Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 59Ek/2876/2025 6125437630 14. 07. 2026 JUDr. Svetlana Novysedláková ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám. 1, 911 64 Trenčín, IČO 00 312 037 proti povinnému FIVE - RENT - IMMOBILIEN GmbH, so sídlom Obere Hauptstrasse 25, 2422 Pama, Rakúska republika, IČ 00 449 026 o vymoženie 22.152,96 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno pod sp. zn. 408EX 967/2025, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 takto rozhodol: Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul, na podklade ktorého sa exekučné konanie začalo, nie je právoplatný a tým pádom ani vykonateľný, čo znamená, že nie je spôsobilým exekučným titulom a to z dôvodu, že mu bol nesprávne a neúčinne doručovaný. S poukazom na ust. § 31 ods. 1 písm. b) a § 34 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) mal povinný za to, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný, pretože písomnosť, ktorá má byť exekučným titulom, mu bola doručovaná do cudziny bez medzinárodnej návratky, resp. išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením „recommandé“, čiže „doporučene“ a nie do vlastných rúk, takže bola doručovaná v rozpore s Daňovým poriadkom. Preto navrhol exekúciu zastaviť. Zároveň žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho zdravotnej indispozície podľa priloženej lekárskej správy, a preto nemohol návrh bez vlastnej viny podať skôr. Nad rámec uvedeného povinný poukázal na nesprávny a nezákonný postup uvedený v upovedomení o začatí tejto exekúcie, v ktorom súdny exekútor uviedol, že vykoná exekúciu zriadením exekučného záložného práva na veľké množstvo pozemkov a stavieb evidovaných v katastri nehnuteľností. S poukazom na ust. § 64 a 65 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 29 ods. 2, § 31 ods. 1,2 a § 39 ods. 1, § 59 ods. 1 Exekučného poriadku je bez potreby hlbších znalostí realitného trhu celkom zjavné, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým súdny exekútor zamýšľa zriadiť exekučné záložné právo, je v zjavnom nepomere k výške vymáhanej povinnosti. Vzhľadom na hodnotu pozemkov v A. úplne postačí zriadenie exekučného záložného práva k jednému pozemku, ktorého výmera a od toho odvodená hodnota pozemku bude zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Povinný zároveň požiadal o plnenie vymáhaného nároku v splátkach podľa § 61g a nasl. Exekučného poriadku. 3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že ako správca dane vyrubil daňovú povinnosť rozhodnutím zo dňa 10.06.2025 s dátumom doručenia do vlastných rúk 24.06.2025. Ako vyplýva z dôkazu č. 3 (doručenka DVR zo dňa 24.06.2025), na doručenke je uvedené,
že zásielka bola doručená do vlastných rúk. Rozhodnutie bolo preukázateľne doručené do vlastných rúk tak, ako to vyžaduje Správny poriadok. Povinný voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 17.07.2025. V rámci odvolania povinný žiadne pochybnosti v rámci doručovania nenamietal. Jeho žiadosť o zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávneho doručenia považoval oprávnený za špekulatívnu, účelovú a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. S poukazom na bod č. 47 rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/20/2018 zo dňa 30.05.2019 mal za to, že na samotné preskúmanie zákonností týchto rozhodnutí platí osobitný predpis, ktorý daňovník môže využiť a brániť sa proti ním podaním opravného prostriedku, konkrétne podaním opravného prostriedku odvolaním v zmysle § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako je uvedené v poučení predmetných rozhodnutí. Bolo chybou povinného, že tak neurobil a nenamietal vo svojom odvolacom konaní svoje pochybnosti o doručovaní predmetného rozhodnutia, čo je zákonný spôsob riešenia vydaných rozhodnutí správcom dane tak, ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že predmetné rozhodnutie bolo správne doručené. O predmetnom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 18.09.2025, pričom dátum nadobudnutia právoplatnosti nastal dňa 06.10.2025. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukázaním na citovanú právnu úpravu oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie a žiadal v nej pokračovať. 4. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.12.2025, čo preukazovala doručenka založená v spise. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 23.12.2025, t. j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a jej koniec pripadol na deň 06.01.2026, čo bol deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu na pošte Trenčín 1 dňa 14.01.2026, a preto nemohlo byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí za predpokladu, že ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však vyplývalo, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného, a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ povinný žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bolo nutné poukázať na ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní odpustiť zmeškanie lehôt nemožno. 5. Exekučný súd ďalej uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu. 6. Exekučný súd k žiadosti povinného o povolenie splniť vymáhaný nárok v splátkach pre úplnosť uviedol, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy exekučného konania povinný môže podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku požiadať súdneho exekútora, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný peňažný
nárok oprávneného v splátkach, pričom ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 61g ods. 2 alebo § 61g ods. 3 Exekučného poriadku, súdny exekútor plnenie v splátkach povolí. Ak uvedené predpoklady podľa odseku 2 alebo odseku 3 nie sú splnené, súdny exekútor povolí splnenie vymáhaného nároku v splátkach len so súhlasom oprávneného. Preto ak povinný žiadal o povolenie splniť vymáhaný nárok v splátkach, bolo nutné poukázať na skutočnosť, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom. Preto ak rozhodovanie o povolení plniť vymáhaný nárok v splátkach patrí podľa Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, exekučný súd nemohol zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto mu neprináleží rozhodovať o žiadosti povinného splniť vymáhaný nárok v mesačných splátkach. 7. Nakoľko v posudzovanej veci neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom. 8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 200 prvá veta a § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a § 121 ods. 2, § 121 ods. 4 a § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku. 9. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že má za to, že exekučný titul, na podklade ktorého sa exekučné konanie oprávneného proti povinnému začalo, nie je právoplatný a tým pádom ani vykonateľný, čo znamená, že nie je spôsobilým exekučným titulom, a to z dôvodu, že bol povinnému nesprávne a neúčinne doručovaný do cudziny bez medzinárodnej návratky, resp. išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením „recommande“, čiže „doporučene“ a nie do vlastných rúk, takže bola doručovaná v rozpore s Daňovým poriadkom. Vyšší súdny úradník nesprávne posúdil otázku doručenia tohto rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností povinný navrhuje, aby odvolací orgán sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu zastaví. 10. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že dôkaznými prostriedkami preukázal správnosť doručenia predmetného exekučného titulu a plne sa stotožňuje s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 a považuje ho za správne v súlade s platnými právnemu predpismi. 11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné. 13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. 15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 19. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. 20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a viazaný rozsahom a dôvodmi sťažnosti zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, nakoľko nie sú v nej ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie vadné, t. j. povinný neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd aplikujúc koncentračnú zásadu zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané, povinný v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka o oneskorenosti podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný v sťažnosti zotrval len na dôvode o nevykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu jeho nesprávneho doručenia uvedenom v návrhu na zastavenie exekúcie, ostatné dôvody z návrhu na zastavenie exekúcie už povinný ani nenamieta. 21. Exekučný súd musí zdôrazniť, a to je základ zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosti povinného, že každý v súdnom konaní vrátane exekučného si musí svoje práva uplatňovať včas, inak sa vystavuje riziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať. Z tohto dôvodu vyšší súdny úradník postupoval správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu jeho oneskorenosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pri prejednaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie totiž je, či návrh na zastavenie bol podaný včas, resp. oneskorene. Preto skôr ako súd pristúpi k vecnému preskúmaniu návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa zaoberať nielen tým, či návrh na zastavenie exekúcie bol podaný subjektom, ktorý je na podanie návrhu oprávnený (oprávnenou osobou), ale predovšetkým tým, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote, nakoľko aby došlo k vecnému prejednaniu návrhu súdom, návrh musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti, keď jednou z objektívnych podmienok prípustnosti návrhu na zastavenie exekúcie je jeho včasnosť. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je lehotou zákonnou, nemožno ju predĺžiť, ani skrátiť. Procesnoprávnym dôsledkom oneskorene podaného návrhu na zastavenie exekúcie je jeho zamietnutie. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.12.2025, čo povinný ani nepopiera, keď dokonca požiadal o odpustenie zmeškania lehoty, od nasledujúceho dňa 23.12.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, jej posledný deň pripadol na 06.01.2026, čo je deň pracovného pokoja, a teda lehota na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom uplynula najbližší pracovný deň 07.01.2026 (aj keď vyšší súdny úradník nezohliadnuc skutočnosť, že deň 6. január je dňom pracovného pokoja, v napadnutom uznesení uviedol nesprávny dátum 06.01.2026 dátumu, na ktorý pripadol koniec lehoty, nič to nemení na správnosti jeho záverov o oneskorenosti podania návrhu na zastavenie exekúcie), keď povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu na pošte Trenčín 1 dňa 14.01.2026. Povinný vo svojom návrhu namieta skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, čo znamená, že súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval a návrh na zastavenie exekúcie je teda neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnych skutočností je zamietnutie návrhu. V danom prípade keď vyšší súdny úradník zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej lehote, keď povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti neuviedol dôvody, pre
ktoré skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nemohol z vlastnej viny uplatniť skôr, bol oprávnený návrh zamietnuť aj bez toho, aby sa zaoberal vecným preskúmaním povinným uvedeného dôvodu o nevykonateľnosti exekučného titulu a jeho rozhodnutie v tomto smere nie je arbitrárne. 22. V tejto súvislosti musí exekučný súd skonštatovať, že sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania ktoré mu predchádzalo. Účastník konania má v tomto smere povinnosť napadnúť vady všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu, teda i oneskorenosť návrhu. Je potrebné uviesť, že v právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné rámce, v akých sa má relevantná obrana povinného pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere iba jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorého možnosť podať koncentroval so zreteľom na existenciu relevantného dôvodu obrany povinného. Preto stanovil, aby povinný podával návrh na zastavenie exekúcie včas, t. j. aby ak existuje relevantný dôvod zastavenia exekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, aby ho povinný predložil súdu na posúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek relevantný, teda aj dôvod o nevykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu jeho nesprávneho doručenia. Zákonodarca tak urobil v súlade so základným princípom v práve, t. j. princípom autonómie vôle jednotlivca, ktorý však v sebe obsahuje dve nerozlučné stránky slobody a zodpovednosti, pričom odmietol povinnému možnosť podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie kedykoľvek ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave exekučného konania platnej do 01.04.2017. Táto zmena právnej úpravy nadväzuje vo všeobecnosti na celkovú zmenu a koncepciu slovenského civilného procesu, v ktorej sa zvýraznila zodpovednosť jednotlivca na riadnom vedení konania. Určením povinnosti podať návrh na zastavenie exekúcie včas a uviesť všetky relevantné skutočnosti zákonodarca zároveň zotrel akékoľvek privilegované dôvody (napr. aj nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. iná vada vymáhaného nároku), či subjekty, pre ktoré by exekučný súd po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému mohol zastaviť exekúciu ex offo bez väzby na procesný úkon povinného a jeho obsah. Inými slovami povedané, v novom exekučnom konaní sa už neuplatňuje princíp oficiality či jednotnosti exekučného konania pri rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie a štádiu po ňom. Vypustením princípu oficiality vypadáva i povinnosť exekučného súdu v nových exekučných konania permanentne dohliadať na spôsobilosť exekučného titulu a nároku v ňom obsiahnutého. 23. Sťažnostný súd tak uzatvára, že určením povinnosti podať návrh na zastavenie exekúcie včas a uviesť všetky relevantné skutočnosti (koncentračný princíp) zároveň ako aj zrušením princípu oficiality pri rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie znemožnil zákonodarca povinným kedykoľvek počas exekúcie žiadať jej zastavenie. Nutnosť aplikácie koncentračného princípu judikoval i Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020, kde v bode 31. uvádza: „ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“ ale aj v ďalších rozhodnutiach napr. uzneseniach sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01.06.2022, č. k. II. ÚS 577/2022-13 zo dňa 14.12.2022, č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo dňa 21.02.2023, sp. zn. II. ÚS 483/2023 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024, sp. zn. II. ÚS 230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či sp. zn. II. ÚS 30/2026 zo dňa 28.01.2026. 24. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.