Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/3/2023 1023200055 09. 06. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200055.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., štátny občan SR, zast. Gajdošík & partners s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 25.10.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodujúc podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) štrnásty bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“), o návrhu na obnovu konania, ktorý podala samostatne zárobkovo činná osoba (žalobca) proti právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 10.02.2022 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 10.02.2022“), vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky“), za obdobie október 2021, november 2021, december 2021, spolu v sume 542,97 eur, vydala podľa ustanovenia § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 23.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietla návrh žalobcu na obnovu konania zo dňa 11.05.2022. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že od 30.06.2021 do 30.06.2024 má pozastavené prevádzkovanie živnosti. Ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa argumentuje tým, že preukaz spôsobilosti letovej posádky G. H. XXXXXXXX, ktorý v súlade s Part-FCL vydal Dopravný úrad ho oprávňoval vykonávať činnosť, z ktorej dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. Sociálna poisťovňa považuje preukaz odbornej spôsobilosti za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa jeho názoru dôvody zamietnutia obnovy konania sú zmätočné a irelevantné. Mal za to, že preukaz spôsobilosti G. H. XXXXXXXX, ktorý mu vydal Dopravný úrad v súlade s Part-FCL.305 ho oprávňoval vykonávať činnosti obchodného pilota z pohľadu odbornej spôsobilosti, pričom preukaz spôsobilosti vydaný Dopravným úradom ho neoprávňoval podnikať. Tvrdil, že ako obchodný pilot podnikal na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. I./XXXXX-X, ktoré je na základe potvrdenia o pozastavení prevádzkovania
živnosti (č. I./XXXXXX-X) pozastavené od 30.06.2021 do 30.04.2024. Ďalej uviedol, že dňa 06.05.2021 bolo listom Sociálnej poisťovne doručené Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok. Uviedol, že rozhodnutie č. XXXXXXXXXX mu však doručené nebolo. Tvrdil, že dňa 10.05.2022 na vyžiadanie pobočka Sociálnej poisťovne mu e-mailom zaslala rozhodnutie č. XXXXXXXXXX – konštatoval, že ako adresát bola uvedená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“), napriek tomu, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 30.06.2021. Ďalej poukázal na to, že podnetom na začatie konania bolo oprávnenie od iných orgánov, ktoré vydal Dopravný úrad (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky). Podľa jeho názoru Dopravný úrad nikdy nevydal oprávnenie č. XXXXXXXX. Tvrdil, že bol v minulosti len držiteľom preukazu spôsobilosti letovej posádky G. H. XXXXXXXX, ktorý v súlade s Part-FCL vydal Dopravný úrad, pričom tento preukaz spôsobilosti zrušil Dopravný úrad dňa 10.01.2022. Mal za to, že ako držiteľ preukazu spôsobilosti letovej posádky G. H. XXXXXXXX vydaného podľa Nariadenia komisie (EÚ) č. XXXX/XXXX J. X. XXXXXXXX XXXX mal žalobca v súlade s časťou FCL.305.CPL - Oprávnenia a podmienky v rámci príslušnej kategórie lietadiel (časť preukazu XII/XIII) nasledovné oprávnenia: uplatňovať všetky oprávnenia držiteľa LAPL a PPL, vykonávať funkciu veliaceho pilota (PIC) alebo druhého pilota na ľubovoľných lietadlách v inej prevádzke, ako je obchodná letecká doprava, vykonávať funkciu veliaceho pilota (PIC) v obchodnej leteckej doprave na ľubovoľných jednopilotných lietadlách s obmedzeniami uvedenými v článku FCL.060 a v tejto časti a vykonávať funkciu druhého pilota v obchodnej leteckej doprave s obmedzeniami uvedenými v článku FCL.060. Vykonávanie týchto oprávnení bolo podľa jeho názoru zároveň podmienené platným potvrdením o zdravotnej spôsobilosti class 1 podľa Part-MED. Tvrdil, že v Slovenskej republike je množstvo pilotov, ktorí sú držiteľmi rovnakého „CPL“ preukazu spôsobilosti letovej posádky ako bolo jeho oprávnenie spôsobilosti letovej posádky G. H. XXXXXXXX. Uviedol, že na základe tohto preukazu spôsobilosti letovej posádky si uplatňujú oprávnenia v súlade s Nariadením komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, časť FCL.305. CPL - oprávnenia a podmienky v rámci príslušnej kategórie lietadiel (časť XII/XIII preukazu), ale zároveň nikdy nepodnikali ani nepodnikajú a Sociálna poisťovňa nepožadovala od nich platenie poistného a povinných príspevkov. Uviedol, že preukaz odbornej spôsobilosti letovej posádky SVK FCL XXXXXXXX je možné prirovnať k vodičskému oprávneniu, pričom každý doklad o vodičskom oprávnení má svoje číslo, ale jeho držiteľa automaticky neoprávňuje na jeho základe podnikať - ako držiteľ preukazu spôsobilosti G. H. XXXXXXXX bol odborne spôsobilý vykonávať činnosti pilota v súlade s Part-FCL.305, no tento preukaz ho ale neoprávňoval podnikať. Tvrdil, že za účelom podnikania mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, ktoré si však pozastavil, pričom o pozastavení prevádzkovania živnosti dňa 23.06.2021 informoval Sociálnu poisťovňu. Konštatoval, že dňa 27.10.2021 mu bolo doručené oznámenie Sociálnej poisťovne vo veci vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.10.2021. Uviedol, že po doručení tohto oznámenia telefonicky mu bolo vysvetlené, že predmetné oznámenie môže považovať za bezpredmetné a má iba informatívny charakter, keďže mal pozastavené prevádzkovanie živnosti. Uviedol, že mesačná suma poistného a povinných príspevkov spolu v sume 542,97 eur sa týka mesiacov október 2021, november 2021 a december 2021. Na základe uvedených skutočností žiadal o okamžité zrušenie vymáhania pohľadávky, o vymazanie zo zoznamu dlžníkov, o vymazanie z histórie všetkých verejných a neverejných databáz, v zmysle, aby nefiguroval ako osoba, voči ktorej bolo v minulosti začaté vymáhanie pohľadávky a potvrdenie o týchto výmazoch, o zaslanie listu, v ktorom bude uvedené, že začatie vymáhania pohľadávky na základe exekučného titulu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2022, bolo zo strany Sociálnej poisťovne zmätočné a neoprávnené a o výmaz z webovej stránky dlznik.zoznam.sk, v časti dlžníci na poistnom a povinných príspevkoch. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. V odôvodnení žalovaná uviedla, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, nie je možné v odvolacom konaní zohľadniť. Konštatovala, že podľa výpisu zo živnostenského registra, Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: XXX-XXXXXX bolo zistené, že žalobca je oprávnený na podnikanie na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. I.-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 15.08.2012. Na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. I./XXXXXX-X má žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti od 30.06.2021 do 30.06.2024. Žalobca je okrem živnostenského oprávnenia aj držiteľom preukazu spôsobilosti letovej posádky č. G. H. XXXXXXXX, vydaným Dopravným úradom, s dátumom vzniku oprávnenia 02.10.2012. Bola toho názoru, že preukaz spôsobilosti letovej posádky žalobcu sa považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, t. j. činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a
to znamená, že status povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO nezakladá iba živnosť, ale aj iné oprávnenia vydávané inštitúciami kompetentnými na ich vydávanie (napríklad Dopravný úrad Slovenskej republiky, vedený pod Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky). Konštatovala, že z uvedeného dôvodu pozastavenie živnostenského oprávnenia žalobcom od 30.06.2021 nemalo žiaden vplyv na vznik a trvanie povinného poistenia žalobcu, ako SZČO, keďže žalobca bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia (preukaz spôsobilosti letovej posádky), o ktorom v tom čase nemala informáciu, že by bolo pozastavené alebo zrušené žalobcom. 4. Ďalej uviedla, že keďže žalobca bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, tak listom č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.2021 oznámila žalobcovi vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.10.2021 a výšku odvodovej povinnosti. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 26.10.2021. Proti skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení mohol žalobca podať v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia námietky - žalobca možnosť podania námietok nevyužil vôbec. 5. Poukázala na to, že od 01.07.2014 je postavenie SZČO založené len na dvoch podmienkach, a to na dosiahnutí veku 18 rokov a na dosahovaní príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.01.2014). Uviedla, že žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, pretože mal právne postavenie SZČO naďalej, t. j. dosiahol zákonom ustanovený vek a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov za rok 2020, pričom nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia príjmy dosiahol. Rozhodujúca je podľa jej názoru len tá skutočnosť, že ich žalobca dosiahol ako SZČO. 6. Uviedla, že poistné a povinné príspevky za obdobie október 2021 až december 2021, spolu v sume 542,97 eur, boli žalobcovi ako SZČO, predpísané rozhodnutím zo dňa 10.02.2022. Predmetné rozhodnutie zo dňa 10.02.2022 podľa údajov uvedených na doručenke si žalobca neprevzal v odbernej lehote. Poznamenala, že za deň doručenia sa v zmysle ustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z. účinnom od 01.01.2019, považuje deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, t. j. deň 17.03.2022. Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania predmetné rozhodnutie zo dňa 10.02.2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.04.2022. 7. V tejto súvislosti uviedla, že Sociálna poisťovňa pristúpi k vymáhaniu pohľadávok na poistnom a povinných príspevkoch len v tom prípade, ak povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO neodvedie a nezaplatí poistné a povinné príspevky včas (v lehote splatnosti poistného a povinných príspevkov), v správnej sume a zákonom ustanoveným spôsobom. Pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch v sume 542,97 eur Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, odstúpila na vymáhanie pohľadávok. 8. Tiež uviedla, že Sociálna poisťovňa bližšie neskúma povahu samotného oprávnenia, t. j. či osoba, ktorej bolo oprávnenie vydané, vykonáva toto oprávnenie v rámci podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti, resp. či ho vôbec nevykonáva. Zákon o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni takúto povinnosť skúmať a posudzovať povahu oprávnenia na účely sociálneho poistenia v žiadnom z ustanovení neustanovuje. Preto je podľa žalovanej vhodné, ak držiteľ oprávnenia/preukazu odbornej spôsobilosti, ktorý sa rozhodne ukončiť výkon činnosti, poprípade oprávnenie/preukaz odbornej spôsobilosti v praxi nevyužíva alebo nepotrebuje požiada o jeho zrušenie, resp. v čase kedy má pozastavené prevádzkovanie živnosti súčasne požiada kompetentný orgán o dočasné pozastavenie aj preukazu odbornej spôsobilosti, čím predíde komplikáciám spojeným s plnením odvodových povinností, keďže aj tento výkon činnosti zakladá povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky. 9. Konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, postupovala správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď nepovolila obnovu konania na návrh žalobcu, pretože nebol naplnený žiadny z dôvodov obnovy konania upravený v ustanovení § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
II. Žaloba 10. Správnou žalobou zo dňa 12.01.2023, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. c) a e) SSP). Uviedol, že napadnuté rozhodnutie jednoznačne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaná vyvodila nesprávny záver, že nebol daný dôvod na obnovu konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 10.02.2022. Uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že nebol daný dôvod na obnovu konania. Bol toho názoru, že dôvod na obnovu konania daný bol podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t. j. rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná zamietla návrh žalobcu na obnovu konania, vychádzalo z nesprávneho názoru, že nebol daný dôvod pre obnovu konania. Mal za to, že rozhodnutie zo dňa 10.02.2022, ktorým žalovaná predpísala žalobcovi poistné v sume 542,97 Eur za obdobie 10/2021, 11/2021 a 12/2021, aj prvostupňové rozhodnutie, záviseli od posúdenia predbežnej otázky, či preukaz odbornej spôsobilosti letovej posádky sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, že bol SZČO povinnou platiť poistenie SZČO podľa zákona o sociálnom poistení. Bol toho názoru, že žalovaná túto predbežnú otázku posúdila nesprávne a dospela k nesprávnemu záveru, že preukaz odbornej spôsobilosti sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, a na základe toho vyvodila nesprávny záver, že žalobca je povinný platiť poistenie SZČO podľa zákona o sociálnom poistení. Bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie, ako aj všetky s vecou súvisiace rozhodnutia žalovanej, sú založené na nesprávnom právnom posúdení, resp. nepochopení podstaty jeho preukazu o odbornej spôsobilosti letovej posádky č. G. H. XXXXXXXX, keď žalovaná vyvodila nesprávny záver, že skutočnosť, že bol držiteľom uvedeného preukazu podľa názoru žalovanej znamenala, že mal povinnosť platiť poistné ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej poukázal na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí nerozporuje skutočnosť, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 30.06.2021 do 30.06.2024. Žalovaná však zároveň nesprávne vyhodnotila, že mal postavenie SZČO a povinnosť platiť poistenie SZČO na základe toho, že bol držiteľom preukazu spôsobilosti letovej posádky. K argumentom žalovanej ohľadom jeho odbornej spôsobilosti uviedol, že Preukaz odbornej spôsobilosti G. H. XXXXXXXX vydaný jemu ako fyzickej osobe – nepodnikateľovi, vydaný dňa 21.04.2017 Dopravným úradom, osvedčoval odbornú spôsobilosť držiteľa na výkon činnosti pilota, avšak neoprávňoval ho vykonávať činnosť pilota ako podnikateľskú činnosť - činnosť SZČO). Tento preukaz spôsobilosti Dopravný úrad zrušil dňa 10.01.2022. Uviedol, že daný preukaz spôsobilosti oprávňuje z odborného hľadiska jeho držiteľa vykonávať činnosť pilota v rozsahu danom preukazom, za podmienky, že má držiteľ platné potvrdenie o jeho zdravotnej spôsobilosti. Podotkol, že vydanie preukazu odbornej spôsobilosti však nespôsobuje, že jeho držiteľ vydaním preukazu nadobúda postavenie SZČO. Konštatoval, že činnosť pilota môže držiteľ preukazu spôsobilosti a potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti vykonávať súkromne pre svoje potreby – nie za účelom dosahovania príjmu alebo za účelom dosahovania príjmu, napr. v pracovnoprávnom vzťahu alebo v rámci podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia. Mal za to, že k tomu, aby držiteľ preukazu mohol činnosť pilota vykonávať za účelom dosiahnutia príjmu musí pristúpiť ďalšia právna skutočnosť – pracovnoprávny vzťah (napr. na základe uzavretej pracovnej zmluvy) alebo držiteľ preukazu musí mať podnikateľské oprávnenia (živnostenské oprávnenie). Podľa jeho názoru je teda zrejmé, že názor žalovanej, že preukaz odbornej spôsobilosti letovej posádky sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti je nesprávny. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, čo žalovaná mienila tým, keď poukázala v napadnutom rozhodnutí na to, že činnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. u) živnostenského zákona nie sú živnosťou, resp. či žalovaná je toho názoru, že žalobca mohol na základe toho, že bol držiteľom preukazu letovej posádky vykonávať všetky činnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. u) živnostenského zákona (t. j. byť napr. leteckým dopravcom, prevádzkovať letisko, či vykonávať iné činnosti vymedzené v § 3 ods. 2 písm. u) živnostenského zákona) alebo len niektorú z nich – ak by sa žalovaná domnievala, že žalobca mohol na základe preukazu spôsobilosti letovej posádky vykonávať činnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. u) živnostenského zákona, takýto názor žalovanej by podľa jeho názoru nebol správny; jedná sa o rôzne činnosti, na ktoré treba splniť špecifické podmienky dané leteckým zákonom dané pre každú činnosť osobitne. Znova zopakoval, že bol držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti G. H. XXXXXXXX vydaný dňa 21.04.2017 Dopravným úradom, ktorý osvedčoval
odbornú spôsobilosť držiteľa na výkon činnosti pilota, avšak oprávnenie mohol uplatňovať len za podmienky platného osvedčenia zdravotnej spôsobilosti. Poukázal na § 19 leteckého zákona, v zmysle ktorého uvedený preukaz odbornej spôsobilosti pilota (ktorý patrí pod posádku lietadla) mu umožňoval, aby bol pilotom lietadla. Tvrdil, že preukaz odbornej spôsobilosti musí mať každý pilot, napr. aj ten, ktorý vykonáva činnosť pilota v rámci pracovnoprávneho vzťahu pre leteckého prepravcu (aerolínie). Podľa jeho názoru je zrejmé, že skutočnosť, že fyzická osoba je držiteľom preukazu spôsobilosti letovej posádky, neznamená automaticky, že môže vykonávať uvedenú činnosť bez ďalšieho ako podnikanie (za účelom dosahovania zárobku). Ďalej poznamenal, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 30.06.2021 do 30.06.2024. Uviedol, že bol oprávnený poskytovať služby obchodného pilota ako samostatne zárobkovú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. I./XXXXX-X zo dňa 12.07.2012, avšak vzhľadom na to, že od 30.06.2021 do 30.06.2024 má pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na predmetnom osvedčení, nie je od 30.06.2021 oprávnený poskytovať služby obchodného pilota na základe uvedeného osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a preto žalovaná podľa jeho názoru mu bezdôvodne a nezákonne predpísala poistenie SZČO za obdobie 10/2021, 11/2021 a 12/2021, kedy mal už pozastavené prevádzkovanie živnosti v celom rozsahu živnostenského oprávnenia. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že „Sociálna poisťovňa bližšie neskúma povahu samotného oprávneniam t.j. či osoba, ktorej bolo oprávnenie vydané, vykonáva toto oprávnenie v rámci podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti, resp. či ho vôbec nevykonáva. Zákon v znení neskorších predpisov Sociálnej poisťovni takúto povinnosť skúmať a posudzovať povahu oprávnenia na účely sociálneho poistenia v žiadnom prípade neustanovuje. Preto je vhodné, aby držiteľ oprávnenia/preukazu odbornej spôsobilosti , ktorý sa rozhodne ukončiť výkon činnosti, poprípade oprávnenie/preukaz odbornej spôsobilosti v praxi nevyužíva alebo nepotrebuje požiada o jeho zrušenie, resp. v čase kedy má pozastavené prevádzkovanie živnosti súčasne požiada kompetentný orgán o dočasné pozastavenie aj preukazuje odbornej spôsobilosti, čím predíde komplikáciám spojeným s plnením odvodových povinností, keďže aj tento výkon činnosti zakladá povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky.“ Poukázal na to, že zákon o sociálnom poistení presne a výslovne stanovuje okruh subjektov, ktorí sú povinní platiť poistenie podľa uvedeného zákona, a taktiež podmienky, kedy je subjekt povinný poistenie platiť. Zdôraznil, že na to, aby osoba bola v zmysle zákona o sociálnom poistení povinná platiť poistenie SZČO musí v prvom rade mať status SZČO. Ďalej namietal, že žalovaná na základe vlastnej iniciatívy zistila, že je vedený v zozname povolení/osvedčení vydaných Leteckým úradom SR a len a základe tohto zistenia prijala nesprávny záver, že je SZČO a má povinnosť platiť poistné SZČO, bez toho, aby si tento svoj záver overila (napr. u subjektu, ktorý preukaz vydal) resp. prípadne dopytovala jeho, ktorý jej navyše oznámil, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti. Uviedol, že bol naopak toho názoru, že žalovaná je povinná dôsledne zisťovať a overovať si, či dané povolenie, resp. osvedčenie je/nie je takým oprávnením, ktoré bez ďalšieho znamená, že držiteľ preukazu, povolenia či osvedčenia je SZČO povinná platiť poistenie SZČO v zmysle zákona o sociálnom poistení. Taktiež uviedol, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalovanej, že žalovaná nie je povinná skúmať povahu samotného oprávnenia, t. j. či osoba, ktorej bolo oprávnenie vydané, vykonáva toto oprávnenie v rámci podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti, resp. či ho vôbec nevykonáva. Tvrdil, že ak by takýto názor žalovanej prijal za správny (pričom poukázal, že s týmto názorom žalovanej nesúhlasí), v podstate by to znamenalo, že ak žalovaná zistí, že subjekt je evidovaný v zozname oprávnení/povolení/osvedčení, automaticky ho môže považovať za SZČO a predpisovať mu poistné SZČO. Zoznamov vedených rôznymi inštitúciami, či štátnymi orgánmi, v ktorom sú evidované povolenia, osvedčenia, licencie a pod. osvedčujúcich kvalifikáciu subjektov je nespočetné množstvo, v každom prípade to podľa jeho názoru neznamená, že evidovanie subjektu v zozname držiteľom povolení, osvedčení, licencií a pod. znamená, že ide o oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a že držiteľ oprávnenia je automaticky SZČO. Bol toho názoru, že žalovaná je povinná pred vydaním rozhodnutia – predpísaním poistného skúmať, či sú splnené podmienky na predpísanie poistného SZČO – medzi inými aj to, či subjekt je SZČO povinná platiť poistenie SZČO. Taktiež odporúčanie žalovanej, aby si držiteľ oprávnenia požiadal o pozastavenie preukazu odbornej spôsobilosti je podľa jeho názoru irelevantné, subjektívne, nemajúce oporu v zákone a navyše aj nelogické. Tvrdil, že subjekt môže predsa činnosť, na ktorú potrebuje preukaz odbornej spôsobilosti, vykonávať aj len pre svoje vlastné účely (súkromné účely – nie za účelom zárobku) alebo v pracovnoprávnom vzťahu, preto je podľa jeho názoru absolútne nelogické, aby subjekt žiadal o pozastavenie preukazu spôsobilosti len preto, že si požiadal o pozastavenie prevádzkovania živnosti. Žalovanej vytýkal, že nedostatočne zistila skutkový stav, keďže sa vôbec bližšie nezaoberala podstatou preukazu odbornej spôsobilosti letovej posádky, ktorá je vo vzťahu k predmetu veci podstatná. Namietal, že žalovaná neskúmala, resp. si nepreverila napríklad dopytom na Dopravný úrad, aká je podstata preukazu odbornej spôsobilosti letovej posádky
– aké oprávnenia na základe preukazu prináležia jeho držiteľovi, či môže/nemôže len na základe tohto preukazu jeho držiteľ podnikať, a teda sa nezaoberala vyriešením tejto predbežnej otázky, avšak zásadnej pre rozhodnutie v predmetnej veci. Tvrdil, že žalovaná práve naopak výslovne v napadnutom rozhodnutí potvrdila, že bližšie oprávnenie neskúmala. Konštatoval, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci, a na základe toho nesprávne rozhodla v napadnutom rozhodnutí. III. Vyjadrenia účastníkov konania 11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2023 k námietke žalobcu, že bol daný dôvod na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím zo dňa 10.02.2022, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov uviedla, že podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté obnovou konania, na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bol na základe námietok uvedených v návrhu na obnovu konania účastníkom konania daný dôvod obnovy konania, na podklade ktorého by Sociálna poisťovňa bola oprávnená obnovu konania povoliť. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení obnovy, sa teda nepreskúmava zákonnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia. Uviedla, že inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné prostriedky, v podmienkach Sociálnej poisťovne „odvolanie“, ktoré žalobca voči rozhodnutiu vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie október 2021 až december 2021, neuplatnil. Ďalej uviedla, že v rámci konania o návrhu na obnovu konania bola žalovaná povinná zaoberať sa skutočnosťami, ktoré žalobca v návrhu uviedol, t. j. vyhodnotiť, či na základe tvrdení uvádzaných žalobcom, je daný dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý žalobca precizoval až v správnej žalobe a poukázal na to, že bol daný dôvod na obnovu konania podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého by ona (žalovaná) bola oprávnená povoliť obnovu konania len v tom prípade, ak právoplatné rozhodnutie vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov, voči ktorému návrh na obnovu konania smeroval, záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak. V tejto súvislosti poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje samostatnú definíciu predbežnej (tzv. prejudiciálnej) otázky. Z jej podstaty však vyplýva, že pod predbežnou otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania vo veciach sociálneho poistenia. Súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí do kompetencie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhoduje. Poznamenala, že nemá vedomosť o tom, že by Dopravný úrad, ktorý vydáva preukaz odbornej spôsobilosti, rozhodoval, resp. bol oprávnený rozhodovať o tom, či tento preukaz je alebo nie je oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Rovnako v tejto veci nemá oprávnenie rozhodovať ani ona (žalovaná). Uviedla, že pri posudzovaní statusu SZČO a jej následnej odvodovej povinnosti Sociálna poisťovňa vychádza z údajov, ktoré sú jej povinné podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení oznamovať orgány, ktoré vydávajú povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014. Na základe tohto ustanovenia je orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014, povinný nielen oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia, ale aj jeho zrušenie, a to do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že za účelom plnenia povinností ustanovených v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení bola medzi Dopravným úradom a Sociálnou poisťovňou uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka Dohoda o poskytovaní údajov z registrov Dopravného úradu. Práve na základe tejto dohody, vychádzajúcej zo zákonnej povinnosti, Dopravný úrad jej oznámil, že žalobca je držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu č. 03140090 od 02.10.2012. Keďže je logickým predpokladom, že na základe dohody, vychádzajúcej z povinnosti ustanovenej v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, Dopravný úrad predloží Sociálnej poisťovni len oprávnenia, na základe ktorých má ich držiteľ právo dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, potom podľa jej názoru naďalej platí, že žalobca je držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu vydaného Dopravným úradom pod číslom G..XXXXXXXX, ktoré nemal zrušené, resp. pozastavené. Pre úplnosť uviedla, že nie každý držiteľ oprávnenia podľa osobitného predpisu sa považuje za SZČO, ale (vychádzajúc z § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014) len ten, ktorý dovŕšil 18 rokov veku a dosiahol príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO. Kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., je vždy predchádzajúci kalendárny rok. Konštatovala, že keďže rozhodnutie zo dňa 10.02.2022, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za sporné obdobie nezáviselo od posúdenia právnej otázky, o ktorej bolo (neskôr) rozhodnuté inak a rovnako týmto rozhodnutím prvostupňový orgán neposudzoval ani predbežnú otázku, neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že dôvody, pre ktoré žalobca považuje prvostupňové rozhodnutie (zo dňa 23.05.2022), v spojení s napadnutým rozhodnutím vo veci návrhu na povolenie obnovy konania za nezákonné, sú podľa jej názoru právne irelevantné vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vzhľadom na to, že žalobca v žalobe de facto namieta voči zákonnosti rozhodnutia zo dňa 10.02.2022, ktorým prvostupňový orgán rozhodol o predpísaní poistného a povinných príspevkov za obdobie október 2021 až december 2021, ktoré však nie je predmetom tohto súdneho konania. Uviedla, že námietka žalobcu, že posúdila predbežnú otázku nesprávne je podľa jej názoru námietka hmotnoprávna, ktorá v podstate smeruje voči rozhodnutiu vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov a nie voči rozhodnutiu vo veci návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Podotkla, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nebola oprávnená opätovne posudzovať oprávnenosť a zákonnosť predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie október 2021 až december 2021 žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ale bola povinná posúdiť či došlo k naplneniu zákonných podmienok na povolenie obnovy konania ustanovených v § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zastávala právny názor, že pre účely rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania mala jednoznačne preukázaný skutkový stav, ktorý následne po právnej stránke vecne a správne posúdila, pričom svoje závery v rozhodnutí o obnove konania aj dostatočne odôvodnila. Ďalej zdôraznila, že obnova konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, slúži na opravu skutkových omylov už právoplatných rozhodnutí, z ktorých sa pri vydaní rozhodnutia, voči ktorému obnova konania smeruje, vychádzalo, a to len za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Obnova konania neslúži na nápravu domnelej nesprávnosti pôvodného právoplatného rozhodnutia. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. 12. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 08.03.2024 vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej uviedol, že podstata obnovy konania vyplýva z ustanovenia § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení, pričom ustanovenie § 221 špecifikuje dôvody, kedy je možné podať návrh na obnovu konania, preto názor žalovanej o tom, čo je (a čo nie je) podstatou obnovy konania v jej vyjadrení nemá oporu v zákone o sociálnom poistení. K tvrdeniu žalovanej, že „precizoval“ dôvod povolenia obnovy konania až v správnej žalobe, uviedol, že vo všetkých svojich podaniach týkajúcich sa predmetnej veci (aj v návrhu na obnovu konania) ako aj v súvisiacich konaniach argumentuje rovnako, pričom znova poukázal na to, že Preukaz odbornej spôsobilosti G. H. XXXXXXXX vydaný dňa 21.04.2017 Dopravným úradom ho neoprávňoval vykonávať činnosť pilota ako podnikateľskú činnosť - činnosť SZČO. Tvrdil, že zákon o sociálnom poistení nestanovuje obligatórne náležitosti návrhu na obnovu konania, a už vôbec nie, aby žalobca svoj návrh na obnovu konania „precizoval“ odkazom na príslušné zákonné ustanovenie. Preto podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že dôvod obnovy konania (v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení) uviedol až v správnej žalobe. K tvrdeniam žalovanej týkajúcim sa podstaty prejudiciálnej otázky uviedol, že predbežnou otázkou je v zmysle judikatúry taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci. Mal za to, že v rámci predbežnej otázky v predmetnom prípade bola žalovaná povinná dôsledne zisťovať a overovať si, či Preukaz odbornej spôsobilosti G. H. XXXXXXXX je alebo nie je takým oprávnením, ktoré bez ďalšieho znamená, že držiteľ preukazu, povolenia či osvedčenia je SZČO povinná platiť poistenie SZČO v zmysle zákona o sociálnom poistení, nakoľko zodpovedanie tejto otázky bolo podstatné pre rozhodnutie žalovanej. S poukazom na tvrdenie žalovanej uvedené v napadnutom rozhodnutí, že „preukaz odbornej spôsobilosti sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti“ uviedol, že z rozhodnutia nevyplýva, že by k tomu záveru dospela na základe predchádzajúceho posudzovania podstaty uvedeného preukazu odbornej spôsobilosti (t. j. či zakladá status SZČO), pričom zároveň vo svojom vyjadrení k správnej žalobe tvrdí, že žalovaná nie je oprávnená rozhodovať či preukaz odbornej spôsobilosti je oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, a že o tom nerozhoduje ani Dopravný úrad. Konštatoval, že zároveň z vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe podľa jeho názoru vyplýva, že pri posudzovaní statusu SZČO a jej následnej odvodovej povinnosti Sociálna poisťovňa vychádza len z toho, že preukaz odbornej spôsobilosti je evidovaný v registri Dopravného úradu. Tvrdil, že samotná skutočnosť, ktorú uvádza žalovaná vo svojom vyjadrení, že žalovaná má s Dopravným
úradom uzavretú dohodu o poskytovaní údajov z registrov Dopravného úradu a že preukaz odbornej spôsobilosti je evidovaný v registri Dopravného úrade podľa jeho názoru v nijakom smere nepreukazuje, že by sa na základe vydania preukazu spôsobilosti automaticky stal SZČO a že by mu automaticky vznikla odvodová povinnosť voči žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení priznala, že neskúmala, či preukaz odbornej spôsobilosti je oprávnením na vykonávanie činnosti SZČO, pričom zodpovedaniu tejto predbežnej otázky sa mala žalovaná v rámci obnovy konania venovať, čo sa však nestalo. 13. Žalovaná vo svojom vyjadrení (duplike) zo dňa 03.04.2024 v súvislosti s námietkou žalobcu, že jej vyjadrenia o tom, čo je a čo nie je podstatou obnovy konania, nemajú oporu v zákone o sociálnom poistení, považovala za potrebné uviesť, že tak, ako uvádza aj žalobca, podstata obnovy konania vyplýva z ustanovenia § 221 zákona o sociálnom poistení, ktoré špecifikuje dôvody na povolenie obnovy konania, pričom v spojení s nasledujúcimi ustanoveniami zákona o sociálnom poistení možno vyvodiť právny záver, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, keďže povoliť návrh na obnovu konania, resp. nariadiť obnovu konania, možno len vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Na základe uvedeného považovala svoje tvrdenia za správne. Mala za to, že ak je obnova konania mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, nie je podstatou obnovy konania zaoberať sa právnym posudzovaním veci, ktorá bola posudzovaná v pôvodnom konaní (resp. v pôvodnom konaní ani nešlo o jej posúdenie). Uviedla, že aj naďalej zastáva právny názor, že posudzovanie preukazu odbornej spôsobilosti nemožno považovať za rozhodovanie o predbežnej otázke, keďže nejde o takú otázku, zodpovedanie ktorej by podmieňovalo rozhodnutie vo veci, t. j. o tom, či je alebo nie je preukaz oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti nerozhoduje ona (žalovaná) osobitným rozhodnutím a rovnako o tom nerozhoduje ani iný správny orgán (napr. Dopravný úrad). Z uvedeného dôvodu vo svojom vyjadrení zo dňa 27.09.2023 uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by Dopravný úrad rozhodoval o tom, či preukaz o odbornej spôsobilosti je alebo nie je oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pretože o takejto otázke sa podľa jej názoru nerozhoduje osobitným rozhodnutím. Ďalej poukázala na to, že dôvodom obnovy konania mala byť podľa žalobcu skutočnosť, že dňa 30.06.2021 žalobca pozastavil výkon podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, čo ona nebrala do úvahy, pretože ho na základe preukazu odbornej spôsobilosti č. G. H. XXXXXXXX vydaného Dopravným úradom, považovala za SZČO. V tejto súvislosti považovala za potrebné poukázať na to, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia zo dňa 10.02.2022, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné. Aj napriek tomu však uviedla, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo predpísané poistné, vychádzalo zo skutočnosti, že žalobca je SZČO a na základe príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2020 bol povinný poistné platiť. Konštatovala, že rozhodnutím zo dňa 10.02.2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, neposudzovala status žalobcu, ako SZČO, ale predpísala poistné, ktoré bol žalobca povinný, ako SZČO, platiť. Uviedla, že o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (spolu s výškou vymeriavacieho základu na platenie poistného, výškou poistného) bol žalobca upovedomený listom č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.2021, čím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v súlade s § 226 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2018 splnila svoju oznamovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že ak by žalobca namietal vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, tak by o tejto otázke rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, ako o spornej otázke, a zaoberala by sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho postavenia SZČO v súvislosti s držbou preukazu G. H. XXXXXXXX. Aj v tomto prípade by však podľa jej názoru nešlo o rozhodnutie, či je preukaz odbornej spôsobilosti oprávnením, ale o rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO. Rovnako jej konštatovanie, že žalobca precizoval dôvod obnovy konania až v samotnej žalobe nepovažovala za nesprávne, keďže uvedenie konkrétneho ustanovenia, na základe ktorého by mala byť obnova konania povolená, bol skutočne uvedený až v podanej žalobe. Uviedla, že preskúmala na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, hoci žalobca neuviedol konkrétny dôvod (ustanovenie zákona), na základe ktorého má byť obnova konania povolená, ale návrh na povolenie obnovy konania oprel o tvrdenie, že potvrdenie o odbornej spôsobilosti nie je podľa názoru žalobcu oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/64/2018, zo dňa 29.01.2020: „Obnova konania umožňuje prekonať prekážku rei iudicata a znovu vo veci rozhodnúť. V taxatívne uvedených dôvodoch obnovy konania je vyjadrený jeho cieľ: umožniť nové rozhodnutie vo veci, pokiaľ pôvodným rozhodnutím neboli z určitých dôvodov dostatočne objasnené skutkové okolnosti.“. Uviedla, že skutočnosť, že žalobca mal od 30.06.2021 pozastavené
prevádzkovanie živnosti a ona (žalovaná) ho aj naďalej, na základe preukazu odbornej spôsobilosti, považovala za SZČO, bola podľa jej názoru dostatočne „objasnenou skutočnosťou“, a preto nebol dôvod na obnovu konania, ktoré už bolo právoplatne ukončené. Uviedla, že by v novom konaní nepostupovala inak ani na základe tvrdení žalobcu v podanom návrhu, a ani by inak neposúdila otázku držby preukazu spôsobilosti letovej prevádzky vo vzťahu k posúdeniu statusu žalobcu, ako SZČO, čo napokon ani nebolo predmetom konania o predpísaní poistného. Bola toho názoru, že v návrhu na obnovu konania žalobca neuviedol také dôvody, na základe ktorých by bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Konštatovala, že samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so svojim statusom SZČO, proti ktorému mohol namietať, nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a ani na základe písm. a), c) či d) tohto ustanovenia. IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 19. Podľa § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 20. Podľa § 222 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. 21. Podľa § 222 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. 22. Podľa § 222 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
23. Podľa § 225b zákona o sociálnom poistení, exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil. 24. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 26. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/3/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/3/2023. 27. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 09.06.2026 za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 114 SSP – žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach). 28. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.10.2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 23.05.2022), ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava návrh žalobcu na obnovu konania právoplatného rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10.02.2022 vo veci predpísania poistného za obdobie október 2021, november 2021, december 2021 v celkovej sume 542,97 eur zamietla. 29. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa jeho názoru je daný dôvod na obnovu konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10.02.2022, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov, podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalobca zastával názor, že rozhodnutie zo dňa 10.02.2022, ako aj samotné prvostupňové rozhodnutie, záviseli od posúdenia predbežnej otázky, či preukaz odbornej spôsobilosti letovej posádky sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, dôsledkom čoho bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť poistné a povinné príspevky podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca bol toho názoru, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dospela k nesprávnemu záveru, že preukaz odbornej spôsobilosti sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca zdôvodňoval, prečo sa preukaz odbornej spôsobilosti, ktorého bol držiteľom po tom, ako mal pozastavené prevádzkovanie živnosti na základe živnostenského oprávnenia, nepovažuje za oprávnenie, na základe ktorého mal právo dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že žalovaná vec
nesprávne právne posúdila a že nedostatočne zistila skutkový stav, keďže sa vôbec bližšie nezaoberala podstatou preukazu odbornej spôsobilosti letovej posádky. 30. Sporným medzi účastníkmi konania teda bolo to, či bol alebo nebol v predmetnej veci daný dôvod na obnovu konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10.02.2022, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov, podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a v tejto súvislosti aj to, či posudzovanie otázky, či preukaz odbornej spôsobilosti letovej posádky sa považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, je predbežnou otázkou o ktorej organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak alebo nie je. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto skutočností. 31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že: - z výpisu zo živnostenského registra, Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: XXXXXXXXX vyplýva, že žalobca je oprávnený na podnikanie na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. I.-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 15.08.2012; na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. I./XXXXXX-X mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti od 30.06.2021 do 30.06.2024; - žalobca je okrem živnostenského oprávnenia aj držiteľom preukazu spôsobilosti letovej posádky č. G. H. XXXXXXXX, vydaným Dopravným úradom, s dátumom vzniku oprávnenia 02.10.2012; - Sociálna poisťovňa listom č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.2021 oznámila žalobcovi vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.10.2021 a výšku odvodovej povinnosti - predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 26.10.2021 - proti skutočnostiam uvedeným v predmetnom oznámení mohol žalobca podať v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia námietky - žalobca možnosť podania námietok nevyužil vôbec; - od 01.07.2014 je postavenie SZČO založené len na dvoch podmienkach, a to na dosiahnutí veku 18 rokov a na dosahovaní príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.01.2014); žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, pretože mal právne postavenie SZČO naďalej - dosiahol zákonom ustanovený vek a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov za rok 2020; - poistné a povinné príspevky za obdobie október 2021 až december 2021, spolu v sume 542,97 eur, boli žalobcovi ako SZČO, predpísané rozhodnutím zo dňa 10.02.2022 - predmetné rozhodnutie zo dňa 10.02.2022 podľa údajov uvedených na doručenke si žalobca neprevzal v odbernej lehote - za deň doručenia sa v zmysle ustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z. účinnom od 01.01.2019, považuje deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, t. j. deň 17.03.2022 - po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania predmetné rozhodnutie zo dňa 10.02.2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.04.2022; - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodujúc podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) štrnásty bod ZSP, o návrhu na obnovu konania, ktorý podal žalobca (SZČO) proti právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10.02.2022, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov, za obdobie október 2021, november 2021, december 2021, spolu v sume 542,97 eur, vydala podľa ustanovenia § 210 ods. 1 ZSP prvostupňové rozhodnutie (č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 23.05.2022), ktorým zamietla návrh žalobcu na obnovu konania zo dňa 11.05.2022; - žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie; - žalovaná napadnutým rozhodnutím (č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.10.2022) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. 32. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté obnovou konania, na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bol na základe námietok uvedených v návrhu na obnovu konania účastníkom konania daný dôvod obnovy konania, na podklade ktorého by Sociálna poisťovňa bola oprávnená obnovu konania povoliť. Podstatou obnovy konania teda nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia (v tomto prípade rozhodnutia zo dňa 10.02.2022) vo veci na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie,
či bol splnený niektorý z dôvodov uvedený v § 221 ods. 1 písm. a) až d) zákona o sociálnom poistení. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení obnovy konania, sa teda nepreskúmava zákonnosť pôvodného právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté obnovou konania (v tomto prípade rozhodnutia zo dňa 10.02.2022) - inštitútom na iniciovanie preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 10.02.2022 bol riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktorý však žalobca voči rozhodnutiu zo dňa 10.02.2022 vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie október 2021 až december 2021, neuplatnil. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že obnova konania neslúži na nápravu domnelej nesprávnosti pôvodného právoplatného rozhodnutia (v tomto prípade právoplatného rozhodnutia zo dňa 10.02.2022) ale slúži na opravu skutkových omylov už právoplatných rozhodnutí, z ktorých sa pri vydaní rozhodnutia voči ktorému obnova konania smeruje, vychádzalo, a to len za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedené má správny súd taktiež za to, že posudzovanie preukazu odbornej spôsobilosti nemožno považovať za rozhodovanie o predbežnej otázke, keďže nejde o takú otázku, zodpovedanie ktorej by podmieňovalo rozhodnutie vo veci - o tom, či je alebo nie je preukaz oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti nerozhoduje Sociálna poisťovňa (žalovaná) samostatným rozhodnutím a rovnako o tom nerozhoduje ani iný správny orgán (teda ani Dopravný úrad) – vzhľadom na uvedené je preto úplne pochopiteľné prečo napokon žalobca ani žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla o ním tvrdenej údajnej „predbežnej otázke“ inak. Správny súd konštatuje, že v podstate všetky žalobcove námietky smerujú voči právoplatnému rozhodnutiu zo dňa 10.02.2022, ktoré však nie je možné posudzovať v konaní o povolení obnovy konania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že obnova konania nie je ďalšie odvolanie (ani nenahrádza odvolacie konanie), pričom ak žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok (odvolanie), tak nemôže námietky, ktoré mal vzniesť v odvolacom konaní, dodatočne uplatňovať cez návrh na obnovu konania. 33. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené rovnako ako žalovaná konštatuje, že nie každý držiteľ oprávnenia podľa osobitného predpisu sa považuje za SZČO, ale (vychádzajúc z § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014) len ten, ktorý dovŕšil 18 rokov veku a dosiahol príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., je vždy predchádzajúci kalendárny rok. Podľa názoru správneho súdu žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, pretože mal právne postavenie SZČO aj po pozastavení výkonu podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, t. j. dosiahol zákonom ustanovený vek (dovŕšil 18 rokov veku) a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov za rok 2020, pričom nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia príjmy dosiahol - rozhodujúca je len tá skutočnosť, že ich žalobca dosiahol ako SZČO (žalobca navyše proti skutočnostiam uvedeným v oznámení o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia námietky nepodal). Správny súd k tomuto taktiež konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v rozhodnutí zo dňa 10.02.2022 neposudzovala status žalobcu ako SZČO, ale predpísala poistné, ktoré bol žalobca ako SZČO povinný platiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia zo dňa 10.02.2022, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (spolu s výškou vymeriavacieho základu na platenie poistného, výškou poistného) bol žalobca upovedomený listom č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.2021, čím si Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v súlade s § 226 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2018 splnila svoju oznamovaciu povinnosť, pričom žalobca voči týmto skutočnostiam námietky nepodal - ak by žalobca namietal vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, tak by o tejto otázke Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, ako o spornej otázke, a zaoberala by sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho postavenia SZČO v súvislosti s držbou preukazu G. H. XXXXXXXX - aj v tomto prípade by však podľa názoru správneho súdu nešlo o rozhodnutie, či je preukaz odbornej spôsobilosti oprávnením, ale o rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO.
34. Správny súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním žalovanej, že žalobca precizoval dôvod obnovy konania až v samotnej žalobe, nakoľko uvedenie konkrétneho ustanovenia (a aj písmena), na základe ktorého by mala byť obnova konania povolená, bolo žalobcom skutočne uvedené až v podanej správnej žalobe (žalobca vo svojom odvolaní neuviedol konkrétny dôvod obnovy konania a svoj návrh oprel v podstate len o ničím nepreukázané tvrdenie, že preukaz o odbornej spôsobilosti letovej posádky nie je podľa jeho názoru oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti – v tejto súvislosti správny súd uvádza, že dôkazné bremeno v konaní o povolení obnovy konania je na žalobcovi, pričom žalobca preukázateľne bremeno tvrdenia neuniesol a ničím svoje tvrdenie nepreukázal – uviedol len svoje vlastné subjektívne domnienky). 35. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že keďže rozhodnutie zo dňa 10.02.2022 vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie október 2021 až december 2021 nezáviselo od posúdenia právnej otázky, o ktorej bolo (neskôr) rozhodnuté inak a rovnako týmto rozhodnutím zo dňa 10.02.2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava neposudzovala ani predbežnú otázku, tak neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 36. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).