zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve

Platnú právnu úpravu o poľovníctve tvorí zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona č. 99/1993 Z. z. a vykonávacie predpisy na jeho vykonanie.
Súčasne platný zákon upravuje podmienky pre poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej. Je zameraný na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Podľa tohto zákona je poľovníctvo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, nesmie však narúšať racionálne obhospodarovania lesa a poľnohospodárskej pôdy.
Napriek čiastkovým novelám zákona a jeho vykonávacích predpisov jeho ustanovenia už nezodpovedajú aktuálnym spoločensko-politickým, ekonomickým a ekologickým podmienkam a požiadavkám.
Predložený návrh zákona nadväzuje na tradíciu poľovníckeho zákonodarstva a súčasne sa zameriava na zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho, cieľavedomého obhospodarovania a využívania voľne žijúcej zveri ako obnoviteľného prírodného zdroja a súčasti prírodných ekosystémov takým spôsobom, aby zostali v prírode zachované všetky druhy zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.
Vychádza z doterajších poznatkov poľovníckej praxe o komplikovanom uznávaní poľovných revírov, ich zmenách, schvaľovaní zmlúv o nájme poľovných revírov, ktoré sprehľadňuje a zjednodušuje.
Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskym spoločenstvom ako aj s právom Európskeho spoločenstva. Právne akty Európskeho spoločenstva neupravujú osobitne poľovnícke otázky V EÚ nie je jednotná poľovnícka politika ani jednotný právny predpis, upravujúci poľovníctvo.
Obmedzenia vyplývajúce z týchto smerníc, týkajúce sa poľovania na niektoré druhy vtákov a ochrana voľne žijúcich vtákov sa v návrhu zákona prejavujú vo výpočte poľovnej zveri, v určení zakázaných spôsobov lovu zveri a i hlavnom členení zveri.
Predložený návrh zákona z hľadiska systémovo právneho rešpektuje vzťah k Ústave SR, Občianskemu zákonníku i k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Vzťah k Ústave SR je premietnutý najmä v ustanoveniach tvoriacich druhú časť, tretiu časť a deviatu časť predloženého návrhu.
V druhej a tretej časti návrhu sa rešpektovanie Ústavy SR prejavuje v tom, že tento rešpektuje rovnosť práv vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní návrhu na uznanie poľovného revíru a o využití uznaného poľovného revíru. Táto rovnosť spočíva v tom, že každý vlastník bez ohľadu na výmeru vlastnených poľovných pozemkov môže rozhodovať o práve poľovníctva i jeho využití na základe navrhnutých mechanizmov, zohľadňujúcich jeho podiel na výmere poľovných pozemkov, uznávaných resp. uznaných za poľovný revír.
Významný ústavnoprávny aspekt má aj navrhované riešenie poľovníckej samosprávy obsiahnuté v deviatej časti predloženého návrhu. Tento ústavnoprávny aspekt spočíva najmä v možnosti zákonom vytvoriť Slovenskú poľovnícku komoru, ako samosprávnu organizáciu združujúcu všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch, všetky subjekty, ktoré vznikli za týmto účelom a sprostredkovane alebo priamo aj všetky fyzické osoby, ktoré chcú túto činnosť prakticky vykonávať. Navrhované riešenie je v súlade s Ústavou SR i s Listinou základných práv a slobôd čo odôvodňujeme nasledovne:
Výkon práva poľovníctva si vyžaduje osobitný druh odbornej spôsobilosti javovo sa prejavujúci v tom, že ho môže vykonávať iba ten kto splní podmienky pre vydanie poľovného lístku a v konečnom dôsledku i pre vydanie zbrojného preukazu. V slovenskom právnom poriadku je bežné, že existuje osobitná právna úprava, ktorá ukladá príslušnému okruhu odborne spôsobilých osôb aby sa združovali v samosprávnej organizácii komorového typu, na ktorú sa zákonom prenáša časť výkonu štátnej správy. V navrhovanom prípade vytvorenia Slovenskej poľovníckej komory je táto možnosť ešte umocnená tým, že ide o inštitucionálne zakotvenie činnosti, ktorá má výrazný verejnoprávny a bezpečnostný rozmer, pretože až na výnimky sa vykonáva s použitím zbrane. Verejnoprávny rozmer tejto činnosti je ešte zvýraznený tým, že ide o činnosť, ktorá má alebo môže mať za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu. Tieto skutočnosti si vyžadujú, aby bola táto činnosť usmerňovaná a regulovaná nielen jednotnou legislatívou , jednotným výkonom štátnej správy ale aj jednotnou poľovníckou samosprávou, pretože iba táto bude disponovať dostatočným potenciálom pre zachovanie poľovníckej disciplíny u všetkých subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva a to nielen sankčným systémom, ale aj takými prevenčnými opatreniami ako sú napr. chovateľské prehliadky, zabezpečovanie príslušného počtu poľovne upotrebiteľných psov a pod.
Predložený návrh tiež zohľadňuje skúsenosti z doterajšej aplikácie zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktoré sú okrem iného veľmi problematické aj z dôvodu, že tento zákon vo veľkej častí platí v znení v akom bol pôvodne prijatý v roku 1962 t.j. v dobe pred prijatím Občianskeho zákonníka a Správneho poriadku.
Návrh zákona znižuje administratívne zaťaženie štátnej správy poľovníctva, posilňuje jej dozornú funkciu a rozširuje pôsobnosť poľovníckej samosprávy podobne ako v niektorých okolitých štátoch EÚ.
Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet tak ako je uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona sa nepredkladá Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí, ustanovených v § 3 tohto zákona.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve ES,
v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení
v sekundárnom práve
Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1) v znení
smernice Rady 81/854/EHS z 19. októbra 1981 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1),
smernice Komisie zo 6. marca 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2),
smernice Rady 94/24/ES 8. júna 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2),
smernice Komisie 97/49/ES z 29. júla 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3),
smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363 20.12.2006).
Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v znení
smernice rady 97/62/ES z 27. októbra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4),
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4),
smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 3/zv. 37) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. L 139, 30.4.2004) v platnom znení.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3254/91 zo 4. novembra 1991, ktorým sa zakazuje používanie nášľapných pascí v spoločenstve a dovoz do spoločenstva kožušín a tovarov vyrobených z určitých druhov voľne žijúcich živočíchov pochádzajúcich z krajín, kde boli odchytené pomocou nášľapných pascí alebo spôsobmi odchytu, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy humánneho odchytu (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 15/zv. 2)
nie je upravená v práve EÚ,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Bezpredmetné.
Proti Slovenskej republike sa nevedie žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Úplný
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie
Predkladaný zákon bude mať dopad na verejné financie.
Druhým dopadom od roku 2010 bude zníženie príjmov štátneho rozpočtu o 4 mil. Sk z dôvodu, že poľovnícke lístky bude vydávať Slovenská poľovnícka komora a v zákone o správnych poplatkoch bude vypustená položka č. 37. Táto čiastka bude kompenzovaná z kapitoly MP SR bez nároku na navŕšenie štátneho rozpočtu.
Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenia podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Predkladaný zákon nebude mať negatívny dopad na obyvateľov a bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry.
Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie
Predkladaný zákon bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie podporovaním hospodárenia na poľovných pozemkoch, ktoré prispeje k zlepšeniu životných podmienok zvierat aj vo väzbe na ochranu životného prostredia a charakteru krajiny.
Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť
Predpokladaný zákon nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť.
Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie
Predpokladaný zákon nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

§ 1 §
Ustanovuje sa predmet zákona, ktorého cieľom je zachovanie druhovej pestrosti a zdravých, kvalitných populácií voľne žijúcej zveri a jej biotopov. Zákon stanovuje uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov. Ďalej sa zaoberá ochranou poľovníctva a zveri, starostlivosťou o zver, zlepšovaním životných podmienok zveri a pôsobnosťou poľovníckej stráže. Vymedzuje právne postavenie, organizáciu a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory. Ustanovuje vecnú pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, rieši náhradu škody spôsobenej poľovníctvom , zverou a na zveri. Na raticovú zver chovanú vo farmových chovoch sa tento zákon nevzťahuje.

§ 2 §
Vymedzujú sa jednotlivé pojmy, ktoré sú zavedené v zákone, definuje sa ich význam na účely tohto zákona.

§ 3 §
Predmetné ustanovenie zákona rieši uznávanie poľovných revírov v správnom konaní. Zmeny uvedené v tomto návrhu vyplynuli z potreby jasne stanoviť podmienky uznávania poľovných revírov a vyriešiť doposiaľ nejednoznačnosť ustanovení platného zákona o poľovníctve. Za takýchto pravidiel uznávania revírov je väčší predpoklad vytvorenia spoločnej dohody vlastníkov poľovných pozemkov už pri jeho uznávaní a následne pri rozhodovaní o využití práva poľovníctva. Pri uznávaní poľovného revíru obvodný lesný úrad môže pričleňovať poľovné pozemky v rámci vytvorenia riadne poľovného revíru. Poľovné pozemky je možné pričleňovať len ak na ne nie je podpísaná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva.

§ 4 §
Uvedené ustanovenie návrhu zákona oproti súčasnej právnej úprave spresňuje hmotnoprávne podmienky pre začatie konania a ako špeciálny právny predpis upravuje aj spôsob oznamovania začatia konania. Ustanovenie ods. 7 rieši spôsob zabezpečenia ochrany poľovníctva, ak takáto potreba vznikne počas správneho konania. V súčasnosti táto problematika nie je dostatočne resp. vôbec legislatívne upravená, čo v praxi spôsobuje rôzne právne výklady a následné prieťahy konaní v prípade sporov.

§ 5 §
Táto právna úprava rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov spoločného poľovného revíru vo veciach uznávania, zmeny alebo užívania poľovného revíru. Vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodujú na zhromaždení spoločných vlastníkov poľovných pozemkov. Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov môžu zvolať vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnení zástupcovia aj verejnou vyhláškou, ktorá musí byť vyvesená v každej obci, v katastrálnom území ktorej sa má vytvoriť spoločný poľovný revír, ako aj na vývesnej tabuli obvodného lesného úradu. Vyhláška musí byť na určených miestach vyvesená najmenej 15 dní. Zhromaždenie vlastníkov rozhoduje o spôsobe a podmienkach využitia a výkonu práva poľovníctva dvojtretinovou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Prijaté rozhodnutie sa zverejňuje formou uznesenia, ktoré musí mať podobu notárskej zápisnice a ktoré sa doručuje obvodnému lesnému úradu a všetkým vlastníkom vlastniacim alebo zastupujúcim viac ako 1 ha poľovných pozemkov. Na zhromaždení vlastníkov majú jednotliví vlastníci poľovných pozemkov 1 …

§ 6 §
Ustanovenie rieši proces uznávania zverníc. Pred uznávaním zvernice je žiadateľ povinný najprv vypracovať projekt autorizovanou osobou, ktorá v návrhu zohľadňuje podmienky zveri, ktoré majú byť vo zvernici chované. Jednotlivé projekty musia spĺňať kritériá oblastí chovu zveri, aby mali vytvorené čo najlepšie podmienky pre ich chov. Po schválení projektu sa môže časť poľovných pozemkov oplotiť a vybudovať v oplotenom priestore potrebné poľovné zariadenia. Následne sa obvodným lesným úradom takáto zvernica schvaľuje. Zvernice môžu byť samostatné, ako samostatný poľovný revír a uznané ako súčasť poľovného revíru. Pri uznaných musí byť žiadateľom o uznanie zvernice užívateľ predmetného poľovného revíru, ktorého je zvernica súčasťou.

§ 7 §
Na rovnakých princípoch ako zvernica je riešená aj bažantnica, ktorá je ako účelové zariadenie na chov bažantej zveri. Pred uznávaním bažantnice je žiadateľ povinný najskôr vypracovať projekt. Projekt vypracováva autorizovaná osoba, ktorá v návrhu zohľadňuje všetky podmienky pre chov bažantej zveri. Po vybudovaní zariadení podľa projektu schvaľuje bažantnicu obvodný lesný úrad. Bažantnice môžu byť samostatné, ako samostatný poľovný revír a uznané ako súčasť poľovného revíru. Pri uznaných musí byť žiadateľom o uznanie bažantnice užívateľ predmetného poľovného revíru, ktorého je bažantnica súčasťou.

§ 8 §
Bonitácia poľovných revírov bude zohľadňovať zaradenie jednotlivých poľovných revírov do kvalitatívnych tried podľa kvality a stavu životného prostredia. Na základe určenia poľovných revírov do kvalitatívnych tried sa stanovia normované kmeňové stavy zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu. Bonitácia poľovných revírov bude dôležitou súčasťou pre dohodnutie odplaty za užívanie poľovného revíru.

§ 9 §
Ustanovenie upresňuje podmienky za ktorých môže dôjsť k zmene hraníc poľovného revíru. Uvedená právna úprava vychádza z princípu stanovenom v tomto návrhu zákona a to, že bez rozhodnutia dvojtretinovej väčšiny vlastníkov dotknutých poľovných revírov, a tam kde je uzavretá dohoda o náhrade za výkon práva poľovníctva, aj súhlasu užívateľov dotknutých poľovných, nie je možné zmeniť schválený právny stav orgánom štátnej správy.

§ 10 §
Táto právna úprava rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov spoločného poľovného revíru vo veciach zmeny hraníc spoločného poľovného revíru. Vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodujú na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov môžu zvolať vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnení zástupcovia. Zhromaždenie vlastníkov rozhoduje o zmene hraníc poľovného revíru dvojtretinovou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Prijaté rozhodnutie sa zverejňuje formou uznesenia, ktoré musí byť osvedčené notárskou zápisnicou. Na zhromaždení vlastníkov majú jednotliví vlastníci poľovných pozemkov 1 hlas na každý 1 ha vlastnených poľovných pozemkov. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov majú na zhromaždení vlastníkov toľko hlasov, koľko zodpovedá súčtu výmery poľovných pozemkov vlastníkov, ktorých zastupujú.

§ 11 §
O využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento výkon zmluvou postúpiť fyzickej alebo právnickej osobe spĺňajúcej podmienky § 14 ods. 3. V prípade, ak sa rozhodnú vlastníci spoločného poľovného revíru užívať tento revír spoločne, musia o takomto užívaní uzavrieť medzi sebou dohodu a túto predložiť za účelom jej evidencie príslušnému obvodnému úradu.

§ 12 §
Vzhľadom na nejednotný výklad ustanovenia platného zákona o nakladaní vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri je potrebné určiť akým spôsobom vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodujú o užívaní spoločného poľovného revíru. V prípade ak k rozhodnutiu vlastníkov o spôsobe užívania spoločného poľovného revíru nedôjde, zabezpečí výkon práva poľovníctva orgán štátnej správy. Vyše 56 tisíc držiteľov poľovných lístkov vykonáva právo poľovníctva v súčasnosti v 1823 poľovných revíroch. Návrh umožní využívať právo poľovníctva okrem poľovníckych organizácií aj subjektom, ktoré vykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť na viac ako 50 výmery poľovného revíru, resp. vlastníkovi, ak vlastní viac ako 51 výmery spoločného poľovného revíru. Umožnenie výkonu práva uvedeným subjektom je možnosť ich činnosťou vytvoriť lepšie podmienky a možnosti pre starostlivosť o životné prostredie zveri. Umožnenie nájmu školám a organizáciám ktoré majú v náplni odbornú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva umožní aplikáciu vedeckých poznatkov v praxi a zároveň aj praktický výcvik poslucháčov takýchto škôl. Vymedzený okruh organizácií, ktoré si môžu prenajať výkon práva poľovníctva …

§ 13 a 14 §
Zmluva o užívaní poľovného revíru sa uzatvára najmenej na dobu desať rokov odo dňa jej registrácie. Pre jej schválenie nie je potrebné rozhodnutie obvodného lesného úradu v správnom konaní. Obvodný lesný úrad bude predmetnú zmluvu len registrovať. Uvedená právna úprava odľahčí činnosť orgánov štátnej správy, ktoré sú v súčasnosti zahltené správnymi konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv, odvolacími konaniami ako aj konaniami vo veci mimoriadnych opravných prostriedkov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je vlastníkom poľovného revíru a výkon práva má zmluvou postúpený nesmie postúpiť inému subjektu výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri ani v jeho časti. Návrh zákona taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy.

§ 15 §
Náhrada za postúpenie výkonu práva poľovníctva je stanovená zmluvou medzi vlastníkmi poľovných pozemkov alebo ich splnomocnených zástupcov a užívateľom poľovného revíru. V poľovnom revíri, kde štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov sa náhrada určí na základe predchádzajúceho ponukového konania, ktoré uskutoční právnická osoba spravujúca väčšinu pozemkov vo vlastníctve štátu.

§ 16 §
Návrh zákona dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru možnosť rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri, nie je preto dôvod aby rozhodnutie vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru rozhodnutím v správnom konaní revidoval orgán štátnej správy. Obvodný lesný úrad bude uzavretú zmluvu len evidovať, z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri.

§ 17 §
Ustanovenie taxatívne vymenúva dôvody zániku zmluvy.

§ 18 §
Uvedené ustanovenie zavádza povinnosť plánovať a vykonávať manažment jelenej, srnčej a malej zveri ekologicky a veľkoplošne v rámci poľovných oblastí, lokalít a chovateľských celkov, čo je nový, ale veľmi aktuálny a potrebný prvok v našom poľovníctve. Pre každú poľovnú oblasť, lokalitu a chovateľský celok budú musieť byť vypracované koncepcie ich venátorného obhospodarovania, na ktoré majú nadväzovať dlhodobé plány obhospodarovania jednotlivých poľovných revírov. Aj to je nový prvok v našom poľovníctve. Tieto ustanovenia tohto paragrafu budú dobrou garanciou pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja nášho poľovníctva. Najmä v Rakúsku a v Nemecku sa tento spôsob manažmentu zveri veľmi dobre osvedčil a významne prispel nielen k zlepšeniu spolužitia zveri s jej životným prostredím s osobitným zreteľom na záujmy lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, ale aj k výraznému zlepšeniu trofejovej kvality zveri. Čím viac je poľovných revírov a čím menšia je ich výmera, tým potrebnejšie je zavedenie tohto veľkoplošného manažmentu zveri. Zriaďuje poradné zbory a stanovuje ich činnosť. Na realizáciu zámeru poradného zboru zriaďuje v …

§ 19 §
Poľovnícky hospodár je osoba, ktorá je v danej oblasti odborníkom a usmerňuje podľa tohto zákona odborné obhospodarovanie zveri. Preto za poľovníckeho hospodára možno ustanoviť občana, ktorý Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý okrem základných náležitostí poľovníka zložil aj skúšku poľovníckeho hospodára alebo vyššiu odbornú poľovnícku skúšku, alebo je absolventom strednej lesníckej školy, alebo absolventom lesníckej majstrovskej školy, alebo absolventom vysokej školy na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom a úspešne zložil z tohto predmetu skúšku. Ďalej je bezúhonný, nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nedopustil sa v posledných piatich rokoch priestupku na úseku poľovníctva. Poľovnícky hospodár má v zákone stanovené povinnosti a oprávnenia.

§ 20 §
Zákon vymedzuje všeobecné podmienky chovu zveri ako odborné zásahy do populácií jednotlivých druhov zveri, podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu za účelom dosiahnutia jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí a dobrého zdravotného stavu vo vzťahu k životnému prostrediu v ktorom žije. Užívateľ poľovného revíru musí svoju činnosť vykonávať a smerovať k dosiahnutiu a udržaniu normovaných kmeňových stavov zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov raticovej zveri a jej dobrý zdravotný stav a hospodáriť tak aby žiadny druh zveri nebol vyhubený alebo významne potlačený iným druhom zveri alebo živočíchom. Špecifikuje sa zodpovednosť ministerstva za ochranu a zveľaďovanie jednotlivých druhov zveri. Túto činnosť vykonáva v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a môže pri tom spolupracovať so Slovenskou poľovníckou komorou.

§ 21 §
V záujme ochrany genofondu pôvodných druhov zveri je potrebné zamedziť zámernému rozširovaniu druhov živej zveri jej transportom a dovozom z oblastí s rozdielnym genofondom, ktorý by mohol negatívne ovplyvniť voľne žijúce populácie zveri na území Slovenska. Taktiež sa zakazuje medzidruhové kríženie za účelom vypustenia takéhoto živočícha do poľovných revírov. Dovoz a vypúšťanie druhov, ktoré zatiaľ nežijú na území Slovenskej republiky a sú považované za zver medzinárodnou poľovníckou organizáciou C.I.C. je možné len po predchádzajúcom súhlase ministerstva a po dohode s ministerstvom životného prostredia. Zámerné rozširovanie a dovoz zveri a jej vývojových štádií môžu vykonávať iba fyzické alebo právnické osoby, poverené ministerstvom.

§ 22 §
Ustanovenie špecifikuje, aké jedince zveri v záujme zachovania genofondu zveri sa do poľovného revíru zakazuje vypúšťať. Predovšetkým ide o jedince druhov raticovej zveri alebo ich mláďatá, ktoré sú držané vo farmových chovoch. Tiež je zakázané vypúšťať zver alebo zvieratá získané krížením medzi druhmi a poddruhmi zveri a medzi zverou príbuznými druhmi domácich zvierat a hydiny ako aj zver odchovanú v zajatí s výnimkou zveri, ktorej odchov v zajatí bol povolený obvodným lesným úradom a vypúšťa sa do jej pôvodného areálu rozšírenia a na jej vypustenie dal súhlas aj užívateľ poľovného revíru. Ďalej sa zakazuje vypúšťať do revíru nové druhy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu, ktoré sa v poľovnom revíri nevyskytujú, bez predchádzajúceho súhlasu obvodného lesného úradu; ak ide o rozšírenie geograficky nepôvodného druhu živočícha do krajiny, aj bez povolenia ministerstva a orgánov ochrany prírody. Osobitná komisia menovaná ministerstvom bude dohliadať na umelý chov pernatej zveri a usmerňovať ho tak, aby umelo odchovaná zver vo farmových nestrácala vlastnosti potrebné na prežívanie vo …

§ 23 §
Ustanovuje sa, tak ako v súčasnej právnej úprave, povinnosť predkladania trofejí poľovnej zveri na chovateľské prehliadky. Na chovateľských prehliadkach sa hodnotí kvalita chovu zveri, plnenie schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosti odstrelu trofejovej zveri. Posudzovanie vykonáva hodnotiteľská komisia, ktorú vymenováva obvodný lesný úrad na obdobie 5 rokov z radov skúsených poľovníckych odborníkov s potrebnou kvalifikáciou. Ústrednú hodnotiteľskú komisiu menuje ministerstvo a jej cieľom je stanovovať rámce pre objektívne posudzovanie kvality chovu zveri, plnenie schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosti odstrelu trofejovej zveri a vykonávať kontrolu činnosti jednotlivých hodnotiteľských komisií. Na chovateľskú prehliadku sa povinne predkladajú rohy, parohy a parožky rohatej a parohatej zveri na lebke spolu so spodnou čeľusťou, kly diviakov starších ako dva roky a lebky šeliem s výnimkou líšky, u ktorej je predkladanie lebky dobrovoľné. Zo zveri ulovenej cudzincami sa namiesto trofejí predkladá predpísaná fotodokumentácia. Je zavedená povinnosť každému kto uloví trofejovú raticovú zver doručiť trofej pre účel chovateľskej prehliadky stanovenom čase na určené …

§ 24 §
Ustanovuje sa povinnosť pre každého konať tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo poškodzovaniu zveri a jej životných podmienok. Užívateľ poľovného revíru musí v prvom rade sledovať a dbať aby k takýmto nepriaznivým podmienkam nedochádzalo. Svojou činnosťou musí zlepšovať prostredie zveri a jej potravinovú a úkrytovú bázu. Ustanovujú sa zákazy a obmedzenia dané v záujme ochrany zveri. Je zakázané plašiť zver akýmkoľvek spôsobom, rušiť ju pri hniezdení alebo kladení mláďat, poškodzovať alebo ničiť poľovnícke zariadenia určené k starostlivosti a pozorovaniu zveri. Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže obvodný lesný úrad nariadiť aj zákaz vstupu do poľovného revíru cudzím osobám v čase hniezdenia a kladenia mláďat, ako aj vyhlásiť zóny pokoja v poľovnom revíri, kde môže zakázať lov niektorých alebo všetkých druhov zveri, pohyb osôb mimo značkovaných turistických chodníkov, zber húb alebo zber lesných plodov, tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v revíri nachádza. Pri vydaní takéhoto zákazu obvodný lesný úrad posúdi vzťahy potrieb v záujme zachovania zveri a jej prostredia vzájomne …

§ 25 §
Ustanovujú sa povinnosti užívateľov poľovných pozemkov pri ich poľnohospodárskom a lesnom využívaní, ich ohradzovaní pri pastve, aplikácii chemických prípravkov škodlivých zveri ako aj zavádza oznamovaciu povinnosť pre užívateľov poľovných pozemkov pri vykonávaní poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín. Účelom je predchádzanie usmernenia zveri, alebo zničenia hniezd pri špecifikovaných činnostiach pri bežnom obhospodarovaní pozemkov. Po včasnom oznámení užívateľ poľovného revíru už preventívne môže robiť opatrenia k záchrane zveri. Zavádza sa používanie účinných plašičov zveri a vykonávanie zberových práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju. Užívatelia a prevádzkovatelia silážnych jám a hroblí majú povinnosť vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k nim.

§ 26 §
Užívatelia poľovných revírov sú povinní v záujme ochrany zveri vykonávať opatrenia na stabilizáciu a zlepšovanie životného prostredia zveri a to zakladaním a starostlivosťou o remízky, políčka a iné vhodné úkryty pre zver, o ohryzové plochy a lúčky. Zriaďovať v súlade s plánom poľovníckeho hospodárenia kŕmidlá, zásypy, soľníky a napájadlá pre zver a v čase núdze zver prikrmovať. Budované poľovnícke zariadenia užívateľ poľovného revíru buduje tak, aby narúšali vzhľad krajiny a aby zapadali do prírodného prostredia. Pri živelných pohromách ako je napríklad záplava, lesné požiar, dlhotrvajúce sucho alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky užívateľ poľovného revíru vykoná potrebné opatrenia na záchranu alebo ochranu zveri. Pri zistení orgánom štátnej správy poľovníctva, že zver trpí hladom zavinením užívateľa poľovného revíru uloží opatrenia na okamžitú nápravu a to na náklad užívateľa poľovného revíru. Taktiež pri organizovaní poľovníckej činnosti na poľovných pozemkoch, ktorá môže dočasne obmedziť obhospodarovanie týchto pozemkov, sú povinní užívatelia revíru vopred prerokovať takéto konanie s užívateľom poľovných pozemkov.

§ 27 §
K dôslednej ochrane zveri a jej prostredia prispieva aj dôsledné dodržiavanie ustanovení tohto zákona občanmi. Pre zvýšenie kontroly zákon dáva povinnosť užívateľovi mať aktívnych členov poľovníckej stráže. Doterajšie oprávnenia poľovníckej stráže pri súčasnom, stále značne rozšírenom pytliactve nie sú postačujúce na ochranu poľovných revírov. Preto je nevyhnutné, podobne ako v iných štátoch, toto oprávnenie poľovnej stráži priznať. Poľovnícku stráž bude môcť vykonávať len odborne spôsobilá osoba, ktorá musí vykonať skúšku.

§ 28 §
Upravuje podmienky a spôsob ustanovenia, zápisu a vyškrtnutia poľovníckej stráže z evidencie.

§ 29 §
Aby poľovnícka stráž mohla dôsledne vykonávať kontrolu má v tomto ustanovení stanovené svoje oprávnenia a povinnosti. Ide o kontrolu osôb v poľovnom revíri so strelnou zbraňou, iným zariadením schopným loviť, chytať alebo inak sa zmocňovať zveri, alebo ide o zastavenie motorového vozidla ak je podozrenie, že sa v ňom nachádza neoprávnene ulovená zver. Kontrolovaná osoba má povinnosť poslúchnuť a predložiť doklady oprávňujúce ju k držbe zbrani alebo k zveri. Ak pristihnuté osoby nerešpektujú pokyny môže poľovnícka stráž použiť zákonom stanovené donucovacie prostriedky, ale len v súlade s týmto ustanovením a v rozsahu ako mu určil obvodný lesný úrad. Pri svojej činnosti poľovnícka stráž nosí služobný odznak so štátnym znakom tak, že nie je ničím zakrytý a je na viditeľnom mieste odevu v oblasti pŕs. na požiadanie kontrolovanej osoby poľovnícka stráž sa preukáže preukazom poľovníckej stráže.

§ 30 §
Aby boli jednotlivé druhy zveri zachované je potrebné cieľavedome sa starať o populácie zveri. Z tohto dôvodu je zavedené v zákone poľovnícke plánovanie, ktoré sa skladá z koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, z koncepcie chovu zveri v jednotlivých poľovných oblastiach, výhľadové plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri na obdobie pätnástich a ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri. Poľovnícke plány musia zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Musia sa zostaviť tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobené zverou a zdravie a bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky. Schválené plány poľovníckeho hospodárenia sú pre užívateľa poľovného revíru záväzné. Plnenie týchto plánov sledujú poradné zbory a chovateľské rady a kontrolujú podľa pôsobnosti krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady. Obvodné lesné úrady môžu zmeniť v priebehu plánovaného obdobia plány poľovníckeho hospodárenia, najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach a …

§ 31 §
Poľovnícka štatistika je dôležitá pre zachytenie trendov vývoja u jednotlivých druhov zveri. Z tohto dôvodu je užívateľ revíru je povinný viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom a podávať hlásenia a výkazy obvodnému lesnému úradu o stave zveri, love zveri a stave revíru. Orgány štátnej správy poľovníctva zabezpečujú štatistické zisťovanie v oblasti poľovníctva a ministerstvo zabezpečuje jeho spracovanie. Následne sa údaje vyhodnocujú a spracovávajú. Upravuje zloženie informačného systému v poľovníctve, ktorý tvoria tak ako doteraz poľovnícke plány a celoštátne záväzný štatistický výkaz,

§ 32 §
Upravuje združovanie občanov za účelom spoločného užívania poľovného revíru.

§ 33 §
Toto ustanovenie upravuje podmienky vzniku poľovníckej organizácie, nakoľko ide o vytvorenie registru organizácií, ktoré v budúcnosti nahradí združovanie občanov podľa osobitného predpisu. Ustanovenie určuje čo musia obsahovať stanovy poľovníckej organizácie.

§ 34 až 36 §
Ustanovenia o registrácii riešia, že ministerstvo vedie centrálny register, ale registračným miestom je obvodný lesný úrad a preň sú dané dôvody na odmietnutie registrácie a spôsob konania vo vzťahu k osobám, ktoré o registráciu požiadali. Ďalej je riešený celý postup obvodného lesného úradu pri registrácii, o ktorej rozhodne.

§ 37 §
Obvodnému lesnému úradu sa oznamuje každá zmena stanov poľovníckej organizácie, zákon ustanovuje lehotu, do ktorej je treba takto urobiť a tiež ukladá povinnosť, aby takáto zmena bola v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

§ 38 až 40 §
Ustanovenia riešia zánik poľovníckej organizácie, jednak je to samostatným rozhodnutím organizácie o skončení činnosti, zlúčením s inou poľovníckou organizáciou a v konečnom prípade na základe rozhodnutia ministerstva pri neplnení povinností podľa tohto zákona. Ak sa nevykoná pri zániku poľovníckej organizácie vyporiadanie majetku samotnou poľovníckou organizáciou ministerstvo určí likvidátora, ktorým je spravidla štatutárny orgán, ktorý takéto vyporiadanie vykoná v zastúpení. Obvodný lesný úrad oznamuje zánik poľovníckej organizácie oznamuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

§ 41 §
Upravuje zriadenie poľovníckej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou s názvom Slovenská poľovnícka komora. Dôvody pre ktoré je potrebné zákonom vytvoriť jednotnú poľovnícku samosprávu sú uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Upravuje organizáciu komory a jej základnú organizačnú štruktúru, pričom podrobnosti upravia Stanovy komory.

§ 42 §
Upravuje postavenie komory a kompetencie, ktoré bude poľovnícka komora zabezpečovať, tak ako je to v niektorých štátoch EÚ (Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a pod).Výkon niektorých činností prostredníctvo poľovníckej komory odbremení štátnu správu poľovníctva, ktorá doteraz napr. vydávala a predlžovala platnosť poľovných lístkov (cca 12 tis. ročne) riešila disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov v správnom konaní (cca 1000 ročne) a pod. Základným zdrojom financovania činnosti komory budú členské príspevky subjektov. Nakoľko však komora bude plniť aj prenesený výkon štátnej správy je predpoklad i čerpania zdrojov štátnej pomoci. Nejde pritom o nové náklady, pretože príjemcom týchto zdrojov je doteraz Slovenský poľovnícky zväz.

§ 43 §
Upravuje členstvo v poľovníckej komore a postup pri vzniku alebo zániku členstva v komore. Predložený návrh má dosiahnuť, aby v komore bola združená každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo chce vykonávať právo poľovníctva či už ako vlastník alebo užívateľ poľovného revíru alebo ako člen takéhoto subjektu.

§ 44 §
Ustanovuje orgány poľovníckej komory.

§ 45 §
Upravuje podstavenie snemu poľovníckej komory ako najvyššieho orgánu komory a jeho kompetencie.

§ 46 §
Upravuje postavenie a zloženie prezídia komory.

§ 47 §
Upravuje postavenie prezidenta komory.

§ 48 §
Upravuje postavenie a zloženie kontrolného orgánu komory.

§ 49 §
Upravuje postavenie disciplinárnej komisie komory.

§ 50 §
Ustanovujú sa druhy poľovníckych skúšok, ku ktorým ministerstvo vydá skúšobný poriadok. Teoretickú prípravu a praktickú prípravu uchádzačov o poľovnícke skúšky by mala vykonávať organizácia, ktorá spĺňa odborné, organizačné, materiálne a technické predpoklady pre teoretickú prípravu a praktickú prípravu uchádzačov, preto zákon ustanovuje, že prípravu bude vykonávať poľovnícka komora, tak, ako je tomu aj v niektorých štátoch EÚ.

§ 51 §
Poľovné lístky pre slovenských občanov a cudzincov, ktorí majú na území SR trvalý pobyt sa vydávajú na dobu a za podmienok, stanovených zákonom. Poľovné lístky pre slovenských občanov vydáva poľovnícka komora, ktorej členmi podľa zákona sú všetci držitelia poľovných lístkov a ktorá aj zabezpečuje ich hromadné poistenie. podľa zákona Poľovné lístky vydáva podľa trvalého pobytu žiadateľa, u cudzincov podľa miesta, v ktorom sa cudzinec zdržuje. Za vydanie poľovného lístku sa vyberajú správne poplatky podľa zákona o správnych poplatkoch. Poľovný lístok oprávňuje spolu so zbrojným preukazom a povolením na poľovačku nosiť zbrane na poľovné účely v poľovnom revíri a vykonávať s nimi právo poľovníctva, bez zbrojného preukazu oprávňuje jeho držiteľa na lov poľovným dravcom, preto musí byť verejnou listinou, ktorej falšovanie je trestné.

§ 52 §
Podľa zákona sa ukladá všetkým občanom Slovenskej republiky i cudzincom, ktorí žiadajú o vydanie poľovného lístku alebo predlženie doby jeho platnosti, aby sa poistili proti následkom zákonnej zodpovednosti za škody spôsobené pri tejto činnosti ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb. Zákon súčasne stanovuje, že poistné podmienky nesmú mať ani zo strany poisťovne výhradu, že poistná ochrana odpadá, ak by škodu poistený držiteľ poľovného lístku zapríčinil svojím neopatrným správaním. Poistenie zodpovednosti za škody má medzi ostatnými druhmi poistenia v poľovníctve osobitne dôležitý význam. Nechráni totiž len poisteného poľovníka, ale aj poškodených, lebo im zabezpečuje uspokojenie ich nárokov, ktoré by mohli byť niekedy inak ťažko vymáhateľné alebo dokonca nevymožiteľné, napr. vtedy, keby podľa Občianskeho zákonníka osoba zodpovedná nahradiť zapríčinenú škodu nemala dostačujúce prostriedky túto škodu poškodenému nahradiť

§ 53 §
Povolenie na poľovačku je verejnou listinou, jeho falšovanie je trestné. Toto ustanovenie vychádza z § 310 TZ, podľa ktorého, súčasťou skutkovej podstaty trest. činu pytliactva je neoprávnený zásah do práva poľovníctva tým, ak sa bez povolenia loví zver alebo ryby. Povolenie na poľovačku je evidované, vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Poľovnícky hospodár vedie evidenciu povolení priamo v bloku povolení, ktoré sa vystavujú dvojmo. Povolenie na poľovačku sa archivuje minimálne tri roky z dôvodu preverovania podnetov nelegálneho lovu. V povolení musia byť uvedené osobné údaje poľovníka, presné údaje o druhu, pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť prípadne bližšie doplňujúce údaje a doba jej platnosti, nakoľko je neprenosné na inú osobu. Tieto ustanovenia sa v poľovníckej praxi osvedčili. Pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na poľovačku, ktorej prílohou je zoznam účastníkov poľovačky. Toto ustanovenie je potrebné z hľadiska kontroly spoločných poľovačiek orgánmi polície alebo štátnej správy poľovníctva.

§ 54 §
Z dôvodu zamedzenia nelegálneho lovu ako aj bezpečnosti osôb každý kto loví zver, musí byť aj podľa doterajšej právnej úpravy, pred vstupom do poľovného revíru, zapísaný v knihe návštev poľovného revíru. Okrem toho musí mať pri sebe poľovný lístok, zbrojný preukaz alebo zbrojný sprievodný list, preukaz príslušnej zbrane, povolenie na poľovačku, pri love s loveckým dravcom evidenčnú kartu dravca Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi a poľovníckej stráži, zamestnancom orgánov, zodpovedným za riadenie poľovníctva alebo iným oprávneným osobám. Člen poľovníckej stráže ktorý je v poľovnom revíri len za účelom kontroly sa zapisuje len do osobitnej knihy poľovníckej stráže. Poľovníckeho hosťa zapisuje do knihy návštev jeho poľovnícky sprievodca. Tento postup sa v poľovníckej praxi osvedčil a je potrebný z hľadiska prevencie proti pytliactvu ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb, vykonávajúcich právo poľovníctva v poľovnom revíri mnohokrát za sťažených svetelných podmienok.

§ 55 a 56 §
Toto ustanovenie pojednáva o možnostiach výnimiek lovu zveri v ojedinelých prípadoch za presne stanovovaných podmienok. Ide o možnosti zníženia stavov zveri v prípade potreby v záujme ochrany prírody alebo v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri či v prípade predchádzania škôd. Podľa závažnosti jednotlivých výnimiek je aj stanovený orgán, ktorý je vecne príslušný na povolenie výnimky. Pri povoľovaní lovu na niektorý druh zveri v čase ochrany na vedecké účely alebo veterinárne účely na účely ochrany zveri alebo chovu zveri, povoľuje lov v zmysle doterajšej právnej úpravy ministerstvo a ak ide o zver, patriacu medzi chránené živočíchy, tak Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Zároveň ustanovenie rieši aj povolenie lovu zveri v čase jej ochrany na účely výcviku a skúšok poľovných psov, ktoré je potrebné, ak má byť výcvik úspešný a skúšky vykonané.

§ 57 §
Ustanovujú sa všeobecné zásady lovu zveri Individuálnym spôsobom lovu je možné loviť raticovú zver, šelmy a ostatnú zver s výnimkou zajaca, bažanta, a jarabice, čo je v súlade s doterajšou právnou pravou. Táto výnimka neplatí pre lov poľovníckymi dravcami. Poľovník ktorý loví zver individuálne musí mať pri sebe povolenie na poľovačku vystavenú užívateľom revíru, v ktorej je uvedený druh zveri, ktorú je oprávnený loviť, u raticovej zveri i pohlavie a veková trieda a môže na ňu vystreliť iba vtedy, keď ju bezpečne rozoznal. Raticová zver sa loví selektívne - prednostne loví zver chorá, zostarnutá, kondične zoslabnutá, u samčej trofejovej zveri len zver nesúca na ďalší chov alebo po dosiahnutí trofejovej kulminácie. Trofejovú kulmináciu stanovuje pre jednotlivé poľovné oblasti krajský lesný úrad na návrh poradného zboru v príslušnej poľovnej oblasti. Tieto ustanovenia sa osvedčili v poľovníckej praxi a sú dôležité z hľadiska poľovníckej disciplíny a predchádzania nesprávnemu lovu zveri. Kačice a husi možno loviť aj na ich ťahu najskôr hodinu pred …

§ 58 §
Vymedzuje sa kolektívny spôsob lovu na spoločných poľovačkách. Ustanovujú sa podmienky lovu a možnosti ich uplatnenia pri jednotlivých druhoch zveri ako aj podmienky bezpečnosti. Spoločná poľovačka je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov aspoň jedného poľovne upotrebiteľného psa a honca, pri ktorej strelci lovia zver vyhnanú z úkrytov honcami a psami. Z dôvodu bezpečnosti je potrebné takýto spôsob lovu možno uskutočniť len v termíne podľa plánu spoločných poľovačiek. Užívateľ poľovného revíru je povinný v určenom termíne predložiť plán spoločných poľovačiek na malú a diviačiu zver, ktorý schvaľuje príslušný obvodný lesný úrad. O zmenu termínu konania spoločnej poľovačky musí požiadať užívateľ poľovného revíru minimálne tri dni pred plánovanou spoločnou poľovačkou. Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Spoločná poľovačka začína nástupom účastníkov poľovačky a končí oznámením zástupcu užívateľa poľovného revíru o ukončení spoločnej poľovačky pokynom vedúceho spoločnej poľovačky pri záverečnom nástupe. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri …

§ 59 §
Spoločná poľovačka vzhľadom k tomu, že sa jej často zúčastňuje niekoľko desiatok držiteľov poľovných lístkov ako strelcov, ako aj desiatky osôb bez zbrane a poľovných lístkov, ktoré vykonávajú funkciu honcov, musí byť z hľadiska bezpečnosti zodpovedne organizovaná a vykonávaná. Preto zákon ustanovuje, že užívateľ poľovného revíru pred každou spoločnou poľovačkou určí vedúceho spoločnej poľovačky, ktorý je zodpovedný za organizáciu a bezpečný priebeh spoločnej poľovačky. Vedúci spoločnej poľovačky aby mohol svoje úlohy počas spoločnej poľovačky zabezpečiť, musí mať povinnosti, ktorých porušenie zo strany vedúceho poľovačky sa posudzuje ako priestupok ale aj potrebné oprávnenia, ktorých nerešpektovania zo strany účastníka poľovačky držiteľa poľovného lístku sa posudzuje ako disciplinárne previnenie. Ak vedúci spoločnej poľovačky počas spoločnej poľovačky zistí, že sú na nej osoby, ktoré sa neriadia jeho pokynmi , alebo svojim konaním ohrozujú svoju bezpečnosť alebo bezpečnosť ostatných účastníkov spoločnej poľovačky alebo sú pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok musí mať právomoc ich s takejto poľovačky vylúčiť. Účastníci spoločnej poľovačky musia byť povinní plniť …

§ 60 §
V tomto ustanovení je komplexne riešená problematika držania a chovu poľovných dravcov na účely ich výcviku, lovu zveri, ochrany poľnohospodárskych kultúr pred živočíšnymi škodcami alebo ochrany letísk proti nežiaducemu výskytu vtákov a na kultúrne a ekovýchovné účely. Na sokoliarske účely je možné použiť len tie jedince poľovných dravcov, ktoré sú označené a evidované v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, pričom tieto dravce nemusia byť zverou v zmysle tohto zákona. Držiteľ poľovného dravca musí mať kvalifikáciu, ktorú získa absolvovaním skúšky. Aj lov zveri poľovným dravcom možno vykonávať len na základe povolenia na poľovačku vydanej užívateľom revíru a vstup do revíru sa musí vyznačiť v knihe návštev revíru.

§ 61 §
Upravuje osobitný spôsob lovu zveri na vnadisku, možnosti a podmienky vnadenia.

§ 62 §
Zákon ustanovuje povinnosti držiteľa poľovného lístku pri love poľovnou zbraňou z hľadiska bezpečnosti Porušovanie týchto princípov je často príčinou vážnych úrazov alebo usmrtení osôb pri love zveri. Zákon vymedzuje aj povinnosti držiteľa poľovnej zbrane pri prechode cez cudzí poľovný revír, čo je nevyhnutné z hľadiska ochrany poľovného revíru pred neoprávneným zásahom do práva poľovníctva.

§ 63 §
Dohľadávanie poranenej zveri je nevyhnutné z hľadiska jej čo najrýchlejšieho usmrtenia, ako aj z hľadiska predchádzania zbytočným škodám na ulovenej ale nedohľadanej zveri, ktorá po výstrele odbehla z miesta, na ktorom sa nachádzala pred výstrelom. Ustanovenie rieši povinnosť dohľadania takejto zveri v poľovnom revíri i mimo územia vlastného poľovného revíru a určuje podmienky, za akých je možné toto vykonať v cudzom poľovnom revíri alebo na nepoľovných pozemkoch. Základnou povinnosťou toho, kto loví zver, je vykonať jej dohľadanie. Na dohľadávanie sa využívajú poľovne upotrebiteľné psy so skúškami na dohľadávanie jednotlivých druhov zveri. Ak sa dohľadávanie vykonáva za hranicami poľovného revíru, kde bola zver lovená, je základnou povinnosťou ohlásiť dohľadávanie zveri poľovníckemu hospodárovi cudzieho poľovného revíru, alebo vlastníkovi (nájomcovi) nepoľovných pozemkoch, ktorí sa môžu dohľadávania zúčastniť. Ustanovenie rieši aj problematiku zisťovania dôvodov uhynutia zveri, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, a pojednáva aj o vlastníctve k ulovenej alebo uhynutej zveri nájdenej na nepoľovných pozemkoch. Rieši aj problematiku zisťovania dôvodov uhynutia zveri, ktorá je …

§ 64 §
Každý kus ulovenej raticovej zveri a veľkých šeliem sa na účely kontroly a preukázania pôvodu označuje značku, ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie. Ide o zachovanie doterajšej právnej úpravy za účelom zníženia nelegálneho lovu zveri. V praxi sa označovanie ulovenej zveri značkovanie zveri osvedčilo. Zavádza sa však aj označovanie ulovených veľkých šeliem a to medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida. Po ulovení raticovej zveri a veľkých šeliem je strelec alebo sprievodca povinný založiť ihneď pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom značku na označenie ulovenej zveri a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri a zaznamenať do povolenia na poľovačku čas ulovenia zveri a číslo založenej značky, tak ako doteraz u raticovej zveri. Až po týchto úkonoch môže zver približovať alebo ošetrovať divinu predpísaným spôsobom. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska prevencie proti neoprávnenému o privlastneniu si ulovenej zveri. a v praxi sa osvedčil. Následne je povinný do 24 hodín predložiť ulovenú zver na vizuálnu obhliadku poľovníckemu hospodárovi …

§ 65 §
Poľovať na zver môžu len osoby na to oprávnené a to len spôsobom zodpovedajúcim zásadám riadneho výkonu práva poľovníctva, ochrany zveri a ochrany prírody. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými dohovormi a za týmto účelom sa ustanovujú zakázané spôsoby lovu zveri, ktoré sú priamo stanovené v Smerniciach Európskej únie a sú vymedzené v ods. 2 Ich porušenie je jednou zo skutkových podstát trestného činu pytliactva. V ods. 3 sú vymedzené ostatné zákazy, ktoré sú zhodné s doterajšou právnou úpravou a ktoré sú potrebné z hľadiska ochrany zveri, zabezpečenia jej selektívneho lovu, ochrany poľovného revíru, ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb. Ministerstvo okrem toho v prípade potreby môže určiť ďalšie zakázané spôsoby lovu, prípadne z dôvodu naliehavej potreby zníženia počtu niektorých druhov zveri môže určiť na prechodný čas a v konkrétnych poľovných revíroch výnimky zo zákazov alebo určiť iné spôsoby lovu, ktorý nie je v rozpore s odsekom 2 a 3.

§ 66 §
Ustanovuje, komu patrí ulovená zver a ktoré jej časti patria poľovníkovi, ktorý zver ulovil. Toto vymedzenie je nevyhnutné z hľadiska predchádzania zatajovaniu ulovenej zveri a neoprávneného si privlastnenia ulovenej zveri alebo jej časti, čo je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu pytliactva. Ulovená zver alebo jej časti patria užívateľovi poľovného revíru, ktorý rozhoduje ako s ňou naloží. Ďalšie nakladanie nemôže byť s rozporom ustanovení veterinárnych predpisov. Poľovník právo na trofej a poľovnícke právo z ulovenej zveri, pokiaľ to nevylučujú veterinárne predpisy, alebo pokiaľ v tomto zákone nie je uvedené inak. Ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo parožia alebo zhodov bez súhlasu užívateľa poľovného revíru sú zakázané a možno ich podľa zákona postihovať. Užívateľ revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol v súlade so zákonom. O ulovenej zveri, jej prevedení na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru viesť predpísanú evidenciu. Divinu z ulovenej zveri môže dať do …

§ 67 §
Vymedzuje postup pri prevoze ulovenej zveri z poľovného revíru podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá sa osvedčila v poľovníckej praxi a postup pri uvádzaní diviny z ulovenej zveri na trh tak, aby bol v súlade s osobitným zákonom.

§ 68 §
Vymedzuje povinnosti pri ulovení trofeje cudzincom a jej vývoze do zahraničia ako aj postup pri ulovení významnej trofeje, ktorá je vymedzená bodovou hodnotou podľa medzinárodných pravidiel, zavedených pre bodovanie trofejí. Takáto trofej, ak prekročí národný rekord, sa aj v iných štátoch (MR, ČR) považuje za súčasť kultúrneho bohatstva štátu a preto zákon vymedzuje povinnosť vyhotoviť z nej kópiu a kópiu uchovávať až do ulovenia trofeje, ktorá bude novým národným rekordom.

§ 69 §
Zodpovednosť za škodu je podľa zákona ustanovená ako objektívna zodpovednosť užívateľa poľovného revíru, čo je v súlade s doterajšou právnou úpravou. Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách ešte nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch, ktorú v poľovnom revíri na poľovných pozemkoch, včelstvách, domácich zvieratách, ovocných stromoch alebo na poľných plodinách ešte nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Užívateľ poľovného pozemku je však povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru ak sa nimi neobmedzí užívanie poľovného pozemku. Škody spôsobené zverou na nepoľovných pozemkoch alebo na viniči neošetrenom proti škodám pôsobeným zverou, neoplotených ovocných záhradách a zeleninárskych záhradách alebo na kvetinových škôlkach, …

§ 70 §
Ustanovuje postup vlastníka alebo užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní si náhrady škôd.

§ 71 §
Vymedzuje orgány štátnej správy poľovníctva vo všeobecnosti a tiež osobitnú štátnu správu v poľovných revíroch, ktoré sú tvorené pozemkami vojenských lesov.

§ 72 §
Ustanovuje kompetencie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy poľovníctva, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie riadenia a koordinácie úloh v oblasti poľovníctva zo strany štátnych orgánov.

§ 73 §
Ustanovuje kompetencie Krajského lesného úradu, potrebné pre zabezpečenie úloh na úseku poľovníctva v pôsobnosti Krajského lesného úradu.

§ 74 §
Ustanovuje kompetencie Obvodného lesného úradu, potrebné pre zabezpečenie úloh na úseku poľovníctva, vyplývajúcich zo zákona v pôsobnosti obvodného lesného úradu ako prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva, pričom vymedzuje výkon štátnej správy vyžadujúci si postup v správnom konaní a plnenie ďalších úloh, ktoré nie je potrebné vykonávať v správnom konaní.

§ 75 §
Ustanovuje dozor nad dodržiavaním zákona zo strany orgánov štátnej správy poľovníctva a postup týchto orgánov pri výkone dozoru.

§ 76 §
Ustanovuje priestupky na úseku poľovníctva, ktoré bude riešiť orgán štátnej správy poľovníctva postupom podľa zákona o poľovníctve. Podľa súčasnej legislatívy sa posudzuje každé porušenie povinností držiteľom poľovného lístku, vyplývajúce zo zákona a jeho vykonávacích predpisov ako disciplinárne previnenie, pokiaľ nie je trestným činom pytliactva. Disciplinárnym orgánom je v súčasnosti prvostupňový orgán štátnej správy, ktorý rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov postupom podľa zákona o správnom konaní, čo činí ročne cca 1000 správnych konaní. Navrhovaná úprava ponecháva na priestupkové konanie v pôsobnosti prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva priestupky, ktoré majú dopad na zachovanie genofondu zveri, ochranu poľovného revíru, bezpečnosť na spoločnej poľovačke, alebo priestupky, ktoré sa týkajú výkonu funkcií poľovníckeho hospodára alebo poľovníckej stráže, ktorí sú ustanovení do týchto funkcií ako verejní činitelia orgánom štátnej správy poľovníctva. Ostatné previnenia držiteľov poľovných lístkov nová úprava ponecháva na riešenie poľovníckej komore v disciplinárnom konaní, podobne ako v niektorých iných štátoch EÚ, čím sa podstatne zníži zaťaženie orgánov štátnej správy správnym konaním.

§ 77 §
Ustanovuje disciplinárne previnenie držiteľa poľovného lístku a zároveň orgán, ktorý bude disciplinárne previnenie riešiť v disciplinárnom konaní, podobne, ako je tomu v niektorých krajinách EÚ. V rámci disciplinárneho previnenia budú disciplinárne orgány komory riešiť najmä tých doterajších disciplinárnych previnení, ktoré tvorili hlavnú časť, cca 850 disciplinárnych konaní prvostupňových orgánov štátnej správy poľovníctva a to najmä porušenie, povinností, zásad a postupov pri love zveri, dohľadávaní zveri, jej označovaní, evidencii, predkladaní trofejí na chovateľskú prehliadku a pod.

§ 78 §
Ide o vymedzenie správnych deliktov na úseku poľovníctva, ktorých sa dopustí fyzická osoba alebo právnická osoba ako užívateľ poľovného revíru porušením postupov a povinností podľa tohto zákona, ako aj o vymedzenie postupu správneho orgánu pri správnych deliktoch, čo v doterajšej právnej úprave chýbalo.

§ 79 §
Ustanovuje sa vzťah ku všeobecnému zákonu o správnom konaní. Upravuje doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré je nevyhnutné najmä v konaniach, ktorých sa zúčastňuje značný počet účastníkov konania, z ktorých mnohí nie sú konajúcemu správnemu orgánu známi.

§ 80 §
Upravuje posudzovanie doteraz vykonaných správnych aktov a ponecháva v záujme zabezpečenia právnej istoty doteraz uznané poľovné revíry, bažantnice, zvernice ako aj uzatvorené zmluvy o užívaní poľovných revírov. Vo vzťahu k vytvoreniu poľovníckej komory určuje orgány a postup, potrebný k zabezpečeniu ustanovenia tejto poľovníckej organizácie.

§ 81 §
Ustanovenie rieši vytvorenie Slovenskej poľovníckej komory – mechanizmus zvolania zakladajúcich členov, obvodných snemov a ustanovujúceho snemu komory, kľúče na základe ktorých sa budú voliť delegáti a čo bude náplňou ustanovujúceho snemu. Tento prechod zo zákona zabezpečí Slovenský poľovnícky zväz, ktorý združuje väčšinu súčasných držiteľov poľovníckych lístkov.

§ 82 §
Doterajšia právna úprava obsahuje 6 vykonávacích vyhlášok, 2 smernice, viacero pokynov a výnosov ministerstva pôdohospodárstva, ktoré boli už viackrát novelizované a ktoré je potrebné vydať podľa obsahu návrhu zákona vo forme všeobecne záväzných vykonávacích predpisov.

§ 83 §
Vymenúva doteraz všeobecne záväzné právne predpisy na úseku poľovníctva, ktoré po prijatí zákona je potrebné zrušiť a nahradiť novými.

§ 84 §
S odvolaním sa na prílohu sa určujú právne predpisy, ktoré sú týmto zákonom transponované do právneho poriadku slovenskej republiky.

čl. II
Novelizácia zákona č. 83/1990 Zb. zabezpečí jednotnosť evidovania organizácií, ktoré majú vo svojej činnosti výkon práva poľovníctva.

čl. III
Novelizácia zákona Národne rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je potrebná vzhľadom na to, že vydávanie poľovníckych lístkov sa navrhuje presunúť na komoru.

čl. IV
Novelizácia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať z dôvodu vzniku problémov pri prenájme poľovníckych revírov podľa dvoch právnych noriem.

čl. V
Slovenská informačná služba sa uplatnila zásadnú pripomienku k zákonu, aby dosiahla úplné vykonávanie svojich povinností.

čl. VI
Účinnosť zákona sa navrhuje od l. februára 2009 s výnimkou vydávania poľovníckych lístkov a ustanovenia, pojednávajúceho o love vodného vtáctva v mokradiach oceľovými brokmi, pre zavedenie ktorého je nevyhnutné dlhšie časové obdobie potrebné na zavedenie výroby nového streliva a najmä na výmenu niektorých brokových zbraní, ktoré si zavedenie oceľových brokov vyžaduje. Bratislava 15. októbra 2008 Predseda vlády Slovenskej republiky Robert F i c o, v. r. Minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Stanislav B e c í k, v. r.

čl. I.

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu v § 24 ods. 3.

čl. I bod 2 §
Predmetným ustanovením sa špecifikujú psy, ktoré majú zákaz voľne sa pohybovať po poľovnom revíri.

čl. I bod 3 §
Ruší sa zákaz pohybu mačiek v priestoroch poľovného revíru.

čl. I bod 4 a 5 §
Stanovujú sa presné podmienky za akých je možné požadovať náhradu v prípade, ak dôjde k usmrteniu psa v poľovnom revíri. Zároveň sa v ďalšom ustanovení ukladá povinnosť majiteľovi psa, ktorý je evidovaný, nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená jeho psom. Táto škoda sa presne vypočíta v peniazoch podľa platného cenníka. Týmto ustanovením bude majiteľ psa nepriamo donútený, aby dodržiaval pravidlá ustanovené v zákone č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravuj niektoré podmienky držania psov. Porušením povinnosti nahlásiť usmrtenie zveri alebo spôsobeniu škody na zveri sa držiteľ psa dopúšťa priestupku podľa § 76 písm. c) zákona o poľovníctve.

čl. I bod 6 §
Od účinnosti zákona bude možné usmrtiť len voľne sa pohybujúceho psa, ktorý sa bude nachádzať vo vzdialenosti väčšej viac ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby a súčasne nebude mať na sebe nasadený obojok alebo prsný postroj vo výraznej farbe odlišnej od farbi jeho srsti. Toto oprávnenie sa však nebude vzťahovať na poľovné psy, ktoré v priebehu poľovačky nemôžu mať na sebe z bezpečnostných dôvodov žiadne obojky.

čl. I bod 7 §
Zrušuje sa oprávnenie usmrcovať mačky v poľovnom revíri.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaná zmena doteraz zákonom určeného času núdze vyplynula z rôznych prírodných a klimatických podmienok v rámci Slovenska a z tohto dôvodu sa navrhuje, aby obvodný lesný úrad v sídle kraja mal možnosť operatívne, podľa skutočnej potreby vyhlasovať čas núdze.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa do výpočtu poľovníckych trofejí aj lebka a koža šakala zlatého.

čl. I bod 3 §
Spresňuje sa identifikácia druhu pozemkov tak, že ide o ,,poľovné pozemky“.

čl. I bod 4 §
Legislatívno-technická úprava zavedenia legislatívnej skratky pri prvom výskyte v návrhu zákona.

čl. I bod 5 §
Znižuje sa výmera, ktorá môže byť k poľovnému revíru pričlenená z rozhodnutia OLÚ.

čl. I bod 6 §
Ide o spresnenie osoby žiadateľa o uznanie poľovného revíru.

čl. I bod 7 a 8 §
Upravuje sa kvórum, ktoré je potrebné na uznanie nového poľovného revíru.

čl. I bod 9 §
Doterajšie znenie bránilo vyhlasovaniu pozemkov za nepoľovnú plochu vzhľadom k tomu, že pozemok, ktorý spĺňal túto požiadavku bol nepoľovným zo zákona.

čl. I bod 10 §
Navrhované znenie vychádza z aplikácie zákona v praxi, ak pozemok prestal spĺňať podmienky na zaradenie do nepoľovných pozemkov, pričom doteraz orgány štátnej správy poľovníctva nemali možnosť ho prehlásiť za poľovný pozemok. Zároveň sa určuje postup, ako takýto pozemok následne pričleniť k uznanému poľovnému revíru.

čl. I bod 11 §
Navrhované znenie vyplýva z požiadaviek vlastníkov poľovných pozemkov, ako i z doterajších skúseností orgánov štátnej správy poľovníctva, nakoľko pôvodné ustanovenie § 5 prinieslo nový režim postupu rozhodovania vlastníkov poľovných pozemkov pri návrhoch o uznanie poľovných revírov, zmenu hraníc poľovných revírov, ako i pri postúpení práva výkonu poľovníctva. Zmena pôvodného znenia má tento postup vlastníkov poľovných pozemkov zjednoznačniť a zjednodušiť tak, aby bol realizovateľný v praxi, aj pri vysokej rozdrobenosti vlastníctva na Slovensku.

čl. I bod 12 §
Dopĺňa sa vyjadrenie pri uznávaní zvernice obvodného úradu životného prostredia, ak ide o pozemky v treťom až piatom stupni ochrany.

čl. I bod 13 §
Navrhovaná zmena vyplynula z potreby jednoznačnej definície ,,dotknutých“ poľovných pozemkov, ktorých sa zmena hraníc týka.

čl. I bod 14 §
Navrhovaná úprava dáva možnosť, aby žiadosť o zmenu hraníc poľovného revíru mali možnosť podať okrem vlastníka poľovného revíru aj vlastníci spoločného poľovného revíru, čo dosiaľ nebolo možné.

čl. I bod 15 §
Spresňujú sa údaje, ktoré uvádza orgán štátnej správy poľovníctva v rozhodnutí o zmene hraníc poľovného revíru.

čl. I bod 16 §
Vypúšťa sa skratka pre zmluvu o užívaní poľovného revíru vzhľadom na jej doplnenie v inom ustanovení.

čl. I bod 17 §
Navrhovaná zmena bola potrebná z dôvodu presnejšej identifikácie zmluvy o užívaní poľovného revíru, v ktorom budú právo poľovníctva vykonávať všetci vlastníci sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie.

čl. I bod 18 §
Rozširuje sa obsah zmluvy tak, aby súčasťou zmluvy bola jasne prejavená vôľa všetkých vlastníkov poľovných pozemkov pri užívaní poľovného revíru prostredníctvom vlastníkmi založenej poľovníckej organizácie, resp. nimi samými.

čl. I bod 19 a 20 §
Navrhovaná úprava z dôvodu predchádzajúceho zavedenia skratky pre zmluvu o užívaní poľovného revíru.

čl. I bod 21 §
Navrhovaná úprava rieši možnosť vstupu užívateľa poľovného revíru na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty.

čl. I bod 22 §
Zavádza sa osobitný postup užívania poľovných revírov s viac ako 2/3 poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. A to hlavne v oblasti výberu užívateľa poľovného revíru na základe výberového konania, kde priamo zákon ustanovuje kritériá posudzovania žiadateľov. Ďalej sa na účely zachovania genofondu určitých druhov zveri zavádza osobitné využívanie poľovného revíru zo zákona na dobu 15 rokov.

čl. I bod 23 §
Navrhovaná zmena z dôvodu zavedenia nového režimu nakladania s poľovnými revírmi, ktoré minimálne z dvoch tretín tvoria poľovné pozemky vo vlastníctve štátu. Ponechaním tohto ustanovenia by došlo k duplicite s novo zavedeným systémom nakladania s takýmito poľovnými pozemkami (§13a).

čl. I bod 24 §
Ustanovenie zosúladené s navrhovanou zmenou kvóra v § 5.

čl. I bod 25 §
Navrhované znenie vyplynulo z potreby zjednodušenia a zjednoznačnenia možnosti zániku zmluvy v prípade nedodržania dohodnutých podmienok.

čl. I bod 26 §
Prenáša sa povinnosť oznámiť zánik zmluvy obvodnému lesnému úradu z vlastníka poľovného pozemku na doterajšieho užívateľa.

čl. I bod 27 §
Z dôvodu absencie ustanovenia o vyradení zmluvy z evidencie zmlúv bolo potrebné upraviť postup obvodného lesného úradu po zániku zmluvy.

čl. I bod 28 §
Rozširuje sa možnosť pre poľovného hospodára vykonávať svoju činnosť súbežne v poľovnom revíri a tiež v samostatnej bažantnici alebo samostatnej zvernici.

čl. I bod 29 §
Mení sa právomoc obvodného lesného úradu z možnosti odvolania poľovníckeho hospodára z funkcie na povinnosť odvolať ho, spresňujú sa dôvody na jeho odvolanie. Aplikáciou zákona v praxi bolo orgánmi štátnej správy zistené, že obvodné lesné úrady nemajú možnosť odvolať z funkcie poľovníckeho hospodára, ak medzi ním a užívateľom poľovného revíru došlo k ukončeniu pracovného pomeru.

čl. I bod 30 §
Dopĺňajú sa dôvody, kedy poľovníckemu hospodárovi zo zákona zaniká výkon funkcie. Rovnako obvodné lesné úrady odmietali ukončiť funkciu poľovníckeho hospodára, ak zanikla zmluva.

čl. I bod 31 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zavedenia samostatného odseku 11 v § 19 pre vrátenie evidencie a značiek (bod 31).

čl. I bod 32 §
Upravuje sa povinnosť osoby, ktorá bola odvolaná z funkcie poľovníckeho hospodára, alebo jej táto funkcia zanikla zo zákona, odovzdať evidenciu ako i nepoužité značky na označovanie raticovej zveri. Ustanovuje sa tiež lehota pre splnenie tejto povinnosti.

čl. I bod 33 §
Zjednocuje sa terminológia so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 34 §
Odstraňuje sa duplicita, nakoľko zvernice sú buď poľovným revírom samostatným, alebo sú súčasťou poľovného revíru.

čl. I bod 35 §
Doterajšou aplikáciou zákona bolo síce obmedzené vypúšťanie zvierat z farmových chovov do zverníc, avšak nebolo obmedzené vypúšťať z týchto zverníc do voľných poľovných revírov už ich potomstvo, ako aj jedince pochádzajúce z umelého oplodnenia. Zavedením tohto ustanovenia sa dosiahne lepšia ochrana genofondu zveri v poľovných revíroch. Zver chovaná vo farmových chovoch je považovaná za hospodárske zviera a preto nie je žiaduce kríženie týchto hospodárskych zvierat s voľne žijúcou zverou.

čl. I bod 36 §
Legislatívno-technická úprava názvoslovia.

čl. I bod 37 §
Technická úprava vzhľadom na to, že je potreba doplniť a oprávnenie na držanie zveri priamo do ustanovenia zákona.

čl. I bod 38 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu predchádzajúceho zavedenia zákazu vypúšťania hospodárskych zvierat z farmových chovov do zverníc.

čl. I bod 39 §
Vzhľadom na potrebu ochrany zveri v poľovnom revíri je potrebné zabrániť voľnému pohybu mačiek, ktoré spôsobujú škody na malej zveri.

čl. I bod 40 §
Zavádza sa možnosť povolenia výnimky zo zákazu, čím sa odstraňuje rozpor so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obvodné lesné úrady mali možnosť výnimku z obdobného zákazu povoliť, avšak podľa doterajšej právnej úpravy na úseku poľovníctva bola táto činnosť naďalej zakázaná.

čl. I bod 41 §
Rozširuje sa povinnosť užívateľa poľovného revíru viesť mapu poľovného revíru s vyznačeným umiestnením poľovníckych zariadení spolu s každoročne aktualizovaným zoznamom týchto zariadení. Cieľom je spresnenie evidencie poľovníckych zariadení pre potreby výkonu štátneho dozoru vykonávaného orgánmi štátnej správy poľovníctva.

čl. I bod 42 §
Spresňuje sa definícia poľovníckej organizácie ako organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 43 §
Dopĺňa sa charakteristika organizačných zložiek poľovníckych organizácií.

čl. I bod 44 §
Legislatívno-technická úprava s cieľom zjednotenia názvoslovia.

čl. I bod 45 a 46 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu jednoznačnej identifikácie názvu registra poľovníckych organizácií a údajov, ktoré obsahuje.

čl. I bod 47 až 49 §
Legislatívno-technická úprava za účelom jednoznačnosti procesu registrácie.

čl. I bod 50 §
Legislatívno-technická úprava s cieľom zjednotenia názvoslovia.

čl. I bod 51 §
Navrhovaná zmena súvisí s vedením centrálneho registra poľovníckych organizácií ministerstvom.

čl. I bod 52 §
Zjednotenie spôsobu voľby volených orgánov komory.

čl. I bod 53 a 54 §
Zjednocujú sa poľovné lístky pre občanov SR a cudzincov.

čl. I bod 55 §
Upravuje sa možnosť nevydania povolenie na lov zveri pre poľovníckeho hosťa pri love husí a kačíc na ťahu.

čl. I bod 56 §
Zavádza sa možnosť na základe rozhodnutia vedúceho spoločnej poľovačky poľovať aj na netrofejovú zver, ak je to potrebné na splnenie plánovaných počtov z plánu chovu a lovu. Prístup vedúceho poľovačky však musí byť uvážlivý, aby mohol v prípade splnenia plánu ukončiť lov na túto zver.

čl. I bod 57 §
Dopĺňa sa ustanovenie o poľovníckej kynológii, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o zver a životné prostredie v poľovnom revíri.

čl. I bod 58 a 59 §
Rozširuje sa kompetencia orgánov ochrany prírody pri určovaní spôsobu ďalšieho nakladania s celoročne chránenou zverou podľa osobitného predpisu.

čl. I bod 60 §
Legislatívno-technická úprava textu bez odkazu na Trestný zákon.

čl. I bod 61 a 62 §
Legislatívno-technické rozdelenie ustanovenia písmena b na dve samostatné písmená a presné prevzatie smernice EÚ.

čl. I bod 63 §
Legislatívne vyjadrenie, že nejde o zakázaný spôsob lovu v zmysle Trestného zákona.

čl. I bod 64 a 65 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu v bode 53.

čl. I bod 66 §
Odstraňuje sa duplicita, nakoľko problematiku uvádzania diviny z ulovenej a živej zveri na trh riešia viaceré nariadenia Európskeho parlamentu a rady, už aplikované do právnych predpisov Slovenskej republiky.

čl. I bod 67 §
Upravujú sa kompetencie ministerstva z dôvodu zavedenia možnosti rozhodnúť o vyhradení poľovného revíru.

čl. I bod 68 až 70 §
Dopĺňa sa kompetencia OLÚ v súvislosti s vyhlasovaním poľovného pozemku za nepoľovnú plochu na žiadosť majiteľa. Dopĺňa sa medzi kompetencie obvodného lesného úradu povoliť výnimku zo zákazu podľa § 24 ods. 9.

čl. I bod 71 §
Vzhľadom na zmeny v novele sa nanovo upravujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku poľovníctva.

čl. I bod 72 §
Mení sa maximálna výška pokuty pri opakovanom spáchaní toho istého priestupku.

čl. I bod 73 §
Upravuje sa celá definícia disciplinárneho previnenia a disciplinárneho konania.

čl. I bod 74 §
Spresňuje sa skutková podstata iného správneho deliktu v prípade, ak si právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ ako užívateľ poľovného pozemku neplní povinnosti.

čl. I bod 75 §
Legislatívno-technická úprava rozšírenia možnosti uloženia pokuty pri opakovanom porušení zákona v rámci iných správnych deliktov.

čl. I bod 76 §
Legislatívno-technická oprava chyby písania.

čl. I bod 77 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenie, ktoré vyplývajú zo zmien zákona.

čl. I bod 78 §
Špecifikuje sa počet poľovných psov podľa podmienok poľovného revíru resp. združenia.

čl. I bod 79 §
Legislatívno-technická úprava pojmu.

čl. I bod 80 §
Legislatívno-technická oprava chyby v písaní.

čl. III

čl. III bod 1 §
Z § 65 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zo zakázaných spôsobov lovu a iných zákazov vypúšťajú zbrane s tlmičmi hluku výstrelu. Tlmič hluku výstrelu sa stáva dovoleným doplnkom zbraní na poľovnícke účely.

čl. III bod 2 §
V § 72 písm. p) sa upravuje vnútorný odkaz na § 65 ods. 2 a 3 z dôvodu, že uvedený odkaz na § 65 ods. 9 nie je aktuálny.