Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/227/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201764 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201764.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6205/12 zo dňa 16.08.2012 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.08.2012 Spr. 6205/12 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.07.2012 Spr. 6118/2012. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je zákonné pre rozpor s relevantnými ustanoveniami Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a preto žiada, aby došlo k jeho preskúmaniu súdom v konaní podľa ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p.. Žalobca v žalobe tvrdí, že povinná osoba v čase podania žiadosti disponovala a stále disponuje požadovanou informáciou a mala preto žiadosť vybaviť poskytnutím tejto informácie, keďže neexistujú v rámci osobitnej zákonnej úpravy žiadne legálne prekážky. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že povinná osoba musí požadovanú informáciu poskytnúť vždy, ak ju má k dispozícií, nejde o zverejnenú informáciu a neprichádza do úvahy uplatnenie postupu podľa § 8 až 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Povinná osoba podľa názoru žalobcu nemala oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie, pretože neexistoval a stále neexistuje dôvod nesprístupnenia. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahuje úpravu, ktorá by umožňovala povinnej osobe odmietnuť sprístupnenie informácie preto, že informáciu možno získať aj iným spôsobom. Odkaz povinnej osoby a Krajského súdu na položku 24a Zákona o súdnych poplatkoch podľa názoru žalobcu zjavne neobstojí. Upozorňuje na fakt, že podľa článku 13 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa článku 26 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky právo na informácie je zaručené. Postup, ktorý zvolila povinná osoba, a ktorý potvrdil ako správny Krajský súd skonštruoval obmedzenie žalobcovho práva na informácie takým spôsobom, ktorý odporuje článku 13 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ak povinná osoba sama o sebe svojvoľne tvrdí, že jej známe a verejne dostupné informácie bude poskytovať len vo forme úradného osvedčenia, popiera podstatu a zmysle práva na informácie. Požadovaná informácia má pre žalobcu zásadný význam, pretože potrebuje správne označovať svoje podania vo veci samej. Nakoniec sám všeobecný súd viackrát v komunikácii žiadal, aby podania boli označované registratúrnou značkou súdu. Akokoľvek žalobca nežiada o vydanie úradného osvedčenia, či úradného potvrdenia, žiadosť smeruje k oznámeniu informácie zachytenej v registratúre súdu spracovanej podľa pravidiel registratúrneho poriadku v systéme súdneho managementu a nie k lustrácii súdneho konania. Je len vecou významu informácie, že sa vyskytuje aj v príslušnom súdnom spise. Požadovaná informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise, alebo súdnom konaní, ale existuje preto, aby súdny spis, alebo súdne konanie identifikovala. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že spisová značka, ktorá je pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel súdu nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu. Spisová značka podľa názoru žalobcu nemá svoj pôvod vo vedení súdneho konania, ale je vecným prejavom faktu, že súd prijal cestou do podateľne návrh na začatie občianskeho správneho konania. Úradné osvedčenia, alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou natoľko blížia charakteru deklaratórnych individuálnych právnych aktov, že v teórií práva sú priraďované k deklaratórnym individuálnym právnym aktom ako ich osobitná skupina. Individuálnym právnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy dochádza k autoritatívnej a bezprostredne právne záväznej aplikácii právnych noriem na individuálne určených alebo individuálne určiteľných adresátov. V danej veci jednoznačne nejde o návrh na vydanie úradného osvedčenia, alebo úradného potvrdenia. Žalobca trvá na svojom stanovisku a tvrdí, že rozhodnutie povinnej osoby je možno hodnotiť ako nulitný právny akt, ktorý nevyvoláva právne účinky, pretože bolo vydané neoprávnenou osobou. Vo veci mala rozhodnúť osoba poverená vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie určená rozvrhom práce súdu a nie predsedníčka súdu, ktorá v tejto veci rozhoduje v druhom stupni. V tomto ohľade sa právna nulita vzťahuje na napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo vydané neoprávneným orgánom, nakoľko podľa názoru žalobcu je orgánom druhého stupňa v danej veci nie Krajský súd v Bratislave, ale predseda Okresného súdu Bratislava I. S odkazom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd po preskúmaní zákonnosti oboch rozhodnutí tieto zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe v zmysle ustanovenia § 12 O.s.p. žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu toho istého stupňa, nakoľko sudcovia Krajského súdu v Bratislave sú vylúčení z pojednávania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 31.07.2013 uvádza, že na preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 16.08.2012 trvá. Má za to, že toto je podrobne odôvodnené. Má za to, že argumentácia žalobcu je neopodstatnená, keďže žalovaný na základe podanej žiadosti týkajúcej sa podľa obsahu tzv. lustrácie súdnych sporov pri jej vybavovaní je povinný postupovať podľa položky 24a Zákona o správnom konaní v spojení so zákonom č. 543/2005 Z. z. Na samotnom fakte, že „lustrácie" súdnych sporov podľa citovaného ustanovenia nemožno zameniť za sprístupnenie informácii podľa ustanovenia zákona o slobode informácii je treba chápať tak, že podľa týchto ustanovení zákona súdy vykonávajú v súdnej praxi „lustrácie" súdnych sporov odo dňa vyhlásenia tohto zákona, kedy zákon o slobode informácii ešte nebol prijatý, resp. bol prijatý až o osem rokov neskôr, pričom v súbehu obidvoch zákonov od roku 2000 však nič nebráni, aby bol dodržaný účel každého z nich, keďže tento účel je odlišný. Krajský súd na území Slovenskej republiky, teda v tomto prípade aj povinná osoba, vydá prostredníctvom svojho informačného centra na základe tzv. „obyčajnej" spoplatnenej žiadosti, neopierajúc sa o žiaden zákon, vykonaním úkonu „lustrácie" všetkých súdnych konaní, ktorých úkon je nad rámec výkonu činnosti súdu a aj z tohto dôvodu je zákonodarcom spoplatnený, potvrdenie o spisovej značka veci, účastníkoch konania a podporene aj predmet sporu, a to podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, položka 24a Zákona č. 71/1992 Zb.. Doterajšia prax žalovaného v uvedenej oblasti ukázala, že žiadatelia, rovnako ako žalobca odmietajú zaplatiť zákonom stanovený súdny poplatok. Z tohto dôvodu sú v prípadoch lustrácie súdnych sporov obchádzané obidva právne predpisy, a to položka 24a zákona č. 71/1992 Zb. ako aj Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., a tieto sú nahrádzané podávaním žiadostí poľa zákona o slobode informácií, ktorá žiadosť nie je spoplatnená; navyše, musí byť vybavená najneskôr do ôsmich dní, čo žiadateľom vyhovuje. Podľa názoru žalovaného je preto nevhodné a najmä neprístupné, aby si žiadateľ, či už ako fyzická, alebo právnická osoba zisťoval svoje požiadavky, práva ale aj povinnosti určené mu v položke 24a zákona o súdnych poplatkoch za presne zákonom stanovený poplatok za úkony vykonané súdom a uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení s ustanoveniami zákona o slobode informácií bez poplatku, zadarmo, obchádzaním tohto príslušného na vec sa vzťahujúceho zákona č. 71/1992 Zb.. Žalovaný má za to, že povinná osoba správne navzájom zosúladila ako aplikáciu zákona o slobode informácie, tak i zároveň pôsobiace príslušné ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, položka 24a. Žalovaný je názoru, že informácie zo súdnych registrov sa teda týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Žalobca v odvolaní potvrdil, že ide o informácie o súdnych - exekučných sporoch. Takéto informácie, podľa názoru žalovaného, podliehajú právnemu režimu už citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobode informácií, ktorá dikcia ustanovenia je jednoznačná. Na tieto informácie sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám. Či toto ustanovenie je v súlade s článkom 26, odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky je oprávnený posúdiť iba Ústavný súd Slovenskej republiky. Čo sa týka časti žaloby žalobcu pod písmenom h), žalovaný sa nestotožňuje s jeho tvrdením o nulitnom rozhodnutí povinnej osoby zo dňa 06.07.202, ako aj nulitnom rozhodnutí odvolacieho orgánu zo dňa 16.08.2012. Z právneho hľadiska o tzv. nulitný akt ide v prípade, ak tento nemá žiadny právny účinok a na ktorý sa hľadí, ako keby neexitoval, pričom sa predpokladá, že povinná osoba nevydala rozhodnutie, v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietaného rozhodnutia , čo nie je tento prípad. Obidve rozhodnutia boli vydané riadne a včas podpísané osobami - predsedami súdov, ktorí sú oprávnení rozhodovať a vybavovať žiadosti podané podľa zákona o slobode informácií. V tomto prípade sa preto nejedná o ničotné právne akty. Je nepochybné, že žalobca sa na odvrátenie pozornosti ohľadom predmetu žaloby použitím nesprávneho postupu zákonom o slobode informácií na zistenie skutočností zo súdnych spisov, v ktorých má postavenie právneho zástupcu na strane veriteľa namiesto správneho postupu podľa Sadzobníka súdnych poplatkov uchýlil k právne neodôvodnenej argumentácií o nulitných aktoch žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný právneho názoru, že žaloba žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v rozsahu žalobných námietok podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Spr. 6205/2012 zo dňa 16.08.2012, ktorým tento odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.07.2012 Spr. 6118/2012 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava bola dňa 02.07.2012 doručená žiadosť spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25 v Bratislave, zastúpená doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom na základe priloženého plnomocenstva zo dňa 27.06.2012, ktorou tento žiadal o sprístupnenie informácií evidenčného charakteru, konkrétne spisových značiek súdneho registra „Er" vo vzťahu k exekučnému konaniu, vedenému u povinnej osoby, kde na strane oprávneného vystupuje žiadateľ a na strane povinného vystupuje T. U., narodená XX.XX.XXXX, a to podľa ustanovení § 2 ods. 1 a § 16 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žiadateľ v žiadosti uviedol, že exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 1740013, exekučné konanie vedené pod č. EX 105/2006. Informácie žiadal žiadateľ sprístupniť prostredníctvom elektronickej pošty. Súd ďalej zistil, že povinná osoba (Okresný súd Bratislava I) podanú žiadosť žiadateľa zamietol rozhodnutím zo dňa 06.07.2012 pod číslom Spr. 6118/2012. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že povinná osoba (Okresný súd Bratislava I) konštatoval, že žiadosť žiadateľa vykazuje znaky žiadosti o vykonanie tzv. „lustrácie súdnych konaní", ktorú „lustráciu" súdy realizujú na základe žiadosti o uskutočnenie administratívnych úkonov smerom k širokej verejnosti vykonávanej prostredníctvom infocentra povinnej osoby, ktorá je podmienená úhradou súdneho poplatku vo výške 2,50 Eur za lustráciu jedného subjektu. To znamená, že informácie a skutočnosti vyplývajúce zo súdnych spisov sa nesprístupňujú na základe žiadosti podanej v zmysle Zákona o slobode informácií, nakoľko na tento účel nie je súdmi aplikovaný a v právnej praxi už dvadsať rokov verejnosťou využívaný Zákon č. 71/1992 Zb., položka č. 24a. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že povinná osoba (Okresný súd Bratislava I) dospel k záveru, že konaním žiadateľa došlo z jeho strany k zámene ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch so Zákonom o slobode informácií, ktorý bol aplikovaný nesprávne. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave číslo Spr. 6205/2012 zo dňa 16.08.2012. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Bratislava I a odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.07.2012 potvrdil. IV. Podľa článku 26 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa článku 26 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsoby vykonávania ustanoví zákon. Podľa ustanovenia § 3 odsek 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce o životnom prostrední o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu plnení a činnostiach vykonávajúcich na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 odsek 1, 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. Podľa ustanovenia § 5 odsek 6 zákona o slobode informácií, povinná osoba je povinná zverejniť označenie nehnuteľnej veci vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo orgánu verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby než orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu vlastníctva a právny titul, ako aj informácie o osobných údajoch a iných identifikačných údajoch osôb, ktoré nadobudli tento majetok do vlastníctva, a to v rozsahu a) meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno, b) adresa pobytu alebo sídlo, c) identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu; rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <. a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa ustanovenia § 82a ods. 5 Zákona č. 757/2004 Z. z. súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Podľa ustanovenia § 64 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresný súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Podľa ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. Sadzobníka súdnych poplatkov, časť II Poplatky za úkony súdov, položka 24a sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev za každú aj začatú stranu platí poplatok 2,50 Eur, pričom je potrebné takúto žiadosť opatriť kolkovou známkou uvedenej nominálnej hodnoty. Podľa § 3 ods. 10 Zákona č. 757/2004 Z. z. súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom. V preskúmavanej veci je z obsahu administratívneho spisu nesporné, že žalobca sa svojou žiadosťou, ktorú Okresnému súdu Bratislava I doručil dňa 02.07.2012, domáhal sprístupniť informácie evidenčného charakteru, konkrétne spisové značky súdneho registra „Er" vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému u povinnej osoby, kde na strane oprávneného vystupuje žiadateľ a na strane povinného vystupuje T. U.. Súd konštatoval, že zo žiadosti žalobcu sú známi účastníci konania, čiže oprávnený (žalobca) a ním označená povinná osoba. Tento údaj je na zistenie konkrétnej veci nedostatočný. Práve z tohto dôvodu je každá spisová kancelária povinná „lustrovať" tak, aby sa žalobca mohol dozvedieť požadované spisové značky konkrétnych exekučných konaní. Podľa názoru súdu Okresný súd Bratislava I uzavrel správne, že v tomto prípade nie je možné sprístupniť žalobcovi spisové značky (zo strany žalobcu bolo podaných niekoľko desiatok obdobných žiadostí) podľa Zákona o slobode informácií bez toho, aby bol údaj o účastníkoch doplnený aj ďalšími podpornými identifikačnými znakmi. preto poskytnutie týchto informácií nie je možné formou Zákona o slobode informácií. Súd ako taký žalobcom požadované informácie môže zistiť iba v prípade kompletnej „lustrácie" všetkých u neho vedených konaní v jednotlivých registroch. V danom prípade predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 27.06.2012 nebola požiadavka na údaje, ktoré by bol súd povinný oznámiť prostredníctvom Zákona o slobode informácií, ale ide o požiadavku, ktorá vyžaduje zber informácií v agende registrov súdnych konaní žalovaného. Žalobca je priamym účastníkom exekučného konania a preto je oprávnený konať podľa ustanovenia § 44 odsek 1 v spojení s ustanovením § 64 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku. Podľa názoru súdu zo zákona o slobode informácií nie je možné vyvodzovať, že informáciou je aj spracovanie údajov formou „lustrácie" exekučných spisov podľa požiadavky žalobcu. Predmetnú žiadosť nemôže žalovaný ani odstúpiť do svojho infocentra na priame vybavenie bez toho, aby o nej bolo rozhodnuté spôsobom predpokladaným v ustanovení § 18 odsek 2 Zákona o slobode informácií. Podľa ustanovenia § 129 Vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z. z. prijaté podanie, ktorými sa dáva podnet na začatie konania podateľňa eviduje pomocou aplikácie v managemente. Podateľňa je určená na prijímanie podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce. Podľa názoru súdu, žalobcom požadované informácie nie sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti súdu, informáciami o rozhodnutí alebo výsledku konania, ktoré sú súdy obmedzené sprístupniť podľa vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s ustanovením § 82a ods. 5 Zákona č. 757/2004 Z. z.. Žalobcu nemožno považovať za žiadateľa podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, t.j. za osobu, ktorá sa nemôže o požadovanom jemu neprístupnom a neznámom údaji dozvedieť inak, ako postupom podľa Zákona o slobode informácií. Práva žalobcu ako účastníka súdneho exekučného konania na získanie údajov zo súdneho spisu potrebných pre hájenie svojich nárokov sú zaručené vyššie citovanými osobitnými procesnými ustanoveniami, ktorých aplikácia má v danom prípade prednosť pred aplikáciou Zákona o slobode informácií tak, ako to analogicky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži 8/2009. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca podal svoju žiadosť podľa ustanovenia § 64 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z. z. v spojení s položkou 24a a 28 Sadzobníka súdnych poplatkov tak, ako to konštatoval žalovaný. V tomto prípade žalobca vystupuje na strane oprávnenej osoby, t.j. ako účastník konania a preto mu nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť podľa Zákona o slobode informácií, ale postupom podľa osobitnej právnej úpravy, ktorú Okresný súd Bratislava I na daný prípad správne aplikoval. V danom prípade, tak ako pri podaní akejkoľvek súdnej žaloby - návrhu, žalovaný vydal žalobcovi pri podaní exekučného návrhu podľa citovaného ustanovenia vyhlášky písomné potvrdenie, obsahujúce najmä údaje (informácie) ako sú; označenie súdu, pridelenú spisovú značku, účastníkov konania, predmet sporu, meno zákonného sudcu (predsedu senátu), presný čas a dátum podania návrhu.... Žalobca teda opätovne žiadal sprístupniť prostredníctvom zákona o slobode informácií údaj, ktorý už mal k dispozícii, a teda sa nejedná o žiadosť o sprístupnenie jemu neznámej skutočnosti. Požadovaná informácia mu bola predtým riadne oznámená potvrdením o prijatí návrhu príslušným exekučným súdom v zmysle osobitného predpisu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že toto nebolo vydané oprávnenou osobou súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Podľa rozvrhu práce každého súdu môže byť na poskytovanie informácií poverená zamestnankyňa infocentra, avšak rozhodnutie vydáva predseda súdu, ktorý je oprávnený vydať rozhodnutie podľa Zákona o slobode informácií ako štatutárny orgán povinnej osoby. V tomto prípade bolo tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného vydané v zákonných lehotách a osobami príslušnými podľa zákona. Na žalobcovu námietku, týkajúcu sa zaujatosti Krajského súdu v Bratislave uvedenú tak v podanej žalobe, ako aj doplnenú v podaní zo dňa 07.11.2012, bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. O vznesenej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndz 1/2013 zo dňa 30.01.2013 tak, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Z prejednávania a rozhodnutia vo veci bol vylúčený predseda Krajského súdu H. a podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave H. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru totožnému s právnym záverom žalovaných orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím nebol porušený zákon a preto žalobu postupom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 Zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.