Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/227/2012 z 18. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2015, sp. zn. 1S/227/2012, ECLI:SK:KSBA:2015:1012201764.6 Krajský súd Bratislava | 1S/227/2012 | ECLI:SK:KSBA:2015:1012201764.6 | 2015-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy (543/2005 Z. z.), zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebfcfa8c-902d-4bc6-97d0-d41276eada6f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1012201764.6 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/227/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201764
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201764.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a
členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: Pohotovosť,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6205/12 zo dňa 16.08.2012 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.08.2012 Spr. 6205/12 v spojení s
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.07.2012 Spr. 6118/2012. V žalobe
uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je zákonné pre rozpor s relevantnými ustanoveniami Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám a preto žiada, aby došlo k jeho preskúmaniu súdom v konaní podľa
ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p.. Žalobca v žalobe tvrdí, že povinná osoba v čase podania žiadosti
disponovala a stále disponuje požadovanou informáciou a mala preto žiadosť vybaviť poskytnutím tejto
informácie, keďže neexistujú v rámci osobitnej zákonnej úpravy žiadne legálne prekážky. Žalobca ďalej
v žalobe tvrdí, že povinná osoba musí požadovanú informáciu poskytnúť vždy, ak ju má k dispozícií,
nejde o zverejnenú informáciu a neprichádza do úvahy uplatnenie postupu podľa § 8 až 12 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám. Povinná osoba podľa názoru žalobcu nemala oprávnenie odmietnuť
sprístupnenie informácie, pretože neexistoval a stále neexistuje dôvod nesprístupnenia.

Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahuje úpravu,
ktorá by umožňovala povinnej osobe odmietnuť sprístupnenie informácie preto, že informáciu možno
získať aj iným spôsobom. Odkaz povinnej osoby a Krajského súdu na položku 24a Zákona o súdnych
poplatkoch podľa názoru žalobcu zjavne neobstojí. Upozorňuje na fakt, že podľa článku 13 odsek 4
Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa článku 26 odsek 1 Ústavy
Slovenskej republiky právo na informácie je zaručené. Postup, ktorý zvolila povinná osoba, a ktorý
potvrdil ako správny Krajský súd skonštruoval obmedzenie žalobcovho práva na informácie takým
spôsobom, ktorý odporuje článku 13 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ak povinná osoba sama
o sebe svojvoľne tvrdí, že jej známe a verejne dostupné informácie bude poskytovať len vo forme
úradného osvedčenia, popiera podstatu a zmysle práva na informácie. Požadovaná informácia má
pre žalobcu zásadný význam, pretože potrebuje správne označovať svoje podania vo veci samej.
Nakoniec sám všeobecný súd viackrát v komunikácii žiadal, aby podania boli označované registratúrnou
značkou súdu. Akokoľvek žalobca nežiada o vydanie úradného osvedčenia, či úradného potvrdenia,



žiadosť smeruje k oznámeniu informácie zachytenej v registratúre súdu spracovanej podľa pravidiel
registratúrneho poriadku v systéme súdneho managementu a nie k lustrácii súdneho konania. Je len
vecou významu informácie, že sa vyskytuje aj v príslušnom súdnom spise. Požadovaná informácia nemá
svoj pôvod v súdnom spise, alebo súdnom konaní, ale existuje preto, aby súdny spis, alebo súdne
konanie identifikovala.

Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že spisová značka, ktorá je pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel
súdu nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu. Spisová značka podľa názoru žalobcu nemá svoj
pôvod vo vedení súdneho konania, ale je vecným prejavom faktu, že súd prijal cestou do podateľne
návrh na začatie občianskeho správneho konania.

Úradné osvedčenia, alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou natoľko blížia charakteru
deklaratórnych individuálnych právnych aktov, že v teórií práva sú priraďované k deklaratórnym
individuálnym právnym aktom ako ich osobitná skupina. Individuálnym právnym aktom vydaným
orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy dochádza k autoritatívnej a bezprostredne právne
záväznej aplikácii právnych noriem na individuálne určených alebo individuálne určiteľných adresátov.
V danej veci jednoznačne nejde o návrh na vydanie úradného osvedčenia, alebo úradného potvrdenia.

Žalobca trvá na svojom stanovisku a tvrdí, že rozhodnutie povinnej osoby je možno hodnotiť ako nulitný
právny akt, ktorý nevyvoláva právne účinky, pretože bolo vydané neoprávnenou osobou. Vo veci mala
rozhodnúť osoba poverená vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie určená rozvrhom práce súdu
a nie predsedníčka súdu, ktorá v tejto veci rozhoduje v druhom stupni. V tomto ohľade sa právna nulita
vzťahuje na napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo vydané neoprávneným orgánom, nakoľko podľa názoru
žalobcu je orgánom druhého stupňa v danej veci nie Krajský súd v Bratislave, ale predseda Okresného
súdu Bratislava I. S odkazom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd po preskúmaní
zákonnosti oboch rozhodnutí tieto zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na
ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe v zmysle ustanovenia § 12 O.s.p. žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu toho istého stupňa, nakoľko
sudcovia Krajského súdu v Bratislave sú vylúčení z pojednávania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich
pomer k veci a k účastníkom konania.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 31.07.2013 uvádza, že na preskúmavanom
rozhodnutí zo dňa 16.08.2012 trvá. Má za to, že toto je podrobne odôvodnené. Má za to, že argumentácia
žalobcu je neopodstatnená, keďže žalovaný na základe podanej žiadosti týkajúcej sa podľa obsahu tzv.
lustrácie súdnych sporov pri jej vybavovaní je povinný postupovať podľa položky 24a Zákona o správnom
konaní v spojení so zákonom č. 543/2005 Z. z. Na samotnom fakte, že „lustrácie" súdnych sporov
podľa citovaného ustanovenia nemožno zameniť za sprístupnenie informácii podľa ustanovenia zákona
o slobode informácii je treba chápať tak, že podľa týchto ustanovení zákona súdy vykonávajú v súdnej
praxi „lustrácie" súdnych sporov odo dňa vyhlásenia tohto zákona, kedy zákon o slobode informácii ešte
nebol prijatý, resp. bol prijatý až o osem rokov neskôr, pričom v súbehu obidvoch zákonov od roku 2000
však nič nebráni, aby bol dodržaný účel každého z nich, keďže tento účel je odlišný.

Krajský súd na území Slovenskej republiky, teda v tomto prípade aj povinná osoba, vydá prostredníctvom
svojho informačného centra na základe tzv. „obyčajnej" spoplatnenej žiadosti, neopierajúc sa o žiaden
zákon, vykonaním úkonu „lustrácie" všetkých súdnych konaní, ktorých úkon je nad rámec výkonu
činnosti súdu a aj z tohto dôvodu je zákonodarcom spoplatnený, potvrdenie o spisovej značka veci,
účastníkoch konania a podporene aj predmet sporu, a to podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v časti
II. Poplatky za úkony súdov, položka 24a Zákona č. 71/1992 Zb..

Doterajšia prax žalovaného v uvedenej oblasti ukázala, že žiadatelia, rovnako ako žalobca odmietajú
zaplatiť zákonom stanovený súdny poplatok. Z tohto dôvodu sú v prípadoch lustrácie súdnych sporov
obchádzané obidva právne predpisy, a to položka 24a zákona č. 71/1992 Zb. ako aj Vyhláška
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., a tieto sú nahrádzané



podávaním žiadostí poľa zákona o slobode informácií, ktorá žiadosť nie je spoplatnená; navyše, musí
byť vybavená najneskôr do ôsmich dní, čo žiadateľom vyhovuje.

Podľa názoru žalovaného je preto nevhodné a najmä neprístupné, aby si žiadateľ, či už ako fyzická,
alebo právnická osoba zisťoval svoje požiadavky, práva ale aj povinnosti určené mu v položke 24a
zákona o súdnych poplatkoch za presne zákonom stanovený poplatok za úkony vykonané súdom a
uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení s ustanoveniami zákona o slobode informácií bez poplatku,
zadarmo, obchádzaním tohto príslušného na vec sa vzťahujúceho zákona č. 71/1992 Zb.. Žalovaný má
za to, že povinná osoba správne navzájom zosúladila ako aplikáciu zákona o slobode informácie, tak i
zároveň pôsobiace príslušné ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobníka súdnych poplatkov v časti
II. Poplatky za úkony súdov, položka 24a.

Žalovaný je názoru, že informácie zo súdnych registrov sa teda týkajú rozhodovacej činnosti súdu.
Žalobca v odvolaní potvrdil, že ide o informácie o súdnych - exekučných sporoch. Takéto informácie,
podľa názoru žalovaného, podliehajú právnemu režimu už citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d)
Zákona o slobode informácií, ktorá dikcia ustanovenia je jednoznačná. Na tieto informácie sa vzťahuje
obmedzenie prístupu k informáciám. Či toto ustanovenie je v súlade s článkom 26, odsek 4 Ústavy
Slovenskej republiky je oprávnený posúdiť iba Ústavný súd Slovenskej republiky.

Čo sa týka časti žaloby žalobcu pod písmenom h), žalovaný sa nestotožňuje s jeho tvrdením o nulitnom
rozhodnutí povinnej osoby zo dňa 06.07.202, ako aj nulitnom rozhodnutí odvolacieho orgánu zo dňa
16.08.2012. Z právneho hľadiska o tzv. nulitný akt ide v prípade, ak tento nemá žiadny právny účinok a
na ktorý sa hľadí, ako keby neexitoval, pričom sa predpokladá, že povinná osoba nevydala rozhodnutie,
v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietaného rozhodnutia , čo nie je tento
prípad. Obidve rozhodnutia boli vydané riadne a včas podpísané osobami - predsedami súdov, ktorí sú
oprávnení rozhodovať a vybavovať žiadosti podané podľa zákona o slobode informácií. V tomto prípade
sa preto nejedná o ničotné právne akty.

Je nepochybné, že žalobca sa na odvrátenie pozornosti ohľadom predmetu žaloby použitím
nesprávneho postupu zákonom o slobode informácií na zistenie skutočností zo súdnych spisov,
v ktorých má postavenie právneho zástupcu na strane veriteľa namiesto správneho postupu podľa
Sadzobníka súdnych poplatkov uchýlil k právne neodôvodnenej argumentácií o nulitných aktoch
žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný právneho názoru, že žaloba žalobcu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo na nariadenom pojednávaní v rozsahu žalobných námietok podľa ustanovenia § 250j ods.
1 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, najmä hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na
také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.



Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Spr. 6205/2012
zo dňa 16.08.2012, ktorým tento odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 06.07.2012 Spr. 6118/2012 potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava
bola dňa 02.07.2012 doručená žiadosť spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25 v
Bratislave, zastúpená doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom na základe priloženého
plnomocenstva zo dňa 27.06.2012, ktorou tento žiadal o sprístupnenie informácií evidenčného
charakteru, konkrétne spisových značiek súdneho registra „Er" vo vzťahu k exekučnému konaniu,
vedenému u povinnej osoby, kde na strane oprávneného vystupuje žiadateľ a na strane povinného
vystupuje T. U., narodená XX.XX.XXXX, a to podľa ustanovení § 2 ods. 1 a § 16 a nasl. zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žiadateľ v žiadosti uviedol, že exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 1740013, exekučné konanie vedené pod č. EX
105/2006. Informácie žiadal žiadateľ sprístupniť prostredníctvom elektronickej pošty.

Súd ďalej zistil, že povinná osoba (Okresný súd Bratislava I) podanú žiadosť žiadateľa zamietol
rozhodnutím zo dňa 06.07.2012 pod číslom Spr. 6118/2012. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
je zrejmé, že povinná osoba (Okresný súd Bratislava I) konštatoval, že žiadosť žiadateľa vykazuje znaky
žiadosti o vykonanie tzv. „lustrácie súdnych konaní", ktorú „lustráciu" súdy realizujú na základe žiadosti
o uskutočnenie administratívnych úkonov smerom k širokej verejnosti vykonávanej prostredníctvom
infocentra povinnej osoby, ktorá je podmienená úhradou súdneho poplatku vo výške 2,50 Eur za
lustráciu jedného subjektu. To znamená, že informácie a skutočnosti vyplývajúce zo súdnych spisov sa
nesprístupňujú na základe žiadosti podanej v zmysle Zákona o slobode informácií, nakoľko na tento účel
nie je súdmi aplikovaný a v právnej praxi už dvadsať rokov verejnosťou využívaný Zákon č. 71/1992
Zb., položka č. 24a.

Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že povinná osoba (Okresný súd Bratislava I) dospel k záveru,
že konaním žiadateľa došlo z jeho strany k zámene ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch so
Zákonom o slobode informácií, ktorý bol aplikovaný nesprávne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave číslo Spr. 6205/2012 zo dňa 16.08.2012.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa stotožnil s právnym názorom
Okresného súdu Bratislava I a odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 06.07.2012 potvrdil.

IV.

Podľa článku 26 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Podľa článku 26 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť
primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsoby
vykonávania ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní iba informácie
o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom obce o životnom prostrední o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa
životného prostredia a o obsahu plnení a činnostiach vykonávajúcich na základe uzatvorenej zmluvy.

Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 odsek 1,
2 je povinná zverejniť tieto informácie:
a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry,
b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť,
návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,



c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia
povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,
d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných
podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,
e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná
a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k
povinnej osobe,
f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad
za sprístupňovanie informácií.

Podľa ustanovenia § 5 odsek 6 zákona o slobode informácií, povinná osoba je povinná zverejniť
označenie nehnuteľnej veci vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia
cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce,
vyššieho územného celku alebo orgánu verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva
alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby než orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu
vlastníctva a právny titul, ako aj informácie o osobných údajoch a iných identifikačných údajoch osôb,
ktoré nadobudli tento majetok do vlastníctva, a to v rozsahu
a) meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno,
b) adresa pobytu alebo sídlo,
c) identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií,
ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich
dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú
vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych
orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa
osobitného predpisu; rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho
dielu Trestného poriadku <. a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie
nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Podľa ustanovenia § 82a ods. 5 Zákona č. 757/2004 Z. z. súdy sprístupňujú verejnosti na základe
žiadosti podľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a
rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a
právom chránených záujmov.

Podľa ustanovenia § 64 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o
spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresný súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské
súdy, na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať
úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej
písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení,
rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Zamestnanec súdu,
ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam,
ktorý založí do súdneho spisu.

Podľa ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. Sadzobníka súdnych poplatkov, časť II Poplatky za úkony
súdov, položka 24a sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych
spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev za každú aj začatú stranu platí poplatok 2,50 Eur, pričom
je potrebné takúto žiadosť opatriť kolkovou známkou uvedenej nominálnej hodnoty.

Podľa § 3 ods. 10 Zákona č. 757/2004 Z. z. súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä
pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných
písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom.

V preskúmavanej veci je z obsahu administratívneho spisu nesporné, že žalobca sa svojou žiadosťou,
ktorú Okresnému súdu Bratislava I doručil dňa 02.07.2012, domáhal sprístupniť informácie evidenčného



charakteru, konkrétne spisové značky súdneho registra „Er" vo vzťahu k exekučnému konaniu
vedenému u povinnej osoby, kde na strane oprávneného vystupuje žiadateľ a na strane povinného
vystupuje T. U..

Súd konštatoval, že zo žiadosti žalobcu sú známi účastníci konania, čiže oprávnený (žalobca) a ním
označená povinná osoba. Tento údaj je na zistenie konkrétnej veci nedostatočný. Práve z tohto dôvodu je
každá spisová kancelária povinná „lustrovať" tak, aby sa žalobca mohol dozvedieť požadované spisové
značky konkrétnych exekučných konaní. Podľa názoru súdu Okresný súd Bratislava I uzavrel správne,
že v tomto prípade nie je možné sprístupniť žalobcovi spisové značky (zo strany žalobcu bolo podaných
niekoľko desiatok obdobných žiadostí) podľa Zákona o slobode informácií bez toho, aby bol údaj o
účastníkoch doplnený aj ďalšími podpornými identifikačnými znakmi. preto poskytnutie týchto informácií
nie je možné formou Zákona o slobode informácií. Súd ako taký žalobcom požadované informácie môže
zistiť iba v prípade kompletnej „lustrácie" všetkých u neho vedených konaní v jednotlivých registroch. V
danom prípade predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 27.06.2012 nebola požiadavka
na údaje, ktoré by bol súd povinný oznámiť prostredníctvom Zákona o slobode informácií, ale ide o
požiadavku, ktorá vyžaduje zber informácií v agende registrov súdnych konaní žalovaného.

Žalobca je priamym účastníkom exekučného konania a preto je oprávnený konať podľa ustanovenia §
44 odsek 1 v spojení s ustanovením § 64 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
543/2002 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku.

Podľa názoru súdu zo zákona o slobode informácií nie je možné vyvodzovať, že informáciou je aj
spracovanie údajov formou „lustrácie" exekučných spisov podľa požiadavky žalobcu. Predmetnú žiadosť
nemôže žalovaný ani odstúpiť do svojho infocentra na priame vybavenie bez toho, aby o nej bolo
rozhodnuté spôsobom predpokladaným v ustanovení § 18 odsek 2 Zákona o slobode informácií.

Podľa ustanovenia § 129 Vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z. z. prijaté podanie, ktorými sa dáva podnet
na začatie konania podateľňa eviduje pomocou aplikácie v managemente. Podateľňa je určená na
prijímanie podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce.

Podľa názoru súdu, žalobcom požadované informácie nie sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej
činnosti súdu, informáciami o rozhodnutí alebo výsledku konania, ktoré sú súdy obmedzené sprístupniť
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s
ustanovením § 82a ods. 5 Zákona č. 757/2004 Z. z.. Žalobcu nemožno považovať za žiadateľa podľa §
4 ods. 1 zákona o slobode informácií, t.j. za osobu, ktorá sa nemôže o požadovanom jemu neprístupnom
a neznámom údaji dozvedieť inak, ako postupom podľa Zákona o slobode informácií. Práva žalobcu ako
účastníka súdneho exekučného konania na získanie údajov zo súdneho spisu potrebných pre hájenie
svojich nárokov sú zaručené vyššie citovanými osobitnými procesnými ustanoveniami, ktorých aplikácia
má v danom prípade prednosť pred aplikáciou Zákona o slobode informácií tak, ako to analogicky
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži 8/2009.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca podal svoju žiadosť podľa
ustanovenia § 64 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z. z. v spojení s položkou 24a a 28 Sadzobníka
súdnych poplatkov tak, ako to konštatoval žalovaný. V tomto prípade žalobca vystupuje na strane
oprávnenej osoby, t.j. ako účastník konania a preto mu nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť
podľa Zákona o slobode informácií, ale postupom podľa osobitnej právnej úpravy, ktorú Okresný súd
Bratislava I na daný prípad správne aplikoval.

V danom prípade, tak ako pri podaní akejkoľvek súdnej žaloby - návrhu, žalovaný vydal žalobcovi pri
podaní exekučného návrhu podľa citovaného ustanovenia vyhlášky písomné potvrdenie, obsahujúce
najmä údaje (informácie) ako sú; označenie súdu, pridelenú spisovú značku, účastníkov konania,
predmet sporu, meno zákonného sudcu (predsedu senátu), presný čas a dátum podania návrhu....
Žalobca teda opätovne žiadal sprístupniť prostredníctvom zákona o slobode informácií údaj, ktorý už
mal k dispozícii, a teda sa nejedná o žiadosť o sprístupnenie jemu neznámej skutočnosti. Požadovaná
informácia mu bola predtým riadne oznámená potvrdením o prijatí návrhu príslušným exekučným súdom
v zmysle osobitného predpisu.



K námietke žalobcu týkajúcej sa nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že toto nebolo vydané
oprávnenou osobou súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Podľa rozvrhu práce každého súdu
môže byť na poskytovanie informácií poverená zamestnankyňa infocentra, avšak rozhodnutie vydáva
predseda súdu, ktorý je oprávnený vydať rozhodnutie podľa Zákona o slobode informácií ako štatutárny
orgán povinnej osoby.

V tomto prípade bolo tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného vydané v
zákonných lehotách a osobami príslušnými podľa zákona.

Na žalobcovu námietku, týkajúcu sa zaujatosti Krajského súdu v Bratislave uvedenú tak v podanej
žalobe, ako aj doplnenú v podaní zo dňa 07.11.2012, bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky.

O vznesenej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Ndz 1/2013 zo dňa 30.01.2013 tak, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania vo veci. Z prejednávania a rozhodnutia vo veci bol vylúčený predseda
Krajského súdu H. a podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave H.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru totožnému s právnym
záverom žalovaných orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím nebol porušený zákon a
preto žalobu postupom podľa ustanovenia §
250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. a
neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 3 Zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.