Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/295/2014 z 20. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. apríla 2016, sp. zn. 20Co/295/2014, ECLI:SK:KSPO:2016:8114204095.1 Krajský súd Prešov | 20Co/295/2014 | ECLI:SK:KSPO:2016:8114204095.1 | 2016-04-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5333137-dc74-42e2-8809-8f370f316fbb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114204095.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/295/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204095
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114204095.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX
Q. Q., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: GE Money, a.s. „v likvidácii", so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava,
IČO: 17 324 220, 811 03 Bratislava, právne zastúpený Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády
33, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: JUDr. Karol Šiška, likvidátor
žalovaného, Burgundská 12657/3, Bratislava - Nové mesto, o vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 29C/51/2014-75 zo dňa 19.19.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
404,79 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2014 voči
žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.118,83 EUR vzniknutého plnením
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610992 a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných
dojednaniach v predmete dohody o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 2.11.2006 uzatvorili zmluvu o
úvere na nákup vozidla č. 610992 vo výške 80.931,- Sk, ktorý sa žalobca zaviazal splácať mesačnou
splátkou úveru vo výške 3.015,90 Sk vždy k 7. dňu kalendárneho mesiaca s uvedením splatnosti prvej
splátky dňa 7.12.2006 a konečnej splatnosti úveru 7.11.2010, počtu mesačných splátok 48 a RPMN
37 %.

Je nesporné, že žalovaný v prospech žalobcu na kúpu tovaru poskytol úver vo výške 80.931,- Sk
(2.686,72 Eur), pričom žalobca v jeho prospech titulom splátok úveru realizoval úhrady v celkovej výške
144.763,20 Sk (4.805,25 Eur), teda aj v rozsahu úrokov, prípadne ďalších poplatkov, ktoré v zmluve o
úvere uvedené nie sú a boli zo strany žalobcu prijaté bez právneho dôvodu v rozpore s ustanovením
§ 4 ods.5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak žalobcovi vzniklo právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasledujúcich OZ, v časti úhrad realizovaných
titulom splátok úveru nad sumu úverovej istiny.

Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade žalovaný fakticky bezdôvodné obohatenie získal až prijatím plnenia
žalobcu v časti zodpovedajúcej uplatneného úroku z úveru, ktorého výška v úverovej zmluve uvedená
nebola a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru, realizovanej žalobcom dňa 17.1.2011.



Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného uplynutím objektívnej premlčacej
lehoty pred podaním žaloby vo veci samej, súd nemohol priznať žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa názoru súdu nie je na mieste priznanie právnej ochrany spotrebiteľovi pre určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorý svoj právny záujem na takomto rozhodnutí odôvodňuje ako nevyhnutnú
podmienku na uplatnenie si nároku v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. za stavu, kedy žiada
určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o zrážkach zo mzdy tvoriacou súčasť zmluvy o úvere,
uzatvorenej v čase takmer 8 rokov pred podaním žaloby a viac ako 3 roky po ukončení zmluvného
vzťahu; počas trvania ktorého si žalobca splnil všetky zmluvné záväzky a žalovaný si voči nemu nároky
vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy nikdy neuplatnil. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
je zabezpečovacím inštitútom peňažnej pohľadávky veriteľa upravenej v ustanovení § 551 OZ, pre
ktorý platí zákonná domnienka, že uvedené zrážky nemôžu byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Okrem iného ani súčasná právna úprava v predmete spotrebiteľských zmlúv v ustanoveniach § 52
až 60 OZ a zákona č. 250/2007 Z.z., novelou 102/2014 Z.z. dohodu o zrážkach zo mzdy nezačlenila
do demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok zakotvených v ustanovení § 53
ods.4 OZ, ale dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút pripúšťa za splnenia podmienok
uvedených v § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné, okrem
prípadu ak takáto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť túto dohodu odmietnuť.

To znamená, že súd by iba nemohol priznať oprávnenému veriteľovi výkon práv z dohody o zrážkach
zo mzdy uzatvorenej so spotrebiteľom, inak spĺňajúcej všetky podstatné náležitosti platného právneho
úkonu v zmysle ust. § 551 OZ za predpokladu nesplnenia podmienok zakotvených v ustanovení § 5a
zák. č. 250/2007 Z.z..

Na základe uvedených skutočností, preto súd žalobu o určenie neprijateľnosti dohody o zrážkach zo
mzdy ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že ak žalovaný ako podnikateľ, ktorého
predmetom činnosti je poskytovanie úverov, musí poznať a pozná právnu úpravu svojho predmetu
činnosti. Ak žalovaný takúto úpravu porušuje, s cieľom nalákania čo najviac spotrebiteľov na svoje
produkty a týmto spôsobom získava v masovom merítku na úkor spotrebiteľov bezdôvodné obohatenie,
nakoľko drvivá väčšina spotrebiteľov sa proti nekalým obchodným praktikám a neprijateľným zmluvným
podmienkam nebráni, koná tak úmyselne, a preto je potrebné v danej veci vychádzať z desaťročnej
objektívnej premlčacej doby. Súd nesprávne zamietol žalobu aj ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy.
V tomto smere žalobca poukázal na pripomienky Európskej komisie vo veci C-30/12. Názor súdu o
tom, že u spotrebiteľa musí na každom rozhodnutí o neprijateľnosti zmluvnej podmienky existovať
právny záujem, je v priamom rozpore s vnútroštátnym aj úniovým právom o tom, že súd skúma
neprijateľné zmluvné podmienky ex offo. Ani úvahy súdu o tom, že sa dá predpokladať, že primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bolo zamýšľané hlavne na
podporu spotrebiteľských združení, nemá oporu v zákone. Primeraného finančného zadosťučinenia sa
v súčasnosti môže domáhať len spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Súčasne si uplatnil trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v čase uzavretia zmluvy existoval jediný dôvod v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy sa úverová zmluva mohla považovať za bezúročnú. Týmto
dôvodom bola absencia údaja RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona. Zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným tento údaj obsahuje. Neexistuje dôvod na uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej
doby, nakoľko úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu nikdy neexistoval a v konaní nebol
preukázaný. Snahu žalovaného o tvorbu zisku z poskytovania úverov nemožno bez ďalšieho vnímať



ako bezdôvodné obohacovanie sa na úkor spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ akceptuje od žalovaného úver
za cenu, ktorá mu je známa (čo v tomto prípade nepochybne bolo), nemožno bez ďalšieho považovať
prijatie väčšej peňažnej čiastky od dlžníka, než tomuto dlžníkovi dodávateľ poskytol za bezdôvodné
obohatenie a už vôbec nie za úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ak by aj v tejto veci existoval nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca sa o ňom dozvedel najneskôr v deň zaplatenie
poslednej splátky na účet žalovaného. Subjektívna premlčacia doba teda už dávno uplynula, preto
žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na učení jej neprijateľnosti. K uplatneniu ustanovení dohody
nikdy nedošlo a vzhľadom na splatenie úveru zo strany žalobcu už ani nikdy nedôjde. Ak by aj súd
rozhodol o tom, či je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pre žalobcu tým
nevznikne žiadne právo ani sa jeho právna situácia nijako nezmení.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Odvolací súd konštatuje, že nie je možné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o uplynutí trojročnej
premlčacej doby pri práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd má za to, že na
strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku
čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a preto
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V
čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských
úveroch úprava vyžadujúca uvádzať v zmluve údaj o úrokoch (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.)
umožňujúci spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery
a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Dojednanie o úroku je esenciálnou náležitosťou zmluvy o
úvere ako takej. V zmluve zo dňa 2.11.2006 údaj o úrokoch uvedený nie je, čo má v zmysle § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že veriteľ ich od spotrebiteľa nemôže požadovať. Takéto dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

Vo vzťahu k návrhu žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky - dohody o zrážkach zo mzdy
odvolací súd uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 153 ods. 4 O.s.p.) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov konania.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej
istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná.

Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany.



Z uvedených dôvodov sa nebolo možné stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnom
prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Napriek skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný inštitút (§ 551 Občianskeho
zákonníka), nie je možné v tom ktorom prípade bez ďalšieho automaticky konštatovať, že nejde o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie je potrebné podrobiť skúmaniu z hľadiska, či ide
o perfektný právny úkon, či spĺňa požiadavky stanovené právnou úpravou na kontraktuálny proces v
oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h), f) O.s.p. a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.