Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/295/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204095 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114204095.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX Q. Q., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: GE Money, a.s. „v likvidácii", so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, 811 03 Bratislava, právne zastúpený Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: JUDr. Karol Šiška, likvidátor žalovaného, Burgundská 12657/3, Bratislava - Nové mesto, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/51/2014-75 zo dňa 19.19.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 404,79 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2014 voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.118,83 EUR vzniknutého plnením zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610992 a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v predmete dohody o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 2.11.2006 uzatvorili zmluvu o úvere na nákup vozidla č. 610992 vo výške 80.931,- Sk, ktorý sa žalobca zaviazal splácať mesačnou splátkou úveru vo výške 3.015,90 Sk vždy k 7. dňu kalendárneho mesiaca s uvedením splatnosti prvej splátky dňa 7.12.2006 a konečnej splatnosti úveru 7.11.2010, počtu mesačných splátok 48 a RPMN 37 %. Je nesporné, že žalovaný v prospech žalobcu na kúpu tovaru poskytol úver vo výške 80.931,- Sk (2.686,72 Eur), pričom žalobca v jeho prospech titulom splátok úveru realizoval úhrady v celkovej výške 144.763,20 Sk (4.805,25 Eur), teda aj v rozsahu úrokov, prípadne ďalších poplatkov, ktoré v zmluve o úvere uvedené nie sú a boli zo strany žalobcu prijaté bez právneho dôvodu v rozpore s ustanovením § 4 ods.5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasledujúcich OZ, v časti úhrad realizovaných titulom splátok úveru nad sumu úverovej istiny. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalovaný fakticky bezdôvodné obohatenie získal až prijatím plnenia žalobcu v časti zodpovedajúcej uplatneného úroku z úveru, ktorého výška v úverovej zmluve uvedená nebola a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru, realizovanej žalobcom dňa 17.1.2011. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného uplynutím objektívnej premlčacej lehoty pred podaním žaloby vo veci samej, súd nemohol priznať žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v tejto časti zamietol. Podľa názoru súdu nie je na mieste priznanie právnej ochrany spotrebiteľovi pre určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý svoj právny záujem na takomto rozhodnutí odôvodňuje ako nevyhnutnú podmienku na uplatnenie si nároku v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. za stavu, kedy žiada určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o zrážkach zo mzdy tvoriacou súčasť zmluvy o úvere, uzatvorenej v čase takmer 8 rokov pred podaním žaloby a viac ako 3 roky po ukončení zmluvného vzťahu; počas trvania ktorého si žalobca splnil všetky zmluvné záväzky a žalovaný si voči nemu nároky vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy nikdy neuplatnil. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je zabezpečovacím inštitútom peňažnej pohľadávky veriteľa upravenej v ustanovení § 551 OZ, pre ktorý platí zákonná domnienka, že uvedené zrážky nemôžu byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Okrem iného ani súčasná právna úprava v predmete spotrebiteľských zmlúv v ustanoveniach § 52 až 60 OZ a zákona č. 250/2007 Z.z., novelou 102/2014 Z.z. dohodu o zrážkach zo mzdy nezačlenila do demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok zakotvených v ustanovení § 53 ods.4 OZ, ale dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút pripúšťa za splnenia podmienok uvedených v § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné, okrem prípadu ak takáto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť túto dohodu odmietnuť. To znamená, že súd by iba nemohol priznať oprávnenému veriteľovi výkon práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so spotrebiteľom, inak spĺňajúcej všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ust. § 551 OZ za predpokladu nesplnenia podmienok zakotvených v ustanovení § 5a zák. č. 250/2007 Z.z.. Na základe uvedených skutočností, preto súd žalobu o určenie neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že ak žalovaný ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, musí poznať a pozná právnu úpravu svojho predmetu činnosti. Ak žalovaný takúto úpravu porušuje, s cieľom nalákania čo najviac spotrebiteľov na svoje produkty a týmto spôsobom získava v masovom merítku na úkor spotrebiteľov bezdôvodné obohatenie, nakoľko drvivá väčšina spotrebiteľov sa proti nekalým obchodným praktikám a neprijateľným zmluvným podmienkam nebráni, koná tak úmyselne, a preto je potrebné v danej veci vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Súd nesprávne zamietol žalobu aj ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto smere žalobca poukázal na pripomienky Európskej komisie vo veci C-30/12. Názor súdu o tom, že u spotrebiteľa musí na každom rozhodnutí o neprijateľnosti zmluvnej podmienky existovať právny záujem, je v priamom rozpore s vnútroštátnym aj úniovým právom o tom, že súd skúma neprijateľné zmluvné podmienky ex offo. Ani úvahy súdu o tom, že sa dá predpokladať, že primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bolo zamýšľané hlavne na podporu spotrebiteľských združení, nemá oporu v zákone. Primeraného finančného zadosťučinenia sa v súčasnosti môže domáhať len spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Súčasne si uplatnil trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v čase uzavretia zmluvy existoval jediný dôvod v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy sa úverová zmluva mohla považovať za bezúročnú. Týmto dôvodom bola absencia údaja RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným tento údaj obsahuje. Neexistuje dôvod na uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu nikdy neexistoval a v konaní nebol preukázaný. Snahu žalovaného o tvorbu zisku z poskytovania úverov nemožno bez ďalšieho vnímať ako bezdôvodné obohacovanie sa na úkor spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ akceptuje od žalovaného úver za cenu, ktorá mu je známa (čo v tomto prípade nepochybne bolo), nemožno bez ďalšieho považovať prijatie väčšej peňažnej čiastky od dlžníka, než tomuto dlžníkovi dodávateľ poskytol za bezdôvodné obohatenie a už vôbec nie za úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ak by aj v tejto veci existoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca sa o ňom dozvedel najneskôr v deň zaplatenie poslednej splátky na účet žalovaného. Subjektívna premlčacia doba teda už dávno uplynula, preto žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na učení jej neprijateľnosti. K uplatneniu ustanovení dohody nikdy nedošlo a vzhľadom na splatenie úveru zo strany žalobcu už ani nikdy nedôjde. Ak by aj súd rozhodol o tom, či je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pre žalobcu tým nevznikne žiadne právo ani sa jeho právna situácia nijako nezmení. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Odvolací súd konštatuje, že nie je možné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o uplynutí trojročnej premlčacej doby pri práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd má za to, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a preto jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať v zmluve údaj o úrokoch (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.) umožňujúci spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Dojednanie o úroku je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere ako takej. V zmluve zo dňa 2.11.2006 údaj o úrokoch uvedený nie je, čo má v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že veriteľ ich od spotrebiteľa nemôže požadovať. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky - dohody o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 4 O.s.p.) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov konania. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z uvedených dôvodov sa nebolo možné stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnom prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Napriek skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný inštitút (§ 551 Občianskeho zákonníka), nie je možné v tom ktorom prípade bez ďalšieho automaticky konštatovať, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie je potrebné podrobiť skúmaniu z hľadiska, či ide o perfektný právny úkon, či spĺňa požiadavky stanovené právnou úpravou na kontraktuálny proces v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h), f) O.s.p. a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.