Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205347 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616205347.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XXX, v spore o zaplatenie 205,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Csp/8/2016-32 zo dňa 20.10.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 2 písm. e), § 1 ods. 5, § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku právnym dôvodom úhrady debetného zostatku (nepovoleného prečerpania účtu), vrátane prislúchajúceho úroku. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Podaná žaloba síce spĺňala náležitosti v zmysle ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku, avšak skutkové tvrdenia, uvedené v žalobe, boli nedostatočné pre vyvodenie dôvodnosti právneho nároku žalobcu. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 08.11.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, používanie platobnej karty, poskytovanie služieb elektronického bankovníctva a špecifikácia služby SMS notifikácia. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 205,78 eur. Podľa výpisu z účtu žalovanej mala žalovaná záporný zostatok na účte ku dňu 31.08.2015 -205,07 eur. V mesiaci september 2015 boli na ťarchu účtu žalovanej zaúčtované úroky. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a povinnosť dokazovania, keď riadne neuviedol, kedy a akým spôsobom sa žalovaná dostala do záporného zostatku na osobnom účte, t. j. netvrdil a nepreukázal, aké kreditné a debetné obraty boli na účte vykonané. Žalobca, okrem toho, že si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k žalovanej sume, ktorú nešpecifikoval, nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko zmluva, ktorá bola medzi nimi uzavretá, bola zmluvou medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca si taktiež nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli zaúčtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úroky, pričom sadzobník poplatkov nemôže nahrádzať dojednanie účastníkov zmluvy. Navyše, úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca nepreukázal, že žalovanej peňažné prostriedky poskytol a z výpisu ktorý predložil ako dôkaz, bolo preukázané, že v období od 01.09.2015 do 21.09.2015 len zúčtoval na ťarchu jej účtu úroky. Keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť hlavného záväzku, nebolo mu možné priznať ani uplatnený úrok. 3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP. 4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku SR zaručuje okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K názoru súdu, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednania účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky a ich výšku, nakoľko poplatky musia byť uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno od spotrebiteľa požadovať, žalobca poukazuje na ust. § 31 ods. 2, 4 Zákona o platobných službách. Zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V tejto súvislosti poukazuje na bod 4 ods. 2, 3 zmluvy, ako aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok súvisiaci s konaním Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej. V zmysle uvedeného rozsudku čl. 10 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/ EHS v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky, sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. K názoru súdu, že žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku 28 % ročne v spotrebiteľskej zmluve, žalobca uvádza, že podľa bodu 23 časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy výška úroku uplatňovaného pri nepovolenom prečerpaní na účte je uvedená v informáciách o výške úrokových sadzieb zverejnených v obchodných priestoroch a na internetovej stránke. Nie je teda daný dôvod na nepriznanie úroku 28 % ročne. Z uvedeného dôvodu žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania. 5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP s poukazom na ust. § 380 ods. 2 CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Odvolací súd je povinný ex offo prihliadnuť na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania. 8. Odvolací súd pri odvolacom prieskume veci zistil, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd o veci mohol konať a rozhodnúť. Aby súd mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci, musí byť splnená podmienka riadnej žaloby. 9. Náležitosti žaloby upravuje ust. § 132 CSP. 10. V zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 11. Okrem iných náležitostí, ktorých splnenie v danom prípade nie je sporné, žalobca je povinný uviesť v žalobe rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, t. j. vymedziť skutok, ktorý má byť predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť a ktoré v prípade, že budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť. Skutkové vymedzenie nároku je spolu so žalobným petitom osobitne významné, pretože určuje predmet konania a neumožňuje súdu priznať žalobcovi plnenie na základe iného skutkového základu. Kým účastníci v žalobe nie sú povinní uviesť právnu kvalifikáciu, musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby nárok mohol právne kvalifikovať. Ak žaloba neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadu žaloby a je povinnosťou súdu pokúsiť sa postupom ust. § 129 ods. 1 CSP o jej opravu alebo doplnenie. Súd je preto povinný podľa ust. § 129 ods. 1, 2 CSP poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a spôsobu, ako má uvedené nedostatky odstrániť. Ak v stanovenej lehote strana sporu nedostatky žaloby odstráni, žaloba sa považuje od začiatku za perfektnú a súd môže pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci. Ak však k odstráneniu vád žaloby nedôjde a žaloba buď pre nečinnosť žalobcu alebo pre jeho chybný postup má naďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec meritórne prejednať a rozhodnúť (nedostatok skutkových tvrdení z hľadiska ich dôležitosti pre určenie predmetu konania je nepochybne takým nedostatkom, pre ktorý súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť), je povinnosťou súdu takéto podanie odmietnuť. 12. Je potrebné pri povinnosti uviesť skutkové okolnosti veci rozlišovať dva typy skutočností, ktoré musí účastník tvrdiť, aby bol v spore úspešný. Účastník musí pre perfektnosť žaloby uviesť tzv. základné skutočnosti, ktoré musí mať súd k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Ide o skutočnosti, ktoré slúžia k individualizácii, nezameniteľnosti nároku. Tieto skutočnosti musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili jednoznačnú individualizáciu nároku. Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 CSP. 13. Základné skutočnosti je potrebné odlíšiť od skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce. Ide o skutočnosti, ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie, ale naopak, zamietnutie žaloby. 14. V danom prípade však možno konštatovať, že žaloba podaná žalobcom má také vady čo do nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností veci, pre ktoré súd vec nemohol meritórne prejednať a rozhodnúť, ale zakladalo to povinnosť súdu postupovať postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 CSP, teda vyzvať žalobcu kvalifikovaným spôsobom na odstránenie vád žaloby. Tým, že okresný súd napriek nedostatku žaloby vec prejednal a rozhodol, jeho konanie je postihnuté vadou, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť ex offo a ktorá sa týka nedostatku procesnej podmienky konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd musel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Povinnosťou okresného súdu bude postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 CSP vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby, a to doplnením skutkových okolností uplatneného nároku. Pokiaľ je predmetom uplatneného nároku pohľadávka, ktorá pozostáva z viacerých čiastkových nárokov, je nevyhnutná taká špecifikácia pohľadávky, z ktorej bude nevyhnutne vyplývať individualizácia uplatneného nároku. V danom prípade je nevyhnutné, aby žalobca rozšpecifikoval uplatnenú pohľadávku, čo do jednotlivých čiastkových nárokov uviedol aj časové obdobie, kedy tieto čiastkové nároky vznikli a odôvodnil vznik nároku vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokov. Pokiaľ si žalobca uplatňuje či už úroky z úveru alebo úroky ako príslušenstvo pohľadávky, je nevyhnutné, aby uviedol sumu, z ktorej si jednotlivé dielčie nároky na úroky z omeškania, príp. aj úroky z úveru uplatňuje, čas omeškania dlžníka s uvedením začiatku omeškania a konca omeškania. Pokiaľ sú súčasťou uplatňovaného nároku aj poplatky, je potrebné, aby žalobca riadne špecifikoval ich dôvod a výšku. 16. Až po doplnení žaloby, pokiaľ žalobca odstráni vady žaloby, bude môcť okresný súd pristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu veci. Zároveň bude jeho povinnosťou rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 2 : 1. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)