Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/35/2019 1019200288 22. 01. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200288.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o., so sídlom: Ďatelinová 5530/10, 821 01 Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19557/2018/94235 zo dňa 13.12.2018, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 19557/2018/SV/94235 zo dňa 13.12.2018 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/11491/GRJ-8 zo dňa 14.11.2017 (ďalej len rozhodnutie o predbežnej držbe“) Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) priznal predbežnú držbu spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (ďalej len „NDS“) v zmysle Geometrického plánu zo dňa 10.11.2014 vyhotoveného spoločnosťou GEO-KOD s.r.o. (ďalej len „geometrický plán“) na vyšpecifikovaných pozemkoch žalobcu v rozsahu: vstup na pozemok, vstup jednotlivo pri prechádzaní ťažkými zariadeniami, odstránenie ornice, hĺbenie, dočasná skládka materiálu, asfaltové práce, odvodňovacie práce, umiestňovanie zvodidiel, dopravné značenie, osvetlenie, oplotenie a ďalšie činnosti. V rozhodnutí o predbežnej držbe bolo konštatované, že rozsah prác je v súlade so stavebným povolením, ktorým bola povolená výstavba Rýchlostnej cesty „R7 D., E. – D., F.“ (ďalej len „rýchlostná cesta R7“) a že pri každej z činností sa jedná o práce, po vykonaní ktorých je možné pozemok vrátiť do pôvodného stavu a vstup na pozemok žiadnym spôsobom nemení stav pozemku. Aj po odstránení ornice je možné vrátiť pozemok do pôvodného stavu opätovným navozením ornice. Čo sa týka umiestnenia inžinierskych sietí, v rozhodnutí o predbežnej držbe je uvedené, že je možné vykonať opätovnú prekládku už uložených inžinierskych sietí a tieto z vyvlastňovaných pozemkov opätovne odstrániť. 2. Rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/6743/GRJ zo dňa 07.05.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní o návrhu zo dňa 13.01.2016 podaného
NDS na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania za účelom realizácie verejnoprospešnej stavby Rýchlostná cesta R7 rozhodol o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva k nasledovným pozemkom: A) parcela registra „E“ č. 2112/18, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 3 557 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F. D., v spoluvlastníckom podiele žalobcu v rozsahu 11/180, z ktorého sa oddeľuje diel č. D21 s výmerou 281 m2 v prospech NDS ako vyvlastniteľa, B) parcela registra „C“ č. 6277/6, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 737 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F. D., v spoluvlastníckom podiele žalobcu v rozsahu 1/2, z ktorého sa oddeľuje diel č. D144 s výmerou 3 m2 v prospech NDS ako vyvlastniteľa, C) parcela registra „C“ č. 6284/76, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 48 850 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F. D., v spoluvlastníckom podiele žalobcu v podiele 1/2, z ktorého sa oddeľuje diel č. D131 s výmerou 812 m2 v prospech NDS ako vyvlastniteľa, D) parcela registra „C“ č. 6284/76, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 48 850 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F. D., v spoluvlastníckom podiele žalobcu v podiele 1/2, z ktorého sa oddeľuje diel č. D132 s výmerou 866 m2 v prospech NDS ako vyvlastniteľa, E) parcela registra „C“ č. 6284/76, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 48 850 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F. D., v spoluvlastníckom podiele žalobcu v podiele 1/2, z ktorého sa oddeľuje diel č. D147 s výmerou 253 m2 v prospech NDS ako vyvlastniteľa. 3. V prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že sa dočasne obmedzuje vlastnícke právo vlastníka (vyvlastneného, žalobcu) vo výmere 984,1722 m2 ako dočasný záber na obdobie troch rokov na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“) pre verejnoprospešnú stavbu Rýchlostná cesta R7 s tým, že pozemky budú po skončení prác vrátené do pôvodného stavu. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň určil náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pre vyvlastňovaného vo výške XX.XXX,XX Eur, pričom táto náhrada bola určená znaleckým posudkom č. 145/2017 zo dňa 24.11.2017 vyhotovená znaleckou spoločnosťou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností ÚEOS – Komercia, a. s., so sídlom G. H. XX, XXX XX D. (ďalej len „ÚEOS – Komercia, a. s.“). Zároveň bolo v prvostupňovom rozhodnutí určené, že náhradu je vyvlastniteľ povinný uhradiť v lehote 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom s užívaním pozemkov sa začne najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň je vyvlastniteľ povinný uhradiť vyvlastňovanému náhradu za čas výkonu predbežnej držby vo výške X.XXX,XX Eur ročne vypočítanú za obdobie od 22.11.2017 až do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení alebo do zrušenia predbežnej držby podľa toho, čo nastane skôr. Náhrada vo výške všeobecnej hodnoty nájmu bola taktiež určená totožným znaleckým posudkom ÚEOS – Komercia, a. s. Zároveň bolo v prvostupňovom rozhodnutí konštatované, že námietke vyvlastňovaného na zmenu dočasného záberu na trvalý záver, ako aj námietke na rozšírenie záberu na celé jeho pozemky a námietke voči výmere a rozsahu vyvlastnenia sa nevyhovuje. 4. Ciele a zámery územného plánovania boli preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným orgánom verejnej správy prvého stupňa č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy č. 27909/2014/B625_SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014 a stavebným povolením č. 04668/2017/ SCDPK/37341 zo dňa 05.06.2017. 5. V prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného, čo bolo preukázané tým, že predmetná stavba je verejnoprospešnou stavbou, pričom táto skutočnosť vyplýva z územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Predmetná stavba je súčasťou stavby diaľničného obchvatu Bratislavy, ktorá je stavbou s prínosom pre obyvateľstvo Bratislavy a celého okolitého regiónu. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň uviedol, že v konaní bolo preukázané aj splnenie podmienky „nevyhnutnej miery“ vyvlastnenia. Vyvlastniteľ navrhoval dočasný trojročný záber, pričom účelom nájmu bolo získať práva
len k tým častiam pozemkov vyvlastňovaného potrebných pre realizáciu stavebných prác a objektov, ktoré boli určené geometrickým plánom ako nevyhnutne potrebné na uskutočnenie týchto prác. Pozemky vyvlastňovaného majú slúžiť len ako dočasné manipulačné plochy, resp. ako stavenisko potrebné pre výkon stavebných prác na samotnom objekte rýchlostnej cesty R7, a to len po dobu trvania stavby, pričom po skončení stavebných prác budú pozemky vyvlastňovaného vypratané a vrátené do pôvodného stavu. Na pozemkoch nebudú umiestňované žiadne inžinierske siete, pozemky budú slúžiť len ako stavenisko, resp. dočasná preložka poľnej cesty. 6. Vyvlastniteľ v konaní zároveň preukázal, že pokus o nadobudnutie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona, t. j. preukázal splnenie zákonných povinností podľa § 110 ods. 1 a § 112 ods. 4 stavebného zákona a podľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „cestný zákon“) tým, že doložil ponuku a podpísaný návrh nájomnej zmluvy, ktorý zaslal vyvlastňovanému a ten ho prevzal dňa 06.12.2017, o čom predložil doručenku. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal za preukázané, že márne uplynutie poskytnutej lehoty preukazuje bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práv k pozemku vyvlastňovaného dohodou s vyvlastňovaným. Súčasťou výzvy bolo aj upozornenie, že ak na výzvu vyvlastňovaný neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň poukazuje na skutočnosť, že ponuka na uzatvorenie dohody s vyvlastňovaným bola zosúladená s návrhom na vyvlastnenie, nakoľko z návrhu nájomnej zmluvy vyplýva len dohoda o obmedzení vlastníckeho práva vyvlastňovaného v trvaní troch rokov, pričom nájomná zmluva podľa jeho názoru obsahuje všetky zákonné náležitosti. 7. V súvislosti s požiadavkou vyvlastneného týkajúcou sa rozsahu vyvlastnenia a požiadavkou rozšírenia aj na zostávajúce časti pozemkov, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vyvlastniteľ v podanom návrhu na vyvlastnenie žiadal výhradne o dočasné obmedzenie vlastníckych práv vyvlastňovaného ako dočasný záber na tri roky, preto v tomto konaní nemal vyvlastňovaný možnosť požiadať o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúcu časť podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, pretože vyvlastnením v tomto konaní nemá dôjsť k prevodu/prechodu vlastníckeho práva. Z geometrického plánu, ako aj z výmer pozemkov a z výmer vyvlastňovaných dielov je zrejmé, že sa vyvlastňujú len menšinové časti pozemkov a vyvlastňovaný nebude obmedzený v užívaní zvyšnej časti pozemkov. Navyše vyvlastniteľ pozemky po skončení stavebných prác nepotrebuje. Trvalý zásah do vlastníckych práv preto nie je potrebný ani účelný. 8. V súvislosti so stanovením výšky náhrady orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. 145/2017 priloženého vyvlastniteľom k návrhu, ktorý bol vyhotovený znaleckou spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a. s. a ako je uvedené v znaleckom posudku, znalec nemal k dispozícii relevantné údaje na použitie výnosovej metódy a porovnávacej metódy a ani vyvlastňovaný sám k tejto námietke nepredložil žiadne zmluvy, z ktorých by vyplývala transakčná cena susediacich nehnuteľností. Navyše vyvlastňovaný namieta spôsob ohodnotenia pozemku v prípade trvalého záberu, resp. vyvlastnenia. Nakoľko medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastňovanie, vyvlastňovaný bol s požiadavkou na výšku náhrady za vyvlastnenie zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/1996 Z. z.“) odkázaný bez prerušenia konania na súd. Totožným znaleckým posudkom bola určená aj náhrada za predbežnú držbu, a to od času výkonu predbežnej držby, ktorý začína dňom 22.11.2017, kedy bolo rozhodnutie o predbežnej držbe doručené vyvlastňovanému a zaniká buď dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení alebo dňom zrušenia predbežnej držby. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukazoval na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil presne a úplne skutkový stav veci, neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie a nevysporiadal sa riadne s jeho námietkami, preto prvostupňové rozhodnutie trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Žalobca má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so samotným účelom vyvlastnenia, keď nebolo možné z jeho strany akceptovať obsah návrhu nájomnej zmluvy, keďže účel nájmu bol široko naformulovaný a zahŕňal v sebe v podstate úplne celú škálu výstavby rýchlostnej cesty R7. Tvrdil, že uzavretím navrhovanej nájomnej zmluvy by pozemky v jeho vlastníctve mohli slúžiť absolútne ku všetkým úkonom súvisiacim s výstavbou rýchlostnej cesty R7, a to bez akýchkoľvek obmedzení. Z dôvodu, že sa na vyvlastnených pozemkoch majú vykonávať aj iné činnosti než tie, na
ktoré poukazuje orgán verejnej správy prvého stupňa a na ktoré poukazuje aj rozhodnutie o predbežnej držbe, z ktorého vyplýva omnoho širší záber činnosti, v tomto konaní žiadal o trvalý záber, ktorý je jedinou možnou spravodlivou alternatívou pre legálne obmedzenie vlastníckych práv spôsobom, ako navrhuje vyvlastniteľ. Zároveň sa orgán verejnej správy prvého stupňa podľa jeho názoru nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa doby nájmu uvedenej v návrhu nájomnej zmluvy, keď podľa obsahu mala začať plynúť dňom zriadenia staveniska, pričom tento pojem považuje za nejasný a neurčitý. Vyslovil pochybnosti týkajúce sa vrátenia pozemku po skončení vyvlastnenia v pôvodnom stave, nakoľko majú byť na týchto pozemkoch umiestnené inžinierske siete a poukázal aj na roztrieštenosť jednej parcely do 28 absolútne neforemných časti, veľakrát neprepojených, bez možnosti prístupu s tým, že boli vyvlastnené iba vyvlastniteľovi hodiace sa časti pozemkov. 10. V súvislosti s primeranou finančnou náhradou uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa neuskutočnil žiadny úkon, ktorý by sa dal považovať za úkon preukazujúci skutočné zistenie veci za účelom preukázania primeranej náhrady. Orgán verejnej správy prvého stupňa disponoval viacerými znaleckými posudkami vypracovanými Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, stavebnou fakultou, Ústavom súdneho znalectva, ktorými boli pozemky ocenené znaleckou spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a. s. vždy vyhodnotené ako podcenené. Podľa jeho názoru je šokujúce, že napriek tejto vedomosti považuje predmetný znalecký posudok za relevantný, keď navyše bol na to aj upozornený. Zároveň dal do pozornosti aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 20.05.2017 a sp. zn. 10Sžk/15/2017 zo dňa 08.11.2017, podľa ktorých skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a úplne a presne zistiť skutočný stav veci týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie. Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 11. Rozhodnutím č. 19557/2018/SV/94235 zo dňa 13.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako odvolací správny orgán príslušný v čase vydania napadnutého rozhodnutia odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa oboznámil vyvlastniteľa s obsahom podaného odvolania a umožnil mu vyjadriť sa k veci. K dôvodom podaného odvolania vyvlastniteľ uviedol, že na platnosť nájomnej zmluvy nie je potrebné definovať všetky konkrétne činnosti a úkony, ktoré je nájomca oprávnený na pozemku vykonať, pričom v zmysle zákona nie je potrebné v nájomnej zmluve definovať ani účel nájmu. Podstatná je skutočnosť, že po skončení nájmu budú pozemky vrátené odvolateľovi späť v pôvodnom stave. Pozemky v dočasnom zábere v trvaní troch rokov budú slúžiť len ako dočasné stavenisko, ktoré bude po skončení prác vypratané. Ide o využívanie plôch po oboch stranách telesa diaľnice ako staveniska, po ktorých sa pohybujú stavebné mechanizmy a slúžia aj ako dočasné odkladisko stavebných materiálov. Po skončení výstavby sú tieto plochy nepotrebné a budú vrátené späť vlastníkovi v pôvodnom stave a vlastník môže pokračovať v ich nerušenom užívaní. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nejasnej formulácie začiatku nájmu vyvlastniteľ uviedol, že podľa jeho názoru je úplne jednoznačne určiteľný deň začatia plynutia nájmu a to tak, že zašle vyvlastnenému písomné oznámenie o zriadení staveniska – v návrhu nájomnej zmluvy je jednoznačne určené, že vznik nájmu je viazaný na oznámenie zaslané zo strany vyvlastniteľa. Zároveň konštatoval, že na pozemkoch nebudú umiestňované žiadne inžinierske siete a pozemky budú slúžiť len ako dočasné stavenisko. Podľa jeho názoru je nepochybné, že účel vyvlastnenia je možné dosiahnuť obmedzením vlastníckeho práva a z tohto dôvodu nemožno práva k pozemkom odňať v plnom rozsahu, teda nie je prípustné zmeniť dočasný záber na trvalý. Vyvlastnenie sa vzťahuje na diely určené geometrickým plánom, ktorý bol overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a teda je záväzný. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je jasné, že sa obmedzuje vlastnícke právo vyvlastneného len k časti jeho parcely špecifikovanej ako diel s určitým číslom, ktorá takto bola označená v príslušnom znaleckom posudku. K výške náhrady uviedol, že nakoľko medzi vyvlastniteľom a vyvlastneným nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie, orgán verejnej správy prvého stupňa pri stanovení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a s požiadavkou na vyššiu náhradu ho odkázal bez prerušenia konania na súd. Podľa jeho názoru bol dodržaný zákon a zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia. Jediné, čo z námietok odvolateľa vyplýva, je nesúhlas s výškou stanovenej
náhrady určenej podľa znaleckého posudku, avšak táto námietka nie je dostatočným dôvodom na to, aby správny orgán nechal vypracovať nový znalecký posudok. 12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie ako aj námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym názorom orgánu verejnej správy prvého stupňa, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia (dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným na uskutočnenie predmetnej stavby) dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. V zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona je navrhovateľ vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti, alebo inom obmedzení vlastníckeho práva, pričom odmietnutie dohody vlastníkom musí byť v konaní jednoznačne preukázané. Zo spisového materiálu podľa žalovaného vyplýva, že ponuka na uzavretie nájomnej zmluvy spolu s návrhom nájomnej zmluvy nebola zo strany odvolateľa akceptovaná. 13. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri určovaní výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom postupoval v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako podklad pre určenie primeranej náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 145/2017 zo dňa 24.11.2017 vypracovaného spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s. podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, pričom trhovou cenou nehnuteľnosti je kritérium ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Žalovaný má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval pri námietke odvolateľa týkajúcej sa výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva v súlade so zákonom, keď určil v rozhodnutí o vyvlastnení náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom navrhovateľa vyvlastnenia a s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal odvolateľa bez prerušenia konania na súd. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa podľa tvrdenia žalovaného vyvlastnený môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia, pričom žalobu je potrebné podať na všeobecnom súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 14. V súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa rozšírenia vyvlastnenia na zostatkové parcely, ktoré vznikli rozdelením pôvodnej parcely č. KN-E 2164/2 vedenej na LV č. XXXX, žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejedná o trvalé odňatie vlastníckeho práva k pozemkom, ale len o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu, že na predmetných pozemkoch odvolateľa má byť dočasne zriadené výlučne stavenisko, manipulačné plochy a nebudú na nich umiestňované žiadne podzemné alebo nadzemné inžinierske siete, pričom pozemky budú po ukončení stavebných prác vypratané a vrátené do pôvodného stavu. V súvislosti s ďalšími námietkami uplatnenými odvolateľom žalovaný skonštatoval, že tieto boli uplatnené v priebehu vyvlastňovacieho konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sa nimi tento správny orgán dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal.
III. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 15. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca včas podal správnu žalobu pôvodne doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.02.2019, ktorú odôvodňoval nesprávnym právnym posúdením veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], ďalej namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a navrhol, aby napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.
16. Žalobca v žalobe namieta, že od vyvlastniteľa nikdy neobdržal riadny a právne spôsobilý návrh na uzavretie dohody (nájomnej zmluvy) za účelom obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ktorý podľa právnych predpisov musí predchádzať tomu, aby bolo možné začať vyvlastňovacie konanie. Zaslaný návrh nájomnej zmluvy obsahuje podľa jeho tvrdenia niekoľko ustanovení, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť z dôvodu neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti. Vyvlastniteľ podľa jeho názoru v najväčšej možnej miere nakoncipoval účel nájmu tak, aby sa nemohol v budúcnosti domáhať porušenia zmluvy z dôvodu prekročenia účelu nájmu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na dotknutých pozemkoch sa majú vykonať práce takého charakteru a takým spôsobom, že nebude možné nehnuteľnosti vrátiť do pôvodného stavu, čo je podmienkou dočasného obmedzenia vlastníckeho práva, preto žiadal o trvalý záber, ktorý je jedinou možnou spravodlivou alternatívou pre legálne obmedzenie vlastníckych práv. Zároveň poukázal aj na ďalšie nedostatky nájomnej zmluvy, s ktorými sa orgán verejnej správy prvého stupňa nevysporiadal. Žalobca poukazoval aj na nejasnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dočasného obmedzenia vlastníckeho práva, keďže z výroku prvostupňového rozhodnutia je možné vyvodiť, že dochádza k dočasnému obmedzeniu vlastníckeho práva k celej parcele a nie iba k jednotlivému označenému dielu. V nadväznosti na uvedené, predmetný výrok označil za nepresný a neurčitý a pripúšťajúci rôzny výklad. Zároveň konštatoval, že z prvostupňového rozhodnutia nie je presne určitá doba obmedzenia vlastníckeho práva. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že na vybraných dieloch budú umiestnené inžinierske siete, respektíve je možné ich uloženie na pozemkoch. Uložením inžinierskej siete bude bez akejkoľvek pochybnosti znemožnené vrátiť pozemky po skončení vyvlastnenia do pôvodného stavu. Žalobca poukázal aj na roztrieštenosť jednej parcely do viacerých samostatných parciel, čo významným spôsobom sťažuje jeho právne postavenie. Žalobca zotrval na požiadavke trvalého záberu pozemkov, nakoľko dočasné obmedzenie podľa jeho názoru zohľadňuje výsostne a jedine záujmy vyvlastniteľa. 17. V súvislosti s primeranou náhradou za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2018 zo dňa 17.04.2008, podľa ktorého skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a úplne a presne zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie. Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh náhrady je nezákonný, respektíve či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. O to viac to platí v prípade, že zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade za vyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým posudkom. Žalobca zdôraznil, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako ani žalovaný neuskutočnili žiadny úkon, ktorý by sa dal považovať za úkon preukazujúci skutočné zistenie veci za účelom preukázania primeranej náhrady. Navyše, orgán verejnej správy prvého stupňa už disponoval desiatkami znaleckých posudkov vypracovaných Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, stavebnou fakultou a Ústavom súdneho znalectva, ktorými boli pozemky ocenené spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s. vždy vyhodnotené ako podhodnotené. Opäť poukázal, totožne ako v odvolaní, aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa určenia náhrady za vyvlastnenie. Žalobca uvádza, že v rámci správneho konania predložil informácie o prenájme pozemkov v lokalite Ružinov, ktoré sú minimálne v sume X,XX eur za m2 za mesiac, alebo nájomné zmluvy uzatvárané s hlavným mestom Bratislava, kde sa pohybujú ceny od XX eur za m2 na rok. V prejednávanom prípade ide o územie, ktoré samotnou stavbou bolo rozdrobené a znehodnotené, a preto navrhovaná cena X,XX eur za m2 za mesiac je neprimeraná. Orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný sa dôkazmi nezaoberali, iba prikývli cene uvedenej v znaleckom posudku, a to tak pre potreby dočasného obmedzenia ako aj pre určenie ceny za predbežnú držbu. Súčasťou správnej žaloby sú aj tri výňatky zo znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že všeobecná hodnota pozemku stanovená znaleckou organizáciou ÚEOS – Komercia, a. s. sa javí vzhľadom k typu nehnuteľnosti, jej polohe, súčasnému a budúcemu využitiu, k okolitej zástavbe a prírodným prekážkam obmedzujúcich využitie pozemkov ako podhodnotené. IV. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, t. j. dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným na uskutočnenie uvedenej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 17 ods. 1 cestného zákona, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá
obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok. Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do pätnástich dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Nevyhnutnou podmienkou podania návrhu na vyvlastnenie teda je, aby sa navrhovateľ vyvlastnenia pred podaním návrhu na vyvlastnenie pokúsil o dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti. Stavebný zákon upravil iba spôsob, akým sa preukazuje bezvýslednosť dohody (doručenkou zaslanej písomnej výzvy) a obsahové náležitosti výzvy adresovanej vlastníkovi nehnuteľnosti (upozornenie na následky neuzavretia dohody, a to vo väzbe na možný zásah do vlastníckeho práva). Žalovaný opäť zdôraznil, že ide o dočasný záber len k určitým častiam pozemkov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na realizáciu stavebných prác na stavebných objektoch určených geometrickým plánom zo dňa 10.11.2014, pričom pozemky žalobcu majú slúžiť len ako manipulačné plochy a pre potreby staveniska pre výkon stavebných prác, pričom po ich skončení majú byť pozemky žalobcu vypratané a vrátené do pôvodného stavu. Za nedôvodnú označil námietku žalobcu týkajúcu sa rozšírenia vyvlastnenia na zostatkové parcely, keď v danom konkrétnom prípade sa nejedná o trvalé odňatie vlastníckeho práva k pozemkom, ale len o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva. 19. V súvislosti s určovaním výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako podklad pre určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, pričom trhovou cenou nehnuteľnosti je kritérium ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Žalovaný má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval pri námietke žalobcu týkajúcej sa výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z., keď v konaní nedošlo medzi účastníkmi k dohode o náhrade za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, a následne určil v rozhodnutí o vyvlastnení náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom a s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobcu bez prerušenia konania na súd. 20. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 04.07.2019, v ktorom zotrval na doteraz prezentovaných námietkach. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva určenej na základe znaleckého posudku žalobca uvádza, že v administratívnom konaní predložil niekoľko obdobných nájomných zmlúv, ktoré uvádzajú reálne ceny za m2 a ktoré sú niekoľkonásobne vyššie, ako bolo uvedené v znaleckom posudku vypracovanom ÚEOS – Komercia, a. s. Žalobcovi priznaná náhrada na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku tak podľa jeho názoru nemôže spĺňať žiadne zákonné požiadavky na trhovú cenu. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva a za účelom objasnenia námietok vznesených žalobcom mal orgán verejnej správy prvého stupňa s odvolaním sa na § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom viazaný na navrhovateľa vyvlastnenia. Tento nedostatok nie je možné odstrániť jednoduchým odkazom vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. 21. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 13.11.2023, v ktorom zotrval na doteraz prezentovaných argumentoch a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. 22. Ďalšie podania vo veci neboli súdu doručené. V. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/35/2019. 24. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 26. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). 27. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 28. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. 29. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 30. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 31. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. 32. Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 33. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z., ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. 34. Podľa § 17 ods. 1 cestného zákona, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou
písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 35. Podľa § 17a cestného zákona, z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych ciest vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. VI. Právne posúdenie 36. Úlohou Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vecne a miestne príslušného podľa § 10 a § 13 SSP bolo preskúmať prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva k špecifikovaným pozemkom žalobcu s určením náhrady za toto obmedzenie, ako aj za čas výkonu predbežnej držby. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22.01.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 16.12.2024 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 37. Správny súd za účelom objasnenia pojmov úvodom poukazuje na § 108 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa za vyvlastnenie považuje aj dočasné obmedzenie vlastníckeho práva. Zároveň je potrebné uviesť, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t. j. dňa 01.01.2023 došlo ku zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy, a to na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý od uvedeného obdobia v predmetnom konaní vystupuje ako žalovaný. 38. Správny súd konštatuje, že výstavba rýchlostnej cesty R7 je verejnoprospešnou stavbou. Svojou povahou a účelom nepochybne predstavuje stavbu realizovanú vo verejnom záujme. Ciele a zámery územného plánovania boli preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby, ako aj stavebným povolením, pričom je potrebné konštatovať, že verejný záujem súvislosti s predmetnou stavbou prevažuje nad oprávnenými záujmami vlastníka pozemkov. 39. Z administratívneho spisu je zrejmé, že vyvlastniteľ zaslal žalobcovi ponuku na uzavretie nájomnej zmluvy spolu s návrhom nájomnej zmluvy zo dňa 05.12.2017, pričom predmetná ponuka nebola zo strany žalobcu akceptovaná. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa jednotlivých obsahových náležitostí nájomnej zmluvy správny súd uvádza, že predmet nájomnej zmluvy bol dostatočne špecifikovaný ako realizácia stavby rýchlostnej cesty R7 s tým, že v zmysle článku VIII (Ostatné ustanovenia k nájomnej zmluve) bod 8.1 návrhu nájomnej zmluvy je nájomca povinný prenajaté pozemky užívať na dohodnutý účel, a to pre realizáciu tejto stavby. V zmysle bodu 8.2 návrhu nájomnej zmluvy sa nájomca po skončení nájmu zaväzuje odovzdať prenajímateľovi predmetné pozemky v stave spôsobilom na pôvodné užívanie. Za deň odovzdania pozemku sa považuje deň, v ktorom bude pozemok navrátený do stavu spôsobilého na pôvodné užívanie. V zmysle bodu 8 5 druhá veta návrhu nájomnej zmluvy prenajímateľ súhlasí so vstupom, stavebnými prácami, ako aj s vykonaním opatrení súvisiacich so stavebnými prácami na prenajatých pozemkoch, ako aj s uskutočnením iných úkonov, ktoré možno dôvodne predpokladať za účelom výstavby stavby definovanej v návrhu nájomnej zmluvy. Zo žiadnych ustanovení nájomnej zmluvy explicitne nevyplýva, že by na predmetných pozemkoch žalobcu mali byť umiestňované inžinierske siete tak, ako to tvrdí žalobca. Je pochopiteľné, že v nájomnej zmluve nemožno zadefinovať všetky činnosti, na ktoré môžu pozemky, ktoré sú predmetom dočasného obmedzenia vlastníckeho práva, slúžiť, avšak tvrdenie o neurčitosti alebo nejasnosti účelu prenajímania pozemkov žalobcu nie je dôvodné. Zo žiadneho článku nájomnej zmluvy nevyplýva, že by sa na pozemkoch mali uskutočňovať iné činnosti, ako činnosti dočasného charakteru, a to aj s poukazom na bod 8.2 návrhu nájomnej zmluvy o navrátení pozemkov do stavu spôsobilého na pôvodné užívanie. Článok VI upravuje dobu trvania nájomnej zmluvy, pričom doba nájmu týchto pozemkov začína plynúť odo dňa, ktorý je
určený ako deň zriadenia staveniska v oznámení zaslanom prenajímateľovi zo strany nájomcu, pričom nájomca zašle prenajímateľovi oznámenie pred zriadením staveniska. Z uvedeného jasne vyplýva deň začatia plynutia doby nájmu. 40. Ponuky a návrh nájomnej zmluvy žalobca prevzal dňa 06.12.2017, pričom žalobca na ponuku v určenej lehote nereagoval. V tejto súvislosti má správny súd preukázanú bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práv k pozemkom vyvlastňovaného dohodou s vyvlastňovaným v zmysle § 17 cestného zákona, nakoľko súčasťou písomnej výzvy bolo aj upozornenie, že ak na výzvu neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Navrhovateľ vyvlastnenia bol v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti, alebo inom obmedzení vlastníckeho práva, a to spôsobom upresneným v § 112 ods. 4 stavebného zákona, ktorý upravuje spôsob preukázania bezvýslednosti dohody a obsahové náležitosti výzvy adresovanej vlastníkovi nehnuteľnosti (upozornenie na následky neuzavretia dohody, a to vo väzbe na možný zásah do vlastníckeho práva). Správny súd sa v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom návrhu na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, nebolo možné získať dohodou alebo iným spôsobom so žalobcom. 41. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa doby obmedzenia vlastníckeho práva, keď žiadal o trvalé vyvlastnenie a nie len dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, správny súd uvádza, že v zmysle § 110 ods. 3 druhá veta stavebného zákona, ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že po skončení stavebných prác v súvislosti s rýchlostnou cestou R7 budú predmetné pozemky žalobcu vrátené uvedením do pôvodného stavu, preto nie je účelné, potrebné a relevantné trvalé vyvlastnenie týchto pozemkov. Predmetné pozemky majú byť v zmysle prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia využívané ako dočasné stavenisko slúžiace na činnosti v súvislosti s realizáciou rýchlostnej cesty R7, ktoré budú po ukončení stavebných prác vrátené do pôvodného stavu. Dĺžka dočasného obmedzenia bola stanovená na základe rozsahu a náročnosti stavebných prác, ktoré sa majú vykonať. V nadväznosti na uvedené nebolo ani potrebné rozšíriť dočasné obmedzenie vlastníckeho práva na celú výmeru žalobcových pozemkov, keď účelom bolo obmedziť vlastnícke právo len k tým častiam pozemku, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre realizáciu stavebných prác určených geometrickým plánom zo dňa 10.11.2014. Ostatné pozemky žalobcu, resp. časti pozemkov, ktoré boli odčlenené, nie sú potrebné pre požadované činnosti a nebudú na tento účel počas trvania dočasného obmedzenia vlastníckeho práva a ani po tomto období využívané a môžu slúžiť žalobcovi. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o neurčitom označení pozemkov, ktoré sa majú vyvlastniť, keď predmetné pozemky považuje za dostatočne špecifikované svojim označením, umiestnením, ako aj výmerou v m2 a spoluvlastníckym podielom žalobcu. 42. Žalobca v súvislosti s jeho tvrdením o umiestňovaní inžinierskych sietí poukazuje na rozhodnutie o predbežnej držbe, v ktorom je vyvlastňovateľom uvedené umiestňovanie inžinierskych sietí na pozemkoch, avšak správny súd poukazuje na dočasnosť rozhodnutia o predbežnej držbe, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení, nakoľko predbežná držba nebola zrušená. Správny súd konštatuje, že v zmysle prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia na predmetných pozemkoch nemali byť umiestňované žiadne inžinierske siete. 43. Správny súd sa však nestotožnil s napadnutým rozhodnutím žalovaného v časti týkajúcej sa postupu pri určení výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, ako aj za čas výkonu predbežnej držby k žalobcovým pozemkom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na porovnanie cien pozemkov, judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na časti znaleckých posudkov vypracovaných inými subjektami oprávnenými vypracovať znalecké posudky, ktoré sa týkali susediacich pozemkov. Z týchto znaleckých posudkov vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov stanovená znaleckou organizáciou ÚEOS – Komercia, a. s. bola vyhodnotená ako podhodnotená. Správny orgán sa mal, a to aj v kontexte námietok žalobcu, ktorý poukazuje na nedostatočne určenú výšku náhrad, týmito námietkami zaoberať, náležite ich vyhodnotiť, resp. v prípade akýchkoľvek pochybností dať vypracovať nový znalecký posudok na potvrdenie alebo vyvrátenie týchto námietok. Žalovaný mal priestor vysporiadať sa s touto námietkou žalobcu v rámci odvolacieho konania a nie len bez ďalšieho prevziať záver uvedený v prvostupňovom rozhodnutí bez uskutočnenia akéhokoľvek relevantného úkonu. Žalovaný mal povinnosť napriek tomu, že trhová cena bola zistená znaleckým posudkom, úplne a presne zistiť
skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie. Osobitne to platí v prípade, ak je namietaná objektivita samotného znaleckého posudku. 44. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný rešpektujúc právny názor správneho súdu povinný vysporiadať sa s námietkami žalobcu v súvislosti s primeranosťou náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva a za čas predbežnej držby, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 46. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).