Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/88/2021 1021201759 14. 11. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201759.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., právne zastúpeného.: Q.B.F. VYRVA, s.r.o., Mierová 48/B, Bratislava,, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021 , takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021 žalovaná podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len ZSP alebo zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. 2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca pred 1.5.2019 získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 2793 dní obdobia dôchodkového poistenia. t.j. 7 rokov a 238 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Pre výpočet sumy invalidného dôchodku nebola podľa § 60 ods. 2 ZSP a § 255 ods. 5 ZSP započítaná doba služobného pomeru od 01.05.1996 do 30.04.2019, nakoľko uvedené obdobie bolo hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok vyplácaný SIS o čom bol žalobca informovaný listom zo dňa 13.05.2021. Zhodnotené bolo len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 4. K námietke o nehodnotení obdobia od 9.12.1996 do 16.05.2011, keď bol žalobca študentom externého štúdia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, žalovaná uviedla, že od 01.07.1995 bol zrušený §5 ods. 5 zákona č. 193/1994, podľa ktorého sa za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie považovalo aj štúdium popri zamestnaní, ak žiak (študent) nebol v tomto čase zamestnaný s výnimkou príležitostného zamestnania. Od 1.9. 1195 sa aj na účely dôchodkového zabezpečenia aplikovala definícia sústavnej
prípravy dieťaťa na budúce povolanie uvedené v § 5 zákona č. 193/1994. Od. 1.9.1995 dobu štúdia popri zamestnaní nemožno hodnotiť ako dobu zamestnania ani v prípade, keď dieťa nebolo zamestnané. Žalobca zdôraznil že žalobcovi bol rozhodnutím SIS od 01.05.2019 priznaný výsluhový dôchodok a na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba služobného pomeru do 01.05.1996 do 30.04.2019 t.j. 23 rokov a 5 dní. Nakoľko žalobca získa obdobie výkonu služobného pomeru v SIS v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu služobného pomeru hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok. II. Žaloba, vyjadrenie žalovanej. 5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu a žiadal súd aby ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. 6. Žalobca v žalobe po zrekapitulovaní priebehu administratívneho konania poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná si zamieňa konkrétnu skutkovú okolnosť podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok za inú skutkovú okolnosť viažucu sa k tejto podmienke, ktorého následkom je možnosť žalovanej aplikovať § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP a zároveň poukazovať na nález ÚS SR. 7. Predovšetkým poukázal na okolnosť, ktorou žalobca odôvodňuje dobu dôchodkového poistenia v období od 09.12.1996 do 16.05.2001 je dokázané trvanie štúdia na vysokej škole , toto obdobie bolo zohľadnené ako obdobie štátnej služby pre potreby priznaného výsluhového dôchodku žalobcu. Žalobca predovšetkým namietal, že je potrebné sa vyporiadať s trvajúcou dobou štúdia žalobcu s tým, že počas jedného a toho istého obdobia môže dôjsť k niekoľkým súbežne trvajúcim skutkovým okolnostiam majúcich konkrétny právny následok, čo predpokladá aj § 60 ods. 7 ZSP, podľa ktorého ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. V prípade žalobcu trvalo iba jedno dôchodkové poistenie z titulu trvania štúdia, keďže obdobie výkonu štátnej služby policajta sa za dôvodu jeho zohľadnenia pre potreby výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje. 8. Žalobca považuje riešenie vylúčenia externého štúdia žalovanou z toho aby bolo považované za riadne vysokoškolské za formulačne krkolomné, s tým že žalovanou popísaná právna úprava sa z hľadiska štruktúry právnych predpisov týka prídavku na dieťa, sirotského dôchodku a výchovného k dôchodkom a príplatku k tomuto výchovnému a nie nároku na invalidný dôchodok. Podľa názoru žalobcu vypustením ods. 5 nedochádza k popretiu externe formy štúdia ako riadneho štúdia na vysokej škole pre potreby trvania nároku na invalidný dôchodok a zároveň nikde v právnej úprave zákona o sociálnom zabezpečení alebo zákona o sociálnom poistení nie je žiadne ustanovenie, ktoré by založilo zrušenie rovnakého právneho následku denného štúdia a externého štúdia vo vzťahu k sociálnemu poisteniu. Taktiež ust. § 255 ods. 3 ZSP výslovne uvádza štúdium ako skutkovú okolnosť zakladajúcu povinnosť žalovaného zohľadniť konkrétne obdobie ako obdobie dôchodkového poistenia a nie štúdium organizované dennou formou. 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť a skonštatoval, že žalobca získal obdobie výkonu služobného pomeru v SIS v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu služobného pomeru a ani dobu externého štúdia na Pedagogickej fakulte hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok. 10. Žalobca na vyjadrenie žalovanej replikou nezareagoval. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 11. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 19Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 12. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 13. Podľa § 70 ods. 1 ZSP nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 14. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) ZSP potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a podľa § 72 ods. 2 ZSP sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 16. Podľa § 60 ods. 2 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. 17. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho ako náhradná doba doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom 19. Podľa § 5 ods. 1 až 4 zákona č. 193/1994 (1)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných školách a vysokých školách s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov. (2) Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.(3)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj a) doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu, b)doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia a doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, ak dieťa pred uplynutím týchto dôb nevstúpilo do zamestnania s výnimkou príležitostného zamestnania alebo nebolo zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie, c)iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1. (4) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa však nepovažuje doba, po ktorú sa štúdium prerušilo 20. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 193/1994 účinného do 01.07.1995 za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj štúdium popri zamestnaní, ak žiak (študent) nie je v tomto čase zamestnaný s výnimkou príležitostného zamestnania. 21. Podľa § 1 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok.
22. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovanej ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu, z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. 23. Podstatným pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pritom aj z pohľadu dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe je skutočnosť 1/nezapočítania doby služobného pomeru od 01.05.1996 do 30.04.2019, ktorá bola hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok vyplácaný žalobcovi SIS a 2/ nezapočítanie obdobia od 9.12.1996 do 16.05.2001 ako doby externého štúdia žalobcu na Pedagogickej fakulte UK . 24. Správny súd má za to, že ZSP a zákon č. 328/2002 Z. z. upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nie sú teda vo vzťahu lex generalis a lex specialis. Posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Ústavný súd sa v rozhodnutí pod sp. zn. PL. ÚS 16/2017 zaoberal súladom § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (ktoré sa aplikuje aj na prejednávaný prípad), pričom bolo ústavným súdom konštatované, že tieto ustanovenia nie sú v rozpore s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 ústavy. Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou, v zmysle ktorej ústavná nekonformita napadnutej právnej úpravy spočíva v tom, že nezohľadňuje doby služby policajtov a profesionálnych vojakov (hodnotené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia formou zhodnotenia doby služby) ako obdobia dôchodkového poistenia aspoň na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému všeobecného sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže nastať až po tom, ako ukončili svoj služobný pomer, bol im priznaný výsluhový dôchodok a ďalej sa rozhodli pracovať ako zamestnanci participujúc obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa ústavného súdu, by riešenie, ktoré bez ďalšieho favorizuje určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia, bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ústavný súd akceptoval, že pre osoby prichádzajúce z iného systému, ale teraz zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania náročné na splnenie, je však prvorado vecou zákonodarcu, ako sa s týmto problémom vyrovná 25. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie okrem iného aj pri nespôsobilosti na prácu. Ako vyplýva ďalej z čl. 39 ústavy, podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon a podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa tohto práva možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Pri hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, kam spadá aj právo podľa čl. 39 ústavy, ich podoba a obsah v podstatnej miere závisí aj od ekonomických a hospodárskych možností štátu a zákonodarcovi je ponechaný široký priestor pre úvahu (porov. napríklad nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 11/08). 26. Rovnako v prípade žalobcu nebolo možné uvedené doby zohľadniť ani s prihliadnutím na Dohovor č. 128, vzhľadom na to, že Československá socialistická republika prijala záväzky len týkajúce sa časti III, ktorá upravuje starobné dôchodky. Invalidný dôchodok upravuje časť II Dohovoru č. 128, pričom v sťažovateľovom prípade nebolo možné aplikovať ani spoločné ustanovenia - časť VI., ktoré v článku 33 upravujú možnosť krátenia alebo zastavenia dávok. Postup žalovanej v tomto smere, správny súd rovnako považuje za správny. Obdobný názor konštatoval aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 10 Sk 7/2017, v ktorom uviedol, že „na určenie nároku na invalidný dôchodok nie je možné započítať dobu výkonu služby, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok“. Správny súd konštatuje, že na nárok na invalidný dôchodok bolo možné hodnotiť len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Postup žalovanej bol preto správny. 27. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezapočítania obdobia od 9.12.1996 do 16.05.2001 ako doby externého štúdia žalobcu na Pedagogickej fakulte UK, správny súd uvádza že Obdobie jeho
externého štúdia na vysokej škole od 09.12.1996 do 16.05.2001 nebolo možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia z toho dôvodu, že právna úprava, ktorá považovala za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie aj dobu štúdiu popri zamestnaní, pokiaľ nebol študent v tejto dobe zamestnaný, tj. ust. § 24 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. bola zrušená od 1. septembra 1995, preto jeho externé štúdium na vysokej škole do 16. 05. 2021 nebolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia. 28. V tomto smere správny súd konštatuje že obdobie žalobcovho externého štúdia na vysokej škole od 09.12.1996 do 16.05.2001 nebolo možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia a žalovaná preto postupovala správne, a to z toho dôvodu, že právna úprava, ktorá považovala za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie aj dobu štúdiu popri zamestnaní, pokiaľ nebol študent v tejto dobe zamestnaný, tj. ust. § 24 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. bola zrušená od 1. septembra 1995, preto externé štúdium na vysokej škole nebolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia. 29. V tomto smere treba poukázať nielen na samotný zákon č. 137/1995 Z.z. ktorým bolo ust. § 24 ods. 5 vyhlášky č. 149/1988 od 01.09.1995 vypustené, ale aj dôvodovú správu k predmetnému zákonu, v ktorej sa uvádza, že uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť z vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení z dôvodu riešenia vecnej problematiky v návrhu tohto zákona. Na uvedené potom nadväzuje skutočnosť, že zákonom č. 137/1995 bol do zákona č. 100/1988 vložený § 49 ods. 2 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 7f) a 7g) v znení: "(2) Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky 7f) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, 7g) alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo c) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané.". Poznámky pod čiarou k odkazom 7f) a 7g) znejú: "7f) § 29, § 31, § 33 a 34 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z.z. 7g) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z.z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.". 30. V otázke sústavnej prípravy na povolanie tak zákon č. 100/1988 odkazuje na definíciu vyplývajúcu z § 5 zákona č. 193/1994. Je teda zrejmé, že úmyslom zákonodarcu jednoznačne bolo aby sa aj v oblasti sociálneho zabezpečenia pri posudzovaní otázky sústavnej prípravy na povolanie vychádzalo z definície zavedenej v § 5 zákona č. 193/1994. 31. Uvedené žalovaná správne použila ako argumentáciu a podporu záveru, že od 1.9.1995 nie je možné dobu štúdia popri zamestnaní hodnotiť ako dobu zamestnania, a to ani v prípade keď dieťa bolo zamestnané. Správny súd však žalobcu upozorňuje na skutočnosť, že v období od 9.12.1996 do 16.05.2001, keď bol študentom externého štúdia bol zamestnaný a uvedená doba sa mu aj na základe doby služobného pomeru v danom období zhodnotila pre nárok na výsluhový dôchodok vyplácaný SIS. Niet preto pochýb o správnom postupe žalovanej ktorá dobu štúdia žalobcu od 09.12.1996 do 16.05.2001 nezhodnotila ako dobu zamestnania pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok. 32. Obdobie výkonu štátnej služby policajta v danom čase sa z dôvodu jeho zohľadnenia pre potreby výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje, to však neznamená že externé štúdium žalobcu nebolo štúdiom popri zamestnaní a nemožno z toho vyvodiť ani záver, že v prípade štúdia popri zamestnaní má nárok na zohľadnenie uvedenej doby pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok. 33. Z ust. § 255 ods. 3 ZSP v žiadnom prípade nevyplýva, že žalovaná je žalobcovi povinná zohľadniť akúkoľvek dobu štúdiu , ale len takú dobu štúdia prípadne náhradnú dobu ktorá sa s poukazom na § 1 vyhlášky č 149/1988 hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie. ( teda sa hodnotí ako doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1.1.2004). Ak nie je možné dospieť k záveru, že štúdium popri zamestnaní (externé štúdium) je sústavnou prípravou na budúce povolanie, nie je možné ju podľa § 255 ods. 3 ZSP ako dobú štúdia(náhradnú dobu) zhodnotiť do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu. 34. Správny súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že ani po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tj. od 1. januára 2004 nie je možné takéto obdobia považovať za obdobie dôchodkového poistenia, pretože externé štúdium na vysokej škole nie je obdobím dôchodkového poistenia, čo vyplýva z ust. § 60 ods. 1 v spojení s ust. § 15 zákona o sociálnom poistení.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobcu sú nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovanej. 36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).