Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/75/2018 1017202052 24. 04. 2024 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202052.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 6Sa/35/2017 2 BA - 7Sa/75/2018
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. - D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XX XXX E., F. G., zastúpenej spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, za účasti: MANIOM, s.r.o., Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 889 124, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29.09.2017, takto rozhodol: 6Sa/35/2017 2 BA - 7Sa/75/2018
I. Správny súd v Bratislave návrh žalovanej na spojenie vecí a prerušenie konania zamieta. II. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 29.09.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 29.10.2014 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. III. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie: 6Sa/35/2017 6 BA - 7Sa/75/2018
I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 29.10.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej aj „Pobočka“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s ust. § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) rozhodla, že žalobkyni, ako zamestnancovi spoločnosti MANIOM, s.r.o. (ďalej aj „zamestnávateľ“), nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa 01.09.2013 podľa slovenskej legislatívy. 2. V jeho odôvodnení odkázala na článok 11 ods. 3 a 13 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 a na vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009. Ďalej uviedla, že Sociálnej poisťovni bolo dňa 26.06.2014 doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa od 01.09.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.09.2013 podľa slovenskej legislatívy. II. Napadnuté rozhodnutie 3. Na základe odvolania žalobkyne, rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29.09.2017 tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie Pobočky. V odôvodnení uviedla, že zamestnávateľ prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou, od 01.09.2013. Z príloh mesačných výkazov poistného a príspevkov, ktoré zamestnávateľ predkladal Sociálnej poisťovni, vyplýva, že odmena žalobkyne za vykonanú prácu bola od 01.09.2013 vo výške 40,- eur mesačne. Okrem výkonu práce zamestnanca na území Slovenskej republiky vykonávala žalobkyňa na území Poľskej republiky činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Dňa 20.03. 2014 bolo Sociálnej poisťovni doručené zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczen Spolecznych, Oddzial Walbrzych, Inspektorat Jelenia Górza (ďalej aj „ZUS”) oznámenie číslo 430200/0082909/2013 (430400/450/27299/2013/UBS-U/340), ktorým ZUS určila, že žalobkyňa podlieha v období od 01.09.2013 do 31.08.2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. ZUS nemala za preukázané, že práca žalobkyne na území Slovenskej republiky je efektívna a skutočne zárobková. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym. Z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Sociálna poisťovňa tento krok už uskutočnila v rámci striktne určeného postupu podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a postupov a práve výsledkom tohto preskúmavania a preverovania bolo konečné určenie poľskej
legislatívy pre zamestnanca. Na základe skutočnosti, že žalobkyni bola určená poľská uplatniteľná legislatíva, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, dospela k záveru, že zamestnávateľ prihlásil od 01.09.2013 žalobkyňu do systému slovenského sociálneho poistenia nesprávne. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým deklarovala, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.09.2013 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. III. Žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 05.12.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej. Mala za to, že žalovaná nie je oprávnená vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobkyne v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 ZSP, pričom poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa zo dňa 14.12.2016, sp. zn.: 9Sžso/90/2015 a zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 9Sžso/160/2015. Žalobkyňa mala tiež za to, že bol nesprávne aplikovaný pojem zanedbateľných činností. IV. Vyjadrenie žalovanej 5. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že jej bolo zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia doručené oznámenie, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa od 01.09.2013 do 31.08.2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa, nesúhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej a informovala ZUS o skutočnostiach, pre ktoré takéto určenie nemôže prijať. Následne bolo dňa 26.06.2014 žalovanej, zo strany ZUS, doručené oznámenie č. 430200/0082909/2013, zo dňa 16.06.2014, v ktorom ZUS uviedla, že zohľadnila skutočnosti zistené Sociálnou poisťovňou, že závislá činnosť žalobkyne vykazuje znaky marginálnej činnosti (čas práce v rozsahu 10 hodín mesačne so mzdou 40,- eur mesačne), a taktiež poukázala na fakt, že žalobkyňa je v Poľskej republike samostatne zárobkovo činnou osobou. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ZUS určila, že žalobkyňa podlieha od 01.09.2013 do 31.08.2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa definitívnym. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla o nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Zamestnávateľ totiž prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne (ďalej len „register poistencov“) od 01.09.2013, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v uvedenom období podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobkyne v registri poistencov. Požadovanú nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na žalobkyňu sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa teda len deklarovala skutočnosť, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. 6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila. V. Právne posúdenie veci 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24.04.2024, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 8. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 9. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 11. Podľa § 199 ods. 3 SSP. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 12. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 15. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. 16. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 17. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
18. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia. 38. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni nevzniklo od 01.09.2013 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ďalšieho účastníka podľa slovenskej legislatívy. Žalobkyňa je fyzickou osobu s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet v Poľskej republike. Z administratívneho spisu vyplýva, že zamestnávateľ prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou, od 01.09.2013. Na žalobkyňu sa teda priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobkyňu je príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia. Listom zo dňa 16.06.2014, adresovaným žalobkyni, a na vedomie doručeným žalovanej dňa 26.06.2014, poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczen Spolecznych, Inspektorat Jelenia Górza, oznámila, že pre žalobkyňu, ktorá vedie podnikateľskú činnosť na vlastný účet v Poľskej republike, je od 01.09.2013 do 31.08.2014 zodpovedajúcou legislatívou poľská legislatíva s tým, že v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je toto rozhodnutie konečné. Z obsahu listu vyplýva, že žalovaná vyjadrila nesúhlas so stanovenou slovenskou legislatívou ako so zodpovedajúcou, stanovenou za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2014 na základe článku 16 vykonávacieho nariadenia, v súlade s článkom 13 ods. 3 základného nariadenia. Slovenská strana uznala, že čas práce vykonávanej na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa MANIOM, s.r.o. vo výmere 10 hodín mesačne, so mzdou 40,- eur mesačne má charakter marginálnej práce, a ako vyplýva z článku 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia, práca marginálneho charakteru nie je braná do úvahy pri stanovení zodpovedajúcej legislatívy podľa článku 13 základného nariadenia. Keďže žalovaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto listu od ZUS, toto určenie nenamietala, stalo sa určenie uplatniteľných právnych predpisov definitívnym. Práve aj týmto žalovaná argumentovala v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. 39. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.12.2018, sp. zn. 1Vs/1/2018). Z uvedeného vyplýva, že po tom, čo bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu (Poľskej republiky) od 01.09.2013, bola vylúčená právomoc žalovanej na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatívy. Pokiaľ žalovaná namietala, že v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla o nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, k tomu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 9Sžsk/120/2019 v obdobnej veci, podľa ktorého: „za dôvodnú považuje kasačný súd námietku uvedenú v kasačnej sťažnosti, že žalovaná a ani prvostupňový orgán (pobočka Čadca) neboli kompetentné na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ bola vo vzťahu k žalobcovi 1 s konečnou platnosťou určená uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky, nie je možné vo vzťahu k žalobcovi 1 aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení, a teda ani podľa tohto zákona vydať rozhodnutie. (...) V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie, že žalovaná nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o poistení, pretože v danom prípade ide o absenciu jej právomoci vôbec vo veci konať, keďže zákon o
sociálnom poistení, podľa ktorého žalovaná rozhodla, nie je aplikovateľný.“ Teda žalovaná nemala vôbec vo veci konať, ani vydávať rozhodnutie o nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. 40. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 199 ods. 1 písm. b) SSP, keďže ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Hoci to žalobkyňa v žalobe nenavrhovala, súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie (§ 134 ods. 2 písm. b) a d) SSP). 41. Absencia právomoci Sociálnej poisťovne na určenie uplatniteľnej legislatívy v dôsledku jej definitívneho určenia podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako neodstrániteľná prekážka konania vylučuje aplikáciu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a teda aj aplikáciu jeho ustanovení § 194 a § 172 ods. 1; v takom prípade Sociálna poisťovňa zastaví konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 9Sžsk/120/2019). Úlohou žalovanej po vrátení veci bude postupovať v zmysle citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu a konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. 42. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 29.09.2017, súčasne prebieha konanie aj na Krajskom súde v Žiline, a to pod sp. zn. 29Sa/19/2017. Predmetné konanie sa začalo na podnet zamestnávateľa MANIOM, s.r.o. (IČO: 46 889 124) podaním správnej žaloby zo dňa 05.12.2017. Za účelom zamedzenia vzniku situácie, že by sa o tej istej veci rozhodlo dvakrát (porušenie zásady „ne bis in idem“), žalovaná navrhla uvedené konania spojiť. Ak uvedenému návrhu nie je možné vyhovieť, žiadala jedno z konaní prerušiť do doby právoplatného skončenia predmetnej veci na druhom súde. Návrhu na spojenie vecí súd nevyhovel, nakoľko tieto konania prebiehajú na rôznych súdoch. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, žalovaná výslovne neuviedla, ktoré z konaní navrhuje prerušiť a návrh odôvodnila iba tým, aby sa predišlo tomu, že by sa o tej istej veci rozhodlo dvakrát. Takýto dôvod však nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov, či už na obligatórne (§ 100 ods. 1 SSP) alebo fakultatívne (§ 100 ods. 2 SSP) prerušenie konania, preto súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. 43. Podľa § 167 ods. 2 SSP, správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b). 44. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 45. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 2 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu trov konania, nakoľko súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu podľa § 199 ods. 1 písm. b) SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal nakoľko mu v konaní nevznikli trovy konania v zmysle ust. § 169 SSP a nie sú dané ani dôvody hodné osobitného zreteľa. Poučenie: 6Sa/35/2017 2 BA - 7Sa/75/2018
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).