Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 10Csp/1/2025 5625200022 18. 06. 2026 JUDr. Eva Uličná ECLI:SK:OSLM:2026:5625200022.5
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenému Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Košice – mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 107, v spore o určenie existencie záložného práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29. 5. 2026, takto rozhodol: Žalovanému sa ukladá, aby sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, a to stavby rodinného domu D. E. XXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 184/7, pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 184/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 625 m2 a pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 184/8, druh pozemku záhrada, o výmere 981 m2, vrátane dobrovoľnej dražby pod číslom DD 45/2026, určenej na deň 25. 6. 2026 a úkonov bezprostredne smerujúcich k realizácii uvedenej dražby. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 7. 1. 2025, v spojení s jej doplnením zo dňa 7. 10. 2025, sa žalobca domáha voči žalovanému určenia, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XX, pre katastrálne územie C., a to rodinnému domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela číslo KN-C 184/7 a pozemkom zapísaným ako parcely číslo KN-C 184/7 a 184/8 neexistuje/zaniklo. V žalobe uviedol, že dňa 10. 6. 2009 uzavrel, spolu so svojou manželkou, so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere číslo 0403835424 na sumu 45400 eur, so splátkou vo výške 262,62 eura mesačne, s počtom splátok 275 a termínom konečnej splatnosti 20. 5. 2032. Súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie C., a to rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcela číslo KN-C 184/7 a pozemky parcely číslo KN-C 184/7, 184/8 a 193/2. V roku 2014 jeho manželka zomrela. So žalovaným sa snažil o zmenu výšky splátok. Žalovaný namiesto toho splátku navýšil. Začiatkom roku 2016 sa nie vlastnou vinou dostal do finančných problémov, snažil sa to so žalovaným riešiť, avšak neúspešne. Dňa 3. 2. 2017 pristúpil žalovaný k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a žiadal ho uhradiť sumu 44573,66 eura. Pohľadávku žalovaného čo do dôvodu aj výšky popiera. Voči zosplatneniu podal v zákonnej dobe odpor, na ktorý žalovaný nereagoval. Podľa jeho názoru je zosplatnenie neplatné, nebolo individuálne dohodnuté v úverovej zmluve. Žalovaný sa v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odvoláva na všeobecné obchodné podmienky a produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery, účinné od 1. 1. 2015, s ktorými nebol nikdy oboznámený, keďže úverová zmluva bola podpísaná v roku 2009. Nebol oboznámený so žiadnymi všeobecnými obchodným podmienkami. Žalobou, podanou na tunajšom súde vo Zvolene pod č. k. 16Csp/1/2020, sa žalovaný domáhal voči nemu uhradenia pohľadávky vo výške 42279,90 eura s príslušenstvom. Žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 1. 2021. Dňa 26. 9. 2024 mu bola doručená dražobnou
spoločnosť U9, a. s. výzva na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti za účelom vykonania dobrovoľnej dražby. Následne mu bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať dňa 6. 2. 2025 o 13.20 hod. Má dôvodnú obavu, že žalovaný nehnuteľnosti predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o určení vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude voči nemu a jeho rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a snažiť sa všetkých z domu násilne dostať. Podľa jeho názoru, je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Nie je jasné, prečo sa žalovaný nesnažil uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. Taktiež namietal, že žalovaným nebola preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. Okresný súd Zvolen žalobu žalovaného voči nemu o plnenie zamietol v plnom rozsahu, pohľadávka je premlčaná a nie je možné vymáhať ju súdnou cestou. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemôže preukázať pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky s poukazom na § 7 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z. z. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na jeho súkromný a rodinný život. 2. Súčasne so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby zapísanej na liste vlastníctva XX, a to rodinného domu súpisné číslo 383 na pozemku KN-C 184/7 a pozemkov parcely číslo KN-C 184/7, 184/8 a 193/2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, teda je reálna hrozba, že on ako aj jeho rodinní príslušníci prídu o strechu nad hlavou. Uznesením zo dňa 27. 1. 2025, č. k. 10Csp/1/2025-58, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, a to stavby rodinného domu D. E. XXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 184/7, pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 184/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 625 m2 a pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 184/8, druh pozemku záhrada, o výmere 981 m2 a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Žiline, na základe odvolania podaného žalovaným, uznesením zo dňa 6. 5. 2025, č. k. 6CoCsp/6/2025-147, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27. 1. 2025 v prvej vete výroku zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu, že mal preukázaný nedostatok podmienky konania, a to prekážky rozhodnutej veci, ktorú pre podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 3. 10. 2024, sp. zn. 4Csp/34/2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 12. 2024, sp. zn. 10CoCsp/41/2024, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 3. Žalobca dňa 1. 6. 2026 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie C., najmä rodinného domu súpisné číslo XXX a pozemkov zapísaných ako parcely číslo KN-C 184/7 a KN-C 184/8, vrátane dobrovoľnej dražby označenej ako DD 45/2026, určenej na deň 25. 6. 2026, ako aj úkonov bezprostredne smerujúcich k realizácii tejto dražby, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedol, že návrh podáva z dôvodu aktuálne vyhlásenej dobrovoľnej dražby. Poukázal na to, že si je vedomý predchádzajúcich rozhodnutí vydaných v konaniach o neodkladných opatreniach. Návrh však podáva z dôvodu novej aktuálnej skutkovej situácie, ktorá nastala po predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä v dôsledku vyhotovenia nového znaleckého posudku číslo 26/2026 ako nového skutkového podkladu aktuálnej dražby. Žalovaný ako záložný veriteľ opätovne pristúpil k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom, podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 45/2026, má byť dražba vykonaná dňa 25. 6. 2026. Poukázal na to, že návrh nestavia na tvrdení, že ide o iný úverový vzťah, iné záložné právo alebo inú nehnuteľnosť. Aktuálny návrh vychádza z novej fázy výkonu záložného práva, ktorá nastala po vydaní predchádzajúcich rozhodnutí. V čase predchádzajúcich rozhodnutí ešte neexistovala aktuálne vykonateľná dobrovoľná dražba DD 45/2026, s konkrétnym termínom realizácie. Nová aktuálna skutková situácia po predchádzajúcich rozhodnutiach spočíva v tom, že bol vyhotovený nový znalecký posudok číslo 26/2026, následne bola vyhlásená nová konkrétna dobrovoľná dražba, bol určený nový konkrétny termín dražby, boli vykonané nové úkony smerujúce k aktuálnej realizácii dražobného predaja, vo veci samej nebolo stále právoplatne rozhodnuté a dražba má smerovať k prevodu vlastníckeho práva k jeho obydliu. Uviedol, že netvrdí, že samotný nový znalecký posudok spôsobuje neplatnosť dražby alebo neplatnosť výkonu záložného práva. Poukazuje naň výlučne ako na nový skutkový a procesný podklad aktuálne realizovaného výkonu záložného
práva, ktorým bola nanovo určená všeobecná hodnota predmetu dražby, pričom určená hodnota priamo ovplyvňuje výšku najnižšieho podania podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Za situácie, keď má byť dražba vykonaná na základe nového znaleckého posudku, ktorý nebol predmetom predchádzajúceho súdneho posúdenia, považuje túto okolnosť za novú okolnosť významnú pre opätovné posúdenie potreby dočasnej súrnej ochrany, najmä s ohľadom na riziko vzniku ťažko napraviteľných následkov vykonaním dražby. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že konkrétna dražba sa má uskutočniť dňa 25. 6. 2026. Ak by sa uskutočnila skôr, ako bude právoplatne rozhodnuté vo veci samej, mohlo by dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu a pozemkov na tretiu osobu, čo by pre neho predstavovalo mimoriadne závažný a ťažko napraviteľný následok. Právne prostriedky po vykonaní dražby by už nemuseli predstavovať rovnocennú a efektívnu ochranu v porovnaní s dočasným zachovaním existujúceho stavu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Po vykonaní dražby a udelení príklepu by do právneho vzťahu vstúpila tretia osoba ako vydražiteľ, v dôsledku čoho by vznikli nové vlastnícke, užívacie a faktické pomery. Vzniknutý stav môže byť následne len veľmi ťažko odstrániteľný, a to aj v prípade úspechu v konaní vo veci samej. Poukázal tiež na riziko ochrany dobromyseľného vydražiteľa, možnosť ďalších prevodov vlastníckeho práva a vznik ďalších právnych vzťahov, ktoré môžu prakticky znemožniť alebo podstatne sťažiť návrat do pôvodného stavu. Z uvedených dôvodov je potrebné zachovať existujúci stav pred vykonaním dražby. Potrebu dočasnej súdnej ochrany odôvodňoval najmä tým, že existuje konkrétna vyhlásená dobrovoľná dražba, určená na deň 25. 6. 2026, predmetom ktorej je jeho obydlie, skutočnosťou, že po predchádzajúcich rozhodnutiach bol vyhotovený nový znalecký posudok, vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, medzi stranami existuje reálny a dlhodobý spor o záložné právo a jeho výkon a žaloba žalovaného o zaplatenie bola v minulosti právoplatne zamietnutá z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Poukázal tiež na skutočnosť, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3. 12. 2017 medzi stranami sporu vznikol dlhodobý spor týkajúci sa výkonu záložného práva, ktorý doposiaľ nebol právoplatne ukončený. Uviedol tiež, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú jeho obydlie a v prípade vykonania dražby dôjde k zásahu do vlastníckeho práva a do práva na obydlie ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej. Keďže predmetom dražby je jeho obydlie, nejde len o bežný majetkový zásah. Poukázal tiež na to, že účelom neodkladného opatrenia v danej veci nie je zbaviť žalovaného jeho práv, ale zabrániť tomu, aby sa ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej vytvoril stav, ktorého následky budú mimoriadne komplikované na odstránenie. Navrhované neodkladné opatrenie je tiež primerané, keďže má výlučne dočasný charakter, má trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, neznamená zánik záložného práva a konečné odopretie výkonu záložného práva, zachováva existujúci stav do právoplatného rozhodnutia súdu a predchádza vzniku ťažko napraviteľného zásahu do jeho obydlia. 4. Žalobca doručil súdu dňa 2. 6. 2026 podanie, označené ako „Spresnenie a doplnenie žalobných tvrdení s eventuálnym návrhom na pripustenie zmeny žaloby“. V podaní uviedol, že účelom podania nie je uplatnenie nového, skutkovo nesúvisiaceho nároku, ale spresnenie právnej a skutkovej argumentácie v už prebiehajúcom konaní. Uviedol, že naďalej trvá na ochrane pred výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou. Predmetom sporu zostávajú rovnaké nehnuteľnosti, rovnakí účastníci, rovnaký zmluvný základ a rovnaký výkon záložného práva. Podľa jeho názoru, právoplatné zamietnutie žaloby žalovaného o zaplatenie z dôvodu premlčania predstavuje zásadnú okolnosť, ktorú nemožno pri posudzovaní prípustnosti a primeranosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou opomenúť. Súd by mal posudzovať nielen formálnu existenciu zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností, ale aj otázku, či je výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby obydlia v konkrétnych okolnostiach veci prípustný, primeraný, súladný s dobrými mravmi, spotrebiteľskou ochranou a požiadavkou efektívnej súdnej ochrany. Je si vedomý skutočnosti, že samotné premlčanie zabezpečenej pohľadávky nemusí byť všeobecne posudzované ako automatický dôvod zániku záložného práva. Za situácie, keď žalovaný nebol úspešný so žalobou o zaplatenie, je potrebné osobitne prísne skúmať, či ďalší výkon zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou obydlia nepredstavuje neprimeraný výkon práva. Pri posudzovaní výkonu záložného práva je potrebné prihliadať nielen na formálnu existenciu zabezpečovacieho práva, ale aj na požiadavky spotrebiteľskej ochrany, dobrých mravov, proporcionality a efektívnej súdnej ochrany. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva obsahujú viacero ustanovení, ktoré si vyžadujú spotrebiteľské preskúmanie súdom. Uvedené ustanovenia nepoužíva ako samostatný dôvod automatickej neplatnosti celej zmluvy, poukazuje na ne ako súčasť celkového kontextu, v ktorom má byť posúdená primeranosť a prípustnosť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Poukázal najmä na skutočnosť, že zabezpečovaná pohľadávka je v zmluve definovaná mimoriadne široko, a to výslovne aj pre prípad jej premlčania, mandátna zmluva
poskytuje žalovanému ako záložnému veriteľovi veľmi široké oprávnenia vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva a k prevodu vlastníctva k zálohu na tretiu osobu, obsahuje ustanovenie, podľa ktorého záložca nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky, záložca sa zaviazal nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného k zálohu vecné bremeno, inú ťarchu ani nájomné práva, obsahuje zmluvnú pokutu vo výške pohľadávky v prípade porušenia povinnosti záložcu alebo zaťaženia zálohu a záväzok vypratať záloh najneskôr do troch dní po oznámení o výkone záložného práva. Má za to, že tieto ustanovenia súhrnne vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech. Predmetom konania nemá byť len otázka formálneho trvania záložného práva, ale aj otázka proporcionality jeho výkonu. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou obydlia predstavuje mimoriadne intenzívny zásah do jeho práv, v prípade vykonania dražby neprichádza len o majetkovú hodnotu, ale o svoje obydlie. Nespochybňuje, že zabezpečovacie inštitúty majú v právnom poriadku legitímne miesto. Namieta však, že ich výkon v konkrétnej spotrebiteľskej veci, ktorej predmetom je jeho obydlie, musí obstáť v teste primeranosti, dobrých mravov, spotrebiteľskej ochrany a efektívnej súdnej ochrany. Je potrebné posúdiť, či je za konkrétnych okolností veci primerané, aby žalovaný realizoval výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou obydlia po tom, čo jeho žaloba o zaplatenie bola právoplatne zamietnutá z dôvodu premlčania. Podľa jeho názoru, výkon záložného práva v takejto situácii môže predstavovať neprimeraný výkon práva, ktorý sa prieči dobrým mravom a zásade ochrany spotrebiteľa. Poukázal tiež na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú jeho obydlie, nejde o obchodný majetok, investičnú nehnuteľnosť, ani majetok určený na speňaženie, jeho strata predstavuje zásah s mimoriadne vážnymi a fakticky ťažko napraviteľnými následkami. Ak by došlo k dobrovoľnej dražbe, do právneho vzťahu by vstúpila tretia osoba ako vydražiteľ a vznikli by nové vlastnícke, užívacie a faktické pomery. Následná ochrana po vykonaní dražby už nemusí byť rovnocenná ochrane pred jej vykonaním. Poukázal tiež na to, že ak má byť výkon záložného práva voči spotrebiteľovi realizovaný dobrovoľnou dražbou obydlia, vnútroštátny súd musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol zbavený efektívnej ochrany len preto, že k strate obydlia dôjde skôr, než bude vec právoplatne posúdená. Práve súhrn okolností veci vyžaduje prísne súdne posúdenie, keď žalovaný je profesionálna banka, on je spotrebiteľom, predmetom výkonu záložného práva je obydlie, žaloba o zaplatenie bola právoplatne zamietnutá pre premlčanie, zmluvná dokumentácia obsahuje viaceré tvrdé a jednostranne nastavené ustanovenia a výkon má byť realizovaný dobrovoľnou dražbou ešte pred právoplatným skončením prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši prípustnosť a primeranosť výkonu záložného práva k jeho obydliu. Poukázal tiež na to, že výkon subjektívneho práva nemôže byť chránený, ak je neprimeraný, odporuje dobrým mravom alebo v konkrétnych okolnostiach vedie k neprimeranému zásahu do práv druhej strany. Spresnil, že predmetom konania má byť posúdenie, či je žalovaný oprávnený v konkrétnych okolnostiach vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou jeho obydlia. Žiadal preskúmať aj primeranosť výkonu záložného práva, spotrebiteľský charakter veci, dobré mravy, závažnosť zásahu do obydlia, účinnosť súdnej ochrany, význam právoplatného zamietnutia žaloby žalovaného o zaplatenie pre premlčanie a neprimeranosť vybraných ustanovení záložnej a mandátnej zmluvy. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že uvedené spresnenie žalobných tvrdení predstavuje zmenu žaloby, navrhol takúto zmenu žaloby pripustiť. Navrhol, aby súd pripustil, že predmetom konania je posúdenie prípustnosti a primeranosti výkonu záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby a vo veci rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XX, katastrálne územie C., a to rodinného domu D. E. XXX postaveného na pozemku parcela číslo KN-C 184/7 a pozemkov zapísaných ako parcely číslo KN-C 184/7, 184/8 a 193/2. Poukázal na skutočnosť, že takto formulovaný petit zodpovedá skutočnej podstate sporu, ktorou nie je iba abstraktné určenie existencie alebo neexistencie záložného práva, ale najmä ochrana pred jeho neprimeraným výkonom dobrovoľnou dražbou obydlia. 5. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 184/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 625 m2, pozemku zapísaného ako parcela číslo KNC 184/8, druh pozemku záhrada, o výmere 981 m2, pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 193/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 107 m2 a stavby rodinného domu D. E. XXX postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 184/7. V časti C/ listu vlastníctva je vyznačené záložné právo pre záložného veriteľa Slovenskú sporiteľňu, a.s., na základe záložnej zmluvy číslo 0403835424 na zabezpečenie splátkového úveru, na pozemky parcela číslo KN-C 184/7, 184/8 a stavbu rodinného domu súpisné číslo XXX. Taktiež je zapísané záložné právo pre Daňový úrad Banská
Bystrica a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kabáta a JUDr. Petra Kohúta. V poznámke je vyznačené oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, začatie konania o určenie neplatnosti úkonov smerujúcich k dobrovoľnej dražbe a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4Csp/34/2024 a začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10Csp/1/2025 ako aj oznámenie o dátume a mieste konania dobrovoľnej dražby dňa 25. 6. 2026. 7. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalobca a F. B. B. ako dlžníci uzatvorili dňa 10. 6. 2009 zmluvu o splátkovom úvere číslo 0403835424, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 45400 eur. Dlžníci sa zaviazali úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom, v 275 mesačných splátkach vo výške 262,62 eura, s konečnou splatnosťou úveru 20. 5. 2032. 8. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ a žalobca a F. B. B. ako záložcovia uzatvorili dňa 10. 6. 2009 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere číslo 0403835424 zo dňa 10. 6. 2009 zriadením záložného práva na záloh, ktorým boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemok parcela číslo KN-C 184/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 625 m2, pozemok parcela číslo KN-C 184/8, druh pozemku záhrada, o výmere 981 m2 a stavba rodinného domu D. E. XXX postaveného na pozemku parcela číslo KN-C 184/7. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 3. 7. 2009 pod V-1606/09. 9. Žalovaný dňa 3. 2. 2017 oznámil žalobcovi, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery a ku dňu 3. 2. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej výške 44573,56 eura. 10. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 7. 12. 2020, sp. zn. 16Csp/1/2020, žalobu žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. proti žalovanému A. B. o zaplatenie 42279,95 eura, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere číslo 0403835424, uzavretej dňa 10. 6. 2009, zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku, konanie o vzájomnom návrhu zastavil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, dňa 28. 2. 2022. 11. Dražobník obchodná spoločnosť U9, a. s. vydal dňa 19. 5. 2026 oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD 45/2026 vo veci navrhovateľa dražby Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá sa má konať dňa 25. 6. 2026, a ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce v katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemok parcela číslo KN-C 184/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 625 m2, pozemok parcela číslo KN-C 184/8, druh pozemku záhrada, o výmere 981 m2 a rodinný dom súpisné číslo 383 postavený na pozemku parcela číslo KN-C 184/7. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26. 5. 2026. 12. Znaleckým posudkom G. A. H., číslo 26/2026, zo dňa 30. 3. 2026 bola hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom dobrovoľnej dražby číslo DD 45/2026, určená na 72516,47 eura. 13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4Csp/34/2024, súd zistil, že uznesením zo dňa 3. 10. 2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 12. 2024, sp. zn. 10CoCsp/41/2024, bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 2. 5. 2024 zamietnutý. Podľa odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, žalobca, na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom ním tvrdeného premlčania výkonu záložného práva nereagoval, pričom doplnil svoj návrh o ďalšie dôvody údajnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, z dôvodu, že ju mali za žalovaného podpisovať jeho zamestnanci, teda nie konatelia zapísaní v obchodnom registri. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný neskúmal bonitu klienta, pričom neosvedčil ako uvedené súvisí so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, keď, naviac, zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá za účinnosti zákona číslo 258/2001 Z. z., ktorý sa nevzťahoval na poskytovanie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že k žalobcom namietanej neplatnosti mimoriadnej splatnosti úveru sa už vyjadril odvolací súd tak, že
v rozhodnutí Okresného súdu Zvolen sp. zn 16Csp/10/2020 súd vychádzal z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a túto okolnosť už v aktuálnom spore nemožno revidovať. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutkové tvrdenia žalobcu neosvedčujú v dostatočnej miere hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením 14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 18. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak). 19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanému návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keďže mal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola osvedčená (teda nemusí byť preukázaná) existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Neodkladné opatrenie musí zodpovedať aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, teda právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú stranu neprimerane a nad nevyhnutný rozsah. 20. Žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca ako dlžník (spolu so svojou manželkou ako ďalším dlžníkom) uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi (a jeho manželke) poskytnutý úver. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi (žalovaný konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca a jeho manželka, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z ich označenia v zmluve), vznikol medzi žalobcom a žalovaným spotrebiteľský právny vzťah. Splnenie záväzkov zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Záložné právo, zriadené na zabezpečenie splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, je zapísané v časti C/ listu vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie C., a to na pozemok parcela číslo KN-C 184/7, pozemok parcela číslo KN-C 184/8 a stavbu rodinného domu súpisné číslo XXX postavenú na pozemku parcela číslo KN-C 184/7. Podľa zápisu v poznámke uvedeného listu vlastníctva, žalovaný začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe, bol termín dražby určený na 25. 6. 2026. Žalobca sa podanou žalobou, v spojení s jej doplnením zo dňa 7. 10. 2025, domáhal určenia, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na liste vlastníctva číslo XX, neexistuje, resp. zaniklo. V podaní, doručenom súdu dňa 2. 6. 2026, navrhol vo veci samej uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe a, pre prípad, že súd bude mať za to, že sa jedná o návrh na pripustenie zmeny žaloby, pripustiť v tomto smere zmenu žaloby. Žalobca pritom poukazoval na skutočnosť, že žiada preskúmať výkon záložného práva z hľadiska jeho prípustnosti, primeranosti, súladnosti s dobrými mravmi, spotrebiteľskou ochranou a požiadavkou efektívnej súdnej ochrany. Poukázal na potrebu
skúmania výkonu záložného práva žalovaným z uvedených aspektov z dôvodu, že záložné právo je vykonávané na vymoženie premlčanej pohľadávky, že zmluva o zriadení záložného práva obsahuje viaceré zmluvné dojednania, ktoré vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa, že záložné právo má byť vykonané na jeho obydlí, v dôsledku čoho môže byť jeho výkon neprimeraný a rozporný s dobrými mravmi. Zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v podaní zo dňa 2. 6. 2026, teda vyplynulo, že medzi stranami sporu je sporná prípustnosť a primeranosť výkonu záložného práva žalovaným ako aj súladnosť jeho výkonu s dobrými mravmi a spotrebiteľskou ochranou. Pokiaľ aj žalobca uviedol vyššie uvedené skutočnosti v samostatnom podaní (doručenom súdu až po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), súd mal za to, že bol povinný k nim pri rozhodovaní prihliadnuť. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v spotrebiteľských sporoch je zmena žaloby prípustná, ak je žalobcom spotrebiteľ. Vzhľadom na spornosť prípustnosti výkonu záložného práva žalovaným a súladu jeho výkonu s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom mal súd osvedčenú dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. 21. Žalobca taktiež dostatočným spôsobom osvedčil nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, keďže osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie C. a z oznámenia o dobrovoľnej dražbe mal súd osvedčené, že žalovaný na vymoženie svojej pohľadávky voči žalobcovi začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom termín dražby je určený na 25. 6. 2026. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by bolo významným a zásadným spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu, keď, navyše, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, sú obydlím žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že v prípade neposkytnutia dočasnej ochrany pred vykonaním dobrovoľnej dražby a následnom vykonaní držby by síce žalobca disponoval procesným prostriedkom ochrany svojich práv vo forme žaloby o neplatnosť dražby, k právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným by však už pristúpil aj právny vzťah medzi žalobcom a dražobníkom a vydražiteľom. 22. Súd mal tiež osvedčené, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, keďže sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, lebo jeho právne účinky obmedzia žalovaného len v primeranom a nevyhnutnom rozsahu dispozície, ktorá by viedla k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. 23. V nadväznosti na vyššie osvedčené skutočnosti a uvedené právne závery súd uložil žalovanému ako navrhovateľovi výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby povinnosť zdržať sa, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-C 184/7, pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-C 184/8 a rodinnému domu súpisné číslo 383 postavenému na pozemku parcela číslo KN-C 184/7. 24. Záverom súd uvádza, že mal osvedčené, že po vydaní uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 4Csp/34/2024 (ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý) došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, preto uvedené právoplatné rozhodnutie nepredstavuje pre rozhodnutie o žalobcom podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29. 5. 2026 prekážku rozhodnutej veci. Žalobca sa síce návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k totožnému žalovanému domáhal totožnej procesnej súdnej ochrany (zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou), avšak na základe iných skutkových dôvodov. V konaní, vedenom pod sp. zn. 4Csp/34/2024, žalobca poukazoval ako na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia najmä na premlčanie záložného práva, neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, neplatnosť oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29. 5. 2026 ako na nové skutočnosti, ku ktorým došlo po vydaní rozhodnutia vo veci sp. zn. 4Csp/34/2024, poukázal na nový znalecký posudok číslo 26/2026 a nový termín konania dobrovoľnej dražby dňa 25. 6. 2026. Podľa názoru súdu, uvedené skutočnosti nepredstavujú zmenu skutkového stavu od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne nekonkretizoval dôvod, pre ktorý by mal byť znalecký posudok novou skutočnosťou, neuviedol, či a v akom rozsahu je odlišný oproti predchádzajúcemu znaleckému posudku, či voči ohodnoteniu v uvedenom znaleckom posudku vzniesol námietky a či má
voči nemu výhrady. Skutočnosť, že bol určený nový termín dobrovoľnej dražby, sama o sebe nemôže pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavovať novú okolnosť, keďže (spravidla) po zamietnutí návrhu na zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou záložný veriteľ pokračuje vo výkone záložného práva a je určený ďalší termín konania dražby. Za novú okolnosť však súd považoval skutočnosti uvedené v podaní žalobcu zo dňa 2. 6. 2026, ku ktorým, tak ako už bolo uvedené vyššie, pri rozhodovaní prihliadol. Na rozdiel od skutkových okolností tvrdených žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 4Csp/34/2024, žalobca v prebiehajúcom konaní tvrdí, že výkon záložného práva žalovaným je neprípustný, neprimeraný, rozporný s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom a žiada jeho výkon z uvedených aspektov preskúmať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).