Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 7Csp/21/2024 7824200428 11. 10. 2024 JUDr. Vladimíra Gajdošová ECLI:SK:OSRV:2024:7824200428.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., zast. B. D. E., advokátkou, so sídlom Šafárikova 71, Rožňava, o zaplatenie 12 152,80 eur s príslušenstvom rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur spolu s úrokmi z omeškania 9,25% ročne zo sumy 125 eur od 21.8.2024 do zaplatenia, 8,65% ročne zo sumy 125 eur od 21.9.2024 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,88%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2024 domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 12 152,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 152,80 eur od 28.7.2021 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 20.6.2016 zmluvu o pôžičke č. 8016260/7560503620 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15 000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 241,69 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky v sume 29 002,80 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 12 171,37 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 26.8.2020 – Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 30.5.2021 (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Nakoľko žalovaný dlžné splátky ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca úver dňa 19.7.2021 zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.7.2021. Podľa tvrdení žalobcu k zosplatneniu úveru došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiac, a teda žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný. Žalovaný do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil. Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Konštatoval, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 12 152,80 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti žalovanému, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu v sume 1 673,60 eur, si žalobca neuplatnil. Podľa špecifikácie žalobcu dlžnej sumy, ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 24 324,17 eur. Uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 12 171,37 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia (24 324,17 eur – 12 171,37 eur = 12 152,80 eur). Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad (stĺpec „zostatok“) vo výške 13 826,40 eur, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 1 673,60 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. 3. Súd vo veci vydal dňa 5.4.2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas riadne odôvodnený odpor. V odpore namietal platnosť zosplatnenia úveru dôvodiac, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.7.2021 žalobca predložil bez preukazu o jeho doručení. Ďalej namietal, že predžalobná upomienka zo dňa 30.5.2021 neobsahuje informáciu, nezaplatením ktorej splátky boli splnené predpoklady na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nakoľko od splatnosti takejto splátky začína plynúť premlčacia doba. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozsudky Krajského súdu v Prešove. Ďalšou námietkou poukázal na to, že žalobca nepredložil súdu amortizačnú tabuľku, z ktorej by vyplynulo, akú časť jednotlivých splátok tvorí istina pohľadávky, akú časť úrok a akú časť iné poplatky, napríklad poistenie. Argumentoval, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj celková čiastka 27 917,40 eur, nakoľko pokiaľ sa vynásobí výška splátky 241,69 eur s počtom splátok 120, výsledná suma je 29 002,80 eur. V ďalšej časti odporu spochybnil posúdenie jeho schopnosti riadne splácať dlh žalobcom, ktorý podľa jeho názoru nekonal s odbornou starostlivosťou. Argumentoval, že v čase podpísania úverovej zmluvy mal okrem nákladov na domácnosť, stravu, odev, hygienické potreby a drogériu aj dve nezaopatrené deti voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 a na rozhodnutia súdneho dvora EÚ zn. C-679/18 a zn. C-449/13. Akcentoval, že aj v dokumente predloženom žalobcom bez názvu, ktorý hodnotil ako „schválenie žiadosti o úver“ je uvedený údaj zistený žalobcom: výsledok skórovania S1: POZOR, nutné dôkladné preverenie ? a rovnako POZOR vysoká dlhová zaťaženosť klienta voči jeho príjmu (DBR). Podľa jeho názoru, nakoľko žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, poskytol úver nebonitnej osobe javiacej sa ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a skutočnosť, že k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. V závere z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči všetkým neuhradeným splátkam starším ako 3 roky vyplývajúcim zo zmluvy na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu zasielal žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Argumentoval, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, pričom predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vyslovil názor, že pri vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení úveru v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90 – dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Rozporoval, že žiadne zákonné ustanovenie neupravuje povinnosť veriteľa označiť splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 CoCsp/44/2022 z 12.10.2022 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CopCsp/13/2022 z 28.9.2022. Vo vzťahu k rozpisu splátok poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018, sp. Zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorých zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Ďalej uviedol, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne, nakoľko poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom. Uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak
vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. Ako vyplýva z kalkulačky na výpočet RPMN, poistenie ani nie je obsiahnuté ako možnosť dodatočného nákladu. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaný riadne podpísal zmluvné podmienky, ktoré nerozporoval, preukázal výšku jeho mesačného príjmu aj mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Následne špecifikoval údaje uvádzané žalovaným a výpočtom jeho príjmu a výdavkov a skonštatoval, že výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako výška schválenej splátky, preto žiadosť bola schválená. Vo vzťahu k námietke premlčania vyslovil názor, že k premlčaniu celého jeho nároku nedošlo. V závere zotrval na svojom žalobnom návrhu. 5. Žalovaný v replike poprel tvrdenie žalobcu a uviedol, že žiadne vyhlásenie o okamžitej splatnosti mu nebolo doručené ani len obyčajnou poštou. Názor prezentovaný žalobcom, že vyhlásenie okamžitej splatnosti dlhu mu nebolo potrebné doručiť, lebo má len deklaratórny charakter a že sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby považoval za nesprávny a už dva roky prekonaný rozhodnutiami okresných a krajských súdov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo/36/2020, podľa ktorého je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť – ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah. Ďalej sa stotožnil s aktuálnou judikatúrou, ktorá uvádza, že tak výzva na úhradu dlžnej sumy predpokladaná ust. § 53 ods. 9 OZ ako aj oprávnenie veriteľa na predčasné zosplatneniu úveru realizované oznámením o zosplatnení má povahu jednostranného adresovaného hmotnoprávneho úkonu, pri ktorých úkonoch platí, že pre nastúpenie účinkov prejavov vôle z týchto listín vyplývajúcich sa vyžaduje, aby sa dostali do sféry dispozície adresáta podľa § 45 ods. 1 OZ, kedy sa stávajú perfektnými. Uvedené vyplýva aj zo záverov súdnej praxe Najvyššieho súdu SR rozsudok sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R4/2021. Doručenie oznámenia o zosplatnení úveru súdom nemožno preto považovať za splnenie podmienok platného zosplatnenia úveru. Ďalej zotrval na svojej argumentácii, že žalobca neuviedol vo vzťahu ku ktorej dlžnej splátke zosplatnil celý dlh. V otázke skúmania jeho bonity poukázal na výpočet uvedený žalobcom vo svojom vyjadrení, z ktorého vyplýva, že pri odpočítaní jednotlivých položiek jeho deklarovaného príjmu mu zostala suma 187,09 eur, pričom splátky úveru boli stanovené na 241,69 eur. Poznamenal, že z predložených dôkazov žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca nezisťoval počet vyživovaných osôb, inak by dospel k záveru, že má v čase posudzovania žiadosti 2 maloleté deti a nie 1 dieťa. Rovnako namietal, že v čase poskytnutia úveru nebol slobodný, ale rozvedený, pričom jeden syn mu bol súdom zverený do osobnej starostlivosti a na druhého bol povinný prispievať sumou výživného 100 eur mesačne, a preto zo sumy 187,09 eur nebolo možné uhrádzať všetky jeho výdavky. Žalobca preto nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní jeho žiadosti. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že do celkovej čiastky úveru nebolo zahrnuté poistné dôvodiac, že poistné si mal žalobca účtovať osobitne a nie v rámci úverovej splátky. Podľa jeho názoru poistné bolo súčasťou úveru, nakoľko zmluva bola formulárová a všetky náležitosti ohľadom poistenia boli dopredu nachystané a kolónky boli dopredu pracovníkom žalobcu vyplnené. V závere zotrval na vznesenej námietke premlčania. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.10.2024. Žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 27.9.2024 a žiadali žalobe vyhovieť. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. v hmotnoprávnom postavení veriteľa a žalovaný v hmotnoprávnom postavení dlžníka uzatvorili dňa 20.6.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Pôžička na bývanie“ č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 15 000 eur, pričom v zmluve boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 12 914,40 eur, celková čiastka 27 914,40 eur, výška splátky 241,69 eur z toho poistenie v sume 9,07 eur, pri počte splátok 120,
splatnosť prvej splátky 20.7.2016, ďalšie splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 16,04 %, priemerná hodnota RPMN 9,59 %, termín konečnej splatnosti 20.6.2026, najvyššia prípustná výška odplaty 21,06%. V bode 7. zmluvy bol uvedený splátkový kalendár. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. 9. V dôsledku zlúčenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., sa právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., stala D. F. G., H. (právny predchodca žalobcu). 10. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, preto žalobca, predžalobnou upomienkou zo dňa 30.5.2021, vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 844,76 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 5.7.2021 nedôjde k úhrade bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená do vlastných rúk 3.6.2021. Následne právny predchodca žalobcu písomným oznámením zo dňa 22.7.2021, vyhlásil úver za predčasne splatný a vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 12 834,40 eur. 11. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad, z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, a preto ich súd považuje za nesporné (a samotnej zmluvy) súd zistil, že žalovanému boli žalobcom, z titulu úveru, poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15 000 eur, pričom žalovaný v prospech úverového účtu uhradil spolu sumu vo výške 12 171,37 eur. 12. Zo žiadosti o poskytnutie úveru bolo zistené, že žiadateľ je fyzická osoba – podnikateľ, slobodný, má stredoškolské vzdelanie, počet vyživovaných osôb: 1, býva u rodičov, nemá zrážky zo mzdy, splátky úverov: 421 eur, iné mesačné výdavky 80 eur. Podľa potvrdenia o výške daňovej povinnosti za rok 2015 vyplýva, že základ dane bol 3 881,16 eur, celkové príjmy mal žalovaný 22 192,59 eur, za rok 2014 bol základ dane 2 321 eur a celkové príjmy mal 29 568 eur. 13. Zo schválenia úveru žalobcom zo dňa 20.6.2016 vyplýva, že je v ňom uvedený údaj „Výsledok skórovania S1: POZOR, nutné dôkladné preverenie ? a POZOR vysoká dlhová zaťaženosť klienta voči jeho príjmu (DBR). Podstatné náležitosti zmluvy: poskytnutá pôžička 20 000 eur, splátka bez poistenia 310,17 eur, ročná úroková sadzba: 14,90%, celkové náklady spotrebiteľa 17 220,40 eur, mesačná výška poistenia 12,10 eur, počet splátok 120, RPMN: 16,04%, celková suma pôžičky 37 220,40 eur, splátka s poistením 322,27 eur, termín konečnej splatnosti 6/2026 a priemerná hodnota RPMM: 9,59%, základný súbor poistenia „A“, sadzba poistenia: 3,90%. 14. Z dát dopytu zo dňa 21.6.2016 vyplýva, že žalovaný mal dve uzavreté zmluvy o úvere, pri ktorých výška mesačnej splátky bola spolu 133 eur (87 eur +46 eur). V zozname žiadostí boli uvedené žiadosti zo dňa 21.6.2016 na vydanie kreditnej karty 00112795D s úverovým rámcom 300 eur, na vydanie kreditnej karty 00114215U s úverovým rámcom 300 eur a úver na stavebné sporenie zo dňa 16.5.2016 s úverovým rámcom 45 000 eur. 15. Podľa bodu 10.2 zmluvy je spoločnosť oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 20. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 21. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 23. Podľa § 2 písm. g) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 24. Podľa § 2 písm. h) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom 25. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 26. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
28. Podľa § 11 ods. 1, písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 29. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 30. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch. 31. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 32. V prejednávanom prípade bola sporná platnosť zosplatnenia úveru. Medzi stranami sporu bola možnosť straty výhody splátok výslovne určená v bode 10.2 zmluvy, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 OZ je upravená v § 53 ods. 9 OZ s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania len prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky súd poukazuje na to, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovaného oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 OZ vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať. 33. Súd tak uzatvára, že pre preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu (veriteľa), teda že tak upozornenie ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti boli žalovanému doručené, resp. sa aspoň dostali do jeho dispozičnej sféry. V danom spore žalobca nepreukázal, že by oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.7.2021 pre žalovaného vôbec podal na poštovú prepravu. Súd sa nestotožnil s obranou žalobcu, že oznámenie má len deklaratórny charakter a o zosplatnení úveru sa mal žalovaný možnosť dozvedieť najneskôr doručením žaloby, čo je v rozpore aj s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Súd z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že nedošlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru. 34. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovaného a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Bolo preukázané, že veriteľ zisťoval rodinný stav, príjem a výdavky u žalovaného, preveroval si jeho úverovú zaťaženosť v registri klientskych informácii a jeho príjem predložením daňového priznania za rok 2014 a 2015. Napriek tomu, že z predložených dokladov žalobca dospel k záveru, že je nutné dôkladné preverenie bonity žalovaného pre jeho vysokú dlhovú zaťaženosť žalovaného voči jeho príjmu, žiadaný úver poskytol, a preto má súd za to, že pri preverovaní bonity žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pod odbornou starostlivosťou sa nemá na mysli len púhe zhromažďovanie údajov o žiadateľovi úveru, ale aj ich kvalifikované posúdenie. Sám žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol údaje, z ktorých pri posúdení žiadosti o úver vychádzal. Z celkového príjmu žalovaného v sume 1 109,60 eur odpočítal výdavky : životné minimum 198,09 eur, životné minimum na dieťa 90,42 eur, výdavky v registri SRBI 133 eur, výdavky zo žiadosti 421 eur, iné mesačné výdavky 80 eur a teda žalovaný správne poukázal, že po odrátaní výdavkov mu z príjmu ostalo 187,09 eur, čo v žiadnom prípade nemohlo pokryť splátku úveru v sume 241,69 eur. Táto skutočnosť má taktiež podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch za následok nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru. 35. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to s poukazom na § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. pre absenciu nižšie uvedených náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákon č. 129/2010 Z.z. 36. Súd konštatuje, že medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj ročná percentuálna miera nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve je uvedený údaj o RPMN (16,04 %), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve (120 splátok, splátka bez poistenia úveru 232,62 eur, pri poskytnutom úvere 15 000 eur, tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 19,54 %. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na nich prihliadnuť a hľadí sa na nich, ako keby tam neboli uvedené vôbec (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa13.12.2017 sp. zn. 10Co/27/2017). 37. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa RPMN, za absolútne neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd za použitia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. potom musel konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú s poukazom na § 39 a 41 OZ neplatné, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol a považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. 38. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C- 42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom SD konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 3 písm. m) smernice EP a Rady č. 2008/48/ ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje výšku mesačnej splátky, splatnosť a počet jednotlivých splátok. Zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú odkaz na zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov. 39. Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že v zmluve je uvedená nesprávna celková čiastka úveru. Správnosť celkovej čiastky úveru závisí od otázky, či do celkových úverových nákladov mali byť alebo nie zahrnuté aj inak nesporne dohodnuté a aj platené poplatky za službu poistenia schopnosti splácať úver. Nakoľko podľa explicitnej úpravy v ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa poistné do celkových nákladov spojených s úverom, ktorých ročným vyjadrením RPMN prakticky je (písm. i) uvedeného zákonného ustanovenia), zahrnie len za predpokladu, že spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danom prípade žalobca preukázal, že žalovaný dobrovoľne pristúpil na poistenie úveru, čo vyplýva zo samotnej zmluvy z bodu VI. a mal materiálnu možnosť uzavrieť zmluvu o úvere aj bez poistenia. Z uvedeného vyplýva, že do celkových úverových nákladov poistenie úveru nemalo byť zahrnuté, a preto bola celková čiastka úveru vypočítaná správne, pri počte splátok 120 a výšky splátky bez poistenia vo výške 232,62 eur, je celková čiastka úveru 27 914,40 eur, tak ako je uvedená v zmluve. 40. Keďže súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnému zosplatneniu predmetného úveru, žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len splátky, ktoré nadobudli zročnosť. Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma 15 000 eur a na úver zaplatil do podania žaloby sumu 12 171,37 eur. Nakoľko úver nebol platne zosplatnený a je bezúročný a bezpoplatkový a žalovaný do podania žaloby zaplatil na úver 12 171,37 eur, súd výšku jednej splátky súd ustálil na 125 eur (15 000 eur : 120 splátok). Žalovaný tak zaplatil cca 97 splátok z celkovo dohodnutých 120 splátok. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie splátok splatných do dňa vyhlásenia rozsudku, teda 98. a 99. splátky spolu vo výške 250 eur, ktoré boli splatné 20.8.2024 a 20.9.2024 spolu so zákonným úrokom podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/995 Z.z. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 41. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. 42. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 43. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s jednotlivých splátok. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov a navyše z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru iba nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 125 eur od 21.8.2024 do zaplatenia a 8,65% ročne zo sumy 125 eur od 21.9.2024 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po zročnosti jednotlivej splátky). V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania. 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že čiastočne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi rozsahu 95,88% (žalovaný bol úspešný v 97,94% -žalobcov úspech 2,06%). O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).