej transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom. Konštatoval, že na uvedenú zmenu správny orgán voči žalobcovi reagoval oznámením o zmene právnej kvalifikácie zisteného protiprávneho konania zaslaným listom zo dňa 18.08.2014. Žalobca namietal, že kontrola bola vykonaná dňa 23.04.2014, k porušeniu povinnosti žalobcom došlo dňa 04.04.2014 a 18.04.2014, prvý úkon v správnom konaní voči žalobcovi bol vykonaný listom zo dňa 16.07.2014 - oznámením o začatí správneho konania o uložení pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 o klamlivej reklame zákona o reklame, to znamená všetko v čase účinnosti ust. § 3 ods. 2 o klamlivej reklame, a z toho dôvodu aj následne vydané rozhodnutie správneho orgánu aj žalovaného malo podľa žalobcu vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase zistenia porušenia povinnosti a vykonania prvého úkonu voči žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti, že opodstatnenosť jeho námietky potvrdzujú aj v prílohe žaloby predložené právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý v identických prípadoch vydal rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 o zákaze klamlivej reklamy zákona o reklame účinného do 16.07.2014. V danom prípade žalovaný bol povinný postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 16.07.2014, teda v zmysle zákona o reklame z dôvodu, že k spáchaniu deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia a k začatiu konania vo veci došlo v čase právnej úpravy zákona o reklame účinnej do 16.07.2014. Uviedol, že použitím právnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa na zistené porušenie povinnosti žalobcom s účinnosťou od 17.07.2014 došlo k použitiu pravej retroaktivity žalovaným, ktorá je v právnom systéme Slovenskej republiky zakázaná z dôvodu rozporu s požiadavkou právnej istoty. Žalobca ďalej namietal aj spôsob zmeny právnej kvalifikácie a zdôraznil, že Správny poriadok, v zmysle ktorého bolo vedené konanie a vydané rozhodnutie vo veci neobsahuje žiadne procesné ustanovenie, resp. „inštitút opravného oznámenia o začatí správneho konania“, ktorý by umožňoval správnemu orgánu v oznámení o začatí správneho konania, doručenom žalobcovi, meniť právnu kvalifikáciu zisteného protiprávneho konania účastníka konania zaslaním „opravného oznámenia“ s inou právnou kvalifikáciou zisteného porušenia zákonnej povinnosti. Mal za to, že tvrdenie žalovaného, že aj keď takýto postup Správny poriadok neupravuje neznamená, že tak nemôže postupovať, spochybňuje skutočnosť, že správny orgán môže konať len v zmysle oprávnení daných mu zákonom, resp. v zmysle zásady platnej pre verejné právo „čo nie je dovolené je zakázané“. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené námietky mal za to, že žalovaný nerešpektoval požiadavku zákonodarcu preskúmavať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu aj nad rámec obsahu podaného odvolania, neodstránil vady prvostupňového rozhodnutia, resp. nevrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu potreby odstránenia právnych vád v rozhodnutí správneho orgánu, z titulu nepreskúmateľnosti výroku správneho orgánu o výške uloženej pokuty pre nedostatok dôvodov, z dôvodu potreby doplnenia dokazovania a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom. Miesto toho sám žalovaný vydal rozhodnutie zjavne v rozpore so zákonom (nesplnenie povinnosti odvolacieho orgánu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, nepreskúmateľnosť výroku o výške pokuty pre nedostatok dôvodov, nesprávne právne posúdenie veci). Žalobca z týchto dôvodov žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.04.2015 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány v danom prípade postupovali v súlade so zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi zo strany žalobcu sa pri rozhodovaní podrobne zaoberali, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení obidvoch rozhodnutí náležite odôvodnili. S poukazom na ust. § 59 Správneho poriadku uviedol, že odmieta, že by zmenu vykonal bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo do výšky uloženej pokuty, pretože uviedol svoju správnu úvahu, a to, že za dostatočne represívny charakter pre účastníka konania považuje uloženie pokuty aj v nižšej výške. Konštatoval, že ak dospel k rozdielnemu záveru ohľadom výšky uloženej pokuty, skutočnosť, že tento záver nie je totožný so záverom správneho orgánu prvého stupňa, nie je dôvodom nezákonnosti rozhodnutia. Uviedol, že ukladanie pokút za delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu a mal za to, že svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Rozsah uloženej sankcie náležite odôvodnil tak v intenciách § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj v medziach § 24 ods. 5 citovaného zákona, pričom sa vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania žalobcu a tým aj primeranosti uloženej sankcie. Trval na tom, že pokiaľ ide o vykonanú zmenu rozhodnutia, konal v súlade so zákonom. Zdôraznil, že porušenie povinnosti v súvislosti s použitím nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania bolo presne a spoľahlivo zistené a konštatované v súvislosti so stavom v čase začatia predaja a tento bol aj správne posúdený podľa tomu prislúchajúcich ustanovení zákona. Mal za to, že taktiež aj závažnosť skutku bola hodnotená podľa zisteného a v napadnutom rozhodnutí konštatovaného skutkového stavu, nepochybil ak skutok hodnotil na základe stavu takého aký bol zistený, a to že sa inšpektori SOI pri kontrole zamerali na prvý deň akcie (čas začatia) je logické, nakoľko práve v prvý deň je odôvodnené očakávať, že výrobky uverejnené v špeciálnej ponuke v letákoch sa na prevádzke nachádzať budú (ako to predpokladá aj bežný zákazník) a zároveň v súvislosti so skutočnosťou, že na zadnej strane oboch akciových letákov sa nachádzala informácia, že sa jedná o predaj (do vypredania zásob). Čo sa týka samotného právneho posúdenia žalovaný dal do pozornosti, že v čase vyhotovovania (16.07.2014) Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 16.07.2014 bolo v účinnosti ust. § 3 ods. 2 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého reklama nesmie byť klamlivá a zároveň taktiež ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa ohľadom zákazu používania nekalej obchodnej praktiky formou klamlivého konania. Uviedol, že dňa 17.07.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2014 Z. z., ktorým sa okrem iného menil a dopĺňal zákon o reklame a podľa ktorého sa vypustilo ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o reklame. Oznámenie o začatí správneho konania zo 16.07.2014 bolo účastníkovi konania doručené dňa 22.07.2014, v čase doručovania oznámenia teda došlo k zmene právnej úpravy dotýkajúcej sa zisteného porušenia, na ktorú správny orgán prvého stupňa reagoval a oznámil účastníkovi konania zmenu právnej kvalifikácie zisteného skutkového stavu listom zo dňa 18.08.2014, doručeným žalobcovi dňa 22.08.2014. Žalovaný nepovažoval postup správneho orgánu prvého stupňa ohľadom zmeny právnej kvalifikácie v súvislosti so zmenou platných právnych predpisov za takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s tým poukázal na to, že niet pochýb o tom, že konanie žalobcu je protiprávne a bolo protiprávne aj v čase zistenia skutku, ako aj v čase jeho spáchania, za ktoré je orgán dozoru obligatórne povinný v zmysle znenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložiť postih, a preto akékoľvek úvahy o použití neprípustnej retroaktivity mal za nedôvodné. Poukázal na to, že správne konanie je ovládané v tomto prípade zásadou oficiality, sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, pričom za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá však súčasne obsahuje upovedomenie o začatí konania (v tomto prípade Oznámenie o začatí správneho konania), a teda nie dňom, ktorý je uvedený v oznámení, ako si mylne vykladá žalobca. Žalovaný trval na tom, že tým, že na zistený skutkový stav aplikoval postup podľa zákona o ochrane spotrebiteľa neporušil zákon a týmto neprivodil žalobcovi ujmu ani čo do lehoty na uloženie postihu (nezhoršil jeho postavenie), pretože úprava podľa ktorej žalovaný postupoval a z ktorej vychádzal nie je taká, ako uvádzal žalobca, pretože žalobca odkazoval na úpravu § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa účinnú až od 13.06.2014, ktorá sa na daný prípad neaplikuje a ani neaplikovala. V súvislosti s upovedomením o zmene právnej kvalifikácie zisteného porušenia, žalovaný tak ako v napadnutom rozhodnutí považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca bol upovedomený o tejto zmene, teda pred samotným vydaním napadnutého rozhodnutia bol oboznámený so zmenou právnej kvalifikácie a dôvodom, rovnako bol poučený o možnosti vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu, ako aj k jeho posúdeniu. Žalovaný mal za to, že správny orgán tým naplnil požiadavku v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku a postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom správneho konania. Uviedol, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, preto je v rozpore so zásadou zákonnosti požiadavka žalobcu, že správny orgán nemôže disponovať s konaním v podobe zmeny právnej kvalifikácie zisteného skutku, ktorý nie je v súlade so zákonom, pokiaľ dospeje k záveru o potrebe túto vykonať. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektori SOI dňa 23.04.2014 vykonali kontrolu v prevádzke žalobcu bauMax, Chrenovská 26, Nitra, pri ktorej zistili, že žalobca uvádzal vo svojom akciovom letáku bauMax apríl 2014, platnom od 04.04.2014 klamlivú informáciu o dostupnosti 4 druhov produktov - solárne zapichovacie svietidlo Motýľ xx 50417407 á 4,99 eura/ks, solárne zapichovacie svietidlo Vážka xx 50417377 á 4,99 eura/ks, solárne zapichovacie svietidlo Ľalia xx 50417391 á 4,99 eura/ks, solárne zapichovacie svietidlo Kolibrík xx 50417384 á 4,99 eura/ks, pretože v čase kontroly bolo zistené, že uvedené 4 druhy výrobkov sa v čase začatia akcie dňa 04.04.2014 v ponuke pre spotrebiteľa v predmetnej prevádzke nenachádzali. Kontrolou inšpektorov SOI bolo taktiež zistené, že žalobca, uvádzal vo svojom akciovom letáku bauMax apríl 2014 platnom od 18.04.2014 klamlivú informáciu o dostupnosti 4 druhov produktov - Ratanová súprava Atlanta xx 23530706 á 499,- eur/súprava, Plotové pole Gera xx 3186251 á 19,90 eura/ks, Plotové polia 150x180 cm xx 22588685 á 11,99 eura/ks, solárne zapichovacie svietidlo Laterne xx 23939271 á 3,29 eura/ks, pretože v čase kontroly bolo zistené, že uvedené 4 druhy výrobkov sa v čase začatia akcie dňa 18.04.2014 v ponuke pre spotrebiteľa v predmetnej prevádzke nenachádzali. Žalovaný Oznámením o začatí správneho konania č. R/0116/04/14 zo dňa 16.07.2014 žalobcovi oznámil začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie zákazu podľa § 3 ods. 2 zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2014. Listom zo dňa 18.08.2014, doručeným žalobcovi dňa 22.08.2014 oznámil prvostupňový správny orgán zmenu právnej kvalifikácie zisteného skutkového stavu, a to na porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj rozhodnutím č. R/0116/04/14 zo dňa 18.09.2014 uložila žalobcovi pokutu vo výške 4.800,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za to, že vyššie uvedeným konaním sa žalobca ako predávajúci dopustil porušenia zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SK/0708/99/2014 zo dňa 19.12.2014 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil jednak v aplikácii právnej úpravy, tak že aplikoval právnu úpravu platnú v čase zisteného porušenia a jednak v časti uloženia výšky peňažnej pokuty tak, že podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložil peňažnú pokutu vo výške 2.500,- eur. Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. Vzhľadom na skutočnosť, že zistené porušenie sa týkalo kontroly letákov účastníka konania zo dňa 04.04.2014 a dňa 18.04.2014 vykonanej inšpektormi SOI dňa 23.04.2014 na dané aplikoval právnu úpravu platnú v tomto čase. Preskúmaním veci v odvolacom konaní bol zistený dôvod na prehodnotenie výšky uloženého postihu. Odvolací správny orgán považoval skutkový stav za presne a spoľahlivo zistený, pričom konštatoval, že napriek uvedenému v odvolacom konaní pristúpil k zníženiu výšky uloženého postihu. Zastával názor, že dostatočne represívny charakter pre účastníka konania bude mať aj uloženie pokuty v nižšej výške, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací orgán nepovažoval postup správneho orgánu prvého stupňa ohľadom zmeny právnej kvalifikácie za nesúladný so zákonom. Nesúhlasil s opodstatnenosťou návrhu žalobcu, v zmysle ktorého mal správny orgán za danej situácie konanie začaté podľa zákona o reklame zastaviť a začať nové správne konanie so správnou právnou kvalifikáciou zisteného protiprávneho konania. V tomto prípade by podľa názoru odvolacieho orgánu mohlo dôjsť k prekážke ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci). Poukázal na to, že samotná skutočnosť, že Správny poriadok explicitne neupravuje ten-ktorý špecifický postup v onej špecifickej situácii ešte neznamená, že takto správny orgán postupovať nemôže. Na okolnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní a na základe ktorých žiadal zrušenie prvostupňového rozhodnutia odvolací orgán neprihliadal, pretože na uloženú sankciu nemajú vplyv. IV. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutie žalovaného č. SK/0708/99/2014 zo dňa 19.12.2014, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. R/0116/04/14 zo dňa 18.09.2014. Žalobca poukázal v žalobe na nesprávne právne posúdenie veci. Súd vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. V správnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. Toto špeciálne procesné právo uvedené v odporúčaní R (91) úzko súvisí s procesným princípom stíhania len zo zákonných dôvodov. V danom prípade kontrola SOI bola vykonaná dňa 23.04.2014 s tým, že k porušeniu povinnosti žalobcom došlo dňa 04.04.2014 a 18.04.2014. Prvý úkon v správnom konaní voči žalobcovi bol vykonaný listom zo dňa 16.07.2014 - Oznámením o začatí správneho konania o uložení pokuty za porušenie zákazu podľa § 3 ods. 2 zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame (klamlivá reklama) a doručeným žalobcovi dňa 22.07.2014. Správne konanie ovládané zásadou oficiality sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. So začatím konania sú spojené dôležité právne účinky, a preto je významné určiť presný začiatok správneho konania. Dňom vykonania úkonu je deň, keď sa o úkone dozvedel účastník konania (napr. deň, kedy mu bolo doručené oznámenie o začatí konania, a nie deň, keď bolo vyhotovené alebo podané na poštovú prepravu). V preskúmavanej veci bolo teda správne konanie začaté dňom 22.07.2014 (nie ako uvádzal žalobca dňa 16.07.2014), to znamená v čase neúčinnosti ust. § 3 ods. 2 zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame, pretože dňom 17.07.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2014 Z.z., ktorým došlo k zmene zákona o reklame o. i. aj vo vypustení ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame. Z uvedeného potom nesporne vyplýva, že správne konanie o uložení pokuty za porušenie zákazu podľa § 3 ods. 2 zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame začaté dňom 22.07.2014 bolo začaté i napriek absencii účinného zákonného ustanovenia, teda v rozpore s procesným princípom stíhania len zo zákonných dôvodov, čo možno vyhodnotiť ako nesprávne právne posúdenie veci ako takej. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti výroku rozhodnutia žalovaného o zmene výšky pokuty pre nedostatok dôvodov súd konštatoval, že druhostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním veci v odvolacom konaní bol zistený dôvod na prehodnotenie výšky uloženého postihu. Odvolací správny orgán považoval skutkový stav za presne a spoľahlivo zistený, napriek uvedenému v odvolacom konaní však pristúpil k zníženiu výšky uloženého postihu. Zastával názor, že dostatočne represívny charakter pre účastníka konania bude mať aj uloženie pokuty v nižšej výške, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací správny orgán pri určení výšky pokuty bez bližšieho odôvodnenia len konštatoval, že prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a postupoval v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby v súlade s ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a takto zníženú pokutu považoval za primeranú. Potrebné je uviesť, že v prípade uloženia pokuty resp. jej zníženia si rozhodnutie vyžaduje podrobné zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Preto nestačí zdôvodnenie iba v jej všeobecnej rovine s konštatovaním prihliadnutia k zákonným predpokladom, tak ako je to uvedené v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. Hoci pokuta bola stanovená voľnou úvahou žalovaného v spodnej hranici zákonnej sadzby a stanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk stanovených v zákone, žalovaný sa riadne nezaoberal otázkou posúdenia miery primeranosti výšky uloženej pokuty. Z rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho preskúmania nevyplýva prečo je za porušenie právnych povinností žalobcu primeraná pokuta vo výške 2.500,- eur. Žalovaný sa dostatočne so zákonnými kritériami uloženia pokuty vo svojom odôvodnení nezaoberal. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn. 5Sžo/204/2010, sp. zn. 2Sžp/16/2011), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v časti zaoberajúcej sa výškou uloženej sankcie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobcom vznesená námietka je preto dôvodná. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu súd rovnako konštatoval, že aj toto tvrdenie žalobcu je opodstatnené. V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Základnou zásadou je aj zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5, ale je premietnutá aj v ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). V preskúmavanej veci neúplnosť zistenia skutočného stavu veci súd videl v tom, že v priebehu celého konania nebolo preukázané, že či bolo klamlivé konanie žalobcu zistené len v deň začatia obidvoch akcií, alebo po celý čas trvania akcií, či chýbajúcich 8 druhov výrobkov bolo zistených len v jednej prevádzke alebo v celej obchodnej sieti žalobcu, a to aj s prihliadnutím na doložku uvedenú na zadnej strane akciového letáku, „akcia platí do vypredania zásob“, či zo strany žalobcu ide o opakované porušenie povinnosti. Súd bol názoru, že tieto skutkové okolnosti sú významné z hľadiska posúdenia výšky sankcie v zmysle hľadísk upravených v § 24 ods. 1, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd v Bratislave preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný i prvostupňový správny orgán postupovali v intenciách rozhodnutia krajského súdu s tým, že bude úlohou žalovaného vo veci opätovne konať a posúdiť konanie žalobcu vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ktorým sú správne orgány v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazané. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 70,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia: za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.02.2015, spísanie žaloby zo dňa 04.03.2015, á - 101,25 eura x 2 = 202,50 eura plus 2 x paušálna náhrada po 8,39 eura = 16,78 eura plus DPH - 43,85 eura, trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 263,13 eura. Právna zástupkyňa žalobcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 263,13 eura, ktorú jej súd v zmysle jej vyčíslenia priznal, avšak je toho názoru, že podľa § 11 ods.4 vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, by jej prináležala vyššia odmena za poskytované právne služby v predmetnom konaní, keď v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky by mala nárok na odmenu vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške jednej šestiny výpočtového základu, ktorá v roku 2015 predstavovala 139,83 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Vložka č.: 8023/B zistil, že v prípade žalobcu došlo v priebehu konania k zmene obchodného mena z pôvodného bauMax SR, spol. s r.o. na nové: bx Abwicklungsgesellschaft SR spol. s r. o.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.