Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/69/2024 8824201662 10. 09. 2024 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2024:8824201662.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, AK so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovaným: 1. EOS Slovensko Finance, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 51 207 354, 2. BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č.*048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej. II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej. III. Žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2583473/ Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a náhrady trov konania. 2. Žalobca zároveň podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia totožného s výrokom tohto uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.06.2005 uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného v 1. rade (spoločnosťou VÚB, a.s.) ako veriteľom Zmluvu č. 2583473 na základe Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v rozsahu schváleného úverového rámca. Súčasťou zmluvy je Dohoda o zrážkach zo mzdy drobným písmom inkorporovaná v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 31. písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s.. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebol na nič upozornený a nebolo mu nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa, ktorým je BUKOCEL, a.s. (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 28.12.2020. Jeho skutočná vôľa smerovala k uzavretiu úverovej zmluvy a nie k uzavretiu
ďalšieho právneho úkonu, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku zo strany obchodníka. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zakomponovanej v úverovej zmluve z dôvodu, že predmetná Dohoda s ním nebola individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohol len Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy napísaná veľmi drobným písmom a nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Konanie obchodníka, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Obchodník má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám obchodník. Obchodník má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky som nemal inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s inkorporovanou Dohodou podpísať. Jeho zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy iba na základe jednoduchej výzvy žalovaného v 1. rade a on nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jeho majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva musí okrem iného obsahovať: „ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov“ (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“ Zmluva tieto náležitosti neobsahuje, preto je potrebné považovať úver aj za bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň považuje už prípadne celú pohľadávku z úverového vzťahu zo dňa 23.06.2005 veriteľa za premlčanú. Na základe vymedzeného skutkového a právneho stavu považuje za nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi ním a žalovaným v 1. rade prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do jeho majetkových práv a hrozí mu značná majetková ujma, ktorá má pre neho a jeho rodinu vážne následky. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že právna úprava vymedzená v CSP na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v OSP umožňuje pri nariadení neodkladného opatrenia ukladať povinnosti len stranám konania. Z uvedeného dôvodu v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia označuje ako stranu konania (žalovaný v 2. rade) aj svojho zamestnávateľa a navrhuje uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy práve svojmu zamestnávateľovi, ktorý tieto zrážky zo mzdy aj reálne vykonáva. Takýmto postupom bude náležitým spôsobom zabezpečená ochrana jeho práv. Okrem samotnej povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si v konaní voči žalovanému v 2. rade neuplatňuje žiadne nároky. Na podporu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, poukazuje na právoplatné uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2Csp/54/2020, zo dňa 28.07.2020; Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/125/2020, zo dňa 28.07.2020; Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10Csp/90/2020, zo dňa 16.07.2020; Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10Csp/108/2019, zo dňa 05.06.2019. 3. Z predloženej Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005, vyplýva, že spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. (jej právnym nástupcom je od 31.12.2005 podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok) ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu č.2583473. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, je ako zamestnávateľ žalobcu uvedený BUKOCEL, a.s., 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461. Podľa bodu VI. Žiadosti bol schválený úverový rámec 2887,87 eur (87.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 96,26 eur (2900,- Sk). 4. Podľa Článku VII. bod 4 zmluvy (časť Vyhlásenie žiadateľa-klienta), žalobca ako klient vyhlásil, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
5. Podľa Článku VII. posledný odsek žiadosti (za bodom 8), prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa z.č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. 6. Ako vyplýva z listu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.12.2020 adresovaného žalovanému v 2. rade ako platiteľovi mzdy žalobcu, táto oznámila, že na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 2.1.2019 spoločnos´t EOS KSI Slovensko s.r.o. vymáha pohľadávky žalovaného v 1. rade. Spoločnosť podľa §551 Občianskeho zákonníka vyzvala žalovaného v 2.rade ako platiteľa mzdy žalobcu, že je na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu povinný pravidelne zrážať a vyplácať mu doručením tejto výzvy dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a to až do uspokojenia pohľadávky. Zároveň v liste poukázala na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobcu ku dňu 28.12.2020 predstavovala istinu v sume 4499,99 eur, riadny úrok v sume 5106,79 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 1183,49 eur, poplatky v sume 174,18 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 137 eur, spolu 11.101,45 eur. 7. Z potvrdenia žalovaného v 2.rade zo dňa 02.08.2024 vyplýva, že žalobca je jeho zamestnancom od 11.03.2020 naďalej s tým, že od mesiaca december 2023 vykonávajú zrážky zo mzdy pre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava. Doposiaľ bolo zo mzdy zrazených 734,52 eur, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o. 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, je to v prípade ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na základe návrhu a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje aby v návrhu bolo uvedené opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov aspoň jedného musí súd primárne vyhodnoť z návrhu a opísaných rozhodujúcich skutočnosti. Zároveň musí navrhovateľ rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť. 20. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 21. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)nariadenia neodkladného opatrenia. 22. Keďže v konaní o návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Je povinnosťou strany svoje tvrdenia o odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať a osvedčiť predloženými dôkazmi. 23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu. 24. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Právny predchodca žalovaného v 1. rade poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. 25. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobca spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. 26. Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobca domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobca má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.
27. V opačnom prípade by žalobca (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy. 28. Žalobca osvedčil predložením Zmluvy o úvere a v nej zakomponovanej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.06.2005, existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, ktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže pohľadávka voči žalobcovi bola postúpená na žalovaného v 1. rade. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný v 1. rade je pasívne vecne legitimovaný. Zároveň žalobca predložil žiadosť žalovaného v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy adresované zamestnávateľovi žalobcu – žalovanému v 2. rade. Súd je toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná. 29. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu. 30. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013). 31. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k obom žalovaným, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. 32. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu. 33. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobcu v časti, ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k nemu, vyhovel. 34. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobca v danom prípade označil zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadal uložiť. 35. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobca označil za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takáto osoba je označená žalobcom ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobcu domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a teda je zároveň
možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26. 09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy. 36. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobcu v prípade, že zamestnávateľa označil priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473/ Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu právoplatného skončenia konania vo veci samej 38. Ako vyplýva z § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1.rade súd nerozhodoval, nakoľko o trovách konania neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/241/2017 zo dňa 15.02.2018, podľa ktorého „keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť“. 42. V danom spore má súd za to, že sa nejedná o situáciu kedy neodkladné opatrenia konzumuje vec samú a kedy nie je viazané na meritórne rozhodnutie. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy bol podaný návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spolu so žalobou. Preto má súd za to, že o trovách neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O trovách neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobca a žalovaný v 2. rade, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadal, súd mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.