Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 7CoCsp/22/2026 5625200022 09. 09. 2026 Mgr. Mária Kašíková ECLI:SK:KSZA:2026:5625200022.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Košice – mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 107, o určenie existencie záložného práva, v tomto štádiu o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.05.2026, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Csp/1/2025-298 zo dňa 18.06.2026, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdzuje. odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na LV č. XX, a to stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 184/7, pozemku parcela číslo KN-C 184/7, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 625 m2 a pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 184/8, druh pozemku záhrada, o výmere 981 m2, vrátane dobrovoľnej dražby pod číslom DD 45/2026, určenej na deň 25.06.2026 a úkonov bezprostredne smerujúcich k realizácii uvedenej dražby. 2. Žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď žalobca ako dlžník (spolu so svojou manželkou ako ďalším dlžníkom) uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere dňa 10.06.2009, na základe ktorej bol žalobcovi (a jeho nebohej manželke) poskytnutý úver vo výške 45.400,- Eur. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Splnenie záväzkov zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vo výlučnom vlastníctve žalobcu a evidované na LV č. XX. Podľa zápisu v poznámke uvedeného listu vlastníctva žalovaný začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe bol termín dražby určený na 25.06.2026. Žalobca sa žalobou v spojení s jej doplnením zo dňa 07.10.2025 domáhal určenia, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam neexistuje, resp. zaniklo. Žalobou žiadal preskúmať výkon záložného práva z hľadiska jeho prípustnosti, primeranosti, súladnosti s dobrými mravmi, spotrebiteľskou ochranou a požiadavkou efektívnej súdnej ochrany. Poukázal na potrebu skúmania výkonu záložného práva žalovaným z uvedených aspektov z dôvodu, že záložné právo je vykonávané na vymoženie premlčanej pohľadávky, že zmluva o zriadení záložného práva obsahuje viaceré zmluvné dojednania, ktoré vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa, že záložné právo má byť vykonané na jeho obydlí, v dôsledku čoho môže byť jeho výkon neprimeraný a rozporný s dobrými mravmi. Medzi stranami je teda sporná prípustnosť a primeranosť výkonu záložného práva žalovaným, ako aj súladnosť jeho výkonu s dobrými mravmi a spotrebiteľskou ochranou.
3. Žalobca rovnako dostatočným spôsobom osvedčil nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, keďže osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by bolo významným a zásadným spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu, keď navyše nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, sú obydlím žalobcu. Stotožnil sa aj s argumentáciou žalobcu, že v prípade neposkytnutia dočasnej ochrany pred vykonaním dobrovoľnej dražby a následnom vykonaní držby by síce žalobca disponoval procesným prostriedkom ochrany svojich práv vo forme žaloby o neplatnosť dražby, k právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným by však už pristúpil aj právny vzťah medzi žalobcom a dražobníkom a vydražiteľom. Bolo osvedčené, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav právnych vzťahov strán sporu, keďže sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, lebo jeho právne účinky obmedzia žalovaného len v primeranom a nevyhnutnom rozsahu dispozície, ktorá by viedla k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. 4. Mal osvedčené, že po vydaní uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 4Csp/34/2024 (ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý) došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, preto uvedené právoplatné rozhodnutie nepredstavuje pre rozhodnutie o žalobcom podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.05.2026 prekážku rozhodnutej veci. Žalobca sa síce návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k totožnému žalovanému domáhal totožnej procesnej súdnej ochrany (zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou), avšak na základe iných skutkových dôvodov. Vo veci sp. zn. 4Csp/34/2024 žalobca poukazoval ako na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia najmä na premlčanie záložného práva, neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, neplatnosť oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 29.05.2026 ako na nové skutočnosti, ku ktorým došlo po vydaní rozhodnutia vo veci sp. zn. 4Csp/34/2024, poukázal na nový znalecký posudok číslo 26/2026 a nový termín konania dobrovoľnej dražby dňa 25.06.2026, ktoré skutočnosti však podľa názoru súdu prvej inštancie nepredstavujú zmenu skutkového stavu od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Za novú okolnosť však považoval skutočnosti uvedené v podaní žalobcu z 02.06.2026, ku ktorým pri rozhodovaní prihliadol, keď na rozdiel od skutkových okolností tvrdených žalobcom v konaní sp. zn. 4Csp/34/2024, žalobca v prebiehajúcom konaní tvrdí, že výkon záložného práva žalovaným je neprípustný, neprimeraný, rozporný s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom a žiada jeho výkon z uvedených aspektov preskúmať. 5. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Primárne namietal, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo napriek pôsobeniu nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť s poukazom na § 161 ods. 1, 2 CSP, § 230 a § 329 ods. 3 CSP. V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 16.05.2011, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 25/2011: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozhodnutej.“ S poukazom na uznesenie č. k. 4Csp/34/2024-140 zo dňa 03.10.2024, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/41/2024 zo dňa 19.12.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.01.2025, ide o prekážku veci rozhodnutej. Napriek prekážke veci rozhodnutej z neho rezultujúceho, súd prvej inštancie v prebiehajúcom konaní nariadil neodkladné opatrenie. Rovnako vo veci Krajského súdu v Žiline uznesením sp. zn. 6CoCsp/6/2025 zo dňa 06.05.2025 bolo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavené s poukazom na vyššie uvedené uznesenie, ktoré tvorí prekážku rozhodnutej veci. Tak isto v konaní č. k. 5C/83/2025-57 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline uznesením č. k. 11Co/132/2025-135 zo dňa 27.01.2026 bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavené s poukazom na prekážku rozhodnutej veci, ktorú prekážku tvorilo uznesenie sp. zn. 4Csp/34/2024. Za zmenu skutkových pomerov nemožno považovať, ak záložný veriteľ po pominutí účinkov neodkladného opatrenia opätovne spustí proces dražobného predaja založených nehnuteľností. Záložný veriteľ ani nemá inú možnosť a musí pokračovať vo výkone záložného práva, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Napriek všetkým týmto okolnostiam súd prvej inštancie opäť nariadil neodkladné opatrenie, hoci nedošlo k žiadnej zmene relevantných skutkových pomerov. Pokiaľ súd prvej inštancie vzhliadol splnenie požiadavky zmeny skutkových pomerov v skutočnostiach uvedených
v podaní žalobcu z 02.06.2026, v ktorom tvrdí žalobca, že výkon záložného práva žalovaným je neprípustný, neprimeraný, rozporný s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom a žiada jeho výkon z uvedených aspektov preskúmať, takéto odôvodnenie je vrcholne arbitrárne a nepreskúmateľné a súd prvej inštancie žiadne nové skutočnosti neoznačil, pričom tvrdenia, že výkon záložného práva je neprípustný, neprimeraný, rozporný s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom je už rovno právnym hodnotením, avšak bez prepojenia na akékoľvek konkrétne dôvody a skutočnosti. Ešte významnejšie však je, že uvedené nie je zmenou skutkových okolností (samotný žalobca uviedol, že neuplatňuje žiaden nový nárok) a už vôbec by nešlo o také okolnosti, ktoré by nastali až po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie, zakladajúcom prekážku veci rozhodnutej uznesením č. k. 4Csp/34/2024-140. Za zmenu skutkových okolností v zmysle § 329 ods. 3 CSP predsa nemôže byť považované, ak si subjekt, voči ktorému smeruje výkon záložného práva, jednoducho vyfabuluje ďalší údajný nedostatok záložnej zmluvy alebo výkonu záložného práva ňou zriadeného. Všetky žaloby žalobcu sú síce neúspešné, avšak fakticky už od roku 2017 žalovaný nedokáže úspešne dokončiť výkon záložného práva pre opakované žaloby zo strany žalobcu. Navyše otázky, či záložné právo na nehnuteľnostiach žalobcu existuje, a či ho možno vykonať, boli už vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným definitívne, právoplatne a záväzne vyriešené, keď rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/1/2021-391 z 31.08.2021 bola zamietnutá žaloba toho istého žalobcu o (meritórne) určenie, že záložné právo neexistuje a že žalovaný má byť povinný zdržať sa jeho výkonu. Práve v danom spore žalobca mohol a mal uplatniť každý dôvod údajnej neplatnosti záložnej zmluvy, ako aj každý dôvod údajnej neprípustnosti výkonu záložného práva ňou zriadeného. Týmto rozsudkom bolo definitívne a záväzne ustálené, že záložné právo existuje a možno ho vykonať. Prípadný význam by mohli mať výlučne skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnom skončení konania pod sp. zn. 21C/1/2021, pretože len takéto skutočnosti v ňom nemohli byť prejednané. V aktuálnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však žiadne takéto nové skutočnosti neboli žalobcom tvrdené ani osvedčené. Nemalo by sa ani prehliadať, že v prebiehajúcom konaní sa návrhom vo veci samej žalobca domáha určenia povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva. V súčasnosti však už existuje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke právnej (ne)udržateľnosti takejto žalobnej požiadavky (sp. zn. 8Cdo/147/2017, 2Cdo/36/2019 a 5Cdo/113/2017). Okrem toho žalobca už v roku 2017 podal voči žalovanému žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy má byť bezúročný a bez poplatkov, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva. Táto žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12Csp/125/2017-418 zo dňa 06.11.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/32/2019-466 z 29.10.2019. V roku 2020 podal žalobca ďalšiu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaný je povinný zdržať sa „realizácie výkonu záložného práva“ a určenia, že záložné právo žalovaného neexistuje. Táto žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/1/2021-391 z 31.08.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/3/2022-454 z 12.04.2022. V roku 2022 podal žalobca ďalšiu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že jeho nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, o ktorej žalobe rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6Csp/31/2022-226 zo dňa 14.03.2023 tak, že jej čiastočne vyhovel, avšak na odvolanie žalovaného bol tento rozsudok zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoCsp/28/2023-268 z 27.09.2023 a žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Napokon v roku 2024 podal žalobca ďalšiu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že jeho nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, o ktorej žalobe rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom sp. zn. 4Csp/34/2024, ktorou ju v celom rozsahu zamietol a žalobca proti uvedenému rozsudku nepodal odvolanie. Zdôraznil, že žalobca nikdy neprejavil úprimný a dôveryhodný záujem o splatenie svojho značne vysokého záväzku. Nevyvinul najmä žiadne úsilie, aby prípadným speňažením svojho iného majetku získal potrebné finančné prostriedky na jej splatenie, čo by malo za následok nielen upustenie od dražby, ale aj zánik úverovej pohľadávky. Miesto toho v súdnych konaniach sústavne spochybňuje legitímne práva žalovaného, pritom vždy s negatívnym výsledkom. Žaloby podávané žalobcom slúžia výlučne na to, aby znovu a znovu dosiahol nariadenie neodkladného opatrenia, a tak oddialil zavŕšenie výkonu záložného práva. Vyššie uvedenými právoplatnými rozsudkami bolo záväzne ustálené, že úverová a záložná zmluva i ďalšie právne úkony, ktoré viedli k výkonu záložného práva sú platné a účinné. Rovnako bolo záväzne rozhodnuté, že žalovaný je záložné právo oprávnený vykonať. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť pre nedostatok procesnej podmienky, ktorú nie je možné odstrániť.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. ako vecne správne potvrdil. 7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie sa stotožnil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, posúdenie otázky res iuducata, vecne správne rozhodol a svoje právne závery o osvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia riadnym a dostatočným spôsobom odôvodnil v napadnutom rozhodnutí (§ 236 CSP), s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje v zmysle § 326 CSP, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Tieto rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska neobsahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. 12. V preskúmavanej veci sa vo veci samej žalobca domáha voči žalovanému určenia, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. C. neexistuje/zaniklo. Zo spisu vyplýva, že s nebohou manželkou dňa 10.06.2009 ako dlžníci uzavreli so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere na sumu 45.400,- Eur a zároveň bola uzavretá záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech veriteľa na sporné nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/1/2020-163 zo dňa 07.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14CoCsp/31/2021-345 z 25.01.2022 bola žaloba veriteľa (v tomto konaní žalovaného) zamietnutá z dôvodu premlčania uplatňovanej pohľadávky a v rámci tohto konania bolo preskúmavané aj či došlo k riadnemu mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky, ktoré rozhodnutia sú právoplatné a záväzné. Žalobca sa domáhal troma žalobami: (i) o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam neexistuje a uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/1/2021, ktorá žaloba bola rozsudkom zo dňa 31.08.2021 zamietnutá z dôvodu, že žalobca netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali, že záložné právo neexistuje, resp. zaniklo a pokiaľ bola vznesená námietka premlčania, poukázal na ustanovenie § 151j ods. Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. (ii) V konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Csp/31/2022 sa domáhal, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ktorá žaloba bola rozsudkom č. k. 6Csp/31/2022-226 z 14.03.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 7CoCsp/28/2023-268 zo dňa 27.09.2023 zamietnutá z dôvodu, výkon záložného práva s poukazom na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je premlčaný a na uvedené nemá vplyv, že žaloba o zaplatenie pohľadávky bola zamietnutá z dôvodu, že pohľadávka
už bola zamietnutá. (iii) Napokon rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/34/2024 z 11.02.2025 bol zamietnutý návrh žalobcu o určenie že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom z dôvodu, že nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva s poukazom na § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. 13. (i) Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Csp/34/2024 z 03.10.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/41/2024 z 19.12.2024 bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. (ii) Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Csp/1/2025 z 27.01.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/6/2025 z 06.05.2025 bolo zastavené konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z dôvodu procesnej prekážky res iudicata s poukazom na uznesenie sp. zn. 4Csp/4/2024, keď žalobca v obidvoch návrhoch určil rovnaký okruh subjektov/ strán sporu, domáhal sa totožnej procesnej súdnej ochrany, návrh vymedzil identickými skutkovými okolnosťami, namietal (ne)platnosť mimoriadneho zosplatnenia splátkového úveru žalovaným, poukázal na premlčanie pohľadávky žalovaného voči nemu, v dôsledku čoho ju nie je možné vymáhať súdnou cestou, zdôraznil, že žaloba, ktorou sa žalovaný voči žalobcovi domáhal úhrady pohľadávky z úverovej zmluvy, bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen zamietnutá, nebola preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky, opätovne poukázal na premlčanie záložného práva a všetky tieto tvrdenia boli obsiahnuté aj v návrhu vo veci 4Csp/4/2024. (iii) Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/83/2025-68 z 31.10.20225 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 11Co/132/2025-135 z 27.01.2026 bolo zastavené konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca opätovne domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, rovnako z dôvodu prekážky res iudicata s poukazom na uznesenie sp. zn. 4Csp/4/2024 a tiež vychádzajúc zo záverov uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/6/2025 s tým, že „nový dôvod“ údajnej neplatnosti záložnej zmluvy spočívajúci v namietaní neplatnosti záložnej zmluvy nemožno považovať za takú zmenu skutkových okolností, ktorá by umožňovala odvolaciemu súdu konať o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Žalobca pôvodne žalobu vo veci samej odôvodnil, že výkon záložného práva je protiústavný, namietal, že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky, rozsudkom Okresné ho súdu vo Zvolene bola žaloba veriteľa o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky zamietnutá z dôvodu premlčania, preto nie je možné ju vymáhať súdnou cestou. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.06.2026 (č. l. 271) doplnil rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré považuje že záložné právo neexistuje/ zaniklo o to, či výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby obydlia v konkrétnych okolnostiach veci je prípustný, primeraný, súladný s dobrými mravmi, spotrebiteľskou ochranou a požiadavkou efektívnej súdnej ochrany, aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nebol úspešný so žalobou o zaplatenie, zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva obsahujú viacero ustanovení, ktoré si vyžadujú spotrebiteľské preskúmanie súdom, keď zabezpečená pohľadávky je v zmluve definovaná mimoriadne široko, a to výslovne aj pre prípad jej premlčania, mandátna zmluva poskytuje žalovanému ako záložnému veriteľovi veľmi široké oprávnenia vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva a k prevodu vlastníctva k zálohu na tretiu osobu, mandátna zmluva obsahuje ustanovenia, podľa ktorého záložca nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky, záložca sa zaviazal nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného k zálohu vecné bremeno, inú ťarchu ani nájomné práva, zmluva obsahuje zmluvnú pokutu vo výške pohľadávky v prípade porušenia povinnosti záložcu alebo zaťaženia zálohu, záložca sa zaviazal vypratať záloh najneskôr do troch dní po oznámení o výkone záložného práva, ktoré ustanovenia v súhrne vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej poukazoval na proporcionalitu výkonu záložného práva, ochranu obydlia právo Európskej únie a ochrany spotrebiteľa a pod. 15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 16. Najvyšší súd SR v uznesením sp. zn. 5Obdo/13/2023 konštatoval: „Ustanovenie § 329 ods. 3 je v Civilnom sporovom poriadku z hľadiska systematického zaradené do prvého dielu o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach, tretej hlavy tretej časti upravujúcej osobitné procesné postupy (§ 265 až § 354 CSP), sa teda týka opatrenia súdu ako osobitného, výsostne procesnoprávneho inštitútu a prostriedku bezodkladnej ochrany a nápravy porušených práv oprávnených subjektov. Z tohto
systematického zaradenia, definičného vymedzenia a procesnoprávneho charakteru neodkladného opatrenia (obdobne i zabezpečovacieho opatrenia) vyplýva, že § 329 ods. 3 CSP má prednosť pred úpravou v § 230 CSP, zaradenou do druhej časti o konaní v prvej inštancii (§ 156 až 264 CSP). Z tejto osobitnosti úpravy potom vyplýva aj potreba takej interpretácie § 329 ods. 3 CSP, ktorá rešpektuje procesnoprávny charakter, zmysel a účel dotknutého neodkladného opatrenia. Z tohto nazerania potom za zmenenú skutkovú okolnosť bolo v danom prípade potrebné považovať aj zmenu okolností, ktoré má súd posudzovať ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je podstatné, že túto zmenu nepriamo vyvolala zmena judikatúry prijatej v dobe po prvom návrh žalobcu zamietajúcom rozhodnutí. Podstatné je, že v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom (druhom) návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd (v zmysle R č. 2/2022) skúmať inú okolnosť ako v prvom prípade, a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky ako žalovateľnej na súde a nie existenciu pohľadávky už judikovanej (vykonateľnej). Z hľadiska dovolacím súdom preferovanej materiálnej ochrany aj procesných práv strán, a z tohto dôvodu za použitia extenzívneho výkladu hypotézy procesného § 329 ods. 3 CSP, bolo už uvedené potrebné v tomto prípade považovať za zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý prvý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, netvorí prekážku rozhodnutej veci.“ Aj v danom prípade tým, že žalobca doplnil rozhodujúce skutkové okolností pre posúdenie existencie zmluvy o záložnom práve, ktoré doposiaľ vyššie citovanými rozhodnutiami neboli preskúmavané, je nutné považovať za okolnosti odlišné od tých, ktoré boli považované za významné pri predchádzajúcich rozhodnutiach (premlčanie pohľadávky, premlčanie záložného práva, mimoriadne zosplatnenie pohľadávky, spornosť pohľadávky a jej splatnosť). Na uvedené je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že predmetom výkonu záložného práva je nehnuteľnosť, ktorá je obydlím žalobcu. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá, preto odvolací súd dáva pre porovnanie do pozornosti niektorú vybranú judikatúru ESĽP: Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu (porov. Rozsudok Gillow v. Spojená kráľovstvo z 24.11.1986 (Sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz v. Nemecko z 16.12.1992 (Sťažnosť 13710/88). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06). „V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.“ (Rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06). 17. Preto je v danom prípade dôvodné vyššie uvedené skutočnosti považovať za zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie v zmysle § 329 ods. 3 CSP. Nejedná sa iba o odchylné právne posúdenie rovnakej skutočnosti, ako to namieta žalovaný. Je potrebné mať aj na zreteli čl. 3 Základných princípov CSP, pričom slovné spojenie „dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie“ v § 329 ods. 3 CSP je potrebné vykladať širšie, s dôrazom na procesnoprávny charakter dotknutých súdnych opatrení a účel tejto právnej úpravy. Právny poriadok Slovenskej republiky síce ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, poukazujúc na § 21 ods. 2, 5 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V prejednávanej veci žalobca spochybňuje existenciu záložného práva, poukazuje na neprijateľné podmienky v zmluve o záložnom práve v jeho neprospech ako spotrebiteľa, osvedčil nevyhnutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že žalovaný začal, resp. pokračuje vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dôvodnosť žaloby bude predmetom skúmania vo veci samej a v prípade úspechu vo veci samej v tomto konaní,
za situácie, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu by bola vydražená, žalobca by sa musel domáhať ochrany svojich práv novými súdnymi konaniami. 18. Zároveň odvolací súd, zohľadniac tzv. test proporcionality vo vzťahu k ochrane ústavných práv žalobcu (napr. ochrana obydlia) a k právu žalovaného ako záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky, dospel k záveru, že nakoľko prebieha súdne konanie, ktorého predmetom je existencia/ neexistencia záložného práva, existuje legitímny dôvod na dočasnú ochranu ohrozeného práva žalobcu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posúdiť dôvodnosť nároku uplatňovaného v prebiehajúcom súdnom konaní, nakoľko vzhľadom na charakter tohto inštitútu je súd nútený zamerať sa len na osvedčenie potreby vydania neodkladného opatrenia. Ak by v danom prípade súd neodkladné opatrenie nenariadil, podľa názoru odvolacieho súdu by realizácia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou mohla viesť k vzniku ťažko napraviteľnej ujmy a nenávratného stavu, ktorým by sa neprimerane zasiahlo do práv žalobcu. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nariadeným neodkladným opatrením záložné právo žalovaného nezaniká, len je dočasne pozastavený jeho výkon, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 19. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)