Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/21/2020 1020200411 08. 10. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Havlátom, so sídlom Rudnayovo nám. č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave určuje, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ b o l n e z á k o n n ý . II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Žaloba 1. Žalobou zo dňa 09.03.2020, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal, aby správny súd určil, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ bol nezákonný. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že je zamestnancom spoločnosti D. A., E., ktorá je okrem iného vydavateľom denníka F. G. a prevádzkovateľom internetovej stránky (spravodajského portálu) H.. Dňa 17.01.2020 vykonával úlohy určené zamestnávateľom zaznamenať udalosť, ktorá sa stala uvedeného dňa na Bartókovej ulici v Bratislave, kde došlo k údajnému výbuchu plynu a požiaru v bytovom dome. Žalobca pripravoval na vzlet lietajúce zariadenie s kamerou – dron. Dron je pracovný nástroj žalobcu, prostredníctvom ktorého realizuje právo na informácie garantované čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Pri tejto činnosti k nemu pristúpil príslušník Policajného zboru SR, ktorý mu oznámil, že ak vzlietne, tak ho zadržia. Policajt dôvod neuviedol. Policajt požiadal žalobcu o povolenie na lietanie s dronom. Žalobca na to reagoval tak, že neporušuje žiadny zákon, povolenie nepotrebuje a odkázal na rozhodnutie Dopravného úradu č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota a vyhlasuje zákaz vykonania letu určených kategórií lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky (ďalej len „rozhodnutie Dopravného úradu“). Policajt odišiel. Následne žalobca pripravil dron na vzlet, s dronom vzlietol a po čase pristál. Z priloženého záznamu z kamery dronu a z vyznačenej trasy letu dronu vyplýva, že žalobca nelietal nad zasahujúcimi záchrannými zložkami, resp. nad príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru. Potom, ako žalobca s dronom dolietal, pristúpili k nemu policajti z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ, vyžiadali si jeho občiansky preukaz a povolenie na lietanie s dronom. Žalobca opätovne uviedol,
že neporušuje žiadny zákon, povolenie nepotrebuje, uviedol policajtom parametre dronu (jeho váhu) a odkázal na vyššie označené rozhodnutie Dopravného úradu. Žalobca položil policajtom otázku, či je zadržaný. Odpoveď bola, že ešte nie. Policajti následne žalobcovi uviedli, že ide na príslušné oddelenie (útvar) Policajného zboru SR podať vysvetlenie podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Žalobcovi nebolo oznámené, k čomu konkrétne má podať vysvetlenie. Žalobca to odmietol z dôvodu, že neporušil žiadny zákon, nespáchal žiadny trestný čin a ani priestupok. Policajti po odmietnutí zo strany žalobcu pristúpili k obmedzeniu jeho osobnej slobody a k jeho predvedeniu podľa § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore na príslušný útvar Policajného zboru SR. Do tohto okamihu bola so žalobcom redaktorka zamestnávateľa žalobcu pani I. A.. Policajti žalobcu predviedli na pokyn veliteľa zásahu. Predvedený žalobca sa na útvare Policajného zboru SR opakovane dopytoval, prečo je predvedený, na čo mu bolo povedané: „pretože lietal s dronom hore dole“. Na to žalobca reagoval, že to nie je trestný čin a opätovne poukázal na rozhodnutie Dopravného úradu. Následne, po poučení, že môže odoprieť podanie vysvetlenia podľa § 17 ods. 4 a 5 zákona o Policajnom zbore, bol prepustený na slobodu. Zaistený dron mu vydaný nebol, ale došlo k jeho zaisteniu podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. 3. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že majiteľ dronu, zamestnávateľ žalobcu spoločnosť D. A., E., sa obrátil na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave so žiadosťou o vydanie veci zo dňa 22.01.2020. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave na žiadosť reagovalo listom číslo: KRPZ-BA-OPP-110-004/2020 zo dňa 29.01.2020. Žalobca mal za to, že v dôsledku výkonu právomocí policajtov, t. j. v dôsledku jeho predvedenia vykonaného policajtmi Okresného riaditeľstva PZ v BRATISLAVA I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ BRATISLAVA STARÉ MESTO - ZÁPAD a zaistením dronu došlo k porušeniu § 17 ods.1, 2, § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR. Predvedením žalobcu došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody a k zásahu do jeho práva na informácie. 4. K predvedeniu žalobcu žalobca uviedol, že oprávnenie policajta predviesť osobu za účelom podania vysvetlenia je podmienené tým, že: (1) tu je minimálne podozrenie, že bol spáchaný priestupok alebo správny delikt, ktorý je potrebné objasniť alebo zistiť jeho páchateľa; (2) je potrebné, aby sa osoba dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice (o podaní vysvetlenia, záznamu alebo zapísanie výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku), a to ihneď alebo v určenom čase; (3) osoba výzve bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie. Konštatoval, že v danom prípade podmienky pre predvedenie žalobcu neboli splnené. Zdôraznil, že nebol predvádzaný ako osoba podozrivá zo spáchania priestupku. V opačnom prípade by bolo namieste žalobcu zadržať podľa § 21 zákona o Policajnom zbore. 5. V nadväznosti na uvedené dodal, že tu objektívne neexistovalo podozrenie zo spáchania priestupku alebo správneho deliktu. Zdôraznil, že povinnosťou policajtov, v každom prípade ich nadriadených, resp. Policajného zboru SR, bolo poznať podmienky používania dronov minimálne na tej úrovni, že používanie dronu na získavanie v danom prípade obrazových informácií, nie je samé osebe zakázané a ak požadujú predloženie povolenia na používanie dronu, musí policajt vedieť, na základe akého zákona a za akých podmienok musí používateľ takýmto povolením disponovať. Uvedené je podľa žalobcu možné legitímne vyžadovať na základe toho, že policajt musí vedieť, čo je a čo nie je zakázané. Inak nemôže Policajný zbor SR konať podľa § 1 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, t. j. v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ergo v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 6. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/1999, podľa ktorého s výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarca spájať určité podmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ však splnenie týchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán, žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode utrpieť ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť ich výkon, zákonné podmienky alebo predpoklady späté s ich výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, či dokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobody neumožnil. 7. Dodal, že v danom prípade žalobca výslovne poukazoval na relevantnú právnu úpravu a uvádzal konkrétne skutočnosti, ktoré vyvracali to, že by konal protiprávne. Ak už policajti nepoznali podmienky
používania dronov, čo je zrejmé z toho, že žalobca bol predvedený bez zjavných dôvodov a z toho, že vec (dron) mu bola bez konkrétneho dôvodu zaistená, mali si overiť tvrdenia žalobcu prostredníctvom nadriadených, resp. prostredníctvom osôb znalých práva na Ministerstve vnútra SR alebo na Dopravnom úrade. Mal za to, že v takom prípade by boli rozptýlené akékoľvek pochybnosti o tom, že nedochádza k páchaniu trestného činu, priestupku a ani správneho deliktu. 8. Ďalej uviedol, že ak tu objektívne nebolo ani podozrenie zo spáchania priestupku alebo správneho deliktu, nemohla existovať ani potreba, aby sa žalobca dostavil na útvar Policajného zboru SR za účelom podania vysvetlenia. Policajti požiadali žalobcu o predloženie povolenia na používanie dronu. Žalobca im konkrétne odôvodnil, že ho nepotrebuje. Mal za to, že policajti si mali tieto tvrdenia priamo na mieste overiť, pretože na to mali všetky potrebné vstupné informácie (váha dronu, odkaz na právnu úpravu a pod.). Objektívne preto nemohla vzniknúť potreba, aby žalobca podával nejaké vysvetlenie na útvare Policajného zboru SR a už vôbec nie ihneď. Ak už policajti považovali za potrebné vysvetlenie od žalobcu, nič nenasvedčuje tomu, prečo tak nemohol prísť urobiť v určený čas, prečo tak musel urobiť ihneď. Poukázal na to, že ani na útvare Policajného zboru SR, po predvedení žalobcu, sa policajti nesústredili na overenie tvrdení žalobcu, resp. na zodpovedanie otázky oprávnenosti alebo neoprávnenosti použitia dronu na základe informácií poskytnutých žalobcom. Policajti iba bez relevantného dôvodu pristúpili k zaisteniu dronu. 9. Žalobca podotkol, že predvedenie za účelom podania vysvetlenia je možné len vtedy, ak fyzická osoba nevyhovie výzve policajta bezdôvodne, t. j. bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov. Žalobca však policajtom uviedol, že neporušuje žiadny zákaz, že nepácha žiadny trestný čin a ani priestupok, čo konkrétne odôvodnil aj poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu. Konštatoval, že za daných okolností tu objektívne neexistoval dôvod pre predvedenie žalobcu, pretože žalobca odmietnutie dostaviť sa na útvar Policajného zboru SR odôvodnil dostatočnými dôvodmi. Teda žalobca uplatnil obranu proti nezákonnému výkonu právomoci zo strany policajtov, ktorí mali dostatok informácií, aby dospeli k záveru, že žalobca nič neporušuje a nie je dôvod na podanie vysvetlenia na útvare Policajného zboru SR. Žalobca sa dôvodne bránil proti šikanóznemu a nezákonnému výkonu právomoci verejného činiteľa. 10. K obsahu odpovede na výzvu na vydanie veci (list Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave číslo: KRPZ-BA-OPP-110-004/2020 zo dňa 29.01.2020) žalobca uviedol, že ho nikto neupozorňoval na to, že lieta nad príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru a ani na to, že by ohrozoval ich bezpečnosť. Preto ani nemohol neuposlúchnuť takúto výzvu. Ďalej uviedol, že v odpovedi je uvedený skreslený obsah komunikácie medzi žalobcom a policajtmi, kde je podľa žalobcu zámerne neuvedené, že žalobca konkrétne poukazoval na rozhodnutie Dopravného úradu, z ktorého jasne vyplýva, že povolenie nepotrebuje. Poukázal na to, že v odpovedi sa expressis verbis uvádza (vychádzajúc z usmernenia Dopravného úradu), že nie každé fotografovanie, filmovanie alebo iné zaznamenávanie z lietajúceho predmetu je leteckým snímkovaním a spĺňa základné predpoklady kvalifikácie vykonávania geodetických a kartografických práv (konkrétne ide o získavanie údajov o polohe objektov, javov v súradnicovom a výškovom systéme, výsledkom ktorých je letecký meračský snímok), pričom vyhotovovanie snímok dronom, ktoré nie sú leteckými meračskými snímkami, nie je podmienené potvrdením o priemyselnej bezpečnosti. Súčasne sa v odpovedi uvádza, že „nebolo možné v tom čase jednoznačne preukázať zámer, účel a dôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia a nebolo možné preukázať, či menovaný nevykonával na danom mieste neoprávnené letecké snímkovanie“, čo podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie. Tvrdil, že ho nikto nepožiadal o vysvetlenie, či vykonáva letecké snímkovanie a ani ho nepožiadal o preukázanie tejto skutočnosti (napr. prevedením záznamu z kamery) a pod. Podľa žalobcu je zrejmé, že tento dôvod predvedenia je použitý len dodatočne a účelovo za účelom ospravedlnenia absolútne bezdôvodného predvedenia žalobcu a ospravedlnenia toho, že nadriadený policajtom v určitom okamihu udelil rozkaz predviesť žalobcu absolútne svojvoľne bez toho, aby dokázal vysvetliť a odôvodniť svoje konanie z hľadiska § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore. Bol toho názoru, že išlo o preventívne (pre istotu) obmedzenie osobnej slobody nezlučiteľné s čl. 16 ods. 1 Ústavy SR a čl. 17 ods. 1 Ústavy SR založené na neznalosti právneho poriadku SR motivované úplne inými dôvodmi, ako sú uvedené v odpovedi. 11. Záverom dodal, že v liste sa uvádza, že: „Je nepochybné, že príslušníci Policajného zboru, ktorí predmetnú vec riešili neboli oprávnení posúdiť, aké snímky menovaný dronom vyhotovoval a či sa jednalo o meračské snímky“. Žalobca uvedené tvrdenie považoval za absolútne neprijateľné, a to z
viacerých dôvodov: (i) nikto žalobcu nežiadal vysvetlenie k tomu, či vyhotovuje meračské snímky, nikto ho nepožiadal ani o to, aby to preukázal; (ii) rozlíšenie medzi (obyčajným) snímkom a meračským snímkom (t. j. snímkom, ktorý obsahuje údaje o polohe objektov a javov v súradnicovom a výškovom systéme) nemôže spôsobovať osobitné ťažkosti. Alebo zo snímky je zrejmé zobrazenie v súradnicovom systéme (údaje o zemepisnej šírke a dĺžke) a výške objektov alebo javov, alebo nie. Bol toho názoru, že ak policajti nedokážu vykonať takéto jednoduché rozlíšenie, majú byť na to vyškolení; (iii) takéto odôvodnenie je zjavne nezlučiteľné s princípom, že policajt vykonáva svoju právomoc (služobnú činnosť) len v odôvodnených nevyhnutných prípadoch (§ 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore) a občan nemá byť zásadne rušený v činnosti, ktorá je dovolená. Len na základe tvrdenia o tom, že policajti nie sú schopní odlíšiť obyčajný snímok od snímku, ktorý zobrazuje objekty a javy v súradnicovom a výškovom systéme, si potom Policajný zbor SR vytvára priestor pre automatickú kontrolu a predvedenie na útvar Policajného zboru SR každého, kto celkom legálnym (teda dovoleným) spôsobom používa dron. A to je podľa názoru žalobcu absurdné a neprijateľné. 12. Žalobca bol podľa jeho názoru bezdôvodne predvedený na útvar Policajného zboru SR, t.j. nedotknuteľnosť jeho osoby a osobná sloboda boli obmedzené preto, že realizoval základné právo na informácie. Jediné vysvetlenie postupu policajtov, t. j. jeho predvedenia a zaistenia veci bolo to, že „lietal s dronom hore dole“. Ustanovenie čl. 12 ods. 4 Ústavy SR však vylučuje ako možný dôsledok realizácie základného práva negatívny dopad na (akékoľvek) základné práva. Preto predvedením žalobcu a zaistením veci došlo k porušeniu čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR. 13. Podľa žalobcu namietaným zásahom príslušníkov PZ došlo (1) k porušeniu § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore v spojení s § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pretože zákonné podmienky na predvedenie žalobcu neboli splnené; (2) k porušeniu § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore v spojení s § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pretože zákonné podmienky na zaistenie veci neboli splnené; (3) predvedením žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore došlo k porušeniu jeho práva na osobnú nedotknuteľnosť garantovanú čl. 16 ods. 1 Ústavy SR; (4) predvedením žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore došlo k porušeniu jeho práva na osobnú slobodu garantovanú čl. 17 ods. 1 Ústavy SR; (5) predvedením žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore a zaistením dronu v rozpore s § 21 zákona o Policajnom zbore došlo k porušeniu práva žalobcu na informácie garantovaného čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 4 Dohovoru, pretože došlo k ujme na právach žalobcu preto, že uplatňoval právo na informácie garantované čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru. 14. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal aj určenia, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v zaistení veci kvadroptéru - dronu SN: 0K1CFAJ3AH6JW2 s príslušenstvom bol nezákonný. V tejto časti súd žalobu vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 07.05.2026, č. k. BA-4Sa/21/2020-92. II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2020 v súvislosti s predvedením žalobcu uviedol, že žalobca bol v zmysle ust. § 17 zákona o Policajnom zbore vyzvaný na podanie vysvetlenia, pričom uvedené žalobca bez akékoľvek relevantného dôvodu odmietol. Zasahujúci príslušníci PZ boli preto oprávnení po odmietnutí výzvy postupovať v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore. Je teda zrejmé, že žalobca bol vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností, pričom práve na strane žalobcu bolo preukázať, že jeho konaním nedochádza k porušovaniu predpisu. Dôvody na predvedenie žalobcu na príslušný útvar PZ v danom čase, s ohľadom na okolnosti a dostupné informácie boli a príslušníci PZ postupovali v súlade so zákonom. V danej chvíli nebolo možné spoľahlivým spôsobom potvrdiť ani vyvrátiť opodstatnenosť činnosti žalobcu, a to aj napriek opakovaným výzvam kde žalobca odmietol podanie vysvetlenia. Práve preto zasahujúca hliadka vyhodnotila na základe vtedy dostupných informácií, že môže dochádzať k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo iného protiprávneho konania. 16. Ďalej žalovaný uviedol, že aj z odpovede Krajského riaditeľstvo PZ v Bratislave, ČVS: KRPZ-BAOPP-110- 004/2020 zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že v danom čase nebolo možné jednoznačne preukázať zámer, účel a dôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia na predmetnom drone a teda nebolo
možné jednoznačne preukázať, či žalobca nevykonával neoprávnené letecké snímanie s poukazom na zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. Na uvedenom podľa názoru žalovaného nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca v žalobe záznamom z GPS súradnice pohybu dronu preukázal, že nedošlo k narušeniu vzdušného priestoru nad miestom hasičského zásahu, čo však príslušníci PZ nemohli v danej chvíli objektívne vyhodnotiť, a to aj za predpokladu, že k takémuto zásahu mohlo kedykoľvek dôjsť, preto zákrok príslušníkov PZ možno vyhodnotiť aj ako oprávnené preventívne opatrenie. 17. Čo sa týka povolenia na lietanie s dronom uviedol, že príslušníci PZ vykonávajúci zásah boli oboznámení s podmienkami na prevádzkovanie dronu do tej miery, že ak dron obsahuje záznamové zariadenie a spĺňa ďalšie technické podmienky je potrebné špeciálne povolenie od Dopravného úradu SR. Policajt je povinný preveriť každé podozrenie z trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu a zadovážiť všetky dostupné dôkazy ku konkrétnemu prípadu pokiaľ sa dané konanie aspoň v hrubých rysoch javí ako porušenie právneho predpisu. V prípade podozrenia zo spáchania priestupku na úseku zákona o letectve, podľa ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 2 tohto zákona, štátnu správu v tejto oblasti vykonáva Dopravný úrad SR. 18. Žalovaný ďalej uviedol, že bežným vizuálom pri pohľade na predmetný dron nie je možné s nezameniteľnou presnosťou určiť jeho technické podmienky a aj z tohto dôvodu bol žalobca vyzvaný, aby podal vysvetlenie, ktorým by mohli byť potvrdené alebo vyvrátené tieto rozhodujúce skutočnosti. Žalovaný mal za to, že nakoľko žalobca akékoľvek vysvetlenie odmietol príslušníkovi PZ poskytnúť, bol v zmysle prevencie a v úmysle zabránenia pokračovania možnej protiprávnej činnosti zvolený celkom správny postup, kedy bol držiteľ dronu predvedený na príslušný útvar PZ za účelom podania vysvetlenia. 19. Podľa názoru žalovaného oprávnenosť postupu príslušníkov PZ vyplýva už len zo skutočnosti, že žalobca bol pred vykonaním služobného zákroku vyzvaný na podanie vysvetlenia, čo však bez existencie objektívnych prekážok neurobil, preto mal príslušník PZ oprávnenie postupovať podľa § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore. Konštatoval, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na nedotknuteľnosť jeho osoby, nakoľko predvedenie možno vyhodnotiť ako zákonné a oprávnené. Podstata predvedenia spočíva v tom, že osoba sa musí podriadiť príkazu oprávnenej osoby, aby sa (principiálne proti svojej vôli) fyzicky dostavila na určité miesto. V takomto prípade je možné zásah do práv na slobodu pobytu a pohybu hodnotiť ako neoprávnený len vtedy, ak by dôvod na predvedenie neexistoval alebo by bol realizovaný v rozpore so zákonom, čo však nebol prípad žalobcu. S ohľadom na všetky v tom čase dostupné informácie a okolnosti, nie je možné konštatovať nezákonnosť predvedenia žalobcu a už vôbec nezákonnosť zaistenia veci vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 20. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 31.07.2020 žalovanému vytkol, že opomína to, čo predchádzalo zadržaniu žalobcu, a to okamžitá a neopodstatnená hrozba žalobcovi, že bude zadržaný, ak s dronom vzlietne bez toho, aby si príslušníci Policajného zboru SR preverili základné skutočnosti nasvedčujúce tomu, či dochádza k páchaniu nejakého protiprávneho konania. Už vtedy žalobca uviedol a odôvodil s poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu, že povolenie na lietanie s dronom nepotrebuje. Toto žalobca zopakoval príslušníkom Policajného zboru SR niekoľkokrát. Žalovaný, resp. zasahujúce zložky si už vtedy mohli overiť argumentáciu žalobcu. Na druhej strane nie je pravda, že by žalobca neposkytoval príslušníkom Policajného zboru SR súčinnosť. 21. Ďalej uviedol, že výzve na predloženie povolenia nemohol vyhovieť, pretože nakoľko povolenie na lietanie s dronom nepotreboval, Dopravný úrad a ani iný orgán mu ho ani nemohol vydať a preto ani žiadne povolenie predložiť nemohol. To podľa žalobcu mal žalovaný vedieť. 22. Podotkol tiež, že mu nebolo uvedené, k čomu konkrétne má podať vysvetlenie. Tvrdil, že odmietol poskytnúť vysvetlenie, pretože mu žiadne konkrétne otázky položené neboli, nevedel vlastne ani k čomu má podať vysvetlenie a všetko, čo k veci mohol uviesť, už uviedol. Žalobca zdôraznil, že odmietol poskytnúť vysvetlenie až potom, ako bol protiprávne predvedený na útvar Policajného zboru SR. Žalobcu sa nikto zo zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru SR nepýtal a ani žiadnym spôsobom neoveroval, či a aké snímky vyhotovoval, resp. či vyhotovuje meračské snímky. Nikto zo zasahujúcich
príslušníkov Policajného zboru SR sa o to ani nepokúsil. Žalobca bol predvedený a dron bol žalobcovi zaistený len preto, že si nikto nedal námahu overiť základné skutočnosti relevantné pre vykonanie služobného zásahu. 23. Žalobca namietal, že nebol vyzvaný na podanie vysvetlenia v súlade s § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca bol vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností. Tvrdenie žalovaného, že „na strane žalobcu bolo preukázať, že jeho konaním nedochádza k porušovaniu predpisu“, je podľa jeho názoru absurdné a nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na absurdnosť argumentácie žalovaného, ktorá sama osebe preukazuje nezákonnosť zásahu. Občan konajúci v súlade so zákonom (žalovaný netvrdí a nepreukazuje opak) nie je povinný preukazovať príslušníkovi Policajného zboru SR, že koná v súlade s právnymi predpismi. Povinnosťou príslušníka Policajného zboru SR je naopak občanovi preukázať opak. 24. V každom prípade žalobca ešte pred tým, ako bol nezákonne predvedený a ako mu bol odňatý dron, vysvetlil príslušníkom Policajného zboru SR, že koná legálne. Žalobca odkázal na rozhodnutie Dopravného úradu, pričom príslušníci Policajného zboru SR si mohli z technickej dokumentácie, ktorú mal pri sebe overiť jeho tvrdenia. Z technickej dokumentácie boli totiž zrejmé parametre dronu, ako aj to, že nemá inštalované žiadne zariadenie na vyhotovovanie leteckých meračských snímok. 25. Tvrdenie žalovaného, že „v danom čase nebolo možné jednoznačne preukázať zámer, účel a dôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia“ považoval žalobca za zavádzajúce. K tomu považoval za potrebné uviesť, že ak by si príslušníci Policajného zboru SR v danom čase dali námahu overiť argumentáciu žalobcu, ak nepoznali obsah rozhodnutia Dopravného úradu, čo mali, ak by položili žalobcovi triviálne otázky, nahliadli do technickej dokumentácie (overili údaj o hmotnosti dronu) a nechali si predviesť vyhotovené snímky, boli by im úplne zrejmé „zámer, účel a dôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia“, ako aj to, že nemôže dochádzať k žiadnemu ohrozeniu práv a alebo právom chránených záujmov, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo iného protiprávneho konania; ďalej, že z tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný nemal absolútne žiadny relevantný skutkový podklad pre to, aby hodnotil konanie žalobcu ako protiprávne, a to ani v rovine podozrenia; a taktiež žalobca poukázal na to, že Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“) vydal usmernenie, podľa ktorého fotografovanie nevyžaduje ani certifikát priemyselnej bezpečnosti a ani iné povolenie, pričom aj jasne definoval pojem letecké snímkovanie: „V tejto súvislosti teda hovoríme o leteckom snímkovaní vtedy, ak jeho výsledkom je získanie leteckých meračských snímkov (ako geodeticky zamerané body, získané v predpísanom súradnicovom a výškovom systéme, zosnímané v pravidelnej sekvencii v stanovenom pláne, s určitou šírkou prekrytia a predpísanej výške letu)“. Príslušníkom Policajného zboru SR preto podľa názoru žalobcu nemohlo robiť problém odlíšiť obyčajné fotografovanie od leteckého snímkovania. 26. Žalobca mal za to, že ak by si príslušníci Policajného zboru SR dali námahu a nechali si prehrať záznam, bolo by im zrejmé, že udalosť bola snímaná z uhla a teda zariadenie nelietalo nad zasahujúcimi zložkami. Zdôraznil, že osobná sloboda žalobcu bola obmedzená a dron mu bol odňatý už v čase, kedy ukončil zaznamenávanie udalosti, takže žiadny ďalší zásah do vzdušného priestoru nehrozil. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že: „preto zákrok príslušníkov PZ možno vyhodnotiť aj ako oprávnené preventívne opatrenie“, žalobca poznamenal, že v kontexte čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenie zákona ho oprávňovalo na takéto „preventívne“ opatrenie, ak tvrdí, že išlo o „oprávnené“ opatrenie; a v danom prípade nedošlo k ničomu inému, ako k tomu, že dron bol žalobcovi zaistený napriek tomu, že ho používal v úplnom súlade so zákonom, žiadneho protiprávneho konania sa nedopúšťal a príslušníci Policajného zboru SR (žalovaný) neboli ochotní a podľa všetkého ani schopní overiť súlad s rozhodnutím Dopravného úradu, čo mohli urobiť veľmi jednoducho a veľmi rýchlo. 27. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, že „bežným vizuálom“ pri pohľade na dron nie je možné s nezameniteľnou presnosťou určiť jeho technické podmienky a z toho dôvodu bol držiteľ vyzvaný, aby podal vysvetlenie, ktorým by mohli byť potvrdené alebo vyvrátené tieto rozhodujúce skutočnosti. Toto tvrdenie považoval jednak za zavádzajúce a jednak vyslovene nepravdivé. Uviedol, že je úplne triviálnou skutočnosťou, že ku každému takémuto technickému zariadeniu existuje technická dokumentácia. Túto mal žalobca k dispozícii a ak by si ju policajti vyžiadali, predložil by im ju. To neurobili. Opätovne zdôraznil, že postačovalo si z dokumentácie overiť hmotnosť dronu, aby bolo naisto preukázané, že podľa rozhodnutia Dopravného úradu žalobca žiadne povolenie nepotrebuje. Od policajtov sa nevyžadovalo
žiadne zložité skúmanie, v ničom odlišné napríklad od cestnej kontroly. Ďalej uviedol, že nebol vyzvaný na podanie žiadneho konkrétneho vysvetlenia. Žalobcovi nebol vysvetlený predmet vysvetlenia a neboli mu položené ani žiadne konkrétne otázky. Dodal tiež, že bol predvedený na útvar Policajného zboru SR až potom, čo činnosť s dronom ukončil. Nebol a ani nemohol byť predvedený z dôvodu prevencie a zabránenia pokračovania v možnej protiprávnej činnosti. To, že príslušníci Policajného zboru SR neboli ochotní alebo schopní posúdiť, či žalobca koná protiprávne alebo nie, hoci sa na to nevyžadovala žiadna náročná intelektuálna činnosť, je podľa jeho názoru dôkazom o nezákonnosti zásahu, a nie odôvodnením správnosti ich postupu. 28. Tvrdenie žalovaného, že oprávnenosť postupu vyplýva už len zo skutočnosti, že držiteľ dronu bol pred vykonaním služobného zákroku vyzvaný na podanie vysvetlenia, čo však bez existencie objektívnych prekážok neurobil, preto mal policajt oprávnenie postupovať podľa § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, je podľa názoru žalobcu absurdné a nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Nemôže byť sporné, že uplatnenie mocenského donútenia policajtom predvedením fyzickej osoby na útvar Policajného zboru SR je možné uskutočniť len v nevyhnutných prípadoch a za splnenia podmienok podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore. Zdôraznil, že nebol predvedený preto, pretože odmietol podanie vysvetlenia, čo nie je pravda, ale preto, pretože policajti nevedeli, že žalobca nepotrebuje povolenie na prevádzku dronu. Tvrdil, že bol predvedený preto, pretože policajti si nedali námahu ani potom, ako im žalobca opakovane s poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu vysvetlil, že povolenie nepotrebuje, aby nahliadli to technickej dokumentácie, kde by si veľmi rýchlo a jednoducho overili, že žalobca žiadne povolenie nepotreboval. Dron totiž nespĺňal potrebný hmotnostný limit. Konštatoval, že nebola teda splnená potreba, aby sa žalobca ihneď dostavil na podanie vysvetlenia, pretože policajti mali k dispozícii všetky potrebné informácie na to, aby rýchlo, jednoducho a jednoznačne vylúčili páchanie akéhokoľvek protiprávneho konania. 29. Žalovaný v duplike zo dňa 25.02.2021 uviedol, že aj naďalej so žalobou žalobcu nesúhlasí a má za to, že žalobca v žalobe, ale ani v predloženej replike nepreukázal, žeby orgány verejnej správy nekonali v súlade so zákonom. Mal jednoznačne za to, že žaloba je nedôvodná, a napadnutý zásah príslušných orgánov verejnej správy je zákonný. 30. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení zásadne popiera, že by neposkytol príslušníkom Policajného zboru SR potrebnú súčinnosť. Avšak ide o tvrdenie, ktoré sa podľa žalovaného nezakladá na pravde, a to vzhľadom na spisovú dokumentáciu č. ORP-P-11/BAI-OOP3-2020 a stanoviská príslušného útvaru, z ktorých zreteľne vyplýva, že žalobca kládol pasívny odpor a nechcel za žiadnych okolností spolupracovať. Žalobca bol žalovaným upozornený, aby s dronom nevzlietol v blízkosti zasahujúcich záchranných zložiek z dôvodu ich bezpečnosti, avšak na dané upozornenia žalobca nereflektoval. Konštatoval, že preto zákrok žalovaného možno jednoznačne považovať za oprávnené preventívne opatrenie. 31. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že: „Žalovaný popisuje skutkový stav nepresne a zavádzajúco.“, „ ...nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca bol vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností“, žalovaný zdôraznil, že jeho tvrdenia vychádzajú zo spisového materiálu a zo stanovísk príslušného útvaru, z ktorých je zrejmé, že žalobca bol riadne dotazovaný na predmetné bezpilotné lietadlo - dron. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že: „Žalovaný si mohol z technickej dokumentácie, ktorú mal pri sebe žalobca overiť tvrdenia žalobcu.“ Podľa žalovaného vyvstáva otázka, prečo žalobca nepredložil uvedenú technickú dokumentáciu žalovanému, na ktorú sa vo svojich vyjadreniach neustále odvoláva, keď bol zo strany žalovaného vyzvaný v zmysle § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore na podanie vysvetlenia k skutočnostiam preukazujúcim oprávnenosť používania dronu ako aj ku skutočnostiam preukazujúcim opodstatnenosť samotnej činnosti žalobcu prostredníctvom dronu. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca neposkytol žalovanému úplné a relevantné vysvetlenie, preto tu objektívne existovala potreba, aby sa žalobca v zmysle § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore ihneď dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava, Staré mesto – západ za účelom podania vysvetlenia k predmetnej veci, čo však žalobca vehementne odmietal. Z uvedeného dôvodu bol žalobca dňa 17.01.2020, v čase o 13:45 hod. po zákonnom poučení obmedzený na osobnej slobode, v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore. Žalovaný poukázal na to, že takýto postup by nebol potrebný, ak by žalovaný disponoval s potrebnými informáciami, o ktoré žiadal, na základe ktorých by došlo k vyvráteniu páchania protiprávneho konania v štádiu podozrenia. Konštatoval, že žalobca bol riadne vyzývaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností, pričom práve jeho neadekvátne
správanie viedlo žalovaného k vyššie uvedenému postupu. Zdôraznil, že práve na strane žalobcu bolo potrebné preukázať, že jeho konaním nedochádza k porušovaniu žiadneho predpisu. 32. Tiež zdôraznil, že relevantným dôvodom pre ktorý bol žalobca v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore obmedzený na osobnej slobode bolo podozrenie, že sa dopustil priestupku podľa ustanovenia § 44 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o letectve“), kde bolo zjavné, že žalobca vykonáva letecké fotografovanie, pričom akékoľvek lietadlo aj /UAV/ využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla) sa považuje za výkon leteckých prác, ktoré podliehajú vydaniu povolenia Dopravného úradu a taktiež vydaniu povolenia Ministerstva obrany v súlade s ustanovením § 63 a ustanovením § 64 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 33. Žalovaný uviedol, že predmet sporu sa týka výlučne skutkového stavu spätého s podozrením žalobcu, ktoré bolo vyvolané v dôsledku odmietnutia podať v danej veci vysvetlenie. Žalovaný nehodnotil kvalitu argumentov žalobcu, tzn. žalovaný nemohol na mieste skúmať či žalobca spĺňa alebo nespĺňa podmienky použitia dronu, alebo predloženie technickej dokumentácie a ďalšie iné podstatné skutočnosti, ktoré by preukázali oprávnenosť používania dronu, a to z dôvodu odmietnutia žalobcu podať vysvetlenie. Jednoducho povedané, akákoľvek informácia, ktorá by mohla byť podrobená skúmaniu, verifikovaniu alebo vyvodzovaniu dôsledkov neexistovala. Tieto skutočnosti vyplývajú zo skutkového deja odmietnutia podania vysvetlenia žalobcom, nakoľko priamo na mieste nemohlo byť ani overené, ani vyvrátené, že nedochádza k porušovaniu nejakých predpisov. Žalovaný mal za to, že zvolil správny a zákonný postup, kedy v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore obmedzil osobnú slobodu žalobcu, a to za účelom podania vysvetlenia k predmetnej veci. Zdôraznil, že k obmedzeniu osobnej slobody nedošlo kvôli tomu, že by žalobca spáchal trestný čin, alebo že by bol podozrivý zo spáchania trestného činu, alebo z existencie dôvodu väzby alebo prípadnej inej potreby obmedzenia osobnej slobody, ale práve preto, aby podal vysvetlenie, ktoré bolo potrebné pre objasnenie veci. Podotkol, že na zákonnosti tohto postupu nič nemení, že neskôr (po zásahu žalovaného) bolo možné vyvrátiť či potvrdiť podozrenie o tom, že dron spĺňa/nespĺňa technické podmienky na prevádzkovanie, alebo bolo možné preskúmať obsah videozáznamu z ktorého by bolo preukázateľné, že žalobca nelietal nad zložkami a iné. Žalovaný zastával názor, že argumentácia žalobcu, vzťahujúca sa na okolnosti, ktoré vyplynuli až po obmedzení osobnej slobody a zaistení dronu, a zároveň ktoré neboli zrejmé na mieste (v dôsledku nepodania vysvetlenia), nie je v žalobe relevantná. Relevantnosť týchto skutočností bola daná len v čase, kedy sa rozhodovalo o použití zabezpečovacích opatrení žalovaným. 34. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2022 namietal, že tvrdenie, že žalobca nepreukázal nezákonnosť zásahu, nie je pravdivé. Naopak mal za to, že je to žalovaný, ktorý ani v súdnom konaní nedokázal korektne obhájiť zákonnosť postupu policajtov. Žalobca nekládol pasívny odpor. Žalobca priamo na mieste a ešte pred obmedzením osobnej slobody a zaistením veci podrobne odôvodnil policajtom, že nepotrebuje povolenie na manipuláciu s dronom. Rovnako im poskytol, resp. bol pripravený poskytnúť všetky potrebné informácie na to, aby si policajti mohli overiť, že koná v súlade so zákonom. Žalovaný nepoukázal na žiadne konkrétne časti spisového materiálu, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia o kladení pasívneho odporu. 35. Tvrdenie žalovaného, že žalobca bol riadne vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností, pričom na to mal žalobca reagovať neadekvátne, považoval žalobca za vyslovene klamlivé. Uviedol, že žalovaný nepreukázal, aké konkrétne informácie žiadal a nedostal. Policajti žiadali o povolenie, ktoré žalobca mať nemusel. Ďalej poukázal na to, že presvedčenie žalovaného, že to bol žalobca, kto mal dokazovať zákonnosť svojho konania, je v rozpore s princípmi právneho štátu. Odhliadnuc od toho, že žalobca odôvodnil zákonnosť svojho konania, čo policajti v dôsledku svojej neznalosti neakceptovali, je principiálne povinnosťou policajta odôvodniť, resp. preukázať občanovi nezákonnosť jeho konania. 36. Žalobca tiež poukázal na tvrdenie žalovaného, že dôvodom, pre ktorý bol žalobca obmedzený na osobnej slobode, bolo podozrenie zo spáchania priestupku. K tomuto uviedol, že žalovaný si odporuje, pretože na inom mieste tvrdí, že dôvodom obmedzenia osobnej slobody bolo to, že žalobca údajne neposkytol vysvetlenie. Bol toho názoru, že táto časť jasne preukazuje to, že ani žalovaný nemá správnu predstavu o podmienkach používania dronu a je teda dôkazom nezákonnosti zásahu.
Podľa žalobcu nie je totiž pravdivé tvrdenie žalovaného, že „akékoľvek lietadlo aj /UAV/ využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla) sa považuje za výkon leteckých prác, ktoré podliehajú vydaniu povolenia Dopravného úradu a taktiež vydaniu povolenia Ministerstva obrany“. Uviedol, že z hľadiska oprávnenia použitia dronu je to úplne irelevantné. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia Dopravného úradu, relevantná je len váha dronu. Existencia nejakého zaznamenávacieho zariadenia je irelevantná. Nakoniec policajti nežiadali povolenie na vykonávanie leteckých prác. 37. V nadväznosti na uvedené žalobca poznamenal, že akékoľvek použitie fotografického, filmovacieho zariadenia alebo iného zaznamenávacieho zariadenia na palube lietadla nemožno považovať za vykonávanie leteckých prác. Za letecké práce sa v zmysle zákona o letectve považuje len vykonávanie leteckých prác za odplatu (§ 44 ods. 1 zákona o letectve). Poukázal na to, že z ničoho nevyplýva, že by osobná sloboda žalobcu bola obmedzená a dron bol odňatý pre podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 44 ods. 1, 2 zákona o letectve. Ak by to tak bolo, tak by v spisovej dokumentácii existoval údaj o tom, že povolenie bolo žiadané, ale nebolo žalobcom vydané. Nakoniec ani pred a ani po predvedení nikto od žalobcu nežiadal povolenie na výkon leteckých prác. Preto ani žalobca pred predvedením a ani po obmedzení osobnej slobody nemohol na to reagovať. 38. Žalobca považoval za potrebné upozorniť, že žalovaný dodatočne mení dôvody, pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda žalobcu a pre ktoré bol zaistený dron. To podľa jeho názoru svedčí o tom, že zásah bol voči žalobcovi vykonaný svojvoľne, bez legitímneho dôvodu. Totiž v čase vykonania zásahu nemal žalovaný absolútne žiadnu predstavu o tom, o podozrenie zo páchania akého priestupku by mohlo ísť. Žalovaný nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie zakladajúce podozrenie zo spáchania nejakého priestupku. Mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného zrozumiteľne a jasne uviesť žalobcovi, spáchania akého konkrétneho priestupku sa mal dopustiť. To neurobil žalovaný ani pred vykonaním zásahu, ani po ňom a dokonca ani počas súdneho konania. Okrem iného tým znemožnil žalobcovi, aby ešte pred vykonaním zásahu podozrenie vyvrátil. Aj toto je samé osebe dôkazom o nezákonnosti zásahu. Podľa žalobcu je nesporné, že žalobca nebol postihnutý za žiadne protiprávne konanie v súvislosti s použitím dronu. To je podľa jeho názoru relevantná skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že žiadne relevantné podozrenie zo spáchania priestupku v čase vykonanie zásahu neexistovalo. Záverom dodal, že odmietnutie podania vysvetlenia samé osebe nie je dôvodom pre obmedzenie osobnej slobody, ako sa snaží prezentovať žalovaný vo svojom vyjadrení. Možnosť predvedenia sa viaže k potrebe podania vysvetlenia k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu. Zdôrazňujeme, že žalovaný sám tvrdí, že žalobca nebol obmedzený na osobnej slobode z dôvodu, že by bol podozrivý zo spáchania nejakého deliktu. To samé osebe je potom dôkazom o nezákonnosti zásahu. IV. Relevantné právne predpisy a právne posúdenie 39. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené. 40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 42. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 45. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192. 46. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 47. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 48. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 49. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 50. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 51. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 52. Podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. 53. Podľa § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. 54. Podľa § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku alebo správneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zapísania výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku. 55. Podľa § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve podľa odseku 1 nevyhovie, môže ju policajt predviesť na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia. O predvedení spíše policajt úradný záznam.
56. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ bol nezákonný. Podľa § 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojeného zboru, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý tento zbor riadi alebo ktorému je podriadený (v tomto prípade Ministerstvo vnútra SR). Žalovaný svoju pasívnu legitimáciu v konaní ani nespochybňoval. 57. Zákon stanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú alebo inú ochrannú povahu. Vzhľadom na krátkodobosť trvania napadnutého zásahu je zrejmé, že nebolo objektívne možné podať žalobu na zákaz pokračovania v zásahu podľa § 252 ods. 1 SSP počas jeho výkonu. Zároveň žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie o určovacej žalobe bude dôležité pre uplatnenie náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a súčasne bude dôležité pre ochranu práv žalobcu, keďže k obmedzovaniu práva na informácie žalobcu, ktoré vykonáva prostredníctvom dronu, dochádza opakovane. 58. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Predvedenie osoby príslušníkmi policajného zboru spojené s obmedzením jej osobnej slobody a použitím donucovacích prostriedkov je typickým faktickým úkonom a donucovacím mocenským postupom pri plnení úloh verejnej správy. Nejde o formalizované správne rozhodnutie (proti ktorému by bolo možné podať odvolanie či všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 SSP), ale o faktický postup, ktorým bolo priamo a bezprostredne zasiahnuté do základných práv žalobcu. 59. Z administratívneho spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza Úradný záznam o predvedení osoby žalobcu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. zo dňa 17.01.2020, v ktorom sú uvedené nasledovné dôvody predvedenia: Osoba bola vyzvaná podľa § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a tejto výzve nevyhovela. Dňa 17.01.2020 v čase od 06:00 hod. do 18:00 hod. boli podpísaní príslušníci PZ (Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ) velení do výkonu motohliadkovej služby. V čase 13:40 hod. boli na preverení oznámenia na ul. C., kde došlo k výbuchu jedného z bytových domov. Počas zasahovania hasičov boli upozornení riaditeľom OO PZ SMZ BA I, že v blízkosti predmetného bytového domu sa nachádza muž s bezpilotným lietadlom, ktorý bol upozornený, aby s ním nevzlietol v blízkosti zasahujúcich záchranných zložiek. Následne si všimli bezpilotné lietadlo (dron) vo vzdušnom priestore pričom bola taktiež spozorovaná osoba s ovládačom v ruke ako bola zrakovo zameraná na bezpilotné lietadlo. Následne k osobe pristúpili, pričom už mala bezpilotné lietadlo v ruke a zbalila ho do tašky. Osobu vyzvali v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aby im predložila platný doklad totožnosti, pričom tak aj urobila. Jednalo sa o žalobcu. Osoba bola dotazovaná na predmetné bezpilotné lietadlo pričom uviedla, že podľa nej je to v úplnom poriadku, aj keď viedla bezpilotné lietadlo v blízkosti horiaceho bytového domu a taktiež v blízkosti zasahujúcich záchranných zložiek. Bezpilotné lietadlo bolo vybavené taktiež kamerovým systémom. Nakoľko im osoba nevedela predložiť povolenie na lietanie s bezpilotným lietadlom a zaznamenávanie s ním, bola vyzvaná v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aby sa dostavila na tunajšie OO PZ SMZ BA I za účelom podania vysvetlenia, čo bez dostatočného ospravedlnenia odmietla a z toho dôvodu bola v čase 13:45 hod. obmedzená na osobnej slobode v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a predvedená na tunajšie OO PZ SMZ BA I za účelom podania vysvetlenia. Taktiež v tom čase bolo využité u osoby oprávnenie v zmysle § 22 zák. č. 171/1993 Z. z. s negatívnym výsledkom a osoba bola v tom čase riadne poučená o svojich právach a povinnostiach. Nakoľko osoba kládla pasívny odpor, boli voči nej použité donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty v zmysle § 51 ods. 2, písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. Následne bolo v čase 14:10 hod. predmetné bezpilotné lietadlo aj s komponentmi osobe zaistené v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pričom jej bolo vydané potvrdenie o zaistení veci a vec bola odovzdaná SS OO PZ SMZ BA I k ďalším služobným úkonom. 60. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza (Zápisnica) o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z., kde žalobca uviedol, že napriek poučeniu k veci momentálne vypovedať nebude. Uviedol, že bol predvedený na silu za použitia donucovacích prostriedkov, na mieste mu
nebol vysvetlený žiadny protiprávni prečin, čoho sa dopustil a polícia konala napriek jeho upozorneniu o rozhodnutí č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019 Dopravný úrad Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 15.11.2019. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza Hlásenie o použití donucovacieho prostriedku zo dňa 17.01.2020 (s rovnakým obsahom ako Úradný záznam o predvedení osoby žalobcu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. zo dňa 17.01.2020) a Potvrdenie zo dňa 17.01.2020 o zaistení veci - kvadroptér-dron SN: 0K1CFAJ3AH6JW2 s príslušenstvom. Listom zo dňa 24.01.2020 žalovaný odovzdal vec podľa § 60 ods. 3 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Dopravnému úradu, Divízia civilného letectva, nakoľko ide o konanie majúce znak priestupku, podľa osobitných predpisov. Odovzdanie veci odôvodnil tým, že dňa 17.01.2020 v čase 13.40 hod. bola hliadka atlas 120 na preverení oznámenia na ul. Bartoková, Bratislava, kde došlo k výbuchu jedného z bytových domov. Počas zasahovania hasičov a RZP bolo v blízkosti predmetného domu spozorované bezpilotné lietadlo (dron) vo vzdušnom priestore, pričom bola spozorovaná aj osoba, ktorá bezpilotné lietadlo (dron) ovládala. Jednalo sa o osobu žalobcu. Z uvedeného vzniklo podozrenie zo spáchania priestupku na úseku zákona o letectve podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ods. 2 zákona č. 143/1998 o civilnom letectve, z ktorého spáchania je podozrivý žalobca tým, že dňa 17.01.2020 v čase okolo 13:40 hod. na ul. C. v Bratislave pri zásahu hasičov a RZP pri výbuchu domu sa pokúšal vykonávať letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky prostredníctvom diaľkového ovládania bezpilotného zariadenia - DRONA vybaveného kamerou, pričom nedisponoval súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a potvrdením o priemyselnej bezpečnosti, ktoré vydáva Národný bezpečnostný úrad. Žalovaný priestupkový spis odovzdal spolu so zaisteným bezpilotným zariadením v šedej taške, ktoré bol zaistené podľa § 21 ods. 1 Zák. č. 171/1993 Z. z. 61. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrení účastníkov konania, súdneho a administratívneho spisu, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie nie je bezbrehé a nemožno ho uplatňovať svojvoľne. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. možno vysvetlenie požadovať iba od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie konkrétneho priestupku alebo správneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa. Keďže žalobca aj žalovaný popisovali udalosti, ktoré predchádzali napadnutému zásahu odlišne, súd vychádzal predovšetkým z administratívneho spisu. Zo spisového materiálu (úradný záznam a zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2020) nevyplýva, že by zasahujúci policajti v čase zásahu disponovali konkrétnym podozrením zo spáchania konkrétneho priestupku či deliktu. Jediným uvádzaným dôvodom bolo, že žalobca „nevedel predložiť povolenie na lietanie a zaznamenávanie“. Samotné lietanie s dronom danej kategórie a vyhotovovanie bežných obrazových záznamov nebolo v čase zásahu protiprávnym konaním a nepodliehalo žiadnemu individuálnemu povoleniu Dopravného úradu (rozhodnutie Dopravného úradu č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019). Skutočnosť, že žalobca nepotreboval povolenie na prevádzkovanie dronu nespochybňoval ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe. 62. Snaha polície až dodatočne (listom z 24.01.2020 adresovaným Dopravnému úradu a vo vyjadreniach k žalobe) konštruovať podozrenie z priestupku podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve sa javí byť účelová. Ako už bolo uvedené vyššie, ani v jednej z listín, ktoré príslušníci PZ vyhotovili v deň zásahu, teda 17.01.2020 (úradný záznam, zápisnica o podaní vysvetlenia, hlásenie o použití donucovacieho prostriedku) sa neuvádza podozrenie z konkrétneho priestupku či deliktu. Aj sám žalobca namietal, že mu na mieste nebol vysvetlený žiadny protiprávny prečin, ktorého by sa mal dopustiť (viď zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2020). V tejto súvislosti si zasluhuje pozornosť vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.02.2021, v ktorom uviedol, že podstatou nie je skutočnosť, že by žalobca porušil nejaké zákonné ustanovenie, v dôsledku ktorého by mu bola v priestupkovom konaní uložená sankcia (napr. použitie dronu by prekročilo zákonnú úpravu a žalobca by potreboval povolenie, príp. súhlas Dopravného úradu).... ak by k takému niečomu došlo, tzn. žalobca by porušil príslušné ustanovenie/a zákona, potom by konanie žalobcu bolo predmetom priestupkového konania, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o tom, že žalobca spáchal priestupok a bola mu uložená sankcia. Avšak k ničomu takému nedošlo. Aby boli splnené podmienky podľa § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 171/1993 Z. z., podozrenie zo spáchania konkrétneho priestupku alebo deliktu malo existovať už v čase, keď príslušníci PZ požadovali od žalobcu vysvetlenie. Zároveň musela existovať aj potreba, aby sa žalobca ihneď dostavil na útvar Policajného zboru. Nič také z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Rozhodujúce teda je, či v čase výzvy existovali konkrétne skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovanie vysvetlenia a či bola preukázaná potreba okamžitého dostavenia sa žalobcu na útvar Policajného zboru. Žalovaný však dostatočne nevysvetlil, aké ďalšie skutočnosti potreboval od žalobcu zistiť a prečo ich nebolo možné preveriť menej obmedzujúcim postupom. Žalobca bol po predvedení poučený podľa
zákona o Policajnom zbore, následne uviedol, že vypovedať nebude. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by príslušníci PZ po predvedení žalobcu na policajné oddelenie vykonávali akékoľvek iné úkony smerujúce k zisteniu skutočností, ktoré mali byť predmetom vysvetlenia požadovaného od žalobcu. 63. Tvrdenie žalovaného v konaní, že „práve na strane žalobcu bolo preukázať, že jeho konaním nedochádza k porušovaniu žiadneho predpisu“, predstavuje nesprávne pochopenie základných princípov materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a zásady legality (čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR). V právnom štáte platí zásada, že občan môže konať všetko, čo zákon nezakazuje, a nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Adresátom tohto ustanovenia sú fyzické a právnické osoby, ktoré vo vzťahu k orgánom verejnej moci sa smú správať podľa vlastného uváženia vždy, keď prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa ustanoveným spôsobom za určených podmienok (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 269 - 281 s.) Dôkazné bremeno ohľadom existencie podozrenia z protiprávneho konania spočíva na orgáne verejnej moci. Zjednodušene povedané, polícia nemôže na ulici zastaviť občana pri výkone dovolenej činnosti a vyžadovať od neho, aby preukázal, že jeho činnosť nie je protiprávna, a v prípade, ak to okamžite „nepreukáže“, obmedziť jeho osobnú slobodu. Žalovaný nemôže existenciu zákonných predpokladov predvedenia nahradiť požiadavkou, aby žalobca všeobecne preukázal, že jeho konanie neporušuje žiadny právny predpis. Je na žalovanom, aby svoj postup odôvodnil konkrétnymi okolnosťami preukazujúcimi splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o Policajnom zbore. 64. Ako ustálil Ústavný súd SR (napr. v náleze sp. zn. I. ÚS 2/1999): Žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve utrpieť ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť ich výkon, zákonné podmienky alebo predpoklady späté s ich výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil (skrátené znenie – pozn. správneho súdu). Neznalosť leteckých predpisov na strane zasahujúcich policajtov nemôže ísť na ťarchu občana. Ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. umožňuje vyzvať osobu na dostavenie sa na útvar PZ (najmä ihneď) len „v prípade potreby“. V posudzovanej veci žalobca na výzvu hliadky okamžite predložil platný občiansky preukaz. Jeho totožnosť bola spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností zistená. Dron bol v čase kontaktu už na zemi a zbalený v taške. Podľa názoru súdu neexistoval racionálny ani zákonný dôvod, prečo by žalobca musel ísť na útvar PZ ihneď. Ak mali policajti potrebu spísať zápisnicu o objasňovaní podozrenia z priestupku (ktoré ani nevedeli formulovať), mohli ho v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. vyzvať, aby sa dostavil v určenom čase, resp. vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu (Dopravnému úradu), čo napokon aj tak urobili. 65. Predvedenie je zákonné len vtedy, ak vyzvaná osoba výzve nevyhovie bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov. V úradnom zázname zo dňa 17.01.2020 je uvedené, že žalobca bol vyzvaný v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aby sa dostavil na OO PZ SMZ BA I za účelom podania vysvetlenia, čo bez dostatočného ospravedlnenia odmietol. Je zrejmé, že tu ide o hodnotiaci úsudok osoby spisujúcej úradný záznam. Záznam však neuvádza, aké dôvody žalobca pri odmietnutí uviedol a ako boli vyhodnotené. V spojení s ostatnými podkladmi preto dostatočne nepreukazuje splnenie tejto podmienky predvedenia. Úradný záznam a ostatné dôkazy postačujúco nezachytávajú obsah výzvy, reakciu žalobcu a dôvody predvedenia. To však nemôže byť na ťarchu žalobcovi, keďže povinnosť spísať o predvedení úradný záznam má policajt. 66. Žalovaný v konaní obhajoval zásah ako „oprávnené preventívne opatrenie“, ktoré malo zabrániť ohrozeniu zasahujúcich záchranných zložiek alebo zasahujúcej techniky. Z úradného záznamu samotnej polície však nesporne vyplýva, že v čase zákroku už dron nelietal. Žalobca mal dron v ruke a zbalil ho do tašky. V čase predvedenia bol teda let ukončený a dron zbalený. Žalovaný neuviedol konkrétne okolnosti nasvedčujúce bezprostrednému opakovaniu letu alebo inému pokračujúcemu ohrozeniu, ktoré by odôvodňovalo práve okamžité predvedenie žalobcu. Navyše, policajný zbor môže konať len na základe zákona (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Pojem „preventívne opatrenie“ nie je samostatným, beznormatívnym titulom na uplatnenie donútenia a zbavenie osobnej slobody. Podľa § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore je policajt povinný dbať na to, aby prípadný zásah do práv a slobôd osoby neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou a aby osobe nevznikla bezdôvodná ujma. Obmedzenie osobnej slobody (sprevádzané použitím donucovacích prostriedkov – hmatov a chvatov) voči novinárovi, ktorý preukázal svoju totožnosť, zbalil techniku, argumentoval, že povolenie nepotrebuje s poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019, bolo podľa názoru súdu
neprimerane intenzívne. To, že prípadne príslušníci PZ nevedeli na mieste zistiť obsah predmetného rozhodnutia Dopravného úradu nezakladá dôvod na predvedenie žalobcu. Účel – preverenie zákonnosti prevádzky dronu – bolo možné dosiahnuť štandardným, neinvazívnym spôsobom (zaznamenaním údajov žalobcu, spísaním záznamu na mieste a postúpením podnetu Dopravnému úradu). Žalobca na mieste vykonával novinársku činnosť (dokumentovanie mimoriadnej udalosti vo verejnom záujme pre celoštátne periodikum). Sloboda tlače a právo vyhľadávať a šíriť informácie požívajú vysoký stupeň ústavnej ochrany. Obmedzenie osobnej slobody spojené s predvedením novinára bez zákonného podkladu predstavuje nielen zásah do jeho osobnej slobody, ale aj neprípustnú prekážku pri výkone novinárskeho povolania, ktorá má vo vzťahu k verejnej kontrole nežiaduci odradzujúci účinok (chilling effect). 67. Súd nespochybňuje, že okolnosti letu v blízkosti zásahu záchranných zložiek mohli odôvodniť preverenie jeho zákonnosti a požadovanie potrebného vysvetlenia. Z toho však automaticky nevyplýva oprávnenie žalobcu predviesť. Žalovaný dostatočne nepreukázal, prečo bolo po zistení totožnosti žalobcu a ukončení letu nevyhnutné jeho okamžité dostavenie sa na útvar Policajného zboru, aké konkrétne skutočnosti tam bolo potrebné objasniť a prečo účel nebolo možné dosiahnuť menej obmedzujúcim postupom. Samotné nevyhovenie výzve nenahrádza splnenie podmienok výzvy podľa § 17 ods. 1 ani požiadavku primeranosti podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. 68. Na základe vyššie uvedeného, je možné zhrnúť, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 17.01.2020 spočívajúci v obmedzení osobnej slobody a predvedení žalobcu nemal oporu v § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z., porušil zásadu primeranosti podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., bol v rozpore s princípom legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zasiahol do osobnej slobody žalobcu (čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy SR) a aj do jeho práva na informácie (čl. 26 Ústavy SR). Preto súd žalobe v súlade s § 263 SSP vyhovel. 69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).