Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611218135 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporkyni P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 908,08 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/26/2012-40 zo dňa 17. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 414,- EUR a zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 494,08 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 494,08 EUR od 23.04.2010 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok). V časti o zaplatenia sumy 414 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR návrh navrhovateľa zamietol (tretí výrok). V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 31,85 EUR za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom jún 2010 až do zaplatenia a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 120 EUR konanie zastavil (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (štvrtý výrok). V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 908,08 EUR so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy od 23. 4. 2010 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 31,85 EUR za každý začatý mesiac omeškania počínajúc mesiacom január 2010 až do zaplatenia a zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 120 EUR. Uviedol, že dňa 11. 12. 2009 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o úvere číslo 420091304 na sumu 600 EUR (ďalej aj „Zmluva o úvere“). Odporkyňa sa zaviazala vrátiť mu celkovú čiastku vo výške 1 014 EUR v trinástich mesačných splátkach vo výške 78 EUR a do podania návrhu na začatie konania uhradila 105,92 EUR. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplatila riadne a včas svoje splátky, oznámil jej navrhovateľ, že celý dlh sa stal ku dňu 22. 04. 2010 splatným. Po zosplatnení záväzku zo Zmluvy o úvere, navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu zo strany odporkyne. V priebehu konania zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej paušálnej náhrady vo výške 120 EUR a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 31,85 EUR za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom jún 2010 späť, a v ďalšom konaní žiadal priznať len istinu vo výške 908,08 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 908,08 EUR od 23. 4. 2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 159,25 EUR za mesiace január 2010 - máj 2010. Okresný súd, rešpektujúc dispozičné oprávnenie navrhovateľa so svojim návrhom, konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 31,85 EUR za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom jún 2010 až do zaplatenia a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 120 EUR, zastavil. Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa považoval len za čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 11. 12. 2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 600 EUR, z ktorého zaplatila odporkyňa spolu 105,92 EUR, preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie zvyšnej časti poskytnutého úveru vo výške 494,08 EUR spolu aj s príslušným úrokom z omeškania. Po preskúmaní zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania však okresný súd dospel k záveru, že uvedený úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ citovaného zákona. Zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ďalej ročnú úrokovú sadzbu, pretože obsahuje uvedenie 20% úroku z istiny za celú dobu splácania úveru, a poukazuje na to, že poplatok za správu úveru zahrňuje aj odplatu aj úrok, z čoho vyplýva, že nie je zrejmé aká je skutočná výška úroku a aká je výška poplatku. V zmluve o úvere tiež absentujú výška, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, keď je v nej len všeobecne uvedený celkový poplatok za správu úveru a navyše neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej aj „RPMN“), ale len priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti, okresný súd ju považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Čo sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR za obdobie prvých piatich mesiacov omeškania, t. j. január 2010 až máj 2010, uvedené dojednanie v bode 3 Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že navrhovateľ ako veriteľ požaduje od odporkyne ako dlžníčky zaplatenie neprimerane vysokej sankcie spojenej s nesplnením jej záväzku. Preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal z dôvodu, že tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa mali v konaní úspech len čiastočný. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. S napadnutým rozhodnutím sa nestotožnil hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade uviedol, že zmluva o úvere obsahuje konečnú splatnosť úveru, ktorá je uvedená v Obchodných podmienkach v bode 2 nasledovne: „Konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti“. Rovnako RPMN je uvedená v bode 1 Obchodných podmienok v znení: „RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov (458,82 %), 13 mesiacov (206,73 %)“. Zmluva o úvere tak isto obsahuje určenie, z čoho sa skladá mesačná splátka úveru, nakoľko v bode 1 Obchodných podmienok je uvedené, že mesačná splátka v sebe zahrňuje splátku istiny, úroku a poplatku za správu úveru. Nebolo správne tvrdenie okresného súdu, že nie je zrejmá skutočná výška úveru, keď celkový poplatok za správu úveru je 414 EUR a v článku I. zmluvy o úvere je presne uvedené, z čoho tento poplatok pozostáva - úrok vo výške 20 % z istiny (t.j. 120 EUR) a odplata za poskytnutie úveru vo výške 294 EUR. Odvolateľ nesúhlasil tiež s tým, že odplata za poskytnutie úveru je neprimerane vysoká. Poukázal pritom na to, že výška odplaty za poskytnutie úveru je v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. s odkazom na nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z.. Priemerná RPMN je uvedená v čl. II. zmluvy o úvere vo výške 48,96 % a odplata predstavuje 49 % istiny. V súlade s citovaným nariadením vlády odplata za poskytnutie úveru neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN vo výške 97,92 % (48,96 % x 2) a súčasne neprevyšuje sumu, ktorá zodpovedá 4-násobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy vo výške 77,76 %. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O. s. p.“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 414 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2009 (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ a j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2009 (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ). Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 494,08 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23. 4. 2010 do zaplatenia, keď mal za preukázané, že navrhovateľ odporkyni poskytol úver vo výške 600 EUR, z ktorého odporkyňa uhradila sumu 105,92 EUR. V časti o zaplatenie sumy 414 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a „dohodu“ o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 31,85 EUR za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom jún 2010 až do zaplatenia a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 120 EUR konanie pre späťvzatie návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Navrhovateľ svoje odvolanie formuloval tak, že napáda celý rozsudok okresného súdu, teda všetky jeho výroky. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a z obsahu odvolania, napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 414 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, keďže prvým výrokom rozsudku bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a druhým výrokom rozsudku bolo konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľom zastavené. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, aká suma bola z tohto titulu odporkyni poukázaná a aká sumu reálne navrhovateľovi vrátená. Po vykonanom dokazovaní správne ustálil, že na zmluvný vzťah účastníkov konania je nutné vzťahovať tak Občiansky zákonník, ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, keď zmluva o úvere zo dňa 11. 12. 2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zároveň nie sú dané žiadne okolnosti (stanovené v § 1 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch), ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Uvedené právne posúdenie nakoniec nespochybňoval ani navrhovateľ. Okresný súd následne dôvodne pristúpil k skúmaniu jednotlivých náležitostí Zmluvy o úvere (a k nej pripojených Obchodných podmienok) s cieľom určiť, či obsahuje náležitosti predpokladané v § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka), a následne z uvedených zistení vyvodiť príslušné zákonom predpokladané dôsledky. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že Zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Touto náležitosťou nie je ani bod 2 obchodných podmienok v znení: „Konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti“, tak ako to uvádzal navrhovateľ. Významom písm. g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenia do Zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje a Obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, vo svojom čl. 2 obsahujú len slovnú definíciu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a to bez toho, aby táto bola následne časovo individualizovaná pre túto konkrétnu Zmluvu o úvere, možno konštatovať, že okresný súd správne ustálil, že Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Taktiež bolo správne posúdenie okresného súdu o tom, že zmluva o úvere ako svoju náležitosť neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) nakoľko z ustanovení Zmluvy o úvere nie je zrejmé, aká je skutočná výška úroku. Odvolací súd preskúmaním Zmluvy o úvere a k nej prináležiacich Obchodných podmienok zistil, že v článku 1 tejto zmluvy je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru. V článku 2 tejto zmluvy je stanovené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13-tich mesačných splátkach. Posledná veta článku 1 Obchodných podmienok znie: „ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru“. Porovnaním uvedených ustanovení, a to na jednej strane článku 1 a 2 Zmluvy a úvere, a na druhej strane článku 1 Obchodných podmienok možno dôjsť k záveru, že ročná úroková sadzba v oboch dokumentoch nie je totožná. Kým v prípade textu Zmluvy o úvere je táto vo výške 20 % za celú dobu splácania úveru (ktorá doba je stanovená na 13 mesiacov), teda vo výške 18,46 % ročne, v prípade obchodných podmienok je vo výške 20 % ročne. Uvedená neurčitosť zakladá neplatnosť týchto ustanovení (§ 37 ods. 1 OZ, § 41 OZ), keď pri súčasnej neexistencii ustanovenia o stanovení prednosti Zmluvy o úvere alebo Obchodných podmienok, nemožno ani výkladom určiť, aká je výška ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda výšku ročnej úrokovej sadzby nemožno určiť, s ohľadom na význam ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je exaktne informovať spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe, neurčitosť ustanovenia o ročnej úrokovej sadzbe ( teda jeho neplatnosť) má rovnaké právne následky ako jeho neexistencia. Pokiaľ však okresný súd preskúmaním Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok dospel k záveru, že uvedená zmluva neobsahuje a/ výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, b/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd sa s uvedeným konštatovaním nestotožnil, a to z nasledujúcich dôvodov: Ad a/ Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aj keď zo Zmluvy o úvere je zrejmá výška, počet a termíny jednotlivých splátok istiny, absentuje výška, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Odvolací súd však zistil, že v článku 2 Zmluvy o úvere je stanovené, že sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13-tich mesačných splátkach vo výške 78 EUR, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V článku 1 tejto zmluvy je následne uvedené, že poplatok za správu úveru zahŕňa tak odplatu ako aj dohodnutý úrok. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ je v Zmluve o úvere stanovené, že dlžník má splatiť úver v pravidelných 13-tich mesačných splátkach, pričom je presne špecifikovaná ich splatnosť, výška ako aj skutočnosť, že v mesačnej splátke je zahrnutý aj poplatok za správu úveru (zahŕňajúci tak odplatu ako aj dohodnutý úrok), možno mať za to, že spotrebiteľ bol uvedenými zmluvnými dojednaniami dostatočne upovedomený o tom, kedy a v akej výške má istinu spolu s úrokom a odplatou za poskytnutie úveru splácať, čo je zároveň zmyslom ust. § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž toto ustanovenie v znení: „zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov. Uvedené platí tým skôr, že zákonodarca v iných ustanoveniach Zákona o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi ukladá informovať spotrebiteľa o výške poplatkov a úrokov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru (pozri napr. § 4 ods. 2 písm. h/ alebo j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Ad b/ Nemožno sa tiež stotožniť s názorom okresného súdu, že Zmluva o úvere neobsahuje RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). V bode 1 Obchodných podmienok je totiž stanovené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 % a odvolací súd má zároveň za preukázané, že Obchodné podmienky boli súčasťou Zmluvy o úvere a zároveň boli odporkyňou riadne podpísané. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú zas uvedené v článku 2 Zmluvy o úvere, kde je stanovené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi istinu vo výške 600 EUR, celkový poplatok za správu úveru vo výške 414 EUR, celkom sa teda zaväzuje uhradiť sumu 1.014 EUR. Nakoľko samotná zmluva ako aj Obchodné podmienky s poskytnutím úveru nespájajú žiadne ďalšie poplatky, uvedená suma 1.014 EUR potom predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Na základe uvedených zistení odvolací súd konštatuje, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v písm. g/ a h/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia (nakoľko úver bol odporkyni poskytnutý a táto ho aj čerpala) robí poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročným a bez poplatkov tak, ako k tomu dospel aj okresný súd. Na správnosti jeho záveru nič nemení ani skutočnosť, že odvolací súd v predmetnej zmluve na rozdiel od súdu okresného nekonštatoval neexistenciu náležitostí predpokladaných v písm. i/ a j/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Výkladom § 4 ods. 3 tohto zákona totiž možno dôjsť k záveru, že absencia akejkoľvek náležitosti stanovenej v odseku 2 § 4 pod písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ robí spotrebiteľský úver (za predpokladu, že je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná) bezúročným a bez poplatkov. Ďalej odvolací súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie tej časti výroku okresného súdu, ktorou bol zamietnutý nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie prvých piatich mesiacov omeškania odporkyne so splácaním úveru (t. j. za obdobie od januára 2010 do mája 2010) okresný súd zamietol z dôvodu, že zmluvné dojednanie, ktoré nárok na zmluvnú pokutu zakladá, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keď navrhovateľ na jeho základe požaduje od odporkyne zaplatenie neprimerane vysokej sankcie spojenej s nesplnením jej záväzku. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením plne stotožnil. Odporkyňa mala navrhovateľovi po poskytnutí úveru uhradiť istinu vo výške 600 EUR a poplatok za správu úveru vo výške 414 EUR. Celkovo mala uhradiť navrhovateľovi 1.014 EUR v 13 -tich mesačných splátkach vo výške 78 EUR. Z výšky mesačnej splátky tvorí splátka istiny sumu 46,15 EUR a splátka poplatku za správu úveru sumu 31,85 EUR. Bod 3 prvá veta Obchodných podmienok znie: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania“. S prihliadnutím na uvedené výška zmluvnej pokuty predstavuje sumu 31,85 EUR mesačne. V porovnaní s mesačnou splátkou istiny (46,15 EUR) zmluvná pokuta teda predstavuje 69,01 % jej výšky, čo bezpochyby spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne - spotrebiteľky. Zmluvná pokuta v uvedenej výške už sama o sebe predstavuje neprimerane vysokú sankciu za porušenie zmluvného záväzku splácať spotrebiteľský úver riadne a včas. Navyše sankcia za nesplácanie úveru v podobe zmluvnej pokuty je ešte zvýraznená skutočnosťou, že navrhovateľ si spolu so zmluvnou pokutou uplatnil zákonný 9 % ročný úrok z omeškania, a to tak z dlžnej istiny, ako aj z poplatku za správu úveru. Pokiaľ teda okresný súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 31,85 EUR mesačne predstavuje pre odporkyňu neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie zmluvného záväzku, postupoval v súlade s Občianskym zákonníkom a poskytol odporkyni v postavení spotrebiteľky ochranu, ktorá jej pred aplikovaním ustanovení spôsobujúcich značnú nerovnováhu v jej postavení voči dodávateľovi prináleží. Pokiaľ potom navrhovateľ v odvolaní namietal, že výška odplaty za poskytnutie úveru je v súlade s § 3 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch s odkazom na nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., uvedeným sa odvolací súd nezaoberal, keď okresný súd argument o neprimeranej výške odplaty za poskytnutie úveru použil len ako podporný k argumentu o neprimeranej sankcii za nesplnenie zmluvného záväzku, a zároveň posúdenie primeranosti výšky odplaty za poskytnutie úveru je pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty k zmluvnou pokutou zabezpečenému záväzku, celkom bez významu. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 414 EUR a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 159,25 EUR a v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, pričom sa stotožnil s odôvodnením výroku o trovách konania uvádzaným prvostupňovým súdom, napokon dôvody nesprávnosti tohto výroku odvolateľ ani neuvádzal. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.