Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207104 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716207104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: F. N., W.. X.X.XXXX, M. F. XXX XX T., XX. E. XXX/X, o zaplatenie sumy 1.661,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10Csp/27/2016-39 zo dňa 7.12.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. R u š í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 136,35 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 661,48 eur od 1.5.2016 do zaplatenia s tým, že na zaplatenie tohto prisúdeného plnenia v poradí : prisúdená istina 1 661,48 eur , prisúdené úroky a poplatky v sume 474,87 eur a 5,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 661,48 eur od 1.5.2016 do splatenia prisúdenej istiny súd p o v o ľ u j e žalovanej pravidelné splátky po 30,- eur mesačne, splatné vždy do 25.dňa každého mesiaca, počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia. Nesplnením niektorej zročnej splátky stáva sa splatným celé prisúdené plnenie. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej“. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tamojší súd dňa 10.8.2016 voči žalovanej žalobu o zaplatenie sumy eur za zosplatnený neuhradený úver a ďalej si žalobou uplatnil zaplatenie úrokov z úveru do zosplatnenia v sume 293,68 eur, úrokov z omeškania vyčíslených od zosplatnenia úveru do 30.4.2016 v sume 945,25 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 24,5 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej istiny úveru od 1.5.2016 do zaplatenia a vyčíslených poplatkov v sume 14,38 eur. Dôvodom podania žaloby podľa súdu prvej inštancie je, že strany uzavreli zmluvu o úvere dňa 3.9.2012, spolu s dojednanými zmluvnými podmienkami s tým, že žalovaná ich nedodržala. Preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 2.6.2014 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1.969,54 eur. 3. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úver prestala splácať z dôvodu zlej finančnej situácie. Vyslovila ochotu zaplatiť žalovanú istinu a úroky, o ktorých rozhodne súd, v primeraných splátkach, najviac do 30,- eur mesačne. 4. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 3.9.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 2.000,- eur a ktorý sa zaviazala splatiť žalobcovi v 36-mesačných splátkach po 83,29 eur mesačne. Pretože žalovaná nedodržala zmluvné podmienky, žalobca vyhlásil zosplatnenie neuhradeného úveru k 2.6.2014, ku ktorému dátumu neuhradený zostatok úveru za istinu činí 1.661,48 eur, ďalej úrok z úveru do zosplatnenia v sume 293,68 eur a poplatky do zosplatnenia úveru spolu v sume 14,38 eur, čo je spolu suma 1.969,54 eur, ktorú žalovaná doteraz nezaplatila. Od zosplatnenia úveru do 30.4.2016 úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny úveru činí sumu 166,81 eur , ktorú uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 7.12.2016. To znamená, že do 30.4.2016 činí celková dlžná suma 2.136,35 eur (1.969,54 eur + 166,81 eur ). Od 1.5.2016 až do zaplatenia si žalobca uplatňuje 5,25 % úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny za úver 1 661,48 eur a naďalej si aj po zosplatnení úveru uplatňuje zmluvný úrok 24,5 % ročne z dlžnej istiny za úver. 5. Následne súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 488, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 39a a § 517, všetko Občianskeho zákonníka na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy a po zohľadnení súhlasu žalovanej so zaplatením istiny úveru a príslušenstva k nemu žalobe žalobcu vyhovel v časti zaplatenia neuhradenej istiny úveru po jej zosplatnení v sume 1.661,48 eur, úroku z úveru do jeho zosplatnenia v sume 293,68 eur, poplatkov z úveru do jeho zosplatnenia v sume 14,38 eur a napokon správne vyčíslenej sumy úroku z omeškania 5,25 % ročne z neuhradenej istiny úveru po jej zosplatnení od 2.6.2014 do 30.4.2016 v sume 166,81 eur, čo je podľa okresného spolu prisúdená suma 2.136,35 eur, a to spolu s uplatneným 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.661,48 eur od 1.5.2016 do zaplatenia. V tejto vyhovujúcej časti žaloby je podľa súdu prvej inštancie žalovaný nárok dôvodný s tým, že zosplatnením úveru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažný dlh za nesplatnený úver a okrem toho žalobcovi patrí jednak vyčíslený úrok z úveru do zosplatnenia, ďalej vyčíslený úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do 30.4.2016 a napokon uplatnená výška úroku z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej istiny úveru od 1.5.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol, pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 24,5 % ročne z dlžnej istiny úveru a vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej istiny úveru za čas od jeho zosplatnenia do 30.4.2016 nad priznanú sumu, a to pre úžeru, pretože podľa súdu prvej inštancie ide o výraznú nerovnováhu v postavení oboch strán a to v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a slabšej strany. Zosplatnením úveru vznikol peňažný dlh, ku ktorému patrí žalobcovi len zákonná výška úroku z omeškania podobu omeškania. Takýto nedôvodný nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanej ako spotrebiteľke po zosplatnení úveru nepožíva podľa súdu prvej inštancie súdnu ochranu. Žalobca sa rozhodol z vlastnej vôle vyhlásiť zosplatnenie úveru a tým sa úver transformoval na peňažný dlh. Preto žalobca nemôže žiadať ďalej zmluvný úrok z úveru, keďže zosplatnením úveru dojednané zmluvné podmienky jeho splácania prestali platiť. I keď žalobca odkazuje v žalobe, že právny vzťah sa má posúdiť podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľky majú prednosť predpisy Občianskeho zákonníka a ktoré súd pri posúdení tohto prípadu aplikoval. Na zaplatenie prisúdeného plnenia súd povolil žalovanej ňou navrhnuté primerané mesačné splátky , pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej zročnej splátky. Zobral pritom do úvahy nízky príjem a nepriaznivú osobnú situáciu žalovanej. Pokiaľ sa týka prisúdeného poradia splácania a to najprv: prisúdená istina, prisúdené úroky a poplatky a napokon prisúdený úrok z omeškania z dlžnej istiny , súd tak rozhodol s poukazom na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka“. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1, aplikujúc ustanovenie § 257 CSP, pretože u žalovanej sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to jej nepriaznivá osobná situácia a nízky príjem, a vzhľadom na postupovanie žalobcu ako bankového subjektu, mu tým nevznikne závažná ujma, keďže musí niesť riziko pri poskytovaní úverov s nesolventným spotrebiteľom. 7. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti, podal žalobca včas odvolanie, ktorým bol dotknutý aj výrok o náhrade trov konania ako súvisiaci výrok. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalobca uviedol, že odôvodnenie zamietnutia žaloby v časti uplatňovaného zmluvného úroku, je nesprávne, nakoľko dohodnuté zmluvné úroky predstavujú plnenie akcesorickej povahy. Uvedené podľa žalobcu znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si podľa žalobu, tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. 8. Úroky z úveru sú podľa žalobcu odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí, do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť podľa žalobcu zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. V zmysle vyššie uvedeného, vzhľadom na obchodné podmienky, v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Podľa žalobcu je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia do úplného splatenia, bolo správne a žalovanej musel byť tento úmysel, vzhľadom na formuláciu, jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaná oboznámila a naviac s tými súhlasila svojím podpisom na zmluve. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo podľa žalobcu ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Podľa žalobcu možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru na strane žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že subvenčným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahu medzi stranami, keďže oba typy úverov sú diametrálne odlišnými právnymi inštitútmi a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Zároveň žalobca dodal, že v predmetnom konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok vôle žalovanej uzavretím zmluvy o úvere za podmienok stanovených v zmluve o úvere, v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorých absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného. Práve naopak, v konaní žalovaný nepoprel nárok žalobcu a uviedol, že s ním súhlasí. 9. Podľa právneho názoru žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené, predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení, je nepreskúmateľné. V tomto smere odvolateľ poukázal na nález Ústavného súdu vo veciach II.ÚS 117/07, III.ÚS 311/01, III.ÚS 107/07, IV.ÚS 14/07, III.ÚS 311/07, I.ÚS 265/05, I.ÚS 33/2012 a III.ÚS 199/03, ako aj na nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. IV.ÚS 1551/08, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 4Cdo/25/2017, podľa ktorého povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné, presvedčivé odôvodnenie spôsobom rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. V tejto súvislosti odvolateľ zvýraznil nález Ústavného súdu vo veci IV.ÚS 252/04, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatňovaní práva, alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní. Obsahom tohto práva je relevantné konanie súdu a iných orgánov Slovenskej republiky. 10. V ďalšom žalobca poukázal na článok II. bod 1 zákona číslo 102/2014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru, alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku, alebo zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to tak, že došlo k doplneniu veci: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa jednak mali použiť normy obchodného práva.“ Zároveň článkom II. bod 7 zákona číslo 102/2014, došlo podľa žalobcu k prijatiu § 879p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 61a. Podľa článku IVX. zákona číslo 102/2014, tento zákon nadobudol účinnosť 1.5.2014, z čoho podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu. Argumentom a contrario, je podľa žalobcu možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené k 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, je podľa žalobcu nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keď zákonodarca s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. 11. Záverom žalobca poukázal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, žiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. 13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok zistil (§ 380 ods. 2 CSP), súd pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnom webovom sídle, dospel k záveru, že odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nie je dôvodné, keď odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne a svojím postupom v konaní neznemožnil žalobcovi uplatniť procesné práva. Naopak, opodstatnené sú odvolacie námietky žalobcu v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, znemožnil žalobcovi uplatniť procesné práva. 15. Po podaní odvolania bol dňa 4.8.2017 doručený súdu prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu, ako aj súhlas tejto obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., so vstupom do konania na strane žalobcu, spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok III./2017, vrátane jej príloh, podľa ktorých malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok, vrátane tej, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil voči žalovanej, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. 16. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného, vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. 17. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak to zákon neustanovuje inak. 19. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu, alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie spor, na inú osobu, než stranu prebiehajúceho konania. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 80 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. K zmene subjektov môže dôjsť jedine, a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práv a povinností nastala ešte pred začatím konania, je zmena subjektov vylúčená. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny subjektu súdneho konania, odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prerokovaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inému subjektu, alebo proti inému subjektu. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu subjektu podaný žalobcom, alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinností, o ktorých sa koná, prevedené, alebo na koho prešli, súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca) a preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, o ktoré v konaní ide (teda o ktorých sa ako o predmete konania, vedie spor), a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na mieste žalobcu. 20. Predpokladom zmeny účastníka konania, okrem iného, je preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv, alebo povinností, o ktorých sa ako o predmete, vedie spor. Okolnosťou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo, alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia veci samej (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo V 4/2014). 21. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 4.8.2017 bol zo strany žalobcu doručený návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa ustanovenia § 80 CSP, s tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania postúpená obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s.. V zmysle citovaného ustanovenia § 80 ods. 1 CSP, obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. pripojenou listinou k návrhu na zmenu účastníka, vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa - žalobcu. 22. Nakoľko zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III./2017 zo dňa 13.6.2017 je jednoznačné, že táto bola uzatvorená po začatí konania medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom až potom, ako bola podaná žaloba voči žalovanej, pričom predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej, ako to vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej bolo jednoznačne identifikovaná nielen číslo zmluvy, na základe ktorej si žalobca pôvodný žalobca uplatnil nárok voči žalovanej (XXXXXXXXXX), ako aj výška uplatnenej istiny (1.661,48 eur), spolu s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, a keďže obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, boli splnené všetky procesné podmienky preto, aby odvolací súd návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, vyhovel. 23. Odvolací súd neskúmal, či došlo k úhrade (zaplateniu ceny) dojednanej v súvislosti s uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, keď uvedené nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Rovnako odvolací súd neskúmal, či postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi - žalovanej zo strany postupníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade úspešne nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. 24. Je preto podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na to, že na platnosť postúpenia pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, musí však byť o tom uzrozumený. Či bude o tom uzrozumený zo strany postupcu, resp. postupníka, zakladá iba to, že dlžník môže v prípade oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupníka, žiadať o preukázanie takéhoto postúpenia. Uvedené však platí iba voči dlžníkovi, preto pokiaľ zo strany žalobcu a obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. bol doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu s tým, že zároveň bola predložená aj zmluva o postúpení pohľadávky s prílohou špecifikujúcou pohľadávku, uvedené bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Nesplnenie oznamovacej povinnosti postupcu (denunciácia) v stanovenej lehote, alebo vôbec, nemá vplyv na platnosť cézie, ani na jej právne účinky. K tejto zmene na strane veriteľa dochádza bez ohľadu na to, či sa dlžník o tom dozvedel, alebo nie, keďže táto zmena subjektov na veriteľskej strane sa právneho postavenia dlžníka priamo nedotýka, a nemôže mať vplyv na obsah a rozsah jeho povinností splniť dlh. Právna úprava totiž chráni dobrú vieru dlžníka len v tom, že do oznámenia o postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd pripustil z dôvodu, že takýto návrh bol podaný počas odvolacieho konania, zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692. 26. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 27. Podaným odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a ktorým bola žalovaná zaviazaná na peňažné plnenie formou mesačných splátok, preto v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a nebolo ho možné preskúmavať. 28. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 29. Odvolací súd považuje odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zmluvný úrok z úveru vo výške 24,5 % ročne z dlžnej istiny úveru a vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej istiny úveru za čas od jeho zosplatnenia do 30.4.2016 nad priznanú sumu za nedôvodné. 30. Medzi účastníkmi nie je sporné, že uzatvorená úverová zmluva ako právny vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň spadá aj pod charakteristiku spotrebiteľského úveru upraveného zákonom číslo 258/2001 Z. z.. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto potrebné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z. z., účinný ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 3.9.2012. 31. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitol vo faktickom a nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využitý moment prekvapenia a nie skúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy v spotrebiteľskej zmluve je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou o určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. 32. Práve vzhľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon číslo 258/2001 Z. z., ktorý ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ určitým spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie, ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. 33. V súdenej veci účastníci konania uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne dojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah, má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (§ 298 CSP). 34. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona číslo 258/2001 Z. z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí, obsahuje aj najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). Ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 35. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. 36. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk <http://www.openiazoch.zoznam.sk>, že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, s tým, že dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. 37. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN. 38. Z uvedených dôvodov odvolací súd považujúc úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúci správny údaj vo výške RPMN, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti nepriznania časti zmluvného úroku a úroku z omeškania. 39. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že žalovanej voči žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť to, čo jej bolo skutočne poskytnuté, t. j. sumu 2.000,- eur. Nakoľko však výrok rozsudku v jeho zaväzujúcej časti nebol napadnutý odvolaním žiadnou zo strán sporu, nemohol byť tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie, podrobený odvolaciemu prieskumu, na rozdiel od výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a ktorý, s poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil ako vecne správny. 40. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v zmysle § 257 CSP, nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania ako nepreskúmateľný. V zmysle citovaného ustanovenia je umožnené súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením modelačného absolučného práva. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, ak povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd prvej inštancie odkázal vo svojom rozhodnutí na nepriaznivú osobnú situáciu žalovanej, ale nijako neuviedol, v čom zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, prípadne iné okolnosti, keď dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania prevažne úspešnej strane - žalobcovi. Je potrebné poukázať, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP) a aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti nepriznal. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. 41. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 257 CSP len s odkazom na bližšie nekonkretizovanú nepriaznivú osobnú situáciu a nízky príjem žalovanej, ktorú však nijako bližšie nekonkretizoval a nijako nezdôvodnil výnimočnosť okolností, pre ktoré by v danej veci nemal úspešnému žalobcovi priznať náhradu trov konania. Nijako, podľa odvolacieho súdu, neobstojí záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzhľadom na postavenie právneho predchodcu žalobcu ako bankového subjektu, mu tým, že mu súd neprizná náhradu trov konania, nevznikne závažná ujma, keďže musí niesť riziko pri poskytovaní úverov nesolventným spotrebiteľom, keď toto riziko nesolventným spotrebiteľom nesie v tom, že jeho prípadná judikovaná pohľadávka, vrátane náhrady trov konania, nebude vymožiteľná, nemôže však toto riziko mať za následok, že z dôvodu hodných osobitného zreteľa mu nebude priznaná náhrada trov konania. Je potrebné poukázať, že judikatúra, pokiaľ sa týka predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 prvej vety O.s.p.) tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadať. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľu na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2010 sp. zn. 2MCdo 17/2009). 42. Poukazujúc na vyššie uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie po zrušení veci v časti výroku o náhrade trov konania a vrátení na ďalšie konanie, nanovo preskúmať, či sú u žalobkyne dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a v prípade, ak súd dôjde k záveru, že je opodstatnené nepriznať prevažne úspešnému žalobcovi úplne, alebo sčasti náhradu trov konania, toto svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).