{"guid": "7bcb1519-f655-45a0-b6dc-85be35683b96:3e26da14-8bd1-4818-989f-5932bfb5ad08", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2", "spisova_znacka": "BA-1S/100/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/100/2020 z 21. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. marca 2024, sp. zn. BA-1S/100/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2", "identifikacne_cislo": "1015201317", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/581", "nazov": "zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/581-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580", "nazov": "zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/580-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e26da14-8bd1-4818-989f-5932bfb5ad08", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/100/2020\n1015201317\n21. 03. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1015201317.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej\nveci žalobkyne: A. B. C., D., B., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. s. 846/2015/301, č. k. PV\n301/02836/2014/R, č. z. 76892/2015 zo dňa 17.07.2015, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nSprávna žaloba\n1. Žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“),\npodanou dňa 06.08.2015 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.\ns. 846/2015/301, č. k. PV 301/02836/2014/R, č. z. 76892/2015 zo dňa 17.07.2015 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) v spojení s platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\npobočka Trenčín (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „pobočka“), č. s. 846/2015/301, č. k. PV\n301/02836/2014, č. z. 132/2015 zo dňa 02.01.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nžalovaný podľa § 23 ods. 1 písm. e), § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol\na potvrdil platobný výmer, ktorým pobočka ako prvostupňový orgán rozhodla, že žalobca je povinný\nzaplatiť zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „Dôvera“ alebo „zdravotná\npoisťovňa“) nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 v sume 162,30 Eur\nv zmysle § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona\nč. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004\nZ. z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), a nahradiť zdravotnej\npoisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5 Eur do 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti platobného výmeru. Vec na krajský súd napadla pod sp. zn. 1S/192/2015.\n\n2. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dotknuté správne orgány nepostupovali v súlade so\nzákonom, keďže pobočka nedodržala 30-dňovú lehotu na postúpenie opravného prostriedku a porušila\ntým § 57 ods. 2 Správneho poriadku, a žalovaný nerozhodol o odvolaní v zákonom stanovenej lehote,\nani neoznámil žalobcovi predĺženie lehoty v zmysle § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. Nedodržaním\nstanovených lehôt podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Ďalej žalobca namietal neúplne zistený skutkový stav s poukazom na to, že v predchádzajúcom\nkonaní boli Výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo 07.11.2011 i Oznámenie o neakceptovaní námietok\nz 15.05.2012 zrušené, preto nie je možné tvrdiť (tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí),\nže bol uplatnený nárok na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie\nza rok 2010 a že z tohto titulu existuje právna pohľadávka. Zo strany zdravotnej poisťovne bol porušený\npostup v konaní o výkaze nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení a Dôvera stratila\nprávny titul viesť sumu 162,30 Eur ako pohľadávku. Žalobca dodal, že žalovaný sa nezaoberal jeho\nodvolacími argumentami, že zdravotná poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom, keď predmetný\nvýkaz nedoplatkov správoplatnila bez rozhodnutia o vecných námietkach. Porušenie postupu podľa §\n17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení potvrdili podľa žalobcu aj dve rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (sp. zn. 4Sžso/8/2013 z 25.02.2013, 10Sžso/12/2013 z 09.04.2013).\n4. Vo vzťahu k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu žalobca doplnil, že žalovaným použitý pojem\n„kolísavé príjmy“ zákon nepozná, preto je jeho použitie neadekvátne, nepreskúmateľné a porušujúce\nzásadu právnej istoty, navyše zákon o zdravotnom poistení takýto dôvod nedoplatku nepozná.\nNedostatočným zistením skutkového stavu je podľa žalobcu aj vyjadrenie žalovaného, že § 77a ods.\n1 zákona o zdravotných poisťovniach mu neukladá povinnosť zaoberať sa výkazom nedoplatkov, jeho\nformou, ani skutočnosťami v ňom uvedenými, rovnako ani námietkami proti nemu. Toto vyjadrenie podľa\nžalobcu porušuje základné pravidlá správneho konania. Žalobca skonštatoval, že konanie o vydaní\nplatobného výmeru z titulu ročného zúčtovania poistného v podmienkach verejného zdravotného\npoistenia nadväzuje na konanie o výkaze nedoplatkov, ktorý bol v tomto prípade zrušený, preto\nak nedôjde k preskúmaniu vyčísleného nedoplatku, nejde o právnu pohľadávku. Dodal, že účelové\nvytŕhanie § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. z kontextu porušuje jeho právo na súdnu ochranu.\n5. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že rozsudkami súdov bol výkaz nedoplatkov zrušený\nlen formálno-procesne a že na konanie o výkaze nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy\no správnom konaní. Prvostupňový orgán nemal právny titul na vydanie platobného výmeru a vydaním\nplatobného výmeru bez právneho základu porušil povinnosť podľa § 18 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona\nč. 581/2004 Z. z. Následne žalovaný nedostatok odôvodnenia prvostupňového orgánu, vo vzťahu\nk nevysporiadaním sa s námietkami voči výkazu nedoplatkov, nahradil prvostupňové rozhodnutie svojím\nvlastným odôvodnením a odňal žalobcovi možnosť v riadnom inštančnom postupe vyjadriť sa ku všetkým\ndôkazom, čím porušil právo žalobcu na inú právnu ochranu.\n6. Podľa žalobcu ďalej žalovaný neúplne a právne nesprávne posúdil skutkový stav veci, keď bez\npreukázania splnenia podmienok na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod tretí\nzákona č. 581/2004 Z. z. konal v správnom konaní v prvom a druhom stupni, pričom nezohľadnil\nodvolacie námietky (definícia pohľadávky na poistnom, vylúčenie svojvoľného vymáhania akýchkoľvek\npohľadávok na poistnom). Žalobca konštatoval, že žalovaný by nemal akceptovať bez preskúmania\nakýkoľvek návrh zdravotnej poisťovne na začatie konania o vydanie platobného výmeru a jej tvrdenie,\nže ide o neodvedený preddavok na poistné alebo nedoplatok na poistnom. Platobný výmer je oprávnený\nvydať len v tom prípade, ak je právne podložený. Nemôže však ísť o prípad, keď sa platiteľ bráni\na spochybňuje preddavok alebo nedoplatok, a to až do právoplatného rozhodnutia o opravnom\nprostriedku. Žalovaný uviedol nesprávne znenie § 17 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, a to znenie\núčinné až od 01.01.2011. Bolo tiež nesprávne aplikované ustanovenie §77a zákona č. 581/2004 Z. z.\n7. Žalobca vytýkal i vydanie rozhodnutia miestne nepríslušným prvostupňovým orgánom, keď mal\nza to, že z webovej stránky žalovaného a zverejnených interných právnych aktov takáto príslušnosť\nnevyplýva, čím došlo k porušenie § 5 a § 6 Správneho poriadku. Z platobného výmeru nevyplýva, od\nakého vnútorného predpisu sa miestna príslušnosť pobočky odvodzuje. Pobočka podľa v tom čase\nplatnej organizačnej schémy je jedným z útvarov, ktorý nemá právnu subjektivitu. Miestna príslušnosť sa\n\nspravuje miestom činnosti v zmysle § 7 ods. 1 Správneho poriadku, ktorým je v tomto prípade Bratislava,\npreto mala konať pobočka v Bratislave.\n8. Absenciu úplne zisteného skutkového stavu žalobca videl aj v tom, že žalovaný ako odvolací správny\norgán mal za preukázané, že žalobca neuhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného v zákonom\nstanovenej lehote, keďže zrušením výkazu nedoplatkov zanikol právny titul na vydanie platobného\nvýmeru.\n9. Napadnuté rozhodnutie žalobca tiež považoval za nepreskúmateľné, pretože v jeho odôvodnení\nnedostal odpoveď na zásadnú otázku, ktorá má pre vec podstatný význam, na základe čoho vznikol\nnedoplatok vo výške 162,30 Eur, keďže nie je uvedený rozpis preddavkov na poistné prislúchajúcich\nk príslušnému príjmu/vymeriavaciemu základu za každý kalendárny mesiac roka 2010, pričom sám\nodvolací orgán vyjadril názor, že všetci traja zamestnávatelia odviedli preddavky z príjmov riadne\na včas. Ak je preddavok v zmysle zákona ustanovený ako maximálny, pričom je konštatované, že\npreddavok bol odvedený v správnej výške, zásada spravodlivého konania by sa mala prejaviť aj\nv ročnom zúčtovaní poistného, teda v súčte príjmov, ktoré sú limitované trojnásobkom priemernej\nmesačnej mzdy. Nesprávnym výkladom zákona [v rozpore s § 16 ods. 8 písm. a), písm. d) zákona\no zdravotnom poistení] potom nemožno platiteľa poistného nútiť k úhrade nedoplatku, ktorý on sám\nnezavinil. Žalovaný síce doplnil chýbajúce vymeriavacie základy za každý kalendárny mesiac, avšak\nneuviedol výšku preddavku poistného prislúchajúceho k vymeriavaciemu základu za každý kalendárny\nmesiac, aby sa zistilo, kde vznikol nedoplatok. Preskúmateľnosť sumy nedoplatku je pritom súčasťou\npráva na súdnu ochranu. Žalobca zhrnul, že súhrnné údaje uvedené na strane 15 – 17 napadnutého\nrozhodnutia nespĺňajú požiadavku preskúmateľnosti a nie sú ani jasnou a zrozumiteľnou odpoveďou na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky. Žalobca tiež poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí\nabsentuje odôvodnenie zúčtovania pohľadávok a záväzkov za mesiac september 2010.\n10. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušenie oboch rozhodnutí, vrátanie veci\nna nové\nprejednanie a rozhodnutie a priznanie náhrady trov konania. K žalobe boli pripojené početné prílohy.\nII.\nStručný priebeh administratívneho konania\n11. Dňa 10.03.2011 žalobca podal zdravotnej poisťovni Ročné zúčtovanie poistného\nna verejné\nzdravotné poistenie poistenca, ktorý mal viacerých platiteľov za rok 2010 (ďalej len „ročné zúčtovanie“),\na to podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení. Výsledkom ročného zúčtovania bol nedoplatok vo výške\n1 cent. Zdravotná poisťovňa overila správnosť ročného zúčtovania a zistila, že nedoplatok predstavuje\nvýšku 162,30 Eur, na úhradu ktorého vyzvala žalobcu listom zo dňa 24.05.2011, avšak bezvýsledne.\n12. Zdravotná poisťovňa následne vydala výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 podľa\n§ 17a zákona o zdravotnom poistení, voči ktorému žalobca podal námietky, ktoré neboli zdravotnou\npoisťovňou akceptované (Oznámenie o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov zo dňa\n15.05.2012).\n13. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/187/2012-38 zo\ndňa 13.11.2012 oznámenie zdravotnej poisťovne o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov\nzo dňa 15.05.2012 a výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 podľa § 250j ods. 3 OSP\nzrušil a vec vrátil zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 10Sžo/12/2013 zo dňa 09.04.2013 odvolanie zdravotnej poisťovne v tejto veci odmietol.\n14. Dňa 22.12.2014 bol žalovanému doručený návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného\nvýmeru na pohľadávku na poistnom vyplývajúcu z ročného zúčtovania za rok 2010\nvo výške\n162,30 Eur s poukazom na to, že žalobca podľa § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení riadne a včas\nneodviedol nedoplatok na poistnom. Na základe návrhu žalovaný dňa 02.01.2015 vydal prvostupňové\nrozhodnutie (platobný výmer), ktorým žalobcovi uložil nedoplatok zaplatiť.\n15. Proti platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím\nvydaným dňa 17.07.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s preskúmavaným\nrozhodnutím, ktoré považoval za vydané v súlade so zákonom, a mal za to, že nedoplatok bol vypočítaný\n\nv správnej výške. Poukázal na to, že žalobca mal v rozhodnom období troch zamestnávateľov a kolísavé\npríjmy, pričom príjem zo závislej činnosti presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Celkový\nvýpočet poistného potom vychádzal z rozdielu medzi poistným celkom a úhradu preddavkov na poistné\nuhradených zamestnávateľmi.\nIII.\nPriebeh konania pred súdom\n16. Po podaní žaloby boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce\nk zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane doručovania písomností všetkým\núčastníkom konania.\n17. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu 10.09.2015, v ktorom sa pridržal napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí\nžalobcovi jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako sa vysporiadal\nso všetkými jeho\nodvolacími tvrdeniami, a súčasne podrobne špecifikoval výpočet výsledku ročného zúčtovania poistného\nza rok 2010. Ku kompetencii pobočky žalovaný predložil Smernicu č. 13/3/2010 Organizačný poriadok\ns účinnosťou od 01.01.2012. Žalovaný ďalej konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso Správnym poriadkom, má všetky náležitosti\na po právnej, skutkovej i formálnej stránke\nje správne. Návrh na zrušenie rozhodnutia považoval\nza neprípustný. Navrhol žalobu\nzamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Náhradu trov konania si pritom neuplatnil.\n18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 13.12.2016\n(replika). Poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril ani k jednému zo žalobných bodov, a dal do\npozornosti, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/54/2014 zo dňa 11.11.2015 v rovnakej veci\nzrušil platobný výmer žalovaného, pričom okrem iného vyslovil, že „...nedoplatok z ročného zúčtovania\npoistného je zdravotná poisťovňa povinná vždy vykázať vo forme výkazu nedoplatkov“. Replika bola\ndoručená žalovanému dňa 12.10.2017 na vedomie.\n19. Uznesením krajského súdu č. k. 1S/192/2015-103 zo dňa 15.02.2017, právoplatným 09.03.2017,\nbola do konania v zmysle § 33 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“) s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a) SSP pribratá Dôvera ako pôvodný účastník\nsprávneho konania.\n20. Podaním zo dňa 17.03.2017, doručeným krajskému súdu 21.03.2017, sa Dôvera vzdala účastníctva\nv konaní pred správnym súdom v súlade s § 32 ods. 4 SSP.\n21. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.10.2017 žalobca uplatnil námietku premlčania\ns poukazom na § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení a na skutočnosť, že zdravotná poisťovňa\nnevydala nový výkaz nedoplatkov, pretože jej to neumožňuje zákon o zdravotnom poistení. Podľa\nžalobcu sa právo uplatniť nárok premlčalo dňa 30.11.2016. Námietka bola žalovanému doručená dňa\n18.10.2017.\n22. Krajský súd dňa 07.12.2017 uskutočnil pojednávanie vo veci, na ktorom sa zúčastnili žalobca\ni žalovaný, ktorí v plnom rozsahu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný doplnil,\nže nebolo povinnosťou poisťovne predložiť výkaz nedoplatkov pred rozhodnutím a vydaním platobného\nvýmeru za rok 2010, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Vo vzťahu k namietanému procesnému\npostupu žalovaný poukázal na § 77a ods. 5, ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva,\nže nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa podanými námietkami, v prípade, že by sa mal, nebolo\nby možné dodržať stanovenú 15-dňovú lehotu na vydanie platobného výmeru. Poukázal na to, že\núčelom daného ustanovenia bolo práve zjednodušenie a zrýchlenie procesu predpisovania pohľadávok\nzo zdravotného poistenia.\n23. Rozsudkom krajského súdu č. k. 1S/192/2015-126 zo dňa 07.12.2017, právoplatným 12.01.2018,\nbolo napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušené podľa § 191 ods. 1\npísm. c) SSP a vec vrátená žalovanému na ďalšie konania. Žalobcovi krajský súd zároveň priznal\nprávo na úplnú náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že\n„...výsledkom ročného zúčtovania poistného žalobkyne za rok 2010 bol nedoplatok. Zákon č. 580/2004\n\nZ. z. v ustanovení § 19 ods. 11, na ktoré sa žalovaný vo vydaných rozhodnutiach odvoláva, uvádza,\nže platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30.\njúna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo. Žalobkyňa nedoplatok z\nRZP 2010 do 30.06.2011 neuhradila. Zákon č. 580/2004 Z. z. zdravotnej poisťovni nedáva možnosť,\nale v ust. § 19 ods. 9 zdravotnej poisťovni ukladá povinnosť vydať výkaz nedoplatkov podľa § 17a.\nZároveň určuje povinné náležitosti výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného a poistencovi\ndáva právo podať proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov odôvodnené\nnámietky (§ 19 ods. 12). Podľa obsahu spisu výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne č. 1102142436\nzo dňa 07.11.2011 spolu s oznámením o neakceptovaní námietok bol rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S 187/2012-38 zo dňa 13.11.2012 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 10Sžso/12/2013\nzo dňa 09.04.2013 zrušený a vec bola vrátená zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie, nový výkaz\nnedoplatkov zdravotná poisťovňa nevydala a obrátila sa priamo na pobočku žalovaného s návrhom na\nvydanie platobného výmeru. Žalovaný návrhu vyhovel a zaviazal žalobkyňu zaplatiť zdravotnej poisťovni\nnedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2010, hoci vydaniu platobného výmeru nepredchádzal\nvýkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, proti ktorému by mohla žalobkyňa podať námietky.“\n24. Krajský súd vyjadril názor, že „...po zrušení výkazu nedoplatkov č. 1102142436 absentoval základný\nprocesný predpoklad pre začatie konania u žalovaného na vymoženie predmetnej pohľadávky a z tohto\npohľadu bol návrh zdravotnej poisťovne predčasný. Vydaním platobného výmeru bez predchádzajúcej\nexistencie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 bola žalobkyňa ukrátená\nna svojich právach uplatniť svoje námietky voči zdravotnej poisťovni. V prípade, že výsledkom ročného\nzúčtovania je nedoplatok, nemôže sa zdravotná poisťovňa podľa zákona obrátiť s návrhom na vydanie\nplatobného výmeru na žalovaného bez toho, aby vydala nový výkaz nedoplatkov a umožnila poistencovi\npodať proti nemu námietky. Na rozdiel od neodvedených preddavkov na poistné, ktoré si príslušná\nzdravotná poisťovňa môže uplatniť priamo na úrade, alebo výkazom nedoplatkov (§ 17 ods. 7 zákona\nč. 580/2004 Z. z.), nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je zdravotná poisťovňa povinná vždy\nvykázať vo forme výkazu nedoplatkov. Súd nemohol súhlasiť ani s názorom žalovaného, že zrušením\nvýkazu nedoplatkov č. 1102142436 nezanikol nedoplatok žalobkyne z ročného zúčtovania poistného\nza rok 2010 a poisťovňa si ho len uplatnila iným spôsobom, v zmysle § 77a zákona č. 581/2004.\nAk by zdravotná poisťovňa mohla uplatniť svoj návrh na vydanie platobného výmeru na úrade bez\nvydania výkazu nedoplatkov, právna úprava v zmysle zák. č. 580/2004 Z. z. by stratila opodstatnenie.\nPodľa názoru súdu je vydanie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného, proti ktorému podal\npoistenec vecné námietky, podmienkou pre ďalší procesný postup zdravotnej poisťovne na vymoženie\npohľadávky v konaní pred žalovaným.“\n25. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že „nakoľko žalovaný v konaní vychádzal z vyššie\nopísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo potrebné rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)\nSSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný (§ 191\nods. 6 SSP).“\n26. K námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania práva zdravotnej poisťovne uplatniť si svoj nárok\ndodal, že sa ňou nezaoberal, pretože „žalobkyňa mohla rozšíriť žalobné dôvody v zmysle ust. § 183\nSSP len v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného. Žalobkyni bolo rozhodnutie\noznámené dňa 30.07.2015 a žalobkyňa námietku premlčania uplatnila na súde podaním doručeným\ndňa 18.10.2017.“\n27. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný\nuznesením sp. zn. 9Sžsk/21/2018 zo dňa 18.07.2018, právoplatným 21.08.2018, návrh na priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol, a rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/21/2018 zo dňa 26.02.2020,\nprávoplatným 11.05.2020, rozsudok krajského súdu č. k. 1S/192/2015-126 zo dňa 07.12.2017 zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na relevantné ustanovenia zákona o zdravotnom poistení\nkonštatoval: „Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení\núčinnom do 30.04.2011 povinnosť podať ročné zúčtovanie poistenia mal poistenec; žalobkyňa si túto\npovinnosť splnila 11.03.2011. Keďže nedoplatok nebol uhradený do 01.07.2011, poisťovňa postupovala\nv súlade s § 17a ods. 1, keď 07.11.2011 vydala výkaz nedoplatkov. Nedoplatok na zdravotnom\npoistení za rok 2010 zdravotná poisťovňa vykázala výkazom nedoplatkov č. 1102142436 zo 07.11.2011.\nVýkaz nedoplatkov bol následne zrušený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/187/2012\n\nz 13.11.2012. Odvolanie proti tomuto rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sžso/12/2013 ako neprípustné. Po zrušení výkazu nedoplatkov krajským súdom\nuž zdravotná poisťovňa nevydala nový výkaz nedoplatkov, ale podala návrh na vydanie platobného\nvýmeru. Žalobkyňa nesúhlasila s vydaním platobného výmeru bez predchádzajúceho vydania výkazu\nnedoplatkov. Krajský súd svoje rozhodnutie založil na tom, že zatiaľ čo preddavok na poistnom si môže\nzdravotná poisťovňa uplatniť buď na úrade alebo výkazom nedoplatkov, nedoplatok na zdravotnom\npoistení musí poisťovňa vykázať výkazom nedoplatkov, proti ktorému je možné podať námietky. Krajský\nsúd na vec aplikoval ustanovenie zákona o zdravotnom poistení § 19 ods. 9 v znení účinnom od\n01.05.2011, podľa ktorého nedoplatok na poistnom zdravotná poisťovňa vždy vykáže najskôr výkazom\nnedoplatkov, čo podľa názoru kasačného súdu nebol správny postup.“\n28. Kasačný súd vysvetlil, že „Zákon o zdravotnom poistení v § 36 ods. 9 ustanovil, že na ročné\nzúčtovanie poistného za rok 2010 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2010. Zákon o zdravotnom\npoistení v tomto znení, v znení účinnom do 31.12.2010 v § 17a ustanovoval zdravotnej poisťovni\nmožnosť vykázať nedoplatok výkazom nedoplatkov. V § 19 ods. 9 zákon o zdravotnom poistení\nustanovil zdravotnej poisťovni povinnosť pri nedoplatku na poistnom vydať výkaz nedoplatkov počnúc\nod 01.05.2011. Toto ustanovenie však na nedoplatok žalobkyne na ročnom zúčtovaní poistného za rok\n2010 nemožno aplikovať. Žalobkyňa nesúhlasila s vydaním platobného výmeru bez predchádzajúceho\nvydania výkazu nedoplatkov aj z dôvodu, že v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp.\nzn. 4Sžso/12/2013 ustanovil zdravotnej poisťovni povinnosť nový výkaz nedoplatkov. Kasačný súd\nsa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil....Krajský súd teda v danom konaní neuložil zdravotnej\npoisťovni povinnosť vydať nový výkaz nedoplatkov, ale povinnosť opätovne rozhodnúť. Za takéto\nopätovné rozhodnutie je v zmysle zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.04.2011\nmožné považovať aj vydanie platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\nbez predchádzajúceho opätovného vydania výkazu nedoplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že výkaz\nnedoplatkov č. 1102142436 zo 07.11.2011 po podaní námietok žalobkyňou a nevyhovení týmto\nnámietkam zdravotnou poisťovňou v zmysle § 17 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení stratil platnosť\nzo zákona (ešte pred jeho samotným zrušením krajským súdom), a to podaním návrhu na vydanie\nplatobného výmeru na Úrad. (a nevyhovení námietkam zdravotnou poisťovňou) nepredpokladá (a\nani v čase podávania námietok žalobkyňou nepredpokladal) opätovné vydávanie výkazu nedoplatkov.\nV takom prípade Úrad vydá platobný výmer.“\n29. Kasačný súd ďalej dodal, že „sa nestotožnil s odôvodnením krajského súdu, keď uviedol, že\nneprihliadol na námietku premlčania, pretože ju žalobkyňa nevzniesla v lehote na podanie žaloby.\nOsobitosťou konania o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach je možnosť meniť alebo\ndoplniť dôvody žaloby až do rozhodnutia krajského súdu (§ 203 ods. 1 SSP), preto bolo potrebné, aby\nsa krajský súd vysporiadal aj s námietkou premlčania, a to aj vo vzťahu k okamihu jej prvého uplatnenia.\n“ Zhrnul, že „Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho názoru, a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie\na rozhodnutie (§ 462 ods. 1 S. s. p.).“\n30. Po vrátení z kasačného súdu bola veci pridelená spisová značka 1S/100/2020.\n31. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna\nSprávny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom\npridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“), ktorý vo veci ďalej konal. Vec bola na správnom súde ďalej vedená pod sp. zn. BA-1S/100/2020.\n32. Správny súd vo veci nariadil na deň 21.03.2024 pojednávanie, z ktorého sa ospravedlnil žalobca\npodaním doručeným správnemu súdu dňa 19.03.2024, pričom oznámil, že zotrváva na všetkých\ndôvodoch, ktoré v konaní uviedol. Pojednávanie následne prebehlo za prítomnosti povereného zástupcu\nžalovaného (poverenie z 30.11.2017), ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a vyjadril\nsúhlas so zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v tejto veci.\n\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava\n33. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci\npodľa\n§ 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 9 ods. 1, § 10 a §\n13\nods. 1 SSP, konajúc (s ohľadom na podanie žaloby za účinnosti OSP) podľa § 491 ods. 1 SSP\nv spojení s prechodným ustanovením § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení účinnom\ndo 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná ako správna žaloba v sociálnych veciach (§ 199\na nasl. SSP), bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a obsahovala zákonom\nstanovené náležitosti (§ 247 a nasl. OSP v spojení s § 491 ods. 2 SSP), pri existencii zákonnej výnimky\nz povinného právneho zastúpenia [§ 49 ods. 2 písm. b) SSP], po vykonaní potrebných procesných\núkonov a oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, bez viazanosti žalobnými\nbodmi (§ 203 ods. 2 SSP), bez potreby doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204\nSSP), zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP),\nviazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), pri zachovaní senátneho rozhodovania v danej\nveci aj po zrušení rozsudku krajského súdu (ďalej aj „zrušený rozsudok krajského súdu“) rozsudkom\nkasačného súdu sp. zn. 9Sžsk/21/2018 zo dňa 26.02.2020, právoplatným 11.05.2020, vec prejednal\nna verejnom pojednávaní za prítomnosti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu (§ 114 SSP), a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n34. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené\ndo\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.“\n35. Podľa § 491 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti.“\n36. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov\nverejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov\nverejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“\n37. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach\no správnych žalobách v sociálnych veciach.“\n38. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely\ntohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“\n39. Podľa § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,\npoužijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n40. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n41. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru\njeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to\nmožno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno\npriznať len výnimočne.“\n42. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a\nk vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní\nprávnym názorom kasačného súdu.“\n43. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni\nnedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2010 v zmysle § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom\npoistení vrátane trov konania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov po\n\ntom, ako bol kasačným súdom zrušený rozsudok krajského súdu vydaný v tejto veci v pôvodnom konaní\n(vedenom pod sp. zn. 1S/192/2015), a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd\nsa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\na prvostupňového orgánu\na pri viazanosti názorom kasačného súdu a zohľadniac všetky\nžalobné dôvody v danej veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom,\nkeď na základe úplne zisteného skutkového stavu ustálili, že žalobca je povinný uhradiť predmetný\nnedoplatok.\n44. V prvom rade sa správny súd zameral na vyslovený právny názor kasačného súdu, z ktorého vyplýva,\nže zdravotná poisťovňa vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu za rok 2010,\npri aplikácii\nprávnej úpravy zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, nemala povinnosť, ale\nlen možnosť vykázať nedoplatok výkazom nedoplatkov.\n45. Podľa § 36 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 „Ročné zúčtovanie\npoistného za rok 2010 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.“\n46. Podľa § 17a zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Zdravotná poisťovňa\nmôže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z\nomeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.“\n47. Podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Ak platiteľ\npoistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a poisťovňa im\nnevyhovie v celom rozsahu, poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie\nplatobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom poisťovne k\nnámietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť\nbez upovedomenia platiteľa poistného.“\n48. Po citácii zásadných ustanovení, o ktoré kasačný súd oprel svoj právny názor v danej veci,\nsprávny súd uzatvára, že postupujúc podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2010, nebola\nzdravotná poisťovňa povinná pred uplatnením nedoplatku na poistnom u žalovaného (podaním návrhu\nna vydanie platobného výmeru), uplatniť nedoplatok najprv výkazom nedoplatkov. Takúto povinnosť\nzákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 zdravotnej poisťovni neukladal, upravoval\nju len vo forme možnosti takto postupovať. Aj v prípade, ak by výkaz nedoplatkov nebol zrušený (k čomu\nv danej veci došlo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/187/2012-38 zo dňa 13.11.2012),\nv zmysle § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení by podaním návrhu na vydanie platobného\nvýmeru u žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou stratil platnosť ex lege, teda\npriamo zo zákona. Zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 teda nepredpokladal\na nevyžadoval platný výkaz nedoplatkov na to, aby zdravotná poisťovňa mohla podať návrh na vydanie\nplatobného výmeru. To, aký postup zdravotná poisťovňa zvolí, bolo výlučne na jej zvážení. Z tohto\nhľadiska preto nedošlo k pochybeniu žalovaného, ak platobný výmer vydal bez výkazu nedoplatkov\nvydaného zdravotnou poisťovňou, preto sú námietky žalobcu v tomto smere neopodstatnené a nie je\ndaný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n49. Správny súd ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania\npráva zdravotnej poisťovne na poistné, s ktorou sa krajský súd v zrušenom rozsudku nevysporiadal\ns poukazom na jej oneskorené uplatnenie, čo bolo rovnako vytknuté zo strany kasačného súdu.\n50. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.04.2011 „Právo zdravotnej\npoisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 7, § 18 a § 19 ods. 11) a nárok na úhradu za zdravotnú\nstarostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady\nza zdravotnú starostlivosť.“\n51. Podľa § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Platiteľ poistného\nje povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr\ndo 30. júna\nkalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za\nktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ.\nUstanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá.\nUstanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok.“\n\n52. V súvislosti s predmetnou námietkou (ktorou sa správny súd musel zaoberať v súlade s právnym\nnázorom kasačného súdu a s poukazom na § 203 ods. 1 SSP, umožňujúci žalobcovi zmeniť rozsah\na dôvody správnej žaloby v sociálnych veciach až do rozhodnutia správneho súdu) žalobca vychádzal\nzo skutočnosti, že premlčacia lehota začala plynúť po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia výkazu\nnedoplatkov, t. j. od 30.11.2011, a skončila dňom 30.11.2016, pričom nový výkaz nedoplatkov nebol\nvydaný, preto sa právo premlčalo. Tento záver však nie je správny, a to nielen s poukazom na\nskutočnosť, že výkaz nedoplatkov bol zrušený, teda lehotu nie je možné odvíjať od jeho doručenia,\nale predovšetkým s poukazom na citované ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení,\nktoré začatie plynutia premlčacej lehoty viaže na splatnosť poistného. V prejednávanej veci splatnosť\npoistného, resp. nedoplatku na ňom, nastala dňom 30.06.2011 (§ 19 ods. 11 zákona o zdravotnom\npoistení), pričom zdravotná poisťovňa si nárok na poistné uplatnila dňom 22.12.2014, kedy podala\nnávrh na vydanie platobného výmeru na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K uplynutiu\npremlčacej lehoty by došlo až dňom 30.06.2016, čo v predmetnej veci nenastalo, preto je uvedená\nnámietka žalobcu nedôvodná.\n53. V ďalšom sa správny súd zameral na ostatné námietky žalobcu uplatnené v žalobe, ktoré neboli\npredmetom posúdenia kasačného súdu:\n54. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o vecnej a miestnej nepríslušnosti pobočky\nžalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „Úrad“), teda pobočky Trenčín,\ns ohľadom na to, že zo strany žalovaného bol predložený Organizačný poriadok (Smernica č. 13/3/2010)\ns účinnosťou od 01.01.2012 (účinný aj v čase vydania preskúmavaných správnych rozhodnutí), ktorý\nv čl. 27 vymedzuje kompetencie jednotlivých pobočiek. Podľa bodu 6 uvedeného článku pobočka\nTrenčín naviac (okrem kompetencií, ktoré prináležia všetkým pobočkám) zabezpečuje i ďalšie činnosti,\nokrem iného v zmysle písm. a) rozhoduje v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na\npoistnom na verejné zdravotné poistenie a o úrokoch z omeškania podľa § 18 ods. 1 písm. a)\nbod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. (t. j. vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou\npoisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné\nalebo neodvedeného nedoplatku na poistnom a iné). Ide pritom o osobitnú vecnú (kauzálnu) príslušnosť\npobočky Trenčín. Správny súd má preto za osvedčenú a správne určenú vecnú a zároveň miestnu\npríslušnosť prvostupňového orgánu, a v tejto súvislosti osobitne upriamuje pozornosť na ustanovenie §\n18 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého žalovaný môže zriaďovať pobočky práve za účelom\nplnenia úloh, ktoré patria do jeho pôsobnosti (§ 18 zákona č. 581/2004 Z. z.), ktoré úlohy následne na\npobočku deleguje, k čomu došlo aj v predmetnej veci. Správny súd zdôrazňuje, že inej pobočke tieto\nkompetencie zverené neboli, preto nie je relevantné miesto pobytu žalobcu či sídlo zdravotnej poisťovne,\na to s aj s poukazom na § 6 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak je na konanie vecne príslušný\nsprávny orgán s vnútorným členením, orgánom príslušným konať v jeho mene v prvom stupni je útvar\nurčený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery,\nčo je v tomto prípade organizačný poriadok žalovaného. O zriaďovaní pobočiek, ich územných obvodoch\na sídlach rozhoduje predseda Úradu [§ 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z.] s tým, že organizačný\nporiadok schvaľuje správna rada Úradu [§ 25 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z.]. Správny súd už\nlen dodáva, že skutočnosť, či sa organizačný poriadok alebo organizačná schéma nachádzala v čase\nvydania platobného výmeru na webovej stránke žalovaného alebo nie, v tejto súvislosti nie je podstatná,\nkeďže nemá vplyv na vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca mal možnosť v priebehu\nsprávneho konania požiadať o takúto informáciu priamo žalovaného, pokiaľ mal za to, že informácie na\nwebovej stránke nie sú správne, preto v tomto smere nedošlo ani k porušeniu práv účastníka správneho\nkonania.\n55. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, správny súd je toho názoru, že ani nedodržanie lehôt podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku\nči § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. (lehota na predloženie veci odvolaciemu orgánu, lehota na\nrozhodnutie o odvolaní) nemá za následok vecnú nesprávnosť preskúmavaných rozhodnutí, keďže ide\no lehoty poriadkové (orientačné), s ktorými zákon nespája žiadne právne následky majúce vplyv na\nuplatnenie práva či splnenie povinnosti účastníkov konania. Hoci týmito lehotami sú správne orgány\npovinné sa riadiť, ich nedodržanie nemá za následok ipso facto, bez ďalšieho, nezákonnosť rozhodnutia.\nNemožno ani konštatovať, že by bol žalobca nedodržaním lehôt ukrátený na svojich (konkrétnych)\nprávach. Správny súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.\n\nÚS 326/2019-15 zo 07.11.2019, podľa ktorého „Vo všeobecnosti pre správne súdnictvo platí zásada\nopakovaná v jeho ustálenej judikatúre, že administratívny proces sa neopakuje len pre procesné\npochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ak by nové\nrozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne\npriaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho postavenia.“\n56. Námietku zmeny odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní správny súd taktiež\nnepovažoval za opodstatnenú, resp. takú, ktorej následkom by malo byť konštatovanie nezákonnosti\npreskúmavaných rozhodnutí a ich následné zrušenie. Správny súd podotýka, že rozhodnutia správnych\norgánov, hoci sú vydané v rámci rôznej inštancie, až do právoplatného skončenia správneho konania\n(právoplatného rozhodnutia vo veci) tvoria jeden celok. Argumentácia orgánov oboch stupňov sa\npreto môže prelínať a dopĺňať, čo vplýva aj z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý\numožňuje odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť. Správny\nsúd má za to, že hoci je napadnuté rozhodnutie rozsiahlejšie a obsahuje viac vysvetľujúcich úvah\noproti rozhodnutiu pobočky, odvolací orgán neprekročil rámec skutkových a právnych otázok, ktoré\nboli predmetom prvostupňového konania. V tejto súvislosti nemožno hovoriť ani o prekvapivosti\nnapadnutého rozhodnutia, ktorá jediná by mohla odôvodniť opodstatnenosť námietky žalobcu. Tzv.\nprekvapivosť rozhodnutia správneho orgánu totiž predstavuje podstatné prekročenie argumentačného\nrámca prvostupňového konania a jej existencia sa posudzuje v nadväznosti na odňatie možnosti\núčastníka konania brániť sa proti dôvodom rozhodnutia v inštančnom postupe, resp. na nemožnosť\nbrániť sa proti dôvodom rozhodnutia opravným prostriedkom (samozrejme s výnimkou potreby\nvysporiadať sa s námietkami uplatnenými až v odvolacom konaní), ktorá je v rozpore s požiadavkou\nkladenou na predvídateľnosť rozhodnutia (tzv. zákaz prekvapivosti rozhodnutia). V danej veci je potrebné\nkonštatovať, že odvolací správny orgán sa neodchýlil od podstaty veci oproti prvostupňovému konaniu,\na to ani vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia, ale ani vo vzťahu k právnej stránke veci\nči vykonanému dokazovaniu a ustálenému skutkového stavu, a hoci svoje odôvodnenie založil aj na\nčíselných údajoch a rozsiahlejšej úvahe, jeho rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie) nie je možné označiť\nza prekvapivé.\n57. Nesprávne zistenie skutkového stavu žalobca namietal nielen v súvislosti s odôvodnením\nrozhodnutia, ale aj vo vzťahu k použitému pojmu „kolísavé príjmy“. Na tomto mieste správny súd\npodotýka, že pojem kolísavé príjmy síce na vec aplikované právne predpisy nepoznajú, ale ide o pojem,\nktorý je všeobecne známy, resp. vysvetliteľný v rámci bežného jazykového výkladu (význam slova\npodľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka: kolísavý = sprevádzaný kolísaním, nestály, menlivý, atď.)\na pochopiteľný, a jeho význam je vysvetlený aj v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí v nadväznosti\nna meniacu sa výšku príjmov žalobcu v priebehu roka 2010 tak, ako bola popísaná v napadnutom\nrozhodnutí. Kolísavé príjmy, t. j. príjmy, ktoré v priebehu roka kolísali/menili svoju výšku, žalobca dosiahol\nv mesiacoch jún a september 2010, kedy jeho príjem presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy.\nŽalobca nevysvetlil, v čom vidí nesprávnosť použitia takéhoto pojmu, resp. jeho nezrozumiteľnosť, a nie\nje zrejmé, aký vplyv malo jeho použitie v kontexte vysvetľujúcich úvah na správnosť zistenia skutkového\nstavu predmetnej veci. Žalobca nespochybnil zistenie žalovaného, že v rozhodnom období dosiahol\nkolísavé príjmy, resp. nepreukázal, že by jeho príjmy zo závislej činnosti v uvedených mesiacoch\nnepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Navyše je potrebné dodať, že tento pojem bol\npoužitý v spojení s ďalšími vysvetľujúcimi úvahami správneho orgánu, preto ho nemožno vytŕhať\nz kontextu a posudzovať jeho použitie samostatne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím dáva komplexnú odpoveď na otázku, prečo nedoplatok vznikol a ako\nbol vypočítaný, pričom otázka existencie kolísavých príjmov žalobcu je imanentnou súčasťou úvahy\nsprávneho orgánu.\n58. Správny súd konštatuje, že v danej veci nezistil ani nesprávne či neúplné zistenie/vyhodnotenie\nskutkového stavu správnymi orgánmi, keďže príjmy žalobcu, jeho zamestnávatelia i odvod poistného za\nrok 2010 boli zistené a vyhodnotené správne a tieto nenamietal ani on sám, jeho žalobná argumentácia\nsmerovala skôr proti odôvodneniu preskúmavaných rozhodnutí a celkovému výsledku správneho\nkonania v jeho veci, pričom najpodstatnejšiu časť námietok tvorili výhrady voči postupu správnych\norgánov, ktorý nezahŕňal predchádzajúce vydanie výkazu nedoplatkov, s čím sa vysporiadal v danej\nveci kasačný súd, ktorého právny názor je správny súd povinný rešpektovať, preto sa osobitne k týmto\nnámietkam žalobcu už nebude vyjadrovať.\n\n59. Medzi žalobné argumenty v danom konaní patrí aj námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v rámci\nktorej žalobca tvrdí, že nedostal odpoveď na zasadnú otázku, na základe čoho nedoplatok vznikol, keď\nv napadnutom rozhodnutí nie je uvedený rozpis preddavkov, resp. nedoplatkov na poistné za každý\nkalendárny mesiac rozhodného obdobia zvlášť a sám odvolací orgán vyjadril názor, že všetci traja\nzamestnávatelia žalobcu odviedli preddavky z príjmov žalobcu včas a v správnej výške. S uvedeným\ntvrdením sa správny súd nestotožňuje.\n60. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Poistné sa platí\npreddavkami na poistné ( § 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).“\n61. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Platiteľ poistného\nje povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v\nkaždom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.“\n62. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom\ndo\n31.12.2010 „Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje\ninak, zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [ § 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa § 13 ods.\n1 až 4 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.“\n63. Podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 „Poistenec alebo\nzamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná\nvýpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 10\nza všetkých\nplatiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku\nna\npoistnom (ďalej len \"preplatok\") a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu.\nJednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.“\n64. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nedoplatok vznikol z dôvodu, že žalobca mal\nv rozhodnom období kolísavé príjmy, keď jeho príjmy v mesiacoch jún a september u dvoch rôznych\nzamestnávateľov presiahli zákonom stanovenú hranicu trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, pričom\nvýška príjmov žalobcu dosiahnutá u jednotlivých zamestnávateľov za jednotlivé mesiace roka 2010\nbola v napadnutom rozhodnutí podrobne a presne rozpísaná, teda z rozhodnutia je zrejmé, o ktoré\npríjmy sa jednalo (str. 15 – 16 napadnutého rozhodnutia). Rovnako bola žalovaným prehľadne tabuľkovo\nrozpísaná suma vymeriavacieho základu osobitne u každého zamestnávateľa i sadzba poistného, a\ntiež suma nedoplatkov zvlášť za každého zamestnávateľa, čím bola odôvodnená konkrétna výška\nnedoplatku 162,30 Eur (str. 17 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný v rámci vysvetľujúcich úvah takisto\nsprávne uviedol a vysvetlil, že „...celkový výpočet poistného vychádzal z rozdielu medzi poistným\ncelkom (súčet poistného za každého zamestnávateľa) a úhrnu preddavkov na poistné uhradených\nzamestnávateľmi vo výške 4 % za platiteľa poistného ako zamestnanca... Podľa § 15 ods. 4 zákona\nč. 580/2004 Z. z. poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní\npoistného (§ 19), čo znamená, že preddavky vypočítané v súlade s príslušným ustanovením zákona č.\n580/2004 Z. z. sú nemenné (nedopočítavajú sa) a sú určené na tzv. zabezpečenie ročného poistného,\nktoré je vypočítané na základe ročného zúčtovania. Tento logický postup zaručuje objektívnosť,\nktorá spočíva v tom, že každý poistenec zaplatí poistné zo svojich skutočných príjmov...“ Žalovaný\npreto správne poukázal na to, že medzi pojmom „preddavok“ a pojmom „poistné“ je rozdiel, keďže\npreddavok už podľa jazykového výkladu daného slova je plnenie poskytované/uhrádzané vopred\na slúži na to, aby konečná výška poistného bola pre konkrétneho poistenca po jeho ročnom zúčtovaní\n(výpočte) zvládnuteľná a nespôsobila jeho platobnú neschopnosť či príliš veľkú finančnú záťaž (z\nrovnakého dôvodu zákonodarca určil ďalšie zákonné limity na výšku vymeriavacieho základu a\npodobne). Preddavok na poistné predstavuje len určitú časť poistného, ktorá sa platí vopred a je\nzistiteľná z aktuálneho príjmu poistenca v konkrétnom mesiaci, kým poistné (resp. jeho platenie) tvorí\nvlastnú zákonnú povinnosť poistenca a predstavuje konečnú/definitívne určenú sumu odvíjajúcu sa\nod celkových príjmov poistenca za konkrétny rok, pričom táto suma je zistiteľná až dodatočne po\nskončení rozhodného obdobia (v tomto prípade po skončení roka 2010). Preto majú preddavky fixnú\npodobu a nedopočítavajú sa. Slúžia len na zabezpečenie celkovej platby poistného. Na druhej strane\npoistné musí odrážať celkovú (reálnu), konečnú príjmovú situáciu konkrétneho poistenca za rozhodné\nobdobie, preto sa dopočíta spätne na základe skutočných údajoch o príjmoch poistenca, a to až na\nkonci rozhodného obdobia (vo forme ročného zúčtovania). Ak teda žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia konštatoval, že preddavky na poistné boli zo strany jednotlivých zamestnávateľov uhradené\n\nv správnej výške, toto tvrdenie nekoliduje s výsledkom ročného zúčtovania, ktorým je za rok 2010\nu žalobcu nedoplatok vo výške 162,30 Eur. Nedoplatok z ročného zúčtovania totiž neznamená, že\nsa zvýšili preddavky na poistné (a teda že zamestnávatelia ich výšku nesprávne vypočítali), ale\nvypovedá o tom, že vzhľadom na celkové príjmy žalobcu sa zmenila výška poistného, adekvátne\nk výške dosiahnutých príjmov v konkrétnom roku. U žalobcu túto zmenu spôsobili kolísavé príjmy\nza mesiace jún a september 2010, presahujúce výšku trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, keď\nžalobca vykonával v priebehu roka 2010 závislú činnosť u viacerých zamestnávateľov. Nedoplatok\nbol následne vypočítaný ako rozdiel medzi úhrnom preddavkov, ktoré zamestnávatelia za žalobcu\nv priebehu roka 2010 odviedli (514,12 Eur + 193,85 Eur + 170,88 Eur = 878,85 Eur), a konečnou\nvýškou poistného za daný rok (4 % z 26 029,078 Eur = 1041,15 Eur), teda 1041,15 Eur mínus 878,85\nEur = 162,30 Eur. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že rozdiely, ktoré pri ročnom\nzúčtovaní poistného vzniknú, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nie je možné potom vyjadriť ako\nnedoplatky na preddavkoch za konkrétne mesiace tak, ako to požadoval žalobca, keďže takýto postup\nby poprel samotný zmysel inštitútu preddavkov, ktoré sú fixné a nedopočítavajú sa. Nedoplatok môže\nvzniknúť až na celkovej výške poistného za daný rok po vykonaní ročného zúčtovania (vychádzajúceho,\nokrem z už zaplatených preddavkov, z reálne dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti poistenca\nv tom roku), pričom v rámci ročného zúčtovania sa nedoplatky uvádzajú len vo vzťahu k jednotlivým\nplatiteľom poistného, teda zamestnávateľom, čo žalovaný dodržal (§ 19 ods. 9 zákona o zdravotnom\npoistení). Správny súd rozumie úvahám žalobcu, avšak dodáva, že cieľom právnej úpravy, umožňujúcej\ndopočítavanie nedoplatku na poistnom dodatočne, po uplynutí rozhodného obdobia, je zabezpečiť\nvšeobecnú spravodlivosť pri platení poistného na verejné zdravotné poistenie a zohľadniť tak skutočne\ndosahované príjmy poistencov.\n65. Výška príjmu v konkrétnom (rozhodnom) období je jednou z rozhodujúcich položiek pri určovaní\nvymeriavacieho základu, od ktorého sa odvíja výška poistného. Poistné sa platí preddavkami na poistné\na zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného, výsledkom ktorého môže byť preplatok, nedoplatok i\nvyrovnaný účet. Vypočítavanie poistného na verejné zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu za\nkalendárny rok je koncepciou, na ktorej je platenie poistného postavené. Celkom jasne na to poukazuje\ndôvodová správa k zákonu č. 580/2004 Z. z., podľa ktorej sa zavádza inštitút ročného zúčtovania.\nJeho účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých\nnielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a\nkvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí najmä od dostatočného množstva finančných\nprostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.\n66. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonné náležitosti tak z formálnej, ako\ni z materiálnej stránky, vrátane úvah správneho orgánu, ktoré ho viedli k prijatému záveru. Napadnuté\nrozhodnutie zároveň dáva odpoveď na všetky zásadné skutkové a právne otázky, je presvedčivé\na zrozumiteľné. Námietky žalobcu preto nie sú ani v tomto smere opodstatnené.\n67. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že namietané dôvody\npre\nzrušenie preskúmavaných rozhodnutí, ktoré správny súd podradil pod dôvody podľa § 191 ods. 1 písm.\nb), písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, sa nepreukázali, preto žalobu považoval\nza\nnedôvodnú a postupom podľa § 190 SSP ju zamietol.\n68. Osobitne k subjektu Dôvera uvádza, že tento účastník bol v pôvodnom konaní\npred\nkrajským súdom pribratý do konania ako ďalší účastník, svojho účastníctva sa však zákonným postupom\nv súlade s § 32 ods. 4 SSP účinne vzdal dňa 21.03.2017. Vzdanie sa účastníctva je pritom procesným\núkonom, ktorý je nezvratný, a právne účinky nadobúda okamihom jeho doručenia správnemu súdu,\npokiaľ je uskutočnený v písomnej forme tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Vzdanie účastníctva\nsa nedá spätne odvolať. Vzhľadom k tomu, že k takémuto procesnému úkonu došlo ešte pred vydaním\nkasačného rozhodnutia, pričom subjekt Dôvera neprejavil v priebehu konania pred správnym súdom\nvôľu byť tohto konania účastný, správny súd prejav vôle s poukazom na jeho nezvratnosť rešpektoval\na so zdravotnou poisťovňou nekonal ani po vydaní kasačného rozhodnutia.\n69. O náhrade trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom správny súd rozhodol podľa §\n168 SSP (v spojení s § 467 ods. 1 SSP) tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania, napriek\núspechu v kasačnom konaní i v konaní pred správnym súdom, nepriznal s poukazom na to, že orgánom\n\nverejnej správy sa trovy konania priznávajú len výnimočne, navyše v tomto konaní žalovanému žiadne\ntrovy nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval.\n70. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania,\nv neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správnom\nsúde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do\n30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok [§ 446 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023].\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§\n439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nSťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom\n[§ 449 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom\ndo 30.06.2023].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva\n(sťažnostné body),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP\nv znení účinnom do 30.06.2023).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.\n2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}