Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/70/2021 2021200224 10. 09. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Gallex Trade SK s.r.o., so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 50 737 651, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101168168/2021 zo dňa 07.07.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101168168/2021 zo dňa 07.07.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019. Kontrola bola začatá dňa 04.12.2019 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo 102410474/2019 zo dňa 21.10.2019. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101641445/2020 zo dňa 29.10.2020. Správca dane vydal dňa 18.03.2021 rozhodnutie číslo 100452668/2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 175,63 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca podnikal v oblasti nákupu a predaja chladeného a mrazeného mäsa. Po objednaní tovaru je mu tento dodaný do skladu spoločnosti Mraziarne a. s. Sládkovičovo. Prepravu tovaru zabezpečujú vždy dodávatelia. Správca dane preveroval nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dvom faktúram (číslo 2019015, 29019019) vystaveným dodávateľom ZALINE s.r.o., Agátová 3406/7A, Bratislava, IČO: 51 886 375 (ďalej len „ZALINE“), za dodanie mrazených kuracích pŕs žalobcovi. Správca dane po vyhodnotení dôkazov prišiel k záveru, že žalobca zdaniteľné plnenia prijal, teda reálna existencia tovaru nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca preukázal, že prijaté tovary použil alebo používa na výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Napriek tomu vznikli pochybnosti, či skutočným dodávateľom tovaru bola osoba spoločnosť ZALINE. Tieto pochybnosti vychádzali zo
zistení, že spoločnosť ZALINE dodanie tovaru žalobcovi nepriznala v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 a na adrese sídla je neznáma. Podľa prvostupňového rozhodnutia správca dane svoje pochybnosti oznámil žalobcovi pri ústnom pojednávaní dňa 28.01.2020 a zároveň ho v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval, aby nejasnosti vysvetlil, keďže spoločnosť ZALINE je tzv. zmiznutým obchodníkom. Správca dane prišiel k záveru, že transakcia dodania tovaru od spoločnosti ZALINE je zaťažená podvodom, kedy do reťazca firiem medzi reálneho dodávateľa TISVINI s.r.o., Revoluční 1082/8, Praha, Česká republika a reálneho odberateľa – žalobcu bol bez akéhokoľvek ekonomického zmyslu vsunutý zmiznutý obchodník ZALINE, ktorý nepriznal a nezaplatil daň z pridanej hodnoty z preverovaných transakcií. 3. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101168168/2021 zo dňa 07.07.2021, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Podľa rozhodnutia žalovaného žalobca nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou na to, aby sa prijatím plnenia nezúčastnil reťazca poznačeného daňovým podvodom a nebol dostatočne obozretný pri dojednávaní plnenia, pretože si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa ZALINE, za ktorého v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 08.07.2019 konal Ing. Robert Kerekes. Žalobca neprijal všetky jemu dostupné opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne očakávať, aby bola vylúčená jeho účasť na daňovom podvode. Na preverenie ekonomickej činnosti dodávateľa nepostačovali údaje z verejne dostupných registrov. Žalobca si mal preveriť ekonomické zázemie dodávateľa ZALINE.
II. Žaloba 4. Žalobca sa správnou žalobou, včas podanou dňa 08.09.2021 na Krajský súd v Trnave, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, spolu s priznaním nároku na náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu vec bola nesprávne právne posúdená, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, skutkový stav nebol zistený v dostačujúcej miere na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane nesúhlasil s postupom správcu dane, nakoľko sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia, s ktorými nebol oboznámený a v nadväznosti na to ani predkladať dôkazy. Správca dane v oboznámení so zisteniami nedefinoval, neuviedol a nevysvetlil, o aký daňový podvod vo vzťahu k DPH sa má jednať, kto sa ho mal dopustiť, na základe čoho malo dôjsť k podvodnému konaniu, akým spôsobom, a teda žalobca sa nemohol vyjadriť k týmto podstatným skutočnostiam. K porušeniu vyššie uvedených práv došlo aj tým, že správca dane neakceptoval žiadosť žalobcu zo dňa 15.10.2020, ktorou ho požiadal o uvedenie skutočností špecifikovaných v žiadosti o súčinnosť zo dňa 15.10.2020, pričom v závere tejto žiadosti žalobca výslovne požiadal správcu dane o zaslanie písomnej odpovede na túto žiadosť s tým, že daňový subjekt po doručení tejto odpovede zašle bezodkladne svoje vyjadrenie k oboznámeniu. 6. Správca dane poukázal najmä na zmluvu o obchodnej spolupráci uzatvorenú medzi A. B. a spoločnosťou ZALINE, resp. že žalobca si nepreveril A. B. vo verejne prístupnom živnostenskom registri. Zmluva o obchodnej spolupráci je podľa žalobcu svojím charakterom zmluvou o obchodnom zastúpení podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je A. B. oprávnený nielen vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitých obchodov, ale aj tieto obchody za spoločnosť ZALINE dojednávať. Uvedené potvrdzuje aj výklad čl. II zmluvy, že zmluvné strany budú vyvíjať maximálne úsilie za účelom čo najvyššej efektivity obchodných činností. Z toho vyplýva, že zmluvné strany sú oprávnené vykonať všetko a zároveň čokoľvek, čo bude slúžiť najvyššej efektivite obchodných činností, teda aj to, aby A. B. uzatváral obchody v mene spoločnosti ZALINE. Ak by sme aj pripustili, že konanie A. B. bolo konaním bez plnomocenstva, toto je upravené v § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Teda, ak by aj zo zmluvy o spolupráci nevyplývalo, že
A. B. je oprávnený konať za spoločnosť ZALINE pri dojednávaní tohto obchodu, bol by z tejto zmluvy zaviazaný sám p. B.. Pokiaľ by však spoločnosť ZALINE tento právny úkon schválila, bola by z neho zaviazaná spoločnosť ZALINE. 7. Žalobca v priebehu daňového konania predložil správcovi dane e-mailovú dokumentáciu, kde možno vidieť aktívnu komunikáciu ohľadom dodávok medzi žalobcom a spoločnosťou ZALINE. Vo vzťahu k tvrdeniu správcu dane, že žalobca vedel alebo mohol vedieť (žalobcovi stále aj napriek jeho žiadosti nie je zrejmé, či teda vedel alebo mohol vedieť), že sa zúčastňuje daňového podvodu, je potrebné v prvom rade správne posúdiť, čo možno rozumne od žalobcu očakávať, keď podľa samotného správcu dane resp. žalovaného ZALINE bol v júli 2019 fungujúcim daňovým subjektom bez dôvodu na zápis v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH. Žalobcovi nebolo objasnené, akým zákonným spôsobom mal postupovať za účelom preverenia dodávateľa ZALINE tak, aby boli naplnené predpoklady pre riadne overenie svojho dodávateľa. 8. Žalobca nepokladal za potrebné preverovať si skladové či iné priestory ZALINE, nakoľko ZALINE nie je výrobcom ani chovateľom, ale predajcom, ktorý predáva už hotový, mrazený a zabalený tovar, t.j. je sprostredkovateľom predaja a skladové priestory pri takejto činnosti nie sú potrebné. Kontrolný mechanizmus spočíval aj v tom, že A. B., ktorý vystupoval za ZALINE, poznal žalobca už dlhšie, a to z areálu Mraziarní Sládkovičovo. S touto spoločnosťou žalobca dlhodobo spolupracuje. Od A. B. si žalobca vyžiadal doklad, na základe ktorého vystupoval za ZALINE . Tento mu poskytol zmluvu o spolupráci. A. B. bol teda osobou zmluvne prepojenou so ZALINE a osobou, ktorá bola známou výkonom činnosti v oblasti dodávok mäsových výrobkov. Na základe vykonaného dokazovania mal žalobca za to, že z napadnutého rozhodnutia a rovnako ani z prvostupňového rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za účelom preukázania účasti daňového subjektu na daňovom podvode. 9. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o účasti na daňovom podvode, je dôkazným bremenom správcu dane. Správca dane a ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neponúka dostatočnú odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne, a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca limitovaný v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení absenciou týchto vyhľadávacích opatrení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosť daňových orgánov je na základe vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadom existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. 10. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Dôkazná povinnosť sa z daňového subjektu presúva na správcu dane, ktorý je povinný preukázať, že dodanie neuskutočnil dodávateľ, ktorého deklaruje žalobca, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach žiadne relevantné dôkazy tohto charakteru neuvádzajú. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného na preverenie ekonomickej činnosti dodávateľa nepostačovali údaje z verejne dostupných registrov VIES, finstat, obchodného registra, v rizikových zoznamoch na webovom sídle žalovaného. Žalobca sa svojim postupom vystavil riziku, keď si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa ZALINE, že nebude preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a že nárok na odpočítanie dane mu nebude priznaný. Napriek tomu, že žalobca poukazuje na kontrolný mechanizmus, ktorý spočíval aj v tom, že A.
B., ktorý vystupoval za ZALINE, poznal už dlhšie z areálu Mraziarní Sládkovičovo, žalovaný mal za to, že žalobca mal vedomosť o nedôveryhodnosti A. C. B., čo vyplýva z Úradného záznamu č. 100318959/2020 zo dňa 31.03.2020 o telefonickom hovore zamestnanca správu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu A. D. E. s F. G. D., ktorá zastupovala žalobcu pri jednotlivých úkonoch správy daní. V tomto hovore F. D. oznámila, že A. C. B. bol videný v Mraziarňach Sládkovičovo. Podľa najnovších zistení konateľa žalobcu pána H. A. B. je nedôveryhodnou osobou, ktorá sa môže zatajovať a vyhýbať sa úkonom pri správe daní, a preto navrhol, že ak bude mať informácie o ďalšej návšteve A. B. v F. Sládkovičovo, správcu dane by o tom vopred informoval, pričom správca dane by mohol v tento deň aj v spolupráci s Kriminálnym úradom finančnej správy A. B. v F. Sládkovičovo zaistiť a vypočuť ako svedka. Žalobca tento postup navrhol z dôvodu, že mal obavu, že A. B. nebude so správcom dane spolupracovať. Týmto vyjadrením žalobcu boli vyvrátené jeho tvrdenia, že nemal žiadne pochybnosti, nemohol mať a ani nemal podozrenie o prípadnom podvodnom konaní dodávateľa alebo subdodávateľa. 12. Spoločnosť ZALINE nemala žiadne ekonomické zázemie, nevlastnila a ani si neprenajímala kancelárske, výrobné, skladové a ani iné prevádzkové priestory, v ktorých by mohla uskladňovať mrazené mäso a k dispozícii nemala ani žiadne dopravné prostriedky s mraziarenskými nadstavbami. Nemala žiadnych zamestnancov, a ani majetok. Jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti ZALINE László Sénik, bol na adrese trvalého pobytu Készenléti Lakótelep 28. 2a., XXXX I., F., zapísanej v Obchodnom registri, neznámy. 13. Žalovaný trval na tom, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal v danej veci dokazovanie, na základe ktorého bola žalobcovi preukázaná účasť na daňovom podvode. Žalobca bol správcom dane informovaný, že k spáchaniu podvodu vo vzťahu k DPH došlo tým, že medzi reálneho dodávateľa TISVINI s.r.o. (konateľ A. C. B.) a odberateľa - žalobcu (konateľ J. H.) bol bez akéhokoľvek ekonomického zmyslu vsunutý medzičlánok ZALINE , pre ktorého zabezpečoval obchodné príležitosti A. C. B. na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 14. Žalobca v replike zo dňa 22.09.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 15. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2022 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/19/2019 a zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.
V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 23. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 24. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, 27. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. VI. Posúdenie veci správnym súdom 31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/70/2021 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-14S/70/2021. 32. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2026, na ktorom za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu vyhlásil rozsudok. 34. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 12 175,63 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode. 35. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 36. Správny súd v súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).
V prípade zneužitia práva teda musí z objektívne vykonaného dokazovania, že (i) plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie k získaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom sledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny test) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny test). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno finančné orgány. 37. Správny súd na prejednávanú vec aplikoval právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25.09.2024 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod číslom 101/2025 ZNSS: „Právna veta Skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne vyhodnocovať s ohľadom na špecifickosť posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Na účely posúdenia objektívnych skutkových okolností nasvedčujúcich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov. Z odôvodnenia: 22. Kasačný súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že dôvodom stotožnenia sa správneho súdu s napadnutým rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a dôvodom pre posúdenie ich zákonnosti je preukázanie účasti sťažovateľa na transakcii (zdaniteľnom obchode) zaťaženej daňovým podvodom. Ide teda o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň, avšak ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod možno definovať ako situáciu, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do K. D. vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia. Iba pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pokiaľ ďalej uvádza pojem „daňový podvod“, myslí ním vyššie definovanú situáciu a nie trestný čin daňového podvodu v zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. 23. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu bolo predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na jeho súvisiacu judikatúru, napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci C-80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid. 24. Účasť na daňovom podvode ako dôvod pre zamietnutia práva na odpočítanie dane považuje vo svojej rozhodovacej činnosti za súladnú s právom Európskej únie i Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/627/2022, bod 29 posledná veta). 25. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č.j. 10 Afs 479/2021-56).
26. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, pričom tieto boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. 27. Pokiaľ ide o prvý test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek článku reťazca, kasačný súd poukazuje na popis obchodných vzťahov medzi zúčastnenými subjektami zistený správcom dane a zistenia správcu dane o úniku dane v tomto reťazci (bod 6 tohto rozhodnutia). Tieto skutočnosti v prejednávanej veci sporné neboli a neboli preto ani predmetom posúdenia kasačného súdu. 28. Ďalším testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že tento subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol a mal vedieť. 29. V súdenej veci bola konštatovaná nedbanlivostná účasť sťažovateľa na daňovom podvode. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného podnikateľa, teda toho, či sťažovateľ mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré by z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21.11.2023). 30. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal svojmu zapojeniu do podvodného obchodného reťazca. 31. Skutkové okolnosti svedčiace tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne posudzovať s ohľadom na špecifickosť posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. 32. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť relevantné.“ 38. Správny súd z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v zmysle žalobnej námietky zisťoval, ako správca dane uniesol dôkazné bremeno ohľadom vedomostného testu spočívajúceho v preukázaní objektívnych skutkových okolností svedčiacich o tom, že žalobca o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol a mal vedieť. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na základe princípov vyjadrených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel správca dane vykonal test, pri ktorom boli kladne zodpovedané všetky tri položené otázky, a teda, že bol identifikovaný podvod na DPH, posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s týmto podvodom a v čase, keď žalobca vstupoval do transakcie, vedel alebo mohol vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH. 39. Správca dane pri posudzovaní toho, či žalobca prijal dostatočné preventívne a kontrolné opatrenia, vychádzal z informácií uvedených v Zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 100285311/2020 zo dňa 28.01.2020. Správny súd po oboznámení sa s obsahom uvedenej zápisnice založenej v administratívnom spise konštatuje, že konateľ žalobcu J. H. uviedol, že približne v prvej polovici
roka 2019 žalobcu kontaktoval v jeho sídle A. C. B. s ponukou tovaru. Spoločnosť ZALINE si žalobca preveril podľa verejných zoznamov, pričom táto spoločnosť sa nenachádzala v zozname rizikových osôb vedených finančnou správou. A. B. nebol pre žalobcu neznámou osobou, pretože mal tiež ako žalobca predtým prenajaté priestory v Mraziarňach Sládkovičovo. Zmluvu o obchodnej spolupráci si vyžiadal predložiť žalobca, aby sa preukázal vzťah A. B. k ZALINE. Spoločnosť ZALINE bola sprostredkovateľom predaja, pričom dodávka tovaru prebehla načas. Dodávka potravín je vždy sprevádzaná dokladmi priamo od výrobcu. Sklad nemôže prijať tovar, ktorý je rozmrazený, roztečený alebo ktorému končí záruka naskladnením. Žalobca so spoločnosťou ZALINE uzavrel dva obchody. Potom, keď volali a ponúkali tovar, žalobca nemal záujem, mal tovaru dosť a ponúkaný tovar nemal dostatočne dlhú záručnú dobu. Faktúry od dodávateľa chodili žalobcovi mailom. 40. Správca dane sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ním prijaté opatrenia boli dostatočné – preverenie všetkých dostupných informácií o spoločnosti ZALINE z obchodného registra, VIES, finstat a podobne. Ak by žalobca vyvinul hoci aj minimálne úsilie na preverenie reálneho ekonomického zázemia nového obchodného partnera, je nepochybné, že by aj sám zistil skutočnosti, ktoré by ho automaticky mali nabádať k väčšej obozretnosti pri uzatváraní obchodov so spoločnosťou ZALINE. Podľa rozhodnutia žalovaného správca dane poukázal na nerealizovateľnosť viacerých článkov Zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorá už sama osebe opäť mala nabádať žalobcu k väčšej obozretnosti pri obchodoch s dodávateľom ZALINE. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že pokiaľ mal žalovaný v úmysle založiť unesenie dôkazného bremena ohľadom toho, že žaloba mal alebo mohol vedieť o podvode na základe znenia predloženej Zmluvy o obchodnej spolupráci, v rozhodnutí bolo potrebné vysvetliť, prečo s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov predložená Zmluva o obchodnej spolupráci a transakcie na základe nej uskutočnené nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a ktoré konkrétne jej ustanovenia a prečo považuje žalovaný za problematické. 41. Medzi účastníkmi konania nie je sporné to, že žalobca komunikoval so spoločnosťou ZALINE dvomi formami – jednak komunikáciou s A. B. (aj telefonicky), ktorý predložil Zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorá ho mala oprávňovať konať za ZALINE, ale aj priamo emailovou komunikáciou so spoločnosťou ZALINE, a to prostredníctvom e-mailu G., pričom podľa rozhodnutia žalovaného je táto emailová adresa zhodná s adresou, z ktorej ZALINE objednala prepravu tovaru od spoločnosti GFF s.r.o. Z tejto emailovej adresy bola žalobcovi zaslaná dňa 03.07.2019 ponuka na dodanie tovaru, na ktorú žalobca dňa 04.07.2019 reagoval a vyžiadal si všetky údaje o tovare, a to šaržu, dátum výroby, dátum spotreby, veterinárne doklady, údaje o dopravcovi, ŠPZ vozidla a návesu, dátum dodania, príchod vozidla na vykládku tovaru. Žalobca tiež v komunikácii upozornil, že tieto údaje sú potrebné k prijatiu tovaru. Žalobca si tiež vyžiadal od ZALINE aj výpis z obchodného registra, fotokópiu DPH osvedčenia, zmluvu o obchodovaní ako aj ostatné platné doklady k obchodovaniu s mrazeným a chladeným mäsom a potravinárskymi výrobkami. E-mailom zo dňa 08.07.2019 si žalobca vyžiadal ďalšie údaje, medzi iným žiadal o doloženie plnomocenstva k zmluve a potvrdenie od veterinárov. Podľa rozhodnutia žalovaného z priloženej e-mailovej dokumentácie možno vidieť aktívnu komunikáciu ohľadom dodávok medzi žalobcom a spoločnosťou ZALINE. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca priložil 16 strán e-mailovej komunikácie medzi e-mailovými adresami G. a L., ktorú žiadal postúpiť spolu s odvolaním odvolaciemu orgánu. Túto emailovú komunikáciu správca dane vyhodnotil tak, že nie je známa osoba, ktorá ju vyhotovila, a že žalobca nemohol vedieť, s akou osobou komunikuje, a teda žalobca nebol dostatočne obozretný. 42. Z administratívneho spisu vyplýva, že jeho obsahom je aj e-mailová správa žalobcu zo dňa 08.07.2019 adresovaná na G., z ktorej vyplýva, že žalobca žiada doložiť k zmluve overené splnomocnenie, ak je niekto poverený jednať v mene spoločnosti ako aj to, že žalobca požadoval v e-mailovej správe zo dňa 04.07.2019 bližšiu špecifikáciu tovaru a podmienok realizácie obchodu. Správca dane a ani žalovaný nevenovali analýze obsahu e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom pozornosť, keď poukázali na to, že nie je známe, kto komunikoval bez zaoberania sa tým, aké doklady boli žalobcovi na základe tejto komunikácie dodané, a teda, či v celkovom kontexte došlo k tomu, že napriek chýbajúcemu podpisu na e-mailovej správe boli požadované doklady dodané, a teda žalobca mohol na základe nich vyhodnotiť v súčinnosti s priamou komunikáciou s A. B., že sa jedná o bežnú obchodnú praktiku, keďže jestvovala aj predchádzajúca skúsenosť a väzba s A. B., pokiaľ ide o prenájom priestorov v Mraziarňach Sládkovičovo, a teda A. B. nebol podľa vyjadrenia žalobcu pre neho v čase dohodovania dodávky úplne neznámou osobou.
43. Čo sa týka nezverejnenia spoločnosti ZALINE v zozname rizikových osôb, správca dane poukázal na to, že mu neboli známe žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mala byť zverejnená v zozname rizikových osôb v mesiaci júl 2019. 44. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženými faktúrami. K tomuto správny súd uvádza, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania účasti žalobcu na daňovom podvode zaťažuje správcu dane, a nie žalobcu. 45. Ohľadom vedomostného testu sa žalovaný v rozhodnutí obmedzil na konštatovanie, že žalobca nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou a nebol dostatočne obozretný pri dojednávaní plnenia, pretože si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa ZALINE a neprijal všetky jemu dostupné opatrenia, ktoré bolo možno od neho rozumne očakávať, aby bola vylúčená jeho účasť na daňovom podvode. Správny súd dodáva, že žalovaný neprecizoval, o aké ďalšie dostupné opatrenia, s ohľadom na bežné obchodné praktiky pri obchodovaní s potravinami, sa malo v prípade žalobcu v čase dojednávania plnenia jednať. 46. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca mal vedomosť o nedôveryhodnosti A. C. B., čo vyplýva z Úradného záznamu č. 100318959/2020 zo dňa 31.03.2020, ktorý zaznamenal obsah telefonického rozhovoru zamestnanca správcu dane a zástupcov žalobcu, ktorí informovali o najnovších zisteniach konateľa žalobcu týkajúcich sa A. B.. Ohľadom tohto pokusu o unesenie dôkazného bremena o vedomosti žalobcu o svojej účasti na podvode správny súd zdôrazňuje, že sa jednalo o informácie získané v čase daňovej kontroly, a nie informácie, ktoré by mal mať žalobca k dispozícii v čase dojednávania a uskutočňovania obchodnej transakcie. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť relevantné. 47. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil dôvodnosti žalobnej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov ohľadom unesenia dôkazného bremena preukázania toho, že žalobca o podvode vedel alebo mohol a mal vedieť. Žalovaný sa dôsledne nezaoberal špecifickosťou posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmetom, objemom a inými významnými okolnosťami, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi, i identifikáciou, prečo zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. 48. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre nepreskúmateľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu rešpektujúc právny názor vyslovený v tomto rozsudku. 49. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 50. Pre úplnosť správny súd dodáva, že sa ďalšími žalobnými námietkami pre predčasnosť nezaoberal. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.