Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/84/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200884 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200884.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: B. W., bytom E. č. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17, Bratislava proti žalovanému: Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Vajnorská 98/D, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/01475/BCH zo dňa 8.3.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2011/01475/BCH zo dňa 8.3.2011 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33,- €, titulom náhrady súdneho poplatku, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 236,05 € na účet právneho zástupcu žalobcu č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. Z. a.s., do XX dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.5.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/01475/BCH zo dňa 8.3.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku na úseku výberu mýta podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta (ďalej len zákon č. 25/2007 Z.z.) za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 25/2007 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 2.655,- €. Zároveň žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- € spojené s prejednaním priestupku. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu dňa 2.11.2010 a odvolanie proti nemu podal na poštu dňa 18.11.2010, čo žalovaným bolo posúdené ako oneskorene podané odvolanie. Žalobca poukázal na ust. § 27 ods. 2 a 3 správneho poriadku a § 1 písm. e) a § 2 ods. 1 zákona č. 241/1993 Zb., podľa ktorých je zrejmé, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. S poukazom na ust. § 3 správneho poriadku je zrejmé, že žalovaný nesprávne vec posúdil a teda konanie má vadu, v dôsledku ktorej bola žalobcovi odňatá možnosť domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia odvolacím správnym orgánom. Rozhodnutie, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté ako oneskorene podané, považuje žalobca za nezákonné. Naviac vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolanie zamieta ako oneskorene podané, avšak zároveň potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo je možné len v odvolacom konaní, ak bolo odvolanie podané včas. Z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný v rozhodnutí dospel k záveru, že spáchanie priestupku na úseku výberu mýta, bolo dostatočne preukázané a pokuta bola uložená v súlade so zákonom č. 25/2007 Z.z. K uloženiu pokuty žalobca uvádza, že smeroval k najbližšiemu kontaktnému miestu s cieľom splniť si svoju povinnosť a dobiť si kredit na palubnej jednotke, pričom z úhrady mýta žalobcom vyplýva, že povinnosť uhrádzať mýto, si žalobca v minulosti riadne plnil. V zmysle ust. § 11 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 58 ods. 1 písm. c), § 84 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je zrejmé, že ustanovenia zákona o priestupkoch umožňovali a vzhľadom na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, mal Obvodný úrad pre cestnú dopravu, ako aj žalovaný uložiť žalobcovi na základe správnej úvahy inú sankciu, resp. mu neuložiť žiadnu sankciu. Žalovaný pri svojom rozhodovaní nerešpektoval ani judikatúru Najvyššieho súdu SR, nakoľko v rozhodnutí neuviedol dôvody, ktorý zákon, ako predpoklad úvahy na uloženie sankcie stanovuje. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca je názoru, že uložená pokuta je neodôvodnená a výrazne neprimeraná k závažnosti priestupku, spôsobu jeho spáchania, jeho následkov, okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, pohnútkam a osobe páchateľa, preto neodôvodnené uloženie takejto sankcie neprimerane vysokej pokuty je v rozpore so zákonom. Žalobca sa domáha, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenej tunajšiemu súdu 2.6.2011 uviedol, že žalovaný zistil svoje pochybenie v počítaní lehôt, nakoľko si zamestnanec úradu neuvedomil, že 17.11. je štátny sviatok. Svoje rozhodnutie však nepovažuje za nezákonné, nakoľko rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmal v celom rozsahu v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. Ďalej uviedol, že úrad mohol uložiť niektorú zo sankcií ustanovenú v § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách dospel k záveru, že v správnom konaní, ak bolo spáchanie priestupku objektívne preukázané, je potrebné uložiť pokutu, ktorej výška je pevne stanovená v § 8 ods. 2 zákona č. 25/2007 Z.z. Odvolací orgán nezistil dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti alebo nesprávnosti. Žalobca zaplatil uloženú pokutu aj trovy konania ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách. Táto skutočnosť nesporne ovplyvnila rozhodovanie odvolacieho orgánu, nakoľko rozhodnutie ešte nebolo právoplatné, no bolo vykonané. Žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj správnym poriadkom. Rozhodnutia správnych orgánov sú nedostatočne odôvodnené, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2011/01475/BCH zo dňa 8.3.2011 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/01475/ BCH zo dňa 8.3.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010, ktorým bola žalobcovi uznaná vina z priestupku na úseku výberu mýta podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2007 Z.z. a podľa § 8 ods. 2 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.655,- € a uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- € spojené s prejednaním priestupku. Súd zároveň skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi predpismi a či rozhodnutia správnych orgánov dostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutie riadne odôvodnili. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako vodič jazdil po spoplatnenom úseku cesty bez úhrady mýta a svojím konaním sa dopustil porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2007 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2007 Z.z. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 28.10.2010 je zrejmé, že sa dostavil žalobca, ktorý uviedol, že sa vo veci bude obhajovať sám. Následne Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vydal rozhodnutie č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010, ktorým žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 2.655,- €. Súd zároveň zistil, že odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu je strohé, bez správnej úvahy, na základe akých skutočností bol žalobca uznaný za vinného z priestupku a v akých intenciách postupoval pri ukladaní pokuty. Žalobca podal odvolanie, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 19.11.2010. Žalovaný rozhodnutím č. A/2010/01475/BCH zo dňa 8.3.2011 rozhodol, že odvolanie žalobcu zamieta ako oneskorené a rozhodnutie č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010 potvrdil. V odôvodnení sa vyjadril žalovaný len k otázke doručovania a k priestupku spáchaného žalobcom uviedol, že konanie bolo účastníkovi dostatočne preukázané a pokuta bola uložená v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 25/2007 Z.z. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ust. § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 OSP, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesné predpisy. Podľa ust. § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadné rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Nakoľko zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravuje špeciálne len náležitosti výroku rozhodnutia o priestupkoch (§ 77), pre posúdenie ďalších obsahových náležitostí rozhodnutia, teda aj obsahu poučenia o opravnom priestupku, je nutné použiť všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre neho lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci uvádza, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že počet rozhodnutí správnych orgánov, ktoré majú náležitosti iba podľa § 47, je v súčasnosti kvantitatívne výrazne nižší, než počet rozhodnutí, ktoré majú náležitosti podľa osobitných predpisov. V každom prípade predstavujú menšiu časť rozhodnutí. Osobitné právne predpisy obsahujú veľmi detailne rozpracované náležitosti rozhodnutia. Táto skutočnosť odzrkadľuje rozsiahlosť úloh verejnej správy zabezpečovaných v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Tie sú špecifické predovšetkým pre rozhodnutia, ktorými sa zakladajú určité oprávnenia, ktoré treba z hľadiska verejného záujmu realizovať za presne vymedzených podmienok. Rozhodnutie v správnom konaní musí byť vydané v písomnej forme príslušným správnym orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Náležitosti rozhodnutia rozdeľujeme na obsahové, medzi ktoré patrí výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku a formálne. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, z ktorého musia byť zrejme priznané oprávnenia, ukladané právne povinnosti a aplikované právne ustanovenia. Ak sa ukladá niečo plniť, musí byť uvedená aj lehota na plnenie, súčasťou má byť aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Výrok musí byť stručný a nemá poskytovať možnosť dvojakého výkladu. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Treba ďalej uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotno-právneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napríklad správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP, rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné, buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, kedy dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Poučenie o riadnom opravnom prostriedku obsahuje informáciu, či možno podať opravný prostriedok, ak áno v akej lehote a ktorému orgánu, prípadne vylúčenie odkladného účinku. Medzi formálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu zaraďujeme: označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, identifikačné údaje - dátum, číslo spisu, pomenovanie predmetu konania, menný zoznam účastníkov, vlastnoručný podpis predstaviteľa správneho orgánu a vyznačenie jeho pracovnej funkcie, mená a priezviská, odtlačok úradnej pečiatky, rozdeľovník pre písomné doručenie rozhodnutia. V zmysle ust. § 250j ods. 7 OSP, je správny orgán viazaný právnym názorom súdu, a preto bude úlohou správneho orgánu, aby vydané rozhodnutie dal do súladu s ustanovením § 46 a § 47 správneho poriadku tak, aby v odôvodnení zhrnul všetky zistené skutočnosti odôvodňujúce výrok rozhodnutia. Odôvodnenie musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia by správny orgán mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa i s právnymi rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažené údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpel nedostatkom dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave nemal inú možnosť, ako rozhodnutie žalovaného č. A/2011/01475/BCH zo dňa 8.3.2011 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách č. 2010/1495-3 zo dňa 29.10.2010 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko v rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu absentovalo riadne odôvodnenie skutkového stavu a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne posúdil 15-dňovú lehotu na podanie odvolania. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu dňa 2.11.2010 a odvolanie proti nemu podal poštou dňa 18.11.2010, čo správny orgán posúdil ako oneskorene podané odvolanie, vzhľadom na skutočnosť, že 15-dňová lehota uplynula dňa 17.11.2010. Keďže 17.november je v zmysle ust. § 1 psím. e) zákona č. 241/1993 Z.z. štátnym sviatkom, koniec 15- dňovej lehoty v danej veci sa presunul na 18. november. Podľa ust. § 1 písm. e) zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v platnom znení, štátnymi sviatkami sú: e) 17.november - deň boja za slobodu a demokraciu. Podľa ust. § 27 ods. 3 správneho poriadku, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podania podá na správnom orgáne, uvedenom v § 19 ods. 4, alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Vzhľadom na citované ustanovenie je zrejmé, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a teda konanie má vadu, v dôsledku ktorej bola účastníkovi odňatá možnosť domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia odvolacím správnym orgánom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: ROK 2011 - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/13 výpočtového základu) v eurách............................................................ 57,- € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2011 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách ......................................................... 7,41 € - súdny poplatok v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, položka 10 písm. b) zákona účinného do 30.9.2012.................................................................. 33,- € Priznané trovy konania by podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pozostávali za rok 2011: 1/ prevzatie zastupovania 1x 57,- € ...................................................................... 57,- € 2/ vypracovanie podania žaloby zo dňa 13.4.2011: 1x 57,- €................................ 57,- € 3/ paušálne telekomunikačné a prepravné za rok 2011: 2x 7,41 €...................... 14,82 € M1: 114,- € + 14,82 € = 128,82 € + 20% DPH = 154,584 € ROK 2013 - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2013 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/13 výpočtového základu) v eurách........................................................... 60,08 € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2011 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách........................................................ 7,81 € Priznané trovy konania by podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pozostávali za rok 2013: 1/ účasť na pojednávaní 25.4.2013................................................................................. 60,08 € 2/ paušálne telekomunikačné a prepravné za rok 2013: 1x 7,81 €................................. 7,81 € M2: 67,89 €+ 20% DPH = 81,468 € M1 + M2 = 236,05 € Súdny poplatok 1x 33,- € ................................................................................................ 33,- € M3: 33,- € Krajský súd v Bratislave priznal právnemu zástupcovi žalobcu 20% DPH, nakoľko preukázal, že je platcom DPH prostredníctvom Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty s identifikačným číslom pre daň SK XXXXXXXXXX. V zmysle § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva a teda súd rozhodol o náhrade t rov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 33,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 236,05 € a to na účet právneho zástupcu žalobcu uvedený vo výroku tohto rozhodnutia do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.