{"guid": "9e112bac-0f17-44b8-9059-6f1e9c8cb7a1:6ca28233-7a38-4e2d-8cb2-b5f9f444cb7f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3", "spisova_znacka": "BA-4Sa/21/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/21/2020 z 8. 10. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 8. októbra 2026, sp. zn. BA-4Sa/21/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3", "identifikacne_cislo": "1020200411", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2026-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/215", "nazov": "predpis č. 215/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/143", "nazov": "zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/143-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ca28233-7a38-4e2d-8cb2-b5f9f444cb7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/21/2020\n1020200411\n08. 10. 2026\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200411.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C.,\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Havlátom, so sídlom Rudnayovo nám. č. 1, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o žalobe proti\ninému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave určuje, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej\npolície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v predvedení\nžalobcu na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ b o l n e z á k o n n ý .\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\nI.\nŽaloba\n1. Žalobou zo dňa 09.03.2020, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal, aby správny súd\nurčil, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie\nPZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v predvedení žalobcu na Obvodné\noddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ bol nezákonný.\n2. Žalobca v žalobe uviedol, že je zamestnancom spoločnosti D. A., E., ktorá je okrem iného vydavateľom\ndenníka F. G. a prevádzkovateľom internetovej stránky (spravodajského portálu) H.. Dňa 17.01.2020\nvykonával úlohy určené zamestnávateľom zaznamenať udalosť, ktorá sa stala uvedeného dňa na\nBartókovej ulici v Bratislave, kde došlo k údajnému výbuchu plynu a požiaru v bytovom dome.\nŽalobca pripravoval na vzlet lietajúce zariadenie s kamerou – dron. Dron je pracovný nástroj žalobcu,\nprostredníctvom ktorého realizuje právo na informácie garantované čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Pri tejto činnosti k nemu pristúpil\npríslušník Policajného zboru SR, ktorý mu oznámil, že ak vzlietne, tak ho zadržia. Policajt dôvod\nneuviedol. Policajt požiadal žalobcu o povolenie na lietanie s dronom. Žalobca na to reagoval tak, že\nneporušuje žiadny zákon, povolenie nepotrebuje a odkázal na rozhodnutie Dopravného úradu č. 2/2019\nzo dňa 14.11.2019, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota a\nvyhlasuje zákaz vykonania letu určených kategórií lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky\n(ďalej len „rozhodnutie Dopravného úradu“). Policajt odišiel. Následne žalobca pripravil dron na vzlet, s\ndronom vzlietol a po čase pristál. Z priloženého záznamu z kamery dronu a z vyznačenej trasy letu dronu\nvyplýva, že žalobca nelietal nad zasahujúcimi záchrannými zložkami, resp. nad príslušníkmi Hasičského\na záchranného zboru. Potom, ako žalobca s dronom dolietal, pristúpili k nemu policajti z Okresného\nriaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto –\nzápad, vyžiadali si jeho občiansky preukaz a povolenie na lietanie s dronom. Žalobca opätovne uviedol,\n\nže neporušuje žiadny zákon, povolenie nepotrebuje, uviedol policajtom parametre dronu (jeho váhu)\na odkázal na vyššie označené rozhodnutie Dopravného úradu. Žalobca položil policajtom otázku, či je\nzadržaný. Odpoveď bola, že ešte nie. Policajti následne žalobcovi uviedli, že ide na príslušné oddelenie\n(útvar) Policajného zboru SR podať vysvetlenie podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Žalobcovi nebolo oznámené, k čomu konkrétne má podať\nvysvetlenie. Žalobca to odmietol z dôvodu, že neporušil žiadny zákon, nespáchal žiadny trestný čin a\nani priestupok. Policajti po odmietnutí zo strany žalobcu pristúpili k obmedzeniu jeho osobnej slobody\na k jeho predvedeniu podľa § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore na príslušný útvar Policajného\nzboru SR. Do tohto okamihu bola so žalobcom redaktorka zamestnávateľa žalobcu pani I. A.. Policajti\nžalobcu predviedli na pokyn veliteľa zásahu. Predvedený žalobca sa na útvare Policajného zboru SR\nopakovane dopytoval, prečo je predvedený, na čo mu bolo povedané: „pretože lietal s dronom hore dole“.\nNa to žalobca reagoval, že to nie je trestný čin a opätovne poukázal na rozhodnutie Dopravného úradu.\nNásledne, po poučení, že môže odoprieť podanie vysvetlenia podľa § 17 ods. 4 a 5 zákona o Policajnom\nzbore, bol prepustený na slobodu. Zaistený dron mu vydaný nebol, ale došlo k jeho zaisteniu podľa §\n21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.\n3. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že majiteľ dronu, zamestnávateľ žalobcu spoločnosť D. A., E.,\nsa obrátil na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave so žiadosťou o vydanie veci zo\ndňa 22.01.2020. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave na žiadosť reagovalo listom\nčíslo: KRPZ-BA-OPP-110-004/2020 zo dňa 29.01.2020. Žalobca mal za to, že v dôsledku výkonu\nprávomocí policajtov, t. j. v dôsledku jeho predvedenia vykonaného policajtmi Okresného riaditeľstva\nPZ v BRATISLAVA I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ BRATISLAVA STARÉ MESTO\n- ZÁPAD a zaistením dronu došlo k porušeniu § 17 ods.1, 2, § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, čl.\n16 ods. 1 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru\nv spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR. Predvedením žalobcu došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody\na k zásahu do jeho práva na informácie.\n4. K predvedeniu žalobcu žalobca uviedol, že oprávnenie policajta predviesť osobu za účelom podania\nvysvetlenia je podmienené tým, že: (1) tu je minimálne podozrenie, že bol spáchaný priestupok alebo\nsprávny delikt, ktorý je potrebné objasniť alebo zistiť jeho páchateľa; (2) je potrebné, aby sa osoba\ndostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice (o podaní vysvetlenia, záznamu alebo\nzapísanie výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku), a to ihneď alebo v určenom\nčase; (3) osoba výzve bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie.\nKonštatoval, že v danom prípade podmienky pre predvedenie žalobcu neboli splnené. Zdôraznil, že\nnebol predvádzaný ako osoba podozrivá zo spáchania priestupku. V opačnom prípade by bolo namieste\nžalobcu zadržať podľa § 21 zákona o Policajnom zbore.\n5. V nadväznosti na uvedené dodal, že tu objektívne neexistovalo podozrenie zo spáchania priestupku\nalebo správneho deliktu. Zdôraznil, že povinnosťou policajtov, v každom prípade ich nadriadených, resp.\nPolicajného zboru SR, bolo poznať podmienky používania dronov minimálne na tej úrovni, že používanie\ndronu na získavanie v danom prípade obrazových informácií, nie je samé osebe zakázané a ak požadujú\npredloženie povolenia na používanie dronu, musí policajt vedieť, na základe akého zákona a za akých\npodmienok musí používateľ takýmto povolením disponovať. Uvedené je podľa žalobcu možné legitímne\nvyžadovať na základe toho, že policajt musí vedieť, čo je a čo nie je zakázané. Inak nemôže Policajný\nzbor SR konať podľa § 1 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, t. j. v súlade s Ústavou SR, ústavnými\nzákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ergo v súlade s čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR.\n6. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/1999, podľa\nktorého s výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarca spájať určité\npodmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ však splnenie týchto podmienok\nalebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný orgán, žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom\nzákladnom práve alebo slobode utrpieť ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť ich výkon, zákonné\npodmienky alebo predpoklady späté s ich výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil, či\ndokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva alebo slobody neumožnil.\n7. Dodal, že v danom prípade žalobca výslovne poukazoval na relevantnú právnu úpravu a uvádzal\nkonkrétne skutočnosti, ktoré vyvracali to, že by konal protiprávne. Ak už policajti nepoznali podmienky\n\npoužívania dronov, čo je zrejmé z toho, že žalobca bol predvedený bez zjavných dôvodov a z toho, že\nvec (dron) mu bola bez konkrétneho dôvodu zaistená, mali si overiť tvrdenia žalobcu prostredníctvom\nnadriadených, resp. prostredníctvom osôb znalých práva na Ministerstve vnútra SR alebo na Dopravnom\núrade. Mal za to, že v takom prípade by boli rozptýlené akékoľvek pochybnosti o tom, že nedochádza\nk páchaniu trestného činu, priestupku a ani správneho deliktu.\n8. Ďalej uviedol, že ak tu objektívne nebolo ani podozrenie zo spáchania priestupku alebo správneho\ndeliktu, nemohla existovať ani potreba, aby sa žalobca dostavil na útvar Policajného zboru SR za\núčelom podania vysvetlenia. Policajti požiadali žalobcu o predloženie povolenia na používanie dronu.\nŽalobca im konkrétne odôvodnil, že ho nepotrebuje. Mal za to, že policajti si mali tieto tvrdenia\npriamo na mieste overiť, pretože na to mali všetky potrebné vstupné informácie (váha dronu, odkaz\nna právnu úpravu a pod.). Objektívne preto nemohla vzniknúť potreba, aby žalobca podával nejaké\nvysvetlenie na útvare Policajného zboru SR a už vôbec nie ihneď. Ak už policajti považovali za\npotrebné vysvetlenie od žalobcu, nič nenasvedčuje tomu, prečo tak nemohol prísť urobiť v určený čas,\nprečo tak musel urobiť ihneď. Poukázal na to, že ani na útvare Policajného zboru SR, po predvedení\nžalobcu, sa policajti nesústredili na overenie tvrdení žalobcu, resp. na zodpovedanie otázky oprávnenosti\nalebo neoprávnenosti použitia dronu na základe informácií poskytnutých žalobcom. Policajti iba bez\nrelevantného dôvodu pristúpili k zaisteniu dronu.\n9. Žalobca podotkol, že predvedenie za účelom podania vysvetlenia je možné len vtedy, ak fyzická osoba\nnevyhovie výzve policajta bezdôvodne, t. j. bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných\ndôvodov. Žalobca však policajtom uviedol, že neporušuje žiadny zákaz, že nepácha žiadny trestný čin\na ani priestupok, čo konkrétne odôvodnil aj poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu. Konštatoval,\nže za daných okolností tu objektívne neexistoval dôvod pre predvedenie žalobcu, pretože žalobca\nodmietnutie dostaviť sa na útvar Policajného zboru SR odôvodnil dostatočnými dôvodmi. Teda žalobca\nuplatnil obranu proti nezákonnému výkonu právomoci zo strany policajtov, ktorí mali dostatok informácií,\naby dospeli k záveru, že žalobca nič neporušuje a nie je dôvod na podanie vysvetlenia na útvare\nPolicajného zboru SR. Žalobca sa dôvodne bránil proti šikanóznemu a nezákonnému výkonu právomoci\nverejného činiteľa.\n10. K obsahu odpovede na výzvu na vydanie veci (list Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Bratislave číslo: KRPZ-BA-OPP-110-004/2020 zo dňa 29.01.2020) žalobca uviedol, že ho nikto\nneupozorňoval na to, že lieta nad príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru a ani na to, že\nby ohrozoval ich bezpečnosť. Preto ani nemohol neuposlúchnuť takúto výzvu. Ďalej uviedol, že v\nodpovedi je uvedený skreslený obsah komunikácie medzi žalobcom a policajtmi, kde je podľa žalobcu\nzámerne neuvedené, že žalobca konkrétne poukazoval na rozhodnutie Dopravného úradu, z ktorého\njasne vyplýva, že povolenie nepotrebuje. Poukázal na to, že v odpovedi sa expressis verbis uvádza\n(vychádzajúc z usmernenia Dopravného úradu), že nie každé fotografovanie, filmovanie alebo iné\nzaznamenávanie z lietajúceho predmetu je leteckým snímkovaním a spĺňa základné predpoklady\nkvalifikácie vykonávania geodetických a kartografických práv (konkrétne ide o získavanie údajov o\npolohe objektov, javov v súradnicovom a výškovom systéme, výsledkom ktorých je letecký meračský\nsnímok), pričom vyhotovovanie snímok dronom, ktoré nie sú leteckými meračskými snímkami, nie je\npodmienené potvrdením o priemyselnej bezpečnosti. Súčasne sa v odpovedi uvádza, že „nebolo\nmožné v tom čase jednoznačne preukázať zámer, účel a dôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia\na nebolo možné preukázať, či menovaný nevykonával na danom mieste neoprávnené letecké\nsnímkovanie“, čo podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie. Tvrdil, že ho nikto nepožiadal o vysvetlenie, či\nvykonáva letecké snímkovanie a ani ho nepožiadal o preukázanie tejto skutočnosti (napr. prevedením\nzáznamu z kamery) a pod. Podľa žalobcu je zrejmé, že tento dôvod predvedenia je použitý len dodatočne\na účelovo za účelom ospravedlnenia absolútne bezdôvodného predvedenia žalobcu a ospravedlnenia\ntoho, že nadriadený policajtom v určitom okamihu udelil rozkaz predviesť žalobcu absolútne svojvoľne\nbez toho, aby dokázal vysvetliť a odôvodniť svoje konanie z hľadiska § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom\nzbore. Bol toho názoru, že išlo o preventívne (pre istotu) obmedzenie osobnej slobody nezlučiteľné s čl.\n16 ods. 1 Ústavy SR a čl. 17 ods. 1 Ústavy SR založené na neznalosti právneho poriadku SR motivované\núplne inými dôvodmi, ako sú uvedené v odpovedi.\n11. Záverom dodal, že v liste sa uvádza, že: „Je nepochybné, že príslušníci Policajného zboru, ktorí\npredmetnú vec riešili neboli oprávnení posúdiť, aké snímky menovaný dronom vyhotovoval a či sa\njednalo o meračské snímky“. Žalobca uvedené tvrdenie považoval za absolútne neprijateľné, a to z\n\nviacerých dôvodov: (i) nikto žalobcu nežiadal vysvetlenie k tomu, či vyhotovuje meračské snímky, nikto\nho nepožiadal ani o to, aby to preukázal; (ii) rozlíšenie medzi (obyčajným) snímkom a meračským\nsnímkom (t. j. snímkom, ktorý obsahuje údaje o polohe objektov a javov v súradnicovom a výškovom\nsystéme) nemôže spôsobovať osobitné ťažkosti. Alebo zo snímky je zrejmé zobrazenie v súradnicovom\nsystéme (údaje o zemepisnej šírke a dĺžke) a výške objektov alebo javov, alebo nie. Bol toho názoru,\nže ak policajti nedokážu vykonať takéto jednoduché rozlíšenie, majú byť na to vyškolení; (iii) takéto\nodôvodnenie je zjavne nezlučiteľné s princípom, že policajt vykonáva svoju právomoc (služobnú činnosť)\nlen v odôvodnených nevyhnutných prípadoch (§ 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore) a občan nemá\nbyť zásadne rušený v činnosti, ktorá je dovolená. Len na základe tvrdenia o tom, že policajti nie sú\nschopní odlíšiť obyčajný snímok od snímku, ktorý zobrazuje objekty a javy v súradnicovom a výškovom\nsystéme, si potom Policajný zbor SR vytvára priestor pre automatickú kontrolu a predvedenie na útvar\nPolicajného zboru SR každého, kto celkom legálnym (teda dovoleným) spôsobom používa dron. A to je\npodľa názoru žalobcu absurdné a neprijateľné.\n12. Žalobca bol podľa jeho názoru bezdôvodne predvedený na útvar Policajného zboru SR, t.j.\nnedotknuteľnosť jeho osoby a osobná sloboda boli obmedzené preto, že realizoval základné právo na\ninformácie. Jediné vysvetlenie postupu policajtov, t. j. jeho predvedenia a zaistenia veci bolo to, že „lietal\ns dronom hore dole“. Ustanovenie čl. 12 ods. 4 Ústavy SR však vylučuje ako možný dôsledok realizácie\nzákladného práva negatívny dopad na (akékoľvek) základné práva. Preto predvedením žalobcu a\nzaistením veci došlo k porušeniu čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR.\n13. Podľa žalobcu namietaným zásahom príslušníkov PZ došlo (1) k porušeniu § 17 ods. 1, 2 zákona\no Policajnom zbore v spojení s § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pretože zákonné podmienky na\npredvedenie žalobcu neboli splnené; (2) k porušeniu § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore v spojení s\n§ 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pretože zákonné podmienky na zaistenie veci neboli splnené; (3)\npredvedením žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore došlo k porušeniu jeho práva\nna osobnú nedotknuteľnosť garantovanú čl. 16 ods. 1 Ústavy SR; (4) predvedením žalobcu v rozpore s\n§ 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore došlo k porušeniu jeho práva na osobnú slobodu garantovanú\nčl. 17 ods. 1 Ústavy SR; (5) predvedením žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore\na zaistením dronu v rozpore s § 21 zákona o Policajnom zbore došlo k porušeniu práva žalobcu na\ninformácie garantovaného čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru v spojení s čl. 12 ods. 4 Dohovoru, pretože\ndošlo k ujme na právach žalobcu preto, že uplatňoval právo na informácie garantované čl. 26 Ústavy\nSR a čl. 10 Dohovoru.\n14. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal aj určenia, že zásah Okresného\nriaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto\n– západ dňa 17.01.2020 spočívajúci v zaistení veci kvadroptéru - dronu SN: 0K1CFAJ3AH6JW2\ns príslušenstvom bol nezákonný. V tejto časti súd žalobu vylúčil na samostatné konanie uznesením zo\ndňa 07.05.2026, č. k. BA-4Sa/21/2020-92.\nII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2020 v súvislosti s predvedením žalobcu\nuviedol, že žalobca bol v zmysle ust. § 17 zákona o Policajnom zbore vyzvaný na podanie vysvetlenia,\npričom uvedené žalobca bez akékoľvek relevantného dôvodu odmietol. Zasahujúci príslušníci PZ boli\npreto oprávnení po odmietnutí výzvy postupovať v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom\nzbore. Je teda zrejmé, že žalobca bol vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností,\npričom práve na strane žalobcu bolo preukázať, že jeho konaním nedochádza k porušovaniu predpisu.\nDôvody na predvedenie žalobcu na príslušný útvar PZ v danom čase, s ohľadom na okolnosti a\ndostupné informácie boli a príslušníci PZ postupovali v súlade so zákonom. V danej chvíli nebolo možné\nspoľahlivým spôsobom potvrdiť ani vyvrátiť opodstatnenosť činnosti žalobcu, a to aj napriek opakovaným\nvýzvam kde žalobca odmietol podanie vysvetlenia. Práve preto zasahujúca hliadka vyhodnotila na\nzáklade vtedy dostupných informácií, že môže dochádzať k ohrozeniu práv a právom chránených\nzáujmov, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo iného protiprávneho konania.\n16. Ďalej žalovaný uviedol, že aj z odpovede Krajského riaditeľstvo PZ v Bratislave, ČVS: KRPZ-BAOPP-110- 004/2020 zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že v danom čase nebolo možné jednoznačne preukázať\nzámer, účel a dôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia na predmetnom drone a teda nebolo\n\nmožné jednoznačne preukázať, či žalobca nevykonával neoprávnené letecké snímanie s poukazom na\nzákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. Na uvedenom podľa názoru\nžalovaného nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca v žalobe záznamom z GPS súradnice pohybu\ndronu preukázal, že nedošlo k narušeniu vzdušného priestoru nad miestom hasičského zásahu, čo však\npríslušníci PZ nemohli v danej chvíli objektívne vyhodnotiť, a to aj za predpokladu, že k takémuto zásahu\nmohlo kedykoľvek dôjsť, preto zákrok príslušníkov PZ možno vyhodnotiť aj ako oprávnené preventívne\nopatrenie.\n17. Čo sa týka povolenia na lietanie s dronom uviedol, že príslušníci PZ vykonávajúci zásah boli\noboznámení s podmienkami na prevádzkovanie dronu do tej miery, že ak dron obsahuje záznamové\nzariadenie a spĺňa ďalšie technické podmienky je potrebné špeciálne povolenie od Dopravného úradu\nSR. Policajt je povinný preveriť každé podozrenie z trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu\na zadovážiť všetky dostupné dôkazy ku konkrétnemu prípadu pokiaľ sa dané konanie aspoň v hrubých\nrysoch javí ako porušenie právneho predpisu. V prípade podozrenia zo spáchania priestupku na úseku\nzákona o letectve, podľa ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 2 tohto zákona, štátnu správu v tejto oblasti\nvykonáva Dopravný úrad SR.\n18. Žalovaný ďalej uviedol, že bežným vizuálom pri pohľade na predmetný dron nie je možné s\nnezameniteľnou presnosťou určiť jeho technické podmienky a aj z tohto dôvodu bol žalobca vyzvaný,\naby podal vysvetlenie, ktorým by mohli byť potvrdené alebo vyvrátené tieto rozhodujúce skutočnosti.\nŽalovaný mal za to, že nakoľko žalobca akékoľvek vysvetlenie odmietol príslušníkovi PZ poskytnúť, bol\nv zmysle prevencie a v úmysle zabránenia pokračovania možnej protiprávnej činnosti zvolený celkom\nsprávny postup, kedy bol držiteľ dronu predvedený na príslušný útvar PZ za účelom podania vysvetlenia.\n19. Podľa názoru žalovaného oprávnenosť postupu príslušníkov PZ vyplýva už len zo skutočnosti, že\nžalobca bol pred vykonaním služobného zákroku vyzvaný na podanie vysvetlenia, čo však bez existencie\nobjektívnych prekážok neurobil, preto mal príslušník PZ oprávnenie postupovať podľa § 17 ods. 2 zákona\no Policajnom zbore. Konštatoval, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na nedotknuteľnosť\njeho osoby, nakoľko predvedenie možno vyhodnotiť ako zákonné a oprávnené. Podstata predvedenia\nspočíva v tom, že osoba sa musí podriadiť príkazu oprávnenej osoby, aby sa (principiálne proti svojej\nvôli) fyzicky dostavila na určité miesto. V takomto prípade je možné zásah do práv na slobodu pobytu\na pohybu hodnotiť ako neoprávnený len vtedy, ak by dôvod na predvedenie neexistoval alebo by bol\nrealizovaný v rozpore so zákonom, čo však nebol prípad žalobcu. S ohľadom na všetky v tom čase\ndostupné informácie a okolnosti, nie je možné konštatovať nezákonnosť predvedenia žalobcu a už vôbec\nnezákonnosť zaistenia veci vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol.\nIII.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n20. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 31.07.2020 žalovanému vytkol, že opomína to, čo\npredchádzalo zadržaniu žalobcu, a to okamžitá a neopodstatnená hrozba žalobcovi, že bude zadržaný,\nak s dronom vzlietne bez toho, aby si príslušníci Policajného zboru SR preverili základné skutočnosti\nnasvedčujúce tomu, či dochádza k páchaniu nejakého protiprávneho konania. Už vtedy žalobca\nuviedol a odôvodil s poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu, že povolenie na lietanie s dronom\nnepotrebuje. Toto žalobca zopakoval príslušníkom Policajného zboru SR niekoľkokrát. Žalovaný, resp.\nzasahujúce zložky si už vtedy mohli overiť argumentáciu žalobcu. Na druhej strane nie je pravda, že by\nžalobca neposkytoval príslušníkom Policajného zboru SR súčinnosť.\n21. Ďalej uviedol, že výzve na predloženie povolenia nemohol vyhovieť, pretože nakoľko povolenie na\nlietanie s dronom nepotreboval, Dopravný úrad a ani iný orgán mu ho ani nemohol vydať a preto ani\nžiadne povolenie predložiť nemohol. To podľa žalobcu mal žalovaný vedieť.\n22. Podotkol tiež, že mu nebolo uvedené, k čomu konkrétne má podať vysvetlenie. Tvrdil, že odmietol\nposkytnúť vysvetlenie, pretože mu žiadne konkrétne otázky položené neboli, nevedel vlastne ani k čomu\nmá podať vysvetlenie a všetko, čo k veci mohol uviesť, už uviedol. Žalobca zdôraznil, že odmietol\nposkytnúť vysvetlenie až potom, ako bol protiprávne predvedený na útvar Policajného zboru SR.\nŽalobcu sa nikto zo zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru SR nepýtal a ani žiadnym spôsobom\nneoveroval, či a aké snímky vyhotovoval, resp. či vyhotovuje meračské snímky. Nikto zo zasahujúcich\n\npríslušníkov Policajného zboru SR sa o to ani nepokúsil. Žalobca bol predvedený a dron bol žalobcovi\nzaistený len preto, že si nikto nedal námahu overiť základné skutočnosti relevantné pre vykonanie\nslužobného zásahu.\n23. Žalobca namietal, že nebol vyzvaný na podanie vysvetlenia v súlade s § 17 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca bol vyzvaný na preukázanie\nvšetkých podstatných skutočností. Tvrdenie žalovaného, že „na strane žalobcu bolo preukázať, že jeho\nkonaním nedochádza k porušovaniu predpisu“, je podľa jeho názoru absurdné a nezlučiteľné s princípmi\nprávneho štátu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na absurdnosť argumentácie žalovaného, ktorá\nsama osebe preukazuje nezákonnosť zásahu. Občan konajúci v súlade so zákonom (žalovaný netvrdí a\nnepreukazuje opak) nie je povinný preukazovať príslušníkovi Policajného zboru SR, že koná v súlade s\nprávnymi predpismi. Povinnosťou príslušníka Policajného zboru SR je naopak občanovi preukázať opak.\n24. V každom prípade žalobca ešte pred tým, ako bol nezákonne predvedený a ako mu bol odňatý\ndron, vysvetlil príslušníkom Policajného zboru SR, že koná legálne. Žalobca odkázal na rozhodnutie\nDopravného úradu, pričom príslušníci Policajného zboru SR si mohli z technickej dokumentácie, ktorú\nmal pri sebe overiť jeho tvrdenia. Z technickej dokumentácie boli totiž zrejmé parametre dronu, ako aj\nto, že nemá inštalované žiadne zariadenie na vyhotovovanie leteckých meračských snímok.\n25. Tvrdenie žalovaného, že „v danom čase nebolo možné jednoznačne preukázať zámer, účel a\ndôvody použitia zaznamenávacieho zariadenia“ považoval žalobca za zavádzajúce. K tomu považoval\nza potrebné uviesť, že ak by si príslušníci Policajného zboru SR v danom čase dali námahu overiť\nargumentáciu žalobcu, ak nepoznali obsah rozhodnutia Dopravného úradu, čo mali, ak by položili\nžalobcovi triviálne otázky, nahliadli do technickej dokumentácie (overili údaj o hmotnosti dronu) a\nnechali si predviesť vyhotovené snímky, boli by im úplne zrejmé „zámer, účel a dôvody použitia\nzaznamenávacieho zariadenia“, ako aj to, že nemôže dochádzať k žiadnemu ohrozeniu práv a\nalebo právom chránených záujmov, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo iného\nprotiprávneho konania; ďalej, že z tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný nemal absolútne žiadny\nrelevantný skutkový podklad pre to, aby hodnotil konanie žalobcu ako protiprávne, a to ani v rovine\npodozrenia; a taktiež žalobca poukázal na to, že Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“) vydal\nusmernenie, podľa ktorého fotografovanie nevyžaduje ani certifikát priemyselnej bezpečnosti a ani\niné povolenie, pričom aj jasne definoval pojem letecké snímkovanie: „V tejto súvislosti teda hovoríme\no leteckom snímkovaní vtedy, ak jeho výsledkom je získanie leteckých meračských snímkov (ako\ngeodeticky zamerané body, získané v predpísanom súradnicovom a výškovom systéme, zosnímané\nv pravidelnej sekvencii v stanovenom pláne, s určitou šírkou prekrytia a predpísanej výške letu)“.\nPríslušníkom Policajného zboru SR preto podľa názoru žalobcu nemohlo robiť problém odlíšiť obyčajné\nfotografovanie od leteckého snímkovania.\n26. Žalobca mal za to, že ak by si príslušníci Policajného zboru SR dali námahu a nechali si\nprehrať záznam, bolo by im zrejmé, že udalosť bola snímaná z uhla a teda zariadenie nelietalo nad\nzasahujúcimi zložkami. Zdôraznil, že osobná sloboda žalobcu bola obmedzená a dron mu bol odňatý\nuž v čase, kedy ukončil zaznamenávanie udalosti, takže žiadny ďalší zásah do vzdušného priestoru\nnehrozil. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že: „preto zákrok príslušníkov PZ možno vyhodnotiť aj ako\noprávnené preventívne opatrenie“, žalobca poznamenal, že v kontexte čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný\nneuviedol, ktoré ustanovenie zákona ho oprávňovalo na takéto „preventívne“ opatrenie, ak tvrdí, že išlo\no „oprávnené“ opatrenie; a v danom prípade nedošlo k ničomu inému, ako k tomu, že dron bol žalobcovi\nzaistený napriek tomu, že ho používal v úplnom súlade so zákonom, žiadneho protiprávneho konania sa\nnedopúšťal a príslušníci Policajného zboru SR (žalovaný) neboli ochotní a podľa všetkého ani schopní\noveriť súlad s rozhodnutím Dopravného úradu, čo mohli urobiť veľmi jednoducho a veľmi rýchlo.\n27. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, že „bežným vizuálom“ pri pohľade na dron nie je možné\ns nezameniteľnou presnosťou určiť jeho technické podmienky a z toho dôvodu bol držiteľ vyzvaný, aby\npodal vysvetlenie, ktorým by mohli byť potvrdené alebo vyvrátené tieto rozhodujúce skutočnosti. Toto\ntvrdenie považoval jednak za zavádzajúce a jednak vyslovene nepravdivé. Uviedol, že je úplne triviálnou\nskutočnosťou, že ku každému takémuto technickému zariadeniu existuje technická dokumentácia. Túto\nmal žalobca k dispozícii a ak by si ju policajti vyžiadali, predložil by im ju. To neurobili. Opätovne zdôraznil,\nže postačovalo si z dokumentácie overiť hmotnosť dronu, aby bolo naisto preukázané, že podľa\nrozhodnutia Dopravného úradu žalobca žiadne povolenie nepotrebuje. Od policajtov sa nevyžadovalo\n\nžiadne zložité skúmanie, v ničom odlišné napríklad od cestnej kontroly. Ďalej uviedol, že nebol vyzvaný\nna podanie žiadneho konkrétneho vysvetlenia. Žalobcovi nebol vysvetlený predmet vysvetlenia a neboli\nmu položené ani žiadne konkrétne otázky. Dodal tiež, že bol predvedený na útvar Policajného zboru\nSR až potom, čo činnosť s dronom ukončil. Nebol a ani nemohol byť predvedený z dôvodu prevencie a\nzabránenia pokračovania v možnej protiprávnej činnosti. To, že príslušníci Policajného zboru SR neboli\nochotní alebo schopní posúdiť, či žalobca koná protiprávne alebo nie, hoci sa na to nevyžadovala\nžiadna náročná intelektuálna činnosť, je podľa jeho názoru dôkazom o nezákonnosti zásahu, a nie\nodôvodnením správnosti ich postupu.\n28. Tvrdenie žalovaného, že oprávnenosť postupu vyplýva už len zo skutočnosti, že držiteľ dronu\nbol pred vykonaním služobného zákroku vyzvaný na podanie vysvetlenia, čo však bez existencie\nobjektívnych prekážok neurobil, preto mal policajt oprávnenie postupovať podľa § 17 ods. 2 zákona\no Policajnom zbore, je podľa názoru žalobcu absurdné a nezlučiteľné s princípmi právneho štátu.\nNemôže byť sporné, že uplatnenie mocenského donútenia policajtom predvedením fyzickej osoby na\nútvar Policajného zboru SR je možné uskutočniť len v nevyhnutných prípadoch a za splnenia podmienok\npodľa § 17 ods. 1, 2 zákona o Policajnom zbore. Zdôraznil, že nebol predvedený preto, pretože odmietol\npodanie vysvetlenia, čo nie je pravda, ale preto, pretože policajti nevedeli, že žalobca nepotrebuje\npovolenie na prevádzku dronu. Tvrdil, že bol predvedený preto, pretože policajti si nedali námahu ani\npotom, ako im žalobca opakovane s poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu vysvetlil, že povolenie\nnepotrebuje, aby nahliadli to technickej dokumentácie, kde by si veľmi rýchlo a jednoducho overili, že\nžalobca žiadne povolenie nepotreboval. Dron totiž nespĺňal potrebný hmotnostný limit. Konštatoval, že\nnebola teda splnená potreba, aby sa žalobca ihneď dostavil na podanie vysvetlenia, pretože policajti mali\nk dispozícii všetky potrebné informácie na to, aby rýchlo, jednoducho a jednoznačne vylúčili páchanie\nakéhokoľvek protiprávneho konania.\n29. Žalovaný v duplike zo dňa 25.02.2021 uviedol, že aj naďalej so žalobou žalobcu nesúhlasí a má za\nto, že žalobca v žalobe, ale ani v predloženej replike nepreukázal, žeby orgány verejnej správy nekonali\nv súlade so zákonom. Mal jednoznačne za to, že žaloba je nedôvodná, a napadnutý zásah príslušných\norgánov verejnej správy je zákonný.\n30. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení zásadne popiera, že by neposkytol\npríslušníkom Policajného zboru SR potrebnú súčinnosť. Avšak ide o tvrdenie, ktoré sa podľa žalovaného\nnezakladá na pravde, a to vzhľadom na spisovú dokumentáciu č. ORP-P-11/BAI-OOP3-2020 a\nstanoviská príslušného útvaru, z ktorých zreteľne vyplýva, že žalobca kládol pasívny odpor a nechcel\nza žiadnych okolností spolupracovať. Žalobca bol žalovaným upozornený, aby s dronom nevzlietol\nv blízkosti zasahujúcich záchranných zložiek z dôvodu ich bezpečnosti, avšak na dané upozornenia\nžalobca nereflektoval. Konštatoval, že preto zákrok žalovaného možno jednoznačne považovať za\noprávnené preventívne opatrenie.\n31. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že: „Žalovaný popisuje skutkový stav nepresne a zavádzajúco.“,\n„ ...nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca bol vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných\nskutočností“, žalovaný zdôraznil, že jeho tvrdenia vychádzajú zo spisového materiálu a zo stanovísk\npríslušného útvaru, z ktorých je zrejmé, že žalobca bol riadne dotazovaný na predmetné bezpilotné\nlietadlo - dron. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že: „Žalovaný si mohol z technickej dokumentácie,\nktorú mal pri sebe žalobca overiť tvrdenia žalobcu.“ Podľa žalovaného vyvstáva otázka, prečo žalobca\nnepredložil uvedenú technickú dokumentáciu žalovanému, na ktorú sa vo svojich vyjadreniach neustále\nodvoláva, keď bol zo strany žalovaného vyzvaný v zmysle § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore\nna podanie vysvetlenia k skutočnostiam preukazujúcim oprávnenosť používania dronu ako aj ku\nskutočnostiam preukazujúcim opodstatnenosť samotnej činnosti žalobcu prostredníctvom dronu. Podľa\nžalovaného je zrejmé, že žalobca neposkytol žalovanému úplné a relevantné vysvetlenie, preto tu\nobjektívne existovala potreba, aby sa žalobca v zmysle § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore ihneď\ndostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava, Staré mesto – západ za účelom podania\nvysvetlenia k predmetnej veci, čo však žalobca vehementne odmietal. Z uvedeného dôvodu bol žalobca\ndňa 17.01.2020, v čase o 13:45 hod. po zákonnom poučení obmedzený na osobnej slobode, v zmysle\nustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore. Žalovaný poukázal na to, že takýto postup by\nnebol potrebný, ak by žalovaný disponoval s potrebnými informáciami, o ktoré žiadal, na základe ktorých\nby došlo k vyvráteniu páchania protiprávneho konania v štádiu podozrenia. Konštatoval, že žalobca\nbol riadne vyzývaný na preukázanie všetkých podstatných skutočností, pričom práve jeho neadekvátne\n\nsprávanie viedlo žalovaného k vyššie uvedenému postupu. Zdôraznil, že práve na strane žalobcu bolo\npotrebné preukázať, že jeho konaním nedochádza k porušovaniu žiadneho predpisu.\n32. Tiež zdôraznil, že relevantným dôvodom pre ktorý bol žalobca v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2\nzákona o Policajnom zbore obmedzený na osobnej slobode bolo podozrenie, že sa dopustil priestupku\npodľa ustanovenia § 44 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o letectve“), kde bolo zjavné, že žalobca vykonáva\nletecké fotografovanie, pričom akékoľvek lietadlo aj /UAV/ využívané za účelom leteckej fotografie\n(fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla) sa považuje za výkon leteckých\nprác, ktoré podliehajú vydaniu povolenia Dopravného úradu a taktiež vydaniu povolenia Ministerstva\nobrany v súlade s ustanovením § 63 a ustanovením § 64 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n33. Žalovaný uviedol, že predmet sporu sa týka výlučne skutkového stavu spätého s podozrením\nžalobcu, ktoré bolo vyvolané v dôsledku odmietnutia podať v danej veci vysvetlenie. Žalovaný\nnehodnotil kvalitu argumentov žalobcu, tzn. žalovaný nemohol na mieste skúmať či žalobca spĺňa alebo\nnespĺňa podmienky použitia dronu, alebo predloženie technickej dokumentácie a ďalšie iné podstatné\nskutočnosti, ktoré by preukázali oprávnenosť používania dronu, a to z dôvodu odmietnutia žalobcu podať\nvysvetlenie. Jednoducho povedané, akákoľvek informácia, ktorá by mohla byť podrobená skúmaniu,\nverifikovaniu alebo vyvodzovaniu dôsledkov neexistovala. Tieto skutočnosti vyplývajú zo skutkového\ndeja odmietnutia podania vysvetlenia žalobcom, nakoľko priamo na mieste nemohlo byť ani overené,\nani vyvrátené, že nedochádza k porušovaniu nejakých predpisov. Žalovaný mal za to, že zvolil správny\na zákonný postup, kedy v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore obmedzil osobnú\nslobodu žalobcu, a to za účelom podania vysvetlenia k predmetnej veci. Zdôraznil, že k obmedzeniu\nosobnej slobody nedošlo kvôli tomu, že by žalobca spáchal trestný čin, alebo že by bol podozrivý zo\nspáchania trestného činu, alebo z existencie dôvodu väzby alebo prípadnej inej potreby obmedzenia\nosobnej slobody, ale práve preto, aby podal vysvetlenie, ktoré bolo potrebné pre objasnenie veci.\nPodotkol, že na zákonnosti tohto postupu nič nemení, že neskôr (po zásahu žalovaného) bolo možné\nvyvrátiť či potvrdiť podozrenie o tom, že dron spĺňa/nespĺňa technické podmienky na prevádzkovanie,\nalebo bolo možné preskúmať obsah videozáznamu z ktorého by bolo preukázateľné, že žalobca nelietal\nnad zložkami a iné. Žalovaný zastával názor, že argumentácia žalobcu, vzťahujúca sa na okolnosti, ktoré\nvyplynuli až po obmedzení osobnej slobody a zaistení dronu, a zároveň ktoré neboli zrejmé na mieste (v\ndôsledku nepodania vysvetlenia), nie je v žalobe relevantná. Relevantnosť týchto skutočností bola daná\nlen v čase, kedy sa rozhodovalo o použití zabezpečovacích opatrení žalovaným.\n34. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2022 namietal, že tvrdenie, že žalobca nepreukázal\nnezákonnosť zásahu, nie je pravdivé. Naopak mal za to, že je to žalovaný, ktorý ani v súdnom\nkonaní nedokázal korektne obhájiť zákonnosť postupu policajtov. Žalobca nekládol pasívny odpor.\nŽalobca priamo na mieste a ešte pred obmedzením osobnej slobody a zaistením veci podrobne\nodôvodnil policajtom, že nepotrebuje povolenie na manipuláciu s dronom. Rovnako im poskytol, resp.\nbol pripravený poskytnúť všetky potrebné informácie na to, aby si policajti mohli overiť, že koná v súlade\nso zákonom. Žalovaný nepoukázal na žiadne konkrétne časti spisového materiálu, ktoré by potvrdzovali\njeho tvrdenia o kladení pasívneho odporu.\n35. Tvrdenie žalovaného, že žalobca bol riadne vyzvaný na preukázanie všetkých podstatných\nskutočností, pričom na to mal žalobca reagovať neadekvátne, považoval žalobca za vyslovene klamlivé.\nUviedol, že žalovaný nepreukázal, aké konkrétne informácie žiadal a nedostal. Policajti žiadali o\npovolenie, ktoré žalobca mať nemusel. Ďalej poukázal na to, že presvedčenie žalovaného, že to\nbol žalobca, kto mal dokazovať zákonnosť svojho konania, je v rozpore s princípmi právneho štátu.\nOdhliadnuc od toho, že žalobca odôvodnil zákonnosť svojho konania, čo policajti v dôsledku svojej\nneznalosti neakceptovali, je principiálne povinnosťou policajta odôvodniť, resp. preukázať občanovi\nnezákonnosť jeho konania.\n36. Žalobca tiež poukázal na tvrdenie žalovaného, že dôvodom, pre ktorý bol žalobca obmedzený\nna osobnej slobode, bolo podozrenie zo spáchania priestupku. K tomuto uviedol, že žalovaný si\nodporuje, pretože na inom mieste tvrdí, že dôvodom obmedzenia osobnej slobody bolo to, že žalobca\núdajne neposkytol vysvetlenie. Bol toho názoru, že táto časť jasne preukazuje to, že ani žalovaný\nnemá správnu predstavu o podmienkach používania dronu a je teda dôkazom nezákonnosti zásahu.\n\nPodľa žalobcu nie je totiž pravdivé tvrdenie žalovaného, že „akékoľvek lietadlo aj /UAV/ využívané\nza účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla) sa\npovažuje za výkon leteckých prác, ktoré podliehajú vydaniu povolenia Dopravného úradu a taktiež\nvydaniu povolenia Ministerstva obrany“. Uviedol, že z hľadiska oprávnenia použitia dronu je to úplne\nirelevantné. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia Dopravného úradu, relevantná je len váha dronu.\nExistencia nejakého zaznamenávacieho zariadenia je irelevantná. Nakoniec policajti nežiadali povolenie\nna vykonávanie leteckých prác.\n37. V nadväznosti na uvedené žalobca poznamenal, že akékoľvek použitie fotografického, filmovacieho\nzariadenia alebo iného zaznamenávacieho zariadenia na palube lietadla nemožno považovať za\nvykonávanie leteckých prác. Za letecké práce sa v zmysle zákona o letectve považuje len vykonávanie\nleteckých prác za odplatu (§ 44 ods. 1 zákona o letectve). Poukázal na to, že z ničoho nevyplýva, že\nby osobná sloboda žalobcu bola obmedzená a dron bol odňatý pre podozrenie zo spáchania priestupku\npodľa § 44 ods. 1, 2 zákona o letectve. Ak by to tak bolo, tak by v spisovej dokumentácii existoval údaj\no tom, že povolenie bolo žiadané, ale nebolo žalobcom vydané. Nakoniec ani pred a ani po predvedení\nnikto od žalobcu nežiadal povolenie na výkon leteckých prác. Preto ani žalobca pred predvedením a ani\npo obmedzení osobnej slobody nemohol na to reagovať.\n38. Žalobca považoval za potrebné upozorniť, že žalovaný dodatočne mení dôvody, pre ktoré bola\nobmedzená osobná sloboda žalobcu a pre ktoré bol zaistený dron. To podľa jeho názoru svedčí o tom,\nže zásah bol voči žalobcovi vykonaný svojvoľne, bez legitímneho dôvodu. Totiž v čase vykonania zásahu\nnemal žalovaný absolútne žiadnu predstavu o tom, o podozrenie zo páchania akého priestupku by mohlo\nísť. Žalovaný nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie zakladajúce podozrenie zo spáchania\nnejakého priestupku. Mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného zrozumiteľne a jasne uviesť žalobcovi,\nspáchania akého konkrétneho priestupku sa mal dopustiť. To neurobil žalovaný ani pred vykonaním\nzásahu, ani po ňom a dokonca ani počas súdneho konania. Okrem iného tým znemožnil žalobcovi,\naby ešte pred vykonaním zásahu podozrenie vyvrátil. Aj toto je samé osebe dôkazom o nezákonnosti\nzásahu. Podľa žalobcu je nesporné, že žalobca nebol postihnutý za žiadne protiprávne konanie v\nsúvislosti s použitím dronu. To je podľa jeho názoru relevantná skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že\nžiadne relevantné podozrenie zo spáchania priestupku v čase vykonanie zásahu neexistovalo. Záverom\ndodal, že odmietnutie podania vysvetlenia samé osebe nie je dôvodom pre obmedzenie osobnej slobody,\nako sa snaží prezentovať žalovaný vo svojom vyjadrení. Možnosť predvedenia sa viaže k potrebe\npodania vysvetlenia k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu, priestupku alebo\nsprávneho deliktu. Zdôrazňujeme, že žalovaný sám tvrdí, že žalobca nebol obmedzený na osobnej\nslobode z dôvodu, že by bol podozrivý zo spáchania nejakého deliktu. To samé osebe je potom dôkazom\no nezákonnosti zásahu.\nIV.\nRelevantné právne predpisy a právne posúdenie\n39. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci\nrozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy\nsa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené.\n40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n42. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n\n43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n44. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené\ninak.\n45. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho\nrozhodnutia, ak\na) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),\nb) rozhoduje podľa § 192.\n46. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n47. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n48. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n49. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá\niným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania\niného zásahu orgánom verejnej správy.\n50. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju\nzamietne.\n51. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,\nuznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj\noznačenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.\n52. Podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať\nna česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou\nvznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na\ndosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt\npovinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.\n53. Podľa § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so\nzásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach,\nktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise.\n54. Podľa § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie\nod osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku alebo\nsprávneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných\nosôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom\nčase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o\nobjasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zapísania výsledkov úkonov do správy o výsledku\nobjasňovania priestupku.\n55. Podľa § 17 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez\nzávažných dôvodov výzve podľa odseku 1 nevyhovie, môže ju policajt predviesť na útvar Policajného\nzboru za účelom podania vysvetlenia. O predvedení spíše policajt úradný záznam.\n\n56. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I, Odbor\nporiadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ dňa 17.01.2020 spočívajúci\nv predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ bol nezákonný. Podľa\n§ 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojeného zboru, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý\ntento zbor riadi alebo ktorému je podriadený (v tomto prípade Ministerstvo vnútra SR). Žalovaný svoju\npasívnu legitimáciu v konaní ani nespochybňoval.\n57. Zákon stanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, a to jej\nsubsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú alebo inú ochrannú povahu. Vzhľadom na\nkrátkodobosť trvania napadnutého zásahu je zrejmé, že nebolo objektívne možné podať žalobu na zákaz\npokračovania v zásahu podľa § 252 ods. 1 SSP počas jeho výkonu. Zároveň žalobca v žalobe uviedol,\nže rozhodnutie o určovacej žalobe bude dôležité pre uplatnenie náhrady škody podľa zák. č. 514/2003\nZ. z. a súčasne bude dôležité pre ochranu práv žalobcu, keďže k obmedzovaniu práva na informácie\nžalobcu, ktoré vykonáva prostredníctvom dronu, dochádza opakovane.\n58. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti\nverejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy\nčisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je\nvýsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste\nsamom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu\nverejnej správy v oblasti verejnej správy. Predvedenie osoby príslušníkmi policajného zboru spojené s\nobmedzením jej osobnej slobody a použitím donucovacích prostriedkov je typickým faktickým úkonom\na donucovacím mocenským postupom pri plnení úloh verejnej správy. Nejde o formalizované správne\nrozhodnutie (proti ktorému by bolo možné podať odvolanie či všeobecnú správnu žalobu podľa § 177\nSSP), ale o faktický postup, ktorým bolo priamo a bezprostredne zasiahnuté do základných práv žalobcu.\n59. Z administratívneho spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza Úradný záznam o predvedení osoby\nžalobcu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. zo dňa 17.01.2020, v ktorom sú uvedené nasledovné\ndôvody predvedenia: Osoba bola vyzvaná podľa § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov a tejto výzve nevyhovela. Dňa 17.01.2020 v čase od 06:00 hod. do 18:00\nhod. boli podpísaní príslušníci PZ (Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Odbor poriadkovej polície,\nObvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto – západ) velení do výkonu motohliadkovej služby. V čase\n13:40 hod. boli na preverení oznámenia na ul. C., kde došlo k výbuchu jedného z bytových domov. Počas\nzasahovania hasičov boli upozornení riaditeľom OO PZ SMZ BA I, že v blízkosti predmetného bytového\ndomu sa nachádza muž s bezpilotným lietadlom, ktorý bol upozornený, aby s ním nevzlietol v blízkosti\nzasahujúcich záchranných zložiek. Následne si všimli bezpilotné lietadlo (dron) vo vzdušnom priestore\npričom bola taktiež spozorovaná osoba s ovládačom v ruke ako bola zrakovo zameraná na bezpilotné\nlietadlo. Následne k osobe pristúpili, pričom už mala bezpilotné lietadlo v ruke a zbalila ho do tašky.\nOsobu vyzvali v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aby im predložila platný\ndoklad totožnosti, pričom tak aj urobila. Jednalo sa o žalobcu. Osoba bola dotazovaná na predmetné\nbezpilotné lietadlo pričom uviedla, že podľa nej je to v úplnom poriadku, aj keď viedla bezpilotné lietadlo\nv blízkosti horiaceho bytového domu a taktiež v blízkosti zasahujúcich záchranných zložiek. Bezpilotné\nlietadlo bolo vybavené taktiež kamerovým systémom. Nakoľko im osoba nevedela predložiť povolenie\nna lietanie s bezpilotným lietadlom a zaznamenávanie s ním, bola vyzvaná v zmysle § 17 ods. 1 zák. č.\n171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aby sa dostavila na tunajšie OO PZ SMZ BA I za účelom podania\nvysvetlenia, čo bez dostatočného ospravedlnenia odmietla a z toho dôvodu bola v čase 13:45 hod.\nobmedzená na osobnej slobode v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a\npredvedená na tunajšie OO PZ SMZ BA I za účelom podania vysvetlenia. Taktiež v tom čase bolo využité\nu osoby oprávnenie v zmysle § 22 zák. č. 171/1993 Z. z. s negatívnym výsledkom a osoba bola v tom\nčase riadne poučená o svojich právach a povinnostiach. Nakoľko osoba kládla pasívny odpor, boli voči\nnej použité donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty v zmysle § 51 ods. 2, písm. a) zák. č. 171/1993\nZ. z. Následne bolo v čase 14:10 hod. predmetné bezpilotné lietadlo aj s komponentmi osobe zaistené\nv zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pričom jej bolo vydané potvrdenie o\nzaistení veci a vec bola odovzdaná SS OO PZ SMZ BA I k ďalším služobným úkonom.\n60. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza (Zápisnica) o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods.\n1 zák. č. 171/1993 Z. z., kde žalobca uviedol, že napriek poučeniu k veci momentálne vypovedať\nnebude. Uviedol, že bol predvedený na silu za použitia donucovacích prostriedkov, na mieste mu\n\nnebol vysvetlený žiadny protiprávni prečin, čoho sa dopustil a polícia konala napriek jeho upozorneniu\no rozhodnutí č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019 Dopravný úrad Slovenskej republiky, ktorý nadobudol\núčinnosť 15.11.2019. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza Hlásenie o použití donucovacieho\nprostriedku zo dňa 17.01.2020 (s rovnakým obsahom ako Úradný záznam o predvedení osoby\nžalobcu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. zo dňa 17.01.2020) a Potvrdenie zo dňa\n17.01.2020 o zaistení veci - kvadroptér-dron SN: 0K1CFAJ3AH6JW2 s príslušenstvom. Listom zo dňa\n24.01.2020 žalovaný odovzdal vec podľa § 60 ods. 3 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nDopravnému úradu, Divízia civilného letectva, nakoľko ide o konanie majúce znak priestupku, podľa\nosobitných predpisov. Odovzdanie veci odôvodnil tým, že dňa 17.01.2020 v čase 13.40 hod. bola\nhliadka atlas 120 na preverení oznámenia na ul. Bartoková, Bratislava, kde došlo k výbuchu jedného z\nbytových domov. Počas zasahovania hasičov a RZP bolo v blízkosti predmetného domu spozorované\nbezpilotné lietadlo (dron) vo vzdušnom priestore, pričom bola spozorovaná aj osoba, ktorá bezpilotné\nlietadlo (dron) ovládala. Jednalo sa o osobu žalobcu. Z uvedeného vzniklo podozrenie zo spáchania\npriestupku na úseku zákona o letectve podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ods. 2 zákona č. 143/1998\no civilnom letectve, z ktorého spáchania je podozrivý žalobca tým, že dňa 17.01.2020 v čase okolo\n13:40 hod. na ul. C. v Bratislave pri zásahu hasičov a RZP pri výbuchu domu sa pokúšal vykonávať\nletecké snímkovanie územia Slovenskej republiky prostredníctvom diaľkového ovládania bezpilotného\nzariadenia - DRONA vybaveného kamerou, pričom nedisponoval súhlasom Ministerstva obrany\nSlovenskej republiky a potvrdením o priemyselnej bezpečnosti, ktoré vydáva Národný bezpečnostný\núrad. Žalovaný priestupkový spis odovzdal spolu so zaisteným bezpilotným zariadením v šedej taške,\nktoré bol zaistené podľa § 21 ods. 1 Zák. č. 171/1993 Z. z.\n61. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrení účastníkov konania, súdneho a administratívneho\nspisu, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie\nnie je bezbrehé a nemožno ho uplatňovať svojvoľne. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993\nZ. z. možno vysvetlenie požadovať iba od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností\ndôležitých pre odhalenie konkrétneho priestupku alebo správneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa.\nKeďže žalobca aj žalovaný popisovali udalosti, ktoré predchádzali napadnutému zásahu odlišne,\nsúd vychádzal predovšetkým z administratívneho spisu. Zo spisového materiálu (úradný záznam\na zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2020) nevyplýva, že by zasahujúci policajti v čase\nzásahu disponovali konkrétnym podozrením zo spáchania konkrétneho priestupku či deliktu. Jediným\nuvádzaným dôvodom bolo, že žalobca „nevedel predložiť povolenie na lietanie a zaznamenávanie“.\nSamotné lietanie s dronom danej kategórie a vyhotovovanie bežných obrazových záznamov nebolo v\nčase zásahu protiprávnym konaním a nepodliehalo žiadnemu individuálnemu povoleniu Dopravného\núradu (rozhodnutie Dopravného úradu č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019). Skutočnosť, že žalobca\nnepotreboval povolenie na prevádzkovanie dronu nespochybňoval ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe.\n62. Snaha polície až dodatočne (listom z 24.01.2020 adresovaným Dopravnému úradu a vo vyjadreniach\nk žalobe) konštruovať podozrenie z priestupku podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom\nletectve sa javí byť účelová. Ako už bolo uvedené vyššie, ani v jednej z listín, ktoré príslušníci PZ\nvyhotovili v deň zásahu, teda 17.01.2020 (úradný záznam, zápisnica o podaní vysvetlenia, hlásenie\no použití donucovacieho prostriedku) sa neuvádza podozrenie z konkrétneho priestupku či deliktu. Aj\nsám žalobca namietal, že mu na mieste nebol vysvetlený žiadny protiprávny prečin, ktorého by sa\nmal dopustiť (viď zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2020). V tejto súvislosti si zasluhuje\npozornosť vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.02.2021, v ktorom uviedol, že podstatou nie je skutočnosť,\nže by žalobca porušil nejaké zákonné ustanovenie, v dôsledku ktorého by mu bola v priestupkovom\nkonaní uložená sankcia (napr. použitie dronu by prekročilo zákonnú úpravu a žalobca by potreboval\npovolenie, príp. súhlas Dopravného úradu).... ak by k takému niečomu došlo, tzn. žalobca by porušil\npríslušné ustanovenie/a zákona, potom by konanie žalobcu bolo predmetom priestupkového konania,\nvýsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o tom, že žalobca spáchal priestupok a bola mu uložená sankcia.\nAvšak k ničomu takému nedošlo. Aby boli splnené podmienky podľa § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 171/1993\nZ. z., podozrenie zo spáchania konkrétneho priestupku alebo deliktu malo existovať už v čase, keď\npríslušníci PZ požadovali od žalobcu vysvetlenie. Zároveň musela existovať aj potreba, aby sa žalobca\nihneď dostavil na útvar Policajného zboru. Nič také z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.\nRozhodujúce teda je, či v čase výzvy existovali konkrétne skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovanie\nvysvetlenia a či bola preukázaná potreba okamžitého dostavenia sa žalobcu na útvar Policajného zboru.\nŽalovaný však dostatočne nevysvetlil, aké ďalšie skutočnosti potreboval od žalobcu zistiť a prečo ich\nnebolo možné preveriť menej obmedzujúcim postupom. Žalobca bol po predvedení poučený podľa\n\nzákona o Policajnom zbore, následne uviedol, že vypovedať nebude. Z obsahu administratívneho spisu\nnevyplýva, že by príslušníci PZ po predvedení žalobcu na policajné oddelenie vykonávali akékoľvek\niné úkony smerujúce k zisteniu skutočností, ktoré mali byť predmetom vysvetlenia požadovaného od\nžalobcu.\n63. Tvrdenie žalovaného v konaní, že „práve na strane žalobcu bolo preukázať, že jeho konaním\nnedochádza k porušovaniu žiadneho predpisu“, predstavuje nesprávne pochopenie základných\nprincípov materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a zásady legality (čl. 2 ods. 2 a 3\nÚstavy SR). V právnom štáte platí zásada, že občan môže konať všetko, čo zákon nezakazuje, a\nnikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Adresátom tohto\nustanovenia sú fyzické a právnické osoby, ktoré vo vzťahu k orgánom verejnej moci sa smú správať\npodľa vlastného uváženia vždy, keď prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho\nštátu im neurčil povinnosť správať sa ustanoveným spôsobom za určených podmienok (Drgonec, J.\nÚstava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H.\nBeck, 2019, 269 - 281 s.) Dôkazné bremeno ohľadom existencie podozrenia z protiprávneho konania\nspočíva na orgáne verejnej moci. Zjednodušene povedané, polícia nemôže na ulici zastaviť občana pri\nvýkone dovolenej činnosti a vyžadovať od neho, aby preukázal, že jeho činnosť nie je protiprávna, a\nv prípade, ak to okamžite „nepreukáže“, obmedziť jeho osobnú slobodu. Žalovaný nemôže existenciu\nzákonných predpokladov predvedenia nahradiť požiadavkou, aby žalobca všeobecne preukázal, že jeho\nkonanie neporušuje žiadny právny predpis. Je na žalovanom, aby svoj postup odôvodnil konkrétnymi\nokolnosťami preukazujúcimi splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o Policajnom zbore.\n64. Ako ustálil Ústavný súd SR (napr. v náleze sp. zn. I. ÚS 2/1999): Žiadny oprávnený subjekt nesmie\nna svojom základnom práve utrpieť ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť ich výkon, zákonné\npodmienky alebo predpoklady späté s ich výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich zle vyložil (skrátené\nznenie – pozn. správneho súdu). Neznalosť leteckých predpisov na strane zasahujúcich policajtov\nnemôže ísť na ťarchu občana. Ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. umožňuje vyzvať osobu\nna dostavenie sa na útvar PZ (najmä ihneď) len „v prípade potreby“. V posudzovanej veci žalobca\nna výzvu hliadky okamžite predložil platný občiansky preukaz. Jeho totožnosť bola spoľahlivo a bez\nakýchkoľvek pochybností zistená. Dron bol v čase kontaktu už na zemi a zbalený v taške. Podľa názoru\nsúdu neexistoval racionálny ani zákonný dôvod, prečo by žalobca musel ísť na útvar PZ ihneď. Ak mali\npolicajti potrebu spísať zápisnicu o objasňovaní podozrenia z priestupku (ktoré ani nevedeli formulovať),\nmohli ho v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. vyzvať, aby sa dostavil v určenom čase, resp. vec\npostúpiť príslušnému správnemu orgánu (Dopravnému úradu), čo napokon aj tak urobili.\n65. Predvedenie je zákonné len vtedy, ak vyzvaná osoba výzve nevyhovie bez dostatočného\nospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov. V úradnom zázname zo dňa 17.01.2020 je uvedené, že\nžalobca bol vyzvaný v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, aby sa dostavil\nna OO PZ SMZ BA I za účelom podania vysvetlenia, čo bez dostatočného ospravedlnenia odmietol. Je\nzrejmé, že tu ide o hodnotiaci úsudok osoby spisujúcej úradný záznam. Záznam však neuvádza, aké\ndôvody žalobca pri odmietnutí uviedol a ako boli vyhodnotené. V spojení s ostatnými podkladmi preto\ndostatočne nepreukazuje splnenie tejto podmienky predvedenia. Úradný záznam a ostatné dôkazy\npostačujúco nezachytávajú obsah výzvy, reakciu žalobcu a dôvody predvedenia. To však nemôže byť\nna ťarchu žalobcovi, keďže povinnosť spísať o predvedení úradný záznam má policajt.\n66. Žalovaný v konaní obhajoval zásah ako „oprávnené preventívne opatrenie“, ktoré malo zabrániť\nohrozeniu zasahujúcich záchranných zložiek alebo zasahujúcej techniky. Z úradného záznamu samotnej\npolície však nesporne vyplýva, že v čase zákroku už dron nelietal. Žalobca mal dron v ruke a zbalil ho do\ntašky. V čase predvedenia bol teda let ukončený a dron zbalený. Žalovaný neuviedol konkrétne okolnosti\nnasvedčujúce bezprostrednému opakovaniu letu alebo inému pokračujúcemu ohrozeniu, ktoré by\nodôvodňovalo práve okamžité predvedenie žalobcu. Navyše, policajný zbor môže konať len na základe\nzákona (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Pojem „preventívne opatrenie“ nie je samostatným, beznormatívnym\ntitulom na uplatnenie donútenia a zbavenie osobnej slobody. Podľa § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore\nje policajt povinný dbať na to, aby prípadný zásah do práv a slobôd osoby neprekročil mieru nevyhnutnú\nna dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou a aby osobe nevznikla bezdôvodná ujma.\nObmedzenie osobnej slobody (sprevádzané použitím donucovacích prostriedkov – hmatov a chvatov)\nvoči novinárovi, ktorý preukázal svoju totožnosť, zbalil techniku, argumentoval, že povolenie nepotrebuje\ns poukazom na rozhodnutie Dopravného úradu č. 2/2019 zo dňa 14.11.2019, bolo podľa názoru súdu\n\nneprimerane intenzívne. To, že prípadne príslušníci PZ nevedeli na mieste zistiť obsah predmetného\nrozhodnutia Dopravného úradu nezakladá dôvod na predvedenie žalobcu. Účel – preverenie zákonnosti\nprevádzky dronu – bolo možné dosiahnuť štandardným, neinvazívnym spôsobom (zaznamenaním\núdajov žalobcu, spísaním záznamu na mieste a postúpením podnetu Dopravnému úradu). Žalobca na\nmieste vykonával novinársku činnosť (dokumentovanie mimoriadnej udalosti vo verejnom záujme pre\nceloštátne periodikum). Sloboda tlače a právo vyhľadávať a šíriť informácie požívajú vysoký stupeň\nústavnej ochrany. Obmedzenie osobnej slobody spojené s predvedením novinára bez zákonného\npodkladu predstavuje nielen zásah do jeho osobnej slobody, ale aj neprípustnú prekážku pri výkone\nnovinárskeho povolania, ktorá má vo vzťahu k verejnej kontrole nežiaduci odradzujúci účinok (chilling\neffect).\n67. Súd nespochybňuje, že okolnosti letu v blízkosti zásahu záchranných zložiek mohli odôvodniť\npreverenie jeho zákonnosti a požadovanie potrebného vysvetlenia. Z toho však automaticky nevyplýva\noprávnenie žalobcu predviesť. Žalovaný dostatočne nepreukázal, prečo bolo po zistení totožnosti\nžalobcu a ukončení letu nevyhnutné jeho okamžité dostavenie sa na útvar Policajného zboru, aké\nkonkrétne skutočnosti tam bolo potrebné objasniť a prečo účel nebolo možné dosiahnuť menej\nobmedzujúcim postupom. Samotné nevyhovenie výzve nenahrádza splnenie podmienok výzvy podľa §\n17 ods. 1 ani požiadavku primeranosti podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.\n68. Na základe vyššie uvedeného, je možné zhrnúť, že zásah Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave\nI zo dňa 17.01.2020 spočívajúci v obmedzení osobnej slobody a predvedení žalobcu nemal oporu v §\n17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z., porušil zásadu primeranosti podľa § 8 ods. 1 zákona č.\n171/1993 Z. z., bol v rozpore s princípom legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zasiahol do osobnej\nslobody žalobcu (čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy SR) a aj do jeho práva na informácie (čl. 26 Ústavy SR). Preto\nsúd žalobe v súlade s § 263 SSP vyhovel.\n69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v\nBratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na) SSP a contrario).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}