Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 11Csp/153/2024 8124208767 31. 01. 2025 JUDr. Iveta Wildeová ECLI:SK:OSPO:2025:8124208767.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom 089 01 Svidník, Karpatská 804/10, IČO: 50424777, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl. takto rozhodol: I. Určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.05.2017 je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 360,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40% ročne zo sumy 360,76 Eur od 24.10.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.05.2017 uvedená v článku 10, porušenie zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru v bode 10.3 v znení: "V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.05.2017 v článku 13, vyhlásenie o Všeobecných obchodných podmienkach a o Sadzobníku poplatkov, bode 13.1 v znení: "Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Žalobu v prevyšujúce časti ohľadom výšky úrokov z omeškania a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamieta. VI. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
VII. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. VIII. Za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou zo dňa 14.10.2024 žiadal určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143 z 26.5.2017 a zároveň titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhal zaplatenia sumy 360,76 Eur s úrokmi z omeškania 8,65% ročne od 2. dňa po doručení žaloby žalovanému. V žalobe uviedol, že v zmluve chýbajú jej povinné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to doba trvania zmluvy a predpoklady použité na výpočet RPMN. Uviedol tiež, že v zmluve je nesprávna výška RPMN 19,39% a ako dôkaz predložil výpočet kalkulačkou z portálu NBS, podľa ktorej RPMN pri úvere 3.000 Eur dátumu jeho čerpania 30.6.2024, prvej splátky 1.7.2024, počtu splátok 47 a výšky splátky 88,18 Eur je 20,61%. Žalobca tiež mal za to, že žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom poukázal na žiadosť o poskytnutie úveru, v ktorej bolo uvedené, že nespláca iný úver, hoci v skutočnosti mal uzavretú zmluvu o poskytnutí úveru s VÚB a.s. z 27.5.2013, ktorú aj doložil. Preto podľa jeho názoru nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nielen podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, ale aj podľa § 11 ods. 2. Napokon považoval ročnú úrokovú sadzbu v zmluve 18,04% p.a. za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, keďže pri obdobnom type úveru bola priemerná úroková sadzba z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny len 6,84% p.a. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnil tým, že žalovanému zaplatil za poskytnutý úver 3.000 Eur sumu 3.360,76 Eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného preto predstavuje rozdiel týchto súm. 2. Zároveň sa žalobca domáhal vyslovenia neprijateľnosti troch zmluvných podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, ale aj zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a bez toho, aby došlo k posúdeniu zákonnosti vymáhanej pohľadávky. Citoval aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove 19Co/30/219 z 26.9.2019, ktorý rozhodol o neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky. Aj pri ostatných zmluvných podmienkach poukázal na rozsudky, ktorými podľa neho totožná alebo obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil popierajúc tvrdenie žalobcu o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy. Doba trvania zmluvy je uvedená v jej článku 5 spolu s termínom konečnej splatnosti. Predpoklady použité na výpočet RPMN sa nachádzajú na prvej strane zmluvy a vyplývajú tiež z článku 7 a poukázal pritom na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020 publikovaného pod R 86/21. Nesúhlasil ani s tým, aby výška RPMN v zmluve bola uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a poukázal na to, že žalobca pri ním predloženom výpočte RPMN kalkulačkou zadal nesprávne vstupné údaje nezodpovedajúce zmluve. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu o tom, že by konal v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práve naopak práve žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 7 ods. 2 citovaného zákona, nakoľko uviedol nepravdivé informácie v žiadosti o úver. Žalovaný si pritom vyžiadal pred rozhodnutím o žiadosti žalobcu výpis z registra NRKI, z ktorého však žiadny záväzok žalobcu z úverovej zmluvy nevyplýval. Žalovaný si preveril aj príjem žalobcu dopytom od Sociálnej poisťovne. Vychádzal preto z príjmu žalobcu 592,60 Eur, rodinných prídavkov na 2 deti 47,04 Eur a do príjmu započítal aj sumu 138,19 Eur ako vyživovaciu povinnosť, čo však žiadnym spôsobom nevysvetlil. Pri výdavkoch zohľadnil sumu 336,28 Eur za žiadateľa a partnerku a za deti zo sumy 180,84 Eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami vyčíslil na 260,71 Eur, takže táto suma by postačovala aj na úhradu deklarovanej splátky z ďalšieho úveru 141,90 Eur a nielen na splátku úveru od žalovaného. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o neplatnej dohode o úrokoch, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1, § 1a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého nesmie odplata pri spotrebiteľských zmluvách o poskytnutí peňažných prostriedkov presiahnuť najvyššiu prípustnú odplatu podľa vykonávacieho predpisu, podľa ktorého týmto limitom je dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. V tomto prípade je potrebné vychádzať zo štatistických údajov za prvý štvrťrok 2017 vzhľadom na dátum zverejnenia a pri danom type spotrebiteľských úverov bola priemerná RPMN 9,81%,
dvojnásobok je teda 19,62% a keďže jedinou zložkou odplaty v tomto prípade bol úrok, uvedený zákonný limit pri ňom nebol prekročený. 4. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobou o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, avšak vyjadril sa len k dvom zmluvným podmienkam a to zmluvnej pokute a inkorporačnej doložke. K zmluvnej pokute citoval § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Poukázal na to, že zmluvná pokuta 0,04% denne predstavuje ročne 14,6% a teda nepresahuje trojnásobok úrokovej sadzby úrokov z omeškania (3 x 5% ročne). Navyše jej výška je závislá od doby omeškania a teda nie je stanovená paušálne. Žalobca podľa neho opomenul obmedzenie v článku 11 ods. 1.3, ktorý korešponduje so zákonnou úpravou a uviedol, že aj Najvyšší súd SR v uznesení 3Obdo/11/19 zo dňa 17.07.2019 uviedol, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, ale ani zmluvná pokuta vo výške 0,67% a 0,23% denne. K inkorporačnej doložke žalovaný uviedol, že je štandardná, spotrebiteľovi z nej nevyplývajú žiadne práva alebo povinnosti a žalobca neoznačil jedinú situáciu, ktorá by mala predstavovať zhoršenie jeho postavenia 5. Žalobca právo na repliku nevyužil. 6. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.05.2017, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 26.05.2017, zmluvou o poskytnutí úveru HypoPôžička zo dňa 27.05.2013, výpisom z registra klientskych informácií, reportom Sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 7. Dňa 26.05.2017 požiadal žalobca žalovaného vyplnením jeho formulára o poskytnutie spotrebiteľského úveru. V žiadosti uviedol svoj príjem 592,60 Eur zo zamestnania a ako iný príjem uviedol sumu 47 Eur. V žiadosti sa uvádza, že má 2 deti a v časti výdavkov je uvedené, že nespláca žiadne úvery, pôžičky, leasing výživné a podobne. V žiadosti je uvedený aj jeho zamestnávateľ. V ten istý deň uzavreli strany sporu písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500191143, ktorým žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver 3000 Eur. V článku 5 zmluvy sú uvedené údaje o spotrebiteľskom úvere, okrem výšky úveru 3.000 Eur je uvedená doba trvania zmluvy - na dobu určitú do termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý bol stanovený na 01.06.2021. Úroková sadzba bola vo výške 18,04% ročne, v tej istej hodnote je aj odplata. RPMN bolo uvedené vo výške 19,39% a priemerná hodnota RPMN vo výške 14,84%. Celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 4232,64 Eur a celkové náklady spotrebiteľa na 1232,64 Eur. Dohodnutých bolo 48 splátok po 88,18 Eur, z toho na istinu 62,50 Eur a na úrok 25,68 Eur. Splatnosť bola stanovená na prvý deň v kalendárnom mesiaci a pri prvej splátke na 01.07.2017. 8. V článku 7 s názvom "predpoklady na výpočet RPMN" bolo uvedené, že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume a že táto zmluva zostane platná dohodnutý čas, pričom veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára. 9. V článku 10 bode 10.3 je obsiahnutý tento text: " V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.", 10. Článok 11 zmluvy je označený ako "sankcie“. V bode 11.1 sa uvádza: „V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa
tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“ 11. Podľa bodu 11.2 „Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 11.3. tejto Zmluvy.“ 12. Podľa bodu 11.3 zmluvy zmluvná pokuta podľa článku 11.11.1 tejto zmluvy spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z.pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 13. Bod 11.5 zmluvy obsahuje tento text: „Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“ 14. Článok 13 zmluvy má názov "vyhlásenie o Všeobecných obchodných podmienkach a o Sadzobníku poplatkov“. V bode 13.1 sa okrem iného uvádza nasledovné: "Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“ 15. Žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným právnym predpisom je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 16. Posúdenie dôvodnosti na tejto určovacej žaloby bolo potrebné realizovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v danom prípade v znení účinnom od 02.01.2017 do 31.05.2017. 17. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 18. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 19. Podľa § 7 ods. 16 citovaného zákona veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b)
s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 20. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) citovaného zákona vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 21. Podľa § 7 ods. 20 citovaného zákona na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 22. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 23. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa)
názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. 24. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov 25. Podľa § 11 ods. 2 citovaného ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 26. Súd rozhodne nesúhlasí s názorom žalobcu o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy je potrebné vychádzať z údajov o termíne splatnosti prvej a poslednej splátky, ktoré sú v zmluve zrozumiteľne a jasne uvedené hneď v jej úvodnej časti (prvá splátka splatná 01.07.2017 a posledná 01.06.2021) a v zmluve je jasne aj uvedená ako doba trvania zmluvy doba určitá do termínu konečnej splatnosti. Žalobca týmito údajmi, hoci ako spotrebiteľ nepochybne bol informovaný o tom dokedy jeho zmluva má trvať (samozrejme pri riadnom splácaní úveru), čo napokon potvrdil aj vo svojej výpovedi. V tej súvislosti súd považuje za potrebné dodať, že v smernici Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľských úveroch zo dňa 23.04.2008 sa ako povinná náležitosť takejto zmluvy uvádza dĺžka trvania zmluvy a to v článku 10 ods. 1 písm. c/. Nikdy teda v tejto smernici nebol uvedený termín konečnej splatnosti úveru na rozdiel od našej právnej úpravy v minulosti, ktorá však v súčasnosti sa už prispôsobila spomínanej smernici a teda v súčasnosti nie je už povinnou náležitosťou uvedenie konečného termínu splatnosti úveru. Tým teda, že v zmluve bol uvedený termín prvej a poslednej splátky a počet mesačných splátok bolo stanovené časové ohraničenie trvania zmluvy pri riadnom dohodnutom splácaní úveru. Pre tento názor možno použiť aj záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020 z 24.02.2021, ktoré bolo aj publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 86. Uvedené uznesenie sa týka ďalšej povinnej náležitosti zmluvy a to predpokladov použitých pre výpočet RPMN, pričom Najvyšší súd uviedol, že postačuje, ak tieto predpoklady t.j. výška úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok, prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené, hoci ako iné náležitosti a teda nemusia byť v zmluve označené osobitne pod spomínanými predpokladmi. Tú istú myšlienku teda možno aplikovať aj pri posúdení existencie povinnej náležitosti zmluvy predstavujúcej dobu trvania zmluvy, ktorú navyše je
potrebné vyložiť v súlade so spomínanou smernicou, ktorá však vyžaduje uvedenie dĺžky trvania zmluvy, čo spomínané časové vymedzenie prvou a poslednou splátkou a počtom splátok napĺňa. Navyše v predmetnej zmluve je uvedené aj to, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú. Napokon súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 z 23.1.2025, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí s istotou určiť túto dĺžku. Zároveň uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. g/ tejto smernice je potrebné vykladať tak, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Súd poukazuje na to, že žiadna právna norma nekonkretizuje, čo je potrebné považovať za spomínané predpoklady, zákon neuvádza, že ide o údaje použité na výpočet RPMN podľa príslušného vzorca. Podľa slovníka slovenského jazyka predpoklad znamená domnienku alebo nevyhnutnú podmienku na utvorenie niečoho. Z tohto výkladu slova „predpoklad“ preto vyplýva, že sú to podmienky, z ktorých sa vychádza pri výpočte RPMN a tie sú v súlade s tým, ako tieto predpoklady uviedol žalovaný v zmluve v čl. 7. Pokiaľ zákonodarca jasne neuviedol, že v zmluve majú byť uvedené údaje použité pre výpočet RPMN (výška úveru, počet splátok, výška splátky, interval splácania a pod.), potom nie je možné považovať za porušenie zákona, ak žalovaný za tieto predpoklady považoval to, čo uviedol pod týmto označením v zmluve v čl. 7. 27. Ohľadom nesprávnej výšky RPMN v zmluve súd dodáva, že nie v každom prípade nesprávnej výšky RPMN dochádza k fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale len vtedy, ak nesprávna RPMN je v neprospech spotrebiteľa, čo je jasne uvedené v § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. V neprospech spotrebiteľa by teda išlo len v prípade, ak by v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nižšia hodnota RPMN, ako v skutočnosti a priemerná RPMN by v zmluve bola vyššia ako v skutočnosti. Len vtedy by totiž išlo o zavádzajúci údaj pre spotrebiteľa, ktorý by ho mohol viesť k uzavretiu zmluvy v domnení jej výhodnosti, keďže tento údaj súvisí s celkovými nákladmi spotrebiteľa. Žalobca predložil výpočet RPMN internetovou kalkulačkou z portálu NBS, avšak do výpočtu zadal nesprávne vstupné údaje, keďže uviedol dátum čerpania úveru 30.06.2024, prvú splátku 01.07.2024, druhú splátku 01.08.2024. Súd však pri výpočte RPMN použil kalkulačku z portálu finančnej osvety a ochranu finančného spotrebiteľa na stránke Ministerstva financií SR a pri zadaní správnych vstupných údajov - úver 3000 Eur, čerpanie úveru 26.05.2017, počet splátok 48, mesačná splátka 88,18 Eur, splatnosť na začiatku mesiaca a v takomto prípade RPMN bolo vypočítané na hodnotu 18,04%. V zmluve pritom bola uvedená vyššia hodnota 19,39%, čo však nie je v neprospech spotrebiteľa a preto táto skutočnosť nespôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súdu sa žiada dodať, že internetové kalkulačky slúžia len ako pomôcka pre nie úplne presný výpočet RPMN, tú je potrebné počítať podľa komplikovaného vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z., ale rozhodujúce v tomto prípade je to, že žalobca nepredložil relevantný dôkaz o tom, že by v zmluve bola uvedená nižšia RPMN ako v skutočnosti a zjavne výška RPMN vypočítaná internetovou kalkulačkou, ktorú použil súd je správna, keďže výsledok 18,04% sa zhoduje s výškou dohodnutého zmluvného úroku a nakoľko iné náklady spotrebiteľa neboli dohodnuté, potom aj výška RPMN logicky musí byť totožná s výškou úrokovej sadzby. Súd však dospel k záveru, že v zmluve je uvedená nesprávna výška priemernej RPMN, ktorá v skutočnosti predstavovala 9,81%, čo uviedol žalovaný a čo je preukázané aj predloženými súhrnnými informáciami o priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2017. Táto skutočnosť preto spôsobila zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, aj keď žalobca ju nenamietal, podľa § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona 28. Súd sa plne stotožňuje aj s názorom žalovaného o neprijateľnosti posudzovania výšky úroku so zásadou dobrých mravov a to vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý bol zavedený do Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z., a teda uvedené ustanovenie platilo už v čase uzavretia predmetnej zmluvy. 29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 30. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. konkrétne § 1 a § 1a.
31. Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 32. Podľa § 1 ods. 4 citovaného nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 33. Podľa § 1a ods. 1 citovaného nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 34. Ministerstvo financií SR zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o priemerných hodnotách RPMN na jednotlivé typy spotrebiteľských úverov najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, čo vyplýva z § 2 vyhlášky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery. 35. Aj podľa § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z. priemerná hodnota RPMN sa zverejňuje za príslušný kalendárny štvrťrok. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 26.05.2017, relevantná je výška priemernej RPMN na za prvý štvrťrok 2017. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od jedného do piatich rokov bola priemerná RPMN vo výške 9,81%. Znamená to, že zákonný limit v zmysle vyššie uvedených ustanovení pre odplatu pri spotrebiteľskom úvere predstavuje 19,62% a keďže jedinou odplatou v zmysle tejto zmluvy bol len úrok vo výške 18,04% ročne znamená to, že výška úroku je primeraná a v súlade so zákonom. Uvedené posúdenie je totožné s právnym záverom vyplývajúcim aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/191/2022 z 26.01.2023. Dovolací súd v ňom zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý posudzoval výšku úroku podľa zásady dobrých mravov napriek už citovanému § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom Najvyšší súd uviedol, že výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu a to princípu právnej istoty a preto jednoznačne odmietol názor vyhodnotiť odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch - § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 36. Napokon sa súd zaoberal aj posúdením, či žalovaný porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalobcovi v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda či nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej citovaného zákona. Podľa § 11 ods. 2 táto fikcia nenastáva pri akomkoľvek porušení povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1, ale len pri hrubom porušení a čo sa považuje za hrubé porušenie je definované v posledných dvoch vetách § 11 ods. 2 tak, že veriteľ nemal žiadne údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo si ich nepreveril v príslušnej databáze alebo registri. 37. V tomto prípade zo žiadosti o poskytnutie úveru podpísanej žalobcom vyplýva, že žalovaný zistil jeho rodinný stav, jeho mesačný príjem a zisťoval aj jeho výdavky. Žalobca však neoznámil, že by splácal nejaký ďalší úver. Žalovaný si pritom preveril príjem žalobcu z reportu Sociálnej poisťovne, podľa ktorého žalobca mal za posledné 3 mesiace priemerný vymeriavací základ aspoň 663 Eur. Preveroval si aj úverovú zaťaženosť žalobcu, pričom predložil výpis z registra klientskych informácií. V tomto výpise však nebol uvedený žiadny neukončený úver, ktorý by žalobca v tom čase splácal, konkretizovaných bolo len 10 úverových zmlúv, ktoré však všetky boli ukončené. Žalobca síce predložil k svojej žalobe zmluvu o poskytnutí úveru HypoPôžička, ktorú uzavrel 27.05.2013 s VÚB a.s. vo výške 10.756 Eur s dohodnutou mesačnou splátkou 141,9 Eur, ktorý mal splatiť do 20.05.2021. Žalobca síce na pojednávaní
tvrdil, že pracovníčka banky pri uzatváraní zmluvy povedal o tomto ďalšom úvere, svoje tvrdenie však nepreukázal a súd považoval za rozhodujúce to, že žiadosť o úver podpísal napriek tomu, že v nej bolo uvedené, že nespláca iný úver, hoci jeho zákonnou povinnosťou podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bolo uviesť úplné, presné a pravdivé údaje na posúdenie jeho schopnosti splácať úver. Za týchto okolností, keď sám žalobca porušil zákon, keď neuviedol žalovanému v žiadosti, že spláca ďalší úver, pričom žalovaný si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď v úverovom registri zisťoval úvery žalobcu, hoci z nepochopiteľných dôvodov v predloženom výpise sporný úver nebol evidovaný nemožno dospieť k záveru, že žalovaný nesplnil to, čo mu ukladá § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v posledných dvoch vetách. Zistil totiž u žalobcu jeho príjem, rodinný stav, zisťoval aj jeho výdavky, príjem si preveril v príslušnej databáze (v Sociálnej poisťovni) a úverovú zaťaženosť v príslušnom registri. Pre úplnosť súd dodáva, že výdavkami v zmysle § 11 ods. 2 sú výdavky, ktoré sa môžu a aj majú preveriť v príslušnom registri a tými sú výdavky na splátky iných úverov a teda nie sú nimi iné výdavky, napríklad na bývanie, keďže tie nie je možné preverovať v registri. Napokon aj z § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa okrem čistého príjmu spotrebiteľa zohľadňuje životné minimum spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, ďalej výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky spotrebiteľa znižujúcich jeho príjem. Jedná sa však o peňažné záväzky z úverov ako to vyplýva aj z opatrenia NBS č. 10/2017, ktoré upravuje okrem iného aj metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver a vyplýva to napríklad z § 2 ods. 6 citovaného opatrenia. Okrem týchto záväzkov sa odpočítava z príjmu spotrebiteľa jeho životné minimum a tiež životné minimum osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a to predstavuje jeho životné náklady. V určitých prípadoch sa k nim pripočítava aj 20%, neskôr 40% rozdielu medzi čistým príjmom a jeho životnými nákladmi, ale keďže v danom prípade žalovaný nemal preukázané, že by žalobca splácal ďalší úver pripočítanie spomínaného rozdielu neprichádza do úvahy. Žalovaný si teda svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 posledných dvoch viet splnil a preto ani z toho dôvodu nedošlo k zákonnej fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, V danom prípade žalovaný teda zo získaných informácií po ich preverení mal vychádzať z príjmu žalobcu 592,60 Eur netto mesačne, od ktorého sa odpočítava jeho životné minimum 198,09 Eur a životné minimum na jeho 2 deti 180,84 Eur. Rozdiel činí 213,67 Eur. Splátka tohto úveru činila 88,18 Eur a preto žalovaný vyhodnotil správne bonitu žalobcu a úver mu poskytol. Nebolo by spravodlivé, aby žalovaný bol sankcionovaný za to, že žalobca zatajil spomínaný úver z VÚB a že tento úver nebol uvedený v úverovom registri. 38. Súd teda dospel k záveru, o zákonnej fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že v zmluve bola uvedená vyššia priemerná hodnota RPMN ako bola v skutočnosti. Preto bolo právne dôvodné žalobe v tejto časti s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. vyhovieť. 39. Následne sa súd zaoberal žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. 40. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 41. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 42. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 43. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca mal žalovanému zaplatiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 3.000 Eur. Ako uviedol v žalobe žalovanému zaplatil 3.360,76 Eur. Ide o jeho skutkové tvrdenie v žalobe, ktoré žalovaný nespochybnil, preto platí fikcia o jeho nespornosti podľa § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 360,76 Eur plnením z čiastočne neplatného právneho úkonu a preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe aj o tomto nároku a to vrátane úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. od 24.10.2024. K uvedenému dňu výška úrokov
z omeškania predstavovala 8,40% ročne a keďže žalobca tieto úroky uplatnil vo výške 8,65% žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú ohľadom výšky úrokov z omeškania súd zamietol. 44. Žalobca sa domáhal aj určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP. 45. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 46. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 47. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 48. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 49. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 50. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 51. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 52. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 53. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 54. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 55. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
56. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 57. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 58. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 59. Zákon č. 250/2007 Z.z. bol síce zrušený zákonom č. 108/2024 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2024, avšak podľa jeho prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 nároky vzniknuté zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024 sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024. Preto aj na posúdenie tejto žaloby sa aplikuje zákon č. 250/2007 Z.z. 60. Navyše aj Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. 61. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018 z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy. 62. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. 63. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovanej, ktorých obsah v tejto časti žalobcovia nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné
bremeno o opaku bolo na žalovanej, ktorá však ani netvrdila, že by malo ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky. 64. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa. 65. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany, ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 66. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že je úplne nezrozumiteľná a neurčitá. Vôbec nie je jasné, či žalovaný považuje túto zmluvnú podmienku za už uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže v jej texte sa to neuvádza, ale neuvádza sa ani to, že účastníci zmluvy sa zaväzujú uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V zmluve sa totiž konštatuje len to, že veriteľ je oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka a ručiteľov dohodu o zrážkach zo mzdy. Rozhodne pritom túto zmluvnú podmienku nie je možné považovať vzhľadom na jej obsah za dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže v nej nie je obsiahnutý prejav vôle oboch účastníkov zmluvy na jej uzavretie. Preto z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti uvedená zmluvná podmienka spĺňa atribúty neprijateľnosti. 67. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa zmluvnej pokuty súd poukazuje na § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 68. Podľa § 3a ods. 1 citovaného nariadenia ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. 69. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. 70. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. 71. V danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,04% denne z omeškanej sumy. Nebola teda stanovená paušálne (v takom prípade by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku), ale zohľadňovala dobu omeškania dlžníka a tým spĺňala aj jednu zo svojich funkcií – stimulovať dlžníka k tomu, aby čo najskôr vyrovnal svoj omeškaný dlh. Súd nesúhlasí ani s tým, že by išlo o neprimeranú výšku zmluvnej pokuty. Ročne predstavuje 14,6%, čo znamená, že neprekročila zákonný limit, ktorý je stanovený v § 3a ods. 1 citovaného nariadenia vlády. V zmysle neho spomínaný limit pre sankcie (ktorými sú zmluvná pokuta a úroky z omeškania) činili v čase uzavretia zmluvy 15% ročne (3 x 5% úrok z omeškania), v súčasnosti napr. činí tento limit až 16,80% ročne, ak sa vychádza z kritéria výšky
úrokov z omeškania. Žalovaný pritom v bode 8.3 zmluvy citoval spomínaný zákonný limit uvedený v § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Znamená to, že dohoda o zmluvnej pokute plne korešponduje s právnou úpravou, keďže zmluvnú pokutu si dohodli strany sporu písomne v súlade s § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dohoda je transparentná, nie je ukrytá v mnohých zmluvných ustanoveniach ako to býva v niektorých iných prípadoch, je zreteľne označená pod názvom „sankcie“, celá zmluva je stručná a teda žalobca nemohol prehliadnuť túto zmluvnú podmienku. Výška zmluvnej pokuty je stanovená tak, že je pod vyššie uvedeným zákonným limitom a keďže z celého obsahu dohody o zmluvnej pokute vyplýva aj to, že zmluvná pokuta a úroky z omeškania nemôžu presiahnuť spomínaný zákonný limit nie je možné konštatovať, že je neprimeraná. V tej súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo/61/2023 zo dňa 27.3.2024 a 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023, ktorý sa síce zaoberá problematikou výšky odplaty pri spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zákonný limit odplaty v § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže niektoré súdy napriek tejto právnej úprave posudzujú samostatne výšku zmluvného úroku (ako jednej súčasti odplaty) so zásadou dobrých mravov, pričom dovolací súd uviedol, že ide o nesprávny postup zasahujúci do princípu právnej istoty. Rozhodujúca totiž podľa neho je právna úprava zavádzajúca limit pre výšku odplaty a pokiaľ zmluvné úroky nepresiahnu tento limit (za predpokladu, že iná odplata nebola dohodnutá), potom nie je možné dohodu o úrokoch posudzovať podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver možno aplikovať aj pri sankciách, teda aj pri zmluvnej pokute, ktorej výška je v súlade s právnou úpravou a teda nemožno dospieť k záveru o jej neprimeranosti. Podľa európskej judikatúry test neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva v porovnaní s právnou úpravou príslušného členského štátu. Ide vlastne o skúmanie podmienky „hrubej nerovnováhy“ teda, či zmluvná podmienka nepredstavuje odklon od zákonnej úpravy v neprospech spotrebiteľov. Poukázať možno na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-321/22 zo dňa 23.11.2023. Podľa neho značná nerovnováha môže vyplývať zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Súd teda zastáva názor, že pokiaľ zmluvná podmienka korešponduje s vnútroštátnou právnou úpravou, potom ťažko možno dospieť k záveru o jej neprijateľnosti tak ako je tomu aj v tomto prípade. Pokiaľ žalobca poukázal na konkrétne rozsudky nimi bola určená neprijateľná zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, ktorá však bola dohodnutá vo vyššej sume ako v tomto prípade. Konkrétne išlo o výšku 0,065% denne, čo ročne predstavuje 23,725%, konkrétne išlo o rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/35/2021-102 z 3.12.2021, pričom k vyhláseniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky došlo aj v dôsledku toho, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá v samotnej zmluve, ale len v zmluvných ustanoveniach. Pokiaľ ide o ďalší rozsudok tohto súdu, na ktorý poukázal žalobca č.k. 24Csp/2/2023-164 ten bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/10/2024 zo dňa 29.4.2024. Rozsudok Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/52/2021 z 30.5.2022 sa týkal žaloby o primerané finančné zadosťučinenie a rozsudky Okresného súdu Bardejov vo veciach 2Csp/21/2022, 6Csp/15/2022 a Okresného súdu Poprad 11Csp/6/2025 sa opäť týkali zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne, navyše žalobca nevedel uviesť súdu, či tieto rozsudky sú právoplatné. Vo vzťahu k ním však súd uvádza, že už samotná zmluvná pokuta v prípadoch týchto zmlúv presiahla spomínaný zákonný limit 15% ročne na rozdiel od tohto prípadu. Preto uvedené rozsudky sú pre tento spor irelevantné. 72. Podobne aj vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 11.5 zmluvy vzhľadom na to, že táto opäť korešponduje aj s právnou úpravou konkrétne § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné žalobe vyhovieť ani v tejto časti. 73. Napokon k zmluvnej podmienke týkajúcej sa vyhlásenia dlžníka o oboznámení sa so súčasťami zmluvy sa súd stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým za obdobnú zmluvnú podmienku, vrátane ďalších, bola uložená banke sankcia vo výške 10.000 Eur. Išlo o zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Toto rozhodnutie síce bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6S/91/2014 zo dňa 29.04.2016 a konanie bolo zastavené, ale len z dôvodu nedostatku právomoci SOI konať v preskúmavanom konaní, keďže orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činnosti je NBS. Táto skutočnosť však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť argumentáciu SOI použitú pri zdôvodnení záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. V spomínanom rozhodnutí bolo uvedené, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. 74. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ ide o náhradu trov konania ohľadom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca bol v tejto časti konania úspešný, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže nebolo nutné podávať spolu so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia aj spomínanú určovaciu žalobu. Postačovalo podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd by musel prejudiciálne sa zaoberať tým, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca však tento postup nezvolil a preto súd to vníma ako jeho snahu o zbytočné navyšovanie trov konania, čo súd považuje za neprijateľné. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca v celom rozsahu úspešný a súd mu priznal preto nárok na plnú náhradu trov daného konania voči neúspešnému žalovanému. V konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok žalobca sa domáhal vyslovenia neprijateľnosti 3 zmluvných podmienok, úspešný však bol len vo vzťahu k 2 zmluvným podmienkam a teda na druhej strane žalovaný mal úspech vo vzťahu k 1 zmluvnej podmienke a preto podľa pomeru úspechu strán sporu v danom konaní súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 1/3. 75. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.