Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 23C/57/2023 6423202136 19. 02. 2025 JUDr. Jarmila Kasanová ECLI:SK:OSZH:2025:6423202136.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom: Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, žalovaný zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar s. r. o. , IČO: 36 868 299, so sídlom: Horná 26, 974 01 Banská Bystrica o návrhu náhrada za stratu na zárobku s prísl., takto rozhodol: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.739,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaný od 28.07.2022 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet IBAN: D. XXX XXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. odôvodnenie: 1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 12.739,42 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom 28.07.2022 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poškodený bol účastníkom dopravnej nehody dňa 16.08.2020, kedy pri nečakanom odbočovacom manévri vodiča motocykla A. E. došlo k zrážke motocyklov poškodeného a A. E.. Žalobca ako poškodený si uplatnil nárok z poistenia zodpovednosti sa škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX, C. s číslom škodovej udalosti XXXXXXXXXX voči žalovanému. Žalovaný žalobcovi plnil len čiastočne a žalobcovi nepriznal poistné plnenie v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 16.08.2020 do 01.12.2021. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 1T/16/2022 bol vinník dopravnej nehody A. E. uznaní za vinného, súd v časti rozhodol o náhrade škody, s ostatkom (aj čo je predmetom sporu) odkázal poškodeného na civilný proces. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že liečba žalobcu bola v priamej príčinnej súvislosti, bola dôsledkom dopravnej nehody. Z objektívnych príčin (okrem iného zlomená ruka) nemohol žalobca vykonávať podnikateľskú činnosť- kovoobrábanie. Pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, tak by žalobca naďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a niet žiadnych pochýb o tom, že jeho príjmy by boli v inej (vyššej) výške. 2.Žalobca výšku žalovanej sumy odôvodnil nasledovne: „Základom výpočtu nároku na náhradu za stratu zárobku bol priemerný príjem, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 predstavoval rozdiel medzi príjmami a výdavkami poškodeného za rok 2020 sumu 7.653,44 Eur. Celkovo bol poškodený v roku 2020 schopný práce od 01. 01. 2020 do 15. 08. 2020, t. j. spolu 228 dní. Jeho priemerný denný zisk tak predstavoval sumu 33,56 Eur.
Poškodený bol práceneschopný od 16. 08. 2020 do 30. 11. 2021, t. j. spolu 472 dní (138 dní v roku 2020 a 334 dní v roku 2021). Vychádzajúc zo sumy, ktorý by poškodený za bežných okolností zo svojej činnosti získal, tak ušlý zárobok poškodeného predstavuje sumu 15.840,32 Eur (33,56 Eur x 472 dní). Počas trvania PN, konkrétne v období od 14.10.2020 do 14.09.2021, bola poškodenému Sociálnou poisťovňou vyplácaná nemocenská dávka, a to v celkovej výške 3.100,90 Eur. Rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku úrazu tak predstavuje sumu 12.739,42 Eur (15.840,32 Eur - 3.100,90 Eur), ktorú si žalobca uplatňuje ako náhradu škody z titulu náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti“. 3.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť. Uviedol, že popiera, že by žalobca pripojenými dôkazmi k žalobe preukázal svoje tvrdenia o dôvodnosti jeho nároku, žalobu považuje za nedôvodnú a nepreskúmateľnú. Žalobca k žalobe nepripojil žiadny relevantný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné považovať nárok za preukázaný čo do základu, ani čo do uplatňovanej výšky. Popiera, že by výpočet náhrady škody bol korektný. K veci uviedlo, že čistý príjem žalobcu, ktorý dosiahol v kalendárnom roku 2019 predstavoval sumu 7.798,33 €, keďže žalobca v zdaňovacom období, ktoré predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobcu v dôsledku ktorého bol pracovne neschopný, dosiahol zisk v tejto výške, v kalendárnom roku 2020 predstavoval sumu 8.820,34 €, keďže žalobca v tomto zdaňovacom období, ktoré nasledovalo po zdaňovacom období, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, v dôsledku ktorého bol pracovne neschopný, dosiahol zisk vo výške 7.653,33 € a Sociálna poisťovňa žalobcovi za obdobie jeho pracovnej neschopnosti v roku 2020 (od 16.08.2020 do 31.12.2020) vyplatila dávky vo výške 1.166,90 €, v kalendárnom roku 2021 predstavoval sumu 11.187,86 €, keďže žalobca v tomto zdaňovacom období, ktoré nasledovalo po zdaňovacom období, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, v dôsledku ktorého bol pracovne neschopný, dosiahol zisk vo výške 9.253,86 € a Sociálna poisťovňa žalobcovi za obdobie jeho pracovnej neschopnosti v roku 2021 (od 01.01.2021 do 30.11.2021) mu vyplatila dávky vo výške 1.934,00 €. Žalovaný bol toho názoru, že stratou na zárobku sa rozumie rozdiel medzi čistým príjmom dosiahnutým žalobcom po poškodení zdravia a čistým príjmom dosahovaným pred poškodením zdravia. Pokiaľ teda žalobca v roku 2020 dosiahol čistý príjem 8.820,34 € a v roku 2019 dosiahol čistý príjem 7.798,33 €, pričom rozdiel medzi týmito príjmami predstavuje je kladný (+) 1.022,01 €; a v roku 2021 dosiahol čistý príjem 11.187,86 € a v roku 2019 dosiahol čistý príjem 7.798,33 €, pričom rozdiel medzi týmito príjmami predstavuje je kladný (+) 3.389,53 €, tak žalobcovi nevznikla žiadna škoda a tým ani nárok na jej náhradu reprezentovaný poistným plnením. 4.Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na podanej žalobe zotrváva. Obranu žalovaného považuje za účelovú a špekulatívnu, snažiac sa za každých okolností odoprieť/oddialiť jemu nevyhovujúce plnenie inak dôvodného nároku žalobcu. Predložil súdu Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu. Nárok žalobcu považoval za riadne a včas uplatnený a preukázaný. Pokiaľ si žalovaný vysvetlil právnu úpravu tak, že strata na zárobku predstavuje rozdiel medzi čistými príjmami dosahovanými pred poškodením zdravia a čistými príjmami dosahovanými po poškodení zdravia, tak takúto interpretáciu považuje za účelovú , nesprávnu a nelogickú. Ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka má na mysli obdobie, v ktorom žalobca nemohol dosahovať príjmy, ktorý by dosiahol nebyť úrazu. Žalobca v období od 16.08.2020 do 30.11.2021 nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť. 5.Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Za nesporné, vzhľadom na následné predloženie Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobcu, považuje danú dobu trvania PN žalobcu. Pokiaľ by súd nepovažoval za postačujúcu, pre zamietnutie žaloby žalobcu, doterajšiu argumentáciu žalovaného, z opatrnosti navrhuje súdu na zistenie straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti žalobcu od 16.08.2020 do 30.11.2021 ustanovenie znalca, aby k spornej otázke vypracoval odborné vyjadrenie. 6.Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doplnil, že žalobca bezprostredne pred škodovou udalosťou podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti kovoobrábania (deň vzniku oprávnenia 01.03.2018). Kovoobrábacie zahŕňa výrobu a opravu kovových (aj nekovových) polotovarov, dielov a jednotlivých výrobkov najmä sústružením, frézovaním, brúsením, hobľovaním, obrážaním, vŕtaním,... Tieto činnosti sa vykonávajú manuálne a sú namáhavé aj pre fyzicky zdravú osobu. Je nepochybné, že utrpené zranenia najmä vrchnej časti tela (zlomenina ľavého predlaktia s posunom a vykĺbením lakťovej kosti, otras mozgu II. stupňa, podvrtnutie krčného úseku chrbtice, pomliaždenie hrudník pomliaždenie pľúc...) znemožnili žalobcovi vykonávať podnikateľskú činnosť. K návrhu
žalovaného na vypracovanie odborného vyjadrenia uviedol, že v súvislosti so zraneniami žalobcu už bol vypracovaný znalecký posudok č. 2021/36 vypracovaný znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Jánom Keherom zo dňa 18.12.2021. V znaleckom posudku (str. 19) sa uvádza, že žalobca počas trvania pracovnej neschopnosti trpel bolesťami ľavej hornej končatiny, mal potiaže pri uchopovaní predmetov, pri bežnej hygiene, pri obliekaní... Znalec ďalej konštatoval, že zranenia sú závažné (trvalé zníženie úchopu, obmedzenie pohybu a vykonávanie fyzicky náročnejších činností) a liečba bude doživotná. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu neumožňoval vykonávať manuálnu prácu, nakoľko mal ťažkosti už pri takých činnostiach ako je bežná hygiena či obliekanie. Aj z už predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca sa na odporúčanie lekárov mal vyvarovať preťažovaniu a mal dodržiavať kľudový režim. Žalobca má zato, že návrh žalovaného na vypracovanie odborného vyjadrenia sa javí ako nedôvodný, neopodstatnený a nadbytočný. 7.Vzhľadom a to, že pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. Adriana Mazúchová už na tunajšom súde nepracuje, spis bol v zmysle Pokynu predsedu tunajšieho súdu Spr 55/24 zo dňa 24.01.2024 náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelený do senátu JUDr. Jarmile Kasanovej. 8.Na pojednávaní dňa 27.03.2024 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. 9.Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.03.2024. Strany sporu podali vo veci odvolanie. Odvolací súd uznesením sp.zn. 11Co/79/2024 zo dňa 26.09.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci vyslovil právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. 10.Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný doplnil, že za veľmi nepravdepodobné považuje to , že by žalobca ako živnostník v zdaňovacích obdobiach za roky 2020 a 2021, kedy bol dlhodobo práceneschopný, mohol objektívne dosiahnuť vyššie príjmy ako v zdaňovacom období roka 2019, v ktorom období práceneschopný nebol. Zároveň vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu za obdobie od 16.08.2020 do 31.12.2020, nakoľko žalobca sa o škode spočívajúcej na strate na zárobku za zdaňovacie obdobie roka 2020 dozvedel vyplatením dávky zo Sociálnej poisťovne, ktorá mu bola vyplatená dňa 13.01.2021. Keďže žalobca podal žalobu dňa 07.08.2023, tak počnúc dňom 14.01.2021 je nárok v časti uplatňovanej za rok 2020 premlčaný. Žalobca k výhradám žalovaného uviedol, že odvolací súd sa už námietkami žalovaného k výške príjmov pred úrazom a ich vplyvom na uplatnenie nároku zaoberal a posúdil ich ako nedôvodné, nelogické a právne irelevantné. U žalovaného nejde o nové tvrdenia. Tvrdenia žalovaného považuje za prejav neochoty poskytnúť pnenie žalobcovi. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že časť nároku žalobcu za rok 2020 je premlčaná. Poukázal na to, že nárok na náhradu straty na zárobku sa posudzuje ako jeden celok. Posledná dávka nemocenského bola žalobcovi vyplatená dňa 14.1.2021, PN bola ukončená dňa 30.11.2021, pričom nárok na súde bol uplatnený dňa 07.08.2023. 11.Na pojednávaní dňa 19.02.2025 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. 12.V zmysle § 446 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. 13.Podľa § 4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti sa škodu spôsobenú motorovým vozidlom poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu d) ušlého zisku. 14.Podľa § 15 ods.1 toho istého zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15.Podľa § 11 ods.6 toho istého zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 16.Podľa § 11 ods.7 toho istého zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 17.Podľa § 11 ods.8 toho istého zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 18.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19.Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.3.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 21.Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 22.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca (poškodený) bol dňa 16. 08. 2020 v čase okolo 14:00 hod. účastníkom dopravnej nehody, kedy vodič motocykla, značky YAMAHA YZF-R125, evidenčné číslo C., A. E., nar. XX. XX. XXXX, na ceste I. triedy číslo X, F. G. H. I., v katastrálnom území obce J. K., v blízkosti autobusovej zastávky, mal s vyššie uvedeným motocyklom v úmysle odbočiť na autobusovú zastávku nachádzajúcu sa za protismernou časťou vozovky, prechádzať cez pravý jazdný pruh a súvislú stredovú čiaru, kde pri odbočovaní došlo v protismernej časti vozovky k zrážke zozadu jazdiacim motocyklom značky SUZUKI GSX-S1000, evidenčné číslo C. XXX L., ktorý viedol žalobca, pričom pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motocykla a k ublíženiu na zdraví žalobcu. Vinník dopravnej nehody jazdil po pravej krajnici a začal odbočovanie po oblúku doľava cez pravý jazdný pruh, čím svojou jazdou vošiel do koridoru pohybu motocykla žalobcu, ktorý na vzniknutý podnet reagoval vyhýbacím manévrom doľava a následným brzdením, avšak zrážke sa nedalo zabrániť a v protismernej časti vozovky asi 0,4 m od vodorovného dopravného značenia stredovej deliacej čiary došlo k vzájomnej zrážke motocyklov, čím spôsobil zranenia - zlomenina ľavého predlaktia s posunom a vykĺbením lakťovej kosti, otras mozgu II. stupňa, podvrtnutie krčného úseku chrbtice, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie pľúc, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od 16.08.2020 do 1.12.2021 a od 16.12.2022 do 31.01.2023. 23.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že A. E. bol uznaný za vinného (z dôvodu vyššie popísanej udalosti) a bol odsúdený Okresným súdom Žiar nad Hronom sp.zn. 1T/16/2022, pričom škoda, ktorá je predmetom sporu, v rámci trestného konania vyporiadaná nebola.
24.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol v dôsledku dopravnej nehody práceneschopný v období od 16.08.2020 do 30.11.2021 ako ani skutočnosť, že žalovaný za uvedené obdobie neplnil žalobcovi náhradu straty na zárobku. 25.Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna a ani pasívna vecná legitimácia. 26.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je SZČO v zmysle predloženého Výpisu zo živnostenského registra vedený Okresným úradom Piešťany, číslo živnostenského registra. 230-20163, deň vzniku oprávnenia 01.03.2018 s predmetom podnikania kovoobrábanie (v rozhodnom čase). 27.Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobcovi za obdobie do 16.08.2020 do 30.11.2021 (počas trvania práceneschopnosti) vznikla škoda, predstavujúca stratu na zárobku, či žalobcovi patrí nárok a poistné plnenie v žalovanej výške, či mu vzniklo právo na akékoľvek poistné plnenie predstavujúce náhradu škody za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za vyššie uvedené obdobie. 28.Žalobca v spore preukázal, Potvrdením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 16.08.2020 do 30.11.2021, vyplatenie plnenia spolu vo výške 3100,90 €. Posledná nemocenská dávka bola žalobcovi vyplatená dňa 14.09.2021. 29.Vzhľadom na to, že žalobca bol práceneschopný v období (aj v období) od 16.08.2020 do 30.11.2021, ktorá práceneschopnosť bola v príčinnej súvislosti s dopravou nehodou zo dňa 16.08.2020, ktorú spôsobil A. E., žalobca nemohol vykonávať prácu – kovoobrábanie. V danom období poberal nemocenské dávky, iný príjem nemal. Vzhľadom na rozsah zranení (opísané vyššie) a predmet jeho podnikania je nepochybné, že prácu vykonávať nemohol. Žalobcovi prináleží náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v zmysle§ 446 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Skutočnosť, že základ nároku žalobcu je daný, konštatoval aj odvolací súd (odsek 9.3). 30.Žalovaný za veľmi nepravdepodobné považoval to, že by žalobca ako živnostník v zdaňovacích obdobiach za roky 2020 a 2021, kedy bol dlhodobo práceneschopný, mohol objektívne dosiahnuť vyššie príjmy ako v zdaňovacom období roka 2019, v ktorom období práceneschopný nebol. K daným výhradám sa vyjadril už odvolací súd (odsek 9.3.1), pričom konštatoval, že odvolacia námietka žalovaného, ktorou poukazoval na tú skutočnosť, že podľa daňových priznaní, ktoré žalobca predložil (a po vyplatení nemocenských dávok zo strany Sociálnej poisťovne), boli príjmy žalobcu v roku 2020 vyššie ako v roku 2019 a v roku 2021 boli vyššie ako v roku 2020, a preto žalobcovi nárok na náhradu za stratu na zárobku nevznikol, je nedôvodná a nelogická. Priemerný mesačný zárobok v roku 2019 predstavoval sumu 649,86 Eur (7.798,33/12) a v roku 2020 (za 7,5 mesiaca do dňa dopravnej nehody) jeho priemerný mesačný zárobok narástol na sumu až 1.020,46 Eur (7.653,33/7,5), pričom, ak by nebolo došlo k dopravnej nehode, žalobca by pri pravidelnom behu vecí, t.j. pri riadnom výkone svojej činnosti, dosahoval príjem obdobný ako v mesiacoch predchádzajúcich dopravnej nehode. Skutočnosť, že výška zárobku žalobcu za 7,5 mesiaca v roku 2020 spolu so sumou vyplatených nemocenských dávok za rok 2020 presiahla výšku zárobku žalobcu v predchádzajúcom roku (2019), je právne irelevantná. Predmetná škodová udalosť zo dňa 16.08.2020 bola v priamej príčinnej súvislosti s ušlým zárobkom žalobcu v nasledujúcom období (v roku 2020 a následne v roku 2021) počas trvania PN žalobcu. Nebyť škodovej udalosti zo dňa 16.08.2020, ktorá zapríčinila následnú PN žalobcu (celkom 472 dní), celkový zárobok žalobcu v roku 2020 (za celých 12 mesiacov) a obdobne celkový zárobok žalobcu za celý rok 2021 by bol podstatne vyšší, ako predstavujú sumy zárobkov žalobcu podľa jeho daňových priznaní za roky 2020 a 2021, navýšené o vyplatené nemocenské dávky. 31.Súd pri výpočte nároku na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu vychádzal z priemerného príjmu, ktorý žalobca dosahoval pred vznikom škody, čiže za rok 2020. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy pre stanovenie priemerného zárobku pre iné ako pracovnoprávne účely, napr. pre občiansko-právne, je potrebné vychádzať z príjmu poškodeného pred škodovou udalosťou tak, aby tento príjem v čo najväčšej miere zodpovedal zárobku poškodeného, teda toho, čo skutočne tvorilo jeho príjem. Takéto individuálne určenie sa bude zvyčajne využívať v prípade osobitných skupín napr. slobodných povolaní. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vypustilo ustanovenie pôvodného nariadenia upravujúceho zisťovanie priemerného zárobku pre účely ustanovenia §445 O.z. z dôvodu, že pre viaceré skupiny poškodených nemožno pri zisťovaní priemerného zárobku vychádzať z ustanovení upravujúcich zisťovanie priemerného zárobku zo závislej činnosti a napriek absencii právnej úpravy, je potrebné priemerný zárobok stanoviť podľa okolností jednotlivého prípadu. Nemožno odoprieť výkon práva len preto, že právny poriadok danú oblasť práva dôsledne neupravil (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. z 30. 03.2022). 32.Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 predstavoval rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalobcu za rok 2020 sumu 7.653,44 Eur. Žalobca bol v roku 2020 vykonával prácu (resp. mohol vykonávať prácu) od 01. 01. 2020 do 15. 08. 2020, čiže spolu 228 dní. Jeho priemerný denný zisk predstavoval sumu 33,56 Eur. Žalobca bol práceneschopný od 16. 08. 2020 do 30. 11. 2021, t. j. spolu 472 dní (138 dní v roku 2020 a 334 dní v roku 2021). Vychádzajúc zo sumy, ktorú by žalobca za bežných okolností zo svojej činnosti získal, tak jeho ušlý zárobok predstavuje sumu 15.840,32 Eur (33,56 Eur x 472 dní). Žalobcovi boli počas trvania jeho práceneschopnosti za obdobie od 14.10.2020 do 14.09.2021 vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 3.100,90 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi priemerným zárobkom žalobcu, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá mu bola vyplatená v dôsledku úrazu predstavuje sumu 12.739,42 Eur (15.840,32 Eur - 3.100,90 Eur). Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi náhradu na stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti vo výške 12.739,42 Eur, vo výške ako si žalobca v spore uplatnil. Súd vo veci rozhodol aj v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 10/2016-53 z 10.10.2018, ktorý konštatoval, že ústavno-právna podstata náhrady majetkovej ujmy ako dôsledku deliktuálneho správania vo sfére občianskeho práva, spočíva v požiadavke, aby znehodnotenie majetku spôsobené protiprávnym konaním zaväzovalo škodcu na také plnenie, ktoré bude viesť v maximálnej možnej miere k eliminácii negatívnych majetkových dôsledkov spôsobených poškodenému. 33.Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie jeho práceneschopnosti, tak aby bol uspokojený v kvantite čo najviac sa blížiacej sume zárobku, ktorý by žalobca dosiahol, nebyť jeho práceneschopnosti, vyplývajúcej z poškodenia jeho zdravia protiprávnym konaním. 34.Žalobca si v spore uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy 12.739,42 € vo výške 5 % ročne počnúc dňom 28.07.2022 do zaplatenia. 35.Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti sa škodu spôsobenú motorovým vozidlom je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) a b) je pritom zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Súd prvej inštancie mal z predloženej Výzvy na zaplatenie zo dňa 06.04.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 12.04.2022 za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť uloženú mu ustanovením § 11 ods. 6 písm.a), b), pretože do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného žalobcu o škodovej udalosti mu neposkytol písomné informácie k skončeniu vyšetrovania a k uplatnenému nároku na náhradu škody. Dňom 12.04.2022 začala plynúť lehota troch mesiacov na ukončenie šetrenia poistnej udalosti, ktorá lehota uplynula dňa 12.07.2022. Dňom 12.07.2022 začala žalovanému plynúť 15-dňová lehota na vyplatenie náhrady škody, ktorá lehota uplynula dňa 27.07.2021 a žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dňa 28.07.2022. Vzhľadom na to, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumu od 28.07.2022 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne, tak ako si žalobca uplatnil. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 1.2.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36.Žalovaný vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu za obdobie od 16.08.2020 do 31.12.2020, nakoľko žalobca sa o škode spočívajúcej na strate na zárobku za zdaňovacie obdobie roka 2020 dozvedel vyplatením dávky zo Sociálnej poisťovne, ktorá mu bola vyplatená dňa 13.01.2021. Keďže žalobca podal žalobu dňa 07.08.2023, tak počnúc dňom 14.01.2021 je nárok v časti uplatňovanej
za rok 2020 premlčaný. Žalobca so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasil. Poukázal na to, že nárok na náhradu straty na zárobku sa posudzuje ako jeden celok. Posledná dávka nemocenského bola žalobcovi vyplatená dňa 14.1.2021, PN bola ukončená dňa 30.11.2021, pričom nárok na súde bol uplatnený dňa 07.08.2023. 37.Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba v trvaní dva roky. Otázka premlčania práva na náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví (§ 446 OZ), sa posudzuje podľa ustanovenia § 106 OZ v spojení s ustanovením § 100 ods. 1 OZ. Začiatok jej plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe (§ 106 ods. 1 OZ). Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ). Uvedený nárok sa premlčuje ako celok. Náhrada za stratu na zárobku je totiž jednou zo zložiek práva na náhradu škody, ktorá vzniká poškodenému pri škode na zdraví, pri ktorej je podľa ustanovenia § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou objektívna premlčacia doba vylúčená. V prípade straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti je judikatúra súdov ohľadne plynutia premlčacej doby ustálená a pre stratu na zárobku počas PN stanovuje, že tento nárok na náhradu škody na zdraví sa premlčuje samostatne (nezávisle od iných nárokov na náhradu škody na zdraví), avšak vždy ako jeden celok. Stanovenie počiatku plynutia premlčacej doby straty na zárobku počas PN vychádza zo znenia ust. § 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodenému môže začať podľa § 106 ods. 1 OZ plynúť subjektívna premlčacia doba až okamihom, kedy sa dozvie o výške škody, nikdy nie skôr. Poškodený sa o tom, aká škoda na strate na zárobku mu vznikla dozvie okamihom vyplatenia poslednej dávky nemocenského nasledujúcej po ukončení PŇ (resp. dávky sociálneho zabezpečenia vyplatenej v súvislosti s práceneschopnosťou), prípadne dňom ukončenia PN (ak posledná dávka nemocenského predchádzala tomuto dňu), kedy-môže stratu na zárobku špecifikovať. Až v tejto dobe, ukončením práceneschopnosti, je zrejmé, po akú dobu nebol poškodený schopný v dôsledku poškodenia svojho zdravia dosahovať príjem a až vyplatením poslednej dávky sociálneho zabezpečenia sa poškodený dozvie o škode podľa § 446 OZ, preto až od tejto doby mu začína plynúť premlčacia doba podľa § 106 OZ. Dôvodom je, že dávky nemocenského poistenia sú vyplácané spravidla spätne za dané obdobie práceneschopnosti, nakoľko ani orgán sociálneho zabezpečenia nevie vopred určiť, ako dlho potrvá práceneschopnosť poškodeného a zároveň nie sú vyplácané v rovnakej výške za každý mesiac. Takýto výklad potom zohľadňuje aj prípady, keď síce u poškodeného už príde k ukončeniu jeho práceneschopnosti, avšak ešte mu nie je vyplatená posledná dávka nemocenského poistenia, keď až jej vyplatením sa dozvedá skutočnú výšku škody. 38.Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 29.06.1972, sp. zn. 1 Cz 10/72, publikovaný v Zborníku IV stanovísk, správ a rozhodovania súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov z rokov 1970 - 1983, s. 625, alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2006, sp. 1089/2006, v ktorých bol vyslovený právny názor, že o tom, aká škoda vznikla na strate na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti poškodeného, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského a kedy teda môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať, t.j. vyčísliť pevnou sumou. Až v tejto dobe sa poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 OZ a až od tejto doby začína plynúť premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 OZ. Najvyšší súd ČR vysvetlil, že opačný názor, že tento nárok by mohol byť uplatnený už mesiac po tom, čo žalobca obdržal nemocenské dávky, by vo svojich dôsledkoch znamenal, že by bolo nutné tento nárok uplatňovať za každý jednotlivý mesiac. Obe rozhodnutia vychádzali z právnej úpravy, podľa ktorej náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Z tohto právneho názoru vychádza súdna prax aj v súčasnosti, napr. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 2Co/10/2024-166 zo dňa 09.10.2024 konštatoval, že pri nároku na náhradu škody spočívajúcej v strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti jeho jednorazové vyčíslenie musí vychádzať z trvania práceneschopnosti. Inak povedané, keďže ide o jednorazový nárok, a jeho výška sa odvíja od doby trvania práceneschopnosti je treba konštatovať, že premlčacia doba začína plynúť pri tomto nároku spravidla dňom ukončenia práceneschopnosti. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 12ČO/232/2016 zo dňa 29.06.2017 v ktorom uviedol, že nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačné
sa opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 10Co/29/2020 rovnako konštatoval, že súdna prax je v posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku za stratu na zárobku počas PN dávno ustálená a odkázal na rozsudok NS ČSR sp. zn. 1Cz 10/72. Aj odborná literatúra uvádza, že premlčacia doba pre právo na náhradu straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začína plynúť až po vyplatení poslednej dávky nemocenského (§ 106 OZ). V tomto momente sa vlastne poškodený dozvie o škode (Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2 zväzok / Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie/. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s 799). O konkrétnej výške nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa poškodený spravidla dozvie až pri výplate poslednej náhrady príjmu alebo poslednej dávky nemocenského poistenia. Od tejto doby začína plynúť premlčacia doba (§ 106 OZ) (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1673). Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. 39.Súd tak uzatvára, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy bola poškodenému vyplatená posledná nemocenská dávka, prípadne od okamihu, kedy bola ukončená práceneschopnosť, a to podľa toho, ktorá udalosť nastane neskôr. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. 40.V prejednávanej veci bola žalobcovi vyplatená posledná dávka sociálneho zabezpečenia za obdobie práceneschopnosti dňa 14.09.2021 a k ukončeniu práceneschopnosti došlo dňa 31.12.2021, preto žalobca až výplatou poslednej nemocenskej dávky mohol získať subjektívnu vedomosť o výške škody, nakoľko až týmto okamihom sa mohol dozvedieť o dĺžke obdobia, po ktoré v dôsledku svojej práceneschopnosti nemohol dosahovať príjem. V danom prípade sa žalobca o svojej strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti dozvedel dňom výplaty poslednej nemocenskej dávky t.j. dňa 14.09.2021, dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti mu začala plynúť dňom 15.09.2021, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 v spojení s § 106 OZ ) a uplynula dňa 15.09.2023. Žaloba na súd bola podaná dňa 07.08.2023, teda pred uplynutím premlčacej doby a preto uvedený nárok nemožno považovať za premlčaný. 41.Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným ( žalovaný na vykonaní tohto dôkazu zotrval aj po zrušení veci odvolacím súdom) a to ustanovenie znalca za účelom vypracovania odborného vyjadrenia na zistenie straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti od 16.08.2020 do 30.11.2021. Otázka vzniku nároku je právnou otázkou. Výška nároku je zistiteľná jednoduchým matematickým výpočtom, pričom v spore nie je potrebné posudzovať také skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti v zmysle § 206 CSP. Súd uvedený dôkaz nevykonal aj s poukazom na hospodárnosť konania. S tým, že nie je dôvodné tento dôkaz vykonávať sa stotožnil aj odvolací súd. 42.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého u smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).