Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 11Csp/159/2024 8124209205 26. 03. 2025 JUDr. Iveta Wildeová ECLI:SK:OSPO:2025:8124209205.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., C. D. X, zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom 091 01 Stropkov, Zámocká 525/28, IČO: 53450345, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31320155, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 829 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53255739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. I. Základné podmienky, v Časti 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00 EUR.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. II. bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. II. bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. II. bod 5. v znení: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. II. bod 6. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo
mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. IV. Splácanie úveru, bod 11. v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg. č. 009629011171113, zo dňa 21.11.2013, v čl. VIII. Doručovanie a vyhlásenie klienta, bod 4. v znení: „Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sú spracúvané v súvislosti so žiadosťou alebo s úverovou zmluvou (ďalej len „údaje a informácie“), a to subjektom uvedeným na internetovej stránke banky a na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu medzi klientom a bankou, pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas písomným oznámením po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou z 31.10.2024 sa domáhal podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku. Každú z nich aj odôvodnil a pri niektorých z nich poukázal tiež na konkrétne právoplatné súdne rozhodnutia, ktorými bola už táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. 2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že ide o umelo vykonštruovaný spor, ktorý nemá nič spoločné so spotrebiteľskou ochranou klientov banky, ktorá nikdy voči žalobcovi žalované zmluvné podmienky nepoužila a navyše od uzatvorenia zmluvy uplynulo už viac ako 10 rokov. Následne sa vyjadril k jednotlivým zmluvným podmienkam. Všetky poplatky sú uvedené priamo v zmluve pod osobitným bodom s označením „poplatky podľa cenníka VÚB a.s. platné ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy“, teda sú uvedené transparentne a zreteľne v zmluve, teda boli dohodnuté v zmluve a žalobca svojim podpisom na nej s nimi súhlasil. Navyše podľa názoru žalovaného poplatky predstavujú cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov a prípadného omeškania klienta a preto sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu 7Cdo/294/19 zo dňa 22.2.2022, ktorý sa zaoberal poplatkom za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom a nejedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný uviedol aj to, že predmetné zmluvné ustanovenie je už niekoľko rokov obsolentné – v súčasnosti upomienka je spoplatnená len sumou skutočných nákladov. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa obchodných podmienok žalovaný poukázal na to, že ide o štandardnú súčasť všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptovaná súdmi. Uvedené ustanovenie neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy. Citoval z viacerých súdnych rozhodnutí, ktoré akceptovali danú zmluvnú podmienku vrátane uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018. K zmluvnej podmienke o osobitnom vzťahu k banke žalovaný uviedol, že je v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý je banka povinná rešpektovať, pričom sú v zákone definované osoby s osobitným vzťahom k banke v § 35 ods. 4 zákona o bankách. Bez potvrdenia zo strany klienta teda banka nemá reálnu možnosť ako overiť,
či klient nemá osobitný vzťah k banke. Ohľadom rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že prípadné spory z uzatvorenej zmluvy bolo možné riešiť tak pred všeobecným ako aj pred rozhodcovským súdom. Navyše ide o obsolentné zmluvné ustanovenie, ktorého posudzovanie súdom nemá v súčasnosti žiadny význam, keďže „staré“ rozhodcovské doložky žalovaný už dlhšiu dobu neuplatňuje a to aj z dôvodu zavedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania zákonom č. 335/2014 Z.z. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný zdôraznil, že ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda bola uzavretá v súlade s Občianskym zákonníkom a v čase jej uzavretia neexistoval právny predpis, ktorý by ju zakazoval. Navyše s účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z.z. od 1.5.2014 už žalovaný ani nemôže pristúpiť k realizácii uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a preto žalovaný tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie odstraňuje. Za dôležité považuje aj to, že ostatnou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa nebola dohoda o zrážkach zo mzdy zahrnutá medzi neprijateľné podmienky, zákonom boli len sprísnené podmienky jej použitia. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa započítania platieb žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy ešte nebola zavedená právna úprava v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o jeho prednostnom použití, preto úverová zmluva sa riadila Obchodným zákonníkom a teda aj § 330 ods. 2, podľa ktorého sa plnenie peňažného záväzku započítava najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. K zmluvnej podmienke ohľadom osobných údajov žalovaný poukázal na § 91 zákona o bankách týkajúci sa bankového tajomstva ako aj na zákon č. 18/2018 o ochrane osobných údajov. Za dôvodnú považoval aj dĺžku súhlasu na spracovanie osobných údajov v trvaní 10 rokov, keďže v prípade súdneho sporu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, kde nie je stanovená premlčacia lehota by žalovaný nemal žiadnu možnosť obrany, ak by nemohol uchovávať osobné údaje a tým aj zmluvnú dokumentáciu klienta 10 rokov od zániku zmluvy. Poukázal aj na § 42 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého má banka povinnosť uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch 5 rokov a tiež na § 93a ods. 3 zákona o bankách, kde je uvedený účel spracúvania osobných údajov aj bez súhlasu klienta. Táto zmluvná podmienka je teda vyjadrením zákonnej povinnosti dodávateľa a preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 796/16 z 22.6.2017 a tiež z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-92/11 zo dňa 21.3.2013. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobca za predpokladu, že viaceré zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané, voči žalobcovi ani neboli uplatnené a ich existencia v zmluve nemala na práva a povinnosti zmluvných strán žiadny reálny dopad, nie je dôvodná. 3. Žalobca v replike zdôraznil, že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom prípade a to keď zistí, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 z 28.3.2019, 6Cdo/127/17 zo dňa 30.1.2019 a uznesenia Ústavného súdu SR III.ÚS 124/2020 zo dňa 15.4.2020. Poukázal tiež na uznesenie Najvyšieho súdu SR 7Cdo/149/20 zo dňa 24.8.2022, podľa ktorého súd rozhodne o neprijateľnej zmluvnej podmienke aj vtedy, ak v čase rozhodovania súdu už nie je používaná. K poplatkom za upomienky vyslovil názor, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá s ním nebola individuálne dojednaná, požaduje od neho neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie pohľadávky vo forme paušálneho plnenia a to aj pri nepatrnom dlhu nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Poplatok je jednostranný a veriteľ nie je nijako dotknutý v prípade jeho porušenia záväzkového vzťahu. Keďže počet upomienok za jeden mesiac nie je limitovaný, neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno posúdiť aj podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. K zmluvnej podmienke ohľadom vyhlásenia dlžníka o oboznámení sa s VOP citoval žalobca z viacerých rozhodnutí, ktorými totožná alebo obdobná zmluvná podmienka či už žalovaného alebo iných bánk bola vyhlásená za neprijateľnú, ale citoval aj stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR z 24.1.2017, z rozhodnutia ÚI SOI č. SK/0215/99/2014 z 11.3.2014 ako aj publikácie Občiansky zákonníka I komentár autorov B. a spol., vydavateľstvo C.H. Beck, str. 536-537. K zmluvnej podmienke ohľadom osobitného vzťahu k banke doplnil žalobu o závery z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-92/11 z 21.3.2013, podľa ktorého nestačí jednoduchý odkaz vo VOP na právny predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán. Keďže zmluvná podmienka neuvádza obsah príslušného ustanovenia zákona o bankách je neprijateľná. K dohode o zrážkach zo mzdy žalobca poukázal na to, že bola zakomponovaná do spleti textu zmluvy a žalobca nemal možnosť ju odmietnuť. Dodávateľ ho na ňu neupozornil, nepoučil o jej dôsledkoch, ale podsunul mu ju na podpis, čo považoval za nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky. Citoval aj z dôvodovej správy k § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa započítania platieb citoval z právoplatných
súdnych rozhodnutí, ktorými obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú a uviedol, že toto zmluvné ustanovenie umožňuje započítať jeho platby na iný účel než je prioritné splatenie istiny úveru bez ohľadu na jeho vôľu. K zmluvnej podmienke ohľadom súhlasu so spracovaním osobných údajov žalobca uviedol, že ním vopred udelil široko koncipovaný súhlas s poskytnutím aj citlivých údajov neurčitým tretím subjektom a to aj do zahraničia, na ktorých sa ani nevzťahuje povinnosť ich ochraňovať v súlade so zákonom o bankách alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalovaný nestanovuje ani rozsah osobných údajov, s ktorými nakladá a poskytuje ich neurčitému okruhu subjektov. Súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou navyše bez možnosti ho ihneď odmietnuť alebo odvolať nemožno považovať za náležitý prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. 4. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii o tom, že túto žalobu je potrebné posúdiť aj z pohľadu dobrých mravov, keďže ide o samoúčelnú žalobu, ktorá predstavuje len prípravu na podanie ďalšej žaloby na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a súvisí aj s nárokom na náhradu trov konania. Zopakoval, že Okresný súd Prešov podal návrh na začatie konania o súlade § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s Ústavou SR z dôvodu, že umožňuje podávať úplne zbytočné žaloby, s ktorými nemusí byť spojená existencia reálneho záujmu na konaní a to dokonca ani po neprimerane dlhom čase. Zdôraznil, že mu nie je jasné, prečo žalobca zmluvu podpísal, ak s toľkými zmluvnými podmienkami nesúhlasil, resp. prečo mu to začalo prekážať až po viac ako 10 rokoch od podpisu zmluvy. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by žalované zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže žalobca zmluvu aj s týmito podmienkami podpísal. Uviedol, že žalobcu nikto nenútil vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným a pokiaľ nesúhlasil s niektorými zmluvnými podmienkami, potom mohol o nich rokovať, alebo zmluvu neuzatvoriť. Žiadal tiež, že súd s ohľadom na sudcovskú koncentráciu v § 153 CSP by nemal prihliadať na nové skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol v replike, tie však nekonkretizoval, avšak zrejme v tej súvislosti doplnil svoje vyjadrenie k trom zmluvným podmienkam. Poprel tvrdenie žalobcu ohľadom spracovania osobných údajov, že súhlas dal neurčitým tretím subjektom, keďže v tejto zmluvnej podmienke sa uvádza, že ide o súhlas subjektom uvedeným na internetovej stránke banky. Nesúhlasil ani s tým, že nebolo uvedené aké údaje sa budú spracúvať, keďže v zmluvnej podmienke je uvedené, že sú to osobné údaje a informácie tvoriace bankové tajomstvo a ktoré sú spracúvané v súvislosti so žiadosťou alebo s úverovou zmluvou. Zdôraznil, že podľa § 42 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. má banka povinnosť údaje uchovávať najmenej 5 rokov od ukončenia zmluvy (nie najviac ako tvrdil žalobca). K vyhláseniu dlžníka reagoval rečníckou otázkou ako inak má veriteľ overiť to, že žalobca pred podpisom zmluvy sa oboznámil s jej súčasťami, aby to vedel v prípade potreby preukázať. K osobitnému vzťahu k banke žalovaný zdôraznil, že danou zmluvnou podmienkou realizoval svoju zákonnú povinnosť vyjadrenú v § 35 ods. 1, čo vylučuje jej neprijateľnosť. Aj keď táto zmluvná podmienka neuvádza celý obsah zákonného ustanovenia, odkazuje naň, pričom v tomto zákonnom ustanovení je aj špecifikácia osôb s osobitným vzťahom k banke v § 35 ods. 4. 5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička z 21.11.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom a zistil tento skutkový stav: 6. Dňa 21.11.2013 bola uzavretá formulárová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ pod reg. č. 009629011171113 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Išlo o bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.500 Eur s úrokovou sadzbou 12,10% p.a. V článku III. bode 6 sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. 7. V článku I. v bode 7 zmluvy s označením „poplatky platné podľa cenníka VÚB a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“ sú vymenované jednotlivé poplatky, medzi nimi aj poplatok za prvú upomienku vo výške 10 Eur a za každú ďalšiu upomienku vo výške 40 Eur. 8. Článok II. bod 2 zmluvy obsahuje tento text: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou“.
9. V článku II. bode 4 zmluvy sa uvádza: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ 10. Článok II. bod 5 zmluvy uvádza: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ 11. Článok II. bod 6 zmluvy obsahuje tento text: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ 12. Vo VOP žalovaného v článku 4 splácanie úveru v bode 11 sa uvádza: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ 13. Článok VIII VOP žalovaného doručovanie a vyhlásenie klienta bod 4 obsahuje tento text: „Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sú spracúvané v súvislosti so žiadosťou alebo s úverovou zmluvou (ďalej len „údaje a informácie“), a to subjektom uvedeným na internetovej stránke banky a na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu medzi klientom a bankou, pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas písomným oznámením po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne.“ 14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 21. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 22. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 23. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to
v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. 24. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018 z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy. 25. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. 26. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však svoje tvrdenie nepreukázal. 27. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa. Ide predovšetkým o prípady, ak príslušná zmluvná podmienka neprimerane zaťažuje alebo zaväzuje spotrebiteľa k plateniu poplatku bez poskytnutia adekvátneho plnenia alebo spotrebiteľovi bráni k uplatneniu jeho práva alebo ho zaväzuje k plateniu poplatkov, či nákladov, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly z jeho strany a podobne. 28. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany, ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je tiež irelevantné, že žalovaný niektoré zmluvné podmienky nepoužíva, čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/20 zo dňa 24.8.2022. 29. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sporné zmluvné podmienky boli individuálne dojednané. Určite sa to netýka tých zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené vo VOP, ktoré predstavujú vopred spracovanú listinu, ale netýka sa to ani tých žalovaných zmluvných podmienok, ktoré boli uvedené priamo v zmluve, keďže aj tie boli už súčasťou predtlačeného formulára. Skutočnosť, že žalobca túto zmluvu podpísal nepostačuje na prijatie záveru, že by tieto zmluvné podmienky, ktoré boli už vopred pripravené a uvedené v zmluve, boli so žalobcom individuálne dojednané. Rozhodne nie je možno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že poplatky za upomienky predstavujú cenu plnenia a preto majú byť vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Zo súdneho prieskumu sú vylúčené len tie zmluvné podmienky, ktoré predstavujú hlavný predmet plnenia, čo v prípade úverovej zmluvy je poskytnutie úveru za odplatu, za ktorú však nemožno považovať poplatky za upomienku. Poplatky za upomienku vlastne predstavujú zmluvnú pokutu za omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku. Upomienka však nemôže mať sankčný charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej v omeškaní. Účelom nemôže byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Navyše poplatok je nepochybne vyšší ako reálne náklady spojené so zaslaním upomienky. Nezohľadňuje podstatné skutočnosti ako napr. výšku spotrebiteľského úveru, dobu splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a pod. naopak je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka. Obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné napr. právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 z 27.4.2023, ktorý sa stal právoplatným 31.5.2023, ako aj rozsudku 11Csp/188/2024 z 5.2.2025. 30. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. II. súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým za obdobnú zmluvnú podmienku, vrátane ďalších, bola uložená banke sankcia vo výške 10.000 Eur. Išlo o zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Toto rozhodnutie síce bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6S/91/2014 zo dňa 29.04.2016 a konanie bolo zastavené, ale len z dôvodu nedostatku právomoci SOI konať v preskúmavanom konaní, keďže orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činnosti je NBS. Táto skutočnosť však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť argumentáciu SOI použitú pri zdôvodnení záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. V spomínanom rozhodnutí bolo uvedené, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 11Csp/20/22-336 zo dňa 25.2.2022 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/18/2023-547 zo dňa 27.2.2025. 31. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. III. súd uvádza, že definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň je však potrebné poukázať aj na znenie § 35 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého banka nesmie vykonávať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Žalované zmluvné ustanovenie tak odporuje citovanému ustanoveniu, podľa ktorého banka nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie však umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úveru, teda nielen rizikového. Súd si plne osvojuje vyššie uvedené závery z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/74/2022-234 z 24.10.2022, ktorý obdobnú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 02.12.2022, podobne aj právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 11Csp/188/2024 z 5.2.2025 a 11Csp/180/2024 z 26.2.2025 bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Súd navyše je toho názoru, že pri tejto zmluvnej podmienke mal byť vysvetlený pojem „osoba s osobitným vzťahom k banke“ a že nepostačuje odkaz na § 35 ods. 4 zákona o bankách, ktorý tieto osoby konkretizuje. Ide totiž o dôležité vyhlásenie spotrebiteľa so závažnými dôsledkami pre neho a preto bolo potrebné priamo v danej zmluvnej podmienke konkretizovať osoby, v ktorých sa toto vyhlásenie týka a nespoliehať sa na to, že spotrebiteľ pred podpisom zmluvy bude vyhľadávať zákon o bankách a z § 35 ods. 4 zisťovať o aké osoby s osobitným vzťahom k banke má ísť. Takýto prístup žalovaného súd považuje vo vzťahu k spotrebiteľovi za netransparentný a nepoctivý.
32. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod IV. súd uvádza, že ide o rozhodcovskú doložka, ktorá uprednostnila riešenie sporov na rozhodcovskom súde a preto je potrebné takto formulovanú rozhodcovskú doložku považovať za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, teda ide o zmluvnú podmienku v tzv. čiernom zozname neprijateľných zmluvných podmienok. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/9/2012). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a povinnostiach zmluvných strán. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Súd poukazuje na to, že tento právny názor prešiel aj kontrolou ústavnosti (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 572/2017 z 20.9.2017). V tomto prípade rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v zmluve bez nejakého jej zvýraznenia alebo označenia názvom tohto inštitútu. Žalobcovi ako spotrebiteľovi nebola daná možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť. Ak chcel úver, musel zmluvu podpísať ako celok. Žalovaný dokonca v nej určil aj konkrétny rozhodcovský súd, čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského konania. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 11Csp/180/24 z 26.2.2025. 33. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku pod V. súd uvádza, že nepospochybňuje legitimitu právneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR v § 551 Občianskeho zákonníka, ale zároveň zdôrazňuje, že v spotrebiteľských sporoch podlieha táto dohoda súdnemu prieskumu prijateľnosti v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa síce opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu použije, ale postačuje, ak objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy existuje hrozba vymoženia plnenia, na ktoré dodávateľ nemá v skutočnosti nárok v zmysle právnej úpravy vrátane plnenia vyplývajúceho z neprijateľných zmluvných podmienok. Teda ak existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného alebo protizákonného plnenia je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda nepočíta s objektívnym vyhodnotením výšky dlhu, ale je postavený na subjektívnom názore veriteľa. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy pritom nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť danú dohodu odmietnuť alebo že by bol poučený o následkoch jej uzavretia. Predmetná dohoda umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 34. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod VI. súd uvádza, že pri otázke, či uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je potrebné podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 455/11 predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody strán. Na základe tejto porovnávacej analýzy môže súd posúdiť či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Súd má preveriť či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou pri individuálnom dojednaní. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 11Csp/188/2024 zo dňa 5.2.2025 a 11Csp/180/24 z 26.2.2025. 35. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie
však poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah medzi stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Nepochybne má spotrebiteľ prioritný záujem predovšetkým na úhrade istiny. Pri nezaplatení istiny totiž musí platiť úroky z omeškania, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť, úver predčasne zosplatniť a podobne. Táto zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a na druhej strane umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Obrana žalovaného, že ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách bola zavedená až po uzavretí predmetnej zmluvy, čo je pravda, konkrétne bola zakomponovaná do Občianskeho zákonníka od 1.4.2015 nie je náležitá. Keďže však príslušná novela neobsahovala prechodné ustanovenie k zavedenej úprave je potrebné ju aplikovať aj pre skoršie právne vzťahy, teda aj v prípade tejto zmluvy. To uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3MCdo/14/14 z 21.4.2015. Napokon to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa majú primerane aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka zaviedol aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa stal účinným od 1.7.2007 v § 3 ods. 3 a dokonca aj predchádzajúci zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v § 23a. Preto aj zavedenie úpravy v § 52 ods. 2 vete tretej Občianskeho zákonníka je potrebné vnímať len v súvislosti s potrebou jednoznačnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v súlade s Občianskym zákonníkom. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu 11Csp/188/2024 z 5.2.2025. 36. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod VII. súd uvádza, že ide o predformulované vyhlásenie žalobcu, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať jeho osobné údaje. Je nepostačujúce, ak pri tejto zmluvnej podmienke je len odkaz na internetovú stránku žalovaného, kde by mali byť uvedené tieto oprávnené osoby. Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, pričom sa vyžaduje jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia o odvolaní súhlasu. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľa nemá oporu v žiadnom zákone. Uvedená zmluvná podmienka preto zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. Súd dodáva, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. P/0331/07/11 zo dňa 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21 z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa 12.9.2017 a tiež Okresný súd Prešov v rozsudku 11Csp/70/2020 zo dňa 23.10.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.2.2021. 37. Pokiaľ žalovaný poukázal na návrh Okresného súdu Prešov podaný na Ústavný súd SR, o tom bolo rozhodnuté 26.2.25 pod PL.ÚS 5/2025 jeho odmietnutím. 38. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne. 39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.