Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/5/2023 0723100449 09. 04. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100449.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie C. XX, XXX XX D. XXX, proti žalovanému: obec Dunajská Lužná, so sídlom Jánošíkovská 466/7, 900 42 Dunajská Lužná, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OcUDL-2023/715/11376/Cso zo dňa 03.07.2023, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie obce Dunajská Lužná č. OcUDL-2023/715/11376/Cso zo dňa 03.07.2023 a rozhodnutie obce Dunajská Lužná č. OcUDL-2023/715/11030/Cso zo dňa 16.06.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou o informácie zo dňa 07.06.2023 doručenou obci Dunajská Lužná (ďalej aj „povinná osoba“) e-mailom dňa 08.06.2023 v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) žiadateľka (žalobkyňa) žiadala o nasledovné informácie, ktoré žiadala zaslať formou emailu špecifikovaného v žiadosti: „1. Počet stavebných povolení bolo Stavebným úradom obce Dunajská lužná vydaných v období 01.01.2018 – 07.06.2023 v k. ú. E. F., G. H. I., G. J., a to osobitne pre: - nové stavby, - prístavby a nadstavby už existujúcich stavieb. 2. Počet dodatočných stavebných povolení spolu bolo Stavebným úradom obce Dunajská lužná vydaných v období 01.01.2018 – 07.06.2023 v k. ú. E. F., G. H. I., G. J.. 3. Počet uložených pokút za nelegálne stavby bolo Stavebným úradom obce Dunajská Lužná vydaných v období 01.01.2018 – 07.06.2023 v k. ú. E. F., obec Dunajská Lužná, okres Senec: - ich výška spolu, - výška najnižšej pokuty, - výška najvyššej pokuty.“ (citované zo žiadosti zo dňa 07.06.2023 nachádzajúcej sa v administratívnom spise aj so štylistickými chybami).
2. Rozhodnutím č. OcUDL-2023/715/11030/Cso zo dňa 16.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhovel žiadosti o informácie a rozhodol, že požadované informácie obec Dunajská Lužná nesprístupňuje. Povinná osoba konštatovala, že nedisponuje informáciami vyžiadanými žiadateľkou, nemá požadované informácie v reálnej dispozičnej sfére a rovnako nemohla podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť ani postúpiť inej povinnej osobe, pretože nemala vedomosť o tom, ktorá povinná osoba takouto informáciou môže disponovať. Zároveň povinná osoba uviedla, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Zákon ukladá právo na prístup k informáciám, ktoré sú už nejakým spôsobom vytvorené a uchované (napr. zaznamenané na nosiči informácií), a teda sú už k dispozícii. Sprístupnenie informácií je plnením nemožným. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žiadateľka odvolanie zo dňa 20.06.2023, doručenom žalovanému dňa 21.06.2023, v ktorom uviedla, že obec prostredníctvom obecného úradu vydáva a eviduje všetky rozhodnutia z oblasti požadovaných informácií žiadateľom, a vedie tieto v príslušnej evidencii. To znamená, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii. Odkázala na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „stavebný zákon“), konkrétne na úpravu evidencie a ukladania dokumentácie podľa § 131 a 132 stavebného zákona, v zmysle ktorých evidenciu a ukladanie stavebného povolenia spolu s písomnosťami týkajúcimi sa stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia a iného opatrenia týkajúceho sa stavieb zabezpečuje príslušný stavebný úrad a miestne príslušná obec. Z uvedeného podľa žiadateľky vyplýva, že podľa § 21a (Priestupky) zákona o slobode informácií, povinná osoba vedome žiadateľovi vydala nepravdivé informácie a vydaním prvostupňového rozhodnutia zapríčinila porušenie práva žiadateľa na sprístupnenie informácií, resp. porušila inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. 4. Rozhodnutím č. OcUDL-2023/715/11376/Cso zo dňa 03.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný odvolanie žiadateľky (žalobkyne) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že zákon o slobode informácií je lex generalis, pričom príslušný špeciálny zákon deroguje jeho ustanovenia len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. Osobitné zákony môžu výslovne stanoviť, že niektoré druhy informácií sa verejnosti na základe zákona o slobode informácií nesprístupňujú alebo že sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb. Podľa § 133 stavebného zákona platí, že orgány územného plánovania a stavebné úrady, ktoré evidujú, ukladajú územnoplánovaciu dokumentáciu a dokumentáciu stavieb, sú povinné umožniť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, nazerať do tejto dokumentácie a robiť z nej výpisy. Tieto informácie sa nesprístupňujú na základe zákona o slobode informácií. Žalovaný poukazuje aj na § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) so záverom, že postavenie účastníka správneho konania a žiadateľa v zmysle zákona o slobode informácií je rozdielne. Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií má právo na užší okruh informácií ako účastník správneho konania podľa správneho poriadku. 5. Stavebný úrad eviduje a ukladá (archivuje) všetky písomnosti (spisy) týkajúce sa vydávania územných stavebných a kolaudačných rozhodnutí. Stavebný úrad však pri archivácii spisov nerozlišuje, o ktoré katastrálne územie v rámci obci sa jedná a ani to, či ide o stavebné povolenie alebo dodatočné stavebné povolenie. Konania týkajúce sa postihu nepovolených stavieb sa taktiež nerozlišujú a neevidujú podľa jednotlivých kat. území obce. Stavebný úrad nevedie evidenciu celkovo uložených pokút za žiadne obdobie, ani uložené pokuty neeviduje od najvyššej po najnižšiu, resp. naopak. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že povinná osoba správne a pravdivo konštatuje, že nedisponuje informáciami vyžiadanými žiadateľkou. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Zákon o slobode informácií upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré sú už nejakým spôsobom vytvorené a uchované (napr. zaznamenáné na nosiči informácií), a teda sú už k dispozícií, a možno ich jednoducho sprístupniť. II. Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobkyne) 7. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 24.07.2023, domáha preskúmania zákonnosti, zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe cituje § 58, § 67 ods. 1 a § 132 stavebného zákona a uvádza, že po vydaní stavebného povolenia zašle stavebný úrad projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom s tým, že jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Stavebným úradom je obec, ktorá stavebné povolenia eviduje a zabezpečuje ich ukladanie. Žalobkyňa uvádza, že doteraz nedisponuje žiadnou časťou požadovaných informácií, hoci ich žalovaný preukázateľné má. Žalobkyňa požaduje predmetné informácie z dôvodu, že má dôvodnú pochybnosť o realizácii/nerealizácii stavieb zákonným spôsobom. 8. S odkazom na § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého sa informácie sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosiť dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom poštou alebo elektronickou poštou, žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že povinná osoba so žalobkyňou nedohodla ani iný spôsob sprístupnenia informácie, a teda žalovaný odmietol informácie bezdôvodne sprístupniť. 9. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že žalobkyňa v správnej žalobe nespomína len žiadosť o informácie zo dňa 07.06.2023, no uvádza, že „žiadosťami o sprístupnenie informácií zo dňa 07.06.2023 a 20.06.2023“ sa domáhala sprístupnenia aj nasledovných informácií nad rámec rozsahu citovaného v bode 1 tohto rozsudku: „4. Dĺžka trvania pre vydanie jednotlivých rozhodnutí ohľadom stavebných povolení Stavebným úradom obce Dunajská Lužná vydaných v období 01.01.2018 – 07.06.2023 v k. ú. E. F., G. H. I., G. J., a to odo dňa podania žiadosti až po vydanie právoplatného rozhodnutia.“. Žiadosť o informácie zo dňa 20.06.2023 nebola priložená k žalobe. Zároveň je potrebné uviesť, že prílohou žaloby je aj dokument bez podacej pečiatky povinnej osoby a bez podpisu žalobkyne, ktorý je označený ako žiadosť o informácie zo dňa 07.06.2023, a ktorý obsahuje aj vyššie uvedenú štvrtú požadovanú informáciu týkajúcu sa dĺžky stavebného konania. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.10.2024, v ktorom uviedol, že správnu žalobu vníma ako nesprávnu a nedôvodnú, popiera ju v celom rozsahu a navrhuje súdu, aby ju v celom rozsahu zamietol. Žalovaný trvá na tom, že požadovanými údajmi nedisponuje. 11. Vo vzťahu k prvej požadovanej informácii (počet stavebných povolení v k. ú. E. F.) žalovaný uvádza, že sa obec Dunajská Lužná skladá z troch katastrálnych území, a to K., E. I. L. E. F., ktoré pred 50-timi rokmi tvorili samostatné obce. Po vytvorení obce Dunajská Lužná sa ponechalo delenie na tri samostatné katastrálne územia. Nakoľko sa jedná iba o rozdelenie v katastri, stavebný úrad obce Dunajská Lužná neeviduje zvlášť vydané stavebné povolania pre jednotlivé katastrálne územia a ani ich počet. Informáciu, koľko stavebných povolení bolo vydaných za rozhodné obdobie pre dané k. ú. je možné získať fyzickým vyhľadaním všetkých stavebných spisov, preskúmaním všetkých stavebných povolení a vybraním tých, ktoré sa týkali nehnuteľností nachádzajúcich sa výlučne v k. ú. E. F. a finálnym spočítaním vyššie uvedeným kritériám vyhovujúcich povolení, čo by vyžadovalo značnú námahu vzhľadom k požadovanému časovému úseku 6 rokov. Výsledkom takejto analýzy by bola nová informácia. Žalobkyňa má právo iba na informácie, ktorými povinná osoba disponuje. Žalovaný odkazuje na odbornú literatúru vo vzťahu k zákonu o slobode informácií. 12. Vo vzťahu k druhej požadovanej informácii (počet dodatočných stavebných povolení v k. ú. E. F.) odkazuje žalovaný na argumentáciu vo vzťahu k prvej požadovanej informácií a dopĺňa, že žalovaný nerozlišuje vo svojej evidencii, či sa jedná o bežné stavebné povolenia alebo o dodatočné stavebné povolenie. Uvádza, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť prehľadať všetky stavebné povolenia za rozhodné obdobie 6 rokov a vyselektovať z nich tie na dodatočné povolenie. Po vyselektovaní dodatočných povolení pre požadované k. ú. by musela povinná osoba spočítať všetky
vyselektované dodatočné stavebné povolenia. Informáciou o počte dodatočných stavebných povolení v katastrálnom území E. F. povinná osoba nedisponuje a jednalo by sa tak o vytvorenie novej informácie. 13. Vo vzťahu k tretej požadovanej informácii (počet uložených pokút v k. ú. E. F.) žalovaný uvádza, že nerozlišuje jednotlivé konania podľa jednotlivých k. ú., z čoho má podľa žalovaného vyplývať, že žalovaný nedisponuje ani informáciou o ich spoločnej výške, najnižšej výške uloženej pokuty a najvyššej výške uloženej pokuty za rozhodné obdobia. 14. Vo vzťahu k štvrtej požadovanej informácii (dĺžka trvania stavebného konania) žalovaný uvádza, že nedisponuje informáciou, ako dlho trvajú stavebné konania pre nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E. F.. Získanie tejto informácie by vyžadovalo rovnako, ako v predošlých prípadoch, vyselektovanie potrebných stavebných povolení, zistenie doby, ktorá uplynula medzi podaním žiadosti a právoplatnosťou jednotlivých rozhodnutí a následne vytvorenie priemeru z takto zistených údajov. V takomto prípade sa jedná rovnako ako v ostatných troch prípadoch o novú informáciu, na vytvorenie a zistenie ktorej žalobkyňa nemá zákonný nárok a žalovaný zákonom uloženú povinnosť. 15. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 03.01.2025, v ktorej špecifikovala, že nežiadala o sprístupnenie informácií za obdobie pred 50-timi rokmi, ale za konkrétne, krátke a jasne určené obdobie 5,5 roka. Žalobkyňa predpokladá, že počet stavebných povolení pre nové stavby, prístavby a nadstavby za uvedené obdobie nie je dramaticky vysoký. Priamo na stavebnom úrade Dunajská Lužná pracujú v súčasnosti 4 pracovníci, t. j. je tu dostatok zamestnancov na spracovanie žiadosti o poskytnutie informácie. Nie je zároveň pravdou, že žalovaná nemá k dispozícii tieto informácie. V prípade, ak by žalovaný nemal prehľad o tom, koľko stavebných povolení vydal za predmetné obdobie, išlo by o známku nedostatočnej a nekvalifikovanej práce. Poukazuje tiež na základný princíp zákona o slobode informácií „čo nie je tajné, je verejné“, t. j. informácie musia byť sprístupnené okrem tých, ktoré sú zo sprístupnenia vylúčené podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií. Žalobkyňa vo svojej replike zároveň poukazuje na možnosť správneho súdu priamo uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, t. j. nariadiť sprístupnenie informácie. Ak neexistuje dôvod na nesprístupnenie informácie, súd musí podľa žalobkyne uložiť povinnosť sprístupniť informáciu. 16. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 17. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 09.04.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 03.04.2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 19. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 21. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 22. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 23. Správny súd prvotne uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v konaní o všeobecnej správnej žalobe je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie (§ 180 ods. 1 SSP). To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, a to v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či odbornú literatúru napr. D., K., B., A., M., A., B., L. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907). 24. Žalobkyňa ako žalovaného označila „starostu obce Dunajská Lužná“. Napadnuté rozhodnutie síce podpísal starosta obce Dunajská Lužná, no napriek tomu je žalovaným priamo obec, ktorá je ako povinná osoba explicitne označená v § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté správnou žalobou) podpísala osoba, ktorá je najvyšším výkonným orgánom obce Dunajská Lužná (ako orgánu verejnej správy, resp. samosprávy), administratívnu subjektivitu na vydanie daného rozhodnutia má v zmysle zákona o slobode informácií obec Dunajská Lužná. Správny súd preto ako so žalovaným konal s obcou Dunajská Lužná. 25. Úlohou správneho súdu, vecne a miestne príslušného podľa § 10 a § 13 SSP, bolo preskúmať prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorými bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti o informácie zo dňa 07.06.2023, ktorá sa nachádza v administratívnom spise s podacou pečiatkou povinnej osoby v rozsahu troch otázok (okruhov požadovaných informácií) uvedených v bode 1 tohto rozsudku. Je potrebné uviesť, že tak prvostupňové ako i napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorých preskúmania sa domáha žalobkyňa správnou žalobou zo dňa 12.07.2023, sa týkali len nesprístupnenia informácií požadovaných žalobkyňou žiadosťou zo dňa 07.06.2023, ktorá sa nachádza v administratívnom spise. Napriek tomu, že žalobkyňa v správnej žalobe uvádza aj žiadosť o informácie zo dňa 20.06.2023, v ktorej pravdepodobne žiadala o sprístupnenie informácií týkajúcich sa dĺžky trvania konania predchádzajúceho vydaniu stavebných povolení (bod 9 tohto rozsudku), a napriek tomu, že sa aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.10.2024 vyjadril aj k dôvodom nesprístupnenia týchto informácií, informácie o dĺžke konania neboli požadované žiadosťou zo dňa 07.06.2023, ktorá sa nachádza v administratívnom spise. Správny súd uvádza, že v žalobe spomínaná žiadosť zo dňa 20.06.2023 a ani žiadosť zo dňa 07.06.2023, ktorá je prílohou žaloby a ktorá obsahuje 4 otázky (viď bod 9 tohto rozsudku), nie sú súčasťou administratívneho spisu. Zároveň sa výroky a ani odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí povinnej osoby nijako netýkajú žiadosti o informácie o dĺžke stavebného konania. Na základe uvedeného súd nemohol preskúmať zákonnosť postupu povinnej osoby vo vzťahu k tejto štvrtej skupine požadovaných informácií, keďže tieto neboli súčasťou žiadosti zo dňa 07.06.2023, ktorá sa nachádza v administratívnom spise a neboli ani predmetom konania žalovaného, ktorého výsledkom sú rozhodnutia preskúmavané v tomto súdnom konaní. 26. Žalobkyňa nesúhlasí s argumentom žalovaného, že požadované informácie týkajúce sa počtu stavebných povolení, dodatočných stavebných povolení a informácie o výške pokút uložených stavebných úradom nemá žalovaný k dispozícii. Namieta, že správny orgán má, resp. musí mať v zmysle stavebného zákona, k dispozícii všetky stavebné povolenia, a teda musí vedieť poskytnúť požadované informácie. Z argumentácie žalobkyne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie sú podľa jej názoru nezákonné z dôvodu nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
27. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude samotným postupom vybavovania žiadosti o informácie žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. 28. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia. 29. Správny súd konštatuje, že z § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. Na strane druhej však „mechanické zhromaždenie informácií z viacerých dokumentov nemožno automaticky považovať za vytvorenie novej informácie. To, že informácie nemá žalovaný v žiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom systéme neznamená, že ich reálne nemá. Ak ich v dispozícii má, ale v inej forme (a nejde o situáciu podľa § 8 - 12 zákona v spojení s čl. 4 Nariadenia č. 1049/2001), je povinný ich sprístupniť, pričom nie je viazaný požadovaným „formátom“ informácie“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžik/2/2019 zo dňa 14.11.2019). 30. Z odôvodnenia prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že obec Dunajská Lužná ako povinná osoba má požadované informácie k dispozícii, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „stavebný úrad eviduje a ukladá (archivuje) všetky písomnosti (spisy) týkajúce sa vydávania územných stavebných a kolaudačných rozhodnutí, vrátane týchto rozhodnutí. Stavebný úrad však pri archivácii spisov nerozlišuje, o ktoré kat. územia v rámci obci sa jedná ani to, či ide o stavebné povolenie alebo dodatočné stavebné povolenie. Konania týkajúce sa postihu nepovolených stavieb sa taktiež nerozlišujú a neevidujú podľa jednotlivých kat. území obce. Stavebný úrad nevedie evidenciu celkovo uložených pokút za žiadne obdobie, ani uložené pokuty neeviduje od najvyššej po najnižšiu, resp. naopak.“ Povinná osoba teda priamo potvrdila, že ako stavebný úrad eviduje a ukladá (archivuje) všetky písomnosti (spisy) týkajúce sa vydávania stavebných rozhodnutí a eviduje aj spisy týkajúce sa postihu nepovolených stavieb. Tieto povinnosti napokon vyplývajú žalovaného aj priamo z § 132 stavebného zákona. Správny súd sa preto nemôže stotožniť s hlavným dôvodom uvádzaným povinnou osobou ako dôvodom nesprístupnenia spočívajúci v tom, že nedisponuje požadovanými informáciami. Ak aj nedisponuje na vlastné interné účely vedomosťou o konkrétnych číslach (počtoch či sumách), ktoré by boli odpoveďami na otázky položené žalobkyňou, určite povinná osoba disponuje jednotlivými spismi, rozhodnutiami, resp. písomnosťami, z ktorých sa dajú požadované pošty či sumy určiť. Povinná osoba má teda k dispozícii všetky podklady, z ktorých by bolo možné odpovedať na otázky žalobkyne. Žalovaný to potvrdil aj vo svojom vyjadrení zo dňa 01.10.2024, v ktorom uviedol, že požadované informácie by bolo možné získať fyzickým vyhľadaním stavebných spisov, resp. spočítaním vyselektovaných povolení (body 11 a 12 tohto rozsudku).
31. Správny súd sa nemôže stotožniť ani so záverom žalovaného, že v prípade, ak by mal požadované informácie získať fyzickým vyhľadaním a vyselektovaním požadovaných informácií z už existujúcich informácií (spisov), ktoré má povinná osoba, resp. žalovaný k dispozícii, vytvárala by sa tak nová informácia. Žalovaný sám uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že „zákon o slobode informácií upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré sú už nejakým spôsobom vytvorené a uchované (napr. zaznamenané na nosiči informácií, a teda sú už k dispozícii, a možno ich jednoducho sprístupniť postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií.“ Správny súd je toho názoru, že povinná osoba na základe vyššie uvedeného sama potvrdila, že disponuje informáciami týkajúcimi sa vydaných stavebných povolení a uložených pokút. Tieto informácie sú „nejakým spôsobom vytvorené a uchované“, konkrétne archiváciou listinných vyhotovení predmetných rozhodnutí (stavebných povolení, či rozhodnutí u uložení pokút). V tomto smere správny súd dáva povinnej osobe do pozornosti aj znenie zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o archívoch“), ktorý definuje pojmy ako registratúrny záznam, pôvodca registratúry, spis, lehotu uloženia, správa registratúry a upravuje aj povinnosti pôvodcov registratúry. V zmysle § 16 ods. 6 zákona o archívoch zabezpečuje pôvodca registratúry, ktorý je orgánom verejnej moci, správu registratúry prostredníctvom elektronického informačného systému na správu registratúry, ak to ustanoví osobitný zákon. Ak je teda povinnosťou žalovaného evidovať a archivovať jednotlivé registratúrne záznamy týkajúce sa rozhodovacej činnosti žalovaného ako stavebného úradu, nie je možné tvrdiť, že informácie (spisy), ktoré majú tvoriť podstatu toho, na čo sa žalobkyňa pýta, nemá povinná osoba k dispozícii a že ich vyhľadaním by vznikla nová informácia, ktorou povinná osoba nedisponuje. Danou informáciou, alebo aspoň jej časťou, musí povinná osoba ako stavebný úrad disponovať; možno ju nepozná osoba, ktorá vybavovala konkrétnu žiadosť o informáciu, no povinná osoba ako stavebný úrad ňou v určitom rozsahu disponovať zo zákona musí. 32. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje s právnym názorom, že „zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Býva zložité rozlíšiť medzi situáciou, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií a kedy už ide o vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Možno súhlasiť s názorom, že rozlíšenie oboch situácií treba hľadať v miere „intelektuálnej náročnosti“ činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť vyhľadané v rôznych dokumentoch. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie, musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných a zhromaždených údajov.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/161/2015 zo dňa 23.08.2017). 33. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať, že v posudzovanom prípade by sa sumarizáciou informácií týkajúcich sa jednotlivých stavebných povolení, dodatočných stavebných povolení a uložených pokút vydaných/uložených v rámci vymedzeného obdobia od 01.01.2018 do 07.06.2023 a týkajúcich sa k. ú. E. F. nejednalo o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, ale o mechanické vyhľadanie a zhromaždenie informácií, ktorými orgán verejnej správy disponuje, aj keď sa nenachádzajú v elektronickom systéme, prípadne ak ich aj nemá už zosumarizované pre svoje interné účely. Forma, v ktorej sa nachádzajú požadované informácie, nemôže predstavovať prekážku ich sprístupnenia. Správny súd sa vo všeobecnosti stotožňuje s tvrdením žalovaného, že povinná osoba nie je povinná vykonávať operácie, ktoré by viedli ku vzniku nových informácií, ktoré sú síce požadované žiadateľom, avšak ktoré v momente podania žiadosti u povinnej osoby neexistujú. Tento záver však nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad, keďže žiadateľom požadované informácie má povinná osoba k dispozícii. 34. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, osobitne vo vzťahu k zásadnému skutkovému záveru povinnej osoby, že požadovanými informáciami v celosti nedisponuje. Správny orgán nezistil skutkový stav dostatočne v tom, že v zmysle odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by zisťoval, či disponuje aspoň časťou požadovaných informácii (napr. týkajúcich sa aspoň určitého časového obdobia), aký je rozsah (počet) archivovaných spisov, ktorých sa požadované informácie týkajú, resp. aká je náročnosť a aký je vôbec čas potrebný na vyhľadanie požadovaných informácií v uchovávaných (prípadnej aj archivovaných) spisoch, či má dostatok personálnych kapacít
potrebných na spracovanie požadovanej odpovede. Skutkový stav nebol zisťovaný ani vo vzťahu k tomu, či sú všetky spisy (resp. predmetné registratúrne záznamy) evidované len v listinnej forme, resp. či nedisponuje povinná osoba od roku 2018 aj rozhodnutiami (registratúrnymi záznamami) v elektronickej forme, čo by zjednodušilo mechanické spracovanie dostupných informácií. Orgán verejnej správy prvého stupňa po dôslednom zistení skutkového stavu v celom rozsahu žiadosti žalobkyne zo dňa 07.06.2023 opätovne rozhodne rešpektujúc právny názor správneho súdu a rozhodnutie zrozumiteľne a náležite odôvodní. 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).