Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 10C/30/2024 6123446060 24. 06. 2024 JUDr. Eva Uličná ECLI:SK:OSLM:2024:6123446060.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v spore o zaplatenie 94 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 93,94 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 93,94 eura od 25. 9. 2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20. 11. 2023, sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 25. 9. 2023 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 3. 8. 2023 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase zmluvne poistené u žalovaného. Poškodený nechal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu. V nadväznosti na to s ním uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku číslo 995/2023 dňa 3. 8. 2023, na základe ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo. Nájom vozidla trval od 3. 8. 2023 do 18. 8. 2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia oznámenia o totálnej škode žalovaným. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení nájmu vystavil poškodenému faktúru číslo 10632023, splatnú dňa 2. 9. 2023, na sumu 782,06 eura, za užívanie náhradného vozidla po dobu 16 dní a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Za náhradu uvedených nákladov nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Dňa 18. 8. 2023 mu poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou vyplývajúcou z faktúry číslo 10632023 mu vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 782,06 eura. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený žalovanému. Žalovaného vyzval na náhradu žalovanej pohľadávky. Žalovaný mu dňa 12. 9. 2023 poskytol poistné plnenie vo výške 688,06 eura, pričom nedôvodne krátil poistné plnenie na základe svojvoľných výpočtov. Uviedol, že, podľa ustálenej súdnej praxe, predstavuje zmluva o postúpení pohľadávky skutočnosť, na základe ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň postúpeniu pohľadávky. Poukázal na to, že poškodený sa dostal do situácie, kedy bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného. Uvedený stav nebol výsledkom dobrovoľného rozhodnutia poškodeného. Ujma poškodeného spočívala vo vynaložení nákladov za nájom náhradného vozidla, ku požičaniu ktorého bol donútený vzniknutou poistnou udalosťou. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl, namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy. Preto mu nemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie náhradného vozidla po dobu nájmu bolo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo naňho postúpené. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie najneskôr do 22. 9. 2023 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia, žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 7. 9. 2023. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 6. 12. 2023 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V odpore poukázal na skutočnosť, že pri zmluvne dojednanom nájomnom vo výške 47 eur s DPH denne mala byť vystavená faktúra za užívanie náhradného vozidla číslo 10632023 na sumu 752 eur s DPH. Uviedol, že poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur nie je medzi stranami sporu sporný. Celková fakturovaná suma, vrátane poplatku, mala predstavovať 782 eur. Dňa 8. 9. 2023 informoval žalobcu, ako aj jeho právneho predchodcu, že ku dňu 7. 9. 2023 skončil šetrenie a na účet žalobcu zaslal poistné plnenie vo výške 688,06 eura, zodpovedajúce nákladom za nájom náhradného vozidla po dobu 14 dní a poplatku za pristavenie vozidla v sume 30 eur. V oznámení uviedol, že za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla považuje dobu do oznámenia o totálnej škode, t. j. do 16. 8. 2023. Poistné plnenie teda poskytol za obdobie od 3. 8. 2023 do 16. 8. 2023. Poukázal na to, že aj A. B. v čestnom prehlásení zo dňa 18. 8. 2023 uviedol, že mal zapožičané náhradné vozidlo do doručenia oznámenia o totálnej škode poisťovňou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj v dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti číslo 9571856102 zo dňa 18. 8. 2023, kde na otázku číslo 13, týkajúcu sa dátumu vyzdvihnutia vozidla z opravy uviedol, že mu bolo doručené oznámenie o totálnej škode. Oznámenie o totálnej škode doručil právnemu predchodcovi žalobcu ako aj splnomocnenému servisu dňa 16. 8. 2023. Preto nepovažuje žalobcom požadovaný nárok za dni 17. a 18. 8. 2023 za odôvodnený. Z uvedeného dôvodu považuje za nedôvodný aj nárok na úrok z omeškania. Keďže si v zákonnej lehote splnil povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, nemohol sa dostať do omeškania. Navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že podaný odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený, keďže obrana žalovaného nemá oporu v skutkovom ani v právnom stave a je produkovaná v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Poukázal na to, že žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je pri tom potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, preto nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzovaný v užívaní svojho vlastníctva a upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu, predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný bez akéhokoľvek preverenia skutočného dátumu doručenia oznámenia o totálnej škode poškodenému, resp. skutočnosti, či toto oznámenie bolo poškodenému vôbec doručené neuznal dobu nájmu po 16. 8. 2023. Žalovaný nepreukázal, že sa predmetné oznámenie dostalo do dispozície poškodeného. Naopak, z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že o skutočnosti, že škoda na jeho vozidle bola vyhodnotená ako totálna škoda, sa dozvedel až z oznámenia, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom pošty dňa 18. 8. 2023, kedy aj došlo k ukončeniu nájmu náhradného vozidla. Náklady za prenájom náhradného vozidla je nutné považovať za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode, t. j. až do samotnej doby vyplatenia poistného
plnenia, keďže až do poskytnutia poistného plnenia je poškodený naďalej obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia, nakoľko nemá k dispozícii ani svoje opravené vozidlo, ani poskytnuté poistné plnenie zaň. Napriek tomu poškodený ukončil nájom a vrátil náhradné vozidlo už po doručení oznámenia o totálnej škode poisťovňou dňa 18. 8. 2023. 4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu zo dňa 24. 5. 2024 vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Uviedol, že spôsob zániku záväzku započítaním nemožno stotožniť so spôsobom zániku záväzku splnením a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 8. 2023 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom číslo 10632023 poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. V prípade akceptovania skutočnosti, že započítanie vzájomných pohľadávok za rovná zaplateniu dlhu, by sa stal inštitút započítania nadbytočným a v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku splnením. Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry za prenájom mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením, resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, nemohla na strane poškodeného existovať žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Poškodený svoj záväzok vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla žalobcovi nikdy reálne neuhradil, teda nepreukázal vznik ujmy v jeho majetkovej sfére, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s reálne vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného vozidla. Poškodenému preto reálne voči nemu nikdy nevznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Okamihom účinného započítania vzájomne započítavané pohľadávky a im zodpovedajúce záväzky bez všetkého zanikajú. Z uvedených dôvodov bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 8. 2023 postupovaná neexistujúca pohľadávka poškodeného a jej predmetom bolo nemožné plnenie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že samotná skutočnosť, že z hľadiska korektnosti čiastočne plnil žalobcovi, ktorý si v mene poškodeného daný nárok uplatnil, ešte neznamená, že by bol býval týmto čiastočným plním akýmkoľvek spôsobom uznal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. V zásade len plnil na účet, ktorý mu poškodený uviedol v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 8. 2023. Poukázal tiež na to, že Občiansky zákonník neumožňuje, a to ani dohodou, započítať pohľadávky v prípade, ak v čase vykonania započítacieho úkonu ani jedna z nich nie je splatná. Pohľadávka žalobcu na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla vyplývajúca z faktúry číslo 10632023 v čase, kedy malo dôjsť k vykonaniu započítacieho úkonu ešte nebola splatná, nakoľko táto faktúra nadobudla splatnosť 2. 9. 2023. Zmluva o postúpení pohľadávky žiadnym spôsobom neupravovala dobu splatnosti pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky, preto aj v prípade, ak by poškodený už v deň uzatvorenia zmluvy žalobcu výslovne vyzval na úhradu pohľadávky na odplatu, bola by jeho pohľadávka splatná až dňom nasledujúcim, t. j. 19. 8. 2023. preto pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie. Poukázal tiež na to, že práve žalobca používa vo svojich vyjadreniach rovnakú šablónovitú právnu argumentáciu, bez zohľadnenia konkrétnych skutkových okolností prípadu a bez vysporiadania sa s procesnou obranou uplatnenou v konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca viaže dobu prenájmu náhradného vozidla na oznámenie o totálnej škode. Uvedené oznámenie zaslal poškodenému na ním uvedenú mailovú adresu pri objednávke obhliadky už dňa 16. 8. 2023. Súčasne ho zaslal aj splnomocnenému opravcovi. Poukázal aj na obdobný prípad, keď zaslal oznámenie o totálnej škode poškodenému aj splnomocnenému servisu dňa 28. 10. 2022 a ešte v ten istý deň došlo k vráteniu vozidla a ukončeniu nájmu. Uviedol, že poistné plnenie nebolo vyplatené poškodenému, ale leasingovej spoločnosti, z dôvodu nesúhlasu s vyplatením poistného plnenia poškodenému. 5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19. 6. 2024 poukázal na skutočnosť, že právne otázky aktívnej vecnej legitimácie a započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené. Úvahy žalovaného považuje za absurdné a nelogické, nakoľko v zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak by k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo aj jej zaplatením. Procesná obrana žalovaného je aj v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú pohľadávku čiastočne splnil a až následne v priebehu konania jeho aktívnu vecnú legitimáciu spochybnil. Účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne, po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky, túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uviedol, že každá škoda, ktorá
vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti so škodou. Vo sfére majetkových škôd sa za navrátenie do pôvodného stavu považuje buď faktické navrátenie do pôvodného stavu, napr. oprava vozidla alebo tam, kde faktické navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, vyplatenie peňažného ekvivalentu nákladov vzniknutých škôd. Pokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti s vzniknutou škodou. K reparácii vzniknutej škody dôjde až vtedy, keď bude vyplatená čiastka zodpovedajúca obvyklej cene poškodeného vozidla. Náklady za prenájom náhradného vozidla je teda nutné považovať za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode, t. j. až do doby poskytnutia poistného plnenia, keďže až do tejto doby je naďalej poškodený obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii ani svoje vlastné opravené vozidlo, ani poistné plnenie. Z uvedených dôvodov nie je možné oznámenie o totálnej škode e-mailom zo dňa 16. 8. 2023 akceptovať ako dátum relevantného oznámenia o totálnej škode, nakoľko nešlo o elektronický dokument opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom, ale len o správu, obsahom ktorej mala byť kópia dokumentu bez akejkoľvek autorizácie alebo podpisu oprávnenou osobou. V zmysle princípu reparácie by za dôvodné bolo možné považovať náklady až do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24. 6. 2024 uviedol, že na vyjadrenie žalobcu zo dňa 19. 6. 2024 je potrebné, s poukazom na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku, uplatniť koncentráciu konania, preto by na ňu súd nemal prihliadať. Argumentáciu žalobcu, že náklady za nájom motorového vozidla sú účelné a nutné až do doby poskytnutia poistného plnenia, považuje za absurdnú, keďže žalobca po celú dobu konania viaže dobu nájmu náhradného vozidla na oznámenie o totálnej škode. Poukázal na to, že žalobca v obdobnom skutkovom prípade považoval oznámenie o totálnej škode vo forme e-mailu za relevantné a v druhom nie. Uvedené svedčí o účelovosti argumentácie žalobcu. Žalobca nepreukázal, že oznámenie o totálnej škode bolo doručené poškodenému poštou až dňa 18. 8. 2023. 7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami a navrhol vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej vyťaženosti a navrhol, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. 8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 9. Žalobca ako prenajímateľ a A. B. ako nájomca uzatvorili dňa 3. 8. 2023 zmluvu o nájme číslo 995/2023, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla značky Kia Ceed, MT, EČV: ZA 780 JY, na dobu od 3. 8. 2023 do 18. 8. 2023. Zmluvné strany si dojednali zmluvné nájomné 47 eur denne a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 eur. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 995/2023, bolo motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy o nájme motorového vozidla, odovzdané nájomcovi dňa 3. 8. 2023 a prevzaté po skončení nájmu prenajímateľom dňa 18. 8. 2023. Žalobca vystavil dňa 18. 8. 2023 odberateľovi - nájomcovi A. B. faktúru číslo 10632023, v celkovej sume 782,06 eura za nájom motorového vozidla za 16 dní po 47 eur denne vrátane DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur vrátane DPH. V čestnom prehlásení zo dňa 18. 8. 2023 A. B. prehlásil, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo Kia Ceed, MT, EČV: ZA 780 JY, od 3. 8. 2023 do 18. 8. 2023, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 3. 8. 2023 v autoservise až do doručenia oznámenia o totálnej škode poisťovňou. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a nájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. 10. Žalobca ako postupník a A. B. ako postupca uzatvorili dňa 18. 8. 2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, z titulu náhrady škody spôsobenej vozidlom Fiat Punto, EČV: TN 044 GP, vo výške 782,06 eura s DPH, predstavujúcej nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 3. 8. 2023 na vozidle Škoda Octavia, EČV: C. XXX D.. Podľa článku 4 zmluvy, predstavovala výška odplaty za postúpenie pohľadávky 782,06 eura. V článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dňa 18. 8. 2023 oznámil A. B. žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu. 11. Žalobca si dňa 18. 8. 2023 uplatnil u žalovaného náhradu škody v celkovej výške 782,06 eura, ku ktorej došlo pri poistnej udalosti zo dňa 3. 8. 2023 a bola spôsobená poškodenému A. B. v dôsledku prenajatia motorového vozidla Kia Ceed, MT, EČV: ZA 780 JY na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku číslo 995/2023 zo dňa 3. 8. 2023. 12. Žalovaný dňa 8. 9. 2023 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 7. 9. 2023 a súčasne skutočnosť, že stanovil výšku poistného plnenia na 688,06 eura, keď uznal dobu zapožičania náhradného vozidla do oznámenia o totálnej škode dňa 16. 8. 2023. Podľa výpisu z účtu, bolo poistné plnenie poukázané na účet žalobcu dňa 12. 9. 2023 vo výške 688,06 eura. 13. V Dotazníku pre poškodeného ku škodovej udalosti číslo 9571856102, vyplnenom dňa 18. 8. 2023 A. B., je uvedené, že náhradné vozidlo bolo zapožičané z dôvodu, že jeho vozidlo bolo poškodené po poistnej udalosti, pričom nie je držiteľom viacerých motorových vozidiel. Vozidlo odovzdal do servisu 3. 8. 2023, po dohode so servisom, ktorým bola obchodná spoločnosť IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o. V uvedený deň si aj zapožičal náhradné vozidlo, ktoré prevzal v Liptovskom Mikuláši. Zapožičané vozidlo vrátil dňa 18. 8. 2023, pričom ako dátum vyzdvihnutia vozidla z opravy bolo uvedené, že mu bolo doručené oznámenie o totálnej škode. 14. A. B. dňa 3. 8. 2023 splnomocnil obchodnú spoločnosť IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o. na komunikáciu s poisťovňou vo vzťahu k poistnej udalosti číslo 9571856102. Mailom zo dňa 16. 8. 2023, adresovaným A. B. ako aj obchodnej spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o. bolo oznámené, že žalovaný v prílohe zasiela oznámenie k škodovej udalosti číslo 9571856102. Podľa uvedeného oznámenia zo dňa 16. 8. 2023, adresovaného A. B., na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia a nákladov na opravu vozidla poisťovňa likviduje škodovú udalosť ako neekonomickú opravu, t. j. totálnu škodu. Súčasne bolo oznámené, že v blízkej dobe bude A. B. doručený list, v ktorom bude vyčíslená všeobecná hodnota vozidla, hodnota predajných zvyškov vozidla a ďalšie dôležité informácie ku škode na vozidle. 15. Poškodený A. B. v tlačive na uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3. 8. 2023 uviedol v rámci svojich identifikačných údajov e-mailovú adresu B.. 16. Obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. v mailovom oznámení zo dňa 4. 9. 2023 nesúhlasila s uvoľnením poistného plnenia z poistnej udalosti 9517856102 z dôvodu, že sa jednalo o totálnu škodu a žiadala poistné plnenie poukázať im. 17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 18. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku. 21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 22. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. F. G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému A. B. v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej osobou, ktorá mala poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (poistený). Žalovanú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej s poškodeným. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase vzniku škody mal škodca poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ako aj splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola spôsobená poškodenému pri dopravnej nehode dňa 3. 8. 2023. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že poškodený na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobcom, užíval v čase od 3. 8. 2023 do 18. 8. 2023 náhradné motorové vozidlo. Spornou nebola ani primeranosť dojednaného denného nájomného a dôvodnosť dojednania poplatku za pristavenie a odobratie vozidla a jeho výška. Škoda na motorovom vozidle bola vyhodnotená žalovaným ako tzv. totálna škoda, čo taktiež nebolo sporné, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný oznámil poškodenému vznik totálnej škody mailovým oznámením zo dňa 16. 8. 2023. Taktiež nebolo sporné, že oznámením zo dňa 8. 9. 2023 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti ku dňu 7. 9. 2023 a dňa 12. 9. 2023 mu poukázal poistné plnenie vo výške 688,06 eura. Žalovaný v konaní rozporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla po dni 16. 8. 2023 (t. j. za dni 17. 8. a 18. 8. 2023). Sporným bol aj deň doručenia oznámenia žalovaného zo dňa 16. 8. 2023 o vzniku tzv. totálnej škody poškodenému. 26. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalovaného týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Žalovaný tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi žalobcom a poškodeným, bola postúpená neexistujúca pohľadávka, preto predmetom zmluvy bolo nemožné plnenie. Odôvodňoval to tým, že započítaním pohľadávky žalobcu na zaplatenie faktúry za nájom náhradného vozidla so vzájomnou pohľadávkou poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky, pohľadávky zanikli, preto nemohla byť zaniknutá pohľadávka postúpená na žalobcu. Taktiež tvrdil, že započítané pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko ani jedna z nich nebola v čase započítania splatná. V súvislosti s prvou časťou argumentácie žalovaného súd poukazuje na právny názor, uvedený v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/24/2020, podľa ktorého: „Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o prenájme dopravného prostriedku č. 152/2018 z 18.02.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.“ V zmysle uvedených právnych záverov, na strane poškodeného došlo uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18. 8. 2023, ktorou súčasne došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, k vzniku škody vo výške nákladov na nájomné za užívanie náhradného vozidla. Uvedená pohľadávka (na náhradu škody) bola postúpená na žalobcu. Pohľadávka na náhradu škody započítaním nezanikla. Predmetom započítania bola pohľadávka žalobcu na zaplatenie nájomného, ktorá bola dlhom (nie pohľadávkou) poškodeného. Pohľadávka na náhradu škody preto v čas uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18. 8. 2023 existovala a mohla byť poškodeným postúpená na žalobcu. Súd taktiež nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovaného o nemožnosti započítania nesplatných pohľadávok. Zákonné ustanovenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka neumožňuje započítať jednostranným právnym úkonom proti pohľadávke, ktorá je splatná, nesplatnú pohľadávku. Podľa zákonného ustanovenia § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka však dohodou možno započítať aj takéto pohľadávky. Zákonné ustanovenia § 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka určujú len pohľadávky, ktoré nie je možné započítať jednostranným právnym úkonom, pričom dohodou je prípustné započítať aj uvedené pohľadávky. To však neznamená, že by dohodou nebolo možné započítať aj iné pohľadávky, ako výslovne uvedené v § 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto bolo možné dohodou započítať aj vzájomné pohľadávky žalobcu a poškodeného. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný postúpenie pohľadávky na náhradu škody z poškodeného na žalobcu pred začatím konania nerozporoval, čo vyplynulo zo skutočnosti, že žalobcovi oznámil dňa 8. 9. 2023 ukončenie šetrenia poistnej udalosti a dňa 12. 9. 2023 vyplatil poistné plnenie. Až v priebehu konania, a to dokonca nie pri prvom procesnom úkone, ale až vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. 27. Žalovaný spochybnil žalovaný nárok aj z dôvodu ním tvrdenej neprimeranej dĺžky trvania nájmu náhradného vozidla, a to po oznámení o vzniku tzv. totálnej škody poškodenému za dni 17. 8. a 18. 8. 2023. Argumentoval tým, že poškodený sa o tzv. totálnej škode dozvedel už z mailového podania zo dňa 16. 8. 2023, preto ďalšie trvanie nájmu považoval za neúčelné a nedôvodné. Súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 602/2022, podľa ktorého: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. ... V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných
prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Prihliadajúc k uvedeným právnym záverom, by poškodenému prislúchal nárok na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch za užívanie náhradného vozidla (nájomného) až do momentu oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia škodovej udalosti a poukázania plnenia. Poškodený však užíval náhradné vozidlo len do 18. 8. 2023, pričom žalovaný poistné plnenie za škodu spôsobenú poškodením vozidla používaného poškodeným uhradil až po 4. 9. 2023, čo vyplynulo z oznámenia obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., ktorá až dňa 4. 9. 2023 žalovanému oznámila, že nesúhlasí s vyplatením poistného plnenia poškodenému. Nepochybne však k vyplateniu poistného plnenia za poškodenie vozidla nedošlo pred dňom 18. 8. 2023. Oznámenie žalovaného zo dňa 16. 8. 2023 je možné považovať len za oznámenie spôsobu likvidácie spôsobnej škody ako tzv. totálnej škody, nie za oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti, čo napokon vyplývalo aj zo samotného oznámenia, ktoré obsahovalo aj informáciu, že v blízkej dobe bude poškodenému doručený list, v ktorom bude vyčíslená všeobecná hodnota vozidla, hodnota predajných zvyškov vozidla a ďalšie dôležité informácie ku škode na vozidle. V tejto súvislosti, vzhľadom na argumentáciu žalovaného, súd uvádza, že skutočnosť, že poistné plnenie za poškodenie vozidla nebolo vyplatené poškodenému, ale tretej osobe bola bez vplyvu na právne posúdenie veci. Poškodený totiž bez ohľadu na to, komu bolo následne vyplatené plnenie za poškodenie vozidla, nemohol vozidlo, v dôsledku konania osoby poistenej u žalovaného, používať vozidlo a z uvedeného dôvodu mu vznikla škoda spočívajúca v nákladoch na nájom náhradného vozidla. Pokiaľ aj bola medzi stranami sporná skutočnosť, kedy došlo k doručeniu oznámenia o vzniku tzv. totálnej škody zo dňa 16. 8. 2023 poškodenému, nemala uvedená skutočnosť vplyv na právne posúdenie veci, keďže poškodenému by prislúchal nárok na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch za užívanie náhradného vozidla (nájomného) až do momentu oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia škodovej udalosti a poukázania plnenia. Skutočnosť, že nájom trval len do 18. 8. 2023, nemôže byť vyhodnotená v neprospech poškodeného, resp. žalobcu ako nadobúdateľa pohľadávky na náhradu škody. Preto aj argumentácia žalovaného, že žalobca odvodzoval dobu nájmu náhradného vozidla od oznámenia o totálnej škode, nie od výplaty poistného plnenia, je nedôvodná. Rovnako je bez vplyvu na právne posúdenie veci skutočnosť, že v inom prípade poškodený odovzdal náhradné vozidlo a ukončil nájom už v deň doručenia oznámenia o totálnej škode. Už len okrajom súd uvádza, že, podľa listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, mal poškodený bydlisko v Košiciach, pričom náhradné vozidlo si prevzal a následne aj vrátil v Liptovskom Mikuláši. Pokiaľ by teda aj poškodenému dňa 16. 8. 2023 bolo doručené oznámenie o tzv. totálnej škode, vzhľadom na vzdialenosť miesta jeho bydliska a miesta vrátenia motorového vozidla, nebolo od neho možné spravodlivo žiadať, aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby náhradné vozidlo odovzdal ihneď, t. j v deň doručenia oznámenia. 28. Prihliadajúc k vyššie uvedenej argumentácii mal súd preukázané, že náklady, ktoré vznikli poškodenému na nájomné náhradného vozidla boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými za celé obdobie trvania zmluvy o nájme, t. j. od 3. 8. 2023 do 18. 8. 2023. Škoda, vzniknutá poškodenému pri dopravnej nehode dňa 3. 8. 2023, predstavujúca náklady za nájom náhradného motorového vozidla v uvedenom období, bola v priamej príčinnej súvislosti s konaním škodcu. Nakoľko v zmluve o nájme náhradného vozidla bolo dojednané nájomné vo výške 47 eur denne a za dôvodnú dĺžku trvania nájmu súd považoval celú dojednanú dobu 16 dní, predstavovala celková výška nájomného 752 eur. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol v zmluve o nájme dojednaný vo výške 30 eur. Žalovaný dôvodnosť a výšku uvedeného poplatku žiadnym spôsobom nerozporoval. Poškodenému preto vznikla v súvislosti protiprávnym konaním poisteného škoda vo výške 782 eur. Keďže žalovaný vykonal v prospech žalobcu plnenie v rozsahu 688,06 eura, čo nebolo medzi stranami sporné, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu, t. j. sumy 93,94 eura. V zostávajúcej časti, t. j. o zaplatenie 0,06 eura, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. 29. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne, ktorých výška bola v súlade s výškou úrokov
z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy 93,94 eura, od 25. 9. 2023 do zaplatenia. Súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaný bol povinný, v súlade so zákonným ustanovením § 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 7. 9. 2023, čo výslovne uviedol žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 8. 9. 2023. Žalovaný bol preto povinný poskytnúť poistné plnenie do 22. 9. 2023 a dňom nasledujúcim, t. j. od 23. 9. 2023, sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobcom v žalobe, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania len odo dňa uplatneného žalobou. V súvislosti s povinnosťou žalovaného platiť úroky z omeškania z priznaného plnenia, ktorú žalovaný namietal, súd poukazuje na právne závery, uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného – veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“ Taktiež podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 47/2024: „Ústavný súd sa už právnou otázkou, ktorá bola kardinálnou aj pre napadnutý rozsudok krajského súdu, zaoberal. V nálezoch sp. zn. III. ÚS 309/2020 a sp. zn. III. ÚS 214/2020 vyslovil právny názor, podľa ktorého ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania.“. 30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca v časti o zaplatenie 0,06 eura v spore neúspešný, jednalo sa vo vzťahu k celkovej výške uplatneného nároku o nepatrnú časť (0,06 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.