Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 5Csp/16/2024 8224200630 07. 06. 2024 Mgr. Marek Rebej ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200630.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, právne zastúpená: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Žalovaný je rozsudku.
povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 300,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
II. V prevyšujúcej časti žalobu
zamieta.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2024 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.500,00 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6Csp/57/2022, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola úspešná, keď Okresný súd Bardejov vyhovel ňou podanej žalobe rozsudkom sp.zn. 6Csp/57/2022-62, z 30.01.2023 (ďalej len „Základné konanie“). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2023. Súd vyššie uvedeným rozsudkom určil, že: - úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 08.03.2013, je bezúročný a bez poplatkov, - zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX, z 08.03.2013, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“)a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
- zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 08.03.2013, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/ Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej žalobkyňa v podanej žalobe citovala odseky 33. až 40. odôvodnenia uvedeného rozsudku. S poukazom na § 3 ods. 5 tretia veta a § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uviedla, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ len v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným, ani spravodlivým. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. V prípade ako je tento, kde je uplatnených viacero nárokov, ktoré mohli byť uplatnené samostatnými žalobami, ale boli spojené do jednej žaloby, by mala výsledná suma PFZ zohľadniť PFZ vo vzťahu ku každému s týchto samostatných nárokov. Nakoľko je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľských práv na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. PFZ požaduje vo výške 1.500,-- Eur, pričom nárok ako požaduje zohľadňuje skutočnosť, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300057756, zo dňa 08.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný zakomponoval do spotrebiteľskej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky. Uplatnená suma 1.500,-- Eur zohľadňuje uvedené skutočnosti, pričom požaduje za judikovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sumu 500,-- Eur a za dve judikované neprijateľné zmluvné podmienky po 500,-- Eur (t. j. 500,-- Eur + 500,-- Eur + 500,-- Eur = 1.500,-- Eur). Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnom konaní, t. j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/57/2022-62, z 30.01.2023 a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnom konaní nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie ani rozširovať, ani zužovať. 2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 22.03.2024 k žalobe uviedol, že žalobná požiadavka a spôsob „určenia“ sumy zadosťučinenia v žalobe je predovšetkým v rozpore s povahou a podstatou finančného zadosťučinenia ako takého, a zrejme aj absencia poplatkovej povinnosti podľa zákona č. 71/1992 Zb. je dôvodom, prečo žalobkyňa vecne nezdôvodnila výšku jednotlivých súm a ich paušalizáciu.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí 7Cdo/91/2020 uviedol, že „preto (aj) odpoveď na otázku žalobcu aká má byť správna výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (ktorých výpočet nie je právnou normou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach.“ Žalobkyňa na zdôvodnenie tvrdeného nároku neuviedla v žalobe žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovedali právnej povahe uplatňovaného nároku a ďalej ktoré by zdôvodnili primeranosť žalovanej sumy v konkrétnom prejednávanom prípade. Nie je teda zrejmé, na základe akých individuálnych okolností žalobkyňa určila sumu zadosťučinenia – veď požiadavka na „individualizáciu“ predsa logicky vylučuje paušálny spôsob určenia finančného zadosťučinenia. Krajský súd v Prešove vo svojej rozhodovacej praxi (napr. rozsudok sp. zn. 14Co91/2012) uviedol, že s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Žalovaný nepopiera tú skutočnosť, že výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom úvahy súdu. Súdna prax ale konštantne k rozhodovaniu o finančnom zadosťučinení vyžaduje, aby sa úvaha súdu opierala o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/25/2019) nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Žalobkyňa neuniesla ani dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia na preukázanie okolností, podľa ktorých je ňou tvrdený a žalovaný nárok dôvodný, primeraný a oprávnený. Tvrdenia uvedené v žalobe popierajú dôvodnosť uplatnenia sumy 500,- EUR za „každú neprijateľnú podmienku“. Podľa žalobkyne sa má finančné zadosťučinenie určovať podľa sumy bezdôvodného obohatenia. Zo znenia bodu 8.1 vyplýva, že suma peňažného plnenia je 215,75 EUR. Z akého dôvodu požaduje žalobca sumu 500,00 EUR nielen že zo žaloby nevyplýva, ale nie je ju možné považovať za primeranú. Z podanej žaloby nevyplýva ani to, z akého dôvodu si žalobkyňa uplatňuje duplicitnú požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie na základe ustanovení článku 8 („dohoda o poskytnutí služby“). Ustanovenie bodu 8.1 a 8.4 nepredstavujú samostatné dve zmluvné podmienky, ale v skutočnosti len jedno ustanovenie. Formálna stránka daná tým, že sa ich týkajú dva samostatné výroky nemení nič na tom, že ide o ustanovenia tvoriace konkrétny obsahový celok týkajúci sa tej istej služby. Z toho dôvodu nemá oporu ani tvrdenie žalobcu a ani uplatňovanie nároku zodpovedajúceho sume 2x 500,00 EUR. Poukázal ďalej na právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým sa žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť v prospech žalovaného dlžné peňažné nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8300057756. Ide o právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/12/2017. Žalobkyni bola právoplatne uložená povinnosť plniť aj úroky, čiže žiadne porušenie jej práv údajnou bezúročnosťou nikdy nenastalo, pretože právoplatné súdne rozhodnutie predsa hovorí o niečom inom (pozn. prehliadanie tejto skutočnosti v konaní sp.zn. 6Csp/57/2022 spochybňuje význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia ako takého, hoci ustanovenia CSP vzťahujúce sa na spotrebiteľské spory žiadnu procesnú, vecnú alebo inú zákonnú výnimku neupravujú). Na základe údajnej bezúročnosti úveru žalobkyni žiadny nárok na finančné zadosťučinenie zanikol, pretože Okresný súd Bardejov predsa rozhodol, že úver nie je bezúročný a preto vydal platobný rozkaz. Nie je preto splnená zákonná podmienka podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný tvrdí, že neexistujú žiadne okolnosti preukazujúce primeranosť žalovanej sumy; nakoniec potvrdzuje to aj absencia tvrdení v žalobe. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.06.2024, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 22.05.2024 ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Žiadal, aby súd priznal žalobkyni 1.500,- Eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa sa ako spotrebiteľka v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6Csp/57/2022 domohla ochrany svojich práv, keď súd určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový a zároveň určil dve
zmluvné podmienky za neprijateľné. Žalovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur je uplatnená tak, že za určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový ako aj za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku žiada priznať po 500,- Eur. Pokiaľ ide o určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, dáva do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2019 sp.zn. 6Cdo/127/2017. V tejto veci už Okresný súd Žilina v rozsudku 14C 295/2014 priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 násobku sumy alebo ujmy, ktorá hrozila z dôvodu porušenia spotrebiteľských práv. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom KS Žilina a následne Najvyšší súd SR v tejto veci dovolanie žalovaných v tejto veci zamietol. Zároveň navrhol súdu, aby zohľadnil aj recidívu dodávateľa, ktorej sa dopúšťa vo vzťahu k iným spotrebiteľom a prihliadol aj na to, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve dodávateľ uviedol úrok vo výške 70 %, ktorý bol súdom v základnom konaní posúdený v rozpore s dobrými mravmi a možno ho považovať dokonca až za úžeru. 5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/57/2022-62, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 6. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/57/2022-62 zo dňa 30.01.2023 vo veci žalobkyne proti žalovanému o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a iné tunajší súd rozhodol takto: „I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 08.03.2013, je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 08.03.2013, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 08.03.2013, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol nasledujúce: „33. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. musia byť uvedené v zmluve, a teda musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej strán a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené iba v tzv. Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalobkyňou a na ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu (nakoľko žalovaný nepreukázal opak), pričom v samotnej podpísanej zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je
možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane jej obligatórnych náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka napr. o termíne konečnej splatnosti úveru, splatnosti prvej splátky a poslednej splátky. Pokiaľ tieto náležitosti žalobca uviedol v ďalšom dokumente, teda v oznámení, bolo potrebné, aby žalobkyňa tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Vzhľadom k tomu, že chýba písomná akceptácia žalobkyne vo vzťahu napr. konečnej splatnosti úveru, splatnosti jednotlivých splátok úveru, nedošlo k písomnej dohode strán o tejto náležitosti zmluvy. Navyše právna povaha samotného Oznámenia je sporná a možno ho považovať za tzv. interný dokument. V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere je síce v bode 2.2 uvedené, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru, avšak na rozdiel od bodu 13 Zmluvy, kde je uvedené, že neoddeliteľnou časťou zmluvy sú zmluvné dojednania, nie je vo vzťahu k oznámeniu nikde v zmluve uvedená inkorporačná doložka, že toto Oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (porovnaj aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/160/2013 zo dňa 26.10.2015). 34. Vo vzťahu k neprimeranej výške úrokovej sadzby v zmluve o revolvingovom úvere 70,01 % p. a. túto súd považuje za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi. Ide o neprimerane vysoký úrok, ktorý presiahol mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy 08.03.2013. V období marec 2013 bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch splatných od 1 do 5 rokov 10,68 % p. a. Úrok vo výške 70,01 % je neprimerane vysoký, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. K náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; pričom sa uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; v tomto prípade sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne, a to jednak vo vzťahu k bodu 5. zmluvy, ktorú vyplnila žalobkyňa ako klient dňa 21.02.2013 s tým, že bod 6., ktorý obsahoval v časti RPMN iný údaj bol dopísaný a následne podpísaný bankou dňa 08.03.2013 a takto podpísanú zmluvu nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalobkyne podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahovala aj iné ako žalobkyňou žiadané podmienky. Žalovaným ako veriteľom podpísaný návrh zmluvy možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalobkyňa už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila (napr. na Oznámení). Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo na dvoch obsahovo zhodných listinách. Žalovaným doplnené (prípadne modifikované) zmluvné podmienky neboli žalobkyňou písomne prijaté, pričom konkludentné čerpanie úveru nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe účastníkov, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Preto je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. 35. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RMPN) je najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Obsahuje ročný úrok, úrok z úrokov, výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorazové (poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie, administratívny poplatok), poplatky pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať úver), pričom tieto poplatky je potrebné pri každom úvere platiť, zarátať do RPMN. V predmetnej zmluve bola v bode 5 uvedená RPMN vo výške 47,29 % a úroková sadzba úveru bola 70,01 %. V bode 6. bola už uvedená RPMN vo výške 68,68 %, pričom výška úrokovej sadzby ostala 70,01 %. Súd tu dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/672/2014, podľa ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia, môže byť minimálne rovnaká. Nakoľko v zmluve absentuje správny výpočet RPMN (ak navyše ani k „dohode“ o RPMN nedošlo), vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok ako jej neuvedenie. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si splní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Podľa rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/27/2017 zo dňa 13.12.2017 je navyše irelevantné či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Niet preto pochýb o tom, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. 36. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o termíne konečnej splatnosti musí byť uvedený určito, zrozumiteľne, presne a jasne, t. j. s uvedením presného dátumu obsahujúceho deň, mesiac a rok. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy, na akú dlhú dobu a dokedy ma úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Takýto údaj v zmluve absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o termíne splatnosti prvej splátky a termínoch splatnosti splátok úveru, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku. Súd zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí síce byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobkyni ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/34/2017 zo dňa 22.11.2017, Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/56/2014 zo dňa 02.07.2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012. 37. Žalovaný mal vedomosť o existencii právnej normy, ktorá pojednáva o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože uverejnením právneho predpisu v Zbierke zákonov sa prezumuje, že táto skutočnosť sa stane známa všetkým, ktorých sa týka, o to viac podnikateľa, ktorý na základe tejto právnej normy postupuje pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti. 38. Nadväzujúc na uvedené právne predpisy podporené rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR v naznačených súvislostiach súd zastáva názor, že určovací petit je relevantný a znamená odstránenie spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom vzťahu so žalovaným, jej právo ako právo spotrebiteľa domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vyplýva priamo z právneho predpisu, a teda z § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V záujme zabezpečenia právnej istoty žalobkyne - spotrebiteľky súd teda žalobe v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobe vyhovel. 39. Ďalej sú predmetom sporu dve zmluvné podmienky, ktoré už boli predtlačené zo strany žalovaného v texte zmluvy. Už táto skutočnosť sama o sebe vylučuje to, že by boli individuálne dojednané. Navyše nepredstavujú ani hlavný predmet plnenia, ani cenu a preto nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu ich neprijateľnosti. Následne preto sa súd zaoberal tým, či predstavujú vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 40. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.03.2013, uvedené v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, A v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, tieto v zhode s návrhom žalobkyne považoval aj súd za neprijateľné, a to nielen s poukazom na to, že tieto údaje boli vpísané žalovaným až potom, čo mu došla oferta zo strany žalobkyne, pričom údaje ním vpisované boli dopísané až dňa 08.03.2013 (došlo teda k zjavnej zmene podmienok (oferty) pri schvaľovaní úveru), pričom neprijateľnosť týchto zmluvných dojednaní je podľa súdu nielen v samotnom predmete tohto dojednania (opäť odkazujúc na skutočnosť, že zo strany žalobkyne nebola preukázaná akceptácia, teda že uvedené údaje zo strany žalovaného boli vpisované pred vypísaním návrhu žalobkyňou) a jeho cene, ale aj v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Vychádzajúc z obsahu tejto podmienky, táto má platiť aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru. V realite teda môže nastať situácia, že dlžník bez obdŕžania protiplnenia poskytuje dodávateľovi plnenie. Súd Dohodu o poskytnutí služby napriek prehláseniu, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej, ktorej výšku poplatku ani žalobkyňa v čase vypisovania dokumentov nemala. Súd aj z iných konaní žalovaného má vedomosť o tom, že ten pri poskytnutí úveru okamžite zníži výšku poskytnutej sumy spotrebiteľom o poplatok za vyššie uvedenú službu. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Uvedené zmluvné dojednanie nie je možné kvalifikovať ani ako individuálne dojednané, pretože za také sa považuje iba dojednanie, ktoré si vyhradí (požiada oň) sám spotrebiteľ, avšak v danom prípade z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie predmetnej Dohody výslovne vymienila žalobkyňa, t.j. aby bola uzavretá z jej iniciatívy a vzhľadom na charakter tejto Dohody, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou textu vopred predtlačeného formulára žiadosti vypĺňanej žalobkyňou o poskytnutie mu úveru, t.j. Dohoda bola súčasťou typovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy z 08.03.2013,a to iba ako jeden z bodov jej textu (bod 8.), nemožno mať ani za to, že žalobkyňa mala reálnu možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Nemožno nespomenúť, že uvedené podmienky boli opakovane právoplatne vyhlásené za neprijateľné, a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Okrem uvedeného aj na podporu argumentácie súd odkazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/117/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017 a sp. zn. 23Co/87/2017 zo dňa 16.4.2018.“ 7. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/57/2022-62 zo dňa 30.01.2023 nadobudol právoplatnosť dňom 03.06.2023. 8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. 9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce. 12. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 6Csp/57/2022. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov na skutkovom a právnom základe, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, a zároveň, že uvedená zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) a f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené vady zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobili, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z./. Zároveň súd konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednaný úrok vo výške 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa ďalej v predmetnom konaní domohla určenia dvoch neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ohľadne zmluvného dojednania o poskytnutí služby spočívajúcu v odklade splátok za odplatu a zmluvného dojednania o započítaní pohľadávok. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná. 13. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 14. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to za určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov vo výške 100,00 Eur, a za každé určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 100,00 Eur (t.j. 2 x 100). Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň obsahovala neprijateľné podmienky ohľadne dojednania o poskytnutí služby spočívajúcej v odklade splátok za odplatu, dojednania o započítaní pohľadávok a to napriek predchádzajúcim rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky, ktoré vyhlasovali tieto zmluvné podmienky za neprijateľné. Žalobkyňa sa v základnom konaní súdnou cestou domohla voči žalovanému ochrany svojich práv a to jednak určením, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, keďže zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti a ďalej určenia dvoch neprijateľných zmluvných podmienok. Preto pri
určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma 300,00 Eur ako finančné zadosťučinenie (t.j. 100,00 Eur za určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkov a 100,00 Eur za každú z dvoch určených neprijateľných zmluvných podmienok), je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 300,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. S poukazom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.200,00 Eur žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol. 15. K procesnej obrane žalovaného, ktorý poukazoval na konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6Csp/12/2017 súd poznamenáva, že podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení bol výsledok konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 6Csp/57/2022, v ktorom sa žalobkyňa ako spotrebiteľka domohla voči žalovanému ako dodávateľovi ochrany svojich práv. Závery konania vedeného pod sp.zn. 6Csp/12/2017 mali byť zohľadnené v konaní vedenom pod sp.zn. 6Csp/57/2022. Rovnako sa súd nestotožnil s obranou žalovaného, že ustanovenie bodu 8.1. a 8.4. nepredstavujú samostatné dve zmluvné podmienky, ale v skutočnosti len jedno ustanovenie. Zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 8.1. obsahovala dohodu o odklade splátok úveru, za ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi odplatu a zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 8.2. obsahovala dojednanie o započítaní pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru proti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvné dojednanie v bode 8.2. síce nadväzovalo na zmluvné dojednanie v bode 8.1., avšak súd má za to, že predstavujú dve samostatné zmluvné podmienky a nie je ich možné vnímať ako jeden celok, keďže upravovali dve rôzne právne inštitúty (dohodu o odklade splátok a dohodu o započítaní pohľadávok). Uvedené vyplýva aj zo samotného rozsudku sp.zn. 6Csp/57/2022, kde konajúci súd posudzoval uvedené zmluvné podmienky samostatne a nie ako jeden celok. 16. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). 17. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).