Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 2Sžo/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201027 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015201027.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcov: 1. W. I., K. 5, N., 2. W. I., Z. XX, N., 3. W. K., B. XX, N., 4. V.. L. M., B. XXX, N., 5. L. M., B. XXX, N., 6. V. Z., B. K. XX, N., 7. V.. M. J., W. H. XX, N., 8. V.. W. J., W. H. XX, N., 9. V. Z., K. XX, N., 10. R.. O. S., R. X, N., 11. V. Q., I. XX, N., 12. W.. V. M., K. XX, N., 13. V. J., W. XXX/XX, N., 14. V.. F. E., W. XX, N., 15. R.. F. Y., Z. XX, N., 16. R.. J. H. V. XX, Košice, 17. O. I., E. 3, N., 18. W. Y., B. X, N., 19. W. N., W. XXX, N., 20. W.. G. W., H. XX, N., 21. V.. G. W., H. XX, N., všetci práv. zast.: JUDr. Michal Michalovčík, advokát, Makovická 768/20, Svidník, adresa pre doručovanie: Štúrova 27, Košice proti žalovanej: Obvodná poľovnícka komora Košice, Pri Miklušovej väznici 8, Košice, práv. zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného prijatých na mimoriadnej konferencii Obvodnej poľovníckej komory Košice konanej dňa 25.07.2015, konajúc o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/98/2015 - 239 zo dňa 10.12.2015 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/98/2015-239 zo dňa 10. decembra 2015 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozsudkom č. k. 6S/98/2015-239 zo dňa 10. decembra 2015 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd") zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia všetkých rozhodnutí prijatých na mimoriadnej konferencii Obvodnej poľovníckej komory (ďalej aj „OPK") Košice, konanej dňa 25.07.2015, a vrátenia veci Obvodnej poľovníckej komore Košice na ďalšie konanie. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodňovali poukazom na vývoj situácie súvisiacej s konaním a rozhodovaním orgánov OPK Košice od roku 2014. Dňa 18.10.2014 sa konala I. Výročná konferencia OPK Košice, na ktorej boli okrem iného zvolené orgány OPK Košice, ďalej tiež delegáti OPK Košice pre zastupovanie OPK Košice na I. Výročnom sneme Slovenskej poľovníckej komory (ďalej aj SPK). Zo strany SPK bola I. Výročná konferencia OPK Košice vyhlásená za neplatnú, čo bolo členom podávajúcim podnet dozornej rade SPK oznámené listom zo dňa 03.02.2015 sp. zn. 176/2015. Listom zo dňa 01.04.2015 zn. 399/2015 prezídium SPK oznámilo žalovanej, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Stanov SPK, najmä § 10 písm. b), § 18 ods. 6 a § 19 ods. 1 písm. a), bol v súvislosti s pochybnosťami o platnosti zvolania I. Výročnej konferencie OPK Košice žalovanej daný pokyn na zvolanie mimoriadnej konferencie, a to do 30 dní odo dňa doručenia uvedenej žiadosti. Žalovaná žiadosti prezídia SPK vyhovela a listom zo dňa 27.05.2015 oznámila, že „predstavenstvo OPK Košice zvoláva mimoriadnu konferenciu OPK Košice na deň 13.06.2015. Následne však prezídium SPK listom zo dňa 01.06.2015 žalovanej oznámilo zrušenie tejto konferencie „pre nedodržania termínu na zvolanie delegátov, ako aj absencie demokratických a etických zásad „a v súlade s § 46 ods. 1 zákona č. 274/2009 o poľovníctve a § 18 ods. 6 Stanov SPK prezídium SPK zvolalo mimoriadnu konferenciu OPK Košice osobitným listom." Pozvánkami zo dňa 24.06.2015 prezídium SPK pozvalo na stretnutie (zhromaždenie) nezaradených členov OPK Košice, ktorí sú v územnej pôsobnosti OPK Košice a nie sú členmi alebo zamestnancami užívateľa poľovného revíru za účelom zvolenia delegátov, ktorí mali takýchto nezaradených členov zastupovať na mimoriadnej konferencii OPK Košice dňa 08.07.2015. Stretnutie nezaradených členov OPK Košice sa uskutočnilo dňa 08.07.2015, pričom viacerí pozvaní nezaradení členovia OPK Košice, vrátane žalobcov, sa tohto osobne nezúčastnili, nechali sa na ňom zastúpiť, na základe udelených plnomocenstiev v súlade s ust. § 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka pričom obsahom predmetných plnomocenstiev bolo oprávnenie splnomocnencov v mene splnomocniteľov - nezaradených členov OPK Košice, konať v plnom rozsahu bez obmedzenia, najmä hlasovať, navrhovať kandidátov na delegátov a vykonať všetky úkony súvisiace s rokovaním predmetného stretnutia (zhromaždenia) nezaradených členov OPK Košice dňa 08.07.2015. Pri prezentácii nezaradených členov OPK Košice na stretnutí dňa 08.07.2015 poverení pracovníci SPK, odmietli plnomocenstvá akceptovať, a to s odôvodnením, že sú nedôveryhodné a sfalšované, keďže na nich nie sú notársky overené podpisy splnomocniteľov. Následne poverení pracovníci SPK zvolili pracovný výbor, mandátovú komisiu a volebnú komisiu stretnutia (zhromaždenia) nezaradených členov OPK Košice, na základe predložených plnomocenstiev. Pozvánkou zo dňa 09.07.2015 prezídium SPK pozvalo delegátov na mimoriadnu konferenciu OPK Košice, ktorá sa mala uskutočniť dňa 25.07.2015. Žalobcovia podnetom zo dňa 14.07.2015 žiadali dozornú radu SPK, ako orgán dozerajúci na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov SPK v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Stanov SPK, o preskúmanie zákonnosti postupu a prijatých záverov v súvislosti so stretnutím nezaradených členov OPK Košice, konaného dňa 08.07.2015, najmä z dôvodu existencie nezákonného stavu v súvislosti s porušením práv nezaradených členov OPK Košice. Listom zo dňa 20.07.2015 dozorná rada SPK uviedla, že podľa jej názoru sa zhromaždenie nezaradených členov OPK Košice konalo v súlade so stanoveným programom, demokraticky a poverení pracovníci SPK na priebeh zhromaždenia nemali žiaden ovplyvňujúci dosah. Na Mimoriadnej konferencii OPK Košice dňa 25.07.2015 bolo JUDr. Ľ. W. navrhnuté jej zrušenie s poukazom na priebeh stretnutia dňa 08.07.2015. Po zamietnutí tohto návrhu komisia pokračovala podľa schváleného programu. Na návrh predsedajúceho mimoriadnej konferencie OPK Košice (pod bodom 5) bolo hlasované o neplatnosti výročnej konferencie OPK Košice konanej dňa 18.10.2014 a mimoriadna konferencia OPK ju vyhlásila za neplatnú. V dôsledku tohto rozhodnutia bola prítomným členom orgánov OPK Košice zvoleným na výročnej konferencii 18.10.2014 odňatá možnosť navrhnúť kandidátov do volených orgánov OPK Košice, a boli im odobraté delegačné lístky oprávňujúce ich hlasovať vo voľbách orgánov. S poukazom na ust. § 41 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 4, 5, § 17 ods. 5 písm. a), § 18 ods. 1, 2, § 18 ods. 5, § 6 ods. 8 a § 7 ods. 7 Stanov SPK mali za preukázané, že opísaným postupom došlo k porušeniu práva nezaradených členov OPK Košice podieľať sa na všetkých formách činnosti SPK, zúčastňovať sa na podujatiach organizovaných pre jej členov, navrhovať svojich členov do orgánov SPK na všetkých úrovniach, voliť a byť volení do orgánov SPK na všetkých úrovniach, vrátane OPK Košice, v súlade s § 6 ods. 8 písm. a), resp. s § 7 ods. 7 písm. a) Stanov SPK, ďalej zúčastniť sa konferencií, vrátane výročnej alebo mimoriadnej konferencie, a to tiež nepriamo, prostredníctvom riadne zvolených delegátov zastupujúcich ich záujmy, a práva prostredníctvom jedného alebo viacerých delegátov zvolených zhromaždením nezaradených členov OPK Košice, v počte určenom predstavenstvom, voliť a byť volení do orgánov SPK na všetkých úrovniach, vrátane OPK Košice. K neakceptovaniu 96 notársky neoverených plnomocenstiev namietli, že žiaden právny predpis (Občiansky zákonník, ani iný všeobecne záväzný právny predpis), vrátane vnútorných predpisov SPK nevylučuje možnosť v zastúpení zúčastniť sa stretnutia (zhromaždenia) nezaradených členov OPK Košice a na tomto stretnutí v zastúpení splnomocniteľov vykonávať práva členov SPK (najmä práva člena SPK navrhovať svojich členov do orgánov SPK na všetkých úrovniach a práva voliť a byť volený do orgánov SPK na všetkých úrovniach, vrátane OPK Košice), ako aj žiaden právny predpis nevyžaduje, aby podpisy splnomocniteľov na písomných plnomocenstvách museli byť úradne overené. Nie je v kompetencii prítomných nezaradených členov OPK Košice na zhromaždeniach prijímať rozhodnutia o uznaní, či neuznaní splnomocnení bez ohľadu na to, či podpisy splnomocniteľov na udelených plnomocenstvách sú alebo nie sú úradne overené. Vzhľadom na tieto pochybenia bol nezákonný priebeh mimoriadnej konferencie OPK Košice dňa 25.07.2015, rovnako bolo nezákonné vyhlásenie I. Výročnú konferenciu OPK Košice zo dňa 18.10.2014 za neplatnú. II. Krajský súd v odôvodnení rozsudku v prvom rade reagoval na vyjadrenie žalovanej k žalobe, kde o. i. namietala aj formálne a obsahové nedostatky žalobného návrhu vrátane toho, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, či bola podaná žaloba podľa druhej hlavy piatej časti OSP alebo návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom podľa piatej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd z obsahu podanej žaloby ustálil, že sa jednalo o žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy a napriek nedostatku niektorých procesných náležitostí (napr. konkretizácia ujmy na právach vo vzťahu ku každému konkrétnemu žalobcovi ), vec meritórne prejednal. Na účely preskúmania oprávnenosti rozhodovania orgánu Obvodnej poľovníckej komory, ako organizačnej zložky Slovenského poľovníckeho zväzu, o neakceptovaní časti plnomocenstiev z dôvodu ich nedostatočnej právoplatnosti podrobne právne analyzoval povahu Slovenského poľovníckeho zväzu (v nadväznosti na právnu úpravu zákona o poľovníctve) ako subjektu záujmovej samosprávy, a vzhľadom na jeho povahu a účel dospel k záveru, že je výlučne v kompetencii žalovaného, ako jeho členovia samosprávneho orgánu sa rozhodnú na väčšinovom princípe, či budú akceptovať plnomocenstvá predložené splnomocnencami alebo tieto akceptovať nebudú, pretože základným prvkom záujmovej samosprávy je samosprávny spôsob ich vlastnej činnosti, ktorý jeho členovia svojim dobrovoľným začlenením sa do subjektu záujmovej samosprávy akceptujú. Nakoľko SPK je samosprávnou organizáciou, na ktorú zákon preniesol určitú časť výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva, pri výkone štátnej správy SPK disponuje atribútmi verejnej moci a preto ani vo vzťahu k posudzovaniu otázok výkonu práv a povinností členov tejto samosprávy nie je možné aplikovať ustanovenia súkromného práva, ako to požadujú žalobcovia. K žalobnej námietke, že žiadny právny predpis (Občiansky zákonník, ani iný všeobecne záväzný predpis), vrátane vnútorných predpisov SPK nevylučuje možnosť v zastúpení zúčastniť sa zhromaždenia nezaradených členov OPK Košice a na tomto stretnutí v zastúpení splnomocniteľov vykonávať práva členov SPK a že žiadny právny predpis nevyžaduje, aby podpisy splnomocniteľov na písomných plnomocenstvách museli byť úradne overené, krajský súd uviedol, že občianskoprávnu úpravu vzťahov nie je možné aplikovať na verejnoprávne vzťahy z dôvodu ich osobitnej úpravy v predpisoch správneho práva. Právne vzťahy SPK, vznik OPK, úlohy, právomoci, členstvo v takejto stavovskej organizácii, ako aj jej vnútorná organizácia sa riadia ustanoveniami správneho správa, pretože SPK, ako to vyplýva zo zákona, je samosprávnou organizáciou, na ktorú zákon preniesol určitú časť výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva. Krajský súd preto nepovažoval za preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by mal považovať postup žalovaného resp. jeho mandátovej komisie zvolenej na stretnutí nezaradených členov OPK Košice, dňa 08.07.2015, ktorá navrhla akceptovať len splnomocnenia žalobcov s úradne overenými podpismi, za odporujúci zákonu. Úlohou zvolenej mandátovej komisie bolo rozhodnúť o prijatí, či neprijatí zastupovania (plnomocenstiev) udelených nezúčastnenými nezaradenými členmi. Za situácie keď niektoré plnomocenstvá boli notársky overené a ďalšie boli bez notárskeho overenia mandátová komisia v rámci svojej kompetencie navrhla, že notársky neoverené splnomocnenia nebudú akceptované, nakoľko nie je možné preveriť ich právoplatnosť Stanovy SPK túto oblasť neriešia. Preto mandátová komisia uznala desať notársky overených splnomocnení a dala účastníkom, ktorých považovala za oprávnených na hlasovanie možnosť hlasovať o neuznaní neoverených splnomocnení a ich započítaní do hlasovania. Nakoľko takýto postup žalovaného pri výkone záujmovej samosprávy predchádzajúci mimoriadnej konferencii OPK Košice zo dňa 25.07.2015 krajský súd nepovažoval za rozporný so zákonom, tento postup a ani jeho dôsledky na výkon hlasovacích práv a následne ani rozhodnutia prijaté na mimoriadnej konferencii OPK Košice dňa 25.07.2015 nemohli byť v rozpore so zákonom. III. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia (zastúpení spoločným právnym zástupcom) a namietali nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko akceptovanie teórie krajského súdu o disponovaní SPK pri výkone štátnej správy atribútmi verejnej moci a nemožnosti vo vzťahu k posudzovaniu práv a povinností členov aplikovať ustanovenia súkromného práva by mohlo viesť k záveru, že smú rozhodovať v rozpore s objektívnym právom a všeobecne záväznými právnym predpismi. V tejto súvislosti zdôraznil, že komplexná hmotnoprávna úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je upravená v Občianskom zákonníku. S odkazom na závery rozsudku NS SR2Sdo /4/2012 zo dňa 22.8.2012 uviedol, že pokiaľ zastúpenie na základe plnomocenstva nebolo upravené ani v Stanovách SPZ ani v príslušnom predpise na úseku poľovníctva, bude potrebné vychádzať zo správneho poriadku, ktorého aplikáciu osobitný zákon nevylúčil a v zmysle § 16 a 17 ktorého nie je pre udelenie plnomocenstva vyžadované notárske overenie. Zdôraznil, že mandátová komisia dňa 25.7.2015 vopred vylúčila z hlasovania o prijateľnosti notársky neoverených plnomocenstiev členov ktorí dňa 8.7.2015 udelili notársky neoverené plnomocenstvá a títo sa nemohli v zastúpení zúčastniť ani voľby mandátovej komisie. Pripomenul, že o preskúmanie napadnutých rozhodnutí žiadal aj Dozornú radu SPK. Vytkol krajskému súdu, že sa nevysporiadal so žalobným dôvodom poukazujúcim na nezákonnosť vyhlásenia I. Výročnej konferencie OPK v Košiciach za neplatnú a žalobným dôvodom - nezákonnosť postupu osôb ktorým bolo zverené vedenie Mimoriadnej konferencie OPK Košice dňa 25.7.2015, spočívajúcim vo výslovnom odobratí práva navrhnúť kandidátov do orgánov OPK Košice členom doterajších orgánov. Zopakoval svoj názor, že neakceptovaním notársky neoverených plnomocenstiev boli porušené práva zastúpených nezaradených členov OPK na výkon práv člena OPK. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu v prvom rade žiadala odmietnutie odvolania, nakoľko nebolo podané účastníkmi, ale právnym zástupcom. Pre prípad meritórneho prejednania znovu (zhodne s vyjadrením k žalobe) namietala nedostatky procesného charakteru (neupresnenie povahy žalobného návrhu, chýbajúce tvrdenie o ukrátení na právach účastníka rozhodnutím a postupom správneho orgánu), ďalej nerozlíšenie povahy žalobcov, medzi ktorými sú jednak osoby ktoré udelili notársky neoverené plnomocenstvo, aj osoby, ktorým boli takého plnomocenstvá udelené a nebolo im umožnené v rozsahu notársky neoverených plnomocenstiev hlasovať na Mimoriadnej konferencii 25.7.2015. K námietkam o dôvodnosti aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich udelenie plnej moci na zastupovanie poukázala na odlišnosť predmetu úpravy občianskoprávnych vzťahov (súkromné právo) od úpravy verejného práva. K argumentácii rozsudkom NS SR 2Sdo/4/2012 uviedla, že nie je zrejmá žiadna jeho súvislosť s prejednávanou vecou, nakoľko tento rozsudok sa zaoberal aplikovateľnosťou ustanovení správneho poriadku na disciplinárne konanie vedené poľovníckym združením ako jeden z druhov správneho trestania. V rámci výkonu verejnej správy zdôraznila odlišnosť postupov pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch jednotlivých členov SPK a postupom pri ktorom sa kreujú orgány záujmovej samosprávy s tým, že ustanovenia správneho poriadku sú aplikovateľné iba na rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch. V súlade s tým bolo výlučne v kompetencii žalovanej posúdiť možnosť zastúpenia nezaradených členov na stretnutí dňa 8.7.2015 zástupcami na základe splnomocnenia, pričom vyžadovanie úradne osvedčeného podpisu nie je nezdôvodnené a so zreteľom na verejnoprávny charakter postavenia a úloh žalovanej aj opodstatnené. Naviac v otázke prípustnosti splnomocnení nebolo rozhodované svojvoľne a arbitrárne, nakoľko k všetkým splnomocneniami rovnakého druhu (s overením alebo bez) sa pristupovalo rovnako. IV. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. mája 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa. § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, (1) Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá: a) je neziskovou organizáciou, ktorá združí občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. (2)Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky. Podľa stanov SPK v znení prijatom dňa 23.1.2010 je Slovenská poľovnícka komora (SPK) jednotná profesná samosprávna organizácia zriadená na základe §41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Najvyšším orgánom SPK je Snem, ktorý v zmysle § 11 ods. 5 písm. a) určuje predmet činnosti SPK, schvaľuje stanovy, organizačný a rokovací poriadok SPK, v zmysle písm. k) okrem výslovne uvedených skutočností rozhoduje o ďalších záležitostiach, ktoré si vyhradí. Obvodná poľovnícka komora (OPK) je organizačnou zložkou pôsobiacou spravidla v územnom obvode obvodného lesného úradu, ktorá má samostatnú právnu subjektivitu a jej orgánmi sú konferencia, predstavenstvo, predseda, obvodná dozorná rada, obvodná disciplinárna komisia. Konferencia (§18) sa uskutočňuje buď formou Výročnej konferencie v zmysle § 18 ods. 1 - 3 a každoročne konanej Konferencie v zmysle § 18 ods. 4, ktorá rieši závažné aktuálne otázky činnosti OPK zásadného významu. V. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bol postup žalovaného, výsledkom ktorého bol priebeh rokovania Mimoriadnej konferencie OPK Košice konanej dňa 25.7.2015, a prijatie jej uznesení vrátane uznesení o voľbe nových orgánov OPK Košice a vyhlásenia výročnej konferencie OPK Košice zo dňa 18.10.2014 za konanú v rozpore so stanovami SPK a vyhlásenie jej uznesenia ako aj celej konferencie za neplatnú. Pre posúdenie veci boli podstatné tri základné momenty. 1/ Výročná konferencia OPK Košice konaná dňa 18.10.2014 bola pre podozrenie z porušenia viacerých článkov stanov SPK vyhlásená za neplatnú I. Výročným snemom SPK konaným dňa 6.12.2014. O tejto skutočnosti boli nezaradení členovia SPK Košice, ktorí sa svojimi podnetmi obrátili na SPK informovaní listom zn. 176/2015 zo dňa 3.2.2015. Uvedený postup korešpondoval s úpravou Organizačného a rokovacieho poriadku Slovenskej poľovníckej komory schváleného ustanovujúcim snemom Slovenskej poľovníckej komory dňa 23. januára 2010, ktorý v čl. 2 veta štvrtá upravuje: „Vyšší orgán SPK je oprávnený v záujme dodržiavania právneho poriadku preskúmať z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti právoplatné rozhodnutia a uznesenia nižších orgánov SPK, ak je podozrenie, že pri ich vynesení došlo k porušeniu právnych predpisov alebo vnútorných predpisov SPK. Takéto rozhodnutie môže zrušiť alebo zmeniť. „Vzhľadom na schválený program rokovania Mimoriadnej konferencie OPK Košice konanej dňa 27.5.2015 aj táto vzhľadom na vedomosť o tejto situácii a dôsledkoch týkajúcich sa hlavne postavenia orgánov zvolených dňa 18.10.2014 konštatovala že konanie konferencie bolo v rozpore so stanovami SPK a vyhlásila jej uznesenia ako aj celú konferenciu za neplatnú. Len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že rozhodnutie žalovaného schválené na rokované I. výročnej konferencie OPK Košice konanej dňa 18.10.2014 bolo podľa § 250j ods. 3 OSP zrušené krajským súdom v Košiciach rozsudkom č. 6S/136/2014 - 73 zo dňa 9.6.2015. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť bez meritórneho prejednania odvolacím súdom. 2/ Na Stretnutí nezaradených členov OPK Košice pre voľbu delegáta na mimoriadnu konferenciu OPK Košice, konanom dňa 8.7.2015 mandátová komisia pri posudzovaní platnosti predložených plnomocenstiev vyhodnotila situáciu keď jej boli predložené plnomocenstvá obsahujúce notárske overenie podpisu splnomocniteľa aj splnomocnenia bez takéhoto overenia tak, že neoverené splnomocne0nia neakceptovala, čo odôvodnila tým, že Stanovy SPZ otázku obsahových a formálnych náležitostí neriešia a nie je možné preveriť právoplatnosť uvedených splnomocnení. V zmysle čl. 10 Organizačného a rokovacieho poriadku Slovenskej poľovníckej komory schváleného ustanovujúcim snemom Slovenskej poľovníckej komory dňa 23. januára 2010 Stanovy SPK a ostatné vnútorné predpisy SPK vydané na ich základe sú záväzné pre všetkých členov SPK, orgány a organizačné jednotky SPK. Čo nie je v Stanovách SPK alebo iných vnútorných predpisoch SPK výslovne upravené, môže byť predmetom individuálnej úpravy s podmienkou, že táto úprava nie je v rozpore s inými vnútornými predpismi SPK alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Záväzný výklad Stanov SPK a iných vnútorných predpisov SPK schválených snemom, môže podávať len prezídium, výklad vnútorných predpisov OPK predstavenstvo. Rozhodnutie o neprijatí neoverených splnomocnení bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou počítanou z hlasov členov hlasujúcich vo svojom mene a na základe notársky overených splnomocnení. Tento okruh členov potom rozhodoval o voľbe delegátov na mimoriadnu konferenciu OPK Košice, ktorá sa uskutočnila 25.7.2015. 3/ Na mimoriadnej konferencii OPK Košice konanej dňa 25.7.2015 bolo vzhľadom na správu dozornej rady SPK ohľadne šetrenia vykonaného v súvislosti so zákonnosťou I. výročnej konferencie konanej dňa 18.10.2014 rozhodnuté že Mimoriadna konferencia v súlade so Stanovami SPK I. výročnú konferenciu zo dňa 18.10.2014 vyhlasuje za neplatnú, vzhľadom na to boli delegáti z predstavenstva OPK Košice zvolení na neplatnej konferencii považovaní za hostí a boli im odňaté volebné mandáty hlasu rozhodujúceho. Čo sa týka účasti a zastupovania nezaradených členov OPK Košice, bolo umožnené hlasovať prítomným a zastúpeným nezaradeným členom v zmysle záverov Stretnutia nezaradených členov konaného dňa 8.7.2015. Na mimoriadnej konferencii boli o. i. zvolené nové orgány OPK Košice. VI. Najvyšší súd konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli také skutočnosti, ktoré by pochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá podstatnou argumentáciou a okolnosťami prejednávanej veci. Krajský súd sa náležite a správne vysporiadal s podstatnou právnou otázkou ktorou je vyhodnotenie, či rozhodovanie o neakceptovaní náležitostí plnomocenstva na zastupovanie na zhromaždení nezaradených členov OPK bolo plne v kompetencii mandátovej komisie ako prejav jej oprávnenia upravovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy na vyhradenú oblasť verejnoprávnych vzťahov upravených zákon 274/2009 Z. z. Záver o správnosti tohto postupu sa prejavili aj vo vyhodnotení nedôvodnosti vytýkania pochybení pri hlasovaní takto určených zástupcov na Mimoriadnej konferencii dňa 25.7.2015. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní proti rozsudku namietali, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou nezákonnosti vyhlásenia Výročnej konferencie zo dňa 18.10.2014 za neplatnú na Mimoriadnej konferencii dňa 25.7.2015, tu najvyšší súd považuje za dôvodné uviesť, že vzhľadom na okolnosti (zrušenie výročnej konferencie za neplatnú I. Výročným snemom SPK dňa 6.12.2014 a úpravu č. 2 Organizačného a rokovacieho poriadku ), nie je relevantná, zvlášť v situácii, keď v podanej žalobe absentuje konkrétne uvedenie ohľadne každého žalobcu akým spôsobom a v akom rozsahu táto skutočnosť privodila ukrátenie na jeho konkrétnych právach (§247 ods. 1 OSP). Pokiaľ žalobcovia namietali, že krajský súd sa vôbec nevyporiadal s tvrdenou nezákonnosťou postupu osôb, ktorým bolo zverené vedenie mimoriadnej konferencie OPK Košice dňa 25.7.2015, spočívajúci vo vyslovenom odobratí práva navrhovať kandidátov do orgánov OPK Košice členom doterajších orgánov, najvyšší súd uvádza, že aj keď sa k tejto námietke krajský súd explicitne nevyjadroval, z jeho rozsiahlych úvah o disponovaní atribútmi verejnej moci pri výkone samosprávnej funkcie vyplýva, že považoval tento postup za logický a vecne správny a vzťahuje sa naň záver uvedený v prvom odseku zhora na strane 12 písomného vyhotovenia rozsudku krajského súdu. Bez ohľadu na to však platí to isté, ako pri predchádzajúcej odvolacej námietke, že v podanej žalobe absentuje konkrétne uvedenie ohľadne každého žalobcu akým spôsobom a v akom rozsahu táto skutočnosť privodila ukrátenie na jeho konkrétnych právach. Právny názor žalobcov, že akceptovaním teórie krajského o disponovaní SPK pri výkone štátnej správy atribútmi verejnej moci a nemožnosti vo vzťahu k posudzovaniu práv a povinností členov aplikovať ustanovenia súkromného práva by mohlo viesť k záveru, že smú rozhodovať v rozpore s objektívnym právom a všeobecne záväznými právnym predpismi, nemá podľa najvyššieho súdu logické opodstatnenie, nakoľko v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania, nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Len pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že krajský súd podľa jeho názoru neaplikoval dôsledne procesné požiadavky na obsahové a formálne náležitosti žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP a evidentne v záujme zabezpečenia ochrany práv účastníkov konania žalobu meritórne prejednal, čo najvyšší súd rešpektuje. Treba však vytknúť, že krajský súd nerešpektoval dôsledne povinnosť zabezpečiť si originál administratívneho spisu, ktorý podľa vyjadrenie žalovanej je možné vyžiadať od SPK, preto predložila len fotokópie. Nakoľko ich obsah nebol rozporný s obsahom fotokópií predložených žalobcami, krajský súd netrval na svojej požiadavke v zmysel výzvy zo dňa 8.9.2015 a obmedzil na oboznámenie s obsahom predložených kópií dokumentov z administratívneho spisu. Vzhľadom na to, že k tomuto pochybeniu ani k žiadnej prípadnej rozpornosti obsahu účastníkmi predložených kópií nesmerovala žiadna výhrada zo strany účastníkov, najvyšší súd nepovažoval nepredloženie originálu kompletného administratívneho spisu za dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu. VII. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods.1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP a §250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému s poukazom na zákonnú úpravu priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve túto nie je možné priznať, nakoľko ust. § 250k OSP, ako lex specialis k úprave náhrady trov konania podľa § 142 a nasl. OSP , umožňuje priznanie náhrady trov konania iba v prípade procesne úspešného žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.