Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/100/2020 1015201317 21. 03. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., B., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. s. 846/2015/301, č. k. PV 301/02836/2014/R, č. z. 76892/2015 zo dňa 17.07.2015, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), podanou dňa 06.08.2015 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. s. 846/2015/301, č. k. PV 301/02836/2014/R, č. z. 76892/2015 zo dňa 17.07.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „pobočka“), č. s. 846/2015/301, č. k. PV 301/02836/2014, č. z. 132/2015 zo dňa 02.01.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 23 ods. 1 písm. e), § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil platobný výmer, ktorým pobočka ako prvostupňový orgán rozhodla, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „Dôvera“ alebo „zdravotná poisťovňa“) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 v sume 162,30 Eur v zmysle § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru. Vec na krajský súd napadla pod sp. zn. 1S/192/2015.
2. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dotknuté správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, keďže pobočka nedodržala 30-dňovú lehotu na postúpenie opravného prostriedku a porušila tým § 57 ods. 2 Správneho poriadku, a žalovaný nerozhodol o odvolaní v zákonom stanovenej lehote, ani neoznámil žalobcovi predĺženie lehoty v zmysle § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. Nedodržaním stanovených lehôt podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 3. Ďalej žalobca namietal neúplne zistený skutkový stav s poukazom na to, že v predchádzajúcom konaní boli Výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo 07.11.2011 i Oznámenie o neakceptovaní námietok z 15.05.2012 zrušené, preto nie je možné tvrdiť (tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí), že bol uplatnený nárok na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 a že z tohto titulu existuje právna pohľadávka. Zo strany zdravotnej poisťovne bol porušený postup v konaní o výkaze nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení a Dôvera stratila právny titul viesť sumu 162,30 Eur ako pohľadávku. Žalobca dodal, že žalovaný sa nezaoberal jeho odvolacími argumentami, že zdravotná poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom, keď predmetný výkaz nedoplatkov správoplatnila bez rozhodnutia o vecných námietkach. Porušenie postupu podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení potvrdili podľa žalobcu aj dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sžso/8/2013 z 25.02.2013, 10Sžso/12/2013 z 09.04.2013). 4. Vo vzťahu k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu žalobca doplnil, že žalovaným použitý pojem „kolísavé príjmy“ zákon nepozná, preto je jeho použitie neadekvátne, nepreskúmateľné a porušujúce zásadu právnej istoty, navyše zákon o zdravotnom poistení takýto dôvod nedoplatku nepozná. Nedostatočným zistením skutkového stavu je podľa žalobcu aj vyjadrenie žalovaného, že § 77a ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach mu neukladá povinnosť zaoberať sa výkazom nedoplatkov, jeho formou, ani skutočnosťami v ňom uvedenými, rovnako ani námietkami proti nemu. Toto vyjadrenie podľa žalobcu porušuje základné pravidlá správneho konania. Žalobca skonštatoval, že konanie o vydaní platobného výmeru z titulu ročného zúčtovania poistného v podmienkach verejného zdravotného poistenia nadväzuje na konanie o výkaze nedoplatkov, ktorý bol v tomto prípade zrušený, preto ak nedôjde k preskúmaniu vyčísleného nedoplatku, nejde o právnu pohľadávku. Dodal, že účelové vytŕhanie § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. z kontextu porušuje jeho právo na súdnu ochranu. 5. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že rozsudkami súdov bol výkaz nedoplatkov zrušený len formálno-procesne a že na konanie o výkaze nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Prvostupňový orgán nemal právny titul na vydanie platobného výmeru a vydaním platobného výmeru bez právneho základu porušil povinnosť podľa § 18 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 581/2004 Z. z. Následne žalovaný nedostatok odôvodnenia prvostupňového orgánu, vo vzťahu k nevysporiadaním sa s námietkami voči výkazu nedoplatkov, nahradil prvostupňové rozhodnutie svojím vlastným odôvodnením a odňal žalobcovi možnosť v riadnom inštančnom postupe vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, čím porušil právo žalobcu na inú právnu ochranu. 6. Podľa žalobcu ďalej žalovaný neúplne a právne nesprávne posúdil skutkový stav veci, keď bez preukázania splnenia podmienok na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona č. 581/2004 Z. z. konal v správnom konaní v prvom a druhom stupni, pričom nezohľadnil odvolacie námietky (definícia pohľadávky na poistnom, vylúčenie svojvoľného vymáhania akýchkoľvek pohľadávok na poistnom). Žalobca konštatoval, že žalovaný by nemal akceptovať bez preskúmania akýkoľvek návrh zdravotnej poisťovne na začatie konania o vydanie platobného výmeru a jej tvrdenie, že ide o neodvedený preddavok na poistné alebo nedoplatok na poistnom. Platobný výmer je oprávnený vydať len v tom prípade, ak je právne podložený. Nemôže však ísť o prípad, keď sa platiteľ bráni a spochybňuje preddavok alebo nedoplatok, a to až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku. Žalovaný uviedol nesprávne znenie § 17 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, a to znenie účinné až od 01.01.2011. Bolo tiež nesprávne aplikované ustanovenie §77a zákona č. 581/2004 Z. z. 7. Žalobca vytýkal i vydanie rozhodnutia miestne nepríslušným prvostupňovým orgánom, keď mal za to, že z webovej stránky žalovaného a zverejnených interných právnych aktov takáto príslušnosť nevyplýva, čím došlo k porušenie § 5 a § 6 Správneho poriadku. Z platobného výmeru nevyplýva, od akého vnútorného predpisu sa miestna príslušnosť pobočky odvodzuje. Pobočka podľa v tom čase platnej organizačnej schémy je jedným z útvarov, ktorý nemá právnu subjektivitu. Miestna príslušnosť sa
spravuje miestom činnosti v zmysle § 7 ods. 1 Správneho poriadku, ktorým je v tomto prípade Bratislava, preto mala konať pobočka v Bratislave. 8. Absenciu úplne zisteného skutkového stavu žalobca videl aj v tom, že žalovaný ako odvolací správny orgán mal za preukázané, že žalobca neuhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného v zákonom stanovenej lehote, keďže zrušením výkazu nedoplatkov zanikol právny titul na vydanie platobného výmeru. 9. Napadnuté rozhodnutie žalobca tiež považoval za nepreskúmateľné, pretože v jeho odôvodnení nedostal odpoveď na zásadnú otázku, ktorá má pre vec podstatný význam, na základe čoho vznikol nedoplatok vo výške 162,30 Eur, keďže nie je uvedený rozpis preddavkov na poistné prislúchajúcich k príslušnému príjmu/vymeriavaciemu základu za každý kalendárny mesiac roka 2010, pričom sám odvolací orgán vyjadril názor, že všetci traja zamestnávatelia odviedli preddavky z príjmov riadne a včas. Ak je preddavok v zmysle zákona ustanovený ako maximálny, pričom je konštatované, že preddavok bol odvedený v správnej výške, zásada spravodlivého konania by sa mala prejaviť aj v ročnom zúčtovaní poistného, teda v súčte príjmov, ktoré sú limitované trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy. Nesprávnym výkladom zákona [v rozpore s § 16 ods. 8 písm. a), písm. d) zákona o zdravotnom poistení] potom nemožno platiteľa poistného nútiť k úhrade nedoplatku, ktorý on sám nezavinil. Žalovaný síce doplnil chýbajúce vymeriavacie základy za každý kalendárny mesiac, avšak neuviedol výšku preddavku poistného prislúchajúceho k vymeriavaciemu základu za každý kalendárny mesiac, aby sa zistilo, kde vznikol nedoplatok. Preskúmateľnosť sumy nedoplatku je pritom súčasťou práva na súdnu ochranu. Žalobca zhrnul, že súhrnné údaje uvedené na strane 15 – 17 napadnutého rozhodnutia nespĺňajú požiadavku preskúmateľnosti a nie sú ani jasnou a zrozumiteľnou odpoveďou na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Žalobca tiež poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie zúčtovania pohľadávok a záväzkov za mesiac september 2010. 10. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušenie oboch rozhodnutí, vrátanie veci na nové prejednanie a rozhodnutie a priznanie náhrady trov konania. K žalobe boli pripojené početné prílohy. II. Stručný priebeh administratívneho konania 11. Dňa 10.03.2011 žalobca podal zdravotnej poisťovni Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie poistenca, ktorý mal viacerých platiteľov za rok 2010 (ďalej len „ročné zúčtovanie“), a to podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení. Výsledkom ročného zúčtovania bol nedoplatok vo výške 1 cent. Zdravotná poisťovňa overila správnosť ročného zúčtovania a zistila, že nedoplatok predstavuje výšku 162,30 Eur, na úhradu ktorého vyzvala žalobcu listom zo dňa 24.05.2011, avšak bezvýsledne. 12. Zdravotná poisťovňa následne vydala výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 podľa § 17a zákona o zdravotnom poistení, voči ktorému žalobca podal námietky, ktoré neboli zdravotnou poisťovňou akceptované (Oznámenie o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov zo dňa 15.05.2012). 13. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/187/2012-38 zo dňa 13.11.2012 oznámenie zdravotnej poisťovne o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov zo dňa 15.05.2012 a výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 podľa § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec vrátil zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžo/12/2013 zo dňa 09.04.2013 odvolanie zdravotnej poisťovne v tejto veci odmietol. 14. Dňa 22.12.2014 bol žalovanému doručený návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru na pohľadávku na poistnom vyplývajúcu z ročného zúčtovania za rok 2010 vo výške 162,30 Eur s poukazom na to, že žalobca podľa § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení riadne a včas neodviedol nedoplatok na poistnom. Na základe návrhu žalovaný dňa 02.01.2015 vydal prvostupňové rozhodnutie (platobný výmer), ktorým žalobcovi uložil nedoplatok zaplatiť. 15. Proti platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím vydaným dňa 17.07.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s preskúmavaným rozhodnutím, ktoré považoval za vydané v súlade so zákonom, a mal za to, že nedoplatok bol vypočítaný
v správnej výške. Poukázal na to, že žalobca mal v rozhodnom období troch zamestnávateľov a kolísavé príjmy, pričom príjem zo závislej činnosti presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Celkový výpočet poistného potom vychádzal z rozdielu medzi poistným celkom a úhradu preddavkov na poistné uhradených zamestnávateľmi. III. Priebeh konania pred súdom 16. Po podaní žaloby boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane doručovania písomností všetkým účastníkom konania. 17. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 10.09.2015, v ktorom sa pridržal napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí žalobcovi jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako sa vysporiadal so všetkými jeho odvolacími tvrdeniami, a súčasne podrobne špecifikoval výpočet výsledku ročného zúčtovania poistného za rok 2010. Ku kompetencii pobočky žalovaný predložil Smernicu č. 13/3/2010 Organizačný poriadok s účinnosťou od 01.01.2012. Žalovaný ďalej konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so Správnym poriadkom, má všetky náležitosti a po právnej, skutkovej i formálnej stránke je správne. Návrh na zrušenie rozhodnutia považoval za neprípustný. Navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Náhradu trov konania si pritom neuplatnil. 18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 13.12.2016 (replika). Poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril ani k jednému zo žalobných bodov, a dal do pozornosti, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/54/2014 zo dňa 11.11.2015 v rovnakej veci zrušil platobný výmer žalovaného, pričom okrem iného vyslovil, že „...nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je zdravotná poisťovňa povinná vždy vykázať vo forme výkazu nedoplatkov“. Replika bola doručená žalovanému dňa 12.10.2017 na vedomie. 19. Uznesením krajského súdu č. k. 1S/192/2015-103 zo dňa 15.02.2017, právoplatným 09.03.2017, bola do konania v zmysle § 33 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a) SSP pribratá Dôvera ako pôvodný účastník správneho konania. 20. Podaním zo dňa 17.03.2017, doručeným krajskému súdu 21.03.2017, sa Dôvera vzdala účastníctva v konaní pred správnym súdom v súlade s § 32 ods. 4 SSP. 21. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.10.2017 žalobca uplatnil námietku premlčania s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení a na skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nevydala nový výkaz nedoplatkov, pretože jej to neumožňuje zákon o zdravotnom poistení. Podľa žalobcu sa právo uplatniť nárok premlčalo dňa 30.11.2016. Námietka bola žalovanému doručená dňa 18.10.2017. 22. Krajský súd dňa 07.12.2017 uskutočnil pojednávanie vo veci, na ktorom sa zúčastnili žalobca i žalovaný, ktorí v plnom rozsahu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný doplnil, že nebolo povinnosťou poisťovne predložiť výkaz nedoplatkov pred rozhodnutím a vydaním platobného výmeru za rok 2010, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Vo vzťahu k namietanému procesnému postupu žalovaný poukázal na § 77a ods. 5, ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa podanými námietkami, v prípade, že by sa mal, nebolo by možné dodržať stanovenú 15-dňovú lehotu na vydanie platobného výmeru. Poukázal na to, že účelom daného ustanovenia bolo práve zjednodušenie a zrýchlenie procesu predpisovania pohľadávok zo zdravotného poistenia. 23. Rozsudkom krajského súdu č. k. 1S/192/2015-126 zo dňa 07.12.2017, právoplatným 12.01.2018, bolo napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátená žalovanému na ďalšie konania. Žalobcovi krajský súd zároveň priznal právo na úplnú náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že „...výsledkom ročného zúčtovania poistného žalobkyne za rok 2010 bol nedoplatok. Zákon č. 580/2004
Z. z. v ustanovení § 19 ods. 11, na ktoré sa žalovaný vo vydaných rozhodnutiach odvoláva, uvádza, že platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo. Žalobkyňa nedoplatok z RZP 2010 do 30.06.2011 neuhradila. Zákon č. 580/2004 Z. z. zdravotnej poisťovni nedáva možnosť, ale v ust. § 19 ods. 9 zdravotnej poisťovni ukladá povinnosť vydať výkaz nedoplatkov podľa § 17a. Zároveň určuje povinné náležitosti výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného a poistencovi dáva právo podať proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov odôvodnené námietky (§ 19 ods. 12). Podľa obsahu spisu výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 spolu s oznámením o neakceptovaní námietok bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 187/2012-38 zo dňa 13.11.2012 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 10Sžso/12/2013 zo dňa 09.04.2013 zrušený a vec bola vrátená zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie, nový výkaz nedoplatkov zdravotná poisťovňa nevydala a obrátila sa priamo na pobočku žalovaného s návrhom na vydanie platobného výmeru. Žalovaný návrhu vyhovel a zaviazal žalobkyňu zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2010, hoci vydaniu platobného výmeru nepredchádzal výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, proti ktorému by mohla žalobkyňa podať námietky.“ 24. Krajský súd vyjadril názor, že „...po zrušení výkazu nedoplatkov č. 1102142436 absentoval základný procesný predpoklad pre začatie konania u žalovaného na vymoženie predmetnej pohľadávky a z tohto pohľadu bol návrh zdravotnej poisťovne predčasný. Vydaním platobného výmeru bez predchádzajúcej existencie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach uplatniť svoje námietky voči zdravotnej poisťovni. V prípade, že výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok, nemôže sa zdravotná poisťovňa podľa zákona obrátiť s návrhom na vydanie platobného výmeru na žalovaného bez toho, aby vydala nový výkaz nedoplatkov a umožnila poistencovi podať proti nemu námietky. Na rozdiel od neodvedených preddavkov na poistné, ktoré si príslušná zdravotná poisťovňa môže uplatniť priamo na úrade, alebo výkazom nedoplatkov (§ 17 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.), nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je zdravotná poisťovňa povinná vždy vykázať vo forme výkazu nedoplatkov. Súd nemohol súhlasiť ani s názorom žalovaného, že zrušením výkazu nedoplatkov č. 1102142436 nezanikol nedoplatok žalobkyne z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 a poisťovňa si ho len uplatnila iným spôsobom, v zmysle § 77a zákona č. 581/2004. Ak by zdravotná poisťovňa mohla uplatniť svoj návrh na vydanie platobného výmeru na úrade bez vydania výkazu nedoplatkov, právna úprava v zmysle zák. č. 580/2004 Z. z. by stratila opodstatnenie. Podľa názoru súdu je vydanie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného, proti ktorému podal poistenec vecné námietky, podmienkou pre ďalší procesný postup zdravotnej poisťovne na vymoženie pohľadávky v konaní pred žalovaným.“ 25. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že „nakoľko žalovaný v konaní vychádzal z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo potrebné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).“ 26. K námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania práva zdravotnej poisťovne uplatniť si svoj nárok dodal, že sa ňou nezaoberal, pretože „žalobkyňa mohla rozšíriť žalobné dôvody v zmysle ust. § 183 SSP len v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného. Žalobkyni bolo rozhodnutie oznámené dňa 30.07.2015 a žalobkyňa námietku premlčania uplatnila na súde podaním doručeným dňa 18.10.2017.“ 27. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný uznesením sp. zn. 9Sžsk/21/2018 zo dňa 18.07.2018, právoplatným 21.08.2018, návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol, a rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/21/2018 zo dňa 26.02.2020, právoplatným 11.05.2020, rozsudok krajského súdu č. k. 1S/192/2015-126 zo dňa 07.12.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na relevantné ustanovenia zákona o zdravotnom poistení konštatoval: „Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.04.2011 povinnosť podať ročné zúčtovanie poistenia mal poistenec; žalobkyňa si túto povinnosť splnila 11.03.2011. Keďže nedoplatok nebol uhradený do 01.07.2011, poisťovňa postupovala v súlade s § 17a ods. 1, keď 07.11.2011 vydala výkaz nedoplatkov. Nedoplatok na zdravotnom poistení za rok 2010 zdravotná poisťovňa vykázala výkazom nedoplatkov č. 1102142436 zo 07.11.2011. Výkaz nedoplatkov bol následne zrušený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/187/2012
z 13.11.2012. Odvolanie proti tomuto rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/12/2013 ako neprípustné. Po zrušení výkazu nedoplatkov krajským súdom už zdravotná poisťovňa nevydala nový výkaz nedoplatkov, ale podala návrh na vydanie platobného výmeru. Žalobkyňa nesúhlasila s vydaním platobného výmeru bez predchádzajúceho vydania výkazu nedoplatkov. Krajský súd svoje rozhodnutie založil na tom, že zatiaľ čo preddavok na poistnom si môže zdravotná poisťovňa uplatniť buď na úrade alebo výkazom nedoplatkov, nedoplatok na zdravotnom poistení musí poisťovňa vykázať výkazom nedoplatkov, proti ktorému je možné podať námietky. Krajský súd na vec aplikoval ustanovenie zákona o zdravotnom poistení § 19 ods. 9 v znení účinnom od 01.05.2011, podľa ktorého nedoplatok na poistnom zdravotná poisťovňa vždy vykáže najskôr výkazom nedoplatkov, čo podľa názoru kasačného súdu nebol správny postup.“ 28. Kasačný súd vysvetlil, že „Zákon o zdravotnom poistení v § 36 ods. 9 ustanovil, že na ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2010. Zákon o zdravotnom poistení v tomto znení, v znení účinnom do 31.12.2010 v § 17a ustanovoval zdravotnej poisťovni možnosť vykázať nedoplatok výkazom nedoplatkov. V § 19 ods. 9 zákon o zdravotnom poistení ustanovil zdravotnej poisťovni povinnosť pri nedoplatku na poistnom vydať výkaz nedoplatkov počnúc od 01.05.2011. Toto ustanovenie však na nedoplatok žalobkyne na ročnom zúčtovaní poistného za rok 2010 nemožno aplikovať. Žalobkyňa nesúhlasila s vydaním platobného výmeru bez predchádzajúceho vydania výkazu nedoplatkov aj z dôvodu, že v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Sžso/12/2013 ustanovil zdravotnej poisťovni povinnosť nový výkaz nedoplatkov. Kasačný súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil....Krajský súd teda v danom konaní neuložil zdravotnej poisťovni povinnosť vydať nový výkaz nedoplatkov, ale povinnosť opätovne rozhodnúť. Za takéto opätovné rozhodnutie je v zmysle zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.04.2011 možné považovať aj vydanie platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bez predchádzajúceho opätovného vydania výkazu nedoplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo 07.11.2011 po podaní námietok žalobkyňou a nevyhovení týmto námietkam zdravotnou poisťovňou v zmysle § 17 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení stratil platnosť zo zákona (ešte pred jeho samotným zrušením krajským súdom), a to podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na Úrad. (a nevyhovení námietkam zdravotnou poisťovňou) nepredpokladá (a ani v čase podávania námietok žalobkyňou nepredpokladal) opätovné vydávanie výkazu nedoplatkov. V takom prípade Úrad vydá platobný výmer.“ 29. Kasačný súd ďalej dodal, že „sa nestotožnil s odôvodnením krajského súdu, keď uviedol, že neprihliadol na námietku premlčania, pretože ju žalobkyňa nevzniesla v lehote na podanie žaloby. Osobitosťou konania o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach je možnosť meniť alebo doplniť dôvody žaloby až do rozhodnutia krajského súdu (§ 203 ods. 1 SSP), preto bolo potrebné, aby sa krajský súd vysporiadal aj s námietkou premlčania, a to aj vo vzťahu k okamihu jej prvého uplatnenia. “ Zhrnul, že „Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie (§ 462 ods. 1 S. s. p.).“ 30. Po vrátení z kasačného súdu bola veci pridelená spisová značka 1S/100/2020. 31. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal. Vec bola na správnom súde ďalej vedená pod sp. zn. BA-1S/100/2020. 32. Správny súd vo veci nariadil na deň 21.03.2024 pojednávanie, z ktorého sa ospravedlnil žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.03.2024, pričom oznámil, že zotrváva na všetkých dôvodoch, ktoré v konaní uviedol. Pojednávanie následne prebehlo za prítomnosti povereného zástupcu žalovaného (poverenie z 30.11.2017), ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a vyjadril súhlas so zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v tejto veci.
IV. Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava 33. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 9 ods. 1, § 10 a § 13 ods. 1 SSP, konajúc (s ohľadom na podanie žaloby za účinnosti OSP) podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s prechodným ustanovením § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná ako správna žaloba v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 247 a nasl. OSP v spojení s § 491 ods. 2 SSP), pri existencii zákonnej výnimky z povinného právneho zastúpenia [§ 49 ods. 2 písm. b) SSP], po vykonaní potrebných procesných úkonov a oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, bez viazanosti žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), bez potreby doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP), zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), pri zachovaní senátneho rozhodovania v danej veci aj po zrušení rozsudku krajského súdu (ďalej aj „zrušený rozsudok krajského súdu“) rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 9Sžsk/21/2018 zo dňa 26.02.2020, právoplatným 11.05.2020, vec prejednal na verejnom pojednávaní za prítomnosti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu (§ 114 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 34. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 35. Podľa § 491 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 37. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.“ 38. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“ 39. Podľa § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 40. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 41. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 42. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.“ 43. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2010 v zmysle § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení vrátane trov konania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov po
tom, ako bol kasačným súdom zrušený rozsudok krajského súdu vydaný v tejto veci v pôvodnom konaní (vedenom pod sp. zn. 1S/192/2015), a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového orgánu a pri viazanosti názorom kasačného súdu a zohľadniac všetky žalobné dôvody v danej veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď na základe úplne zisteného skutkového stavu ustálili, že žalobca je povinný uhradiť predmetný nedoplatok. 44. V prvom rade sa správny súd zameral na vyslovený právny názor kasačného súdu, z ktorého vyplýva, že zdravotná poisťovňa vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu za rok 2010, pri aplikácii právnej úpravy zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, nemala povinnosť, ale len možnosť vykázať nedoplatok výkazom nedoplatkov. 45. Podľa § 36 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 „Ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.“ 46. Podľa § 17a zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.“ 47. Podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.“ 48. Po citácii zásadných ustanovení, o ktoré kasačný súd oprel svoj právny názor v danej veci, správny súd uzatvára, že postupujúc podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2010, nebola zdravotná poisťovňa povinná pred uplatnením nedoplatku na poistnom u žalovaného (podaním návrhu na vydanie platobného výmeru), uplatniť nedoplatok najprv výkazom nedoplatkov. Takúto povinnosť zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 zdravotnej poisťovni neukladal, upravoval ju len vo forme možnosti takto postupovať. Aj v prípade, ak by výkaz nedoplatkov nebol zrušený (k čomu v danej veci došlo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/187/2012-38 zo dňa 13.11.2012), v zmysle § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení by podaním návrhu na vydanie platobného výmeru u žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou stratil platnosť ex lege, teda priamo zo zákona. Zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 teda nepredpokladal a nevyžadoval platný výkaz nedoplatkov na to, aby zdravotná poisťovňa mohla podať návrh na vydanie platobného výmeru. To, aký postup zdravotná poisťovňa zvolí, bolo výlučne na jej zvážení. Z tohto hľadiska preto nedošlo k pochybeniu žalovaného, ak platobný výmer vydal bez výkazu nedoplatkov vydaného zdravotnou poisťovňou, preto sú námietky žalobcu v tomto smere neopodstatnené a nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 49. Správny súd ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania práva zdravotnej poisťovne na poistné, s ktorou sa krajský súd v zrušenom rozsudku nevysporiadal s poukazom na jej oneskorené uplatnenie, čo bolo rovnako vytknuté zo strany kasačného súdu. 50. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.04.2011 „Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 7, § 18 a § 19 ods. 11) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.“ 51. Podľa § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok.“
52. V súvislosti s predmetnou námietkou (ktorou sa správny súd musel zaoberať v súlade s právnym názorom kasačného súdu a s poukazom na § 203 ods. 1 SSP, umožňujúci žalobcovi zmeniť rozsah a dôvody správnej žaloby v sociálnych veciach až do rozhodnutia správneho súdu) žalobca vychádzal zo skutočnosti, že premlčacia lehota začala plynúť po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia výkazu nedoplatkov, t. j. od 30.11.2011, a skončila dňom 30.11.2016, pričom nový výkaz nedoplatkov nebol vydaný, preto sa právo premlčalo. Tento záver však nie je správny, a to nielen s poukazom na skutočnosť, že výkaz nedoplatkov bol zrušený, teda lehotu nie je možné odvíjať od jeho doručenia, ale predovšetkým s poukazom na citované ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, ktoré začatie plynutia premlčacej lehoty viaže na splatnosť poistného. V prejednávanej veci splatnosť poistného, resp. nedoplatku na ňom, nastala dňom 30.06.2011 (§ 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení), pričom zdravotná poisťovňa si nárok na poistné uplatnila dňom 22.12.2014, kedy podala návrh na vydanie platobného výmeru na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K uplynutiu premlčacej lehoty by došlo až dňom 30.06.2016, čo v predmetnej veci nenastalo, preto je uvedená námietka žalobcu nedôvodná. 53. V ďalšom sa správny súd zameral na ostatné námietky žalobcu uplatnené v žalobe, ktoré neboli predmetom posúdenia kasačného súdu: 54. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o vecnej a miestnej nepríslušnosti pobočky žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „Úrad“), teda pobočky Trenčín, s ohľadom na to, že zo strany žalovaného bol predložený Organizačný poriadok (Smernica č. 13/3/2010) s účinnosťou od 01.01.2012 (účinný aj v čase vydania preskúmavaných správnych rozhodnutí), ktorý v čl. 27 vymedzuje kompetencie jednotlivých pobočiek. Podľa bodu 6 uvedeného článku pobočka Trenčín naviac (okrem kompetencií, ktoré prináležia všetkým pobočkám) zabezpečuje i ďalšie činnosti, okrem iného v zmysle písm. a) rozhoduje v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na verejné zdravotné poistenie a o úrokoch z omeškania podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. (t. j. vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom a iné). Ide pritom o osobitnú vecnú (kauzálnu) príslušnosť pobočky Trenčín. Správny súd má preto za osvedčenú a správne určenú vecnú a zároveň miestnu príslušnosť prvostupňového orgánu, a v tejto súvislosti osobitne upriamuje pozornosť na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého žalovaný môže zriaďovať pobočky práve za účelom plnenia úloh, ktoré patria do jeho pôsobnosti (§ 18 zákona č. 581/2004 Z. z.), ktoré úlohy následne na pobočku deleguje, k čomu došlo aj v predmetnej veci. Správny súd zdôrazňuje, že inej pobočke tieto kompetencie zverené neboli, preto nie je relevantné miesto pobytu žalobcu či sídlo zdravotnej poisťovne, a to s aj s poukazom na § 6 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak je na konanie vecne príslušný správny orgán s vnútorným členením, orgánom príslušným konať v jeho mene v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery, čo je v tomto prípade organizačný poriadok žalovaného. O zriaďovaní pobočiek, ich územných obvodoch a sídlach rozhoduje predseda Úradu [§ 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z.] s tým, že organizačný poriadok schvaľuje správna rada Úradu [§ 25 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z.]. Správny súd už len dodáva, že skutočnosť, či sa organizačný poriadok alebo organizačná schéma nachádzala v čase vydania platobného výmeru na webovej stránke žalovaného alebo nie, v tejto súvislosti nie je podstatná, keďže nemá vplyv na vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca mal možnosť v priebehu správneho konania požiadať o takúto informáciu priamo žalovaného, pokiaľ mal za to, že informácie na webovej stránke nie sú správne, preto v tomto smere nedošlo ani k porušeniu práv účastníka správneho konania. 55. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, správny súd je toho názoru, že ani nedodržanie lehôt podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku či § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. (lehota na predloženie veci odvolaciemu orgánu, lehota na rozhodnutie o odvolaní) nemá za následok vecnú nesprávnosť preskúmavaných rozhodnutí, keďže ide o lehoty poriadkové (orientačné), s ktorými zákon nespája žiadne právne následky majúce vplyv na uplatnenie práva či splnenie povinnosti účastníkov konania. Hoci týmito lehotami sú správne orgány povinné sa riadiť, ich nedodržanie nemá za následok ipso facto, bez ďalšieho, nezákonnosť rozhodnutia. Nemožno ani konštatovať, že by bol žalobca nedodržaním lehôt ukrátený na svojich (konkrétnych) právach. Správny súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.
ÚS 326/2019-15 zo 07.11.2019, podľa ktorého „Vo všeobecnosti pre správne súdnictvo platí zásada opakovaná v jeho ustálenej judikatúre, že administratívny proces sa neopakuje len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ak by nové rozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho postavenia.“ 56. Námietku zmeny odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní správny súd taktiež nepovažoval za opodstatnenú, resp. takú, ktorej následkom by malo byť konštatovanie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a ich následné zrušenie. Správny súd podotýka, že rozhodnutia správnych orgánov, hoci sú vydané v rámci rôznej inštancie, až do právoplatného skončenia správneho konania (právoplatného rozhodnutia vo veci) tvoria jeden celok. Argumentácia orgánov oboch stupňov sa preto môže prelínať a dopĺňať, čo vplýva aj z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý umožňuje odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť. Správny súd má za to, že hoci je napadnuté rozhodnutie rozsiahlejšie a obsahuje viac vysvetľujúcich úvah oproti rozhodnutiu pobočky, odvolací orgán neprekročil rámec skutkových a právnych otázok, ktoré boli predmetom prvostupňového konania. V tejto súvislosti nemožno hovoriť ani o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia, ktorá jediná by mohla odôvodniť opodstatnenosť námietky žalobcu. Tzv. prekvapivosť rozhodnutia správneho orgánu totiž predstavuje podstatné prekročenie argumentačného rámca prvostupňového konania a jej existencia sa posudzuje v nadväznosti na odňatie možnosti účastníka konania brániť sa proti dôvodom rozhodnutia v inštančnom postupe, resp. na nemožnosť brániť sa proti dôvodom rozhodnutia opravným prostriedkom (samozrejme s výnimkou potreby vysporiadať sa s námietkami uplatnenými až v odvolacom konaní), ktorá je v rozpore s požiadavkou kladenou na predvídateľnosť rozhodnutia (tzv. zákaz prekvapivosti rozhodnutia). V danej veci je potrebné konštatovať, že odvolací správny orgán sa neodchýlil od podstaty veci oproti prvostupňovému konaniu, a to ani vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia, ale ani vo vzťahu k právnej stránke veci či vykonanému dokazovaniu a ustálenému skutkového stavu, a hoci svoje odôvodnenie založil aj na číselných údajoch a rozsiahlejšej úvahe, jeho rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie) nie je možné označiť za prekvapivé. 57. Nesprávne zistenie skutkového stavu žalobca namietal nielen v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia, ale aj vo vzťahu k použitému pojmu „kolísavé príjmy“. Na tomto mieste správny súd podotýka, že pojem kolísavé príjmy síce na vec aplikované právne predpisy nepoznajú, ale ide o pojem, ktorý je všeobecne známy, resp. vysvetliteľný v rámci bežného jazykového výkladu (význam slova podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka: kolísavý = sprevádzaný kolísaním, nestály, menlivý, atď.) a pochopiteľný, a jeho význam je vysvetlený aj v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí v nadväznosti na meniacu sa výšku príjmov žalobcu v priebehu roka 2010 tak, ako bola popísaná v napadnutom rozhodnutí. Kolísavé príjmy, t. j. príjmy, ktoré v priebehu roka kolísali/menili svoju výšku, žalobca dosiahol v mesiacoch jún a september 2010, kedy jeho príjem presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Žalobca nevysvetlil, v čom vidí nesprávnosť použitia takéhoto pojmu, resp. jeho nezrozumiteľnosť, a nie je zrejmé, aký vplyv malo jeho použitie v kontexte vysvetľujúcich úvah na správnosť zistenia skutkového stavu predmetnej veci. Žalobca nespochybnil zistenie žalovaného, že v rozhodnom období dosiahol kolísavé príjmy, resp. nepreukázal, že by jeho príjmy zo závislej činnosti v uvedených mesiacoch nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Navyše je potrebné dodať, že tento pojem bol použitý v spojení s ďalšími vysvetľujúcimi úvahami správneho orgánu, preto ho nemožno vytŕhať z kontextu a posudzovať jeho použitie samostatne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dáva komplexnú odpoveď na otázku, prečo nedoplatok vznikol a ako bol vypočítaný, pričom otázka existencie kolísavých príjmov žalobcu je imanentnou súčasťou úvahy správneho orgánu. 58. Správny súd konštatuje, že v danej veci nezistil ani nesprávne či neúplné zistenie/vyhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi, keďže príjmy žalobcu, jeho zamestnávatelia i odvod poistného za rok 2010 boli zistené a vyhodnotené správne a tieto nenamietal ani on sám, jeho žalobná argumentácia smerovala skôr proti odôvodneniu preskúmavaných rozhodnutí a celkovému výsledku správneho konania v jeho veci, pričom najpodstatnejšiu časť námietok tvorili výhrady voči postupu správnych orgánov, ktorý nezahŕňal predchádzajúce vydanie výkazu nedoplatkov, s čím sa vysporiadal v danej veci kasačný súd, ktorého právny názor je správny súd povinný rešpektovať, preto sa osobitne k týmto námietkam žalobcu už nebude vyjadrovať.
59. Medzi žalobné argumenty v danom konaní patrí aj námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v rámci ktorej žalobca tvrdí, že nedostal odpoveď na zasadnú otázku, na základe čoho nedoplatok vznikol, keď v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený rozpis preddavkov, resp. nedoplatkov na poistné za každý kalendárny mesiac rozhodného obdobia zvlášť a sám odvolací orgán vyjadril názor, že všetci traja zamestnávatelia žalobcu odviedli preddavky z príjmov žalobcu včas a v správnej výške. S uvedeným tvrdením sa správny súd nestotožňuje. 60. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Poistné sa platí preddavkami na poistné ( § 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).“ 61. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.“ 62. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [ § 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa § 13 ods. 1 až 4 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.“ 63. Podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 10 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.“ 64. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nedoplatok vznikol z dôvodu, že žalobca mal v rozhodnom období kolísavé príjmy, keď jeho príjmy v mesiacoch jún a september u dvoch rôznych zamestnávateľov presiahli zákonom stanovenú hranicu trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, pričom výška príjmov žalobcu dosiahnutá u jednotlivých zamestnávateľov za jednotlivé mesiace roka 2010 bola v napadnutom rozhodnutí podrobne a presne rozpísaná, teda z rozhodnutia je zrejmé, o ktoré príjmy sa jednalo (str. 15 – 16 napadnutého rozhodnutia). Rovnako bola žalovaným prehľadne tabuľkovo rozpísaná suma vymeriavacieho základu osobitne u každého zamestnávateľa i sadzba poistného, a tiež suma nedoplatkov zvlášť za každého zamestnávateľa, čím bola odôvodnená konkrétna výška nedoplatku 162,30 Eur (str. 17 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný v rámci vysvetľujúcich úvah takisto správne uviedol a vysvetlil, že „...celkový výpočet poistného vychádzal z rozdielu medzi poistným celkom (súčet poistného za každého zamestnávateľa) a úhrnu preddavkov na poistné uhradených zamestnávateľmi vo výške 4 % za platiteľa poistného ako zamestnanca... Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19), čo znamená, že preddavky vypočítané v súlade s príslušným ustanovením zákona č. 580/2004 Z. z. sú nemenné (nedopočítavajú sa) a sú určené na tzv. zabezpečenie ročného poistného, ktoré je vypočítané na základe ročného zúčtovania. Tento logický postup zaručuje objektívnosť, ktorá spočíva v tom, že každý poistenec zaplatí poistné zo svojich skutočných príjmov...“ Žalovaný preto správne poukázal na to, že medzi pojmom „preddavok“ a pojmom „poistné“ je rozdiel, keďže preddavok už podľa jazykového výkladu daného slova je plnenie poskytované/uhrádzané vopred a slúži na to, aby konečná výška poistného bola pre konkrétneho poistenca po jeho ročnom zúčtovaní (výpočte) zvládnuteľná a nespôsobila jeho platobnú neschopnosť či príliš veľkú finančnú záťaž (z rovnakého dôvodu zákonodarca určil ďalšie zákonné limity na výšku vymeriavacieho základu a podobne). Preddavok na poistné predstavuje len určitú časť poistného, ktorá sa platí vopred a je zistiteľná z aktuálneho príjmu poistenca v konkrétnom mesiaci, kým poistné (resp. jeho platenie) tvorí vlastnú zákonnú povinnosť poistenca a predstavuje konečnú/definitívne určenú sumu odvíjajúcu sa od celkových príjmov poistenca za konkrétny rok, pričom táto suma je zistiteľná až dodatočne po skončení rozhodného obdobia (v tomto prípade po skončení roka 2010). Preto majú preddavky fixnú podobu a nedopočítavajú sa. Slúžia len na zabezpečenie celkovej platby poistného. Na druhej strane poistné musí odrážať celkovú (reálnu), konečnú príjmovú situáciu konkrétneho poistenca za rozhodné obdobie, preto sa dopočíta spätne na základe skutočných údajoch o príjmoch poistenca, a to až na konci rozhodného obdobia (vo forme ročného zúčtovania). Ak teda žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že preddavky na poistné boli zo strany jednotlivých zamestnávateľov uhradené
v správnej výške, toto tvrdenie nekoliduje s výsledkom ročného zúčtovania, ktorým je za rok 2010 u žalobcu nedoplatok vo výške 162,30 Eur. Nedoplatok z ročného zúčtovania totiž neznamená, že sa zvýšili preddavky na poistné (a teda že zamestnávatelia ich výšku nesprávne vypočítali), ale vypovedá o tom, že vzhľadom na celkové príjmy žalobcu sa zmenila výška poistného, adekvátne k výške dosiahnutých príjmov v konkrétnom roku. U žalobcu túto zmenu spôsobili kolísavé príjmy za mesiace jún a september 2010, presahujúce výšku trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, keď žalobca vykonával v priebehu roka 2010 závislú činnosť u viacerých zamestnávateľov. Nedoplatok bol následne vypočítaný ako rozdiel medzi úhrnom preddavkov, ktoré zamestnávatelia za žalobcu v priebehu roka 2010 odviedli (514,12 Eur + 193,85 Eur + 170,88 Eur = 878,85 Eur), a konečnou výškou poistného za daný rok (4 % z 26 029,078 Eur = 1041,15 Eur), teda 1041,15 Eur mínus 878,85 Eur = 162,30 Eur. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že rozdiely, ktoré pri ročnom zúčtovaní poistného vzniknú, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nie je možné potom vyjadriť ako nedoplatky na preddavkoch za konkrétne mesiace tak, ako to požadoval žalobca, keďže takýto postup by poprel samotný zmysel inštitútu preddavkov, ktoré sú fixné a nedopočítavajú sa. Nedoplatok môže vzniknúť až na celkovej výške poistného za daný rok po vykonaní ročného zúčtovania (vychádzajúceho, okrem z už zaplatených preddavkov, z reálne dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti poistenca v tom roku), pričom v rámci ročného zúčtovania sa nedoplatky uvádzajú len vo vzťahu k jednotlivým platiteľom poistného, teda zamestnávateľom, čo žalovaný dodržal (§ 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení). Správny súd rozumie úvahám žalobcu, avšak dodáva, že cieľom právnej úpravy, umožňujúcej dopočítavanie nedoplatku na poistnom dodatočne, po uplynutí rozhodného obdobia, je zabezpečiť všeobecnú spravodlivosť pri platení poistného na verejné zdravotné poistenie a zohľadniť tak skutočne dosahované príjmy poistencov. 65. Výška príjmu v konkrétnom (rozhodnom) období je jednou z rozhodujúcich položiek pri určovaní vymeriavacieho základu, od ktorého sa odvíja výška poistného. Poistné sa platí preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného, výsledkom ktorého môže byť preplatok, nedoplatok i vyrovnaný účet. Vypočítavanie poistného na verejné zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu za kalendárny rok je koncepciou, na ktorej je platenie poistného postavené. Celkom jasne na to poukazuje dôvodová správa k zákonu č. 580/2004 Z. z., podľa ktorej sa zavádza inštitút ročného zúčtovania. Jeho účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí najmä od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný. 66. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonné náležitosti tak z formálnej, ako i z materiálnej stránky, vrátane úvah správneho orgánu, ktoré ho viedli k prijatému záveru. Napadnuté rozhodnutie zároveň dáva odpoveď na všetky zásadné skutkové a právne otázky, je presvedčivé a zrozumiteľné. Námietky žalobcu preto nie sú ani v tomto smere opodstatnené. 67. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že namietané dôvody pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, ktoré správny súd podradil pod dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, sa nepreukázali, preto žalobu považoval za nedôvodnú a postupom podľa § 190 SSP ju zamietol. 68. Osobitne k subjektu Dôvera uvádza, že tento účastník bol v pôvodnom konaní pred krajským súdom pribratý do konania ako ďalší účastník, svojho účastníctva sa však zákonným postupom v súlade s § 32 ods. 4 SSP účinne vzdal dňa 21.03.2017. Vzdanie sa účastníctva je pritom procesným úkonom, ktorý je nezvratný, a právne účinky nadobúda okamihom jeho doručenia správnemu súdu, pokiaľ je uskutočnený v písomnej forme tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Vzdanie účastníctva sa nedá spätne odvolať. Vzhľadom k tomu, že k takémuto procesnému úkonu došlo ešte pred vydaním kasačného rozhodnutia, pričom subjekt Dôvera neprejavil v priebehu konania pred správnym súdom vôľu byť tohto konania účastný, správny súd prejav vôle s poukazom na jeho nezvratnosť rešpektoval a so zdravotnou poisťovňou nekonal ani po vydaní kasačného rozhodnutia. 69. O náhrade trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom správny súd rozhodol podľa § 168 SSP (v spojení s § 467 ods. 1 SSP) tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania, napriek úspechu v kasačnom konaní i v konaní pred správnym súdom, nepriznal s poukazom na to, že orgánom
verejnej správy sa trovy konania priznávajú len výnimočne, navyše v tomto konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval. 70. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 139 ods. 4 veta prvá SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok [§ 446 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom [§ 449 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).