{"guid": "2eea6d89-5811-4299-bca9-fd7407ced567:54ca2019-9a15-4033-8433-958aa80f1790", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2", "spisova_znacka": "TT-14S/70/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/70/2021 z 10. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. septembra 2026, sp. zn. TT-14S/70/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2", "identifikacne_cislo": "2021200224", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54ca2019-9a15-4033-8433-958aa80f1790", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/70/2021\n2021200224\n10. 09. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:2021200224.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Gallex Trade SK s.r.o., so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo,\nIČO: 50 737 651, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom\nHlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného číslo 101168168/2021 zo dňa 07.07.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky číslo 101168168/2021 zo dňa 07.07.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal\nu žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019. Kontrola bola\nzačatá dňa 04.12.2019 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nna základe oznámenia o daňovej kontrole číslo 102410474/2019 zo dňa 21.10.2019. Správca dane\nvyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101641445/2020 zo dňa 29.10.2020. Správca dane vydal dňa\n18.03.2021 rozhodnutie číslo 100452668/2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 175,63\nEur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca podnikal v oblasti nákupu a predaja chladeného\na mrazeného mäsa. Po objednaní tovaru je mu tento dodaný do skladu spoločnosti Mraziarne a.\ns. Sládkovičovo. Prepravu tovaru zabezpečujú vždy dodávatelia. Správca dane preveroval nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dvom faktúram (číslo 2019015, 29019019) vystaveným\ndodávateľom ZALINE s.r.o., Agátová 3406/7A, Bratislava, IČO: 51 886 375 (ďalej len „ZALINE“), za\ndodanie mrazených kuracích pŕs žalobcovi. Správca dane po vyhodnotení dôkazov prišiel k záveru, že\nžalobca zdaniteľné plnenia prijal, teda reálna existencia tovaru nebola žiadnym spôsobom spochybnená.\nSprávca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca preukázal, že prijaté tovary použil\nalebo používa na výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Napriek tomu vznikli pochybnosti,\nči skutočným dodávateľom tovaru bola osoba spoločnosť ZALINE. Tieto pochybnosti vychádzali zo\n\nzistení, že spoločnosť ZALINE dodanie tovaru žalobcovi nepriznala v podanom daňovom priznaní k dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 a na adrese sídla je neznáma. Podľa prvostupňového\nrozhodnutia správca dane svoje pochybnosti oznámil žalobcovi pri ústnom pojednávaní dňa 28.01.2020\na zároveň ho v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval, aby nejasnosti vysvetlil, keďže spoločnosť\nZALINE je tzv. zmiznutým obchodníkom. Správca dane prišiel k záveru, že transakcia dodania tovaru od\nspoločnosti ZALINE je zaťažená podvodom, kedy do reťazca firiem medzi reálneho dodávateľa TISVINI\ns.r.o., Revoluční 1082/8, Praha, Česká republika a reálneho odberateľa – žalobcu bol bez akéhokoľvek\nekonomického zmyslu vsunutý zmiznutý obchodník ZALINE, ktorý nepriznal a nezaplatil daň z pridanej\nhodnoty z preverovaných transakcií.\n3. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nčíslo 101168168/2021 zo dňa 07.07.2021, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“). Podľa rozhodnutia žalovaného žalobca nepostupoval s dostatočnou\nodbornou starostlivosťou na to, aby sa prijatím plnenia nezúčastnil reťazca poznačeného daňovým\npodvodom a nebol dostatočne obozretný pri dojednávaní plnenia, pretože si dostatočne nepreveril\nsvojho dodávateľa ZALINE, za ktorého v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 08.07.2019\nkonal Ing. Robert Kerekes. Žalobca neprijal všetky jemu dostupné opatrenia, ktoré bolo možné od neho\nrozumne očakávať, aby bola vylúčená jeho účasť na daňovom podvode. Na preverenie ekonomickej\nčinnosti dodávateľa nepostačovali údaje z verejne dostupných registrov. Žalobca si mal preveriť\nekonomické zázemie dodávateľa ZALINE.\n\nII.\nŽaloba\n4. Žalobca sa správnou žalobou, včas podanou dňa 08.09.2021 na Krajský súd v Trnave, domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, spolu\ns priznaním nároku na náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu vec bola nesprávne právne\nposúdená, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, skutkový stav nebol zistený v dostačujúcej\nmiere na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n5. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane nesúhlasil s postupom správcu\ndane, nakoľko sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia, s ktorými nebol\noboznámený a v nadväznosti na to ani predkladať dôkazy. Správca dane v oboznámení so zisteniami\nnedefinoval, neuviedol a nevysvetlil, o aký daňový podvod vo vzťahu k DPH sa má jednať, kto sa ho\nmal dopustiť, na základe čoho malo dôjsť k podvodnému konaniu, akým spôsobom, a teda žalobca\nsa nemohol vyjadriť k týmto podstatným skutočnostiam. K porušeniu vyššie uvedených práv došlo aj\ntým, že správca dane neakceptoval žiadosť žalobcu zo dňa 15.10.2020, ktorou ho požiadal o uvedenie\nskutočností špecifikovaných v žiadosti o súčinnosť zo dňa 15.10.2020, pričom v závere tejto žiadosti\nžalobca výslovne požiadal správcu dane o zaslanie písomnej odpovede na túto žiadosť s tým, že daňový\nsubjekt po doručení tejto odpovede zašle bezodkladne svoje vyjadrenie k oboznámeniu.\n6. Správca dane poukázal najmä na zmluvu o obchodnej spolupráci uzatvorenú medzi A. B. a\nspoločnosťou ZALINE, resp. že žalobca si nepreveril A. B. vo verejne prístupnom živnostenskom\nregistri. Zmluva o obchodnej spolupráci je podľa žalobcu svojím charakterom zmluvou o obchodnom\nzastúpení podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je A. B. oprávnený nielen\nvyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitých obchodov, ale aj tieto obchody za spoločnosť ZALINE\ndojednávať. Uvedené potvrdzuje aj výklad čl. II zmluvy, že zmluvné strany budú vyvíjať maximálne úsilie\nza účelom čo najvyššej efektivity obchodných činností. Z toho vyplýva, že zmluvné strany sú oprávnené\nvykonať všetko a zároveň čokoľvek, čo bude slúžiť najvyššej efektivite obchodných činností, teda aj to,\naby A. B. uzatváral obchody v mene spoločnosti ZALINE. Ak by sme aj pripustili, že konanie A. B. bolo\nkonaním bez plnomocenstva, toto je upravené v § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,\nak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná\nza iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny\núkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Teda, ak by aj zo zmluvy o spolupráci nevyplývalo, že\n\nA. B. je oprávnený konať za spoločnosť ZALINE pri dojednávaní tohto obchodu, bol by z tejto zmluvy\nzaviazaný sám p. B.. Pokiaľ by však spoločnosť ZALINE tento právny úkon schválila, bola by z neho\nzaviazaná spoločnosť ZALINE.\n7. Žalobca v priebehu daňového konania predložil správcovi dane e-mailovú dokumentáciu, kde možno\nvidieť aktívnu komunikáciu ohľadom dodávok medzi žalobcom a spoločnosťou ZALINE. Vo vzťahu k\ntvrdeniu správcu dane, že žalobca vedel alebo mohol vedieť (žalobcovi stále aj napriek jeho žiadosti nie\nje zrejmé, či teda vedel alebo mohol vedieť), že sa zúčastňuje daňového podvodu, je potrebné v prvom\nrade správne posúdiť, čo možno rozumne od žalobcu očakávať, keď podľa samotného správcu dane\nresp. žalovaného ZALINE bol v júli 2019 fungujúcim daňovým subjektom bez dôvodu na zápis v zozname\nplatiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH. Žalobcovi nebolo objasnené, akým\nzákonným spôsobom mal postupovať za účelom preverenia dodávateľa ZALINE tak, aby boli naplnené\npredpoklady pre riadne overenie svojho dodávateľa.\n8. Žalobca nepokladal za potrebné preverovať si skladové či iné priestory ZALINE, nakoľko ZALINE\nnie je výrobcom ani chovateľom, ale predajcom, ktorý predáva už hotový, mrazený a zabalený tovar,\nt.j. je sprostredkovateľom predaja a skladové priestory pri takejto činnosti nie sú potrebné. Kontrolný\nmechanizmus spočíval aj v tom, že A. B., ktorý vystupoval za ZALINE, poznal žalobca už dlhšie, a to z\nareálu Mraziarní Sládkovičovo. S touto spoločnosťou žalobca dlhodobo spolupracuje. Od A. B. si žalobca\nvyžiadal doklad, na základe ktorého vystupoval za ZALINE . Tento mu poskytol zmluvu o spolupráci.\nA. B. bol teda osobou zmluvne prepojenou so ZALINE a osobou, ktorá bola známou výkonom činnosti\nv oblasti dodávok mäsových výrobkov. Na základe vykonaného dokazovania mal žalobca za to, že z\nnapadnutého rozhodnutia a rovnako ani z prvostupňového rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by\nbolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za účelom preukázania účasti daňového subjektu\nna daňovom podvode.\n9. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o účasti na daňovom podvode, je\ndôkazným bremenom správcu dane. Správca dane a ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou\nvedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej\nvýhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný\nzaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neponúka\ndostatočnú odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe,\nči žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na\npodvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových\nsúvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré\nsa stali dostupnými až dodatočne, a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o\nsporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca limitovaný v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení\nabsenciou týchto vyhľadávacích opatrení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosť\ndaňových orgánov je na základe vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadom existencie\nzneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne\naj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom,\nresp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti\nposudzovanej veci vedieť mal a mohol.\n10. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Dôkazná povinnosť sa z daňového\nsubjektu presúva na správcu dane, ktorý je povinný preukázať, že dodanie neuskutočnil dodávateľ,\nktorého deklaruje žalobca, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Žalovaný a správca dane v napadnutých\nrozhodnutiach žiadne relevantné dôkazy tohto charakteru neuvádzajú.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného\nna preverenie ekonomickej činnosti dodávateľa nepostačovali údaje z verejne dostupných registrov VIES, finstat, obchodného registra, v rizikových zoznamoch na webovom sídle žalovaného. Žalobca sa\nsvojim postupom vystavil riziku, keď si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa ZALINE, že nebude\npreukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a že nárok na odpočítanie dane mu nebude\npriznaný. Napriek tomu, že žalobca poukazuje na kontrolný mechanizmus, ktorý spočíval aj v tom, že A.\n\nB., ktorý vystupoval za ZALINE, poznal už dlhšie z areálu Mraziarní Sládkovičovo, žalovaný mal za to, že\nžalobca mal vedomosť o nedôveryhodnosti A. C. B., čo vyplýva z Úradného záznamu č. 100318959/2020\nzo dňa 31.03.2020 o telefonickom hovore zamestnanca správu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu\nA. D. E. s F. G. D., ktorá zastupovala žalobcu pri jednotlivých úkonoch správy daní. V tomto hovore\nF. D. oznámila, že A. C. B. bol videný v Mraziarňach Sládkovičovo. Podľa najnovších zistení konateľa\nžalobcu pána H. A. B. je nedôveryhodnou osobou, ktorá sa môže zatajovať a vyhýbať sa úkonom pri\nspráve daní, a preto navrhol, že ak bude mať informácie o ďalšej návšteve A. B. v F. Sládkovičovo,\nsprávcu dane by o tom vopred informoval, pričom správca dane by mohol v tento deň aj v spolupráci\ns Kriminálnym úradom finančnej správy A. B. v F. Sládkovičovo zaistiť a vypočuť ako svedka. Žalobca\ntento postup navrhol z dôvodu, že mal obavu, že A. B. nebude so správcom dane spolupracovať. Týmto\nvyjadrením žalobcu boli vyvrátené jeho tvrdenia, že nemal žiadne pochybnosti, nemohol mať a ani nemal\npodozrenie o prípadnom podvodnom konaní dodávateľa alebo subdodávateľa.\n12. Spoločnosť ZALINE nemala žiadne ekonomické zázemie, nevlastnila a ani si neprenajímala\nkancelárske, výrobné, skladové a ani iné prevádzkové priestory, v ktorých by mohla uskladňovať\nmrazené mäso a k dispozícii nemala ani žiadne dopravné prostriedky s mraziarenskými nadstavbami.\nNemala žiadnych zamestnancov, a ani majetok. Jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti\nZALINE László Sénik, bol na adrese trvalého pobytu Készenléti Lakótelep 28. 2a., XXXX I., F., zapísanej\nv Obchodnom registri, neznámy.\n13. Žalovaný trval na tom, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že\nsprávca dane vykonal v danej veci dokazovanie, na základe ktorého bola žalobcovi preukázaná účasť\nna daňovom podvode. Žalobca bol správcom dane informovaný, že k spáchaniu podvodu vo vzťahu k\nDPH došlo tým, že medzi reálneho dodávateľa TISVINI s.r.o. (konateľ A. C. B.) a odberateľa - žalobcu\n(konateľ J. H.) bol bez akéhokoľvek ekonomického zmyslu vsunutý medzičlánok ZALINE , pre ktorého\nzabezpečoval obchodné príležitosti A. C. B. na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n14. Žalobca v replike zo dňa 22.09.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n15. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2022 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Sžfk/19/2019 a zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.\n\nV.\nRelevantné právne predpisy\n16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n22. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.\n23. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov\n(o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n24. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n25. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\n27. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n30. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\n\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/70/2021\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-14S/70/2021.\n32. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n33. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2026, na ktorom za prítomnosti\nprávneho zástupcu žalobcu vyhlásil rozsudok.\n34. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného\no potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 12 175,63\nEur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 z dôvodu účasti žalobcu na daňovom\npodvode.\n35. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej\nsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú\núpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n36. Správny súd v súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa\nktorého je vo všeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych\npodmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo\núčasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,\nC-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo\ndňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si\ntoto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v\nprípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na\ndaňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe\ndomnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.\nnovembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).\n\nV prípade zneužitia práva teda musí z objektívne vykonaného dokazovania, že (i) plnenie napriek\nformálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie k získaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom\nsledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny test) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných\nplnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny test). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že\nzatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo\noslobodenie od dane) dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva\nžiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17\na C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva\ndôkazné bremeno finančné orgány.\n37. Správny súd na prejednávanú vec aplikoval právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/93/2022 z 25.09.2024 zverejneného v Zbierke\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod číslom 101/2025 ZNSS:\n„Právna veta\nSkutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku\nreťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne vyhodnocovať s ohľadom na\nšpecifickosť posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti,\nvrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi.\nPodstatná je pritom i identifikácia, prečo tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu\nzdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.\nNa účely posúdenia objektívnych skutkových okolností nasvedčujúcich tomu, že daňový subjekt o\npodvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré\ndaňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných\nzdaniteľných obchodov.\nZ odôvodnenia:\n22. Kasačný súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že dôvodom stotožnenia sa správneho súdu s\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a dôvodom pre\nposúdenie ich zákonnosti je preukázanie účasti sťažovateľa na transakcii (zdaniteľnom obchode)\nzaťaženej daňovým podvodom. Ide teda o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú\ndaň, avšak ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania zvýhodnenia v rozpore s účelom\nsmernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,\npričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod\nmožno definovať ako situáciu, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do K. D.\nvybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia.\nIba pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pokiaľ ďalej uvádza pojem „daňový podvod“, myslí ním vyššie\ndefinovanú situáciu a nie trestný čin daňového podvodu v zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestného zákona.\n23. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu bolo predmetom opakovaného\nposudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na jeho súvisiacu\njudikatúru, napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics\nLtd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo\nveci C-80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid.\n24. Účasť na daňovom podvode ako dôvod pre zamietnutia práva na odpočítanie dane považuje vo\nsvojej rozhodovacej činnosti za súladnú s právom Európskej únie i Ústavný súd Slovenskej republiky\n(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/627/2022, bod 29 posledná veta).\n25. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci\ntakéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na\nodpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,\nobchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č.j. 10 Afs 479/2021-56).\n\n26. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ\ntvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, pričom tieto boli špecifikované v rozhodnutí\nC-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling.\n27. Pokiaľ ide o prvý test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani z\npridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek článku reťazca, kasačný súd poukazuje na popis\nobchodných vzťahov medzi zúčastnenými subjektami zistený správcom dane a zistenia správcu dane\no úniku dane v tomto reťazci (bod 6 tohto rozhodnutia). Tieto skutočnosti v prejednávanej veci sporné\nneboli a neboli preto ani predmetom posúdenia kasačného súdu.\n28. Ďalším testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych\nskutkových okolností svedčiacich tomu, že tento subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca\nvedel alebo mohol a mal vedieť.\n29. V súdenej veci bola konštatovaná nedbanlivostná účasť sťažovateľa na daňovom podvode.\nV nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného\npodnikateľa, teda toho, či sťažovateľ mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska\ndaňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým\naspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa\nočakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré by z týchto\núkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych\nokolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie,\nže obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (napr.\nrozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 z 21.11.2023).\n30. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom\nje pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,\nktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal svojmu zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.\n31. Skutkové okolnosti svedčiace tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku\nreťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne posudzovať s ohľadom na špecifickosť\nposudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej,\nobchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo\ntieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným\nobchodným podmienkam.\n32. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o\npodvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré\ndaňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných\nzdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt\no ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol\nmať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť\nrelevantné.“\n38. Správny súd z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v zmysle žalobnej námietky zisťoval, ako\nsprávca dane uniesol dôkazné bremeno ohľadom vedomostného testu spočívajúceho v preukázaní\nobjektívnych skutkových okolností svedčiacich o tom, že žalobca o podvode na predchádzajúcom článku\nreťazca vedel alebo mohol a mal vedieť. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na základe princípov\nvyjadrených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel správca dane vykonal test,\npri ktorom boli kladne zodpovedané všetky tri položené otázky, a teda, že bol identifikovaný podvod na\nDPH, posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s týmto podvodom a v čase, keď žalobca\nvstupoval do transakcie, vedel alebo mohol vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH.\n39. Správca dane pri posudzovaní toho, či žalobca prijal dostatočné preventívne a kontrolné\nopatrenia, vychádzal z informácií uvedených v Zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 100285311/2020\nzo dňa 28.01.2020. Správny súd po oboznámení sa s obsahom uvedenej zápisnice založenej\nv administratívnom spise konštatuje, že konateľ žalobcu J. H. uviedol, že približne v prvej polovici\n\nroka 2019 žalobcu kontaktoval v jeho sídle A. C. B. s ponukou tovaru. Spoločnosť ZALINE si žalobca\npreveril podľa verejných zoznamov, pričom táto spoločnosť sa nenachádzala v zozname rizikových osôb\nvedených finančnou správou. A. B. nebol pre žalobcu neznámou osobou, pretože mal tiež ako žalobca\npredtým prenajaté priestory v Mraziarňach Sládkovičovo. Zmluvu o obchodnej spolupráci si vyžiadal\npredložiť žalobca, aby sa preukázal vzťah A. B. k ZALINE. Spoločnosť ZALINE bola sprostredkovateľom\npredaja, pričom dodávka tovaru prebehla načas. Dodávka potravín je vždy sprevádzaná dokladmi\npriamo od výrobcu. Sklad nemôže prijať tovar, ktorý je rozmrazený, roztečený alebo ktorému končí\nzáruka naskladnením. Žalobca so spoločnosťou ZALINE uzavrel dva obchody. Potom, keď volali\na ponúkali tovar, žalobca nemal záujem, mal tovaru dosť a ponúkaný tovar nemal dostatočne dlhú\nzáručnú dobu. Faktúry od dodávateľa chodili žalobcovi mailom.\n40. Správca dane sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ním prijaté opatrenia boli dostatočné –\npreverenie všetkých dostupných informácií o spoločnosti ZALINE z obchodného registra, VIES, finstat\na podobne. Ak by žalobca vyvinul hoci aj minimálne úsilie na preverenie reálneho ekonomického\nzázemia nového obchodného partnera, je nepochybné, že by aj sám zistil skutočnosti, ktoré by ho\nautomaticky mali nabádať k väčšej obozretnosti pri uzatváraní obchodov so spoločnosťou ZALINE.\nPodľa rozhodnutia žalovaného správca dane poukázal na nerealizovateľnosť viacerých článkov\nZmluvy o obchodnej spolupráci, ktorá už sama osebe opäť mala nabádať žalobcu k väčšej obozretnosti\npri obchodoch s dodávateľom ZALINE. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že pokiaľ mal\nžalovaný v úmysle založiť unesenie dôkazného bremena ohľadom toho, že žaloba mal alebo mohol\nvedieť o podvode na základe znenia predloženej Zmluvy o obchodnej spolupráci, v rozhodnutí bolo\npotrebné vysvetliť, prečo s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov predložená Zmluva o obchodnej\nspolupráci a transakcie na základe nej uskutočnené nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam\na ktoré konkrétne jej ustanovenia a prečo považuje žalovaný za problematické.\n41. Medzi účastníkmi konania nie je sporné to, že žalobca komunikoval so spoločnosťou ZALINE\ndvomi formami – jednak komunikáciou s A. B. (aj telefonicky), ktorý predložil Zmluvu o obchodnej\nspolupráci, ktorá ho mala oprávňovať konať za ZALINE, ale aj priamo emailovou komunikáciou so\nspoločnosťou ZALINE, a to prostredníctvom e-mailu G., pričom podľa rozhodnutia žalovaného je táto\nemailová adresa zhodná s adresou, z ktorej ZALINE objednala prepravu tovaru od spoločnosti GFF\ns.r.o. Z tejto emailovej adresy bola žalobcovi zaslaná dňa 03.07.2019 ponuka na dodanie tovaru, na\nktorú žalobca dňa 04.07.2019 reagoval a vyžiadal si všetky údaje o tovare, a to šaržu, dátum výroby,\ndátum spotreby, veterinárne doklady, údaje o dopravcovi, ŠPZ vozidla a návesu, dátum dodania, príchod\nvozidla na vykládku tovaru. Žalobca tiež v komunikácii upozornil, že tieto údaje sú potrebné k prijatiu\ntovaru. Žalobca si tiež vyžiadal od ZALINE aj výpis z obchodného registra, fotokópiu DPH osvedčenia,\nzmluvu o obchodovaní ako aj ostatné platné doklady k obchodovaniu s mrazeným a chladeným mäsom\na potravinárskymi výrobkami. E-mailom zo dňa 08.07.2019 si žalobca vyžiadal ďalšie údaje, medzi\niným žiadal o doloženie plnomocenstva k zmluve a potvrdenie od veterinárov. Podľa rozhodnutia\nžalovaného z priloženej e-mailovej dokumentácie možno vidieť aktívnu komunikáciu ohľadom dodávok\nmedzi žalobcom a spoločnosťou ZALINE. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca priložil 16 strán\ne-mailovej komunikácie medzi e-mailovými adresami G. a L., ktorú žiadal postúpiť spolu s odvolaním\nodvolaciemu orgánu. Túto emailovú komunikáciu správca dane vyhodnotil tak, že nie je známa osoba,\nktorá ju vyhotovila, a že žalobca nemohol vedieť, s akou osobou komunikuje, a teda žalobca nebol\ndostatočne obozretný.\n42. Z administratívneho spisu vyplýva, že jeho obsahom je aj e-mailová správa žalobcu zo\ndňa 08.07.2019 adresovaná na G., z ktorej vyplýva, že žalobca žiada doložiť k zmluve overené\nsplnomocnenie, ak je niekto poverený jednať v mene spoločnosti ako aj to, že žalobca požadoval\nv e-mailovej správe zo dňa 04.07.2019 bližšiu špecifikáciu tovaru a podmienok realizácie obchodu.\nSprávca dane a ani žalovaný nevenovali analýze obsahu e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom\npozornosť, keď poukázali na to, že nie je známe, kto komunikoval bez zaoberania sa tým, aké doklady\nboli žalobcovi na základe tejto komunikácie dodané, a teda, či v celkovom kontexte došlo k tomu, že\nnapriek chýbajúcemu podpisu na e-mailovej správe boli požadované doklady dodané, a teda žalobca\nmohol na základe nich vyhodnotiť v súčinnosti s priamou komunikáciou s A. B., že sa jedná o bežnú\nobchodnú praktiku, keďže jestvovala aj predchádzajúca skúsenosť a väzba s A. B., pokiaľ ide o prenájom\npriestorov v Mraziarňach Sládkovičovo, a teda A. B. nebol podľa vyjadrenia žalobcu pre neho v čase\ndohodovania dodávky úplne neznámou osobou.\n\n43. Čo sa týka nezverejnenia spoločnosti ZALINE v zozname rizikových osôb, správca dane poukázal\nna to, že mu neboli známe žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mala byť zverejnená v zozname\nrizikových osôb v mesiaci júl 2019.\n44. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov\npreukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženými faktúrami. K tomuto\nsprávny súd uvádza, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania účasti žalobcu na daňovom podvode\nzaťažuje správcu dane, a nie žalobcu.\n45. Ohľadom vedomostného testu sa žalovaný v rozhodnutí obmedzil na konštatovanie, že žalobca\nnepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou a nebol dostatočne obozretný pri dojednávaní\nplnenia, pretože si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa ZALINE a neprijal všetky jemu dostupné\nopatrenia, ktoré bolo možno od neho rozumne očakávať, aby bola vylúčená jeho účasť na daňovom\npodvode. Správny súd dodáva, že žalovaný neprecizoval, o aké ďalšie dostupné opatrenia, s ohľadom\nna bežné obchodné praktiky pri obchodovaní s potravinami, sa malo v prípade žalobcu v čase\ndojednávania plnenia jednať.\n46. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca mal vedomosť o nedôveryhodnosti A. C. B.,\nčo vyplýva z Úradného záznamu č. 100318959/2020 zo dňa 31.03.2020, ktorý zaznamenal obsah\ntelefonického rozhovoru zamestnanca správcu dane a zástupcov žalobcu, ktorí informovali o najnovších\nzisteniach konateľa žalobcu týkajúcich sa A. B.. Ohľadom tohto pokusu o unesenie dôkazného bremena\no vedomosti žalobcu o svojej účasti na podvode správny súd zdôrazňuje, že sa jednalo o informácie\nzískané v čase daňovej kontroly, a nie informácie, ktoré by mal mať žalobca k dispozícii v čase\ndojednávania a uskutočňovania obchodnej transakcie. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových\nokolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel\nalebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už\nv čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré\nvznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania\nzdaniteľných obchodov objektívne nemohol mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu\nexistencie daňového podvodu nemali byť relevantné.\n47. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil dôvodnosti žalobnej námietky\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov ohľadom unesenia dôkazného\nbremena preukázania toho, že žalobca o podvode vedel alebo mohol a mal vedieť. Žalovaný sa\ndôsledne nezaoberal špecifickosťou posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmetom, objemom\na inými významnými okolnosťami, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými\nsubjektmi, i identifikáciou, prečo zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov\nnezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.\n48. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP\nzrušil pre nepreskúmateľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný opätovne\nrozhodne o odvolaní žalobcu rešpektujúc právny názor vyslovený v tomto rozsudku.\n49. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n50. Pre úplnosť správny súd dodáva, že sa ďalšími žalobnými námietkami pre predčasnosť nezaoberal.\n51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}