Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/93/2019 z 17. 6. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-4Sa/93/2019 1019201570 17. 06. 2025 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201570.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., štátny občan SR, zast. JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.08.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 13.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a § 240 ZSP v znení neskorších predpisov, za obdobie január 2010, február 2010, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, predpísané penále v sume 1.033,35 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha – predpis penále. 2. Prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie odôvodnil odkazom na zákonné ustanovenie, podľa ktorého fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a povinné príspevky, je povinná poistné odvádzať na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a povinné príspevky tak, ako to určujú príslušné zákonné ustanovenia. Konštatoval, že fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a povinné príspevky, ktoré neodviedli poistné a povinné príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za kontrolované obdobie. Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 eur. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca ako

samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a povinné príspevky, neodviedol poistné a povinné príspevky včas za mesiace január 2010, február 2010, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, tak mu predpísal penále v sume 1.033,35 eur. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že dlh mu vznikol jeho nevedomosťou. Konštatoval, že o povinnosti odvádzať poistné a povinné príspevky nevedel, pričom o tejto povinnosti ho Sociálna poisťovňa ani jeho účtovníčka neinformovali. Uviedol, že dlžné poistné a povinné príspevky zaplatil v predpísaných splátkach. Tvrdil, že mu bolo povedané, že uhradením splátok je vec vybavená a žiadne ďalšie poplatky spojené s dlhom už nebude Sociálna poisťovňa požadovať. Žiadal o odpustenie penále. 4. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že prvostupňový orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov a zistil, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a povinné príspevky za obdobie január 2010, február 2010, júl 2012 až december 2013 zaplatil po lehote splatnosti (rozpis: Príloha k prvostupňovému rozhodnutiu). Konštatovala, že na základe uvedeného bolo žalobcovi predpísané penále v sume 1 033,35 eur. Mala za to, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, nemajú vplyv na zmenu, respektíve na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Uviedla, že povinnosť platiť poistné a povinné príspevky v zmysle § 143 ods. 1 ZSP a § 28 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala zo ZSP a zo zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec, v správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného a povinných príspevkov). Mala za to, že oneskorené zaplatenie poistného a povinných príspevkov za vyššie uvedené obdobie bolo v rámci odvolacieho konania preukázané – prvostupňový orgán bol povinný žalobcovi v zmysle zákona penále predpísať. Konštatovala, že Sociálna poisťovňa je pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné a povinné príspevky boli zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške, pričom za správnosť a včasnosť odvádzania poistného a povinných príspevkov bol zodpovedný výlučne žalobca. Ďalej poukázala na to, že penále ako pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká až jeho predpísaním rozhodnutím príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne - v tomto prípade dňa 13.05.2019. Poukázala na § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31.12.2017, podľa ktorého Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Ďalej poukázala na § 146 ods. 2 ZSP v znení účinnom od 01.01.2014, podľa ktorého v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm - ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. Následne uviedla, že podľa § 146 ods. 3 ZSP, v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma, pričom zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. Poukázala aj na § 146 ods. 4 ZSP, podľa ktorého na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Konštatovala, že dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za obdobie júl 2012 až jún 2013, ktoré boli žalobcovi predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 24.11.2015 (právoplatné 29.12.2015), zaplatil žalobca po častiach v zmysle Uznania dlhu podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Mala za to, že keďže „Uznanie dlhu“ nie je „splátkovým kalendárom“ podľa § 146 ods. 1 ZSP a dohodnuté splátky dlžných súm neboli zvýšené o úroky vo výške diskontnej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok, tak ustanovenie § 146 ods. 4 ZSP nie je možné aplikovať. Konštatovala, že prvostupňový orgán dňa 22.10.2014 povolil žalobcovi

splácanie dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za obdobie október 2013 až december 2013 formou splátkového kalendára podľa § 146 ods. 1 ZSP, avšak dňa 06.02.2015 bol tento povolený splátkový kalendár zrušený z dôvodu porušenia povinností žalobcu (žalobca neuhradil v plnej výške splátku k 01.02.2015). Uzavrela, že z uvedeného dôvodu ustanovenie § 1 ods. 4 ZSP nie je možné aplikovať. Záverom konštatovala, že penále, ktoré sa viaže na poistné a povinné príspevky za obdobie po 01.01.2010 nie je možné odpustiť, pretože to neumožňuje ZSP v znení neskorších predpisov – žalobca je teda povinný penále predpísané prvostupňovým rozhodnutím zaplatiť. Žalobcu taktiež poučila, že môže požiadať prvostupňový orgán o povolenie zaplatiť dlžnú sumu penále po čiastkach na základe ustanovenia § 146 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z.z., účinnom od 01.01.2018 v spojení s § 241 ods. 2 ZSP. II. Žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 19.11.2019 sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 23.08.2019, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 13.05.2019 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe. Žalobca v žalobe namietal nesprávny postup prvostupňového orgánu a nesprávne právne posúdenie veci. Konštatoval, že prvostupňový orgán vydal dňa 19.05.2014 rozhodnutie, ktorým mu predpísal uhradiť dlžnú sumu vo výške 733,02 eur na poistnom a povinných príspevkoch za obdobie júl 2013 až december 2013 - prvostupňový orgán na základe jeho žiadosti zo dňa 10.07.2014 povolil splátkový kalendár. Tvrdil, že uvedenú dlžnú sumu riadne a včas splatil v šiestich mesačných splátkach a splátkový kalendár žiadnym spôsobom neporušil. Tvrdil, že prvostupňový orgán aj napriek tomu, že splatil dlžnú sumu v súlade s povoleným splátkovým kalendárom, mu prvostupňovým rozhodnutím predpísal za obdobie júl 2013 až december 2013 penále v rozpore s ust. § 146 ods. 4 ZSP, z ktorého vyplýva, že v prípade povolenia splátok dlžnej sumy sa zákonné ustanovenia o predpísaní penále nepoužijú. Ďalej konštatoval, že sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal, no žalovaná jeho odvolanie napadnutým rozhodnutím zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Poukázal na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že povolený splátkový kalendár bol ním porušený z dôvodu neuhradenia splátky v plnej výške k 01.02.2015, pričom z výpisov z účtu je evidentné, že posledná splátka dlžnej sumy na poistnom a povinných príspevkoch vo výške 733,02 eur za obdobie júl 2013 až december 2013 ním bola uhradená 18.12.2014. Ďalej uviedol, že dňa 24.11.2015 bolo prvostupňovým orgánom vydané ďalšie rozhodnutie, ktorým mu bolo predpísané uhradiť dlžnú sumu na poistnom a povinných príspevkoch vo výške 1.457,58 eur za obdobie júl 2012 až jún 2013. Tvrdil, že následne kontaktoval zamestnancov prvostupňového orgánu z dôvodu, že nebol schopný jednorazovo splatiť uvedenú dlžnú sumu, pričom zamestnanci ho informovali o možnosti podania žiadosti o splátkový kalendár s tým, že po povolení splátkového kalendára prvostupňovým orgánom a po riadnom splatení mesačných splátok bude dlžná suma uhradená a penále s tým spojené už nebudú v budúcnosti predpísané. Konštatoval, že v oznámení, ktoré bolo pripojené k predmetnému rozhodnutiu zo dňa 24.11.2015, prvostupňový orgán uviedol, že ak dlžnú sumu vo výške 1.457,58 eur v uvedenej lehote neuhradí resp. nevyužije možnosť povolenia splátok dlžného poistného v zmysle ust. § 146 ZSP, tak až potom pristúpi k vymáhaniu pohľadávky. Ďalej tvrdil, že na základe rozhovoru so zamestnancami prvostupňového orgánu a oznámenia prvostupňového orgánu, ktoré bolo pripojené k predmetnému rozhodnutiu zo dňa 24.11.2015, požiadal prvostupňový orgán o povolenie splátok dlžnej sumy v dvanástich mesačných splátkach. Konštatoval, že prvostupňový orgán mu obratom zaslal oznámenie k žiadosti o splátkový kalendár spoločne s uznaním dlhu, ktorým sa zaviazal splácať dlžnú sumu na poistnom a povinných príspevkoch za obdobie júl 2012 až jún 2013 v desiatich mesačných splátkach. Tvrdil, že jednotlivé predpísané mesačné splátky riadne a včas uhradil, no prvostupňový orgán aj napriek tomu mu prvostupňovým rozhodnutím predpísal penále za obdobie júl 2012 až jún 2013 v rozpore s ust. § 146 ods. 4 ZSP. Konštatoval, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré žalovaná zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj napriek podľa jeho názoru zjavnej nesprávnosti. Uviedol, že žalovaná argumentovala tým, že uznanie dlhu nie je splátkovým kalendárom a dohodnuté splátky neboli zvýšené o úroky vo výške diskontnej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok podľa ust. § 146 ods. 3 ZSP, preto ust. § 146 ods. 4 ZSP nie je možné aplikovať. Zdôraznil, že v správnom práve môže prvostupňový orgán postupovať výlučne v súlade s tým, čo mu zákon povoľuje. Bol toho názoru, že uznanie dlhu je inštitút nepredvídaný ZSP, a preto je takýto postup prvostupňového orgánu nezákonný. V rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia opätovne poukázal na už vyššie uvedené skutočnosti. Mal za to, že zo všeobecnej právnej teórie vyplýva zásada, že právny úkon

sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa formy. Konštatoval, že žalovaná tvrdí, že uznanie dlhu nie je splátkovým kalendárom, no z obsahu uznania dlhu jasne vyplýva vôľa oboch strán dohodnúť sa na mesačných splátkach dlžnej sumy poistného a povinných príspevkoch za obdobie júl 2012 až jún 2013. Konštatoval aj to, že žalovaná tvrdí, že uznanie dlhu nemožno považovať za splátkový kalendár aj z dôvodu, že dohodnuté splátky dlžných súm neboli zvýšené o úroky diskontnej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok. Mal za to, že ust. § 146 ods. 3 ZSP Sociálnej poisťovni výslovne neprikazuje, že splátky dlžných súm musia byť zvýšené o úroky vo výške diskontnej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok. Tvrdil, že argumentácia žalovanej je irelevantná, nakoľko ani dohodnuté splátky obsiahnuté v splátkovom kalendári zo dňa 10.07.2014 o úroky vo výške diskontnej sadzby podľa ust. § 146 ods. 3 ZSP zvýšené neboli a aj napriek tomu existenciu splátkového kalendára zo dňa 10.07.2014 žalovaná nerozporuje. Žiadal o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenia účastníkov 6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.01.2020 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žiadala o nariadenie pojednávania. Zotrvala na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K žalobcovým námietkam uviedla nasledovné: „V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné a príspevky včas a v správnej sume. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistné odvádzať. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. je povinná odvádzať príspevky fyzická osoba, ktorá je povinná príspevky platiť (od 1. januára 2013 povinné príspevky). Lehotu, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistné ustanovuje § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Rovnaká lehota splatnosti je určená aj pre príspevky, ktoré platí a odvádza samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení (§ 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a príspevky v súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. včas a v správnej sume. Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 eur (znenie účinné od 1. januára 2018). Keďže žalobca, ktorý bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, preukázateľne nezaplatil poistné a príspevky za sporné obdobie v súlade s § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a s § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, bola podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov povinná penále predpísať. Pri predpísaní penále Sociálna poisťovňa v súlade s citovaným ustanovením zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vychádzala zo sumy poistného a príspevkov za uvedené obdobie, ktoré v deň splatnosti poistného a príspevkov žalobca neuhradil. Pobočka Sociálnej poisťovne predpísala penále odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného a príspevkov). Za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá samotný odvádzate!’ poistného a príspevkov. V prípade, ak by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaných zákonov, teda v čase, kedy mu odvodová povinnosť vznikla, nenastali by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. Ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

neukladá Sociálnej poisťovni možnosť penále predpísať, ale povinnosť penále predpísať, ak povinná osoba poruší zákonné odvodové povinnosti. Žalobca nespochybnil svoju odvodovú povinnosť ale namieta, že mal schválený splátkový kalendár, ktorý presne dodržal. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm poistného a príspevkov ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017 môže Sociálna poisťovňa na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Ak Sociálna poisťovňa povinnej osobe povolí splátky dlžných súm poistného, ustanovenie o predpísaní penále sa na povolené sumy splátok v súlade s § 146 ods. 4 citovaného zákona nepoužije. Z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) desiaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že o povolení splátok dlžných súm poistného a príspevkov rozhoduje v prvom stupni pobočka Sociálnej poisťovne. V rámci rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného a príspevkov pobočka Sociálnej poisťovne posudzuje splnenie podmienok ustanovených v § 146 ods. 1 citovaného zákona. Ak žiadateľ ustanovené podmienky splní, pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím povolí zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach a zároveň v súlade s § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov navýši dlžnú sumu o úroky vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V takomto prípade sa na povolené sumy splátok dlžných súm poistného a príspevkov nepoužije ustanovenie o predpísaní penále (§ 146 ods. 4). V rámci druhostupňového konania opodstatnenosť námietky žalobcu týkajúca sa porušenia § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., nebola zistená. Považujeme za potrebné uviesť, že na povolenie zaplatenia dlžnej sumy poistného a príspevkov v splátkach nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok. Vychádzajúc z § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017 Sociálna poisťovňa nie je povinná povoliť splátky dlžných súm na základe písomnej žiadosti ale citovaný zákon jej túto možnosť priznáva. Ak Sociálna poisťovňa povolí zaplatiť dlžnú sumu v splátkach podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017, potom je nevyhnutné, aby povinná osoba dodržala termín splátky určený Sociálnou poisťovňou, ako aj výšku určenej sumy. V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti sa podľa § 146 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. stáva splatnou celá dlžná suma. V takomto prípade sa zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade porušenia ustanovených podmienok sa zruší povolenie splátok dlžných súm poistného a stáva sa splatná celá dlžná suma. Následkom zrušenia povolenia splátok dlžných súm poistného je predpísanie penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj za mesiace, ktoré boli predmetom povolenia splátok dlžných súm poistného a to z dôvodu, že ustanovenie o predpísaní penále sa nepoužije len na povolené sumy splátok. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím číslo: 1100-83549-GC13/2014, zo dňa 22. októbra 2014. povolila žalobcovi, na základe jeho písomnej žiadosti doručenej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 11. júla 2014, splátky dlžných súm poistného a príspevkov predpísané rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, zo dňa 19. mája 2014, číslo: XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, za obdobie júl 2013 až december 2013 v sume 733,02 eur. Ku dňu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach, t. j. k 22. októbru 2014, však žalobca už uhradil poistné a príspevky v sume 366,51 eur. Z tohto dôvodu pobočka Sociálnej poisťovne dňa 22. októbra 2014 rozhodla o žiadosti žalobcu tak, že povolila zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v zostávajúcej sume, t. j. v sume 366,51 eur, v troch splátkach, vždy k prvému dňu v kalendárneho mesiaca (1. decembra 2014, 1. januára 2015 a 1. februára 2015) spolu s príslušným úrokom vypočítaným podľa § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v celkovej sume 7,14 eur. Žalobca mal teda povinnosť, na základe rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného v splátkach, uhradiť na účet Sociálnej poisťovne v stanovenej lehote 373,65 eur (istina a úroky). Keďže žalobca k 1. februáru 2015 neuhradil splátku v plnej výške, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím číslo: XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 6. februára 2015, zrušila rozhodnutie číslo: XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 22. októbra 2014, o povolení splátok dlžných súm poistného.

Sociálna poisťovňa nepopiera, že žalobca do 31. decembra 2014 zaplatil dlžnú sumu poistného a príspevkov v sume 733,02 eur, predpísanú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 19. mája 2014, ale žalobca opomenul, že spolu s istinou, ktorá predstavovala sumu 366,51 eur, je povinný uhradiť v stanovenej lehote aj úroky v sume 7,14 eur vypočítané v súlade s § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že žalobca uhradil na účet Sociálnej poisťovne len istinu, bez vypočítaných úrokov, je zrejmá aj z výpisov z účtu, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe. Úhrada úrokov až dňa 4. marca 2015 zo strany žalobcu v sume 7,14 eur nemá vplyv na predmetnú vec. Zaplatené úroky boli v súlade s § 146 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. použité na zápočet pohľadávky na penále. Na základe ustanovenia § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije len na povolené sumy splátok dlžných súm poistného. Vzhľadom na skutočnosť, že pobočka Sociálnej poisťovne zo zákonných dôvodov zrušila rozhodnutie o povolení splátok dlžných súm poistného a príspevkov, bola Sociálna poisťovňa povinná predpísať penále za obdobie október 2013 až december 2013, na ktoré sa pôvodne povolenie splátok dlžných súm poistného a príspevkov vzťahovalo. Pri predpísaní penále Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý presne vymedzuje kedy a komu je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať, spôsob výpočtu penále a výšku penále (percentuálnu sadzbu). V súlade s citovaným ustanovením zákona č. 461/2003 Z. z. bolo penále predpísané odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasne uvádzame, že žalobca sa mylne domnieva, že na základe rozhodnutia o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach, by nebol vôbec povinný zaplatiť penále za obdobie júl 2013 až december 2013. Ako je uvedené vyššie, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, povolila zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach len za obdobie október 2013 až december 2013 (poistné a príspevky za obdobie júl 2013 až september 2013 mal žalobca v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu už uhradené), a preto by sa ustanovenie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. aplikovalo len na povolené sumy splátok dlžných súm, t. j. na obdobie október 2013 až december 2013, a to až od 22. októbra 2014, kedy bolo žalobcovi povolené zaplatiť dlžné sumy v splátkach. Na základe platnej právnej úpravy by teda penále za obdobie október 2013 až december 2013 bolo predpísané odo dňa splatnosti poistného a príspevkov až do dňa predchádzajúceho dňu, kedy bolo žalobcovi povolené zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach. Uvedené by samozrejme platilo len za predpokladu, že žalobca neporuší stanovený splátkový kalendár. Vzhľadom na ďalšie námietky žalobcu, tykajúce sa predpísania penále za obdobie júl 2012 až jún 2013 uvádzame, že Sociálna poisťovňa je oprávnená povoliť splátky dlžných súm poistného a príspevkov len v tom prípade, ak sú splnené podmienky ustanovené § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017, t. j. dotknutá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada o povolenie splátok dlžných súm poistného a príspevkov, je povinná odvádzať poistné a príspevky, pričom v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov a súčasne je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného a príspevkov schopná plniť si svoje odvodové povinnosti vyplývajúce z jej statusu. Citované ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. sa teda vzťahuje len na poistencov, t. j. fyzické osoby alebo právnické osoby povinné odvádzať poistné a príspevky, pri splnení podmienok ustanovených v zákone. Žalobca v čase, kedy žiadal o zaplatenie dlžnej sumy poistného a príspevkov predpísaných rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: XXX-XXXXXXXXXX- F., zo dňa 24. novembra 2015, v sume 1 457,58 eur, t. j. dňa 15. decembra 2015, nespĺňal základné podmienky podmieňujúce povolenie splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017 vzhľadom na skutočnosť, že od 1. júla 2015 nebol povinný platiť a odvádzať poistné a príspevky ako samostatne zárobkovo činná osoba z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2014, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2015 (§21 ods. 2). Keďže žalobca prejavil snahu dobrovoľne splatiť nedoplatok na poistnom a príspevkoch v splátkach, pobočka Sociálnej poisťovne navrhla žalobcovi uhradiť dlžnú sumu poistného a príspevkov formou uznania dlhu (§ 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), pričom zároveň žalobcovi oznámila dôvod, pre ktorý nemôže povoliť zaplatenie dlžnej sumy poistného a príspevkov podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobcovi zároveň dala možnosť voľby a to, uznať dlh voči Sociálnej poisťovni a následne zaplatiť dlžnú sumu poistného v určených splátkach alebo neuznať dlh voči Sociálnej poisťovni a v tom prípade by Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, po uplynutí stanovenej lehoty pristúpila k vymáhaniu pohľadávky návrhom na

vykonanie exekúcie. Žalobca písomne uznal svoj dlh voči Sociálnej poisťovni dňa 14. marca 2016 a súčasne sa zaviazal splatiť pohľadávku Sociálnej poisťovne do decembra 2016 v splátkach, vo výške 120,00 eur (117,04 eur k 15. decembru 2016), vždy k 15. dňu v mesiaci. Keďže Sociálna poisťovňa nepovolila žalobcovi splácať dlžné sumy poistného a príspevkov za obdobie júl 2012 až jún 2013 podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017 z dôvodu nesplnenia nevyhnutných predpokladov zakotvených v tomto ustanovení, nemohla následne aplikovať pri predpísaní penále za uvedené obdobie § 146 ods. 4 zákona č, 461/2003 Z. z. rovnako, ako nemohla pri povolení splátok dlžnej sumy poistného na základe uznania dlhu zvýšiť dlžnú sumu poistného o úroky vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Poukazujeme na to, že funkcia uznania dlhu spočíva v tom, že odstraňuje bezprostrednú nutnosť uplatnenia a vymáhania pohľadávky. Vzhľadom na právne inštitúty upravujúce penále a povolenie splátok dlžných súm poistného a príspevkov, Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., ak žalobcovi predpísala penále za obdobie júl 2012 až jún 2013 z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo zaplatená v hotovosti. Obdobný právny názor ako zastáva v tejto veci Sociálna poisťovňa, zastáva napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 23S/241/2014, zo dňa 11. marca 2015, (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/51/2016, zo dňa 4. októbra 2016), uvádza: „Sociálna poisťovňa preto postupovala správne, ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 a ak predpísala penále aj na to poistné, ktoré bolo zaplatené dlžníkom v zmysle uznania dlhu v splátkach.“ Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne neexistuje právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni povoliť dlžníkovi zaplatiť pohľadávku na poistnom a príspevkoch v splátkach na základe uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka v prípade, ak dlžník nespĺňa podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy poistného a príspevkov podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017. Týmto spôsobom pobočka Sociálnej poisťovne vyšla v ústrety žalobcovi, od ktorého by inak bola oprávnená vymáhať neuhradenú pohľadávku formou exekúcie. Aj v rozsudku sp. zn. 23S/241/2014, zo dňa 11. marca 2015 (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/51/2016, zo dňa 4. októbra 2016), Krajský súd v Banskej Bystrici, dospel k záveru, že „Z ničoho nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi, pričom takýto právny úkon by bol posudzovaný podľa Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje so žalovaným (rozumej Sociálna poisťovňa, ústredie), že uznanie dlhu je potrebné chápať ako jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa.“ Totožný právny názor ako má Sociálna poisťovňa, t.j. že je oprávnená predpísať penále z dlžnej sumy poistného splácanej žalobcom na základe uznania dlhu, vyslovil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý v rozsudku sp. zn. 6S 100/2015, zo dňa 14. septembra 2016, uviedol: „Žalobkyni síce bolo Sociálnou poisťovňou navrhnuté postupné splácanie dlhu, čo napokon aj dodržala, takéto akceptovanie postupného splácania dlhu Sociálnou poisťovňou však nemožno považovať za povolenie splátok dlhu tak, ako to predpokladá § 146 zákona o SP. Súdu sa tento postup Sociálnej poisťovne javil ako ústretový krok, keď po prejavení záujmu žalobkyne splatiť dlh, hoci aj postupne (čo deklarovala žiadosťou o povolenie splátok), umožnila žalobkyni dlh splatiť v splátkach a vyhnúť sa tým prípadnému nútenému výkonu rozhodnutia. Postup prvostupňového orgánu (predpísanie penále žalobkyni) nemožno preto považovať za nesprávny. Naopak, bolo povinnosťou prvostupňového orgánu predmetné penále žalobkyni predpísať, a to vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 240 ods. 1 cit. zákona je kogentné a nepripúšťa modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku.“ Skutočnosť, že vyššie spomínané uznanie dlhu nemožno stotožňovať s povolením splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017 vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/2/2018, zo dňa 23. augusta 2018, v ktorom krajský súd dospel k záveru, že „...Sociálna poisťovňa bola povinná predpísať penále, pretože uznanie dlhu a zaplatenie dlhu žalobcom v súlade s uznaním dlhu nemožno považovať za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 zákona. Sociálna poisťovňa povoľuje splátky formou rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona o sociálnom poistení, ktorým súčasne navýši dlžné sumy o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm (§ 146 ods. 2, prvá veta zákona o sociálnom poistení). Niet pochýb o tom že listina - uznanie dlhu neobsahuje úpravu o navýšení dlžných súm o predmetný úrok. Sociálna poisťovňa preto

postupovala správne, ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 a ak predpísala penále aj na to poistné, ktoré bolo zaplatené dlžníkom v zmysle uznania dlhu v splátkach. Predpísanie penále za dlžné poistné v rozhodnom období je aj podľa správneho súdu plne opodstatnené.“ Vzhľadom na to, že pobočka Sociálnej poisťovne nepovolila žalobcovi splácať dlžné sumy poistného a príspevkov podľa § 146 ods, 1 zákona č. 461/2003 Z, z. v znení účinnom do 14. novembra 2017, nemohla následne aplikovať pri predpísaní penále $ 146 ods, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S 326/2016-53, zo dňa 13. júla 2017: „Keďže zákonodarca ustanovil ako podmienku nemožnosti penalizovať existenciu rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na všetky ostatné prípady postupného splácania (aj po uznaní dlhu), nemožno aplikovať § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.“ K upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky zo dňa 21. októbra 2019, číslo konania: XXXXXXXXXXXXX, uvádzame, že žalobca voči predmetnému upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky (penále predpísané rozhodnutí číslo: XXX-XXXXXXXXXX- F., zo dňa 13. mája 2019, potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu číslo: XXXXX- X/XXXX-XX, zo dňa 23. augusta 2019, ktoré je predmetom tohto súdneho konania) podal dňa 26. novembra 2019 odvolanie. O odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím číslo konania: XXXXXXXXXXXXX, zo dňa 16. decembra 2019 tak, že odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. decembra 2019. K výzve krajského súdu na vyjadrenie sa k návrhu na priznanie odkladného účinku uvádzame, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov výslovne neustanovuje, že podanie správnej žaloby má odkladný účinok, a teda neupravuje ani podmienky, naplnením ktorých je možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, ako upravuje ustanovenie § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. nie je Sociálna poisťovňa oprávnená skúmať. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie uloženej povinnosti od povinnej osoby, ktorá uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnila. Sociálna poisťovňa preto nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe, ktorou žalobca právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu napadol.“ 7. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Sa/93/2019 – 56 zo dňa 28.02.2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2020. 8. Dňa 26.01.2021 doručil žalobca súdu repliku, v ktorej zotrval na argumentácii uplatnenej v podanej správnej žalobe. K splátkam dlžných súm poistného za obdobie júl 2013 až december 2013 uviedol, že žalovaná rozhodnutím č. XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014 povolila splátky dlžných súm poistného, no tvrdenia žalovanej ohľadom rozsahu tohto povolenia si však rozporujú. Konštatoval, že kým na str. 3 svojho vyjadrenia žalovaná uvádza, že „Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím číslo: XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 22. októbra 2014, povolila žalobcovi, na základe jeho písomnej žiadosti doručenej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 11. júla 2014, splátky dlžných súm poistného a príspevkov predpísané rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, zo dňa 19. mája 2014, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, za obdobie júl 2013 až december 2013 v sume 733,02 eur.“, tak následne žalovaná na str. 4 svojho vyjadrenia konštatovala, že „žalobca sa mylne domnieva, že na základe rozhodnutia o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach, by nebol vôbec povinný zaplatiť penále za obdobie júl 2013 až december 2013. Ako je vedené vyššie, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, povolila zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach len za obdobie október 2013 až december 2013“. Bol toho názoru, že z predmetných vyjadrení je zrejmé, že ide zo strany žalovanej o nekonzistentné vyjadrenia, ktoré si navyše protirečia. Mal za to, že je nepochybné, že si svoje záväzky riadne plnil s cieľom splatiť svoj dlh, no žalovaná napriek tejto skutočnosti a nepatrnej sume 7,14 eur, ktorá pri poslednej platbe absentovala, uvedený nedostatok využila na celkové zrušenie rozhodnutia o povolení splátok. Podotkol, že k uvedenému došlo v čase, kedy mal splatenú celú istinu a aj absentujúce úroky vo výške 7,14 eur následne doplatil, no napriek tomu, žalovaná namiesto upozornenia a výzvy na doplatenie predmetnej sumy, postupovala voči nemu spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone a ktorý možno považovať v celom rozsahu za šikanózny. Konštatoval, že z ustanovenia § 146 ods. 3 ZSP vyplýva, že v prípade porušenia splátkového kalendára sa stane splatnou celá dlžná suma, v tomto prípade teda suma 7,14 eur. Tvrdil, že sa nemožno ale stotožniť s názorom žalovanej, že uvedené bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia č. XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014 o

povolení splátok dlžných súm poistného a tým zároveň aj dôvodom na predpísanie penále za obdobie, na ktoré sa povolenie vzťahovalo. Bol toho názoru, že ide o právne posúdenie zo strany žalovanej, ktoré nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a z uvedeného dôvodu je nutné takýto postup žalovanej považovať za nezákonný. K splátkam dlžných súm poistného za obdobie júl 2012 až jún 2013 uviedol, že základným argumentom žalovanej je skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k povoleniu splátok v zmysle zákona, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, avšak keďže on (žalobca) prejavil snahu dobrovoľne splatiť nedoplatok v splátkach, tak žalovaná mu navrhla uhradiť dlžnú sumu „formou uznania dlhu“ v rámci ktorého mu povolila uhradenie dlhu v splátkach. Konštatoval, že tzv. uznanie dlhu vypracované žalovanou obsahovalo rozpis splátok s dátumom ich splatnosti a výškou jednotlivých splátok. Mal za to, že argumentácia žalovanej trpí závažnými nedostatkami a netvorí logicky ucelený celok. K povoleniu splátok dlžných súm uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že vôľou oboch strán bolo dohodnúť sa na mesačných splátkach dlžných súm poistného. Tvrdil, že argumentácia žalovanej, že mu nepovolila splácať dlžné sumy podľa § 146 ods. 1 ZSP a následne tak nemohla aplikovať ustanovenie § 146 ods. 4 ZSP, je absurdná a účelová. Konštatoval, že nespornou skutočnosťou v danom prípade je, že medzi stranami došlo k dohode ohľadom uhradenia dlžného poistného v splátkach, pričom uvedené „povolenie splátok“ opakovane deklaruje aj žalovaná svojimi vyjadreniami. Tvrdil, že žalovaná rozporuje akurát tú skutočnosť, že nešlo o povolenie splátok podľa § 146 ods. 1 ZSP a dáva pritom do pozornosti, že nemožno stotožňovať uznanie dlhu s povolením splátok. Uviedol, že súhlasí so záverom, že inštitút uznania dlhu je diametrálne odlišný od povolenia splátok v zmysle § 146 ods. 1 ZSP, no dáva do pozornosti, že právny úkon sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa formy. Konštatoval, že žalovaná tvrdí, že v danom prípade ide o uznanie dlhu a nie splátkový kalendár, no z obsahu tejto listiny zo dňa 14.03.2016, ktorá obsahuje rozpis jednotlivých splátok s ich výškou a dátumom splatnosti vyplýva, že ide naopak, práve o splátkový kalendár. Tvrdil, že sú preto namieste pochybnosti, či snahou žalovanej bolo uviesť ho do omylu alebo ide zo strany žalovanej o neznalosť práva. Poukázal na to, že žalovaná vo svojom Oznámení k žiadosti žalobcu o splátkový kalendár zo dňa 15.02.2016 uviedla, že „Nakoľko ste však svojou žiadosťou prejavili snahu dobrovoľne splácať Váš nedoplatok voči Sociálnej poisťovni, zasielame Vám uznanie dlhu s uvedením Vašich identifikačných údajov a výšky nedoplatku zisteného v našich informačných systémoch ku dňu vystavenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. V prípade, že sú údaje správne a súhlasíte s navrhnutými splátkami, po podpísaní UZNANIA DLHU zašlite ho obratom na našu adresu a pohľadávku splácajte podľa uvedeného časového harmonogramu.“ Ďalej žalovaný v tomto oznámení uviedol, že „V prípade nedodržania termínu a výšky splátky podľa uznania dlhu, stáva sa splatnou celá dlžná suma a Sociálna poisťovňa pristúpi k vymáhaniu pohľadávky cestou súdneho exekútora.“. Mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná mu splátky povolila a záverom deklarovala, že v prípade uznania dlhu sa dlžná suma stane splatnou, až v prípade nedodržania termínu a výšky splátky. Tvrdil, že z jeho postupu ako aj žalovanej je zrejmé, že tu existovala vôľa a úmysel oboch strán dohodnúť sa na mesačných splátkach dlžnej sumy poistného a povinných príspevkoch, pričom úmysel mu vyhovieť a akceptovať splácanie dlhu svojim konaním deklarovala aj samotná žalovaná. Tvrdenia, že v danom prípade išlo o uznanie dlhu a nie o povolenie splátok považoval za neodôvodnené. Rovnako považoval za irelevantnú aj argumentáciu žalovanej, že v danom prípade nemohlo dôjsť k povoleniu splátok podľa § 146 ods. 1 ZSP, nakoľko neboli splnené zákonom dané podmienky. Zdôraznil, že ZSP jasne stanovuje postup v prípade, keď osoba požiada o povolenie splátok, pričom povinnosťou Sociálnej poisťovne je takýto postup dodržať a akýkoľvek iný postup je nezákonný. Konštatoval, že v zmysle zákona môže Sociálna poisťovňa povoliť uhradenie dlžnej sumy v splátkach, ak sú na to splnené podmienky, pričom je úlohou Sociálnej poisťovne zistiť, či sú splnené zákonom dané podmienky a následne rozhodnúť o povolení splátok. Mal však za to, že v prípade, ak Sociálna poisťovňa povolí splátky, napriek tomu, že neboli splnené všetky zákonné požiadavky, tak ide o pochybenie na strane Sociálnej poisťovne, pričom uvedené je výlučne zodpovednosťou Sociálnej poisťovne a v žiadnom prípade nemôže byť na neprospech osoby žiadajúcej o povolenie splátok. Mal za to, že v danom prípade žalovaná buď pri skúmaní splnenia podmienok podľa § 146 ods. 1 ZSP pochybila alebo absolútne opomenula tento zákonom stanovený postup a postupovala svojvoľne, teda nezákonne. Tvrdil, že aktuálne zbavovanie sa zodpovednosti zo strany žalovanej a zahmlievanie ňou uskutočneného právneho úkonu s cieľom deklarovať, že nešlo o povolenie splátok v pravom slova zmysle, považuje za neakceptovateľné. Ďalej konštatoval, že k uznaniu dlhu žalovaná uviedla, že z jej strany nedošlo k povoleniu splátok podľa § 146 ZSP, nakoľko neboli naplnené zákonné predpoklady pre takýto postup, avšak vzhľadom na jeho ochotu splácať dlžnú sumu, mu navrhla, aby uhradil dlžnú sumu formou uznania dlhu (tvrdil, že žalovaná mala pritom na mysli uhradenie dlžnej sumy formou dohodnutých splátok, vrátane dohodnutých termínov

splatnosti a výšky týchto splátok). Bol toho názoru, že takýto postup „hradenia formou uznania dlhu“ nielenže nemá oporu v zákone, a tým pádom je nezákonný, ale nie je ani logicky zdôvodniteľný. Poukázal na diametrálny rozdiel medzi inštitútom uznania dlhu a povolením splátok. Dal taktiež do pozornosti žalovanej, že inštitút uznania dlhu ZSP nepredvída a zároveň obsahom tohto inštitútu nie je forma, či postup pri uhrádzaní dlžnej sumy ako sa mylne domnieva žalovaná. Tvrdil, že podstatou uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka v skutočnosti je, že ide o zabezpečovací inštitút, ktorým si veriteľ zabezpečí svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi; uznanie dlhu plní svoju zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania – uviedol, že v žiadnom prípade však nejde o postup, či formu v súvislosti s uhradením dlhu. Ďalej tvrdil, že mu nie je zrejmé ako žalovaná dospela k záveru, že podstatou uznania dlhu je forma hradenia dlhu v splátkach. Konštatoval, že bez ohľadu na úmysel žalovanej je však nepochybné, že takýto postup nemá oporu v zákone. S poukazom na skutočnosť, že zákon jasne stanovuje postup pri žiadostiach o povolenie splátok, uviedol, že akýkoľvek iný postup vrátane tohto je nutné pokladať za nezákonný. Ďalej uviedol, že žalovaná trvá na tom, že bolo jej zákonnou povinnosťou v danom prípade predpísať penále. Mal však za to, že uvedené vyjadrenia žalovanej sú tendenčné, pričom žalovaná pristupuje k výkladu jednotlivých právnych noriem čisto formálne, neprihliadajúc na účel, či celkový kontext danej právnej normy. Konštatoval, že penalizácia je zákonom ustanovený právny následok za nesplnenie odvodovej povinnosti, pričom účelom vyrubenia penále je teda sankcionovanie subjektu za porušenie, resp. nesplnenie odvodovej povinnosti. Tvrdil, že v predmetnej veci je však nesporné, že z jeho strany bol daný záujem o uhradenie dlhu a nešlo z jeho strany o vedomé vyhýbanie sa týmto povinnostiam. Mal za to, že je zrejmé, že nie je účelom a cieľom zákona sankcionovať osoby, ktoré dobrovoľne svoj dlh uhrádzajú, pričom účelom povolenia splátok má byť práve umožnenie dlžníkom dobrovoľné zaplatenie dlhov voči Sociálnej poisťovni. Konštatoval, že motiváciou pre dlžníkov v takomto prípade je práve oslobodenie od penalizácie a skutočnosť, že im penále nebudú neskôr predpísané a naopak, motiváciou pre Sociálnu poisťovňu je odbremenenie v súvislosti s vymáhaním týchto dlhov. Bol toho názoru, že predpísanie penále v danom prípade nenapĺňa účel predmetného ustanovenia. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že došlo k povoleniu splátok, tak takúto penalizáciu považoval za v rozpore so zákonom. Záverom považoval za potrebné uviesť, že v zmysle ústavných princípov, ako aj základných zásad správneho konania a celkovo v zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky je neakceptovateľné, aby orgány verejnej moci konali inak než ustanovuje zákon a svojim konaním vzbudzovali zásadné pochybnosti o zákonnosti ich postupu. Tvrdil, že úmyselné zavádzanie a zahmlievanie svojich úkonov zo strany štátnych orgánov voči občanom nemôže byť v právnom štáte tolerované. 9. V duplike zo dňa 29.10.2021 žalovaná uviedla, že zotrváva na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie k správnej žalobe je nekonzistentné a protirečivé, považovala za zavádzajúce. V tejto súvislosti konštatovala, že žalobca v časti II. svojho vyjadrenia vyselektoval len prvú vetu z odseku, v ktorom opisovala skutkový stav veci, a to vetu, v ktorej uvádza, že „Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím číslo: XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX, G. dňa 22. októbra 2014, povolila žalobcovi, na základe jeho písomnej žiadosti doručenej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 11. júla 2014, splátky dlžných súm poistného a príspevkov predpísané rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, zo dňa 19. mája 2014, číslo: XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX, za obdobie júl 2013 až december 2013 v sume 733,02 eur.“ Avšak, dala do pozornosti, že ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla: „Ku dňu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach, t. j. k 22. októbru 2014, však žalobca už uhradil poistné a príspevky v sume 366,51 eur. Z tohto dôvodu pobočka Sociálnej poisťovne dňa 22. októbra 2014 rozhodla o žiadosti žalobcu tak, že povolila zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v zostávajúcej sume, t. j. v sume 366,51 eur, v troch splátkach, vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca (1. decembra 2014, 1. januára 2015 a 1. februára 2015) spolu s príslušným úrokom vypočítaným podľa §146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v celkovej sume 7,14 eur. Žalobca mal teda povinnosť, na základe rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného v splátkach, uhradiť na účet Sociálnej poisťovne v stanovenej lehote 373,65 eur (istina a úroky).“ Konštatovala, že z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán na základe písomnej žiadosti žalobcu rozhodoval o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov podľa § 146 ZSP, ktoré boli predpísané rozhodnutím prvostupňového orgánu číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 19.05.2014 - predmetným rozhodnutím boli žalobcovi predpísané poistné a príspevky za obdobie júl 2013 až december 2013 v sume 733,02 eur, pričom ku dňu 22.10.2014, kedy prvostupňový orgán rozhodol o povolení zaplatiť dlžnú sumu poistného a príspevkov v splátkach, žalobca už uhradil

poistné a príspevky v sume 366,51 eur, a preto rozhodol o žiadosti žalobcu tak, že povolil zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v zostávajúcej sume, t. j. v sume 366,51 eur, v troch splátkach, vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca (1. decembra 2014, 1. januára 2015 a 1. februára 2015) spolu s príslušným úrokom vypočítaným podľa § 146 ods. 2 ZSP v celkovej sume 7,14 eur. Mala za to, že keďže žalobca časť poistného a príspevkov zaplatil, prvostupňový orgán rozhodol o povolení splátok len zostávajúcich dlžných súm poistného a príspevkov, čo v danom prípade predstavovalo poistné a príspevky za október 2013 až december 2013, tak ako to uviedla na str. 4 svojho vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 28.01.2020. Ďalej konštatovala, že podľa § 146 ods. 3 ZSP v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma; zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. Uviedla, že žalobca preukázateľne zaplatil nižšiu sumu určených splátok a to o 7,13 eur, čo predstavuje zákonný úrok vypočítaný podľa § 146 ods. 2 ZSP, pričom skutočnosť, že žalobca uhradil na účet Sociálnej poisťovne len istinu, bez vypočítaných úrokov, je zrejmá aj z výpisov z účtu, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe. Konštatovala, že úhrada úrokov až dňa 04.03.2015 zo strany žalobcu v sume 7,14 eur nemá vplyv na predmetnú vec a rovnako je právne irelevantné, či suma, neuhradená povinnou osobou v lehote ustanovenej v rozhodnutí o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach, je vyššia alebo, ako uvádza žalobca, nepatrná. Mala za to, že keďže rozhodnutie o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach bolo v dôsledku vyššie uvedeného zrušené, prvostupňový orgán postupoval správne, ak penále za obdobie október 2013 až december 2013 predpísal odo dňa splatnosti poistného a príspevkov až do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici a dodatočne zaplatený úrok v sume 7,14 eur použil na zápočet pohľadávky na penále. Zotrvala na právnom názore, že Sociálna poisťovňa nepovolila žalobcovi splácať dlžné sumy poistného a príspevkov za obdobie júl 2012 až jún 2013 podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017 z dôvodu nesplnenia nevyhnutných predpokladov zakotvených v tomto ustanovení, a preto následne nemohla aplikovať pri predpísaní penále za uvedené obdobie § 146 ods. 4 ZSP rovnako, ako nemohla pri povolení splátok dlžnej sumy poistného na základe uznania dlhu zvýšiť dlžnú sumu poistného o úroky vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Poukázala na to, že funkcia uznania dlhu spočíva v tom, že odstraňuje bezprostrednú nutnosť uplatnenia a vymáhania pohľadávky, o čo zrejme žalobcovi pri podpísaní dohody o uznaní dlhu aj išlo. Tým, že žalobca uznal dlh, bol považovaný tento dlh na poistnom a príspevkoch za preukázaný a prvostupňový orgán umožnil žalobcovi tento uznaný dlh čo do výšky a dôvodu uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. Naďalej zastávala právny názor, ktorý vychádza aj z rozhodovacej praxe súdov, že neexistuje právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni povoliť dlžníkovi zaplatiť pohľadávku na poistnom a príspevkoch v splátkach na základe uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka v prípade, ak dlžník nespĺňa podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy poistného a príspevkov podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017. Konštatovala, že týmto spôsobom sa žalobca vyhol nútenému výkonu rozhodnutia a trovám exekúcie, keďže je zjavné, že dlžnú sumu poistného a príspevkov do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola táto suma predpísaná, neuhradil. Žalobcovi dala do pozornosti, že ona netvrdí, že ZSP „predvída“ inštitút uznania dlhu, ale len tvrdí, že z ničoho nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne, nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi podľa Občianskeho zákonníka a následne po zabezpečení pohľadávky, povoliť uznaný dlh uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 22.09.2020, podľa ktorého „Splnením si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka však nenastala situácia, že by žalovaná na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále. Ustanovenie § 146 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by žalovaná rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 citovaného ustanovenia, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2. To, že sa nejedná o povolenie splátok dlžných súm poistného, aké má na mysli ustanovenie § 146 zák. č. 461/2003 Z. z., preukazuje samotná forma listiny - uznanie dlhu, z ktorej táto skutočnosť nevyplýva.“. Ďalej konštatovala, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku dospel k právnemu záveru, že žalovaná postupovala správne, „...ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 citovaného zákona a ak predpísala penále aj na to poistné, ktoré bolo zaplatené dlžníkom v zmysle uznania dlhu v splátkach. Za pripustenia opačného výkladu by sa tak sťažovateľ neoprávnene vyhol kompenzačnému mechanizmu, či už v podobe úroku z omeškania v prípade povolenia splátok (§146 ods. 1 a 2) alebo v podobe penále (§ 240 ods. 1). Zároveň by tak

došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu sťažovateľa oproti osobám 1/, ktorým bolo povolené splácanie dlžných súm na poistnom s ich navýšením o úrok z omeškania ako aj 2/, ktorým splácanie dlžných súm povolené nebolo avšak žalovaná im predpísala penále, a to nenavýšením dlžných súm o úrok z omeškania podľa § 146 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. a zároveň nepredpísaním penále podľa § 240 tohto zákona.“ Ubezpečila žalobcu, že nebolo jej snahou uviesť ho do omylu. Konštatovala, že z oznámenia k žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 15.02.2016 (príloha č. 16 vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 28.01.2020) priamo vyplýva, že prvostupňový orgán o žiadosti žalobcu o povolenie splátok dlžných súm poistného nemohol rozhodovať z dôvodov, ktoré v oznámení aj uviedol; nakoľko však svojou žiadosťou žalobca prejavil snahu dobrovoľne splácať nedoplatok voči Sociálnej poisťovni, umožnil žalobcovi uznať dlh a následne splatiť pohľadávku podľa priloženého časového harmonogramu. Konštatovala, že v prípade, ak by žalobca dlh neuznal, tak by prvostupňový orgán pristúpil k vymáhaniu predpísanej pohľadávky návrhom na vykonanie exekúcie, čo rovnako vyplýva z predmetného oznámenia - žalobca sa mal teda možnosť rozhodnúť sám, či pohľadávku na poistnom a penále uzná a následne ju bude splácať v pravidelných mesačných splátkach alebo ju uhradí v plnej výške na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci predpísania poistného a príspevkov, resp. v rámci exekúcie s navýšením o trovy exekúcie. Na tomto mieste považovala za potrebné uviesť, že nie ona porušila zákon ale žalobca porušil svoje zákonné odvodové povinnosti, keď poistné a príspevky neplatil včas a v správnej sume - iba žalobca je výlučne zodpovedný za správnosť a včasnosť odvádzania poistného v súlade so ZSP. V prípade, ak žalobca nemal vedomosť o povinnosti platiť a odvádzať poistné a príspevky, považovala za nutné dodať, že v Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného pozná svoje povinnosti ustanovené ZSP (§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom do 31. decembra 2015, resp. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2016). Konštatovala, že žalobcovi teda svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že si je vedomý svojich práv a povinností súvisiacich s odvodovou povinnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom v právnom štáte a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti nie je možné očakávať určité zvýhodnenie na základe, či už neznalosti práva alebo akéhokoľvek iného opomenutia. Žalobcu taktiež ubezpečila, že je znalá právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia, ako aj súvisiacej právnej úpravy. Konštatovala, že skutočnosť, že žalobca sa s jej názorom nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o tom, že z jej strany ide o neznalosť práva a o konanie v rozpore so zákonom. Uviedla, že Sociálna poisťovňa nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok, čo však neznamená, že rozhoduje svojvoľne a nad ústavný a zákonný rámec. Poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 22.09.2020 v obdobnej veci - Najvyšší súd Slovenskej republiky v ňom dospel k právnemu názoru, že žalovaná bola povinná predpísať penále, pričom uznanie dlhu a zaplatenie dlhu sťažovateľom v splátkach rozvrhnutých v uznaní dlhu nemožno považovať za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 ZSP v znení neskorších predpisov. V súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v replike považovala za potrebné tiež uviesť, že predmetom tohto súdneho konania je správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla jeho odvolanie a zároveň potvrdila prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále a nie preskúmanie zákonnosti a postupu prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach, resp. pri rozhodovaní o zrušení rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného a úrokov. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 5 písm. c) ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 5 ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 20. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 142 ods. 1 ZSP, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 143 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 (§ 143 ods. 1 prvá veta ZSP v znení neskorších predpisov), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31.12.2017, Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. 24. Podľa § 146 ods. 2 ZSP v znení účinnom od 01.01.2014, v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. 25. Podľa § 146 ods. 3 ZSP, v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. 26. Podľa § 146 ods. 4 ZSP, na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 27. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) desiaty bod ZSP, o povolení splátok dlžných súm poistného a príspevkov rozhoduje v prvom stupni pobočka Sociálnej poisťovne. 28. Podľa § 240 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinnom od 01.04.2017, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 240 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z.z. účinnom od 01.01.2018, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

30. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z.z.“), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. účinnom do 31.12.2012, príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2014, povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 01.01.2013, povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V. Právne posúdenie veci 36. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 37. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/93/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/93/2019. 38. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 17.06.2025, na ktorom žalobca aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach). 39. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 40. Predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej z 23.08.2019, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (pobočky žalovanej, Bratislava) z 13.05.2019 o predpísaní penále žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie január 2010, február 2010, júl 2012 až december 2013 v sume 1.033,35 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha – predpis penále.

41. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej, potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa rozhodnutiami v oboch stupňoch vyrubila žalobcovi penále ako sankciu za to, že riadne a včas nezaplatil poistné a povinné príspevky ako samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie január 2010, február 2010, júl 2012 až december 2013. Žalobca je od 01.06.2006 sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z.. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol žalobca v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska registrovaný pod registračným číslom: 56839 (pôvodné registračné číslo: PSP056839) ako podriadený finančný agent v podregistri doplnkového dôchodkového sporenia a podregistri kapitálového trhu v období od 25.11.2010 do 06.07.2015, v podregistri poistenia alebo zaistenia od 13.07.2007 a v podregistri poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov a v podregistri prijímania vkladov od 25.11.2010; žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia taktiež registrovaný v Registri daňových subjektov od 31.07.2007 s prideleným DIČ: XXXXXXXXXX. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi ani sporné. 42. Žalobca nespochybňoval svoju odvodovú povinnosť ale namietal, že mal schválený splátkový kalendár, ktorý presne dodržal – v tejto súvislosti poukázal na § 146 ods. 4 ZSP. Tvrdil, že si svoje záväzky riadne plnil s cieľom splatiť svoj dlh. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s tým, že nezaplatenie sumy 7,14 eur (úroky) bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia č. XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014 o povolení splátok dlžných súm poistného a povinných príspevkov a tým zároveň aj dôvodom na predpísanie penále za obdobie, na ktoré sa povolenie vzťahovalo. Namietal, že v danom prípade nešlo o uznanie dlhu ale o splátkový kalendár – postup Sociálnej poisťovne považoval za nezákonný. Poukázal na podľa jeho názoru nekonzistentné vyjadrenia žalovanej (špecifikované v bode 8 ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). 43. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné skonštatovať, že predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej z 23.08.2019, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (pobočky žalovanej, Bratislava) z 13.05.2019 o predpísaní penále žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie január 2010, február 2010, júl 2012 až december 2013 v sume 1.033,35 eur a nie preskúmanie zákonnosti a postupu prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a povinných príspevkov v splátkach, respektíve pri rozhodovaní o zrušení rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného a úrokov. Námietkami žalobcu, ktoré nesmerujú proti napadnutému, respektíve prvostupňovému rozhodnutiu, sa preto správny súd zaoberať nebude. 44. Následne správny súd považuje za potrebné najprv sa vysporiadať s prakticky hlavnou námietkou žalobcu, podľa ktorej v danom prípade nešlo o uznanie dlhu ale o splátkový kalendár. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 23S/241/2014 zo dňa 11.03.2015 uviedol: „Sociálna poisťovňa preto postupovala správne, ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 a ak predpísala penále aj na to poistné, ktoré bolo zaplatené dlžníkom v zmysle uznania dlhu v splátkach.“ ; „Z ničoho nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi, pričom takýto právny úkon by bol posudzovaný podľa Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje so žalovaným (rozumej Sociálna poisťovňa, ústredie), že uznanie dlhu je potrebné chápať ako jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa.“ – správny súd zdôrazňuje, že uvedený rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/51/2016 zo dňa 04.10.2016. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 22.09.2020. Vzhľadom na uvedenú ustálenú judikatúru súdov je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé, že neexistuje právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni povoliť dlžníkovi zaplatiť pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch v splátkach na základe uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka v prípade, ak dlžník nespĺňa podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017. Správny súd taktiež konštatuje, že týmto spôsobom prvostupňový orgán vyšiel v ústrety žalobcovi, od ktorého by inak bol oprávnený vymáhať neuhradenú pohľadávku formou exekúcie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/100/2015 zo dňa 14.09.2016, podľa ktorého: „Žalobkyni síce bolo Sociálnou poisťovňou navrhnuté postupné splácanie dlhu, čo napokon aj dodržala, takéto akceptovanie postupného splácania dlhu Sociálnou poisťovňou však nemožno považovať za povolenie splátok dlhu tak, ako to predpokladá § 146 zákona o SP. Súdu sa tento postup Sociálnej poisťovne javil ako ústretový krok, keď po prejavení záujmu žalobkyne splatiť dlh, hoci aj postupne (čo deklarovala žiadosťou o povolenie splátok), umožnila žalobkyni dlh splatiť v splátkach a vyhnúť sa tým prípadnému

nútenému výkonu rozhodnutia. Postup prvostupňového orgánu (predpísanie penále žalobkyni) nemožno preto považovať za nesprávny. Naopak, bolo povinnosťou prvostupňového orgánu predmetné penále žalobkyni predpísať, a to vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 240 ods. 1 cit. zákona je kogentné a nepripúšťa modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku.“ Správny súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/2/2018 zo dňa 23.08.2018, podľa ktorého „...Sociálna poisťovňa bola povinná predpísať penále, pretože uznanie dlhu a zaplatenie dlhu žalobcom v súlade s uznaním dlhu nemožno považovať za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 zákona. Sociálna poisťovňa povoľuje splátky formou rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona o sociálnom poistení, ktorým súčasne navýši dlžné sumy o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm (§ 146 ods. 2, prvá veta zákona o sociálnom poistení). Niet pochýb o tom že listina - uznanie dlhu neobsahuje úpravu o navýšení dlžných súm o predmetný úrok. Sociálna poisťovňa preto postupovala správne, ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 a ak predpísala penále aj na to poistné, ktoré bolo zaplatené dlžníkom v zmysle uznania dlhu v splátkach. Predpísanie penále za dlžné poistné v rozhodnom období je aj podľa správneho súdu plne opodstatnené.“ Vzhľadom na uvedenú judikatúru je zrejmé, že uznanie dlhu nemožno stotožňovať s povolením splátok dlžných súm poistného a povinných príspevkov podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017. Správny súd je rovnako ako žalovaná toho názoru, že vzhľadom na to, že prvostupňový orgán nepovolil žalobcovi splácať dlžné sumy poistného a povinných príspevkov podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017, nemohol prvostupňový orgán následne aplikovať pri predpísaní penále § 146 ods. 4 ZSP – uvedený postup prvostupňového orgánu je bez žiadnych pochybností v súlade so zákonom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/326/2016 - 53 zo dňa 13.07.2017, podľa ktorého „Keďže zákonodarca ustanovil ako podmienku nemožnosti penalizovať existenciu rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na všetky ostatné prípady postupného splácania (aj po uznaní dlhu), nemožno aplikovať § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Navyše tu správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že prvostupňový orgán riadne a dôsledne oboznámil žalobcu v jeho oznámení zo dňa 15.02.2016, prečo o jeho žiadosti o povolenie splátok dlžných súm poistného a povinných príspevkov nemôže rozhodovať; nakoľko však žalobca následne prejavil snahu dobrovoľne splácať nedoplatok voči Sociálnej poisťovni, tak prvostupňový orgán mu umožnil uznať dlh a následne splatiť dlh podľa priloženého časového harmonogramu – tu správny súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by žalobca dlh neuznal, tak by prvostupňový orgán pristúpil k vymáhaniu predpísanej pohľadávky návrhom na vykonanie exekúcie, čo rovnako vyplýva aj z predmetného oznámenia zo dňa 15.02.2016 - žalobca sa mal teda možnosť rozhodnúť sám, či dlh uzná a následne ho bude splácať v pravidelných mesačných splátkach alebo ho uhradí v plnej výške na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov, resp. v rámci exekúcie s navýšením o trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že zákon neporušil prvostupňový orgán, ani žalovaná, ale práve žalobca, ktorý porušil svoje zákonné odvodové povinnosti, keď poistné a povinné príspevky neplatil včas a v správnej sume - iba žalobca je výlučne zodpovedný za správnosť a včasnosť odvádzania poistného v súlade so ZSP. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil spomínanú námietku žalobcu ako zjavne nedôvodnú. 45. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorá sa týkala § 146 ods. 4 ZSP. Správny súd tu v prvom rade uvádza, že na povolenie zaplatenia dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov v splátkach žalobca nemá právny nárok, a to ani v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok (podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017 - Sociálna poisťovňa nie je povinná povoliť splátky dlžných súm na základe písomnej žiadosti ale ZSP jej túto možnosť priznáva). Správny súd tu považuje za potrebné ďalej uviesť to, že v prípade ak Sociálna poisťovňa povolí zaplatiť dlžnú sumu v splátkach podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017, potom je nevyhnutné, aby povinná osoba dodržala termín splátky určený Sociálnou poisťovňou, ako aj výšku určenej sumy - v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti sa podľa § 146 ods. 3 ZSP stáva splatnou celá dlžná suma - v uvedenom prípade sa zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade porušenia ustanovených podmienok sa zruší povolenie splátok dlžných súm poistného a stáva sa splatná celá dlžná suma - následkom zrušenia povolenia splátok dlžných súm poistného je predpísanie penále podľa § 240 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov aj za

mesiace, ktoré boli predmetom povolenia splátok dlžných súm poistného a to z dôvodu, že ustanovenie o predpísaní penále sa nepoužije len na povolené sumy splátok. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014 povolil žalobcovi na základe jeho písomnej žiadosti splátky dlžných súm poistného a povinných príspevkov, ktoré boli predpísané rozhodnutím prvostupňového orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.05.2014, za obdobie júl 2013 až december 2013 v sume 733,02 eur - ku dňu rozhodnutia prvostupňového orgánu o povolení zaplatiť dlžné sumy poistného a povinných príspevkov v splátkach, t. j. k 22.10.2014, však žalobca už uhradil poistné a povinné príspevky v sume 366,51 eur, a preto z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán dňa 22.10.2014 rozhodol o žiadosti žalobcu tak, že povolil zaplatiť dlžné sumy poistného a povinných príspevkov v zostávajúcej sume, t. j. v sume 366,51 eur, v troch splátkach, vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca (1. decembra 2014, 1. januára 2015 a 1. februára 2015) spolu s príslušným úrokom vypočítaným podľa § 146 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov v celkovej sume 7,14 eur. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca mal teda povinnosť, na základe predmetného rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného v splátkach, uhradiť na účet Sociálnej poisťovne v stanovenej lehote sumu 373,65 eur pozostávajúcu z istiny a úrokov - keďže žalobca k 01.02.2015 neuhradil splátku v plnej výške, tak podľa správneho súdu prvostupňový orgán postupoval správne keď rozhodnutím č. XXXX-XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 06.02.2015 zrušil rozhodnutie č. XXXX-XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014 o povolení splátok dlžných súm poistného. Pre posúdenie tejto veci nie je podstatné, že žalobca do 31.12.2014 zaplatil dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov v sume 733,02 eur, ktorá bola predpísaná rozhodnutím prvostupňového orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 19.05.2014, ale podstatné v zmysle zákona je to, že žalobca opomenul, že spolu s istinou, ktorá predstavovala sumu 366,51 eur, je povinný uhradiť v stanovenej lehote aj úroky v sume 7,14 eur vypočítané v súlade s § 146 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov – predmetné pochybenie žalobcu (zaplatenie len istiny, nezaplatenie úrokov) je zrejmé aj z výpisov z účtu, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe (v zmysle zákona je nepodstatné v akej výške predmetné úroky boli). Správny súd záverom k tomuto uvádza, že v zmysle zákona je pre posúdenie veci irelevantné, že žalobca predmetné úroky nakoniec uhradil (až dňa 04.03.2015), pričom prvostupňový orgán postupoval správne keď zaplatené úroky v súlade s § 146 ods. 3 ZSP použil na zápočet pohľadávky na penále. Správny súd je toho názoru, že keďže prvostupňový orgán zo zákonných dôvodov zrušil predmetné rozhodnutie o povolení splátok dlžných súm poistného a povinných príspevkov, tak bol prvostupňový orgán povinný predpísať penále za obdobie október 2013 až december 2013, na ktoré sa pôvodne povolenie splátok dlžných súm poistného a povinných príspevkov vzťahovalo. Správny súd má taktiež za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď penále predpísal v zmysle ZSP odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa správneho súdu prvostupňový orgán (a teda následne aj žalovaná) pri predpísaní penále žalobcovi postupoval v súlade so ZSP v znení neskorších predpisov, pričom konal len v medziach predmetného ZSP. 46. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali predpísania penále za obdobie júl 2012 až jún 2013, správny súd uvádza, že žalobca v čase, kedy žiadal o zaplatenie dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov predpísaných rozhodnutím prvostupňového orgánu č. XXX-XXXXXXXXXX- F. zo dňa 24.11.2015 v sume 1.457,58 eur, t. j. dňa 15.12.2015, nespĺňal základné podmienky podmieňujúce povolenie splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017, a to vzhľadom na skutočnosť, že od 01.07.2015 nebol povinný platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky ako samostatne zárobkovo činná osoba z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2014, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2015. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 21 ods. 2 ZSP. Keďže žalobca prejavil snahu dobrovoľne splatiť nedoplatok na poistnom a povinných príspevkoch v splátkach, tak mu prvostupňový orgán navrhol uhradiť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov formou uznania dlhu, pričom mu zároveň oznámil dôvod, pre ktorý nemôže povoliť zaplatenie dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov podľa § 146 ZSP v znení neskorších predpisov. Správny súd tu opätovne uvádza, že prvostupňový orgán dal žalobcovi možnosť voľby a to, uznať dlh voči Sociálnej poisťovni a následne zaplatiť dlžnú sumu poistného v určených splátkach alebo neuznať dlh voči Sociálnej poisťovni a v tom prípade by prvostupňový orgán, po uplynutí stanovenej lehoty pristúpil k vymáhaniu pohľadávky návrhom na vykonanie exekúcie. Žalobca následne písomne uznal svoj dlh voči Sociálnej poisťovni dňa 14.03.2016 a súčasne sa zaviazal splatiť pohľadávku Sociálnej poisťovne do decembra 2016 v splátkach, vo výške 120,00 eur (117,04 eur k 15.12.2016), vždy k 15. dňu v mesiaci. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že keďže prvostupňový orgán nepovolil žalobcovi splácať dlžné sumy poistného a povinných príspevkov za obdobie júl 2012 až

jún 2013, a to podľa § 146 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 14.11.2017 (žalobca nesplnil nevyhnutné predpoklady), tak nemohol následne prvostupňový orgán aplikovať pri predpísaní penále za uvedené obdobie § 146 ods. 4 ZSP rovnako, ako nemohol pri povolení splátok dlžnej sumy poistného na základe uznania dlhu zvýšiť dlžnú sumu poistného o úroky vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Správny súd v danom postupe prvostupňového orgánu nedetegoval žiadnu nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil aj tieto námietky žalobcu ako nedôvodné. 47. Správny súd ďalej vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou žalobca poukazoval na údajnú nekonzistentnosť vyjadrenia žalovanej (špecifikovanú v replike). Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaná riadne a vyčerpávajúco odôvodnila nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj všetky ďalšie svoje argumenty uvedené v jednotlivých nasledujúcich podaniach predložených správnemu súdu. Predmetná námietka žalobcu sa javí správnemu súdu aj ako účelová, keď je zrejmé, že žalobca vyňal iba časť predmetnej argumentácie žalovanej, pričom evidentne odignoroval zvyšok. 48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že prvostupňový orgán správne a zákonne prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2010, február 2010, júl 2012 až december 2013 penále v celkovej sume 1.033,35 eur, v dôsledku čoho žalovaná postupovala taktiež správne a v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. 49. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za to, že žalovaná, ako aj prvostupňový orgán, dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne odôvodnili, a preto správny súd nezistil žiaden dôvod ich nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).